Čína sa snaží budovať nové geopolitické ťažisko, a napriek konfliktným záujmom sa pod vedením Si Ťin-pchinga na samite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu stretli aj Vladimir Putin, indický premiér Naréndra Módí či zástupcovia Pakistanu alebo Iránu.
Nasledujúca vojenská prehliadka formálne so samitom nesúvisela, no nasadila mu výhražnú bodku.
V európskej koalícii ochotných sa črtajú konkrétne bezpečnostné záruky, ktoré by krajiny boli ochotné poskytnúť Ukrajine, keď bude vyrokované aspoň prímerie.
Americký prezident Donald Trump ubezpečil Poľsko, že americkí vojaci z krajiny neodchádzajú. Nový poľský prezident Karol Nawrocki má s Trumpom dobrý vzťah, čo je príležitosť pre celú Európu.
Spojené štáty presunuli námorné plavidlá do blízkosti Venezuely a zaútočili tam na rýchly čln, ktorý údajne patril drogovým kartelom. Udalosť má širšie bezpečnostné pozadie.
Čítate nový týždenný prehľad denníka SME o globálnej bezpečnosti a geopolitike.
Komentáre a podnety si rád prečítam na adrese daniel.hotka@sme.sk.
V prehľade sa dočítate:
- Koalícia ochotných sa stretla pod vedením Emmanuela Macrona a začala dávať konkrétnejšie kontúry bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu.
- Prítomnosť amerického námorníctva pri Venezuele a útok na čln údajne patriaci drogovému kartelu majú širší bezpečnostný kontext.
- Trump ubezpečil Poliakov, že americkí vojaci v krajine zostávajú.
- Čo priniesla top geopolitická téma týždňa – samit v Číne.
- V Chorvátsku vstúpil do služby Bayraktar, Česko objednáva tanky, projekt európskej stíhačky je ohrozený.
Koalícia ochotných má záruky pre Ukrajinu
Vo štvrtok sa pod vedením francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a britského premiéra Keira Starmera konal samit zhruba 30 krajín „koalície ochotných“, ktorý dohodol balík budúcich bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.
Stretnutie, na ktorom sa zúčastnil aj jej prezident Voläodymyr Zelenskyj, sa konalo v Paríži, väčšina lídrov sa pripojila diaľkovo cez videohovory. Spojenci potom informovali aj prezidenta USA.
Zelenskyj po rokovaní informoval, že 26 krajín je pripravených poskytnúť Ukrajine konkrétne záruky. Francúzsky prezident podľa denníka Guardian povedal, že viacero štátov je ochotných poskytnúť prvky „na zemi, na vode alebo vo vzduchu, aby tak zabezpečili ľudí Ukrajiny a udržiavali prímerie po tom, ako bude dohodnuté“.
BBC na základe informácií z Elyzejského paláca napísala, že bezpečnostné záruky majú pozostávať z troch pilierov – posilnenia ukrajinských ozbrojených síl, ich podpory s pomocou nasadenia špeciálnej jednotky, ktorá by dala najavo Rusku, že Ukrajina má podporu Západu, a amerického zabezpečenia.
Myšlienka nasadiť mierové vojská na Ukrajine ide proti požiadavkám Ruska, ktoré takéto jednotky odmieta, a zatiaľ na nej nie je jasný konsenzus ani v koalícii ochotných. Nemecko ešte otvorene váha.
Proti požiadavkám Ruska ide aj Macronova myšlienka, že „obrana Ukrajiny nemá mať žiadne obmedzenia“, a že ukrajinské ozbrojené sily sa musia zregenerovať.
Macron a Zelenskyj ani na spoločnej tlačovej besede nespresnili, ktorá krajina prisľúbila akú podobu účasti na zárukách.
„Hoci tieto správy môžu Zelenského upokojiť, ich adresátom je Trump, ktorý sa snaží ukončiť vojnu na Ukrajine, no mal rozporuplné vyhlásenia o tom, kto za ňu môže a ako by mohla byť urovnaná,“ okomentoval stretnutie denník New York Times.
Drony do vzduchu aj pod vodu, hypersonické strely. Čo videl Fico na čínskej prehliadke? Čítajte USA útočili pri Venezuele. Nejde iba o drogy
Americký prezident Donald Trump v utorok oznámil, že ozbrojené sily Spojených štátov neďaleko Venezuely zaútočili na rýchly čln, ktorý niesol drogy, a zabili „jedenásť teroristov“, napísal New York Times.
Denník dodal, že ide o súčasť vopred oznamovaného boja proti venezuelským drogovým kartelom. Dovoz drog, osobitne syntetického fentanylu, bol jednou z nosných tém Trumpovej volebnej kampane.
Nemenovaný predstaviteľ pre NYT povedal, že útok vykonalo lietadlo – buď útočná helikoptéra, alebo dron MQ-9 Reaper.
Spojené štáty tiež do blízkosti Venezuely poslali niekoľko lodí, lietadlá, jadrovú ponorku a zhruba dvetisíc vojakov, čo by bolo len na útok proti člnom drogových kartelov trochu priveľa.
Denník poukazuje na to, že fentanyl sa z čínskych surovín vyrába najmä v Mexiku a kokaín sa väčšinou pašuje cez Pacifik, nie cez Atlantik.
„Viac ako protidrogová operácia to bol prejav sily. Vo finále je to pokus o rinčanie zbraňami a čakanie, čo z toho bude,“ povedal pre denník Geoff Ramsey z think-tanku Atlantic Council.
Trump podľa Ramseyho upokojuje domáce publikum, keďže pôvodom venezuelskí a kubánski voliči z južnej Floridy neboli spokojní s rozvojom obchodných vzťahov s Venezuelou, osobitne keď Trump americkej spoločnosti Chevron povolil ťažiť tam ropu. Zbraňami tak Trump finguje tvrdosť, no neškodí vlastnej politike.
Politický analytik Ian Bremmer to označil za začiatok blokády a útokov proti gangom či teroristom a ich infraštruktúre. Za otvorenú otázku považuje, či USA zaútočia aj na vedenie krajiny a jej ozbrojené sily. Dodal, že Spojené štáty považujú venezuelského prezidenta Nicolasa Madura za hlavu kartelov.
Bremmer očakáva viac vojenských akcií proti Venezuele, no nie nevyhnutne zmenu režimu v krajine. Trump podľa neho nechce vtiahnuť USA do ďalšej vojny bez konca.
Možnosť ďalších útokov spomínal aj americký minister zahraničia Marco Rubio.
Američania zostávajú v Poľsku, sľubuje Trump
Americkí vojaci, ktorí sú v Poľsku, v krajine zostanú, sľúbil americký prezident Donald Trump svojmu poľskému prezidentovi Karolovi Nawrockému počas návštevy čerstvého poľského prezidenta vo Washingtone.
„Pošleme ich tam viac, ak to budú chcieť,“ cituje Trumpa Politico. Magazín pripomína, že Poľsko má hranicu s Ruskom, je jedným z najbližších amerických spojencov v Európe a na jeho území je zhruba osemtisíc amerických vojakov.
Nawrocki povedal, že prítomnosť amerických vojakov je dôležitým signálom Rusku, dokonca zažartoval, že „toto je prvý raz v poľských dejinách, keď sú Poliaci šťastní, že majú v krajine cudzích vojakov“.
Poľsko si od roku 1989 po historických skúsenostiach s Nemeckom a s Ruskom buduje strategické partnerstvo so Spojenými štátmi. Patrí ku krajinám s najvyšším podielom investícií do obrany a nakupuje americké zbrane.
Ešte predchádzajúci prezident Andrzej Duda sľuboval, že poľské investície do obrany tento rok dosiahnu 4,7 percenta HDP. „Máme v Poľsku trvalú a silnú americkú protiraketovú základňu,“ povedal Duda v máji. Na jar tohto roka sa v Poľsku dokonca debatovalo o umiestnení amerických jadrových zbraní ako odstrašovacieho prostriedku proti Rusku.
Nawrocki má k Trumpovi blízko aj na politicko-osobnej báze, keďže pochádza z nacionalisticko-konzervatívneho tábora, a Trump mu počas kampane poskytol možnosť spoločnej fotografie.
Washingtonský think-tank CEPA (Inštitút pre stredoeurópsku politiku) Nawrockého vzťah k Trumpovi považuje za dobrú príležitosť, keďže by na amerického prezidenta mohol mať väčší vplyv ako britský premiér alebo nemecký kancelár. Netýka sa to len ukrajinskej, ale aj európskej bezpečnosti.
V skratke:
- Výber z denníka SME: Top geopolitickou témou týždňa bol samit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu a následná vojenská prehliadka. V spravodajstve sme rozobrali, ako Trumpova politika pritlačila Indiu bližšie k Číne a Rusku, aké nové technológie Čína ukázala na prehliadke a v akej spoločnosti sa ocitlo Slovensko reprezentované Robertom Ficom. Slovenský premiér v Číne podporil rozklad svetového poriadku, ktorý ako jediný v dejinách umožňoval slobodnú existenciu a prosperitu štátikov slovenského typu, napísal v komentári Peter Tkačenko.
- Bayraktary slúžia v Chorvátsku: Turecké drony Bayraktar TB2 oficiálne vstúpili do služby v ozbrojených silách Chorvátska. Armáda získala šesť lietadiel, veliteľské centrum, výcvikový simulátor, pozemné riadiace stanice, výzbroj, náhradné súčiastky a dva roky technickej podpory od špecialistov spoločnosti Baykar, ktorí budú umiestnení v chorvátsku, napísal Defense Post.
- Česko nakúpi tanky: Česká vláda 3. septembra schválila nákup 44 veliteľských a bojových tankov Leopard 2A8 za 34,25 miliardy korún (zhruba 1,4 miliardy eur), informovala Česká televízia. Tanky by sa mali prispôsobiť českým nárokom, ich dodávky z Nemecka sa majú začať v roku 2028 a ukončiť v roku 2031.
- Európska stíhačka je ohrozená: Projekt európskeho stíhacieho lietadla šiestej generácie Future Combar Air System (FCAS) je pre spory medzi účastníkmi ohrozený. Na lietadle, o ktorom sme už písali aj v denníku SME, pracujú spoločnosti Airbus, francúzska Dassault Aviation a španielska Indra Sistemas. Program sprevádzajú spory medzi Airbusom a Dassaultom a Euronews aktuálne píše, že Nemecko obvinilo Dassault z blokovania projektu, pričom CEO Dassaultu Eric Trappier požaduje pre Dassault viac právomocí. Analytik Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy Jacob Ross upozornil, že v Berlíne sa ozývajú hlasy volajúce po odchode z projektu FCAS a prechode ku konkurenčnému projektu Tempest (GCAP), ktorý vyvíja britská BAE Systems, talianska firma Leonardo a Japonská Mitsubishi.
Zaujímavé čítanie:
- Odkiaľ nakupujú Spojené štáty? Trumpova agresívna colná politika vyvolala debatu o tom, odkiaľ USA nakupujú čokoľvek od vína cez kávu až po súčiastky do lietadiel. Hravou a animovanou formou to spracovala agentúra Reuters.
- Rodí sa nová Os a včasná konfrontácia môže zachrániť veľa životov. Ruský disident Garry Kasparov v komentári na Substacku ponúka svoj pohľad na nedávny samit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu. „Cez víkend sme videli Vladimira Putina, ako si podáva ruky so Si Ťin-pchingom a Naréndrom Módím. Inými slovami, zločinec, ktorý rozpútal najkrvavejšiu vojnu v Európe za osem desaťročí sa kamaráti s lídrami dvoch najväčších štátov, ktoré reprezentujú viac ako tretinu ľudstva.“
- Aká veľká je čínska armáda? (10 grafov) Čína už dávno obnovila svoju zaostalú armádu spred pár desaťročí, jej investície, námorníctvo, počet lietadiel a stovky miliárd investovaných do armády rýchlo rastú. Napriek tomu ešte modernizácia čínskych ozbrojených síl nie je kompletná, píše v analýze Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie, ktoré v grafoch ilustruje, ako rýchlo Čína zbrojí.
