Blízky východ je nejasne vymedzený geografický termín. Vymysleli ho Európania na označenie geografického regiónu ležiaceho medzi Európou a vzdialenejšími časťami Ázie - Ďalekým východom. Leží primárne v Ázii.
Najbežnejšie sa do regiónu zaraďujú Jordánsko, Saudská Arábia, Jemen, Omán, Spojené arabské emiráty, Katar, Bahrajn, Kuvajt, Izrael, Libanon, Sýria, Irak, Turecko a Irán. Niekedy sa sem zvykne zaraďovať aj Egypt, prípadne ďalšie krajiny severnej Afriky, keďže má silné kultúrne a geografické väzby na Blízky východ. Stretnúť sa však možno s rôznymi definíciami.
Na Blízkom východe už desaťročia panuje napätie medzi viacerými krajinami a odohráva sa tu niekoľko regionálnych konfliktov. Od roku 2011 prebieha vojna v Sýrii, desať rokov trvá občianska vojna v Jemene.
Izrael čelí tlaku z viacerých strán a po vpáde radikálneho militantného hnutia Hamas 7. októbra 2023, pri ktorom militanti zabili okolo 1200 ľudí a zhruba 250 ich uniesli, je Izrael s Hamasom v otvorenej vojne. Izraelská ofenzíva do Pásma Gazy si podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva pod kontrolou Hamasu vyžiadala viac ako 30-tisíc mŕtvych Palestínčanov.
Izrael tiež podniká útoky na juhu Libanonu, odkiaľ čelí ostreľovaniu libanonskej šiitskej vojenskej organizácie Hizballáh. Útoky v Sýrii zasa cielia najmä na ozbrojené skupiny spojené s Iránom.
Po izraelskom útoku na iránsky konzulát v sýrskom Damasku 1. apríla prišlo o život viacero vysokopostavených predstaviteľov iránskych Revolučných gárd, vrátane dvoch generálov, čo vyvolalo pobúrenie a reakciu Iránu. Ten v noci z 13. na 14. apríla vôbec prvýkrát spustil priamy útok na Izrael zo svojho územia. Stovky rakiet a dronov sa Izraelu v spolupráci s americkým, britským a jordánskym letectvom podarilo zostreliť, znamenalo to však ďalšiu eskaláciu napätia.
Izraelský systém protivzdušnej obrany Železná kupola zasahuje proti raketám vypáleným z Iránu. (zdroj: TASR/AP)
