Británia sľúbila Ukrajine doteraz najväčší balík vojenskej pomoci (SME Minúta)

Ruské invázne sily dosiahli významný postup v úzkom koridore na východe Ukrajiny, píše denník The Guardian.

Rusi podľa britského denníka za desať dní postúpili približne o päť kilometrov severozápadne od Avdijivky a údajne v nedeľu vstúpili do obce Očeretyne. Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) uviedol, že Rusi nedávno dosiahli potvrdené zisky v tejto obci v Doneckej oblasti.

Očeretyne, kde kedysi žilo okolo 3000 ľudí, sa nachádza niekoľko kilometrov severozápadne od Avdijivky, ktorej sa ruské invázne sily zmocnili po ťažkých bojoch tento rok vo februári. Následne obsadili niekoľko okolitých dedín.

"Geolokalizované zábery zverejnené 22. apríla ukazujú ruské sily vztyčujúce ruskú vlajku nad budovou vojensko-civilnej správy v centre Očeretyne. Naznačuje to, že ruské sily obsadili železničnú stanicu, prekročili železničnú trať a postúpili na sever do centrálnej časti obce," uviedol ISW.

Inštitút zároveň poznamenal, že zatiaľ nezaznamenal vizuálne potvrdenie ruskej kontroly nad touto obcou. Na zábery so vztyčovaním ruskej vlajky zverejnené ruskými vojenskými blogermi odkazuje tiež The Guardian.

Dobytie Očeretyne podľa denníka znamená, že sa Rusku podarilo obísť severné krídlo nedávno vybudovanej ukrajinskej prednej línie, vrátane mínových polí a zákopov. Ukrajinská armáda sa snaží vytvoriť obrannú líniu pozdĺž rieky Durna, ale posilnené ruské jednotky v posledných týždňoch postupujú vpred, pričom používajú letecké kĺzavé bomby na rozmetanie ukrajinských bunkrov, píše denník.

Regionálne veliteľstvo ukrajinskej armády podľa The Guardian pripustilo, že situácia je ťažká. Uviedlo, že Rusi používajú proti ukrajinským jednotkám "celý arzenál zbraní" vrátane toho, čo označilo za chemické zbrane. Zmocnili sa niektorých budov a obsadili južnú časť Očeretyne, oznámilo a dodalo, že väčšina dediny zostáva v ukrajinských rukách a situácia je vraj pod kontrolou.

Stanica CNN, ktorá s odvolaním sa na ukrajinský monitorovací projekt DeepState tiež spomína ruský postup pri Očeretyne, na svojom webe uvádza, že táto obec síce sama o sebe nemá strategickú hodnotu, ale leží na vyvýšenine, čo z nej robí želaný vojenský cieľ. J

eden z ukrajinských dôstojníkov stanici povedal, že ak by sa Rusi Očeretyne zmocnili a udržali sa tam, mohli by sa pod ruskú paľbu dostať dôležité ukrajinské logistické trasy spájajúce tri kľúčové vojenské uzly - Kosťantinivku, Pokrovsk a Velyku Novosilku. (ČTK)

Zadržali námestníka ruského ministra obrany Timura Ivanova pre podozrenie z korupcie.

"Timur Vadimovič Ivanov bol zadržaný pre podozrenie zo spáchania trestného činu podľa časti 6 článku 290 Trestného zákona (prijatie úplatku)," uviedol ruský Vyšetrovací výbor v príspevku na platforme Telegram. Ďalšie detaily neposkytol.

Podľa agentúry AFP ide o zriedkavý krok v čase vojny na Ukrajine. Prezident Vladimir Putin bol o záležitosti informovaný, napísali ruské štátne médiá. Protikorupční aktivisti už roky tvrdia, že korupcia v Rusku je za Putinovej vlády veľmi rozšírená.

Ivanov pôsobil ako námestník ruského ministra obrany od novembra 2016 a mal na starosti výstavbu vojenských zariadení. Nachádza sa tiež na sankčnom zozname Európskej únie.

Korupčnou činnosťou Ivanova sa zaoberal tiež Fond boja s korupciou (FBK), ktorý založil zosnulý líder ruskej opozície Alexej Navaľnyj. FBK v správe z roku 2022 uviedol, že námestník dohliadal a profitoval zo stavebných projektov v ukrajinskom Mariupoli, ktorý ruské sily dobyli v roku 2022. Fond tiež zistil, že Ivanov sa rozviedol so svojou manželkou, aby jej umožnil obísť sankcie EÚ.

Pentagón je pripravený poslať Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote miliardy dolárov, uviedli predstavitelia americkej vlády.

Ide o prvú časť balíka, o ktorom v utorok rokuje americký Senát.

