Ukrajina Rusko Online: Do Kyjeva dorazili americkí ministri zahraničia a obrany

Americkí ministri zahraničia a obrany dorazili do Kyjeva. Antony Blinken sa Lloyd Austin sa stretnú s ukrajinským prezidentom Zelenským.

Blinken a Austin sú podľa agentúry Reuters prvými vysokopostavenými americkými politikmi, ktorí Ukrajinu navštívili od začiatku vojny. (ČTK)

Ukrajina pozvala Rusko na rokovania, ktoré by sa mali uskutočniť pri oceliarni Azovstaľ v obliehanom ukrajinskom prístavnom meste Mariupoľ.

"Pozvali sme Rusov na špeciálne kolo rokovaní na miesto hneď pri múroch Azovstaľa," potvrdil podľa AFP poradca ukrajinského prezidenta Oleksij Arestovyč. (TASR)

Evakuovať civilistov z Mariupoľa sa opäť nepodarilo. Ukrajina vyzýva na bezpečný odchod civilistov z mesta, viaceré pokusy na zriadenie humanitárnych koridorov zlyhali.

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková uviedla, že sa opätovne pokúsi zriadiť bezpečný prechod pre civilistov v pondelok.

Vereščuková zároveň vyzvala generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov Antónia Guterresa, ktorý na budúci týždeň odcestuje do Moskvy, aby od Ruska požadoval prímerie.

"O tomto by mal Guterres rokovať v Moskve, ak sa pripravuje na to, že bude hovoriť o mieri," podotkla.

Očakáva sa, že strategické prístavné mesto Mariupoľ padne do rúk ruských jednotiek napriek tomu, že istý počet ukrajinských obrancov zostáva v areáli tamojších oceliarní Azovstaľ, konštatuje Sky News. (TASR)

Začal sa tretí mesiac ruskej ofenzívy na Ukrajine. Zomreli pri nej tisíce ľudí, zničené sú mnohé mestá, domovy muselo opustiť 12 miliónov ľudí. Ruské útoky nezastavili ani najväčšie pravoslávne sviatky.

Ruský prezident nemá záujem o mierové riešenie vojny, tvrdí to britský denník Financial Times s tým, že Putin chce dobyť čo najviac ukrajinského územia.

Tri nemenované zdroje oboznámené so situáciou okolo rozhovorov s ruským prezidentom denníku Financial Times povedali, že Putin minulý mesiac vážne uvažoval nad mierovou dohodu s Ukrajinou.

Uviedli však, že Putin teraz nevidí žiadne možné riešenie prostredníctvom diplomatických rokovaní a je presvedčený, že sú v "slepej uličke".

Jedna osoba informovaná o rozhovoroch povedala: "Putin úprimne verí tým nezmyslom, ktoré počuje v (ruskej) televízii, a chce veľké víťazstvo."

Svoj postoj pritvrdil po potopení ruského krížnika Moskva, k čomu sa prihlásila Ukrajina. Oznámila, že ruský krížnik Moskva zasiahla raketami Neptun.

"Putin bol proti podpísaniu čohokoľvek... Po potopení Moskvy nepôsobí ako víťaz, pretože to bolo ponižujúce," dodal zdroj. (TASR)

Švajčiarsko odmietlo dve žiadosti Nemecka o vývoz švajčiarskej munície na Ukrajinu. Odôvodnilo to prísnou neutralitou krajiny a legislatívnymi kritériami týkajúcimi sa vojnového materiálu.

Nemecko potrebovalo podľa agentúry DPA súhlas Švajčiarska na zamýšľanú dodávku munície na základe pôvodnej zmluvy o jej nákupe. Podľa švajčiarskej legislatívy nie je povolený vývoz vojenského materiálu v prípade, ak je cieľová krajina zapojená do vnútorného alebo medzinárodného konfliktu. (TASR)

Británia vyzvala Francúzsko a Nemecko, aby viac pomáhali Ukrajine v boji proti Rusku.

Britský minister Oliver Dowden pre stanicu BBC povedal, že Západ by mal vo vzťahu k Rusku pokračovať pritvrdzovaní, pretože Moskva zintenzívňuje útoky na juhu a východe Ukrajiny.

