Rusko útočilo na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, vypustilo stovky dronov aj rakety (SME Minúta)

Podľa francúzskeho prezidenta Macrona sa fotoreportér Antoni Lallican stal na Donbase obeťou útoku ruských dronov.

Potvrdila to aj štvrtá obrnená brigáda ukrajinskej armády s tým, že pri tom istom piatkovom rannom dronovom útoku „nepriateľských dronov“ na Donbase utrpel zranenia aj ukrajinský novinár Heorhij Ivančenko.

Ukrajinské úrady uviedli, že obaja reportéri sa nachádzali v blízkosti oblasti Družkivka približne 20 kilometrov od frontovej línie v Doneckej oblasti.

Lallican bol z Paríža, mal 37 rokov a jeho fotografie publikovali napríklad noviny Le Monde či iné francúzske médiá.

Európska i Medzinárodná federácia novinárov zhodne označili incident za „vojnový zločin“ a vyzvali na vyšetrovanie.

Vrátane Lallicana bolo od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 zabitých najmenej 17 novinárov. Bol medzi nimi aj videoreportér agentúry AFP Arman Soldin, ktorý zahynul v roku 2023 počas raketovej paľby. (TASR)

Na českom veľvyslanectve v Kyjeve zatiaľ voľby prebiehajú v pokoji, hlasovanie nenarušil ani žiadny letecký poplach.

V centre hlavného mesta Ukrajiny zatiaľ odvolili dve desiatky českých voličov. Ukrajinské médiá sa obávajú víťazstva odporcov Ukrajiny.

"Tu je v osobitnom zozname voličov zapísaných 39 voličov, plus samozrejme prichádzajú tiež voliči (ktorí hlasujú) na voličský preukaz. Doteraz odvolilo asi 20 voličov," povedal vedúci konzulárneho úseku Martin Mužík.

"Čo sa týka bezpečnosti, situácia je do tejto chvíle pokojná," doplnil s tým, že žiadny nálet voľby nenarušil. "Ani nebol vyhlásený letecký poplach," poznamenal.

Vlani v decembri ruský nálet na Kyjev spôsobil škody v Českom centre a šiestich veľvyslanectvách sídliacich v rovnakej budove

České centrum je podľa konzula už opravené, ale volebná miestnosť sa tam nenachádza, tá je priamo na veľvyslanectve v strede Kyjeva, zatiaľ čo České centrum je v inej časti mesta. Zastupiteľský úrad nikdy nebol poškodený a ani volebná miestnosť žiadnu opravu nepotrebovala, dodal.

"Čaká Ukrajinu nová hrozba, dokážu odporcovia Ukrajiny zvíťaziť vo voľbách v Česku?", pýta sa v titulku k textu o českých parlamentných voľbách server RBK-Ukrajina.

Výsledok hlasovania môže ovplyvniť zahraničnú politiku členskej krajiny Európskej únie a NATO, ktorá doteraz dôsledne podporovala Ukrajinu, zdôrazňuje spravodajský server.

Opozičné hnutie ANO síce pravdepodobne zvíťazí vo voľbách, ale väčšinu v parlamente nezíska, a tak sa jeho šéf Andrej Babiš bude musieť dohodnúť na koalícii. Jedným z hlavných kandidátov je "ultrapravicová SPD japonského rodáka (Tomia) Okamury".

Existuje síce aj nepatrná pravdepodobnosť, že sa Babiš premiérom nestane, ale hlavným scenárom, na ktorý je nutné sa pripraviť, je koalícia ANO so SPD, myslí si RBK-Ukrajina.

"Hoci vrelosti vo vzťahoch s Ukrajinou to nepridá, o obrate Česka (od Ukrajiny) by bolo predčasné hovoriť," usúdil portál s odvolaním sa na analytikov. Podľa nich Babiš nakoniec českú muničnú iniciatívu, vďaka ktorej Ukrajina získala nesmierne potrebné delostrelecké náboje, nezruší, pretože dodávky sú príliš výhodné pre české zbrojovky, a je predčasné lepiť na Babiša proruskú nálepku.

