BRATISLAVA. Ešte koncom minulého roka sa zdalo, že Európska únia a Čína majú na dosah historickú investičnú dohodu. Podpísaná bola, no doteraz neprešla Európskym parlamentom a zdá sa, že tak skoro ani neprejde.
Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom grantu Európskeho parlamentu. Tento článok odráža výlučne názory autorov a Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.Únia sa totiž pridala ku kritikom genocídy Ujgurov na západe Číny, za čo Peking reagoval sankciami voči kritickým európskym inštitúciám či jednotlivcom. Na sankčný zoznam sa dostala aj slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
O genocíde hovorí aj správa odborníkov na medzinárodné právo. Obchodné vzťahy tak idú minimálne dočasne do úzadia v prospech presadzovania ľudských práv, no podľa medzinárodného práva musí zasiahnuť každý signatár Dohody o zabránení a trestaní zločinu genocídy, medzi ktorých patria všetky členské štáty Euróskej únie.
Denník SME zostavil tím odborníkov z európskej a domácej politiky a z nezávislých analytikov, ktorým pravidelne kladieme otázky na európske témy. Predošlé diely ankety nájdete tu, tu a tu.
Tentoraz odpovedali na otázku:
Mala by sa Európska únia vo vzťahoch s Čínou prioritne zameriavať na podporu európskych firiem na čínskom trhu alebo kritizovať stav ľudských práv v krajine aj za cenu toho, že tým ohrozí podmienky pre európsky firmy?
Michal Šimečka
europoslanec Obnovme Európu / Progresívne Slovensko
Aby Európska únia fungovala, musí byť aj spoločenstvom hodnôt – preto som odporcom prístupu „business first“ a úplne súhlasím s tým, že pred porušovaním ľudských a demokratických práv v Číne nemôžeme zatvárať oči.
Pri rokovaniach o investičnej dohode s Čínou, na ktorej Pekingu veľmi záleží a ktorá čaká na ratifikáciu v EÚ, máme príležitosť naše hodnoty presadzovať efektívne. Spolu s ďalšími europoslancami tlačíme na to, aby Európska únia ratifikáciu dohody podmienila prijatím medzinárodných štandardov pracovného práva zo strany čínskej vlády, napríklad koniec nútenej práce.
Rovnako dôležité je vnímať širší politický kontext – slávnostné ohlásenie užšej novej obchodnej spolupráce s EÚ v čase, keď čínsky režim stupňuje agresiu navonok aj dovnútra, v čase, keď vychádzajú na povrch informácie o neľudských podmienkach a obvinenia z genocídy proti ujgurskej menšine, v čase, keď čínsky režim dusí demokratické hnutie v Hongkongu a keď vyhlasuje sankcie voči európskym politikom – to skutočne nie je hodnotová politika, akú by sme od EÚ očakávali.
Vzájomné obchodné vzťahy, samozrejme, majú a budú pokračovať – ale EÚ by mala využiť svoju ekonomickú silu, aby v dialógu s Čínu dosiahla reálny pokrok v oblasti ľudských práv.
Monika Beňová
europoslankyňa Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente / Smer-SD
Členské štáty Európskej únie by v prvom rade mali voči Číne vystupovať jednotne. Z narúšania tejto jednoty boli v minulosti neprávom obviňované krajiny strednej a východnej Európy, pri nedávnom náhlom uzavretí investičnej dohody s Čínou sa však ukázalo, že omnoho väčšou prekážkou tejto jednoty je francúzsko-nemecký tandem.
Obe krajiny za asistencie čelných predstaviteľov EÚ a bez potrebnej konzultácie s ostatnými členskými štátmi jednoducho uprednostnili vlastné obchodné záujmy pred akýmikoľvek hodnotami.
Miriam Lexmann
europoslankyňa za Európsku ľudovú stranu / KDH
Aj v politickom a obchodnom vzťahu sú hranice, ktorých prekročenie si partneri pre dobro oboch jednoducho nebudú tolerovať. Zasadzujem sa, aby sme v rámci Európskej únie tieto hranice jasne pomenovali, definovali a dodržiavali.
Uvedomme si, že čínske subjekty v mnohých prípadoch kradnú duševné vlastníctvo zahraničným firmám, a to nielen tým, ktoré pôsobia v Číne, ale aj u nás doma. Ukradnú technológiu, postup a následne predávajú svoje výrobky vyprodukované s cudzím nápadom niekoľkonásobne lacnejšie. Toto má veľmi negatívny dosah aj na európske firmy a našu ekonomiku.
Nezabúdajme tiež, že Čína často pod hrozbou násilia, trestov či mučenia zneužíva pracovné sily na výrobu aj takýchto produktov, ktoré si my v Európe, ale aj inde vo svete kupujeme len preto, lebo sú lacnejšie.
Ak chceme pomôcť európskym firmám, zamestnanosti a sebestačnosti viacerých segmentov nášho hospodárstva, musíme takéto praktiky odmietnuť a určiť si hranice, za ktoré EÚ nepôjde. Princípy našich ekonomických vzťahov musia byť jednoducho koherentné s ľudskoprávnou dimenziou, čo vôbec nemusí byť v rozpore s našimi ekonomickými záujmami, ako je to mnohokrát mylne prezentované.