"Západ musí zakaždým reagovať a my sme ochotní to robiť," uviedol Dowden. "My všetci si to želáme robiť, ale bolo by dobré vidieť viac aktivity aj zo strany Francúzska a Nemecka," dodal.

Na otázku, či pokladá víťazstvo Ruska za možné, odpovedal: "Vždy tu bola možnosť, že Rusko z tohto vyjde ako víťaz. Nechceme, aby sa to stalo." (TASR)

Zelenskyj hovoril s tureckým prezidentom o globálnej potravinovej bezpečnosti ohrozenej blokádou pohybu lodí v Čiernom mori.

Rusko od začiatku vojny blokuje prístup k ukrajinským prístavom. Ukrajina, jeden z najväčších exportérov obilia na svete, nemôže nič vyvážať po mori.

Ukrajinský prezident počas telefonátu tiež požiadal Erdogana, aby s ruským prezidentom Vladimirom Putinom hovoril o evakuácii civilistov so zničeného obliehaného prístavného mesta Mariupoľ.

Témou rozhovoru boli tiež dodávky zbraní a bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, píše DPA. Turecko ako členská krajina NATO udržuje dobré vzťahy s Ukrajinou i Ruskom a považuje sa za sprostredkovateľa v mierových rokovaniach. V pondelok sa má Erdogan stretnúť s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom. (TASR)

Ukrajinská armáda získala späť osem obcí v Chersonskej oblasti. O aké obce ide generálny štáb ukrajinskej armády neinformoval.

Ruské ozbrojené sily predtým tvrdili, že ovládli celú Chersonskú oblasť. Ukrajina sa obáva, že tam môže dôjsť k vyhláseniu nezávislosti od Kyjeva - rovnako ako v prípade samozvaných republík Doneckej a Luhanskej na Donbase, ktoré Rusko už uznalo, pripomína DPA.

Generálny štáb ukrajinskej armády informoval aj o ostreľovaní ruského vojenského konvoja v blízkosti obce Kyselivka severozápadne od Chersonu.

"Po tom, čo utrpel značné škody, sa nepriateľ stiahol k Čornobajivke," uvádza sa vo vyhlásení. Celkové denné straty ruskej armády v Chersonskej oblasti predstavovali podľa ukrajinských ozbrojených síl 74 vojakov, dva tanky, jeden raketomet, šesť obrnených vozidiel a štyri drony. (TASR)

Ukrajina by v júni nemala získať štatút kandidátskej krajiny na vstup do Európskej únie, myslí si rakúsky minister zahraničia Alexander Schallenberg.

Namiesto toho vyzval podľa heute.at na iný spôsob ukrajinskej integrácie do Únie.

Schallenberg povedal, že krajiny na západnom Balkáne prešli dlhú cestu a že by boli vhodnejšie iné spôsoby zblíženia medzi Úniou a Ukrajinou. Zároveň vylúčil normalizáciu vzťahov s Ruskom do predvojnovej podoby, pokiaľ bude na čele Ruska stáť prezident Vladimir Putin. (SITA)

Ruská armáda neprestáva v ostreľovaní ukrajinských miest ani počas pravoslávnej Veľkej noci.

„V predvečer jedného z najväčších pravoslávnych sviatkov ruská armáda pokračovala v aktívnom ostreľovaní pokojných miest na Ukrajine a zabíjaní civilistov,“ povedala podľa CNN ukrajinská verejná ochrankyňa ľudských práv Ľudmyla Denisovová.

Denisovová poukázala na ostreľovanie Charkova, pri ktorom boli zranení traja policajti a jedna žena, či ostreľovanie v obci Slatine v Charkovskej oblasti, pri ktorom zahynuli dvaja muži.

Denisovová uviedla, že ruské útoky zabili štyroch civilistov v Doneckej oblasti a ďalších osem ľudí v Luhanskej oblasti. Ruské delostrelectvo podľa nej v sobotu taktiež zabilo troch ľudí pracujúcich v záhrade v Záporoží.

Podľa ombudsmanky je situácia napätá aj v Chersonskej oblasti, kde ukrajinskí predstavitelia varovali pred ruskými prípravami na usporiadanie referenda o nezávislosti.