Problém web nevidí v Babišovi, ale v pravdepodobnom koaličnom partnerovi Okamurovi s jeho otvorene protiukrajinskou rétorikou.

"Ak terajšia vládna koalícia prehrá, Česko sa sotva stane ďalším Maďarskom v EÚ a NATO. Ale také vrelé vzťahy, aké má Kyjev dnes s Prahou, už nemusia pokračovať," usúdil portál.

"Nebudú horší ako (maďarský premiér Viktor) Orbán," píše v titulku aj agentúra Unian o názore politológa Tarasa Zahorodého o potenciálnych víťazoch českých volieb.

Hnutie ANO podľa neho nie je protiukrajinské, ale skôr euroskeptické a antiglobalistické, požadujúce menej míňať na iných a viac na seba. Rétorika niektorých predstaviteľov hnutia ale protiukrajinská môže byť, pripúšťa agentúra.

"Reálne ale nič neurobia. Rovnako ako na Slovensku (premiér Robert) Fico. Keď sa poriadne pozriete, viac hovorí, ako reálne robí. Pretože podniky na Slovensku vyrábajú pre ukrajinskú obranu, predávajú elektrinu, ropné výrobky, prepravujú náklady, "poznamenal Zahorodnij.

Teoreticky by nová česká vláda mohla spôsobiť Ukrajine ťažkosti, ale sotva porovnateľné s Maďarskom a Orbánom, ktorý "blokuje všetko, čo môže", čo "ani Ficovo Slovensko nerobí".

Ale - aby si Ukrajina nemusela robiť starosti s voľbami v susedstve - mala by sa postarať o prenesenie čo najväčšieho podielu zbrojnej výroby na Ukrajinu, dodal server. (ČTK)

Francúzsky fotoreportér Antoni Lallican zahynul pri útoku dronom na ukrajinskom Donbase.

Potvrdili Európska a Medzinárodná federácia novinárov a tiež Francúzsky národný zväz novinárov.

Pri tom istom dronovom útoku údajne utrpel zranenia aj ukrajinský novinár Heorhij Ivančenko. Obaja mali na sebe ochranné vesty označené nápisom „Press“, píše AFP.

Podľa portálu France 24 mal Lallican 37 rokov. Európska federácia novinárov vo vyhlásení uviedla, že ide o prvý prípad, keď bol novinár na Ukrajine zabitý dronom.

Okolnosti incidentu, ku ktorému došlo v piatok predpoludním, sú stále predmetom vyšetrovania, dodáva portál. (TASR)

Údajný tanker z ruskej tieňovej flotily opustil prístav vo Francúzsku a cez Biskajský záliv sa vydal na juhozápad. (TASR)

Európa nevie, ako reagovať na drony, ktoré komplikujú leteckú dopravu. Zostrelovať ich je drahé aj rizikové. (SME)

Ukrajinské velenie hlásilo ďalší zásah systémov ruskej protivzdušnej obrany.

Dronový útok mal poškodiť radar typu P-14F „Lena“ a rádiolokačný komplex „Sopka-2" pri vojenskej leteckej základni Buturlinivka vo Voronežskej oblasti.

V Poľsku otvorili výcvikové stredisko Camp Jomsborg, ktoré je určené pre ukrajinských vojakov a jednotky NATO.

Uviedol to ukrajinský rezort obrany.

Stredisko „posilní výmenu bojových skúseností medzi ukrajinskými ozbrojenými silami a NATO,“ povedal námestník ukrajinského ministra obrany Jevhen Mojsjuk. „Tu budeme mať možnosť zdieľať s partnermi informácie, vrátane poznatkov o využívaní dronov a protiopatreniach voči nim,“ konštatoval Mojsjuk.

Dodal, že Camp Jomsborg vznikol s podporou európskych partnerov, predovšetkým Nórska, a je súčasťou širšej pomoci NATO pri obrane Ukrajiny.

Momentálne vo výcvikovom stredisku pôsobí 250 nórskych inštruktorov, pričom čoskoro by sa mali pridať vojaci z Estónska a ďalších členských štátov NATO.