V sobotu ho schválila Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu vojenskú pomoc pre Ukrajinu v hodnote takmer 61 miliárd dolárov (57,3 miliardy eur). V utorok o nej rokuje Senát.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Delostrelecká munícia, raketové strely. Čo dostane Ukrajina po hlasovaní vo Washingtone? Čítajte 

Americký prezident Joe Biden uviedol, že balík okamžite podpíše po schválení v Senáte, aby Ukrajina urýchlene dostala potrebné zbrane a vybavenie a mohla sa brániť proti ruskej agresii. (TASR)

Ukrajinská vláda vyčlenila 200 miliónov dolárov na výstavbu vojenských opevnení. Dosiahla to prerozdelením výdavkov rozpočtu.

Vláda sa snaží vytvoriť silnú obrannú hradbu, ktorá „bude chrániť našich vojakov a pomôže našej armáde zvíťaziť v bojovej zóne", povedal ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. (SITA)

Rusko nasadzuje aj chemické zbrane v snahe dobyť dedinu Očeretyne v Doneckej oblasti, tvrdí ukrajinský predstaviteľ.

Podľa hovorcu ukrajinskej skupiny síl Chortycia Nazara Vološyna ruskí vojaci na útoky na ukrajinské pozície používajú „celý arzenál dostupných zbraní... vrátane chemických jedov", pričom dodal, že situácia je „ťažká".

Dedina Očeretyne leží približne 50 kilometrov južne od ukrajinského mesta Časiv Jar, ktoré je v súčasnosti epicentrom ruských útokov v snahe Moskvy zabrať ďalšie územie v Doneckej oblasti. (SITA)

Z Fínska sa vstupom do NATO stal štát na frontovej línii vzhľadom na zdvojnásobenie dĺžky hraníc NATO s Ruskom. (TASR)

Rusko môže využiť čas, kým na Ukrajinu dorazia americké zbrane. Pri Časiv Jare zhromaždilo vyše 20-tisíc vojakov. (SME)

Rusi sa môžu pokúsiť dobyť mesto Charkov, ale neuspeli by, pretože by to stálo veľa zdrojov a času.

V rozhovore pre portál Liga.net to povedal veliteľ Národnej gardy Ukrajiny brigádny generál Oleksandr Pivnenko.

„Ak by sa chceli zmocniť Charkova, museli by bojovať roky. Zvážte, ako dlho odolávali Bachmut a Avdijivka. Pre Rusov je jednoduchšie zmeniť vedenie Ruskej federácie a vzdať sa svojich cieľov, ako dobyť toto mesto,“ vyhlásil Pivnenko. (SITA)

Slovenskí europoslanci chcú rovnováhu pri obchode s agrokomoditami z Ukrajiny. Európski farmári kritizujú nariadenia.

Jozef Mihál (nezávislý/RE) tvrdí, že EÚ by mala Ukrajine čeliacej ruskej agresii naďalej pomáhať aj tým, že jej uľahčí predaj agrovýrobkov na trhu Únie, najmä pšenice, za výhodných podmienok, teda bez cla, pričom Ukrajinci takto získané zdroje vedia využiť aj na obranu. Európska komisia predĺženie ukrajinských vývozov navrhla do júna 2025, s čím poslanec súhlasí.

Eviduje, že poľnohospodári, aj na Slovensku, sa proti tomu búria v obavách o svoje zisky, podľa neho však eurokomisia pristupuje k téme citlivo a vyvážene a snaží sa brániť záujmy oboch strán. "Ukrajina nebude môcť masívnym spôsobom vyvážať svoje produkty do EÚ. Má stanovené prísne limity. Keby mala tendenciu zvýšiť objem svojho vývozu, tak v tom momente nastúpi preclenie nadmerného vývozu," vysvetlil.

Ivan Štefanec (KDH/EPP) tvrdí, že je v záujme EÚ a Slovenska pomáhať Ukrajine, aby sa jej vojnu s Ruskom podarilo vyhrať, čo platí aj v prípade dočasnej liberalizácie obchodu. Na druhej strane, táto liberalizácia musí mať jasné rámce a pravidlá, aby nedochádzalo k výraznému narušenia trhu EÚ, najmä čo sa týka obzvlášť citlivých agroproduktov.

"Som za lepší monitoring dovozu, aby sme pri prípadnom narušení trhu vedeli rýchlo konať a zabránili poškodeniu našich domácich výrobkov či práce našich farmárov," odkázal.

Michal Wiezik (PS/RE) pripomenul, že Únia sa zaviazala pomôcť s tranzitom ukrajinských agrokomodít na tretie trhy po tom, ako vývozné trasy znemožnila ruská invázia.

"Stalo sa to, že tento tranzit zlyhal a jednotlivé členské krajiny začali obchodovať s obilím, čo narúšalo domáce trhy. Špeciálne v krajinách susediacich s Ukrajinou to vyvolalo nerovnováhu pri cenotvorbe komodít," upozornil na nevýhodnú situáciu poľnohospodárov, ktorí nemôžu čeliť obiliu dopestovanému lacnejšie. Podľa neho však vina nie je len na jednej strane, lebo zavážilo aj sebecké správanie sa časti ľudí v EÚ. Zdôraznil však, že EÚ musí pomáhať Ukrajine, aby počas vojny nezbankrotovala a našla odbyt pre svoj tovar, na druhej stane však treba chrániť aj európskych farmárov a prijať "rozumné riešenie".