Ruské sily podľa Denisovovej „ostreľujú osady v regióne a v smere na susedné regióny.“ Dodala, že Chersonská oblasť „je na pokraji humanitárnej katastrofy“. (SITA)

Ukrajina má záujem o húfnice Zuzana, povedal v diskusnej relácii televízie Markíza Na telo minister zahraničia Ivan Korčok. Rokuje o tom ministerstvo obrany.

"Európska únia vyčlenila jeden a pol miliardy na to, aby sa preplácala vojenská pomoc," povedal Korčok s tým, že ide o dobrú správu pre Slovensko, pretože gro techniky, ktorú poslali na Ukrajinu, bude preplatená.

Korčok nevedel povedať, či Slovensko pošle na Ukrajinu aj stíhačky, rokuje o tom minister obrany. "Je pravda, že migy sa stávajú nepoužiteľnými, pretože závisia od ruských technikov, ktorí odchádzajú," povedal.

Podpredseda Smeru Juraj Blanár uviedol, že ide o stíhačky, ktoré sú stále akcieschopné. Podľa neho by mali byť naďalej k dispozícii. (TASR)

Pápež František znovu vyzval na prímerie na Ukrajine počas pravoslávnych sviatkov Veľkej noci, aby sa zmiernilo utrpenie ľudí nivočených vojnou.

Medzi veriacimi zhromaždenými na vatikánskom Námestí svätého Petra viali modro-žlté ukrajinské vlajky. "Namiesto toho, aby sa vojna zastavila, ešte sa zhoršila," dodal pápež.

"Je smutné, že v tieto najposvätnejšie a najslávnostnejšie dni pre kresťanov viac počujeme vražedný hluk zbraní, než zvony ohlasujúce zmŕtvychvstanie" Krista, povedal František.

"Znovu vyzývam na veľkonočné prímerie, na ten najmenší hmatateľný prejav ochoty zaviesť mier," naliehal pápež.

V nedeľu slávia pravoslávnu Veľkú noc Rusi aj Ukrajinci. (TASR)

Na Ukrajinu dorazili slovenskí odborníci, ktorí pomôžu s dokumentáciou dôkazov na vyšetrenie vojnových zločinov.

Ukrajinskej prokuratúre pomôžu traja kriminalistickí technici, antropológ a traja súdni lekári, informovala o tom prezidentka Zuzana Čaputová.

"Keď som videla hrôzu v záberoch z ukrajinskej Buče, túto formu pomoci som okamžite ponúkla prezidentovi Zelenskému. Je to veľmi dôležitá súčasť procesu, na konci ktorého môže byť rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu v Haagu," uviedla hlava štátu. Ako dodala, historicky je to prvýkrát od našej samostatnosti v roku 1993, keď Slovensko týmto spôsobom pomôže inej krajine. (TASR)

Rusko plánuje výstavbu zásobníkov ropy a na nových vývozných odbytiskách. Cieľom je zmierniť sankcie uvalené západnými krajinami na Rusko za jeho vojnu na Ukrajine, ktoré zasiahli aj vývoz ropy.

Rusko nemá veľké ropné zásobníky, ktoré by v súčasnej situácii umožnili krajine väčšiu flexibilitu v oblasti produkcie a exportu.

Šéf Štátnej komisie Ruskej federácie pre nerastné zdroje Igor Špurov k tomu dodal, že Rusko by mohlo vytvoriť zásobníky napríklad v podzemných soľných jaskyniach na východnej Sibíri, ďalej v oblasti Uralu či v Povolžskom regióne. Výstavba takýchto skladovacích zariadení by mohla trvať štyri roky.