Otvorenie strediska prichádza len niekoľko týždňov po tom, ako Kyjev a Varšava oznámili, že poľských vojakov na boj s dronmi budú cvičiť Ukrajinci.

Mená 134 125 na Ukrajine zabitých ruských vojakov identifikovali z otvorených zdrojov novinári z BBC a a Mediazony.

V správe sa uvádza, že spomedzi identifikovaných mŕtvych nebolo 54 percent z nich na začiatku vojny spojených s armádou.

Ide o dobrovoľníkov, mobilizovaných ľudí a odsúdených z trestaneckých kolónií.

Novinári nedokázali určiť, do ktorej kategórie patrilo 29 percent mŕtvych, keďže oficiálnych údajov po začatí mobilizácie výrazne ubudlo.

V súčasnosti je podiel profesionálnych vojenských príslušníkov vrátane dôstojníkov, ktorí zomreli počas rusko-ukrajinskej vojny, na úrovni 17 percent.

Zhromaždené údaje ukázali, že k 3. októbru 2025 ruská armáda stratila vo vojne 22 964 zmluvných vojakov, z ktorých 11 632 boli motostrelci, 3 795 slúžilo vo výsadkových silách a 1 933 v námornej pechote a námorníctve.

Zostávajúce obete tvorili tankisti (1 351), delostrelci (949), príslušníci špeciálnych jednotiek (941) a príslušníci Ruskej gardy (597). Ďalších 1 766 zomrelo v iných zložkách armády. (Ukrinform)

Ukrajinské drony zaútočili na jeden z najväčších ruských chemických závodov Azot v meste Berezniki v Permskej oblasti.

Cieľ je vzdialený viac ako 1 500 kilometrov od ukrajinských hraníc.

Potvrdil to miestny gubernátor Dmitrij Machonin. „Azot mal krátke prerušenie výrobného procesu a už funguje normálne. Neexistujú žiadne environmentálne hrozby a bezpečnosť obyvateľov nie je ohrozená,“ napísal Machonin na Telegrame.

Azot patrí do holdingovej spoločnosti Uralchem ​​miliardára Dmitrija Mazepina a je jediným ruským výrobcom vyšších alifatických amínov, dusičnanu sodného a kryštalického dusitanu sodného. Produkuje aj dusičnan amónny, ktorý sa používa ako hnojivo aj ako zložka výbušnín.

Miestni obyvatelia nahlásili vo štvrtok večer dve silné explózie v blízkosti závodu, pričom očití svedkovia videli priletieť tri drony.

Záchranné zložky zriadili krízové ​​centrum, hoci neboli hlásené žiadne obete.Ukrajina zatiaľ nepotvrdila zodpovednosť za útok.

Ruský útok dronom spôsobil požiar na farme na severovýchode Ukrajiny, pri ktorom zahynulo približne 13-tisíc prasiat.

O následkoch nočného útoku informovali ukrajinské záchranné služby.

Podľa štátnej záchrannej služby došlo k útoku bezpilotným lietadlom na poľnohospodárske zariadenie v obci Novovodolazka v Charkovskej oblasti.

Požiar zničil osem stajní s rozlohou viac ako 13-tisíc metrov štvorcových, kde boli zvieratá držané. Jeden pracovník farmy utrpel zranenia.

Zverejnené fotografie ukazovali hromady mŕtvych prasiat v čiastočne spálených a poškodených stajniach.

V septembri pri veľkom ruskom útoku v Kyjevskej oblasti zahynulo sedem koní v jazdeckom klube. V júni zasa zasiahol ruský útok zoologickú záhradu v Odese, kde zahynul baran.

Ukrajinské drony zaútočili na ropnú rafinériu Orsknefteorgsintez v ruskej Orenburskej oblasti.

Informovala o tom ruská nezávislá mediálna agentúra Astra.

Zariadenie sa nachádza približne 1 400 kilometrov od územia kontrolovaného Ukrajinou.

