SME

Ukrajina Rusko Online: Putin podpísal dekrét, ktorý cudzincom umožňuje službu v armáde

Vojnu na Ukrajine sledujeme minútu po minúte.

Kľúčové udalosti:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu

Najnovšie správy o vojne na Ukrajine minúta po minúte:

Minútu po minúte sme ukončili, ďakujeme za sledovanie

8. 7. 2025
|
22:30
|
Svet

Ukrajina zintenzívni rozhovory so Spojenými štátmi o dodávkach systémov protivzdušnej obrany, avizoval Zelenskyj. 

Vyjadril sa tak po tom, čo prezident Trump oznámil, že USA pošlú Ukrajine ďalšie zbrane.

„Dnes som poveril ministra obrany (Rustema Umerova) a veliteľa ukrajinských ozbrojených síl (Olexandra Syrského), aby zintenzívnili kontakty s americkou stranou,“ povedal ukrajinský prezident vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

AFP konštatuje, že akékoľvek pozastavenie dodávok zbraní predstavuje pre Kyjev vážnu výzvu, keďže Ukrajina je v poslednom období terčom najväčších ruských dronových a raketových útokov počas viac ako tri roky trvajúcej vojny.

Zelenskyj v júni po stretnutí s Trumpom, ktoré sa uskutočnilo na okraj summitu NATO v Haagu, uviedol, že s prezidentom USA diskutoval o kúpe amerických systémov protivzdušnej obrany. (TASR)

8. 7. 2025
|
21:45
|
Svet

V Rusku zadržali mediálneho aktivistu Pavla Andrejeva. Stalo sa tak na základe obvinení z vlastizrady.

Tej sa údajne dopustil prijímaním peňazí od zahraničných spravodajských služieb

Andrejev mal vraj „kontakty s agentmi krajín NATO a organizáciami, ktoré zahraničné tajné služby využívajú na krytie svojich spravodajských a podvratných aktivít v Rusku“, cituje agentúra TASS z vyhlásenia Federálnej bezpečnostnej služby (FSB).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tridsaťšesťročný Andrejev bol približne desať rokov - do roku 2022 - šéfom nezávislého spravodajského portálu 7x7, keď bol jeho tím nútený odísť do zahraničia. On sám v Rusku zostal, aby mohol vo svojom rodnom meste Syktyvkar riadiť kultúrne Centrum Revoľt pomenované po sovietskom disidentovi Revoľtovi Pimenovovi.

Pred utorkovým zadržaním Andrejeva vykonala FSB razie v Centre Revoľt a na viac ako 12 miestach po celej krajine, pričom jej príslušníci vypočúvali aj novinárov a aktivistov.

Agentúra TASS zverejnila video zhotovené FSB, na ktorom vidno, ako maskovaní ozbrojení muži vtrhnú do priestorov kultúrneho centra. Obsahuje aj zábery zaistenej hotovosti, americkej a kanadskej vlajky a vizitky poľského predstaviteľa, ktorých pravosť podľa AFP nebolo možné overiť.

Ruské ministerstvo spravodlivosti 21. júla 2023 zaradilo portál 7x7 na zoznam tzv. zahraničných agentov. Andrejevovi hrozí v prípade uznania za vinného trest odňatia slobody od 12 rokov až po doživotie. (TASR)

8. 7. 2025
|
21:10
|
Svet

Súd uznal troch mužov za vinných z podpálenia skladu v Londýne, v ktorom sa nachádzalo vybavenie pre Ukrajinu.

Podľa britskej prokuratúry za útokom z 20. marca 2024 stáli agenti ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny konajúci na pokyn ruskej vojenskej rozviedky. Rozsudok v prípade bude vynesený na jeseň. 

V sklade vo štvrti Leyton vo východnom Londýne boli uskladnené generátory a družicové zariadenia Starlink, ktoré mali byť odoslané na Ukrajinu. Práve Starlink zohráva kľúčovú úlohu v ukrajinskej obrane proti ruskej invázii, poznamenala agentúra AP.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podľa obžaloby Vagnerova skupina využila svojich britských sprostredkovateľov na nábor páchateľov medzi miestnymi obyvateľmi. Britské úrady uviedli, že útok bol súčasťou širšej kampane, za ktorou podľa západných predstaviteľov stojí Moskva a jej spriaznené subjekty.