V súvislosti so sankciami ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň vláde nariadil, aby do 1 júna predstavila plán, ktorý by okrem iného zahrnoval aj rozšírenie prepravnej infraštruktúry do krajín Afriky, Latinskej Ameriky a Ázie a Tichomoria. Okrem toho, na separátnej schôdzke v rámci hornej komory ruského parlamentu Sorokin uviedol, že Rusko by mohlo vybudovať dodatočnú infraštruktúru na vývoz ropy v prístavoch Murmansk a Indiga. (TASR)

OSN vyzvalo na okamžité zastavenie bojov v Mariupole a evakuáciu civilistov, ktorí uviazli v prístavnom meste.

vyzval v nedeľu na "okamžité zastavenie" bojov v Mariupole, aby sa "dnes" umožnila evakuácia civilistov uviaznutých v zničenom prístavnom meste na juhu Ukrajiny. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

"Ide o životy desaťtisícov obyvateľov Mariupola, vrátane žien, detí a starších ľudí," napísal koordinátor OSN pre ukrajinskú krízu Amin Awad vo vyhlásení.

"Hneď teraz potrebujeme prestávku v bojoch, aby sme zachránili životy. Čím dlhšie čakáme, tým viac životov je ohrozených. Musia umožniť bezpečnú evakuáciu už teraz, dnes. Zajtra môže byť príliš neskoro," dodal predstaviteľ OSN na adresu ruských inváznych síl.

Zdevastované mesto z veľkej časti ovládajú ruské jednotky. Ukrajinskí vojaci sa zabarikádovali v areáli tamojších oceliarní Azovstaľ, kde sa nachádzajú stovky miestnych civilistov. Ruské sily oceliarne obkľúčili a ostreľujú ich. (TASR)

Ukrajina znova navrhla Rusku veľkonočné prímerie pre obliehaný Mariupoľ, aby odtiaľ mohla evakuovať civilistov a vojakov, uviedol poradca prezidenta Mychajlo Podoľak. (ČTK)

Utečenci z Ukrajiny ostávajú v Gabčíkove aj po tom, ako Slovenská technická univerzita zariadenie predala. Ministerstvo vnútra s novým majiteľom rokuje. Univerzita ubytovňu predala z ekonomických dôvodov. (TASR)

Slovenskými hranicami prešlo v sobotu 2111 ľudí z Ukrajiny. O dočasné útočisko požiadalo 171 osôb. Od začiatku invázie prešlo hraničnými priechodmi 360-tisíc utečencov. (TASR)

Ukrajinci tento týždeň odrazili početné ruské útoky na frontovej línii v Donbase, uvádza britská vojenská rozviedka v najnovšom zhodnotení situácie na Ukrajine.

"Napriek tomu, že Rusko dosiahlo určité územné zisky, ukrajinský odpor bol silný vo všetkých smeroch a spôsobil ruským silám značné straty," uvádza sa v správe, podľa ktorej bojovú účinnosť ruských síl zhoršuje slabá morálka a obmedzený čas na prezbrojenie a reorganizáciu. (TASR)

Rusi sa zrejme pokúšajú vyhladovať obrancov, ktorí sú zabarikádovaní v oceliarňach Azovstaľ v obliehanom Mariupole.

V areáli oceliarní uviazli stovky vojakov a civilistov, ktorým dochádza voda a potraviny. Opakovane preto zaznievajú výzvy na prímerie, ktoré by umožnilo evakuovať civilistov z mesta takmer úplne ovládaného ruskými jednotkami.

Podľa analytikov z inštitútu pre štúdium vojny ruské sily zrejme neumožnia evakuáciu uviaznutých ľudí. Inštitút tiež predpokladá, že Rusko v najbližších dňoch rozšíri svoje pozemné ofenzívne operácie v Donbase a bude pokračovať v útokoch juhovýchodne z mesta Izium, západne z miest Kreminna a Popasna a severne z Donecka. (TASR)

Rusko nezmenilo taktiku a veľká ofenzíva je nepravdepodobná, myslia si americkí experti. Ruské vedenie podľa analýzy odmieta vynaložiť prostriedky a čas na konsolidáciu svojich síl.

"Domnievame sa, že takáto operácia je nepravdepodobná, vzhľadom k pozorovaným vzorcom a k obmedzeniam v dostupnej bojovej sile jednotiek, ktoré tvrdo bojovali a utrpeli veľké straty, a rovnako i k pozorovaným ťažkostiam s velením," uvádzajú autori analýzy z Inštitútu pre štúdium vojny.

Rusi podľa amerických expertov pokračujú vo vzorci, ktorým sa riadia od začiatku vojny. "Nasadzujú malé zoskupenia jednotiek do široko vedených útokov pozdĺž viacerých os a odmietajú prijať operačné prestávky potrebné k vytvoreniu podmienok pre rozhodujúcu operáciu," píš experti.