Vladimír Bilčík (nezávislý/EPP) poukázal na to, že Ukrajina z dôvodu ruskej agresie ekonomicky stráda. "Som rád, že EÚ našla riešenie, ako pomôcť Ukrajine pri dovoze jej výrobkov na európsky trh, a zároveň zohľadniť aj obavy našich poľnohospodárov z toho, že lacnejšie ukrajinské výrobky môžu narušiť trh," uviedol.

Eugen Jurzyca (SaS/ECR) podporil predĺženie pozastavenia väčšiny dovozných ciel na dovoz tovarov z Ukrajiny o ďalší rok. "Je to výhodné pre Ukrajinu, EÚ, aj pre Slovensko. To, čo u nás získajú spotrebitelia vo forme nižších cien, napríklad potravín, je viac než to, čo stratia niektorí naši producenti v dôsledku zahraničnej konkurencie. Z tohto rozdielu by spoločnosť mala poskytovať dočasné kompenzácie tým, ktorí na liberalizácii strácajú, aby bol ekonomicky prínosný projekt aj politicky priechodný," odkázal. (TASR)

Litva odovzdala Ukrajine obrnené transportéry M577, oznámilo litovské ministerstvo obrany.

Litovský rezort obrany vo vyhlásení nešpecifikoval, koľko transportérov M577 ukrajinskej armáde poskytol.

Ukrajina sa bráni pred ruskou inváziou už viac ako dva roky, pričom v oblasti vojenskej pomoci je do veľkej miery závislá na podpore západných krajín.

Litva patrí k najvernejším podporovateľom Kyjeva. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu mu poskytla vojenskú pomoc za približne 610 miliónov eur, informovalo litovské ministerstvo obrany. (TASR)

Britská vláda uvedie zbrojársky priemysel do vojnového režimu, vyhlásil britský premiér Rishi Sunak.

Sunak sa tak vyjadril pri návšteve Varšavy na tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Sunak tiež oznámil, že Británia do roku 2030 zvýši výdavky na obranu na najmenej 2,5 percenta HDP.

Britániu podľa Sunaka čaká "najväčšie posilnenie obrany za poslednú generáciu" a podľa plánov britskej vlády by krajina mala mať najväčšiu vojenskú silu v Európe a po Spojených štátoch druhú najväčšiu v Severoatlantickej aliancii.

Sunak upozornil, že prípadné víťazstvo Ruska vo vojne na Ukrajine by ruského prezidenta Vladimira Putina povzbudilo.

"Nezastaví sa na Ukrajine. Túži, aj keď na to ešte nemá kapacitu, zaútočiť na ďalšie európske krajiny, potenciálne vrátane spojencov NATO, ktoré by sme mali povinnosť brániť, tak ako oni majú povinnosť brániť nás," povedal Sunak. (ČTK)

Časť amerických zbraní pre Ukrajinu je údajne už v Nemecku a Poľsku. Predstavitelia americkej vlády to oficiálne nepotvrdili.

Zdroj oboznámený so situáciou pre CNN uviedol, že ako prvá bude presunutá na Ukrajinu delostrelecká munícia a tamojšie úrady ju dodajú tam, kde je potrebná. To však podľa zdroja bude logisticky náročná úloha.

Medzi najdôležitejšie požiadavky Ukrajiny patrí práve delostrelecká munícia a systémy protivzdušnej obrany.

Americká Snemovňa reprezentantov schválila v sobotu balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote takmer 61 miliárd dolárov (57,3 miliardy eur). V utorok ju musí potvrdiť americký Senát a následne podpísať prezident Joe Biden. Ten však uviedol, že balík okamžite podpíše, aby USA mohli urýchlene poslať Ukrajine potrebné zbrane a vybavenie. (TASR)

Rusko poslalo na front vyše 300-tisíc mužov. Pre nedostatok pracovníkov teraz povoláva aj ľudí so zdravotným postihnutím. (meduza)

Vzdušné sily údajne minulý týždeň zhodili raketu Ch-59 na Belgorodskú oblasť.  Incident si nevyžiadal obete.

Informuje o tom spravodajský portál Politico s odvolaním sa na nezávislý telegramový kanál Astra. Zároveň však varuje, že nedokáže tieto informácie nezávisle overiť.

Astra s odvolaním sa na svoje zdroje v pondelok v noci informovala, že ruské sily zhodili Ch-59 na Belgorodskú oblasť, 92 kilometrov od hranice s Ukrajinou. Armáda podľa kanála strelu musela na mieste zničiť.

Ruské sily pravidelne bombardujú Ukrajinu z ruských pohraničných regiónov, akým je napríklad Belgorodská oblasť. Celkovo počas marca a apríla z ruských lietadiel už podľa kanála Astra spadlo na ruské územie alebo Ruskom okupované územia na Ukrajine prinajmenšom 21 leteckých bômb. (SITA, Politico)

Europoslanci podporili Ukrajinu aj ochranu poľnohospodárov. Predĺžili pozastavenie ciel na ukrajinský dovoz do roku 2025. (TASR)

Rusko zosilnie útoky na ukrajinské skladiská, kde sú zbrane od Západu, avizoval ruský minister obrany Šojgu.

