PEKING. Vojenská prehliadka jasne ukázala, že Čína rýchlo dobieha Spojené štáty na poli vojenskej technológie a má dosť zdrojov na to, aby vybudovala veľký arzenál zbraní. Spojené štáty sú však stále popredu v operačnej oblasti.
Takto zhodnotila veľkú vojenskú prehliadku v Pekingu stanica BBC . Vojenská prehliadka sa konala na pekinskom Námestí nebeského pokoja, ktoré si svet mimo čínskej cenzúry pamätá aj pre brutálny masaker študentov z júna 1989.
Prehliadkou si Čína pripomenula koniec druhej svetovej vojny, v ktorej bojovala proti Japonsku, no udalosť symbolicky uzavrela aj samit krajín Šanghajskej organizácie pre spoluprácu, na ktorom čínsky líder Si Ťin-pching hostil lídrov Ruska, Indie aj viacerých bývalých ázijských štátov Sovietskeho zväzu.

Indický premiér Naréndra Módí sa na prehliadke už nezúčastnil, v skupine politikov, ktorých viedli Si Ťin-pching, Vladimir Putin a Kim Čong-un, sa však popri bieloruskom diktátorovi Alexandrovi Lukašenkovi ukázal aj slovenský premiér Robert Fico.
V článku sa dočítate:
- Ako expert hodnotí schopnosti čínskej armády,
- čo vieme o vzdušných a námorných dronoch, ktoré Peking ukázal,
- čím sú zaujímavé jeho balistické a protilodné strely.
Ameriku dobiehajú, ale ešte tam nie sú
Michael Raska, asistujúci profesor vojenských programov z univerzity v Singapure, pre britskú stanicu povedal, že ozbrojené sily USA majú stále výhodu pre kultúru väčšej slobody, ktorú dávajú nižšie postaveným jednotkám, kým čínska armáda je stále armádou diktatúry, kde sa rozhoduje hore.
„Môžete mať skvelé platformy a systémy, ale tie nepohnú ani prstom, kým nedostanú rozkaz zhora,“ zhodnotil filozofiu čínskej armády.
Na tejto úrovni už podľa Rasku čínska armáda ukázala, že nie je taká dobrá, ako to režim o nej tvrdí, a poukázal na nedávnu kolíziu dvoch čínskych lodí, ktoré sa na mori pokúšali zasiahnuť proti plavidlu filipínskej pobrežnej stráže.
Na úrovni technológií však vojenská prehliadka v Pekingu ukázala viacero zaujímavostí.
Ponorky na diaľku
Názvom dron sa už dávno neoznačujú len bezpilotné lietadlá, ale takmer akékoľvek autonómne stroje, ktoré sa pohybujú vo všetkých živloch. Preto sa aj autonómne ponorky nazývajú dronmi alebo anglickou skratkou UUV (unmanned underwater vehicle).
Na kamiónoch s dlhými návesmi sa ukázali drony AJX-002 určené na operácie pod hladinou. Server Naval News píše, že AJX-002 má dĺžku zhruba 18 - 20 metrov a priemer do 1,5 metra.

O použití týchto dronov zatiaľ nie je veľa známe, ukrajinský server Meža píše , že tento typ strojov sa používa buď autonómne, alebo poloautonómne a môže vykonávať prieskumné plavby, získavať spravodajské informácie, ale aj vykonávať bojové úlohy pod hladinou.

Druhým dronom, ktorý sa na prehliadke objavil, je HSU-100, pričom Meža poznamenáva, že prítomnosťou dvoch veľkých dronov operujúcich pod hladinou dáva Čína najavo svoje zameranie na námorníctvo a chuť zmeniť rovnováhu síl v okolitých vodách.
France 24 píše, že HSU-100 by mal byť schopný klásť aj námorné míny.
Zaujímavosťou, ktorá sa ukázala na viacerých typoch techniky, bolo aj ich viditeľné označenie latinskou abecedou.
Netýkalo sa to len dronov AJX-002 s veľkým bielym nápisom na bokoch. Vojenská prehliadka tak mala jasný propagačný rozmer.
Rakety môžu dopadnúť kamkoľvek
Čína v Pekingu ukázala aj medzikontinentálnu jadrovú strelu na kvapalné palivo s označením na trupe DF-5C, BBC ju identifikovala ako Dongfeng-5.
BBC píše, že strela sa má vypúšťať z podzemných síl na severe Číny a odtiaľ by mala byť schopná zasiahnuť aj kontinentálne Spojené štáty.
Čínsky denník Global Times o nej píše, že má dolet viac ako 20-tisíc kilometrov a dokáže tak zasiahnuť kdekoľvek na svete.

Na prehliadke sa objavili aj strely Dongfeng-61 a strela stredného doletu Dongfeng-26D, ktorú anglofónne médiá prezývajú „Guam Killer“, pretože by dokázala zasiahnuť základne na americkom ostrove Guam v Tichom oceáne.
Automatickí sprievodcovia pilotov
Medzi vzdušnými dronmi, ktoré sa na Námestí nebeského pokoja ukázali, bol aj stealth dron Shenyang-Hongdu GJ-11. Nie je úplnou novinkou. Jeho staršie verzie sa zrejme ukázali už pred rokom 2020 a magazín Flight Global vlani v decembri napísal, že GJ-11 by mohol fungovať v páre s dvojmiestnou verziou stíhačky Chengdu J-20.

BBC píše, že tento dron spadá do kategórie „loyal wingman“, teda „verný sprievodca“, čo je trieda dronov určená na blízku spoluprácu s bojovými lietadlami s ľudskou posádkou. GJ-11 by mal mať vnútorný uzatvárateľný priestor na zbrane.
Verný sprievodca má bojovému lietadlu pomáhať elektronickým rušením nepriateľa, sledovaním prostredia, ale aj prípadným vystavením sa zásahu určeného pre lietadlo s posádkou.
V sprievode sa objavilo niekoľko ďalších dronov, medzi nimi pravdepodobne aj Feihong FH-97. Žiadny sa neukázal vo vzduchu.
Zaujímavá bola aj ukážka laserových protivzdušných zbraní LY-1. Tie sa síce predvádzali na vozidlách, primárne sú však určené pre námorníctvo a majú byť schopné ničiť drony a prilietajúce strely, píše server Army Recognition.
LY-1 nemá objekty ničiť priamo, ale dokáže v nich zničiť optické, senzorické či navigačné prístroje, čím ich „oslepí“.
Čína nie je jedinou mocnosťou, ktorá vyvíja tieto technológie. Zatiaľ sú však obmedzené na predvádzanie.
Odkaz Amerike aj ponuka na trh
Čína na prehliadke predviedla zaujímavú techniku. Experti v zahraničných médiách zároveň nepochybujú, že sa zameriava aj na sofistikované technológie - roboty, laserové protivzdušné zbrane či umelú inteligenciu.
Ako však poznamenal korešpondent BBC Frank Gardner väčšina z čínskych ozbrojených síl nezažila s výnimkou niekoľkých šarvátok na hraniciach ostrý konflikt.

V poznámke Gardner poukazuje na najväčšiu slabinu čínskej armády - je to rigidná organizácia podriadená diktatúre, a preto je veľmi otázne, či dokáže všetky prvky koordinovať tak, aby mohla efektívne bojovať všade - od zeme cez vodu, vzduch a vesmír až po kybernetický priestor.
Prítomnosť lídrov z viac ako dvadsiatich krajín na prehliadke nebola iba dôkazom čínskeho úsilia o budovanie nového geopolitického ťažiska. Expert organizácie Pacific Forum Alexander Neill poukázal na to, že prehliadka bola aj obrovskou ponukou na predaj a lídri krajín boli potenciálni kupci.
Niektorí už čínske zbrane nakupujú. A rozšírenie trhov s vojenským materiálom by pre Čínu znamenalo aj rozširovanie sféry vplyvu.
Neill dodal, že Čína sa výrazne zameriava na raketové vojsko, aby dosiahla paritu s námornou dominanciou Spojených štátov - k americkej flotile lietadlových lodí a ich sprievodných plavidiel zatiaľ ekvivalent nemá.