Spoločnosť Orsknefteorgsintez, založená v roku 1935, je jednou z najstarších a najväčších rafinérií v oblasti južného Uralu s ročnou spracovateľskou kapacitou 6,6 milióna ton ropy.

Gubernátor regiónu Jevgenij Solncev útok potvrdil, ale tvrdil, že prevádzka rafinérie nebola narušená. Povedal, že na mieste pracujú záchranné zložky.

Rafinéria vyrába motorový benzín, naftu Euro 5, letecké palivo aj mazivá. Slúži ako jediná rafinéria v Orenburskej oblasti a patrí k dôležitej súčasti ruskej energetickej siete.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

⚡️ One of Russia's largest refineries in southern Urals hit by Ukrainian drones.

The facility lies about 1,400 kilometers (870 miles) from Ukraine-controlled territory.

https://t.co/S5uuXsPJai

One of Russia's largest refineries in southern Urals hit by Ukrainian drones

The facility lies about 1,400 kilometers (870 miles) from Ukraine-controlled territory.

3.10.2025 o 12:25 · archivované: 3.10.2025 o 12:45

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Nad belgickou vojenskou leteckou základňou Elsenborn-Butgenbach spozorovali 15 neznámych dronov.

Incident sa stal v noci na štvrtok.Podľa rezortu obrany nie je jasné, odkiaľ drony prileteli, ani kto ich ovládal. Po prelete ponad základňu však podľa svedkov odleteli za nemecké hranice. (TASR)

Rusko sa pravidelne pokúša rušiť signál britských vojenských satelitov, tvrdí veliteľ britského vesmírneho velenia.

Incidenty, pri ktorých sa Rusko aktívne snaží narušiť fungovanie britských vojenských zariadení vo vesmíre evidujú na týždennej báze. Povedal to generálmajor Paul Tedman v rozhovore pre televíziu BBC.

Spojené kráľovstvo prevádzkuje približne šesť špecializovaných vojenských satelitov určených na komunikáciu a monitorovanie. Všetky sú vybavené technológiou na potláčanie rušenia.

„Evidujeme, že Rusi sa neustále pokúšajú o rušenie našich satelitov,“ uviedol Tedman, podľa ktorého sa Moskva snaží z britských družíc získať informácie.

V reakcii na rastúce medzinárodné napätie Británia a Spojené štáty v septembri uskutočnili svoju prvú koordinovanú satelitnú operáciu vo vesmíre. Podľa predstaviteľov oboch armád ide o významný krok vpred v oblasti vzájomnej spolupráce.

„Spolu s našimi spojencami vykonávame operácie na obežnej dráhe Zeme slúžiace na ochranu našich spoločných národných a vojenských záujmov vo vesmíre,“ zdôraznil Tedman.

Agentúra DPA pripomína, že podobným hrozbám nečelí iba Británia. V septembri nemecký minister obrany Boris Pistorius oznámil, že Rusko sledovalo dva satelity Intelsat používané nemeckou armádou. (TASR)

Narušenia vzdušného priestoru dronmi sú jasným signálom, že Rusko plánuje eskalovať svoju agresiu, tvrdí Zelenskyj.

Ukrajinský prezident ponúkol ukrajinské skúsenosti z vojny na pomoc európskym krajinám pri obrane voči tejto hrozbe.

Zelenskyj vystúpil na samite lídrov takmer 50 krajín, ktorý sa konal v Kodani za prísnych bezpečnostných opatrení po sérii záhadných letov dronov nad Dánskom a narušeniach vzdušného priestoru v Estónsku a Poľsku.

„Nebol to len konflikt o Ukrajinu, Rusko vždy chcelo oslabiť Západ a Európu,“ zdôraznil.

Ruský prezident Vladimir Putin odmietol tieto tvrdenia a obvinil Európu z vyvolávania „hystérie“ na ospravedlnenie rastúcich vojenských výdavkov. „Len sa upokojte,“ povedal.

Európski lídri diskutujú o posilnení obrany, vrátane vytvorenia „protivzdušnej steny“ na ochranu pred ruskými dronmi.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval na tvrdší postoj k narušeniam vzdušného priestoru s cieľom zasiať hlbšiu neistotu v Kremli.

