GAZA CITY, BRATISLAVA. Izrael vo štvrtok informoval o pláne vojenskej invázie do mesta Gazy City, ktorá by zahŕňala aj presídlenie obyvateľov na juh palestínskeho pásma. Obyvatelia Pásma Gazy sa však obávajú permanentného vysídlenia.
Takýmto plánom sa už dlhšie netají izraelský premiér Benjamin Netanjahu ani jeho najsilnejší západný spojenec, prezident USA Donald Trump.
Ten pred pár mesiacmi povedal, že Palestínčanov by mohli presunúť do „krásnej lokality, kde budú šťastní”.
Vyjadrenie sa však nezhoduje s najnovšími medializovanými informáciami o tom, že Izrael rokuje o vysťahovaní Palestínčanov s viacerými krajinami Afriky, ktoré sa potýkajú s vlastnými problémami v podobe hladu či ekonomickej nestability, dokonca aj vojenského konfliktu.

Odborníci varujú nielen pred zlými podmienkami v týchto krajinách, ale aj pred tým, že hladujúci Palestínčania by takýto presun nemuseli prežiť.
„Máme tu populáciu, ktorá je extrémne slabá a bude vystavená ďalšej veľkej vojenskej operácii. Mnohí jednoducho nebudú mať silu na to, aby prešli ďalším vysídlením,” povedal Philippe Lazzarini, generálny komisár OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA), ktorého cituje tlačová agentúra Reuters.
V článku sa dočítate aj:
- kde by Izrael mohol Palestínčanov vysídliť,
- čo by za to africké krajiny mohli dostať,
- aká situácia v krajinách ako Južný Sudán či Somálsko vládne.
Vysídlenie na prebudovanie územia
Trump vysídlenie väčšiny obyvateľov Pásma Gazy podporil najhlasnejšie ešte vo februári. Predstavil vtedy tiež návrh na prerobenie územia na luxusný rezort.
O pláne však odvtedy veľa verejne nehovorí - najmä odvtedy, čo susedné štáty ako Egypt a Jordánsko odmietli prijať veľké množstvo Palestínčanov v obavách, že by im Izrael nepovolil návrat späť a stali by sa z nich v ich krajinách utečenci.
Izraelský premiér Netanjahu však naďalej trvá na tom, že chce „uskutočniť Trumpovu víziu”.
O vysťahovaní Gazanov hovorí ako o “dobrovoľnej migrácii”. To však odsudzujú mnohé humanitárne organizácie, ktoré poukazujú na to, že nútené vyhnanie by porušilo medzinárodné právo.

„Nič nie je dobrovoľné, ak robí z Gazy neobývateľné miesto, keď ničí infraštruktúru, ktorá je potrebná pre občiansky život,” povedal Omar Shakir, riaditeľ pre Izrael a Palestínu v ľudskoprávnej organizácii Human Rights Watch, ktorého cituje americký denník New York Times.
Izrael hovorí, že tak chce obyvateľstvo ochrániť pred Hamasom. „Myslím si, že je to správna vec, aj v súlade s vojnovými zákonmi, ako ich poznám. Dovolíme obyvateľom odísť a potom pôjdeme celou silou proti nepriateľovi, ktorý na území zostáva,” povedal Netanjahu najnovšie v rozhovore pre izraelskú televíziu.
Obavou však je, že by po bojoch nedovolil Gazanom vrátiť sa domov a na ich území by - rovnako ako na Západnom brehu Jordánu - postavil židovské osady, po čom volajú krajne pravicoví ministri Netanjahuovej vlády.
Ešte v máji napríklad takúto túžbu verejne vyslovil minister financií Becalel Smotrič. Uviedol, že dúfa, že vláda obyvateľov Pásma Gazy „čoskoro vysídli do tretích krajín”, a že ich územie je “neoddeliteľnou súčasťou Izraela”.
Z jednej vojny do druhej
O tom, že Izrael diskutuje o možnom vysídlení Palestínčanov do Južného Sudánu, napísala ako prvá v polovici augusta tlačová agentúra AP. Odvolala sa pritom na šesť anonymných zdrojov oboznámených so situáciou.
Situácia by sa však pre Palestínčanov tak nezlepšila. Najmladšia krajina sveta vo východnej Afrike sa totiž stále zviechava z občianskej vojny, ktorá tam bola v rokoch 2013 až 2020.
Naďalej má problémy s korupciou, etnicky zameraným násilím či s hladom.

Problémom by mohlo byť aj náboženstvo. Južný Sudán ako väčšinovo kresťanský národ totiž vznikol v roku 2011 odtrhnutím od Sudánu, svojho suseda na severe, kde žije prevažne moslimské obyvateľstvo.
AP tiež píše o tom, že Izrael by za pomoci Američanov mohol Palestínčanov poslať aj do Sudánu. Tam však od roku 2023 trvá občianska vojna.
Ďalším možným kandidátom je Somálsko, kde občiansky ozbrojený konflikt trvá desaťročia, do najnovšej fázy vstúpil v roku 2019.
Možnosťou sa podľa medializovaných informácií javí aj Somaliland - odtrhnuté územie Somálska na území tzv. afrického rohu. Nezávislosť krajina so zhruba troma miliónmi obyvateľmi vyhlásila už v roku 1991, väčšina štátov ju však neuznáva.
Somaliland by prijatím Palestínčanov mohol dúfať v uznanie svojej nezávislosti, najmä od USA ako vplyvného hráča na medzinárodnom poli.
Jeho predstavitelia - rovnako ako Somálska - však pre AP povedali, že o žiadnych rokovaniach nevedia. Sudánske orgány zas uviedli, že podobné snahy zo strany Spojených štátov odmietli.
Popretie rokovaní
Južný Sudán zas informáciu o rokovaniach poprel. „Ide o ničím nepodložené tvrdenia, ktoré neodzrkadľujú oficiálnu pozíciu našej vlády,” píše sa v stanovisku tamojšieho ministerstva zahraničných vecí, z ktorého cituje americká stanica CNN.
Izraelská strana informáciu nekomentovala. Pár dní na to však tamojší rezort diplomacie oznámil, že do krajiny, ktorú v súčasnosti trápi cholera, pošle humanitárnu pomoc v podobe jedla, lekárskych pomôcok či prístrojov na čistenie vody.
OSN odhaduje, že od opätovného vypuknutia cholery v krajine vlani v októbri sa do júla nakazilo viac ako 80-tisíc ľudí a zhruba 1400 zomrelo.
Napriek vyhýbavým reakciám je verejne známe, že predstavitelia Južného Sudánu a Izraela sa nedávno stretli.
Pre Južný Sudán by nadviazanie spolupráce s Izraelom znamenalo získanie silného spojenca a finančnú pomoc. Od USA by zase mohli chcieť zrušenie cestovného zákazu jeho občanom a zrušenie sankcií uvalených na štátnych predstaviteľov.

Krajina sa už snaží Washingtonu vyjsť v ústrety - v rámci Trumpovej veľkej deportačnej akcie prijala totiž osem vyhostených ľudí. Len jeden bol však občanom Južného Sudánu.
Juhosudánske ľudskoprávne organizácie však varujú, že ich krajina nemôže vidinu zlepšenia nestabilnej situácie vymeniť za narušenie palestínskeho cieľa mať svoj vlastný štát.
„Vláda by nemala využiť problém Palestínčanov ako argument vo vyjednávaní zlepšenia svojich zahraničných vzťahov. Podporila by tak etnické čistky,” hovorí Edmund Yakani, riaditeľ organizácie Community Empowerment for Progress, ktorého cituje New York Times.