Podľa neho majú teraz ruské jednotky na ukrajinskom fronte prevahu.

"Tlačíme pozdĺž celej línie a pokračujeme vo vytláčaní nepriateľa z jeho obsadených pozícií," uviedol Šojgu na zasadnutí rady ruského ministerstva obrany.

Podobne ako jeho ministerstvo obrany v predchádzajúcich dňoch, Šojgu zopakoval tvrdenie, že Rusko tento mesiac dobylo ukrajinské dediny Pervomajske, Bohdanivka a Novomychajlivka.

Jeden z ukrajinských veliteľov podľa agentúry Reuters včera dobytie poslednej menovanej dediny poprel. Situácia v oblasti je síce zložitá, jednotky Kyjeva ale stále držia zhruba 15 až 20 percent Novomychajlivky, uviedol.

Ruské ministerstvo obrany tiež tvrdí, že sa jeho vojaci v Novomychajlivci zmocnili západných zbraní vrátane švédskych mínometov, amerických protitankových riadených striel Javelin či systémov elektronického boja od NATO.

"Úmerne hrozbám, ktoré predstavujú Spojené štáty a ich spojenci, budeme aj naďalej zlepšovať zloženie a štruktúru ozbrojených síl a zvyšovať výrobu najpoužívanejších zbraní a vojenskej techniky," uviedol Šojgu.

Reagoval tým na balík podpory Ukrajine, ktorý cez víkend prijala americká Snemovňa reprezentantov a ktorá pre Kyjev znamená posilu v podobe dlho odkladaných dodávok novej vojenskej pomoci.

"Zvýšime intenzitu útokov na logistické centrá a skladovacie základne západných zbraní," dodal ruský minister obrany. (ČTK)

Spojené kráľovstvo sľúbilo Ukrajine doteraz najväčší balík vojenskej pomoci v hodnote 500 miliónov libier.

Ten bude zahŕňať rakety dlhého doletu či milióny kusov munície.

Sunak dnes cestuje do Poľska, kde sa stretne s tamojším premiérom Donaldom Tuskom a šéfom NATO Jensom Stoltenbergom, aby diskutovali o pomoci Ukrajine, ktorá čelí ťažkostiam pri obrane pred postupujúcimi ruskými silami na východnej fronte. Pri tejto príležitosti predseda britskej vlády podľa jej vyhlásenia oznámi spomenutú pomoc.

Balík zahŕňa 400 vozidiel, 60 člnov, 1 600 striel a štyri milióny nábojov. Balík zahŕňa aj rakety dlhého doletu Storm Shadow. Kedy však balík bude pripravený na dodanie vláda neoznámila.

Sunak ráno telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby potvrdil danú pomoc a „ubezpečil ho o trvalej podpore Spojeného kráľovstva pri obrane Ukrajiny proti brutálnym a expanzívnym ambíciám Ruska“, uviedla Downing Street.

Zelenskyj sa podľa nej poďakoval premiérovi za pokračujúcu britskú podporu a povedal, že „nová vojenská pomoc bude znamenať hmatateľné zlepšenie pre obyčajných Ukrajincov bojujúcich v prvej línii na obranu svojej krajiny".

Charkovskú televíznu vežu obnovia až po skončení vojny. Včera ju zničil ruský raketový útok.

Uviedol to riaditeľ odboru civilnej ochrany vojenskej administratívy Charkovskej oblasti Ivan Sokolov.

Charkovská televízna veža bola vysoká 250 metrov a raketový úder ju zasiahol vo výške približne 140 metrov. Následne sa časť konštrukcie zrútila a mesto Charkov a okolité obce zostali bez digitálneho terestriálneho televízneho signálu.

„Myslím si, že (Rusi) chceli zastrašiť obyvateľov mesta Charkov a okolitých obcí. Predstavte si, že do veže, ktorá je najvyššou stavbou v Charkove, udrie o 16:40 raketa. Samozrejme, ľudia boli trochu vystrašení,“ povedal Sokolov. (SITA, Ukrajinská pravda)

Hodnota zmrazených ruských aktív vo Švajčiarsku dosahuje necelých šesť miliárd frankov. Ide o výrazný pokles.

To by mohlo viesť k zvýšeniu tlaku na neutrálny štát, aby pristúpil k prísnejším sankciám voči Moskve za útok na Ukrajinu. Švajčiarska vláda však odmieta, že by za poklesom objemu zmrazených ruských aktív bola nedostatočná aktivita švajčiarskych úradov.

Štátny sekretariát pre hospodárske záležitosti oznámil, že ku koncu minulého roka dosahovala hodnota zmrazených ruských aktív vo Švajčiarsku 5,8 miliardy frankov (5,98 miliardy eur). To je o 1,7 miliardy frankov menej, než informoval sekretariát ku koncu roka 2022. Za výrazným poklesom hodnoty zmrazených aktív nie je však podľa sekretariátu nečinnosť Švajčiarska, ale pokles hodnoty pôvodne zmrazeného majetku.