Rumunský premiér Nicosur Dan varoval, že jeho krajina zostreľuje každý dron, ktorý naruší jej vzdušný priestor. Macron tiež zdôraznil potrebu zvýšiť tlak na tzv. „tieňovú flotilu“ starých ruských ropných tankrov, ktoré pomáhajú Moskve obchádzať sankcie a financovať vojnu.

Európska únia zvažuje použitie zmrazených ruských aktív na financovanie pôžičky Ukrajine vo výške 140 miliárd eur, čo by pomohlo preklenúť rozpočtové deficity Kyjeva. Belgický premiér Bart De Wever však vyjadril obavy z rizík a požaduje jasné záväzky od ostatných lídrov EÚ na zdieľanie potenciálnych dôsledkov.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že rokovania o tejto iniciatíve budú intenzívnejšie, aby riziko nebolo len na „pleciach“ Belgicka. (SITA)

Ruské jednotky v Chersonskej oblasti za posledné tri dni zintenzívnili útoky na ukrajinské pozície.

Okupanti sa zamerali najmä na územie pri železničnom moste na ľavom brehu Dnepra a Antonivského mosta, pričom ako krytie využívali poveternostné podmienky - hmlu a dážď, citovala agentúra Ukrinform plukovníka Oleksandra Zavtonova, hovorcu 30. zboru námornej pechoty Ozbrojených síl Ukrajiny, .

Podľa neho sa nepriateľ snaží operovať v malých skupinách pechoty a počíta s efektom prekvapenia. Tomu napomáha dážď, hmla a silný vietor v posledných dňoch.

Len počas tohto krátkeho obdobia bolo zaznamenaných 12 takýchto útokov. Ako však zdôraznil hovorca, všetky sa stihli odhaliť včas a odraziť.

„Ukrajinskí vojaci držia svoje pozície, nedošlo k žiadnym stratám ani prielomom,“ zdôraznil Zavtonov.

Podľa hovorcu sa Rusi tiež snažia postupovať v ostrovnej zóne, pričom využívajú hmlu. Najmä v oblastiach ostrovov Veľký Vilchov a Nestryga ukrajinská armáda objavila a zničila niekoľko skupín útočníkov, ktorí sa pokúšali usadiť bližšie pri obranných pozíciách.

Zároveň okupanti stupňujú teror voči civilnému obyvateľstvu. Len za posledné tri dni bolo zaznamenaných viac ako 200 útokov na ukrajinské pozície a civilnú infraštruktúru, z ktorých väčšina nemá vojenský význam, poznamenal Zavtonov. (Ukrinform)

Pri ruských útokoch za posledný deň zahynula najmenej jedna osoba a ďalších 16 bolo zranených.

Podľa ukrajinských vzdušných síl ruské sily cez noc vypustili 381 útočných a návnadových dronov typu Šahíd a 35 rakiet rôznych typov.

Protivzdušná obrana zachytila ​​303 dronov a 17 rakiet, ale 78 dronov a 18 rakiet zasiahlo šesť lokalít.

V Doneckej oblasti ruské útoky zabili jednu osobu a ďalšie štyri zranili, uviedol gubernátor Vadym Filaškin.

Charkovskú oblasť napadlo 13 rakiet. Gubernátor Oleh Synehubov informoval o dvoch zranených civilistoch.

V Chersonskej oblasti bolo zranených päť ľudí, keď ruské útoky poškodili dva bytové domy a 11 domov, oznámil gubernátor Oleksandr Prokudin.

Predstavitelia v Sumskej oblasti uviedli, že pri ruských útokoch utrpeli zranenia osemročné dieťa a dvaja dospelí.

V Záporožskej oblasti boli zranení 50-ročná žena a 29-ročný muž, keď Rusko vykonalo 615 útokov na 17 obcí, uviedol gubernátor Ivan Fedorov. (Kyiv Independent)

Ruské sily v noci podnikli útok na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Vypustili 381 dronov a 35 rakiet.