Pôsobím ako spolupredsedníčka v Medziparlamentnej aliancii pre Čínu (IPAC), kde sa zasadzujem, aby EÚ formulovala stratégiu, ktorá určí jasnú víziu našich vzťahov s Čínou a zároveň bude mať principiálnu a konzistentnú zahraničnú, bezpečnostnú a obchodnú politiku.
Vychádzať musia z našich hodnôt a princípov, ktoré žijeme a uznávame v kontexte ľudskej dôstojnosti, hospodárskej a environmentálnej udržateľnosti a ekonomickej stability. Len tak môžeme byť rešpektovaným partnerom aj pre akúkoľvek druhú stranu.
Ivan Štefanec
europoslanec za Európsku ľudovú stranu / KDH
Európska únia by mala byť dostatočne sebavedomá, aby popri obchodných záujmoch vždy pamätala aj na problematiku ľudských práv a vhodným spôsobom ich otvorene komunikovala.
Som aj za zavádzanie sankcií pre tých predstaviteľov čínskeho režimu, ktorí sa podieľajú na zločinoch napríklad proti Ujgurom.
Pri sporoch o ceny ocele a najnovšie aj pri uhlíkovom cle sa ukazuje, že Európska únia má váhu a schopnosť meniť politiku Číny. Práve preto to musíme robiť aj pri problematike ľudských práv.
Martin Klus
štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR / SaS
Umenie diplomacie, respektíve zahraničnej politiky Únie, ale aj jej členských štátov by malo spočívať práve v schopnosti vybalansovať ekonomické záujmy s dôrazom na dodržiavanie zásad právneho štátu či ľudských práv. A to sa netýka len Číny.
Myslím si, že práve rozvoj vzájomného obchodu môže slúžiť ako následný najúčinnejší nástroj tlaku smerom k hodnotám, ktoré sú esenciálnym základom a pilierom Európskej únie. Je to vidieť aj na vývoji posledných týždňov, keď doteraz uplatňovaný nekonfrontačný prístup EÚ a dialóg vystriedali sankcie.
Je to dôležitejšie o to viac, že v uplynulých rokoch sa zo strategického partnera a konkurenta stáva aj rival s rozdielnym hodnotovým nastavením. Nedostatok spoločnej európskej a v širšom kontexte euroatlantickej vízie v otázke budúcich vzťahov s Pekingom preto môže mať negatívne následky pre politické a hospodárske záujmy nás všetkých vrátane Slovenska samotného.
Pri formovaní budúceho nastavenia vzťahov medzi nami je teda nevyhnutné zdôrazňovať potrebu jednoty členských štátov EÚ a spolupráce s USA.
Peter Kmec
poslanec NR SR za Hlas-SD, bývalý veľvyslanec v Spojených štátoch
Európska únia má unikátnu možnosť využívať svoju enormnú ekonomickú silu voči Číne aj na presadzovanie ľudskoprávnych štandardov, keďže EÚ je pre Čínu najväčší obchodný partner.
Strategický dialóg EÚ s Čínou je postavený na trojuholníku partner – konkurent – rival, cez ktorý vieme dosiahnuť pokrok v mnohých oblastiach vrátane zlepšovania ľudských práv bez toho, aby sme ohrozovali ekonomické záujmy EÚ v Číne.
Ak bude politika EÚ (vrátane jej kľúčových členských štátov) jednotná vo všetkých medzinárodných formátoch (OSN, G20, G7, WTO, EU-US-CN, EÚ-CN, 17+1 atď.), šanca na zefektívnenie ľudskoprávneho dialógu sa výrazne zvýši.
Na druhej strane ľudskoprávny dialóg treba viesť spôsobom, aby ho Čína nepovažovala za spochybňovanie svojej územnej celistvosti.
Alexandra Martin
analytička Globsec Policy Institute
Myslím si, že rozhodnutie nestojí tak, či by si Európska únia mala vybrať medzi presadzovaním svojich základných hodnôt, ktoré sú vložené v jej DNA, a ekonomických záujmov. Čína je druhým najväčším obchodným partnerom Únie a prístup európskych firiem na čínsky trh je kľúčovým pre ekonomický rozvoj. Napriek tomu by mala Európska únia urobiť nasledujúce veci.
Mala by naďalej hovoriť a zapájať čínske úrady do témy obáv o dodržiavanie ľudských práv a o porušovanie základných slobôd. Sankčný mechanizmus Európskej únie je jedným zo spôsobov, ako toto môže robiť.
Pre európske firmy, ktoré obchodujú alebo chcú obchodovať v Číne, by mala zaviesť prísnejšie pravidlá v oblasti praktík, ako je využívanie nútenej práce alebo neľudského zaobchádzania s robotníkmi. Tieto opatrenia by mali odrádzať firmy, aby spolupracovali s Čínou za každú cenu a nepriamo donútiť čínsku vládu, aby tieto praktiky v dlhodobom horizonte zmenila, ak chce profitovať so spolupráce s európskymi firmami a z európskych investícií.