Porota na londýnskom Centrálnom trestnom súde v utorok uznala troch mužov vo veku 23 a 20 rokov za vinných z podpaľačstva s priťažujúcimi okolnosťami. Štvrtý, 61-ročný, muž bol porotou oslobodený. Požiar, ktorý založili, spôsobil škody vo výške približne milióna libier (1,16 milióna eur).

Prokuratúra uviedla, že podpaľačský útok zorganizovali 21-ročný Dylan Earl a 23-ročný Jake Reeves. Prokurátor Duncan Penny pred porotou zdôraznil, že Earl „vedome konal na príkaz Vagnerovej skupiny“, ktorá je v Británii zakázaná ako teroristická organizácia, pričom „vedel, že koná proti Ukrajine a v prospech ruských záujmov“.

Súd bol zároveň informovaný, že táto dvojica plánovala ďalšie útoky – vrátane podpálenia reštaurácie a vinotéky v londýnskej štvrti Mayfair a únosu ich majiteľa, podnikateľa ruského pôvodu Jevgenija Čičvarkina, ktorý žije v Británii v exile.

SkryťVypnúť reklamu

V tejto kauze boli stíhaní ešte ďalší dvaja muži: jeden bol v utorok uznaný za vinného pre neposkytnutie informácií o pláne útoku v Mayfair, ale zbavený obvinenia v prípade neposkytnutia informácií o príprave podpaľačstva skladu. Druhý bol oslobodený vo všetkých bodoch obžaloby. (TASR)

8. 7. 2025
|
20:43
|
Svet

Ruská generálna prokuratúra označila Yaleovu univerzitu v americkom Connecticute za nežiaducu organizáciu.

Obviňuje ju zo snahy destabilizovať Rusko prostredníctvom školení ruských aktivistov, aby sa postavili na odpor Kremľu. Na univerzite absolvoval stáž aj zosnulý líder ruskej opozície Alexej Navaľnyj.

Aktivity americkej univerzity sú podľa vyhlásenia prokuratúry „zamerané na podkopanie územnej celistvosti Ruska, podporu medzinárodnej blokády krajiny, destabilizáciu jej ekonomických základov a prispievajú k zhoršeniu sociálno-ekonomickej a politickej situácie“.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prokuratúra tiež tvrdí, že univerzita „pracuje na vytvorení právneho základu pre zabavenie ruských aktív, ktoré sú nezákonne držané západnými krajinami s cieľom použiť ich neskôr na financovanie ukrajinských ozbrojených síl“.

Rusko osobitne poukázalo na Jacksonovu fakultu globálnych záležitostí a obvinilo ju z prípravy opozičných aktivistov na organizovanie protestov v krajine. Podľa prokuratúry boli medzi jej ruskými absolventami lídri a aktivisti Navaľného Fondu boja proti korupcii, ktorý je v Rusku zakázaný ako extrémistická organizácia.

Jedným zo štipendistov bol v roku 2010 na vtedajšom Jacksonovom inštitúte globálnych záležitostí aj Navaľnyj, ktorý tam na odporúčanie niekoľkonásobného majstra sveta v šachu a opozičného politika Garriho Kasparova absolvoval polročnú stáž. Navaľnyj zomrel za nejasných okolností 16. februára 2024 ako 47-ročný v ruskom väzenskom tábore za polárnym kruhom, kde si odpykával 19-ročný trest odňatia slobody.

SkryťVypnúť reklamu

Moskva dosiaľ označila za nežiaduce už desiatky organizácií podporovaných Západom, okrem iných aj Amnesty International, Britskú radu a Nadáciu Eltona Johna pre ochorenie AIDS. V praxi to znamená zákaz ich činnosti v Rusku, pričom každému, kto pre tieto organizácie pracuje, hrozí dlhoročný trest odňatia slobody, doplnila AFP. (TASR)

8. 7. 2025
|
19:40
|
Svet

Ruský prezident Putin v súvislosti s vojnou na Ukrajine nahovorí „veľa somarín“, vyhlásil prezident Trump.

