Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Prekvapivý koordinovaný útok palestínskych militantov na Izrael - jeden z najsmrteľnejších a najbezohľadnejších za posledné roky - opäť upriamil pozornosť na starý problém: konflikt, ktorý sužuje Blízky východ už desaťročia.
Korene tohto konfliktu a nedôvery sú hlboké a zložité a siahajú ešte pred vznik štátu Izrael v roku 1948. Za posledných sedem desaťročí sme boli svedkami vojen, povstaní a občas aj zábleskov nádeje na kompromis.
1948: Izrael vyhlasuje nezávislosť
Regionálny konflikt sa rozrastá uprostred konca britského mandátu pre Palestínu a vyhlásenia nezávislosti Izraela v máji 1948. Koalícia arabských štátov spojená s palestínskymi frakciami bojuje proti izraelským silám. Nakoniec Izrael získa kontrolu nad veľkou časťou územia. Státisíce Palestínčanov utekajú alebo sú vyhnaní i ich krajiny.
1956: Suezská kríza
Egyptský prezident Gamal Abdel Násir znárodňuje Suezský prieplav, dôležitú obchodnú cestu spájajúcu Červené more a Stredozemné more. Suezský prieplav dovtedy kontrolovali Spojené kráľovstvo a Francúzsko.
Európske veľmoci vytvoria dohodu s Izraelom, ktorý následne vpadne do Egypta a po ňom aj vojská Spojeného kráľovstva a Francúzska. Mierová dohoda, ktorú podporili Spojené štáty a Sovietsky zväz, ukončila boje.
1967: Šesťdňová vojna
Takzvaná šesťdňová vojna sa začína útokmi izraelských vojenských lietadiel na egyptské letiská a vstupom izraelských pozemných síl na Sinajský polostrov. Vojna vypukla uprostred pretrvávajúcich konfliktov vrátane pokračujúcej blokády lodnej dopravy do Akabského zálivu zo strany Egypta.
Do bojov sa po boku Egypta zapája aj Jordánsko, ale izraelské sily majú po takmer úplnom vyradení egyptského letectva prevahu. Izrael získava kontrolu nad pásmom Gazy, Sinajským polostrovom, západným brehom, Golanskými výšinami a prevažne arabským východným Jeruzalemom. Státisíce Palestínčanov utekajú alebo sú vysídlení.
1973: Jomkipurská vojna
Koalícia arabských krajín pod vedením Egypta a Sýrie prekvapivo zaútočí na Izrael počas židovského sviatku Jom kipur. Izrael zaskočili egyptské sily prekračujúce Suezský prieplav a sýrske sily prekračujúce Golanské výšiny.
Arabské sily spočiatku obsadia rozsiahle územie, ale izraelská protiofenzíva, pri ktorej jej pomáhali spojenci vrátane Spojených štátov, ich zaženie späť.
1978: Dohody z Camp Davidu
Mierovú dohodu medzi egyptským prezidentom Anvarom Sadatom a izraelským premiérom Menachemom Beginom, známu ako Dohody z Camp Davidu, sprostredkoval 17. septembra 1978 americký prezident Jimmy Carter. Diskutovalo sa o potenciálnych palestínskych mierových návrhoch, ktoré sa však nikdy neuskutočnili.
1987: Prvá intifáda
Palestínske povstanie alebo intifáda prináša konflikty a protesty na Západnom brehu Jordánu, v pásme Gazy a v Izraeli. Nepokoje trvajú niekoľko rokov, na oboch stranách je mnoho obetí.
1993: Dohody z Osla
Izrael a Organizácia za oslobodenie Palestíny (OOP) podpisujú prvú z dvoch dohôd známych ako Dohody z Osla, v ktorých sa stanovuje mierový proces založený na predchádzajúcich rezolúciách OSN. Ďalšia dohoda bola podpísaná v roku 1995.
Na základe dohôd bola vytvorená Palestínska samospráva, ktorá má dohliadať na väčšinu administratívnych záležitostí na západnom brehu Jordánu a v pásme Gazy. Izrael a Spojené štáty uznávajú OOP ako partnera na rokovania.
Nevyriešené však zostali kľúčové otázky, ako sú izraelské osady na Západnom brehu a štatút Jeruzalema, ktorý Palestínčania považujú za hlavné mesto budúceho štátu.
