SME Minúta: Rusko podniklo ďalší masívny útok, hlavným cieľom bolo mesto Starokosťantyniv na západe Ukrajiny

Rusko v noci podniklo masívny útok na Ukrajinu, hlavným cieľom bolo mesto Starokosťantyniv na západe krajiny.

Tam sa nachádza vojenská letecká základňa. Podľa ukrajinského letectva útočníci vypálili 324 dronov, štyri riadené strely a tri balistické rakety.

„Hlavným cieľom bol Starokosťantyniv,“ uviedlo letectvo s tým, že sa im podarilo zostreliť 309 dronov a dve rakety.

Podľa médií by na letisku Starokosťantyniv, vzdialenom asi 225 kilometrov západne od Kyjeva, mohli byť v budúcnosti umiestnené moderné stíhačky F-16, ktoré Ukrajine poskytujú západní spojenci. Pri útokoch bolo zranených osem ľudí po celej krajine, z toho päť v Kyjeve, informovali úrady. Novinári AFP v hlavnom meste počuli v skorých ranných hodinách výbuchy.

Ukrajinský Naftogaz uzavrel prvú dohodu o nákupe plynu s azerbajdžanskou firmou SOCAR.

Ukrajinská spoločnosť uviedla, že dohoda sa týka malého objemu plynu. Harmonogram dodávok nespresnila, uviedla agentúra Reuters.

"Po prvý raz sa skúšobná dodávka plynu uskutočňuje transbalkánskym koridorom cez Bulharsko a Rumunsko," uviedol Naftogaz. "Ide o malý objem, ale je to strategicky dôležitý krok, ktorý otvára cestu k dlhodobej spolupráci," uviedol generálny riaditeľ Serhij Koreckyj.

Koncom mája prevádzkovateľ ukrajinskej plynárenskej prepravnej sústavy uviedol, že Ukrajina získala ďalší zdroj plynu vďaka sprístupneniu novej trasy cez Grécko, Bulharsko, Rumunsko a Moldavsko. Plyn bude dodávaný z terminálu na skvapalnený zemný plyn neďaleko Atén transbalkánskym plynovodom. Kapacita novej trasy predstavuje zhruba jednu miliardu metrov kubických ročne.

Cieľom tejto iniciatívy je posilniť energetickú bezpečnosť Ukrajiny a znížiť riziko nedostatku paliva v zimnom období. Dovoz plynu touto trasou sa riadi špeciálnym mechanizmom, ktorý má zabezpečiť, že sa krajina vyhne vysokým tranzitným poplatkom. (ČTK)

Maďarský minister zahraničia Szijjártó opäť kritizoval sankčnú politiku Európskej únie oči Rusku.

Označil ju za katastrofálnu pre európske hospodárstvo. 

„Sankčná politika Európskej únie voči Rusku je totálnym neúspechom. Poškodila európsku ekonomiku oveľa viac ako ruskú. Musíme to čo najskôr napraviť,“ povedal Szijjártó.

V odpovedi na otázku o výstavbe ropovodu, ktorý má prepravovať ruskú ropu medzi Maďarskom a Srbskom, minister zdôraznil, že Budapešť „nikdy nepovažovala energetiku za politickú alebo ideologickú otázku“.

Energetická politika EÚ podľa ministra pripravila spoločenstvo o konkurencieschopnosť a viedla k zvýšeniu cien, zatiaľ čo Maďarsko naďalej spolupracuje s Ruskom a považuje ho za spoľahlivého partnera.

„Ak nám nedovolia používať ruský plyn alebo ropu, energetická bezpečnosť našej krajiny bude ohrozená,“ vysvetlil Szijjártó a dodal, že Maďari „chcú pokračovať v energetickej spolupráci s Ruskom“. (TASR)

Americký prezident Trump stráca trpezlivosť s Ruskom pre nedostatok pokroku v rokovaniach o ukončení vojny.

Uviedol to minister zahraničných vecí Marco Rubio v rozhovore pre Fox News. „Stráca trpezlivosť. Stráca ochotu ďalej čakať, kým Rusko niečo urobí,“ povedal Rubio s odkazom na prebiehajúcu komunikáciu medzi Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorá zatiaľ nepriniesla konkrétne výsledky.

Rubio zdôraznil, že Trump nepovažuje vojnu za svoju vlastnú, no jej ukončenie je prioritou jeho administratívy. „Nenechá sa vtiahnuť do nekonečných rozhovorov o rozhovoroch,“ dodal minister.

Podľa Rubia zaznamenalo Rusko od začiatku roka ťažké straty, pričom odhaduje, že zahynulo viac ako 100-tisíc ruských vojakov. Vojnu označil za konflikt s obrovskými stratami a deštrukciou, pričom Moskva podľa neho zámerne naťahuje rokovania.

Senátor Lindsey Graham predtým varoval, že Trump je pripravený uvaliť tvrdé clá na krajiny, ktoré naďalej nakupujú ruskú ropu, vrátane Číny, Indie a Brazílie.

Navrhovaný sankčný zákon by mohol znamenať až 500-percentné clá na odberateľov ruskej ropy, čím by ich donútil vybrať si medzi obchodom s Moskvou a prístupom na americký trh. „Trump má dosť tejto hry,“ vyhlásil Graham a vyzval Putina, aby sa vrátil k rokovaniam. (SITA)

Ruský dopravca Aeroflot oznámil, že v jeho systémoch došlo k poruche, ktorá môže dočasne narušiť letový poriadok.

„V dôsledku toho sa očakávajú úpravy letového poriadku niektorých letov vrátane meškaní a zrušení letov,“ uviedol Aeroflot v príspevku na platforme Telegram.

Dopravca dodal, že „odborníci v súčasnosti pracujú na minimalizácii vplyvu na letový poriadok a na obnovení riadnej prevádzky služieb“. Podrobnosti o rozsahu poruchy ani o jej možnej príčine neboli zverejnené.

Tento letecký dopravca napriek sankciám uvaleným na Rusko za vojnu na Ukrajine, ktoré mu drasticky znížili počet liniek, zostáva aj naďalej v prvej dvadsiatke najväčších svetových prepravcov podľa počtu cestujúcich. V roku 2024 prepravil 55,3 milióna ľudí. (TASR)

V Pchjongjangu pristál prvý priamy let z Moskvy. Medzi mestami sa tak po dekádach obnovili komerčné lety. (TASR)

Ruské útoky na Kyjev si v noci vyžiadali najmenej osem zranených vrátane trojročného dieťaťa.

K útoku v ukrajinskom hlavnom meste došlo krátko po polnoci miestneho času. Podľa vedúceho vojenskej správy mesta Tymura Tkačenka, ktorý o útoku informoval na platforme Telegram, boli po útoku štyria ľudia hospitalizovaní. Jedna osoba je vo vážnom stave.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko uviedol, že všetky zranené osoby sú obyvateľmi viacposchodového bytového domu v Darnyckom rajóne. „Tlaková vlna poškodila okná od 6. do 11. poschodia,“ tvrdí Kličko na Telegrame.

V noci na pondelok bol podľa Reuters letecký poplach vyhlásený v Kyjeve a väčšej časti Ukrajiny.

Z dôvodu hrozby raketových útokov na západné časti Ukrajiny susediace s Poľskom poľské ozbrojené sily nasadili stíhačky na zabezpečenie poľského vzdušného priestoru.

Poľská armáda vo svojom vyhlásení uviedla, že tento krok má preventívny charakter a je zameraný na zabezpečenie vzdušného priestoru a ochranu obyvateľov, najmä v oblastiach susediacich s ohrozeným územím, informuje portál Polsat News.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

⚡️Russia's drone attack on Kyiv leaves 8 people injured.

Explosions were first reported in the capital late on July 27, according to Kyiv Independent journalists on the ground.

https://t.co/QYE8AquRZ6

Russia's drone attack on Kyiv leaves 8 people injured

Explosions were first reported in the capital late on July 27, according to Kyiv Independent journalists on the ground. The attack comes mere days after Russia and Ukraine held their third round of peace talks in Istanbul on July 23.

28.7.2025 o 3:01 · archivované: 28.7.2025 o 8:45

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Terčom ruských útokov bolo aj mesto Kropyvnyckyj, kde podľa gubernátora Kirovohradskej oblasti Andrija Rajkovyča zasahujú záchranné zložky. DPA s odvolaním na portál RBC Ukraine uviedla, že v meste sa pri dronových útokoch Ruska ozvali výbuchy.

Podľa agentúry Reuters dosiaľ nie je známy úplný rozsah nočných ruských útokov na Ukrajinu. Rusko sa k útokom nevyjadrilo. Reuters pripomína, že obe strany popierajú, že by svoje útoky zameriavali na civilistov, avšak počas viac ako tri roky trvajúcej vojny ich zahynuli tisíce, väčšina z nich na Ukrajine. (TASR)

Neutralita nás neochráni, tvrdí rakúska ministerka. Rakúsko je pripravené rokovať o vstupe do NATO.

Rakúska ministerka pre európske a medzinárodné záležitosti Beate Meinlová-Reisingerová vysvetlila, že zmeny v bezpečnostnom prostredí vrátane ruskej vojny proti Ukrajine nútia Viedeň prehodnotiť otázku neutrality.

„Je jasné, že samotná neutralita nás neochráni. Na pozadí čoraz nestabilnejšej globálnej bezpečnostnej situácie a čoraz agresívnejšieho Ruska je Rakúsko chránené investíciami do vlastných obranných kapacít, ako aj do partnerstiev,“ zdôraznila.Rakúska diplomatka dodala, že napriek tomu, že v súčasnosti v rakúskom parlamente a medzi obyvateľstvom neexistuje väčšina, ktorá by podporovala vstup do NATO, naďalej považuje takúto diskusiu za „veľmi plodnú“.

„Nie je to tak, že by som naozaj chcela vstúpiť do NATO. Ale tiež nemôžeme sedieť so založenými rukami a hovoriť: ak my nikomu nič neurobíme, tak nikto nič neurobí nám. To by bolo naivné. Svet sa zmenil,“ zdôraznila.Meinlová-Reisingerová zároveň uviedla, že Rakúsko už má v podobe Európskej únie silného partnera, ktorý nás podľa nej „v prípade potreby ochráni“

.„Zúčastňujeme sa na mnohých mierových misiách EÚ a robíme všetko pre to, aby sme finančne, vojensky a politicky podporili spoločnú európsku bezpečnostnú a obrannú politiku. V tomto zmysle sa neutralita Rakúska od vstupu do EÚ v roku 1995 už citeľne zmenila,“ zakončila. (SITA)