Ruská armáda posiela podľa nich do bojových zón jednotky, ktoré boli skôr pri Kyjeve alebo Mariupole bez toho, aby obnovovala ich výbavu. (ČTK)

Ruskí vojaci vyvraždili v Mariupole desaťtisíce civilistov a pokúsili sa to zamaskovať, povedal ukrajinský prezident Zelenskyj s tým, že o tom pribúdajú nové dôkazy.

Ukrajina zachytila ruské rozhovory o tom, ako zakrývajú stopy po svojich zločinoch. Satelity zaznamenali v okolí Mariupoľa stovky masových hroboch.

Zelenskyj povedal, že Rusi zriadili pri Mariupole „filtračné tábory“ pre tých, ktorí sa pokúšali opustiť mesto. Dodal, že tých, ktorí prežili tieto tábory, poslali do oblastí pod ruskou okupáciou alebo do samotného Ruska, často až na Sibír alebo na Ďaleký východ. Medzi násilne deportovanými obyvateľmi sa podľa Zelenského nachádza mnoho detí. (SITA)

Ruské sily pokračujú v zintenzívňovaní útokov na východe Ukrajiny. Ruská armáda za posledný deň ostreľovala ukrajinské pozície pozdĺž celej frontovej línie.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl uviedol, že Rusi zintenzívnili svoje útočné operácie v smere na Severodoneck, Kurachiv a Popasnu.

Regionálny vojenský správca Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj uviedol, že ruské ostreľovanie v priebehu ostatných 24 hodín zabilo najmenej osem ľudí a ďalšie dve osoby utrpeli zranenia.

Generálny štáb poznamenal, že ruské sily pokračujú v útokoch na obkľúčenú mariupoľskú oceliareň Azovstaľ. Snažia sa ju zasiahnuť leteckými útokmi i raketami s dlhým doletom. Rusi ostreľovali aj oblasti okolo mesta Dnipro severne od Zaporižžie, kde ruská raketa zabila najmenej jedného civilistu. (SITA)

Ukrajina obviňuje Rusko, že v okupovaných oblastiach na východe krajiny násilne verbuje civilistov do svojej armády.

O plánovanom nábore mladých Ukrajincov v okupovaných častiach Chersonskej a Záporožskej oblasti do ruskej armády informoval v sobotu generálny štáb a vojenská rozviedka ministerstva obrany v Kyjeve. Toto tvrdenie nie je možné nezávisle overiť.

Okrem mladých ľudí sa podľa nich ruské invázne sily zameriavajú na východe Ukrajiny aj na násilný nábor lekárov.

V pravidelnom hodnotení vývoja vojny na Ukrajine sa touto problematikou zaoberalo aj britské ministerstvo obrany. Podľa neho už Rusko takéto praktiky nútených odvodov brancov v minulosti aplikovalo v okupovaných častiach Donbasu a na anektovanom Kryme.

Britské ministerstvo zatiaľ nepotvrdilo, že k takýmto metódam Rusko pristúpilo aj v Chersonskej a Záporožskej oblasti. Varovalo však, že by to predstavovalo jasné porušenie Ženevských konvencií zaisťujúcich ochranu civilistov. (TASR)

Nedalo sa ísť ani po vodu. Utečenka opisuje, ako prežila v bombardovanom mariupoľskom divadle. (SME)

Turecko zatvorilo vzdušný priestor pre ruské lietadlá smerujúce do Sýrie. Opatrenie bude platiť tri mesiace.

"Uzavreli sme vzdušný priestor pre ruské vojenské lietadlá - dokonca aj pre civilné - letiace do Sýrie," povedal minister zahraničia Mevlüt Čavušoglu, ktorý opatrenie bližšie nevysvetlil.

Podľa agentúry AFP ide o doposiaľ najrazantnejšiu reakciu Ankary na už dva mesiace trvajúci vojenský útok Ruska na Ukrajinu.