2000: Druhá intifáda
Druhá intifáda alebo palestínske povstanie sa začína po vypuknutí nepokojov po návšteve pravicového izraelského politika Ariela Šarona, neskoršieho premiéra, v komplexe v Jeruzaleme, ktorý je posvätným miestom pre židov, kresťanov aj moslimov. Zrážky a iné násilnosti pokračujú až do roku 2005, na oboch stranách zomierajú stovky ľudí.
Priateľka od rána plače, povolali jej brata. Tentokrát je to iné, hovoria Slováci v Tel Avive Čítajte 2006: Hamas je zvolený v Gaze
Palestínska militantná skupina Hamas vyhráva voľby v Gaze, čo vedie k politickému napätiu s umiernenejšou stranou Fatah, ktorá ovláda západný breh.
2008: Izrael útočí na Gazu
Izrael začína trojtýždňové útoky na Gazu po raketovom ostreľovaní Izraela palestínskymi militantmi, ktorí sú zásobovaní tunelmi z Egypta. Zahynulo viac ako 1110 Palestínčanov a najmenej trinásť Izraelčanov.
2012: Izrael zabíja vojenského veliteľa Hamasu
Izrael zabíja vojenského veliteľa Hamasu Ahmeda Džabarího, čo vyvolá viac ako týždeň raketovej paľby z Gazy a odvetných izraelských leteckých útokov. Zahynulo najmenej 150 Palestínčanov a šesť Izraelčanov.
2014: Hamas zabíja troch izraelských tínedžerov
Bojovníci Hamasu zabijú troch izraelských tínedžerov unesených neďaleko židovskej osady na západnom brehu Jordánu, čo vyvolá izraelskú vojenskú reakciu. Hamas odpovedá raketovými útokmi z Gazy. Sedemtýždňový konflikt si v Gaze vyžiadal viac ako 2200 mŕtvych Palestínčanov. V Izraeli zahynulo 67 vojakov a šesť civilistov.
2017: Spojené štáty uznávajú Jeruzalem za hlavné mesto
Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa uznáva Jeruzalem za hlavné mesto Izraela a oznamuje, že plánuje presunúť veľvyslanectvo USA z Tel Avivu do Jeruzalema, čo vyvoláva pobúrenie Palestínčanov.
2018: Protesty v Gaze
V Gaze sa konajú protesty pozdĺž plota na hranici s Izraelom, demonštranti hádžu cez bariéru kamene a benzínové bomby. Izraelské jednotky počas niekoľkých mesiacov zabili viac ako 170 protestujúcich. V novembri Izrael sa koná tajný nájazd do Gazy. Zahynulo najmenej sedem podozrivých palestínskych militantov a vysoký dôstojník izraelskej armády. Z Gazy sú na Izrael vypálené stovky rakiet.
2021: Izraelská polícia podniká nájazd na mešitu al-Aksá
Po týždňoch napätia v Jeruzaleme, ktoré viedli k zásahu izraelskej polície v mešite al-Aksá, jednom z najposvätnejších miest islamu, Hamas prvýkrát po rokoch vypálil rakety na mesto, čo podnietilo Izrael na odvetném letecké útoky.
Počas bojov, ktoré boli najostrejšie prinajmenšom od roku 2014, boli z Gazy vypálené tisíce rakiet a na palestínske územie boli podniknuté stovky leteckých útokov, pričom v Gaze zahynulo viac ako 200 ľudí a v Izraeli najmenej desať ľudí.
2022: Séria teroristických útokov v Izraeli
Séria násilných útokov Palestínčanov na Izraelčanov bola najsmrteľnejšou sériou teroristických útokov v Izraeli za posledné roky - v období od 22. marca do 8. apríla pri niekoľkých individuálnych palestínskych útokoch zabili 14 Izraelčanov.
V reakcii na to Izrael zakročil proti militantom a aktivistom a spustil vojenskú operáciu Prelomenie vlny na západnom brehu Jordánu. Táto operácia prispela k tomu, že rok 2022 sa stal mimoriadne smrtiacim rokom. Izraelské sily zabili v roku 2022 na západnom brehu 146 Palestínčanov, čo je viac obetí ako v ktoromkoľvek inom roku od 2005, keď OSN začala viesť záznamy. Izraelské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Palestínčania v tomto roku zabili 29 Izraelčanov.