Putin je podľa Trumpa v rozhovoroch s ním o konflikte na Ukrajine „celý čas veľmi milý“, ale doteraz to k ničomu neviedlo. Americký prezident zároveň priznal, že ukončiť vojnu na Ukrajine sa ukázalo byť náročnejšie, než pôvodne očakával, a že zvažuje uvalenie ďalších sankcií na Rusko. 

Trump dal po nedávnom telefonáte s Putinom verejne najavo, že je z prístupu ruského prezidenta sklamaný. Spresnil, že ich rozhovor nepriblížil prímerie na Ukrajine, s návrhom ktorého Kyjev opakovane súhlasil.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Putin v telefonáte vyhlásil, že Rusko neupustí od svojich cieľov na Ukrajine. Rusko prímerie opakovane odmieta s tým, že by Ukrajine iba poskytlo príležitosť skonsolidovať svoje sily, a namiesto toho požaduje trvalé zmluvné riešenie konfliktu so zohľadnením svojich požiadaviek.

„Ak chcete poznať pravdu, Putin nám predhadzuje veľa somarín. Celý čas je veľmi milý, ale ukazuje sa, že to nemá žiaden význam,“ povedal americký prezident novinárom počas zasadnutia vlády v Bielom dome. V súvislosti s návrhom Kongresu zaviesť ďalšie sankcie voči Rusku dodal, že to „intenzívne“ skúma. (TASR)

8. 7. 2025
|
19:03
|
Svet

Ruský prezident Putin podpísal dekrét, ktorý umožňuje cudzincom slúžiť v ruskej armáde počas mobilizácie.

Doterajšia ruská legislatíva oficiálne povoľovala, aby cudzinci slúžili v armáde len počas výnimočného stavu alebo stanného práva.

Napriek rozsiahlej invázii na Ukrajinu sa Rusko formálnemu vyhláseniu stanného práva vyhýba. Putinov dekrét o čiastočnej mobilizácii zo septembra 2022 pritom zostáva v platnosti a formálne nebol zrušený.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Cieľom Putinovho dekrétu je posilniť nábor do armády, keďže Moskva sa snaží udržať tempo dopĺňania vojakov bez toho, aby siahla po ďalšej vlnu nepopulárnych povolávacích rozkazov. (SITA)

8. 7. 2025
|
18:42
|
Ekonomika

Ukrajinská energetická spoločnosť Naftogaz uviedla do prevádzky nový prieskumný vrt s cieľom zvýšiť ťažbu plynu.

Vrt s denným objemom produkcie 383-tisíc kubických metrov začala realizovať spoločnosť Ukrgasvydobuvannya, ktorá je dcérskou spoločnosťou Naftogazu. Ten produkuje najväčší objem plynu na Ukrajine, ťažobné zariadenia firmy však poškodila séria ruských raketových útokov na začiatku roka. V dôsledku toho klesla produkcia Naftogazu približne o 40 percent.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Naftogaz okrem toho podpísal kontrakty o nákupe skvapalneného plynu z USA, ktorý bude pre Ukrajinu dovážať poľský PKN Orlen.

Ukrajina potrebuje výrazne zvýšiť dovoz suroviny pre nadchádzajúcu vykurovaciu sezónu 2025/2026 po tom, ako v dôsledku ruských útokov a obmedzenia produkcie musela krajina čerpať veľký objem plynu zo zásobníkov a ich naplnenosť sa tak dostala na kritickú úroveň. „Krok za krokom našu produkciu zvyšujeme a posilňujeme tak energetickú odolnosť Ukrajiny,“ povedal šéf Naftogazu Serhij Koretskij.

V tejto súvislosti spoločnosť začiatkom júna oznámila, že od Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) získa úver za 36,4 milióna eur na modernizáciu ťažobných zariadení. Koretskij vtedy uviedol, že pôžičku plánuje firma využiť najmä na nákup nových mobilných vrtných zariadení.

„Modernizácia nám umožní prevádzkovať hlbšie a technicky náročnejšie vrty a zároveň prispeje k urýchleniu obnovy produkcie z existujúcich ložísk,“ povedal Koretskij. (TASR)

8. 7. 2025
|
18:30
|
Svet

Ruskému veleniu, rovnako ako kedysi sovietskemu, nezáleží na počte padlých. Oželie aj milióny, píše Petra Procházková. (SME)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
8. 7. 2025
|
18:02
|
Svet

Veliteľ ukrajinskej armády Syrskyj je za obnovenie pozícií a získanie území v ruskej Kurskej a Belgorodskej oblasti.

Ako informuje web Ukrajinská pravda, Syrskyj na Facebooku uviedol, že je za takýto postup na ruskom území, pretože tak je možné zadržiavanie významného počtu nepriateľských vojakov na hraniciach.

Na stretnutí s novinármi v závere júna Syrskyj uviedol, že ukrajinská armáda stále kontroluje približne 90 štvorcových kilometrov v okrese Gluškovo v ruskej Kurskej oblasti. (SITA)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
8. 7. 2025
|
13:45
|
Svet

Ukrajina požiadala Organizáciu pre zákaz chemických zbraní o vyšetrenie ruských zbraní.

Holandské a nemecké spravodajské služby v piatkovom oznámení uviedli, že disponujú dôkazmi o rozsiahlejšom používaní nelegálnych zbraní ruskými jednotkami pozdĺž frontovej línie.

„Ukrajina týmto žiada generálneho riaditeľa OPCW, aby podnikol kroky na vytvorenie nezávislého a nestranného mechanizmu (na) vyšetrovanie prípadov údajného použitia chemických zbraní na Ukrajine,“ uvádza sa v kópii žiadosti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mechanizmus by mal podľa Kyjeva mať mandát „zhromažďovať ďalšie dôkazy a identifikovať páchateľov, organizátorov a sponzorov takéhoto použitia“. Organizácia sa k žiadosti zatiaľ nevyjadrila.

Podobný vyšetrovací tím OPCW zriadila v roku 2018 na preskúmanie obvinení z použitia chemických zbraní v Sýrii. Vtedy dospel k záveru, že chemické zbrane použili nielen jednotky sýrskej vlády, ale aj bojovníci organizácie Islamský štát.

Spojené štáty už v máji minulého roka obvinili Rusko z použitia jedovatej chemickej látky chlórpikrín, ktorú prvýkrát použilo Nemecko počas prvej svetovej vojny.

Organizácia vlani označila počiatočné obvinenia oboch strán v konflikte za „nedostatočne podložené“. Moskva aj Kyjev popierajú používanie chemických zbraní vo vojne.

Podľa holandskej tajnej služby najmenej tri úmrtia na Ukrajine súvisia s použitím chemickej zbrane. Viac než 2500 ľudí zranených na bojisku nahlásilo zdravotníckym orgánom príznaky súvisiace s chemickými zbraňami. (TASR)

8. 7. 2025
|
12:56
|
Svet

Posielanie zbraní Ukrajine slúži len na predlžovanie konfliktu, reaguje Kremeľ na rozhodnutie amerického prezidenta.

„Samozrejme je jasné, že tieto kroky pravdepodobne nie sú v súlade so snahou o presadenie mierového riešenia,“ citovali ruské tlačové agentúry vyjadrenie hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.

Zároveň vyhlásil, že európske krajiny dodávkami zbraní Ukrajine „aktívne prispievajú k pokračovaniu bojových akcií“.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prezident USA v pondelok povedal, že Spojené štáty pošlú Ukrajine ďalšie zbrane po tom, ako Rusko oznámilo nový postup v jeho vojne proti Kyjevu. „Budeme musieť poslať viac zbraní, predovšetkým obranných zbraní,“ povedal Trump. (SITA)

8. 7. 2025
|
12:44
|
Svet

Lotyšský prezident Rinkévičs ocenil snahy Nemecka o prijatie väčšej zodpovednosti v EÚ a NATO.

„Nemecko je európska veľmoc a hospodárske centrum. Preto je logické, že Nemecko preberie väčšiu úlohu v európskej bezpečnostnej a obrannej politike. Treba to uvítať," povedal Rinkévičs v Rige.

