Ukrajina Rusko Online: Putin podpísal dekrét, ktorý cudzincom umožňuje službu v armáde

Ruský prezident Putin podpísal dekrét, ktorý umožňuje cudzincom slúžiť v ruskej armáde počas mobilizácie.

Doterajšia ruská legislatíva oficiálne povoľovala, aby cudzinci slúžili v armáde len počas výnimočného stavu alebo stanného práva.

Napriek rozsiahlej invázii na Ukrajinu sa Rusko formálnemu vyhláseniu stanného práva vyhýba. Putinov dekrét o čiastočnej mobilizácii zo septembra 2022 pritom zostáva v platnosti a formálne nebol zrušený.

Cieľom Putinovho dekrétu je posilniť nábor do armády, keďže Moskva sa snaží udržať tempo dopĺňania vojakov bez toho, aby siahla po ďalšej vlnu nepopulárnych povolávacích rozkazov. (SITA)

Ukrajinská energetická spoločnosť Naftogaz uviedla do prevádzky nový prieskumný vrt s cieľom zvýšiť ťažbu plynu.

Vrt s denným objemom produkcie 383-tisíc kubických metrov začala realizovať spoločnosť Ukrgasvydobuvannya, ktorá je dcérskou spoločnosťou Naftogazu. Ten produkuje najväčší objem plynu na Ukrajine, ťažobné zariadenia firmy však poškodila séria ruských raketových útokov na začiatku roka. V dôsledku toho klesla produkcia Naftogazu približne o 40 percent.

Naftogaz okrem toho podpísal kontrakty o nákupe skvapalneného plynu z USA, ktorý bude pre Ukrajinu dovážať poľský PKN Orlen.

Ukrajina potrebuje výrazne zvýšiť dovoz suroviny pre nadchádzajúcu vykurovaciu sezónu 2025/2026 po tom, ako v dôsledku ruských útokov a obmedzenia produkcie musela krajina čerpať veľký objem plynu zo zásobníkov a ich naplnenosť sa tak dostala na kritickú úroveň. „Krok za krokom našu produkciu zvyšujeme a posilňujeme tak energetickú odolnosť Ukrajiny,“ povedal šéf Naftogazu Serhij Koretskij.

V tejto súvislosti spoločnosť začiatkom júna oznámila, že od Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) získa úver za 36,4 milióna eur na modernizáciu ťažobných zariadení. Koretskij vtedy uviedol, že pôžičku plánuje firma využiť najmä na nákup nových mobilných vrtných zariadení.

„Modernizácia nám umožní prevádzkovať hlbšie a technicky náročnejšie vrty a zároveň prispeje k urýchleniu obnovy produkcie z existujúcich ložísk,“ povedal Koretskij. (TASR)

Ruskému veleniu, rovnako ako kedysi sovietskemu, nezáleží na počte padlých. Oželie aj milióny, píše Petra Procházková. (SME)

Veliteľ ukrajinskej armády Syrskyj je za obnovenie pozícií a získanie území v ruskej Kurskej a Belgorodskej oblasti.

Ako informuje web Ukrajinská pravda, Syrskyj na Facebooku uviedol, že je za takýto postup na ruskom území, pretože tak je možné zadržiavanie významného počtu nepriateľských vojakov na hraniciach.

Na stretnutí s novinármi v závere júna Syrskyj uviedol, že ukrajinská armáda stále kontroluje približne 90 štvorcových kilometrov v okrese Gluškovo v ruskej Kurskej oblasti. (SITA)

Ukrajina požiadala Organizáciu pre zákaz chemických zbraní o vyšetrenie ruských zbraní.

Holandské a nemecké spravodajské služby v piatkovom oznámení uviedli, že disponujú dôkazmi o rozsiahlejšom používaní nelegálnych zbraní ruskými jednotkami pozdĺž frontovej línie.

„Ukrajina týmto žiada generálneho riaditeľa OPCW, aby podnikol kroky na vytvorenie nezávislého a nestranného mechanizmu (na) vyšetrovanie prípadov údajného použitia chemických zbraní na Ukrajine,“ uvádza sa v kópii žiadosti.

Mechanizmus by mal podľa Kyjeva mať mandát „zhromažďovať ďalšie dôkazy a identifikovať páchateľov, organizátorov a sponzorov takéhoto použitia“. Organizácia sa k žiadosti zatiaľ nevyjadrila.

Podobný vyšetrovací tím OPCW zriadila v roku 2018 na preskúmanie obvinení z použitia chemických zbraní v Sýrii. Vtedy dospel k záveru, že chemické zbrane použili nielen jednotky sýrskej vlády, ale aj bojovníci organizácie Islamský štát.

Spojené štáty už v máji minulého roka obvinili Rusko z použitia jedovatej chemickej látky chlórpikrín, ktorú prvýkrát použilo Nemecko počas prvej svetovej vojny.

Organizácia vlani označila počiatočné obvinenia oboch strán v konflikte za „nedostatočne podložené“. Moskva aj Kyjev popierajú používanie chemických zbraní vo vojne.

Podľa holandskej tajnej služby najmenej tri úmrtia na Ukrajine súvisia s použitím chemickej zbrane. Viac než 2500 ľudí zranených na bojisku nahlásilo zdravotníckym orgánom príznaky súvisiace s chemickými zbraňami. (TASR)

Posielanie zbraní Ukrajine slúži len na predlžovanie konfliktu, reaguje Kremeľ na rozhodnutie amerického prezidenta.

„Samozrejme je jasné, že tieto kroky pravdepodobne nie sú v súlade so snahou o presadenie mierového riešenia,“ citovali ruské tlačové agentúry vyjadrenie hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.

Zároveň vyhlásil, že európske krajiny dodávkami zbraní Ukrajine „aktívne prispievajú k pokračovaniu bojových akcií“.

Prezident USA v pondelok povedal, že Spojené štáty pošlú Ukrajine ďalšie zbrane po tom, ako Rusko oznámilo nový postup v jeho vojne proti Kyjevu. „Budeme musieť poslať viac zbraní, predovšetkým obranných zbraní,“ povedal Trump. (SITA)

Lotyšský prezident Rinkévičs ocenil snahy Nemecka o prijatie väčšej zodpovednosti v EÚ a NATO.

„Nemecko je európska veľmoc a hospodárske centrum. Preto je logické, že Nemecko preberie väčšiu úlohu v európskej bezpečnostnej a obrannej politike. Treba to uvítať," povedal Rinkévičs v Rige.

„Nemecko v priebehu desaťročí presvedčivo dokázalo, že je demokratickým a právnym štátom založeným na hodnotách Západu. Preto nemám žiadne obavy," povedal lotyšský líder odkazujúc na plánované posilnenie nemeckej armády.

„Plne podporujem rozvoj nemeckých ozbrojených síl. Je to v záujme bezpečnosti celej Európy,“ zdôraznil.

Steinmeier v utorok zavíta do Rigy a očakáva sa, že počas rozhovorov sa zameria najmä na bezpečnostnú situáciu v Lotyšsku, ktoré susedí s Ruskom a Bieloruskom, píše DPA. Lotyšská hlava štátu bilaterálne vzťahy Berlína a Rigy považuje za „veľmi dobré“.

„Najväčšími spoločnými výzvami sú, samozrejme, ruská agresia voči Ukrajine a hrozba, ktorú Rusko predstavuje pre mier a bezpečnosť v Európe,“ povedal Rinkévičs.

Podľa jeho slov je potrebné „výrazne“ posilniť bezpečnosť, obranné kapacity a konkurencieschopnosť EÚ. „Môžeme to zvládnuť iba spoločne a to tak, že urobíme viac ako doteraz,“ dodal lotyšský prezident. (TASR)

Ruské útoky počas uplynulého dňa zabili najmenej deväť civilistov a 81 ďalších utrpelo zranenia, tvrdia tamojšie úrady.

V Sumskej oblasti ruské útoky neprežili štyria ľudia. Podľa gubernátora Doneckej oblasti Vadyma Filaškina v oblasti zomreli traja civilisti. V Charkovskej oblasti zahynul jeden človek. Ďalší civilista zomrel v Chersonskej oblast.

Rusko v noci na utorok na útoky proti Ukrajine použilo 54 dronov a štyri riadené strely S-300/400, uviedli ukrajinské vzdušné sily. (SITA, Kyiv Independent)

Moskva podľa ukrajinskej rozviedky zvyšuje počty vojakov na základni Gjumri v Arménsku neďaleko hraníc s Tureckom.

Informuje o tom spravodajský web Euronews a portál The Kyiv Independent.

HUR o možnosti zvyšovania vojenskej prítomnosti Ruska v Arménsku informovala ešte v sobotu, v ten deň Jerevan takéto tvrdenie odmietol. Rozviedka v nadväznosti na to zverejnila dokument, o ktorom tvrdí, že je to „uniknuté nariadenie veliteľa vojsk Južného vojenského okruhu ruských ozbrojených síl o posilnení ruskej vojenskej základne v Arménsku“.

Týmto krokom si chce Moskva údajne zaistiť väčší vplyv v regióne Južného Kaukazu a „destabilizovať tým globálnu bezpečnostnú situáciu“.

„V dokumente sa uvádza zoznam opatrení na urýchlené posilnenie ruských jednotiek výberom vojakov spomedzi členov 8., 18., 49. a 58. práporu Južného vojenského okruhu,“ uvádza HUR vo vyhlásení. Dokument má podľa nej veliteľom útvarov prikazovať, aby sa postarali o výberový proces a vojaci boli fyzicky i psychicky zdraví a pripravení na boj.

Gjumri je druhé najväčšie mesto v Arménsku pri hranici s Tureckom. Od 90. rokov minulého storočia tam sídli 102. ruská vojenská základňa.

S kapacitou 5000 ľudí je najväčším ruským armádnym zariadením na Južnom Kaukaze a rozmiestnené tam sú aj stíhacie lietadlá MiG-29 a systém protivzdušnej obrany S-300.

V auguste 2010 predĺžili Moskva a Jerevan účinnosť dohody o prenájme vojenskej základne do roku 2044. (TASR)

Rusko prišlo počas uplynulého dňa na Ukrajine o ďalších 1 070 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 1 028 610 uviedol na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o štyri obrnené bojové vozidla pechoty, 41 delostreleckých systémov, dva raketomety a 172 dronov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 22 967 obrnených bojových vozidiel pechoty, 30 034 delostreleckých systémov, 1 434 raketometov a 44 230 dronov.

Spojené štáty pošlú Ukrajine ďalšie zbrane, aby sa mohla brániť, uviedol americký prezident Trump.

K zjavnej zmene jeho postoja došlo necelý týždeň po tom, ako americké ministerstvo obrany ohlásilo pozastavenie dodávok niektorých zbraní Kyjevu, informujú agentúry AP a AFP.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Systémy Patriot, Stingery, Hellfire. Akú pomoc Ukrajine Amerika zastavila a prečo? Čítajte 

„Budeme (im) musieť poslať viac zbraní - predovšetkým obranných,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome s tým, že Ukrajinci sa „musia byť schopní obrániť“, keďže „dostávajú veľmi, veľmi tvrdé zásahy“.

Americký prezident v tejto súvislosti dodal, že „nie je spokojný“ s Putinom. Vyjadril sa tak v úvode večere, ktorú v Bielom dome absolvoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Biely dom začiatkom minulého týždňa informoval, že rozhodnutie o pozastavení dodávok niektorých zbraní Kyjevu „bolo urobené s cieľom uprednostniť záujmy Ameriky po tom, ako ministerstvo obrany preskúmalo vojenskú pomoc USA pre iné krajiny po celom svete“. Pozastavené mali byť dodávky protivzdušných obranných rakiet, presne navádzaného delostrelectva i ďalších zbraní.

Pentagón pri zmienenej revízii údajne dospel k záveru, že zásoby niektorých prisľúbených položiek sú príliš nízke, uviedol podľa agentúry AP nemenovaný americký predstaviteľ.

Išlo o zbrane, ktoré Washington prisľúbil Ukrajine ešte za vlády predošlého prezidenta Joea Bidena, ktorého samotný Trump za rozsiahlu vojenskú pomoc Ukrajine dlhodobo kritizuje.

Pentagón sa dosiaľ k správe obnovení dodávok zbraní nevyjadril. (TASR)

Únia plánuje uvaliť na Rusko najprísnejšie sankcie od začiatku invázie, uviedol francúzsky minister zahraničia.

Šéf rezortu diplomacie Barrot dodal, že Európa sa v tejto veci koordinuje s USA. Cieľom reštrikcií bude prinútiť ruského prezidenta Vladimira Putina zastaviť paľbu a začať rokovania o trvalom mieri. Informoval o tom spravodajský web RTL.

Podľa spravodajského webu TF1 má tento v poradí už 18. balík sankcií za cieľ „priamo vyčerpať zdroje, ktoré (ruskému prezidentovi) Vladimirovi Putinovi umožňujú viesť vojnu“ a zameriava sa hlavne na príjmy z ropy a finančných hráčov z Ruska a iných krajín, ktoré Moskve pomáhajú obchádzať už zavedené sankcie.

Definovaných je aj približne 100 ďalších plavidiel tzv. tieňovej flotily, ktoré Rusko používa na obchádzanie ropného embarga. Celkový počet sankcionovaných plavidiel sa tak zvýši na viac ako 400.

Podľa Barrota sú nové sankcie reakciou na nárast ruských útokov na ukrajinskom území, ktoré pokračujú, hoci Spojené štáty, Európa a Ukrajina sa v zásade dohodli na prímerí. „Ruské útoky na Ukrajinu sa päťnásobne zvýšili,“ upozornil Barrot a uviedol, že „toto nemôže pokračovať, musí sa to zastaviť“.

Francúzsky minister súčasne obvinil ruskú armádu, že sa pri svojich útokoch na Ukrajine zameriava iba na civilistov. Putinova armáda podľa jeho slov „už nerobí pokroky“ vo vojenskej oblasti.

Implementácia tohto sankčného balíka bola koordinovaná s balíkom, ktorý sa pripravuje v USA a Kongresu bude predložený tento týždeň, dodal Barrot.

Podľa jeho slov sa pokračuje aj v práci začatej s Francúzskom a Spojeným kráľovstvom, ktorej cieľom je spojiť európske krajiny a spojencov Ukrajiny, aby sa pripravili na revitalizáciu ukrajinskej armády a aby sa - v prípade potreby - vytvorili záruky pre trvalú mierovú dohodu, ktorá odradí akúkoľvek ďalšiu agresiu voči Ukrajine.

Doplnil, že o tejto téme sa bude diskutovať v stredu v Londýne, kam francúzsky prezident Emmanuel Macron pricestuje na štátnu návštevu. V jej rámci bude spolupredsedať stretnutiu Koalície ochotných s britským premiérom Keirom Starmerom.

Francúzsko podľa Barrota aj separátne pokračuje v snahe podporovať ukrajinské ozbrojené sily. Minister pripomenul medializované správy, že francúzske spoločnosti - vrátane tých z automobilového sektora - zriadia na Ukrajine prevádzky na spoločnú výrobu vojenského vybavenia, najmä dronov, s ukrajinskými spoločnosťami. (TASR)