Sme vo vojne a vyhráme ju, hovorí Izrael. Premiér nariadil mobilizáciu Čítajte Január 2023: Izraelský nálet na Dženín
Izraelské sily vtrhli 26. januára do palestínskeho mesta Dženín v rámci jednej z najsmrteľnejších operácií za takmer dve desaťročia, pričom sa zapojili do prestrelky a zabili deväť ľudí, z toho najmenej jedného civilistu. Nasledujúci deň palestínsky strelec zabil sedem ľudí vrátane detí počas modlitieb vo východnej jeruzalemskej synagóge.
Máj 2023: Letecké útoky zamerané na popredných militantov
Izrael podnikol 9. mája skoro ráno nečakané letecké útoky v pásme Gazy, ktorých terčom boli vodcovia militantnej organizácie Islamský džihád, podporovanej Iránom.
Podľa palestínskych predstaviteľov údery zabili troch popredných militantov a desať ďalších vrátane štyroch žien a štyroch detí. Izrael uskutočnil údery týždeň po tom, ako dosiahol prímerie s palestínskymi ozbrojenými frakciami. Izraelské obranné sily uviedli, že traja zabití vysokopostavení členovia Islamského džihádu boli zodpovední za nedávnu raketovú paľbu a útoky proti Izraelčanom. Ranné údery odštartovali päťdňové násilie, pri ktorom zahynulo najmenej 33 ľudí v Gaze a dvaja ľudia v Izraeli. Izrael a Islamský džihád sa 13. mája dohodli na prímerí.
Jún 2023: Odvetné útoky Hamasu na izraelskú raziu v Dženíne
Izraelské sily 19. júna zaútočili na Dženín a v prudkej prestrelke zabili najmenej päť Palestínčanov. Izrael nasadil vrtuľníky Apache, čo bolo prvýkrát od druhej intifády na západnom brehu Jordánu.
Nasledujúci deň dvaja ozbrojenci Hamasu spustili paľbu na reštauráciu pri izraelskej osade Eli na západnom brehu Jordánu a zabili štyroch Izraelčanov.
Podľa Lafiho Adeeba, starostu Turmus Ayya, vyčíňali 21. júna stovky izraelských osadníkov v palestínskych dedinách - vrátane Turmus Ayya, kde bol zabitý jeden človek - a podpaľovali domy a autá, ako aj strieľali na obyvateľov.
Izrael uskutočňuje svoj prvý útok bezpilotným lietadlom na západnom brehu od roku 2006, pričom zabíja troch podozrivých militantov.
Júl 2023: Izrael vtrhol do Dženínu s približne tisíckou vojakov
Izrael 3. júla spustil svoju najväčšiu operáciu na západnom brehu za viac ako dve desaťročia, keď za podpory úderov dronov podnikol letecký a pozemný útok s tisíckou vojakov na utečenecký tábor v Dženíne.
Izraelskí predstavitelia uviedli, že sa zamerali na „veliteľské centrum“ militantov v rámci operácie, ktorá znamenala začiatok „rozsiahleho protiteroristického úsilia“, ktoré bude podľa izraelských obranných síl pokračovať donekonečna. Podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva zahynulo najmenej osem ľudí a 80 bolo zranených.
Október 2023: Izrael po útoku Hamasu tvrdí, že je „vo vojne“
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v sobotu vyhlásil, že jeho krajina je „vo vojne“ po nečakanom útoku militantov z Hamasu pri príležitosti 50. výročia začiatku Jomkipurskej vojny v roku 1973.
Izraelské letectvo začalo útočiť na ciele Hamasu v Gaze po tom, ako militanti Hamasu „prenikli“ na izraelské územie z pásma Gazy, a to aj pomocou paraglajdistov a cez more, uviedli izraelskí vojenskí predstavitelia. Izrael uviedol, že najmenej 40 Izraelčanov bolo zabitých a najmenej 740 bolo zranených.
Izraelský minister obrany Yoav Gallant povedal, že Hamas „dnes ráno urobil vážnu chybu“, keď začal to, čo nazval „vojnou proti štátu Izrael“.
Palestínska militantná skupina Islamský džihád v Gaze uviedla, že drží izraelských vojakov v zajatí.
Medzitým vojenský veliteľ Hamasu Mohammed Deif vyzval arabských susedov vrátane Libanonu, Iraku, Sýrie a Jemenu, aby teraz začali pochodovať, a povedal, že „je čas, aby sa arabský odpor zjednotil. Vyzývame k pohybu smerom k Palestíne."
Na tejto správe sa podieľali aj Claire Parker, Steve Hendrix, Shira Rubin a Hazem Balousha.
Autor: Brian Murphy, Adam Taylor, Sammy Westfall