Tie cielili najmä na energetické objekty v Charkovskej a Poltavskej oblasti, kde sa nachádzajú zariadenia na ťažbu plynu.

Informovalo o tom ukrajinské ministerstvo energetiky, ktoré nezverejnilo žiadne podrobnosti o útoku ani o spôsobených škodách.

Neskôr spoločnosť DTEK Oil&Gas potvrdila zastavenie prevádzky viacerých plynárenských zariadení v Poltavskej oblasti, ktorá susedí s Charkovskou oblasťou.

DTEK Group
@dtek_en

⚠️ Overnight, the enemy once again attacked the energy infrastructure of DTEK Oil&Gas with drones and missiles. As a result of the attack, operations at a number of gas production facilities in the Poltava region were halted. https://t.co/kWptARjrLu

3.10.2025 o 9:46 · archivované: 3.10.2025 o 11:01

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Riaditeľ skupiny Naftogaz Serhij Koreckyj uviedol, že útok bol „kombinovaným úderom“ zahŕňajúcim 35 rakiet vrátane značného počtu balistických rakiet a 60 dronov.

Ukrajinská protivzdušná obrana niektoré z nich zachytila, ale nie všetky. „Toto je najmasívnejší útok na našu infraštruktúru na výrobu plynu od začiatku rozsiahlej vojny,“ napísal Koreckyj na Facebooku.

„Bol to cielený teror proti civilným zariadeniam, ktoré zabezpečujú ťažbu a spracovanie plynu potrebné pre každodenný život ľudí. Poškodená je významná časť zariadení, pričom niektoré lokality utrpeli kritické škody. Na mieste pracovali záchranné zložky, špecialisti spoločnosti Naftogaz a ukrajinská Štátna záchranná služba na zmierňovaní následkov," doplnil Koreckyj.

Ukrajina už v dôsledku ruských útokov zvýšila objem dovážaného plynu.

Do polovice októbra by chcela zvýšiť jeho celkové množstvo v zásobníkoch na 13,2 miliardy kubických metrov, z ktorých 4,6 miliardy bude pochádzať z dovozu. (TASR, KyivPost)

O 970 vojakov vzrástli straty ruskej armády, celkovo od začiatku invázie zhruba o 1 113 430, tvrdí ukrajinské velenie.

Okupanti prišli v priebehu dňa aj o 13 delostreleckých systémov, jedno o bojové vozidlo pechoty, jeden raketomet, 273 dronov a 44 autocisterien a inej automobilovej techniky.

 Maďari nechcú byť v Európskej únii s Ukrajinou, vyhlásil maďarský premiér Viktor Orbán. 

Osud Ukrajincov je podľa neho „žiť vedľa Ruska a byť neustále vo vojne s Rusmi“. 

„Nemôžeme to zmeniť a nepomôže, ak na seba vezmeme bremeno ich utrpenia,“ zdôraznil maďarský premiér. Podľa vlastných slov chce Maďarsko ušetriť od vojny s Rusmi po boku Ukrajincov v potencionálnom federálnom systéme. „Ak budeme vo federálnom systéme, skôr či neskôr budeme musieť poslať vojakov a my nechceme zomrieť za Ukrajinu,“ zdôraznil.

Namiesto členstva Ukrajiny v EÚ Orbán navrhuje strategickú dohodu s Kyjevom podobnú zmluvám s Tureckom alebo Britániou.

Orbánov postoj po štvrtkovom summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Kodani kritizovala dánska premiérka Mette Frederiksenová. Vyhlásila, že „nedovolí, aby jedna krajina, a už vôbec nie Viktor Orbán, rozhodovala o budúcnosti celej Európy“. Maďarský premiér podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského blokuje európsku integráciu Ukrajiny, pretože v jeho krajine prebieha volebná kampaň.