Uzavretie tureckého vzdušného priestoru oslabuje podľa BBC ruské letecké operácie na podporu sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Vojenské lietadlá Moskvy budú musieť do Sýrie lietať dlhšími trasami. Turecko v Sýrii podporuje protiasadovské ozbrojené skupiny. (TASR)

Vojna na Ukrajine trvá už dva mesiace. Vyžiadala si už tisíce obetí, zničila mestá a vyhnala z domovov viac ako 12 miliónov Ukrajincov, asi 5,2 milióna z nich utieklo do zahraničia. (TASR)

Ruský prezident sa zúčastnil na polnočnej veľkonočnej bohoslužbe v pravoslávnom Chráme Krista Spasiteľa v Moskve.

Po Putinovom boku stál moskovský starosta Sergej Sobianin. Bohoslužbu slúžil patriarcha Kirill, najvyšší predstaviteľ ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorý už skôr podporil napadnutie Ukrajiny.

Patriarcha Kirill v sobotu popoludní na inej veľkonočnej bohoslužbe v Moskve vyjadril nádej, že sa vojna Moskvy proti Ukrajine rýchlo skončí. Opätovne sa však vyhol jej kritike. (TASR)

Ukrajinský prezident kritizoval šéfa OSN, že sa rozhodol navštíviť Moskvu skôr než Kyjev. Zdôraznil pritom, že vojnový konflikt neprebieha v Rusku, ale na Ukrajine.

Guterres sa v utorok stretne v Moskve so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a s ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom. Dva dni nato odcestuje do Kyjeva na stretnutie s Volodymyrom Zelenským a šéfom diplomacie Dmytrom Kulebom.

"Je jednoducho nesprávne ísť najskôr do Ruska a potom na Ukrajinu. Toto poradie je nespravodlivé a nelogické," povedal Zelenskyj novinárom v Kyjeve.

OSN podľa agentúry AFP zohráva v snahe o ukončenie konfliktu na Ukrajine len malú úlohu, k čomu prispieva aj politické rozdelenie Bezpečnostnej rady OSN. Od začiatku invázie telefonoval Guterres so Zelenským len raz, dva dni po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu.

Putin odmieta so šéfom OSN akýkoľvek kontakt, keďže označil ruskú inváziu za porušenie Charty OSN, základného dokumentu svetovej organizácie, píše AFP. (TASR)

Rusko prišlo o ďalších dvoch generálov pri útoku na veliteľské stanovište v Chersonskej oblasti, tvrdí ukrajinské ministerstvo obrany s tým, že tretí generál utrpel vážne zranenia.

"22. apríla 2022 ozbrojené sily Ukrajiny podnikli zničujúci úder na predsunuté veliteľské stanovište 49. kombinovanej armády ruských okupačných síl, ktoré sa nachádzalo neďaleko od frontovej línie v Chersonskej oblasti" na juhu Ukrajiny, píše sa vo vyhlásení ukrajinskej vojenskej rozviedky.

Stanovište sa nachádzalo pri meste Cherson, ktoré už takmer od začiatku invázie okupujú ruskí vojaci. CNN požiadala o reakciu aj ruské ministerstvo obrany, ktoré však na správu bezprostredne nereagovalo.

Ukrajinská armáda od začiatku invázie informovala už o minimálne šiestich zabitých ruských generáloch. Ruská armáda oficiálne nepotvrdila smrť ani jedného z nich. V dvoch prípadoch však potvrdili ich úmrtie iné zdroje z Ruska. (TASR)

Na východe Ukrajiny zadržali členov pozorovateľskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

"OBSE vyjadruje extrémne znepokojenie nad tým, že viacero členov SMM (Osobitnej pozorovateľskej misie) bolo v Donecku a Luhansku zbavených slobody," uvádza sa vo vyhlásení organizácie. Bližšie podrobnosti o počte ani okolnostiach zadržania organizácia neuviedla.

Časti Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny už takmer osem rokov ovládajú Moskvou podporovaní separatisti, ktorí si tam vyhlásili samozvané ľudové republiky.

Osobitná pozorovateľská misia OBSE už od roku 2014 monitoruje boje medzi ukrajinskými vojakmi a Ruskom podporovanými separatistickými silami v v Donbase. Časť jej personálu však oblasť opustila ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu. Oficiálny mandát misie vypršal koncom marca po tom, ako ju Rusko obvinilo zo zaujatosti a zablokovalo jej predĺženie, uvádza BBC News.