„Nemecko v priebehu desaťročí presvedčivo dokázalo, že je demokratickým a právnym štátom založeným na hodnotách Západu. Preto nemám žiadne obavy," povedal lotyšský líder odkazujúc na plánované posilnenie nemeckej armády.

„Plne podporujem rozvoj nemeckých ozbrojených síl. Je to v záujme bezpečnosti celej Európy,“ zdôraznil.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Steinmeier v utorok zavíta do Rigy a očakáva sa, že počas rozhovorov sa zameria najmä na bezpečnostnú situáciu v Lotyšsku, ktoré susedí s Ruskom a Bieloruskom, píše DPA. Lotyšská hlava štátu bilaterálne vzťahy Berlína a Rigy považuje za „veľmi dobré“.

„Najväčšími spoločnými výzvami sú, samozrejme, ruská agresia voči Ukrajine a hrozba, ktorú Rusko predstavuje pre mier a bezpečnosť v Európe,“ povedal Rinkévičs.

Podľa jeho slov je potrebné „výrazne“ posilniť bezpečnosť, obranné kapacity a konkurencieschopnosť EÚ. „Môžeme to zvládnuť iba spoločne a to tak, že urobíme viac ako doteraz,“ dodal lotyšský prezident. (TASR)

8. 7. 2025
|
12:43
|
Svet

Ruské útoky počas uplynulého dňa zabili najmenej deväť civilistov a 81 ďalších utrpelo zranenia, tvrdia tamojšie úrady.

V Sumskej oblasti ruské útoky neprežili štyria ľudia. Podľa gubernátora Doneckej oblasti Vadyma Filaškina v oblasti zomreli traja civilisti. V Charkovskej oblasti zahynul jeden človek. Ďalší civilista zomrel v Chersonskej oblast.

Rusko v noci na utorok na útoky proti Ukrajine použilo 54 dronov a štyri riadené strely S-300/400, uviedli ukrajinské vzdušné sily. (SITA, Kyiv Independent)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
8. 7. 2025
|
09:35
|
Svet

Moskva podľa ukrajinskej rozviedky zvyšuje počty vojakov na základni Gjumri v Arménsku neďaleko hraníc s Tureckom.

Informuje o tom spravodajský web Euronews a portál The Kyiv Independent.

HUR o možnosti zvyšovania vojenskej prítomnosti Ruska v Arménsku informovala ešte v sobotu, v ten deň Jerevan takéto tvrdenie odmietol. Rozviedka v nadväznosti na to zverejnila dokument, o ktorom tvrdí, že je to „uniknuté nariadenie veliteľa vojsk Južného vojenského okruhu ruských ozbrojených síl o posilnení ruskej vojenskej základne v Arménsku“.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Týmto krokom si chce Moskva údajne zaistiť väčší vplyv v regióne Južného Kaukazu a „destabilizovať tým globálnu bezpečnostnú situáciu“.

„V dokumente sa uvádza zoznam opatrení na urýchlené posilnenie ruských jednotiek výberom vojakov spomedzi členov 8., 18., 49. a 58. práporu Južného vojenského okruhu,“ uvádza HUR vo vyhlásení. Dokument má podľa nej veliteľom útvarov prikazovať, aby sa postarali o výberový proces a vojaci boli fyzicky i psychicky zdraví a pripravení na boj.

Gjumri je druhé najväčšie mesto v Arménsku pri hranici s Tureckom. Od 90. rokov minulého storočia tam sídli 102. ruská vojenská základňa.

S kapacitou 5000 ľudí je najväčším ruským armádnym zariadením na Južnom Kaukaze a rozmiestnené tam sú aj stíhacie lietadlá MiG-29 a systém protivzdušnej obrany S-300.