Napriek tomu môžu najnovšie čísla vyvolať kritiku zahraničia, že Švajčiarsko sa v súvislosti so sankciami voči Rusku príliš nesnaží. Hodnota zmrazeného ruského majetku je totiž iba zlomkom v porovnaní s celkovou hodnotou aktív, ktoré podľa odhadov Asociácie švajčiarskych bankárov z roku 2022 mali Rusi vo švajčiarskych bankách. Vtedy túto hodnotu odhadli zhruba na 150 miliárd CHF. (TASR)

Zbierka na muníciu pre Ukrajinu výrazne prekonala pôvodný plán a bude pokračovať, oznámili organizátori.

Ukrajinský minister zahraničných vecí potvrdil obmedzenie služieb konzulátov. Zmeny sa týkajú mužov vo veku 18-60 rokov.

Kuleba oznámil, že ak muž podliehajúci mobilizácii odišiel do zahraničia, ukázal svojej vlasti, že jej prežitie sa ho netýka.

Konštatoval, že napriek tomuto postoju mnohí takíto muži chcú "od štátu prijímať služby". Kuleba však upozornil, že "takto to nefunguje" a uviedol, že život v zahraničí "nezbavuje občana jeho zodpovednosti voči vlasti".

Minister informoval, že v pondelok vydal pokyn prijať opatrenia na obnovenie spravodlivého zaobchádzania s mužmi v mobilizačnom veku na Ukrajine a v zahraničí. "Bude to fér," napísal.

Kuleba reagoval na medializované správy, že ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí nariadilo všetkým konzulárnym úradom pozastaviť poskytovanie konzulárnych služieb pre mužov vo veku od 18 do 60 rokov, ktorí sa zdržiavajú v zahraničí.

Toto nariadenie má začať platiť od 23. apríla do dňa, kým rezort zahraničných vecí dostane vysvetlenie k ustanoveniam zákona o mobilizácii, ktorý nadobudne účinnosť v máji. Dovtedy budú môcť Ukrajinci, na ktorých sa vzťahuje zákaz, získať na konzulátoch len doklady pre návrat na Ukrajinu. (TASR)

V ruskej Belgorodskej oblasti údajne od začiatku vojny na Ukrajine zahynulo pri útokoch Kyjeva už 120 civilistov a ďalších 651 ľudí utrpelo zranenia.

Tvrdí to gubernátor tejto oblasti hraničiacej s Ukrajinou Viačeslav Gladkov. Informácie sa nedajú nezávisle overiť.

Medzi obeťami na životoch je podľa gubernátora aj 11 detí, pričom ďalších 51 utrpelo zranenia, z ktorých viaceré si vyžadovali amputácie končatín. "Situácia je mimoriadne náročná. Útoky pokračujú. Ľudia naďalej umierajú," uviedol Gladkov vo videu na platforeme Telegram. Obyvateľov oblasti zároveň nabádal k ostražitosti počas osláv nadchádzajúcej pravoslávnej Veľkej noci.

Ukrajinské sily útočili v poslednom roku na Belgorodskú oblasť viackrát, a to delostrelecky, dronmi či pomocou tzv. diverzantov, ktorí sa na územie Ruska pokúšali preniknúť z Ukrajiny a bojovať tam na strane ukrajinskej armády.

Kyjev tvrdí, že má právo zasiahnuť územie Ruska. Zároveň však popiera, že by útočil na civilistov. Spojené štáty sa pritom obávajú, že cezhraničné útoky by mohli spôsobiť ďalšiu eskaláciu. Rusko označuje použitie západných zbraní pri útokoch v Belgorodskej oblasti za dôkaz, že Západ je už v podstate účastníkom vojny na Ukrajine. (TASR)

Nový balík pomoci Ukrajine bude väčší a aj s obrnenými vozidlami, tvrdia dvaja nemenovaní americkí predstavitelia.

Podľa nich ministerstvo obrany dolaďuje potenciálnu novú tranžu, ktorú chce mať pripravenú, keď prezident podpíše návrh na pomoc Ukrajine v objeme takmer 61 miliárd dolárov.

Spomenutú pomoc v sobotu schválila Snemovňa reprezentantov a očakáva sa, že v utorok jej dá zelenú aj Senát. Peniaze pôjdu na doplnenie zásob Pentagonu poskytnutých Kyjivu, ako aj na zaslanie nových zbraní a vybavenia.