OSCE
@OSCE

The OSCE is extremely concerned that a number of @OSCE_SMM national mission members have been deprived of their liberty in Donetsk and Luhansk and is using all available channels to facilitate their release.

23.4.2022 o 22:57 · archivované: 24.4.2022 o 6:12

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinský prezident sa stretne v Kyjeve s ministrami zahraničia USA a obrany. (TASR)

Britský premiér telefonoval s ukrajinským prezidentom a potvrdil mu ďalšiu dodávku zbraní. Lídri sa podľa Zelenského kancelárie bavili o novej fáze vojenskej pomoci vrátane zásielok ťažkých zbraní.

"Ministerský predseda potvrdil, že Spojené kráľovstvo poskytne viac obrannej vojenskej pomoci, vrátane obrnených vozidiel, dronov a protitankových zbraní," uviedla vo vyhlásení Johnsonova kancelária.

Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

Continued dialogue with 🇬🇧 PM @BorisJohnson. Spoke about the opposition to RF’s aggression, situation in Mariupol. Thanked for the defense support & macro-financial aid. Discussed security guarantees for 🇺🇦. Appreciate the leadership of @BorisJohnson & 🇬🇧 in supporting 🇺🇦!

23.4.2022 o 20:55 · archivované: 23.4.2022 o 22:42

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko oznámilo, že jeho armáda podnikla neďaleko Odesy raketový útok na sklad so zbraňami, ktoré ukrajinským silám dodali Spojené štáty a európske krajiny.

"Ruské ozbrojené sily dnes vysoko presnými raketami dlhého doletu zničili logistický terminál na vojenskom letisku neďaleko Odesy, kde bolo uskladnené veľké množstvo zahraničných zbraní dodaných Spojenými štátmi a európskymi krajinami," uvádzalo sa vo vyhlásení ruského ministerstva obrany.

Útok patril podľa Rusov k 22 lokalitám ukrajinskej armády, na ktoré v sobotu cielili - boli medzi nimi aj tri sklady zbraní a munície blízko obce Iličovka a mesta Kramatorsk.

Ruské bojové lietadlá tiež v sobotu podľa ruského ministerstva obrany podnikli útoky na 79 vojenských lokalít na Ukrajine vrátane 16 skladov zbraní a paliva. (TASR)

Počet obetí ruského raketového útoku na Odesu stúpol na osem, uviedol Kyjev. Najmenej jedna raketa zasiahla obytný blok, v ktorom zomrelo aj trojmesačné dieťa. (ČTK)

Ukrajina si vezme naspäť všetky územia dobyté ruskými silami, vyhlásil prezident Zelenskyj na tlačovke po otázke, ako hodnotí plány Moskvy obsadiť Donbas.

"Toto nie je otázka 20 či 30 rokov - to je otázka toho, či máme zbrane. Vezmeme si naspäť všetko..., všetky tie okupované územia," vyhlásil.

Ukrajinci sú podľa Zelenského pripravení žiť roky v stave vojenskej pohotovosti, tak ako Izrael. "Som presvedčený, že raz zvíťazíme, že budeme mať najsilnejšiu armádu, a pokiaľ ide o bezpečnostné záruky, budeme jednou z najsilnejších krajín v Európe," povedal.

Na otázku, či chce, aby sa Putin postavil pred súd, odpovedal: "Či chcem, aby bol súdený? Tu nejde o to, že ja to chcem, ale všetky osoby, čo vydávali tie hanebné rozkazy, musia čeliť súdu, som o tom presvedčený. Bude to trvať roky, ale my počkáme. Ak niekto, napríklad ja, nebude žiť dosť dlho, naše deti budú žiť dosť dlho."

Ukrajinský líder vyzval Rusov, aby sa odtrhli od "virtuálnej reality", od ruských propagandistických televízií, a spoznali pravdu o svojej krajine a vrátili sa do civilizovaného sveta.

Podľa Zelenského svetový líder použije jadrové zbrane len vtedy, ak "stratí kontakt s realitou, so zdravým rozumom". (TASR)