WASHINGTON, KYJEV. „Veľa ľudí tam zomiera, malo by sa to skončiť. Ak vám mám povedať pravdu, Putin na nás hádže kopu sračiek. Celý čas je veľmi milý, ale ukazuje sa, že to neznamená nič.“
Americký prezident Donald Trump prvýkrát otvorene kritizoval ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorého režim už tri a pol roka vedie dobyvačnú vojnu na Ukrajine.
Trump navyše vyhlásil, že Spojené štáty poskytnú Ukrajine zbrane, čo sám schválil.
Trumpov výrok v origináli:
We get a lot of bullshit thrown at us by Putin, if you want to know the truth. He’s very nice to us all the time, but it turns out to be meaningless.
(NY Times)
Vyhláseniu amerického prezidenta predchádzalo minulotýždňové zastavenie americkej vojenskej pomoci s odôvodnením, že Washington potrebuje urobiť inventúru vlastných zásob.
Aktuálne americké médiá informujú, že rozhodnutie pozastaviť pomoc neurobil Trump, ale ministerstvo obrany bez jeho vedomia.
Trump o dodávkach nových zbraní hovoril v noci na stredu, pričom Ukrajinu v tom čase zasiahol doposiaľ najmasívnejší vzdušný ruský útok, poznamenala stanica BBC.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa BBC informoval, že Ukrajinu v niekoľkých vlnách zasiahlo 728 dronov a trinásť striel.
Ak by sa Washington skutočne odhodlal poslať Ukrajine ďalšie zbrane, bol by to významný obrat, keďže Trumpova administratíva sa doteraz snažila dosiahnuť prímerie najmä tlakom na Ukrajinu a ústretovosťou k Moskve.
Na Ukrajine smerom k Trumpovi zaznievala vďaka, ale aj skepsa vzhľadom na jeho doterajšiu nevypočítateľnosť.
Stanica CNN medzitým zverejnila zvukový záznam z roku 2024, keď Trump ešte nebol prezidentom. Na nahrávke sa donorom svojej kampane chváli, že sa ruskému diktátorovi vyhrážal, že zbombarduje Moskvu, ak Rusko napadne Ukrajinu.
V článku sa dočítate:
- aké zbrane by USA mohli poslať Ukrajine prakticky hneď,
- čo vieme o tom, ako sa rozhodovalo o pozastavení pomoci,
- čo je obsahom doteraz nezverejnenej nahrávky Trumpa,
- ako experti reagujú na jeho aktuálne vyhlásenia.
Desať patriotov
Keď Spojené štáty minulý týždeň pozastavili vojenskú pomoc Ukrajine, vzdorujúci štát čelil jednému z najrozsiahlejších vzdušných útokov. Útok dokresľoval obraz toho, ako stenčujúce sa zásoby munície oslabujú ukrajinskú protivzdušnú obranu, ale aj ako Vladimir Putin po telefonátoch s Trumpom vždy zosilní vzdušnú ofenzívu proti susedovi.
Osobitným problémom protivzdušnej obrany sú síce drahé, ale veľmi účinné raketové strely Patriot, ktoré Európa priamo nedokáže nahradiť.
Spojené štáty sa intenzívne angažujú na Blízkom východe, svojmu spojencovi Izraelu pomáhali brániť sa pred iránskymi vzdušnými útokmi, čo zvyšovalo tlak na ich zásoby munície. Časť administratívy je okrem toho presvedčená, že by sa Amerika mala zamerať v prvom rade na Pacifik a Čínu, nie na Európu či Blízky východ.
Ukrajinské médiá s odvolaním sa na zistenia stránky Axios informovali, že Trump by predbežne mohol byť ochotný poslať Ukrajine desať striel Patriot.
Nemecký kancelár Friedrich Merz medzitým s Trumpom telefonoval a podľa agentúry Reuters Washingtonu ponúkol, že by ďalšie patrioty pre Ukrajinu kúpilo Nemecko. Trump podľa Axiosu Nemecku navrhol, aby predalo jednu zo svojich batérií patriotov Ukrajine, pričom Spojené štáty a Európa by sa na ňu zložili.
Systémy Patriot, Stingery, Hellfire. Akú pomoc Ukrajine Amerika zastavila a prečo? Čítajte Lepšie je sa nespoliehať
Hoci by ďalšia batéria patriotov Ukrajine pomohla, tamojší vojenskí plánovači si zvykli nespoliehať sa na americkú, prípadne západnú pomoc vôbec.
„Problémom nie je iba operačné, ale aj strategické plánovanie. Ukrajinci už toto zažili nielen s Američanmi, ale aj s Európanmi, ktorí im sľúbili milión delostreleckých granátov. Musíte vedieť, ako si rozdeliť zásoby a preto počítate s dodávkami munície,“ okomentovala situáciu pre Deutsche Welle Marina Miron, odborníčka z londýnskej univerzity King´s College.