Balík, na ktorom pracuje Pentagon, bude výrazne väčší ako ostatná tranža v objeme 300 miliónov dolárov, vyjadril sa jeden zo spomenutých predstaviteľov a ďalší, ktorý má znalosti o predmetných rozhovoroch. Podľa dvoch prvých predstaviteľov budú v balíku obrnené vozidlá. Štvrtá osoba uviedla, že doň zahrnú bojové vozidlá Bradley. Jeden z predstaviteľov poznamenal, že sa očakáva, že v balíku budú staršie vozidlá Humvee, obrnené transportéry M113 aj rakety. Administratíva pripravuje „veľký balík, ktorý má pomôcť splniť potreby Ukrajiny na bojisku,“ povedal druhý predstaviteľ a dodal, že bude zahŕňať aj delostrelectvo a protivzdušnú obranu.

Hovorca Pentagonu odmietol balík komentovať.

Biden v pondelok telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a podľa prepisu sa zaviazal, že rýchlo poskytne „významné nové balíky bezpečnostnej pomoci na splnenie naliehavých potrieb Ukrajiny na bojisku a v protivzdušnej obrane“, akonáhle podpíše novú pomoc. Zelenskyj už cez víkend sobotňajšie schválenie pomoci v Snemovni reprezentantov privítal s tým, že to zachráni životy. (SITA, Politico)

Ukrajinského ministra poľnohospodárstva podozrievajú z ilegálneho získania štátnej pôdy v rokoch 2017 až 2021.

Od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 sa na Ukrajine objavilo viacero korupčných káuz. Väčšinou však zahŕňali nižšie postavených predstaviteľov krajiny a súviseli s obstarávaním armády. Kyjev v rámci snáh aj podmienok vstupu do Európskej únie prisľúbil urýchlenie boja s korupciou.

NABU vo vyhlásení priamo nemenoval Solského, ale uviedol, že úradujúceho ministra podozrieva z vedenia zločineckej skupiny, ktorá si v predmetnom období vyvlastnila poľnohospodársku pôdu s celkovou rozlohou takmer 2500 hektárov v hodnote viac než 291 miliónov hrivien (vyše 6,8 miliónov eur) v severovýchodnej Sumskej oblasti. Údajne sa tiež neúspešne pokúsila získať ďalších 3300 hektárov v hodnote 190 miliónov hrivien (4,4 milióny eur).

K nadobudnutiu štátnych pozemkov došlo podľa NABU zničením dokumentov, na základe ktorých mali dve štátne spoločnosti právo trvalo využívať túto pôdu. Skupina, do ktorej patrili aj členovia katastra nehnuteľností, potom prinútila štátnu agentúru, aby práva previedla na ňu prepojených jednotlivcov pod zámienkou vládneho programu na využívanie poľnohospodárskych pozemkov.

Solský, ktorý vlastnil niekoľko agropodnikov, sa stal členom vlády v marci 2022. Tri roky predtým ho zvolili za poslanca do ukrajinského parlamentu, kde pôsobil aj ako predseda poľnohospodárskeho výboru. (TASR)

Čína odmieta tvrdenia, že podporuje Rusko vo vojne na Ukrajine. USA sú podľa Pekingu pokrytecké.

Čína Moskve poskytuje veľké množstvo strojov, mikroelektroniky či technológií do dronov a riadených striel, vďaka čomu Rusko môže navyšovať svoju zbrojnú výrobu.

Ako informovala agentúra AFP, hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin poukázal na to, že Spojené štáty vzniesli "neopodstatnené obvinenia proti normálnemu obchodu" medzi Čínou a Ruskom, pričom Washington schvaľuje návrh zákona o pomoci Ukrajine. Takýto prístup je podľa hovorcu "extrémne pokrytecký a absolútne nezodpovedný a Čína je rozhodne proti nemu".

Čína a Rusko v posledných rokoch zintenzívnili ekonomickú spoluprácu i diplomatické kontakty a ich strategické partnerstvo sa od ruskej invázie na Ukrajinu len zblížilo.

Čína tvrdí, že v ukrajinskom konflikte je neutrálna - dostáva však kritiku za to, že sa vyhýba odsúdeniu Moskvy za jej inváziu z 24. februára 2022.

So spomínaným obvinením prišiel minulý piatok aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, keď krátko pred svojou tohtotýždňovou návštevou v Pekingu obvinil Čínu, že pomáha Rusku pri jeho najväčšej militarizácii od čias Sovietskeho zväzu. Podľa Blinkena Čína nepriamo podnecuje vojnu na Ukrajine dodávkami komponentov, ktoré Rusko potom používa na svoju vojenskú expanziu.

"Pokiaľ ide o ruskú obrannú priemyselnú základňu, hlavným prispievateľom k tomu je v súčasnosti Čína," povedal Blinken novinárom po stretnutí ministrov G7 na talianskom ostrove Capri. Dodal, že Čína takto "umožňuje Rusku pokračovať v agresii proti Ukrajine".

Americkí predstavitelia tvrdia, že Čína prestala Rusku poskytovať priamu vojenskú pomoc, ale mu poskytla dodávky dvojakého použitia, ktoré napr. ruským jednotkám umožnili preskupiť sa na fronte. Tieto presuny boli možné aj pre veľké meškanie americkej pomoci Ukrajine.