Orbán v piatkovom rozhovore kritizoval aj európsku stratégiu súvisiacu s vojnou na Ukrajine. Podľa neho je založená na chybnom úsudku, že Rusku dôjdu peniaze skôr ako Európe a Moskva nebude mať dostatok prostriedkov na výrobu zbraní. Na základe tejto stratégie by Európa medzitým poskytla Ukrajine veľké množstvo peňazí a vojenských systémov. Ruská ekonomika by sa následne zrútila a v krajine by došlo k povstaniam. V tomto scenári by bolo Rusko nútené vzdať sa svojich vojnových cieľov, čo by Ukrajine umožnilo získať späť svoje územia, tvrdí Orbán.

Podľa šéfa maďarskej vlády ide o „fatamorgánu“ a celá stratégia skolabuje, čo bude mať vážne dôsledky. (TASR)

Mníchovské letisko ráno obnovilo prevádzku, jej prerušenie sa dotklo 30 letov. (TASR)

Na letisku v Mníchove spozorovali dron, v dôsledku čoho zrušili 17 letov a ďalšie presmerovali.

Nemecká polícia tvrdí, že niekoľko ľudí spozorovalo v blízkosti letiska dron, pričom neskôr ho spozorovali aj nad areálom letiska. DPA uviedla, že spočiatku nebolo jasné, či išlo o jeden dron alebo viacero.

Preventívne uzavreli dráhy na letisku a polícia prehľadala oblasť, nič však nenašla. Do akcie sa zapojil aj policajný vrtuľník.

Letisko vo vyhlásení uviedlo, že po 22.00 h miestneho času bolo zrušených celkovo 17 letov, čo zasiahlo takmer 3000 cestujúcich. Okrem toho presmerovali 15 príletov na letiská v mestách Stuttgart, Norimberg a Frankfurt, ako aj do Viedne v susednom Rakúsku.

CNN konštatuje, že ide o najnovší prípad uzatvorenia letiska v Európe z dôvodu preletu dronov. Minulý týždeň pre prelety dronov opakovane uzavreli letiská v Dánsku.

Flightradar24
@flightradar24

After reported drone sightings over Munich Airport earlier this evening the airport remains closed until 0259 UTC this morning. 14 flights were diverted. https://t.co/CFDGoduFWa https://t.co/b5hwFI4xVZ

Length: (00:00)

3.10.2025 o 3:24 · archivované: 3.10.2025 o 6:21

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Predsedníčka dánskej vlády Frederiksenová uviedla, že nie je možné nájsť kompromis medzi vstupom Ukrajiny do EÚ a myšlienkou maďarského premiéra Viktora Orbána uzavrieť s Kyjevom dohodu o strategickom partnerstve, zatiaľ čo Ukrajina zostáva mimo EÚ. 

„Nedovolím, aby jedna krajina, a už vôbec nie Viktor Orbán, rozhodovala o budúcnosti celej Európy,“ povedala Frederiksenová na spoločnej tlačovej konferencii s prezidentom Zelenským po siedmom samite Európskeho politického spoločenstva.

Zelenskyj predtým v reakcii na novinársku otázku uviedol, že Orbán blokuje európsku integráciu Ukrajiny, pretože v jeho krajine prebieha volebná kampaň.

„Čo sa týka blokovania zblíženia Ukrajiny s Európskou úniou, nikto tomu nemôže zabrániť, pretože je to vôľa Ukrajiny a podľa toho aj rozhodnutie Európy vidieť Ukrajinu v budúcnosti ako člena EÚ. Samozrejme, všetko závisí od jednoty a spoločného rozhodnutia,“ dodal Zelenskyj. Poznamenal, že ruskú agresiu voči Ukrajine vyvolali práve snahy Ukrajiny o vstup do EÚ.

Rusko tento rok podľa ukrajinského prezidenta nedosiahlo svoje ciele na fronte a robí veľa chýb, preto na ukončenie vojny je potrebné zvýšiť tlak na Moskvu.

„Dnes sme veľa hovorili o situácii na Ukrajine, o tom, ako naši vojaci zastavujú ruskú ofenzívu. Rusko má na tento rok veľa plánov, ale veľa nedosiahlo. Je to vďaka našim vojakom a tým, ktorí nám pomáhajú. Navyše (Rusko) robí veľa chýb,“ citovala Zelenského agentúra Ukrinform. (TASR)