Preskúmať prístup na trhy v iných ázijských krajinách, aby vedela diverzifikovať záujmy, a zaručiť, že títo noví partneri rovnako chápu a rešpektujú ľudské práva. To by zvýšilo konkurenčný boj o nalákanie európskych spoločností a potom by Európska únia mohla tlačiť na lepšie štandardy a ochranu ľudských práv.
Peter Brezáni
analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku
Európska únia by sa mala zamerať na oboje. Podpora európskych firiem na čínskom trhu je nepochybne potrebná, pretože ich postavenie nie je v porovnaní s čínskymi firmami rovnocenné.
A platí to, bohužiaľ, aj o postavení európskych firiem na trhu EÚ, keďže tie čínske profitujú zo svojho dominantného postavenia na domácom trhu, rôznych typov subvencií a podpory, či „voľnejšej interpretácie“ štandardov Medzinárodnej organizácie práce.
Preto je v zásade chvályhodné, že EÚ sa snažila s Čínou o investičnú dohodu, o akýsi súbor pravidiel, ktorý by mal platiť na oboch stranách. Výsledok týchto rokovaní je z pohľadu EÚ diskutabilný (dohoda nie je ešte ratifikovaná Európskym parlamentom) a jedným z viacerých dôvodov tejto kritickej interpretácie je, že dohoda výrazne nerieši systematické porušovanie ľudských práv v Číne (nie len, ale primárne, nútenú prácu).
Je to trochu nepochopiteľné, nakoľko ochrana ľudských práv patrí medzi základné hodnoty Európskej únie, a preto je morálnym imperatívom Únie nielen poukazovať na ich porušovanie (najmä ak sú neprehliadnuteľné), ale spraviť aj všetko pre to, aby sa situácia zmenila.
Jednoducho nie je mysliteľné pre zoskupenie, ako je EÚ, aby napríklad v záujme podpory európskych firiem na čínskom trhu profitovala z nútenej práce „vybraného etnika“ a jeho práce v „reedukačnom centre“ (a už vôbec nie, aby vďaka tomu mali čínske firmy konkurenčnú výhodu na európskom trhu).
EÚ nie je malý hráč. Je to obrovský a bohatý trh, ktorý Čína (vo vlastnom záujme) nemôže „trestať“ en bloc. EÚ má a vytvára nástroje, ktoré na vynucovanie dodržiavania ľudských práv môže efektívne využiť, či už to je európsky Magnitského zákon, alebo opatrenia na preverenie dodávateľských reťazcov.
Ak ich ako Únia nebudeme dôsledne uplatňovať, budeme za situáciu v Číne spoluzodpovední.
Andrea Michalcová
analytička bezpečnostného centra Evropské hodnoty
Európska únia by mala pripomínať firmám ich povinnosti informovať sa o rizikách, ktoré so sebou prináša obchodovanie s totalitným režimom. Praktiky Čínskej ľudovej republiky spočívajú v tom, že núti firmy, aby sa stali lobistami za jej záujmy vo svojich domácich krajinách, a zvyčajne ich podnikanie využíva ako páku na vydieranie.
V Číne prebieha genocída a je našou povinnosťou na to upozorňovať, rovnako ako je našou povinnosťou chrániť záujmy našich krajín pred nátlakom z čínskej strany.
Štáty môžu namiesto vzdávania sa hodnotovo demokratických a ľudskoprávnych princípov, na ktorých stoja, pomôcť šíriť informácie o podnikaní na čínskom trhu a tiež uvažovať o možnostiach, v akých iných krajinách podnikať bez týchto politických rizík. Najmä v členských štátoch EÚ, ale aj v iných východoázijských krajinách, napríklad na Taiwane.
Taiwan v Českej republike investuje štrnásťkrát viac ako Čína a vytvára ročne približne 24-tisíc pracovných miest, zatiaľ čo Čína len štyritisíc (údaje za rok 2019), tak prečo to neskúsiť aj opačne.
Peter Stach
nezávislý konzultant a autor podcastu Modrá vlna
Videli sme, ako nízky štandard ľudských práv v Číne spôsobil, že z lokálnej epidémie v jednej čínskej provincii sa stala celosvetová pandémia, ktorá spôsobila obrovské ekonomické škody aj Európe.
V porovnaní s nimi je ekonomický prínos podnikania európskych firiem na čínskom trhu zanedbateľný. O to skôr, že Čína bude vždy chrániť svoj vnútorný trh pred zahraničnou konkurenciou bez ohľadu na zmluvy, ktoré uzavrie s Úniou.
A akákoľvek snaha o samostatnú ekonomickú politiku EÚ voči Číne zostane len ilúziou dovtedy, kým bude európska bezpečnosť garantovaná Spojenými štátmi americkými, ktoré vnímajú Čínu ako strategickú hrozbu.