Čína popiera tvrdenia, že pomáha Rusku vo vojne na Ukrajine, a trvá na tom, že nebude akceptovať "kritiku ani nátlak" pre svoje vzťahy s Ruskom.

Hovorca Wang v tejto súvislosti v utorok pripomenul, že Čína si v otázke Ukrajiny vždy udržiavala "objektívny a spravodlivý postoj, aktívne sa zasadzovala za mierové rozhovory a presadzovala politické riešenie konfliktu".

Wang okrem zopakoval, že Čína dôsledne implementuje nariadenia o vývoze položiek s dvojakým použitím.

Hovorca súčasne zdôraznil, že Čína "nie je tvorcom ani stranou ukrajinskej krízy a nikdy neprilievala olej do ohňa".

"Nepripustíme, aby ostatní zvaľovali zodpovednosť alebo vinu na nás," vyhlásil Wang. (TASR)

Tridsiatka ukrajinských osobností podpísala ďakovný list Slovákom, ktorí podporili zbierku na muníciu pre Ukrajinu. (SME)

Čečenský vodca Kadyrov je údajne nevyliečiteľne chorý. Kadyrov má blízke vzťahy s Kremľom. (TASR)

Rusko sa snaží prinútiť Ukrajincov, aby utiekli z Charkova, tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny.

Rusko zintenzívnilo útoky a informačné operácie proti Ukrajincom v meste Charkov. Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny chcú tak interne vysídliť milióny ľudí.

Rusi využívajú obmedzené kapacity Ukrajiny v protivzdušnej obrane a zvýšené napätie na Ukrajine, kým čaká vojenskú pomoc od Spojených štátov. Kremeľskí propagandisti tiež ťažia z obáv z hroziacej ruskej ofenzívy na Charkov a vykonávajú koordinovanú informačnú operáciu s cieľom vyvolať paniku medzi Ukrajincami.

Analytici odhadujú, že pravdepodobnosť úspešnej ruskej pozemnej ofenzívy na Charkov je veľmi nízka, ak by Ukrajina rýchlo získala pomoc z USA.

Ukrajinskí predstavitelia už diskutovali o možnosti ruskej pozemnej ofenzíve na Charkov v lete. Inštitút však naďalej konštatuje, že Rusi nemajú dostatočné sily na to, aby mesto obsadili, za predpokladu, že ukrajinská armáda je dobre zásobovaná.

Ukrajinské konzuláty údajne obmedzujú služby pre mužov vo veku 18-60 rokov, ktorí sa zdržiavajú v zahraničí.

V utorok o tom informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), ktorá sa odvolala na ukrajinské médiá citujúce obežník podpísaný námestníkom ministra zahraničných vecí Ukrajiny Andrijom Sybigom. Samotné ukrajinské úrady zatiaľ tieto zmeny oficiálne neoznámili.

Obmedzenie prístupu ku konzulárnym službám sa zavádza v súvislosti s prebiehajúcou ozbrojenou agresiou Ruska proti Ukrajine a s cieľom zabrániť ukrajinským občanom vyhnúť sa zodpovednosti za vyriešenie otázky svojej vojenskej registrácie, píše sa v obežníku.

Nariadenie má začať platiť od 23. apríla do dňa, kým rezort zahraničných vecí dostane vysvetlenie k ustanoveniam zákona o mobilizácii, ktorý nadobudne účinnosť v máji. Dovtedy budú môcť Ukrajinci, na ktorých sa vzťahuje zákaz, získať na konzulátoch len doklady pre návrat na Ukrajinu.

Ukrajinský parlament prijal kontroverzný návrh zákona o mobilizácii 11. apríla. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ho podpísal o päť dní neskôr.

Zákon o mobilizácii sprísňuje pravidlá vojenskej registrácie, sprísňuje sankcie pre osoby, ktoré sa službe v armáde vyhýbajú, špecifikuje ustanovenia o odklade mobilizácie a ukladá mužom povinnosť aktualizovať údaje o vojenskej registrácii na úradoch.

Zo zákona vyplýva, že k tejto aktualizácii musí dôjsť do 60 dní po zverejnení textu zákona. Dá sa to urobiť v príslušnom odvodovom centre alebo prostredníctvom osobného elektronického účtu. (TASR)

Slovensko dostane za vojenskú pomoc Ukrajine z čias bývalých vlád menej financií, ako bolo predpokladané, tvrdí Blanár. (SITA)

Cynická obluda: Šach-mat, slniečka! Teraz ste sa prezradili, že ste pri peniazoch.

(zdroj: Cynická obluda)

Erik Gajdoš z Terne ako pouličný muzikant prešiel Európu. Dnes vyrába piecky a skoby pre Ukrajinu. (Korzár)

Kde by asi bol celý svet, keby sa po vojne USA neangažovali za slobodu, demokraciu a mier kdekade. Píše Peter Schutz. (SME)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 800 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 461 060,

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o päť tankov, 12 obrnených bojových vozidiel pechoty a 29 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 241 tankov, 13 916 obrnených bojových vozidiel pechoty a 11 765 delostreleckých systémov.

Mesiace čakania sa skončili. Dolná komora amerického Kongresu cez víkend odhlasovala miliardovú pomoc Ukrajine.

Za balík peňazí, ktorý na schválenie v kongrese čakal už od jesene, hlasovalo 311 reprezentantov vrátane 101 republikánov na čele so šéfom snemovne Mikom Johnsonom.

Ako vôbec došlo k dohode, o akú formu pomoci vlastne ide a čo to pre Ukrajinu znamená?

Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s redaktorom zahraničnej redakcie denníka SME Danielom Hoťkom.

Rusko v noci zaútočilo dronmi na Odesu, Kyjev a ďalšie oblasti, zranených je najmenej sedem ľudí vrátane dvoch detí.

Niekoľko obytných budov v meste ostalo poškodených a zachvátil ich požiar, uviedol gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper na sieti Telegram. Poškodených bolo najmenej 14 bytov, spresnila tamojšia samospráva.

Ukrajinské systémy protivzdušnej obrany zničili zasa všetky drony, ktoré Moskva vypustila na Kyjev, uviedol na Telegrame šéf vojenskej správy hlavného mesta Serhij Popko. Dodal, že po útoku nehlásia žiadne škody ani zranenia.

Nad južnou Mykolajivskou oblasťou boli zničené štyri drony vypustené Ruskom, informovalo ukrajinské námorníctvo. Úplný rozsah útokov na Ukrajinu nie je bezprostredne známy.

Rusko využíva Strednú Áziu na obchádzanie sankcií, upozornil britský minister zahraničných vecí Cameron.

Londýn chce podľa jeho slov spolupracovať s krajinami tohto regiónu, aby s tým skoncoval.

Cameron uviedol, že z Británie by sa nemali do krajín susediacich s Ruskom vyvážať produkty, ktoré by po následnom zaslaní do Ruska mohla Moskva použiť na budovanie svojej vojenskej mašinérie.

Minister sa vyjadril na návšteve kirgizskej metropoly Biškek v čase znepokojenia, ktoré vyvoláva nárast predaja bezpilotných zariadení a ťažkých strojov z Británie do krajín, ako sú Kirgizsko a Uzbekistan.

Televízia Sky News informovala, že britský export do Kirgizska stúpol po uvalení sankcií na Rusko v dôsledku jeho invázie na Ukrajinu o viac ako 1100 percent.

Šéf britskej diplomacie je na ceste po stredoázijských krajinách s cieľom posilniť vzťahy v oblasti obchodu, bezpečnosti a ochrany životného prostredia. Témami sú podľa jeho rezortu aj obchádzanie sankcií, ľudské práva a reformy. (TASR)

Britský premiér Sunak oznámi v utorok na návšteve Poľska zvýšenie vojenskej podpory pre Ukrajinu o 579 miliónov eur.

Sunak vo vyhlásení dodal, že tento balík pomôže zabezpečiť Kyjevu všetko potrebné na boj s Ruskom. Vyčlenené financie sa majú využiť napríklad na nákup munície, protivzdušnej obrany a dronov vyrobených v Spojenom kráľovstve.

Predseda britskej vlády zároveň varoval pred hrozbou ďalšieho postupu zo strany Moskvy.

"Obrana Ukrajiny pred brutálnymi ambíciami Ruska je životne dôležitá pre našu bezpečnosť a pre celú Európu. Ak sa Putinovi umožní uspieť v tejto agresívnej vojne, nezastaví sa na poľských hraniciach," vyhlásil Sunak.

Európske krajiny ubezpečil, že Británia chce zohrávať svoju úlohu na čele európskej bezpečnosti a bude stáť po boku spojencov v NATO.

Sunak navštívi v utorok Poľsko, kde má na stretnutiach s novým premiérom Donaldom Tuskom a generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom diskutovať o bezpečnostnej spolupráci a podpore Kyjeva. Britský premiér potom odcestuje do Nemecka, kde v stredu absolvuje rokovania s kancelárom Olafom Scholzom. (TASR)

Karikatúra dňa od Rosie Naive Art: Zbierka na Ukrajinu

Kyjev a Washington začali rozhovory o bilaterálnej bezpečnostnej dohode, vyhlásil prezident Volodymyr Zelenskyj.

Obe krajiny podľa neho tiež doriešili plány na zaslanie ďalších rakiet dlhého doletu ukrajinským ozbrojeným silám, píše TASR na základe agentúry AFP.

Zelenskyj v pondelok telefonoval s americkým prezidentom Joeom Bidenom po tom, ako americká Snemovňa reprezentantov počas víkendu schválila dlho odkladaný balík vojenskej pomoci pre Kyjev. Ukrajinský líder po telefonáte uviedol, že "všetky body v dohodách o ATACMS (amerických taktických balistických raketách) pre Ukrajinu boli uzavreté".

Rakety dlhšieho doletu, ktoré majú v závislosti od dodanej munície maximálny dolet približne 300 kilometrov, dostala Ukrajina prvýkrát minulý rok.