„Ukrajina sa už veľmi tvrdo naučila nepočítať napevno so západnými dodávkami a mať v zálohe plány, čo urobiť, ak neprídu protivzdušné systémy alebo delostrelecké granáty.“
Najbezpečnejšie pre ukrajinský generálny štáb je nepočítať s tým vôbec a mať viac plánov, myslí si.
Upozornila, že z Trumpovho výroku sa zatiaľ nedá dedukovať, čo môže Ukrajina dostať, a či pôjde iba o uvoľnenie zostávajúcej pomoci schválenej administratívou Joea Bidena, alebo súčasná administratíva uvoľní novú tranžu.
Aj ruské médiá, ktoré píšu o ochladení vzťahov medzi Trumpom a Putinom, poznamenávajú, že Trump je náladový a nestály, všimol si vo svojom prehľade ruskej tlače reportér BBC Steve Rosenberg.
Kto to nariadil? Neviem
Osobitná kauza sa za oceánom rozbehla okolo samotného pozastavenia pomoci Ukrajine. „Kto to zastavenie minulý týždeň nariadil,“ pýta sa novinárka Trumpa na zázname CNN. „Neviem, to mi povedzte vy,“ reaguje americký prezident.
Stanica na základe piatich anonymných zdrojov z Washingtonu uviedla, že americký minister obrany Pete Hegseth o zastavení pomoci neinformoval Biely dom a samotná administratíva sa snažila dopátrať, prečo Pentagón pomoc zastavil, čo okrem ukrajinskej vlády zaujímalo aj americký kongres.
CNN píše, že aktuálny prípad bol už druhý, kedy Hegseth na vlastnú päsť pozastavil pomoc Ukrajine a zaskočil tým vysokopostavených ľudí v administratíve.
Marina Miron si myslí, že Trump sa už mohol ocitnúť aj pod domácim politickým tlakom, keďže nedokázal splniť sľub, že na Ukrajine rýchlo zabezpečí mier. Okrem toho sa domnieva, že na Trumpa tlačí aj americký zbrojný priemysel, napríklad spoločnosť RTX (Raytheon), výrobca striel Patriot a NASAMS.
Podobný argument predostrel aj denník New York Times, podľa ktorého sa Volodymyr Zelenskyj stretol s predstaviteľmi amerických firiem pôsobiacich na Ukrajine a snažil sa cez ne lobovať u Trumpa. Americká obchodná komora v Kyjeve podľa NYT 4. júla zverejnila vyhlásenie, v ktorom žiadala Trumpa, aby bránil americké firmy na Ukrajine a urýchlene poskytol obranné zbrane.
Denník píše, že najmenej šesťsto členov komory na Ukrajine utrpelo škody počas ruskej invázie.
Putinovi sa vyhrážal bombardovaním
Donald Trump už niekoľkokrát vyhlasoval, že mal s Putinom dôležitý osobný rozhovor, no nebol ochotný povedať, o čom hovorili. Tento argument používal často pritom, ako tvrdil, že vojna na Ukrajine by sa nikdy nebola začala, keby on bol prezidentom USA.
CNN aktuálne od novinárov z Wall Street Journal, Washington post a The Times získala dosiaľ nezverejnenú zvukovú nahrávku z Trumpovho stretnutia so sponzormi jeho kampane v roku 2024, ešte keď Trump nebol prezidentom.
„Pri Putinovi, povedal som mu, ak pôjdete na Ukrajinu, zbombardujem Moskvu. Hovorím vám, nemám na výber,“ hovorí Trump na nahrávke. Svojim spoločníkom potom tvrdí, že Putin povedal, že mu neverí, ale Trump sám bol presvedčený, že mu „tak na desať percent“ veril.
Vzápätí hovorí, že podobné vyhrážky adresoval čínskemu lídrovi Si Ťin-Pchingovi – ak by sa Čína rozhodla napadnúť Taiwan, Trump by údajne dal zbombardovať Peking.
Novinári, ktorí o Trumpovom volebnom víťazstve napísali knihu, hovoria, že Trump sa snažil presvedčiť svojich donorov, že Putin sa ho bojí.
„S Putinom mal dobrý vzťah. Trump často o Putinovi hovoril ako o niekom, s kým sa dokáže dohodnúť,“ komentoval nahrávku pre CNN jeden z autorov knihy, novinár Isaac Arnsdorf z denníka Washington Post.
„Veľa špecialistov na Rusko vo washingtonskej komunite hovorilo, že to tak nie je, že Putin v skutočnosti nemá záujem na zlepšení vzťahov so Západom. Nedá sa očakávať, že ak mu dáte, čo chce, pôjde domov. Takto sa tá vojna neskončí a na to teraz Trump narazil.“
Vojna na Ukrajine
- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine
