Trumpa nahneval útok na ropovod Družba, cez Orbána vyjadril podporu aj Slovensku (SME Minúta)

Kyjev vyzval Minsk, aby sa vyvaroval provokáciám počas septembrových rusko-bieloruských vojenských cvičení.

Zároveň apelovalo na európskych partnerov Ukrajiny, aby v tejto súvislosti nepoľavovali v ostražitosti.

„Hromadenie ruských vojakov na ukrajinských hraniciach v rokoch 2021–2022 sa odohralo pod rúškom spoločných rusko-bieloruských vojenských cvičení Západ-2021. Varujeme Minsk pred (ďalšími) bezohľadnými provokáciami,“ uviedol v piatok ukrajinský rezort diplomacie na platforme X.

Apeloval pritom na bieloruské orgány, „aby zostali obozretné, nepribližovali sa k (ukrajinským) hraniciam a neprovokovali“ ukrajinské ozbrojené sily.

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko zavrhol myšlienku, že Minsk by využil cvičenia na útok voči svojim susedom, pričom ju označil za „úplný nezmysel“. Plánované cvičenia nazvané Západ-2025 však vyvolávajú obavy o bezpečnosť aj u ďalších susedov Bieloruska - Poľsku, Litve i Lotyšsku, približuje Reuters. Podľa vyjadrenia Minsku bude ich súčasťou aj nácvik použitia jadrových zbraní a ruskej hypersonickej rakety stredného doletu Orešnik.

„Spolupráca medzi režimami v Moskve a Minsku predstavuje bezprostrednú hrozbu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre Poľsko, pobaltské štáty a celú Európu a brzdí mierové snahy prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa na ukončenie vojny,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

Putin vidí svetlo na konci tunela vo vzťahoch Ruska s USA a dúfa, že prvé kroky sú základom ich úplného obnovenia.

"Som presvedčený, že vodcovské schopnosti súčasného prezidenta (Donalda) Trumpa sú dobrou zárukou, že sa vzťahy obnovia," uviedol ruský líder pri návšteve ruského jadrového výskumného centra, podľa ktorého zostávajú USA a Rusko po samite na Aljaške v kontakte.

"S príchodom prezidenta Trumpa sa podľa mňa konečne objavilo svetlo na konci tunela. A teraz sme mali veľmi dobré, zmysluplné a úprimné stretnutie na Aljaške," povedal Putin.

"Ďalšie kroky teraz závisia od vedenia Spojených štátov," dodal podľa agentúry Reuters.

Trump počká dva týždne. Potom sa rozhodne, či uvalí na Rusko sankcie, alebo dá od mierových rokovaní ruky preč. (ČTK)

Estónsko je pripravené zapojiť sa do bezpečnostných záruk pre Ukrajinu vojenskou jednotkou o sile jednej roty.

Rotu zvyčajne tvorí 100 až 250 vojakov, ale šéf estónskej vlády Kristen Michal na tlačovej konferencii so svojím fínskym náprotivkom Petteri Orpem v Tallinne nespresnil konkrétny počet.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer ako predstavitelia takzvanej koalície ochotných, teda krajín podporujúcich Ukrajinu, sa vyslovili za nasadenie vojakov na Ukrajine ako za záruku povojnového urovnania.

Rovnako nemecký kancelár Friedrich Merz naznačil, že by tomu bolo otvorené aj Nemecko.

Prípadná prítomnosť európskych vojakov na ukrajinskom území je však pre Rusko úplne neprijateľná, povedal podľa agentúry AFP ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Podľa šéfa ruskej diplomacie by išlo o "zahraničnú intervenciu". 

Koalícia ochotných je neformálna skupina štátov, ktoré aktívne podporujú Ukrajinu v jej boji proti ruskej agresii. Aktuálne ju tvorí 31 krajín. (ČTK)

Územné ústupky Ukrajiny, ktoré požaduje Rusko, sú pasca Putina, povedala šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová.

Hovorila aj o dôležitosti dôveryhodných a rozsiahlych bezpečnostných záruk pre Ukrajinu i ďalších sankciách.

Kallasová uviedla, že od summitu Putina s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý sa odohral minulý týždeň na Aljaške, získal ruský prezident všetko, čo si mohol želať.

"Putin sa len smeje a neprestáva zabíjať. Zabúdame, že Rusko zatiaľ nikdy v ničom neustúpilo," povedala vo vysielaní BBC.

Putinove požiadavky na to, aby sa Ukrajina vzdala územia Donbasu, označila Kallasová za pascu a varovala západné štáty pred tlakom na Kyjev.

Šéfka únijnej diplomacie tiež uviedla, že zatiaľ nevidela žiadne konkrétne kroky ohľadom bezpečnostných záruk pre napadnutú krajinu.

"Najdôležitejšia je silná ukrajinská armáda," povedala. Zároveň upozornila na dôležitosť vytvorenia záruk, ktoré nebudú len na papieri. Záleží ale na tom, ako sa členovia takzvanej koalície ochotných rozhodnú a čím konkrétne budú schopní prispieť, oznámila BBC.

EÚ podľa Kallasovej pripravuje 19. sankčný balík, aby ruského prezidenta prinútila k ďalším rokovaniam. Na tú sa snaží apelovať tiež Trump, ktorý volá po schôdzke medzi Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

So stretnutím ukrajinská strana súhlasila, no zároveň uviedla, že Rusi sa vzájomnému vyjednávaniu vyhýbajú. Podľa piatkového oznámenia Kremľa sa takáto schôdzka neplánuje.

Putin podľa západných médií podmieňuje ukončenie vojny okrem iného tým, že sa Ukrajina vzdá celého Donbasu, teda Doneckej a Luhanskej oblasti. Na oplátku je ochotný zmraziť terajšie frontové línie v Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré Rusi okupujú z menšej časti.

Ukrajina odmieta odstúpiť Donbas Kremľu výmenou za mier, hoci Trump zdôraznil nutnosť výmeny územia.

Pred Putinom varovali tiež lídri niektorých európskych krajín. Fínsky prezident Alexander Stubb uviedol, že ruskému prezidentovi sa nedá veriť. Francúzsky prezident Emmanuel Macron ho označil za predátora, ktorý sa neustále potrebuje sýtiť pre vlastné prežitie.

Obaja politici sa spolu s ďalšími predstaviteľmi európskych krajín, Únie a Severoatlantickej aliancie stretli na začiatku tohto týždňa s Trumpom a Zelenským v Bielom dome, aby s nimi prebrali rokovania medzi americkým a ruským prezidentom, ktoré sa odohralo o niekoľko dní skôr. (ČTK)

Dostať Zelenského a Putina za jeden stôl je ako zmiešať olej s octom, hovorí prezident Trump.

„Uvidíme, či budú Putin a Zelenskyj spolupracovať. Viete, je to trochu ako olej a ocot. Nevychádzajú spolu práve najlepšie z pochopiteľných dôvodov,“ povedal v piatok šéf Bieleho domu.

Dodal, že ešte „uvidí“, či sa bude musieť na takomto stretnutí zúčastniť aj osobne.

Ukrajinský prezident povedal, že Ukrajina „nemá žiadne dohody s Rusmi“ a že jedinú dohodu dosiahla s Trumpom o ďalšom postupe diplomatického procesu.

Zelenskyj vo štvrtok obvinil Rusko, že sa „snaží vyhnúť zorganizovaniu stretnutia“, a dodal, že Moskva chce pokračovať v ofenzíve. (SITA)

Ukrajina potrebuje viac stíhačiek, aby zabezpečila ochranu svojho vzdušného priestoru, povedal prezident Zelenskyj.

Uviedol to počas piatkovej tlačovej konferencie v Kyjeve spolu s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem. 

„Zložitosť situácie vysvetlím na príklade stíhačiek F-16. Sme veľmi vďační všetkým našim partnerom za koordináciu a za to, že sa podarilo vytvoriť takúto leteckú flotilu, hoci zatiaľ iba v začiatkoch. Nemáme však všetky lietadlá, ktoré potrebujeme. Tieto stroje nestačia na zaručenie našej bezpečnosti vo vzduchu,“ uviedol Zelenskyj.

Počet ďalších požadovaných lietadiel prezident nešpecifikoval. Dodal, že partneri Ukrajiny sa zhodujú na potrebe vybudovania dostatočnej leteckej flotily, avšak popri politickej vôli a výrobných kapacitách je kľúčové aj zabezpečenie finančných zdrojov.

„Práve takéto detaily robia diskusie o bezpečnostných zárukách zložitými,“ konštatoval Zelenskyj

Hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat v júni vyhlásil, že na účinnú obranu pred ruskou agresiou potrebuje krajina približne 200 lietadiel rôznych typov. (SITA)

Útoky na ropovod Družba môžu zhoršovať situáciu aj susedom Ukrajiny, uviedol minister Šutaj Eštok.

Takéto útoky môžu ešte viac komplikovať jej vlastnú pozíciu a zároveň zhoršovať situáciu aj pre susedné štáty, ktoré majú záujem na korektných a dobrých vzťahoch.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) to uviedol v reakcii na útoky ukrajinskej armády na infraštruktúru ropovodu Družba na ruskom území.

Pripomenul, že dodávky ropy cez ropovod Družba sú momentálne prerušené, prevádzka by ale mala byť obnovená začiatkom budúceho týždňa.

Slovensko nie je podľa neho v ohrození, disponuje strategickými zásobami ropy a ropných produktov na 90 dní.

„Situácia je však vážna, dotkla sa nielen Slovenska, ale aj Maďarska. Rovnako na uvedenú situáciu nahnevane reagoval aj prezident Spojených štátov amerických Donald Trump. Problém s takýmto presahom budeme určite riešiť aj na úrovni Európskej komisie,“ upozornil Šutaj Eštok.

Doplnil, že útoky, ktoré môžu ohroziť energetickú bezpečnosť slovenských občanov, nemožno považovať za priateľský krok.

Ukrajinská armáda v priebehu deviatich dní trikrát zaútočila na infraštruktúru ropovodu Družba na ruskom území. Došlo preto k pozastaveniu dodávok prostredníctvom tohto potrubia, ktoré dopravuje ropu aj na Slovensko a do Maďarska.

Ministri zahraničných vecí SR a Maďarska Juraj Blanár (Smer) a Péter Szijjártó preto v piatok poslali spoločný otvorený list šéfke európskej diplomacie Kaji Kallasovej a eurokomisárovi pre energetiku Danovi Jorgensenovi, v ktorom vyzvali Európsku komisiu (EK) na okamžité zabezpečenie dodržiavania záväzkov bezpečnosti energetických dodávok členských štátov EÚ.

Ministri Kallasovú a Jorgensena upozornili, že EK vo svojom vyhlásení z 27. januára 2025 uviedla, že celistvosť energetickej infraštruktúry zásobujúcej členské štáty EÚ je otázkou bezpečnosti celej Únie. Komisia v tejto súvislosti vyzvala všetky tretie krajiny, aby to rešpektovali. (TASR)

Útoky, ako tie na ropovod Družba, ohrozujú stabilitu slovenskej ekonomiky, vyhlásil Pellegrini.

Slovensko patrí medzi štáty, ktoré sa snažia okrem priamej dodávky zbraní na úrovni štátu pomáhať Ukrajine vo všetkých oblastiach. Prezident verí, že ukrajinskí predstavitelia si to uvedomia a že útoky ukrajinskej armády, ako napríklad tie na ropovod Družba, ktoré ohrozujú stabilitu slovenskej ekonomiky, nebudú súčasťou ich vojenských aktivít.

„Veľmi si želám, aby sa rokovania o ukončení vojny na Ukrajine dostali do štádia, kedy nastane pokoj zbraní a verím, že mierové úsilia amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho partnerov čoskoro prinesú želaný výsledok,“ skonštatoval Pellegrini.

Zároveň ocenil Trumpov rázny a odmietavý postoj, ktorý zaujal v súvislosti s ukrajinským útokom na ropovod Družba. Hlava štátu pripomenula, že od tejto energetickej infraštruktúry sú závislí ľudia na Slovensku aj slovenská ekonomika. Podporu prezident očakáva aj od partnerov v Európskej únii. (TASR)

Ukrajinský prezident aj šéf NATO tvrdia, že bezpečnostné záruky pre Ukrajinu musia byť silné.

Zelenskyj zároveň vyzval spojencov Ukrajiny, aby uvalili nové sankcie na Moskvu v prípade, že naozaj neprejaví ochotu ukončiť svoju inváziu. Zelenskyj sa takto vyjadril v Kyjeve na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem.

Zelenskyj uviedol, že s Ruttem diskutovali o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu zo strany iných štátov, ktoré by podľa neho mali byť podobné článku číslo 5 Severoatlantickej zmluvy. Predmetný sa týka tzv. kolektívnej obrany, v rámci ktorej sa útok na jedného z členov Aliancie považuje za útok na všetkých, pričom tie následne napadnutému štátu pomôžu, pripomína TASR.

Rutte podľa agentúry AFP taktiež vyzval na silné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, s cieľom zaistiť, že Rusko dodrží prípadnú mierovú dohodu a „už nikdy sa nepokúsi obsadiť na Ukrajine ani jeden štvorcový kilometer“.

„Silné bezpečnostné záruky budú nevyhnutné a práve na tom teraz pracujeme,“ dodal šéf NATO.

Zelenskyj povedal, že bezpečnostné záruky majú pozostávať z toho, čo môžu partneri dať Ukrajine, ako aj z toho, aká by mala byť armáda na Ukrajine po skončení vojny. Zároveň však dodal, že je príliš skoro na to, aby sa vedelo, kto môže čím prispieť - vojakmi, spravodajskými informáciami či financiami.

Aj Rutte povedal, že je „príliš skoro presnejšie hovoriť o tom, aký bude výsledok. USA sa však jednoznačne zapoja.“

„Nechceme opakovanie Budapeštianskeho memoranda ani minských dohôd,“ dodal. (TASR)

SNS vyzýva Blanára, aby si predvolal veľvyslanca Ukrajiny pre útoky na Družbu.

Ukrajina podľa SNS svojím postojom a útokmi na ropovod Družba ukazuje, že nie je zrelá na vstup do NATO ani do Európskej únie. Informovala o tom riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.

„Slovenská národná strana verí, že minister zahraničných vecí dôrazne upozorní veľvyslanca Ukrajiny, že tieto útoky ohrozujú záujmy Slovenskej republiky. Zároveň žiadame, aby otvoril otázku kompenzácie trojmiliardovej pomoci, ktorú Slovenská republika poskytla Ukrajine,“ skonštatovala strana v stanovisku.

Podľa SNS je preukázané, že v posledných dňoch ukrajinská strana „opakovane a bezdôvodne útočí“ na ciele ropovodu Družba. Strana tvrdí, že Ukrajina napriek ťažkej situácii zneužíva svoju pozíciu.

„V súčasnej dobe, keď prebiehajú mierové rokovania, je zrejmé, že ukrajinská strana má jediný cieľ - poškodiť záujmy Slovenskej a Maďarskej republiky. Ropovod Družba je pritom strategickým ropovodom pre petrochemický priemysel vo východnej Európe,“ vyhlásila SNS, ktorá „protestuje proti tomu, aby Slovenská republika ďalej podporovala záujmy Ukrajiny v akejkoľvek oblasti“.

Šéf ruskej diplomacie Lavrov vyhlásil, že medzi Putinom a Zelenským nie je zatiaľ naplánované žiadne stretnutie.

Vyhlásenie vrhá nové pochybnosti na snahu amerického prezidenta Donalda Trumpa o zvolanie samitu, ktorý by ukončil vojnu.

„Putin je pripravený stretnúť sa so Zelenským, keď bude pripravený program samitu, a tento program nie je vôbec pripravený,“ povedal Lavrov moderátorke relácie „Meet the Press“ na NBC News Kristen Welker v exkluzívnom rozhovore.

„Prezident Trump po stretnutí v Anchorage navrhol niekoľko bodov, s ktorými sa zhodujeme, a v niektorých z nich sme sa zhodli... aby sme prejavili určitú flexibilitu,“ povedal s odkazom na stretnutie s Putinom na Aljaške 15. augusta. (NBC News)

USA prestali zdieľať spravodajské informácie súvisiace s rokovaním s Ruskom.

Rozhodla tak riaditeľka americkej Národnej spravodajskej služby Tulsi Gabbardová.

Výnimku nemajú ani najbližší spojenci Washingtonu v oblasti spravodajských služieb, ktorími sú Kanada, Veľká Británia, Austrália a Nový Zéland, ktoré spolu s USA tvoria takzvanú alianciu Päť očí (Five Eyes).

V ostatných dňoch západní spojenci vrátane členov takzvanej koalície ochotných tlačia na poskytnutie bezpečnostných záruk pre Kyjev s americkou podporou. S výnimkou USA sú všetky krajiny aliancie Päť očí súčasťou 31-člennej koalície ochotných. (SITA, Kyiv Independent)

Trumpa nahneval útok na ropovod Družba, cez maďarského premiéra vyjadril podporu aj Slovensku.

Podľa servera magyarnemzet.hu premiér na Facebooku citoval reakciu Trumpa, ktorý vyjadril svoj hnev a požiadal Orbána, aby to odkázal aj Slovensku, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„V našom susedstve je vojna, ak by si niekto myslel, že sa to deje niekde v diaľke, po ruskom raketovom útoku na Mukačevo mohol vytriezvieť. Táto vojna predstavuje priamu a neustálu hrozbu pre Maďarsko a maďarský ľud. Ako v Zakarpatskej oblasti, tak aj v Maďarsku,“ napísal Trumpovi Orbán.

Maďarský premiér dodal, že Ukrajinci neustále útočia na ropovod Družba a to isté podľa neho urobili aj s ropovodom Nord Stream, a že aj tam sa odhalila pravda.

„Viktor – nie som rád, že to počujem. Som pre to veľmi nahnevaný. Povedzte to Slovensku. Si mojim skvelým priateľom,“ napísal americký prezident. (TASR)

Saková ubezpečuje, že aj po zastavení dodávok cez ropovod Družba momentálne žiadne riziká pre Slovensko nehrozia.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že obsadilo tri dediny v ukrajinskej Doneckej oblasti.

Ďalej sa tak približujú ku kľúčovým ukrajinským obranným líniám v regióne. 

Ruská armáda prevzala kontrolu nad „obcami Katerynivka, Volodymyrivka a Rusyn Jar v Doneckej ľudovej republike“, napísalo na Telegrame ministerstvo obrany, ktoré ukrajinský región pomenovalo ruským ekvivalentom používaným od anexie tohto územia v septembri 2022. Ukrajina zatiaľ dobytie dedín nepotvrdila.

Obce ležia v smere útoku ruských síl postupujúcich na mesto Kosťantynivka. Ide o centrum jednej z posledných veľkých mestských oblastí v Doneckej oblasti, ktoré má stále pod kontrolou Ukrajina.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (TASR)

Maďarský prezident vyjadril solidárnosť s obeťami ruského útoku na Mukačevo, neskôr slovo „ruský“ vymazal.

Kancelária maďarského prezidenta uviedla, že príspevok bol zmenený, pretože „stále čaká na oficiálne a podrobné informácie, ako aj na potvrdenie okolností raketového útoku na Mukačevo, kto ho vykonal a kto je zaň zodpovedný“.

V súvislosti s kritikou, ktorej terčom sa prezident stal pre zmenu príspevku, jeho kancelária uviedla: „Chceli by sme upriamiť pozornosť na podstatu vyhlásenia a jeho skutočný zámer, ako aj na jeho obsah! Príspevok vyzýva na okamžité ukončenie nepriateľských akcií a záchranu ľudských životov a vyjadruje solidárnosť s tými, ktorých vojna zasiahla. Stojí za to pripomenúť si, že každá vojna sa začína podnecovaním nenávisti. Je našou spoločnou zodpovednosťou nedovoliť ani tento prvý krok.“ (SITA, Ukrajinská pravda)

Rusko v noci vyslalo na Ukrajinu 55 dronov, z ktorých 46 zneškodnila protivzdušná obrana.

Informovalo o tom ukrajinské letectvo, ktoré poznamenalo, že eviduje zásahy zvyšných deviatich ruských dronov na štyroch miestach. Podrobnosti k zasiahnutým lokáciám neuviedlo.

Jeden človek zahynul a ďalší traja utrpeli zranenia pri rannom útoku ruských dronov na obec Kurhanne v Charkovskej oblasti, uviedol server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na oblastnú prokuratúru.

Zásahy boli zaznamenané v obytnej časti, kde vypukol požiar, píše server, podľa ktorého zomrel päťdesiatdeväťročný muž.

Ruské ministerstvo obrany medzitým vo viacerých hláseniach na rovnakej platforme informovalo o zostrelení 67 dronov počas noci a dnešného rána. (ČTK)

Šéfovia diplomacií Slovenska a Maďarska zaslali spoločný list eurokomisii, sťažujú sa na ukrajinské útoky na ropovod Družba. (TASR)

Šéf maďarskej diplomacie Szijjártó potvrdil, že dodávky cez ropovod Družba sú po útoku opäť pozastavené. (ČTK)

Po ruskom útoku na ukrajinské Mukačevo pripravili v Maďarsku kapacity na prijatie zranených.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó uviedol, že kapacity pripravili v nemocniciach v Debrecíne a Nyíregyháze, ale „našťastie to nebolo potrebné“.

Szijjártó podľa jeho slov viedol konzultácie so zástupcami maďarskej komunity v ukrajinskej Zakarpatskej oblasti, ktorým maďarská vláda ponúkla pomoc. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Zhruba 8,5 percenta populácie Mukačeva tvorí maďarská menšina.

Maďarský premiér ruský útok na závod v Mukačeve priamo neodsúdil. Poznamenal len že „úsilie zamerané na nastolenie mieru a proces rokovaní, ktorý začal prezident Trump, musia pokračovať. Len mier!“

Svoje rozhodnutie nepomáhať ukrajinskej armáde a nepovoľovať tranzit zbraní na Ukrajinu cez maďarské územie Budapešť od začiatku ruskej vojny proti Kyjevu odôvodňuje tým, že takto chráni Zakarpatskú oblasť pred ruskými útokmi. (SITA)

Počet zranených pri ruskom raketovom útoku na závod americkej spoločnosti Flex v Mukačeve stúpol na 23.

Uviedol to šéf vojenskej administratívy Zakarpatskej oblasti Myroslav Bileckyj, informuje web Ukrajinská pravda.

Šesť pacientov podľa jeho slov zostáva v nemocnici so zraneniami končatín, brucha a hlavy, všetci sú v stabilizovanom stave a jeden pacient podstúpil operáciu.

Ukrajinská záchranná služba. uviedla, že hasiči stále bojujú s požiarom.

„Zakarpatská oblasť: Pokračujú hasičské operácie v Mukačeve… Do hasenia požiaru a odstraňovania jeho následkov je zapojených 54 hasičov a 15 hasičských vozidiel," konštatovala záchranná služba. Na mieste pracujú aj dva hasičské vlaky železničnej spoločnosti Ukrzaliznycia.

Bileckyj uviedol, že hovoril s investorom a riaditeľom závodu. Diskutovali o možnosti presunu výroby a prioritne o zabezpečení pracovných miest pre tých, ktorí zostali bez práce, čo sa týka približne 2 500 zamestnancov.

„Toto je pre Zakarpatskú oblasť strategická spoločnosť. Len od začiatku roka zaplatila na daniach viac ako 285 miliónov hrivien, ktoré išli na rozvoj oblasti," vyjadril sa.

Mukačevo má približne 80-tisíc obyvateľov. Zhruba 8,5 percenta populácie mesta tvorí maďarská menšina.

Ukrajinský veliteľ potvrdil, že ukrajinské drony zaútočili na ropovod Družba v Brjanskej oblasti na západe Ruska. (TASR)

Na ropovod Družba vedúci z Ruska aj na Slovensko došlo k ďalšiemu útoku, informovala ministerka Saková.

Prečerpávanie sa podľa nej čoskoro zastaví a rozsah škôd sa zisťuje. (TASR)

Ukrajinec podozrivý z odpálenia Nord Streamu bol v minulosti členom SBU aj armády, píše The Wall Street Journal.

Podľa denníka mal v prvých mesiacoch vojny s Ruskom bránil Kyjev a podieľať sa na protivzdušnej obrane.

Podľa WSJ viedol Serhij K. tím dvoch vojakov a štyroch civilných potápačov, ktorých tajne naverbovala zvláštna ukrajinská vojenská jednotka, aby plynovody poškodili.

Na prepravu výbušniny k plynovodom podľa prokuratúry skupina sabotérov využila jachtu, ktorá vyplávala zo severonemeckého prístavu Rostock.

Prenajala si ju vďaka sfalšovaným dokumentom a pomocou sprostredkovateľov od nemeckej firmy.

Podľa zdrojov talianskej agentúry ANSA bol 49-ročný Ukrajinec v Taliansku na dovolenke s rodinou. Pri kontrole dát, ktoré hostia udávajú pri ubytovaní v hoteli, polícia zistila, že ide o medzinárodne hľadaného muža. Zadržala ho potom v obci San Clemente neďaleko Rimini.

Nemecká ministerka spravodlivosti Stefanie Hubigová v príspevku na sieti X ocenila prácu vyšetrovateľov a dodala, že treba výbuchy zo septembra 2022 vyšetriť, a preto je dobré, "že robíme pokrok".

Zdroj z ukrajinskej prezidentskej kancelárie agentúre Reuters povedal, že sa k veci nemôže vyjadriť, pretože nie je jasné, kto bol zadržaný. Dodal, že Ukrajina naďalej odmieta, že by hrala akúkoľvek úlohu v útokoch na Nord Stream. (ČTK)