V auguste 2010 predĺžili Moskva a Jerevan účinnosť dohody o prenájme vojenskej základne do roku 2044. (TASR)

8. 7. 2025
|
08:08
|
Svet

Rusko prišlo počas uplynulého dňa na Ukrajine o ďalších 1 070 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 1 028 610 uviedol na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o štyri obrnené bojové vozidla pechoty, 41 delostreleckých systémov, dva raketomety a 172 dronov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 22 967 obrnených bojových vozidiel pechoty, 30 034 delostreleckých systémov, 1 434 raketometov a 44 230 dronov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

(SITA)
8. 7. 2025
|
03:02
|
Svet
Americký prezident Donald Trump.
Zdroj TASR/AP
Dôležité

Spojené štáty pošlú Ukrajine ďalšie zbrane, aby sa mohla brániť, uviedol americký prezident Trump.

K zjavnej zmene jeho postoja došlo necelý týždeň po tom, ako americké ministerstvo obrany ohlásilo pozastavenie dodávok niektorých zbraní Kyjevu, informujú agentúry AP a AFP.

Súvisiaci článok Systémy Patriot, Stingery, Hellfire. Akú pomoc Ukrajine Amerika zastavila a prečo? Čítajte 

„Budeme (im) musieť poslať viac zbraní - predovšetkým obranných,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome s tým, že Ukrajinci sa „musia byť schopní obrániť“, keďže „dostávajú veľmi, veľmi tvrdé zásahy“.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Americký prezident v tejto súvislosti dodal, že „nie je spokojný“ s Putinom. Vyjadril sa tak v úvode večere, ktorú v Bielom dome absolvoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Biely dom začiatkom minulého týždňa informoval, že rozhodnutie o pozastavení dodávok niektorých zbraní Kyjevu „bolo urobené s cieľom uprednostniť záujmy Ameriky po tom, ako ministerstvo obrany preskúmalo vojenskú pomoc USA pre iné krajiny po celom svete“. Pozastavené mali byť dodávky protivzdušných obranných rakiet, presne navádzaného delostrelectva i ďalších zbraní.

Pentagón pri zmienenej revízii údajne dospel k záveru, že zásoby niektorých prisľúbených položiek sú príliš nízke, uviedol podľa agentúry AP nemenovaný americký predstaviteľ.

Išlo o zbrane, ktoré Washington prisľúbil Ukrajine ešte za vlády predošlého prezidenta Joea Bidena, ktorého samotný Trump za rozsiahlu vojenskú pomoc Ukrajine dlhodobo kritizuje.

Pentagón sa dosiaľ k správe obnovení dodávok zbraní nevyjadril. (TASR)

7. 7. 2025
|
23:04
|
Svet

Únia plánuje uvaliť na Rusko najprísnejšie sankcie od začiatku invázie, uviedol francúzsky minister zahraničia.

Šéf rezortu diplomacie Barrot dodal, že Európa sa v tejto veci koordinuje s USA. Cieľom reštrikcií bude prinútiť ruského prezidenta Vladimira Putina zastaviť paľbu a začať rokovania o trvalom mieri. Informoval o tom spravodajský web RTL.

Podľa spravodajského webu TF1 má tento v poradí už 18. balík sankcií za cieľ „priamo vyčerpať zdroje, ktoré (ruskému prezidentovi) Vladimirovi Putinovi umožňujú viesť vojnu“ a zameriava sa hlavne na príjmy z ropy a finančných hráčov z Ruska a iných krajín, ktoré Moskve pomáhajú obchádzať už zavedené sankcie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Definovaných je aj približne 100 ďalších plavidiel tzv. tieňovej flotily, ktoré Rusko používa na obchádzanie ropného embarga. Celkový počet sankcionovaných plavidiel sa tak zvýši na viac ako 400.

Podľa Barrota sú nové sankcie reakciou na nárast ruských útokov na ukrajinskom území, ktoré pokračujú, hoci Spojené štáty, Európa a Ukrajina sa v zásade dohodli na prímerí. „Ruské útoky na Ukrajinu sa päťnásobne zvýšili,“ upozornil Barrot a uviedol, že „toto nemôže pokračovať, musí sa to zastaviť“.

Francúzsky minister súčasne obvinil ruskú armádu, že sa pri svojich útokoch na Ukrajine zameriava iba na civilistov. Putinova armáda podľa jeho slov „už nerobí pokroky“ vo vojenskej oblasti.

Implementácia tohto sankčného balíka bola koordinovaná s balíkom, ktorý sa pripravuje v USA a Kongresu bude predložený tento týždeň, dodal Barrot.

Podľa jeho slov sa pokračuje aj v práci začatej s Francúzskom a Spojeným kráľovstvom, ktorej cieľom je spojiť európske krajiny a spojencov Ukrajiny, aby sa pripravili na revitalizáciu ukrajinskej armády a aby sa - v prípade potreby - vytvorili záruky pre trvalú mierovú dohodu, ktorá odradí akúkoľvek ďalšiu agresiu voči Ukrajine.

SkryťVypnúť reklamu

Doplnil, že o tejto téme sa bude diskutovať v stredu v Londýne, kam francúzsky prezident Emmanuel Macron pricestuje na štátnu návštevu. V jej rámci bude spolupredsedať stretnutiu Koalície ochotných s britským premiérom Keirom Starmerom.

Francúzsko podľa Barrota aj separátne pokračuje v snahe podporovať ukrajinské ozbrojené sily. Minister pripomenul medializované správy, že francúzske spoločnosti - vrátane tých z automobilového sektora - zriadia na Ukrajine prevádzky na spoločnú výrobu vojenského vybavenia, najmä dronov, s ukrajinskými spoločnosťami. (TASR)

Súvisiaci článok Rusko tvrdí, že jeho vojaci dobyli prvú dedinu v Dnepropetrovskej oblasti (SME Minúta) Čítajte 

Vojna na Ukrajine

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Jedinečná príležitosť získať kariérny náskok od Jerònimo Martins
  2. Osem destinácií, kam na last minute dovolenku v septembri
  3. Kaufland má 25 rokov a otvára 25. K Park: To bude oslava!
  4. Fit-out od M2C: Premena priestorov na kľúč
  5. Dovolenka v Egypte: Kde sú pláže pre deti a kde podmorský život?
  6. Nová Kia Sportage zvládne každé dobrodružstvo aj životný štýl
  7. Metropola aj more. New York sa dá jednoducho spojiť s Karibikom
  8. Iónske či Dodekanské ostrovy? Nie je jedno, kam do Grécka idete
  1. Jedinečná príležitosť získať kariérny náskok od Jerònimo Martins
  2. Hudba, smiech a festival plný vody: Liptov čaká rozlúčka s letom
  3. Kaufland má 25 rokov a otvára 25. K Park: To bude oslava!
  4. Osem destinácií, kam na last minute dovolenku v septembri
  5. Nový článokSpolupráca v oblasti lesnej pedagogiky v Bojniciach
  6. Úver až do 40 000 € a každý rok nižšia úroková sadzba
  7. Dajte zabrať mozgu. V predaji je nové vydanie Tréningu pamäti
  8. Dovolenka v Egypte: Kde sú pláže pre deti a kde podmorský život?
  1. Osem destinácií, kam na last minute dovolenku v septembri 10 350
  2. Nová Kia Sportage zvládne každé dobrodružstvo aj životný štýl 8 569
  3. Dovolenka v Egypte: Kde sú pláže pre deti a kde podmorský život? 5 008
  4. Kaufland má 25 rokov a otvára 25. K Park: To bude oslava! 3 612
  5. Úver až do 40 000 € a každý rok nižšia úroková sadzba 2 768
  6. Iónske či Dodekanské ostrovy? Nie je jedno, kam do Grécka idete 2 765
  7. Dajte zabrať mozgu. V predaji je nové vydanie Tréningu pamäti 2 588
  8. Metropola aj more. New York sa dá jednoducho spojiť s Karibikom 1 598
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.

Neskôr sa verejne ospravedlnil.


TASR 2
Expozícia Ľudia a ich predkovia v Národnom múzeu v Prahe.

Súčasťou expozície bude do 23. októbra.


TASR 1
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu.

Prisľúbil postupné stiahnutie vojakov z Libanonu.


TASR 1
Šéf izraelskej armády Ejal Zamir.

Dohoda by zaručila prepustenie zvyšných rukojemníkov.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu