Rusko v júni zintenzívnilo útoky dronov na Ukrajinu (SME Minúta)

Spojené štáty zastavujú niektoré dodávky striel protivzdušnej obrany a ďalšej munície Ukrajine.

Dôvodom sú obavy, že ich vlastné zásoby sa príliš znížili, potvrdili  americkí predstavitelia. 

Tieto zbrane Washington za vlády predošlého prezidenta Joea Bidena prisľúbil Kyjevu na použitie v pokračujúcej vojne proti Rusku. Zastavanie dodávok podľa AP poukazuje na nové priority Trumpovej administratívy.

„Toto rozhodnutie bolo urobené s cieľom uprednostniť záujmy Ameriky po tom, ako ministerstvo obrany preskúmalo vojenskú podporu a pomoc našej krajiny pre iné krajiny po celom svete,“ uviedla hovorkyňa Bieleho domu Anna Kellyová vo vyhlásení. „Sila Ozbrojených síl Spojených štátov zostáva nesporná — len sa spýtajte Iránu,“ dodala v narážke na nedávne raketové údery USA na iránske jadrové zariadenia.

Pentagón pri revízii dospel k záveru, že zásoby niektorých prisľúbených položiek sú príliš nízke, preto plánované dodávky určitých zbraní nebudú zaslané, uviedol podľa AP nemenovaný americký predstaviteľ.

Správu o zastavení prinieslo ako prvé Politico, podľa ktorého zdrojov rozhodnutie urobili začiatkom júna, no platnosť nadobúda až teraz. Zdroje agentúry Reuters uviedli, že medzi zastavenými položkami sú rakety protivzdušnej obrany, ktoré pomáhajú zostreliť útočiace ruské drony a rakety.

Rusko minulý víkend uskutočnilo podľa Kyjeva dosiaľ najväčší letecký útok na Ukrajinu od začiatku trojročnej vojny. Eskalujúce útoky ešte viac maria nádeje na prelom v mierovom úsilí, ktoré presadzuje Trump.

USA od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 poskytli Kyjevu zbrane a vojenskú pomoc za viac ako 66 miliárd dolárov. Všetky dodávky zbraní pozastavili nakrátko vo februári a tiež v marci. Trumpova vláda následne obnovila zasielanie poslednej pomoci schválenej za Bidena. (TASR)

Ruská armáda stratila pri nehode tretiu stíhačku v tomto roku. Lietadlo havarovalo v lese pri vojenskom letisku Savaslejka.

Dvaja piloti na palube lietadla sa podľa správ bezpečne katapultovali. Na zemi neboli žiadne obete ani škody. Samotné lietadlo bolo zničené a hasiči v súčasnosti hasia požiar.

Ruské ministerstvo obrany haváriu stroja Su-34 potvrdilo. Uviedlo, že sa stala v Nižnonovgorodskej oblasti počas plánovaného cvičného letu. (SITA)

Nemecko bude naliehať na spojencov, aby Ukrajine poskytli ďalšie systémy protivzdušnej obrany.

V Odese to vyhlásil nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul.

Návšteva Wadephula v čiernomorskom prístave na juhu Ukrajiny bola utajovaná, až kým neodcestoval do susedného Moldavska, píše TASR podľa agentúry DPA.

Na ceste do Odesy ho sprevádzala malá delegácia a jeho ukrajinský rezortný partner Andrij Sybiha.

O návšteve vopred neinformovali z bezpečnostných dôvodov, keďže Odesa je častým terčom ruských dronových a raketových útokov.

Wadephul prisľúbil, že bude na kancelára Friedricha Merza aj na ministra obrany Borisa Pistoria tlačiť, aby spojencov vyzvali na väčšie dodávky systémov protivzdušnej obrany na odrážanie útokov Moskvy.

Šéf nemeckej diplomacie zdôraznil potrebu apelovať na Spojené štáty, aby naďalej podporovali obranu Kyjeva.

Je potrebné „sústrediť sa na poskytnutie všetkého možného v oblasti protivzdušnej obrany,“ povedal Wadephul a vyzdvihol systémy, ktoré by mohli byť nainštalované na ukrajinských lodiach na ochranu námorných trás. Ukrajina by podľa neho mohla dosiahnuť hranice svojich obranných kapacít, „preto treba teraz prijať preventívne opatrenia“.

Wadephul na svoju prvú oficiálnu návštevu Ukrajiny od májového nástupu do funkcie pricestoval už v pondelok. V Kyjeve sa bol pozrieť na nemecký systém protivzdušnej obrany IRIS-T.

Berlín do apríla tohto roku poskytol Ukrajine šesť takýchto systémov a prisľúbil ďalších desať. Wadephul rokoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o rozšírení obrannej spolupráce medzi oboma krajinami. Wadephula v Kyjeve sprevádzali aj zástupcovia nemeckých zbrojárskych firiem.

Johann Wadephul
@AussenMinDE

Der Hafen von #Odessa ist eine Lebensader für die Ukraine – für Versorgung, Handel und Zukunft. Gemeinsam mit @andrii_sybiha habe ich gesehen, wie wichtig er für die Menschen ist. Gemeinsam arbeiten wir daran, die #Ukraine noch besser vor russischen Luftangriffen zu schützen. https://t.co/3BQ0jyzJkV

1.7.2025 o 16:27 · archivované: 1.7.2025 o 19:27

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Macron telefonoval s Putinom prvýkrát od roku 2022. Okrem vojny na Ukrajine preberali aj Blízky východ.

Francúzsky prezident v rozhovore vyzval ruského prezidenta na čo najskoršie uzavretie prímeria a ukončenie bojov na Ukrajine. Akékoľvek mierové riešenie by podľa neho malo byť dlhodobé.

Macron v rozhovore „zdôraznil neochvejnú podporu Francúzska zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny“ a „vyzval na čo najskoršie uzavretie prímeria a začatie rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom o stabilnom a trvalom urovnaní konfliktu“, uviedol Elyzejský palác.

Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že prezidenti si budú o tejto otázke aj naďalej vymieňať názory.

Šéf Kremľa mu povedal, že za konflikt sú zodpovedné západné štáty, ktoré na Ukrajine roky vytvárali „protiruské zázemie“.

Akákoľvek mierová dohoda by podľa Putina mala byť „komplexná a dlhodobá, mala by odstrániť základné príčiny ukrajinskej krízy a vychádzať z nových územných skutočností“.

Okrem Ukrajiny sa prezidenti venovali aktuálnej situácii na Blízkom východe a nedávnym úderom Spojených štátov na iránske nukleárne zariadenia. Obaja prezidenti sa zhodli, že konflikty v regióne by sa mali riešiť diplomatickou cestou a že Irán má právo na mierový jadrový program v súlade so Zmluvou o nešírení jadrových zbraní.

Podľa Kremľa sa dohodli, že budú pokračovať vo vzájomnej komunikácii s cieľom potencionálne koordinovať svoje prístupy k urovnaniu situácie na Blízkom východe. (TASR)

Vo Fínsku sa chystá dražba luxusnej jachty spájanej s Dmitrijom Medvedevom.

Fínska spoločnosť Kotka Yacht Store plánuje vydražiť ruské luxusné jachty uskladnené v jej priestoroch. Ich majitelia za ne neplatia skladovacie poplatky,

Väčšiu, 32-metrovú loď Fotinia, s komplikovaným vlastníckym reťazcom podľa všetkého používal bývalý ruský prezident a premiér Dmitrij Medvedev. Druhá jachta meria približne 20 metrov. Obe sú v priestoroch firmy v prístavnom meste Kotka.

„Za Fotiniu nie je zaplatených takmer 100.000 eur na skladovacích poplatkoch a za druhú jachtu je to menšia suma,“ povedal právnik spoločnosti Heikkiho Kuokku pre YLE.

„Jedno z plavidiel má pravdepodobne hodnotu viac ako milión eur, druhé výrazne menej,“ dodal Kuokka. Uviedol, že súčasní majitelia Fotinie tvrdia, že jachtu predali európskemu kupcovi. O kúpe ani o zaplatení poplatkov však nepredložili doklad, spoločnosť Kotka Yacht Store preto pokračuje v príprave dražby.

„Keď sa peniaze nehýbu a nákup sa nedá písomne ​​overiť pre colné orgány, situácia zostáva taká, aká je,“ vysvetlil Kuokka. Poznamenal, že Kotka Yacht Store čelí silnému tlaku. „Vyhrážali sa nám fínski aj talianski právnici,“ povedal.

Majitelia sa k lodiam spočiatku nemohli dostať kvôli cestovným obmedzeniam súvisiacim s Covidom, neskôr pre sankcie EÚ po ruskej invázii na Ukrajine.

Problém nezaplatených poplatkov majú aj v Lappeenrante vo vnútrozemí neďaleko ruskej hranice, kde ide o štyri lode. Jyrki Maaranen, ktorý prevádzkuje Marina Saimaan Portti, za plavidlá nedostal žiadne platby už štyri roky.

„Posielam im faktúru každých šesť mesiacov, ale nič som nedostal,“ povedal pre YLE. Ruskí majitelia argumentujú podľa neho ťažkosťami s platbami pre sankcie EÚ.

„Sú to pomerne skromné ​​lode a majiteľov poznám už dlho. Vždy spoľahlivo platili, takže stále čakám, ako sa veci vyvinú,“ povedal Maaranen. Preto lode zatiaľ nechce predávať.

V roku 2022 fínske colné orgány a národný orgán presadzovania práva spoločne vyšetrovali, či majitelia spoločnosti Fotinia boli medzi osobami, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ. Žiadne takéto prepojenia sa nenašli.

V úschove spoločnosti Kotka Yacht Store sú dve ďalšie ruské plavidlá a poplatky za ne ich majitelia platia. (TASR)

Štátny SPP chce ruský plyn dovážať cez Ukrajinu. Bude to rovnako drahé ako cez Nemecko, ale rizikovejšie, reaguje Hirman. (Index)

Premiér Fico telefonoval so španielskym premiérom Pedrom Sánchezom o ruskom plyne.

Telefonát absolvoval na požiadanie španielskej strany. Hovorili spolu o politickom vedení eurozóny, v rámci čoho Fico vyslovil podporu španielskemu kandidátovi. Rovnako sa venovali téme zastavenia dodávok ruského plynu do Európskej únie od 1. januára 2028, ako to navrhuje Európska komisia.

„Španielsky premiér s porozumením prijíma obavy Slovenskej republiky. Informoval som ho, že pokiaľ SR nedostane záväzné garancie, ktoré nám umožnia minimalizovať škody spôsobené zastavením toku ruského plynu, Slovenská republika nemôže hlasovať za 18. sankčný balík proti Rusku,“ uviedol Fico.

V pondelok už telefonoval s nemeckým spolkovým kancelárom Friedrichom Merzom, ktorému rovnako tlmočil svoj postoj, že návrh Európskej komisie zastaviť dodávky ruského plynu považuje za ideologický a škodlivý pre celú Európsku úniu, osobitne pre Slovensko. (SITA)

Exnámestníka ruského ministra obrany Timura Ivanova odsúdili na 13 rokov za spreneveru a pranie špinavých peňazí. 

Ivanov je najvýraznejšou postavou v rámci rozsiahlej korupcie v ruskej armáde.

Vyšetrovanie sa zameralo aj na ďalších vysokých predstaviteľov blízkych bývalému ministrovi obrany Sergejovi Šojguovi. Samotný Šojgu s osobnými väzbami na prezidenta Putina čistky vo svojom najbližšom okolí prežil.

Hoci skončil ako šéf rezortu obrany, získal prominentnú funkciu tajomníka ruskej Bezpečnostnej rady.

Ivanov (49) bol od roku 2016 námestníkom ministra obrany. Na starosti mal dohľad nad armádnymi stavebnými projektami, správu majetku, bývanie a tzv. zdravotnícku podporu armády. Známy bol okázalým životným štýlom. Vyslúžil si pre to kritiku a pobúrenie, keď boje na Ukrajine odhalili zjavné nedostatky v organizácii a zásobovaní armády, ktoré viedli k neúspechom na bojisku. Ivanova zadržali v apríli 2024 a odvtedy bol vo väzbe.

Moskovský súd ho usvedčil zo sprenevery 3,9 miliardy rubľov a uložil mu pokutu 100 miliónov rubľov. Viac než 3,2 miliardy rubľov mal spreneveriť z moskovskej banky Interkommerz, ktorá skrachovala v roku 2016 a ďalších vyše 200 miliónov rubľov pri obstarávaní dvoch trajektov určených pre anektovaný Krym.

Súd tiež rozhodol o konfiškácii jeho majetku, vrátane cenných nehnuteľností a zbierky historických automobilov. Samotný odsúdený svoju vinu odmieta a jeho právny zástupca označil proces s ním za „zinscenovaný“.

Sankcie na neho medzičasom uvalili Spojené štáty a Európska únia za jeho úlohu pri invázii na Ukrajinu. (TASR)

Rusko v prvom polroku zvýšilo vývoz plynu do Európy prostredníctvom plynovodu TurkStream o 7,3 percenta.

Ide o 8,3 miliardy kubických metrov.

V júni sa vývoz ruského plynu do Európy touto trasou v porovnaní s májom znížil o 21 % na 1,13 miliardy m3. Oproti rovnakému mesiacu minulého roka klesol o 4 %. Pokles odráža každoročné plánované preventívne údržbové práce, uviedla agentúra TASS.

Plynovod TurkStream s kapacitou 31,5 miliardy m3, ktorý vedie z Ruska do Turecka cez Čierne more, slúži na dodávky plynu do Turecka a krajín južnej a juhovýchodnej Európy. K dnešnému dňu zostáva poslednou aktívnou trasou pre dodávky ruského plynu do Európy po ukončení tranzitu cez Ukrajinu.

Agentúra TASS predtým s odvolaním sa na údaje ENTSOG informovala, že dodávky cez plynovod TurkStream do Európy v roku 2024 vzrástli o 23 % na 16,7 miliardy m3. Z tohto objemu smerovalo rekordných 8,6 miliardy m3 do Maďarska. (TASR)

Švédska vláda prehodnotí štruktúru tak, aby 150 miliónov eur nasmerovala na urgentnú pomoc na Ukrajine.

Pomôcť chce aj ďalším krajinám. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vyhlásenie švédskej vlády.

„Žijeme v turbulentnom svete s mnohými krízami. Na mnohých miestach vrátane Ukrajiny, Sudánu, Gazy a Jemenu je ľudské utrpenie obrovské. Situáciu v mnohých krajinách ešte zhoršilo rozhodnutie USA pozastaviť časť svojej pomoci,“ odôvodnil švédsky minister zahraničného obchodu a medzinárodnej spolupráce Benjamin Dousa reštrukturalizáciu pomoci v tomto roku.

„Švédsko nemôže kompenzovať zníženie pomoci USA, ale musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme podporili Ukrajinu a zachránili životy,“ povedal Dousa. Dodal, že Ukrajina je pre Švédsko kľúčovou prioritou. „Ukrajina bojuje nielen za svoju slobodu, ale aj za slobodu Európy,“ poznamenal. (SITA)

Slovensko tento týždeň navštívi skupina odborníkov z eurokomisie. Budú o ukončení dovozu plynu z Ruska.

Delegácia sa stretne s miestnymi partnermi s cieľom spoločne posúdiť situáciu, ktorá vznikla v súvislosti s plánom eurokomisie postupne ukončiť dovoz energetických zdrojov z Ruska do konca roka 2027.

TASR si vyžiadala stanovisko v súvislosti s medializovanou informáciou, že Slovensko 3. júla očakáva návštevu Európskej komisie na „vysokej úrovni“ s cieľom doladiť podrobnosti. Zloženie delegácie nebolo bezprostredne známe.

Európska komisia pripomenula, že 17. júna predložila legislatívny návrh na zákaz dovozu ruského plynu do konca roka 2027, o ktorom ešte musí rokovať Európsky parlament a Rada EÚ.

„Komisia je maximálne odhodlaná naďalej veľmi úzko spolupracovať so všetkými členskými štátmi, predovšetkým s tými, ktoré sú najviac znepokojené postupným ukončovaním dovozu plynu, ako to bolo už pred predložením legislatívneho návrhu,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Podľa neho si Brusel vypočul pripomienky Slovenska, ale nebude sa k nim vyjadrovať.

Eurokomisia uviedla, že chce vždy spolupracovať s členskými štátmi a neustále ich podporuje v úsilí o diverzifikáciu, nájdenie alternatívnych spoľahlivých dodávok energie, zlepšenie integrácie trhu a rozvoja infraštruktúry, a to všetko s cieľom dobudovať skutočnú energetickú úniu.

„Postupné vyraďovanie ruského plynu ruka v ruke s dekarbonizáciou posilní našu spoločnú odolnosť,“ uviedol výkonný orgán Únie.

Slovenský premiér Robert Fico po skončení jednodňového zasadnutia Európskej rady v Bruseli v noci na piatok zopakoval, že Slovensko nepodporí 18. balík sankcií proti Rusku, pokiaľ nebude mať od Európskej komisie garancie súvisiace s návrhom na zastavenie dovozu ruského plynu od januára 2028. O tejto veci rokoval pred summitom so šéfkou eurokomisie Ursulou von der Leyenovou.

Predstavitelia vlády vyjadrujú obavy, že odpojenie sa od energetických zdrojov z Ruska nebude mať vplyv len na zvýšenie ich cien, ale aj na nárast poplatkov za dopravu takýchto komodít. Argumentujú tým, že zo SR sa po uplatnení plánu EK stane namiesto krajiny profitujúcej z tranzitných poplatkov koncová krajina. (TASR)

Nemecké ministerstvo hospodárstva pozastavilo platnosť stupňa pohotovosti v rámci núdzového plánu pre zemný plyn. (TASR)

Počet dronov, ktorými Rusko v júni útočilo na Ukrajinu, sa proti máju zvýšil o 36,8 percenta, uviedla agentúra AFP.

Podľa každodenných údajov ukrajinskej armády vyslalo Rusko v júni na jej územie 5 438 dronov dlhého doletu, vzrástol aj počet rakiet.

Počet bezpilotných lietadiel v júni je najvyšší od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 a tiež predstavuje významný nárast oproti máju, keď ich na Ukrajine zaznamenali 3 974.

Ide iba o drony útočiace v noci, ktorých počty Kyjev každé ráno zverejňuje. Do štatistiky nie sú započítané ďalšie druhy dronov, ktoré sa používajú na fronte. Okrem bezpilotných lietadiel vyslalo Rusko pri nočných útokoch na Ukrajinu podľa Kyjeva tiež 236 rakiet, ich počet sa oproti máju takmer zdvojnásobil.

Podľa údajov Ukrajiny sa aj napriek zintenzívneniu útokov v júni podarilo zachytiť 86 percent ruských dronov a rakiet, v máji to bolo 81 percent. Vyhodnotenie vplyvu ruských útokov je zložité, pretože Ukrajina poskytuje len málo podrobností o zasiahnutých cieľoch.

Ukrajina, ktorá mala po začiatku vojny v roku 2022 pred ruskými dronmi náskok, je nútená prispôsobiť sa. "Ukrajina pokračuje vo vývoji, napríklad stíhacích dronov a ďalších modelov, ktoré sú zámerne utajované," povedal minulý týždeň minister obrany Rustom Umerov. (ČTK)

Blokovanie prístupových rokovaní si Ukrajina musí vyriešiť s Maďarskom, uviedol poľský minister Sikorski.

Minister uviedol, že poľské predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré sa skončilo v utorok, bolo vydarené obdobie počas veľkej neistoty, pričom heslo „Bezpečnosť, Európa!“ sa ukázalo ako trefné.

Minister ocenil, že došlo k uzavretiu dohôd o spolupráci v oblasti bezpečnosti s Britániou aj Kanadou a schváleniu riešení hybridných hrozieb v rámci tzv. Russia Strategy.

Počas predsedníctva boli prijaté tiež rozhodnutia zamerané na odolnosť demokracie a EÚ poskytla Ukrajine druhú tranžu pomoci zo zmrazených výnosov ruských aktív. Minister zahraničných vecí v mene EÚ vystúpil pred OSN a podľa svojich slov vyvracal falošné ruské naratívy.

Napriek týmto úspechom podľa neho nacionalistické sily v Maďarsku zablokovali nový balík sankcií voči Rusku a pokračovanie v prístupových rokovaniach s Ukrajinou. Uvoľnenie veta podľa Sikorského viazne na riešení práv maďarskej menšiny na Ukrajine, čo si podľa neho musí Ukrajina s Maďarskom vyriešiť sama.

Poľsko podľa ministra zároveň posilnilo svoju líderskú pozíciu v rámci východného partnerstva a udržalo dialóg so Spojenými štátmi, čo bolo zreteľné na minulotýždňovom summite NATO. Polročné predsedníctvo v Rade EÚ Poľsko odovzdáva Dánsku. Súčasne Poľsko od júla preberá predsedníctvo v Rade štátov Baltského mora, čo Sikorski označil za významné. (TASR)

Predstavitelia Kremľa opakovane vyhlasujú, že Ukrajinu nepovažujú za nezávislý štát oddelený od Ruska.

Podľa správy Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) tieto vyhlásenia demonštrujú širšie územné ambície Ruska na Ukrajine, ktoré presahujú Krym a ďalšie štyri nelegálne anektované regióny.

Putin v pondelok viedol stretnutie o rozvoji okupovaných častí Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, pričom tieto územia často označoval ako „Donbas a Novorusko“.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reagoval na vyhlásenie starostu Odesy, že Odesa nie je ruské mesto, tvrdením, že história Odesy je „neoddeliteľne spojená“ s Ruskom.

Putinov poradca Vladimir Medinskij zároveň vyhlásil, že Rusi a Ukrajinci sú „jeden národ“ so „spoločnou historickou vlasťou“ na „dávnych ruských územiach po oboch stranách Dnipra, v Novorussku a na Kryme“.

ISW upozorňuje, že tieto vyjadrenia sú len najnovším dôkazom rozsahu ruských územných ambícií. Putin na Petrohradskom ekonomickom fóre 20. júna zopakoval, že ruský a ukrajinský národ považuje za „jeden ľud“ a že „Ukrajina je ruská“.

Odborníci ISW tiež poukazujú na to, že Medinského zmienka o „dávnom ruskom“ území po oboch stranách Dnipra je v súlade s výzvou šéfa okupačných orgánov Chersonskej oblasti na úplnú kontrolu nad úsekmi Dnepra v Chersonskej, Záporožskej a Dnipropetrovskej oblasti.

Ukrajinský vojenský dôstojník Pavlo Palisa uviedol, že Rusko má v úmysle obsadiť celé územie Ukrajiny na východnom brehu Dnipra a do konca roka 2026 aj Odeskú oblasť.

ISW konštatuje, že pokračujúca oddanosť ruských predstaviteľov týmto naratívom demonštruje cieľ Kremľa zničiť ukrajinský štát a zotročiť ukrajinský ľud. Vojna na Ukrajine trvá už 1 224 dní.

Institute for the Study of War
@TheStudyofWar

NEW: High-ranking Kremlin statements, including from Russian President Vladimir Putin, continue to demonstrate Russia's wider territorial ambitions in Ukraine beyond Crimea and the four oblasts that Russia has illegally annexed. MORE ⬇️

The United Nations Office of the High https://t.co/C3hq4wbd9O

1.7.2025 o 1:34 · archivované: 1.7.2025 o 13:05

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Európska strana zelených kritizovala premiéra Fica za uplatnenie práva veta pri prijímaní sankcií voči Rusku.

Označila to za „otvorenú sabotáž“ a Fica za „trójskeho koňa Ruska“, uviedla vo vyhlásení.

Strana v tejto súvislosti vyzvala Európsku radu, aby nahradila potrebu jednomyseľnosti v zahraničnej politike EÚ hlasovaním kvalifikovanou väčšinou, a to najmä v otázkach podpory Ukrajine.

„Jednostranné veto Roberta Fica narúša jednotu Európy v kritickom čase a podkopáva silné výzvy zo zasadnutia Európskej rady 26. júna, na ktorom lídri EÚ odsúdili ruskú vojnu, požadovali prímerie a zaviazali sa posilniť obranné kapacity Ukrajiny,“ vyhlásil írsky politik a spolupredseda Európskej strany zelených Ciarán Cuffe.

„Jeden-jediný líder by nemal mať možnosť narušiť jednotný postoj Európy k mieru, demokracii a medzinárodnému právu. Naliehavo vyzývame Európsku radu, aby nahradila pravidlo jednomyseľnosti v zahraničnej politike EÚ hlasovaním kvalifikovanou väčšinou, najmä pokiaľ ide o podporu Ukrajine,“ uviedol Cuffe.

Spolupredsedníčka európskych zelených Vula Tsetsiová z Grécka pripomenula Ficovo májové stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve, ktoré podľa nej vyvolalo šok v celej Európe.

„Ficovo veto potvrdzuje to, čoho sa mnohí obávali: v Európskej rade pôsobí ako trójsky kôň Ruska. Chceme, aby Európa vedela: útoky na Ukrajinu si zaslúžia naliehavé a jednotné sankcie,“ uviedla vo vyhlásení a vyzvala členské štáty a inštitúcie EÚ, aby pripravili spôsob, ako prekonať Ficovo „škodlivé veto“. „Európa musí svoje slová nahradiť činmi,“ dodala. (TASR)

Severokórejské médiá priniesli zábery z návratu pozostatkov vojakov, ktorí padli v boji proti ukrajinským silám v Rusku.

Na pietnom podujatí bol aj vodca Kim Čong-un, ktorý na záberoch položil štátnu vlajku na jednu z rakiev. Juhokórejské ministerstvo obrany medzitým uviedlo, že zatiaľ nezaznamenalo žiadne náznaky ďalšieho chystaného nasadenia vojakov KĽDR na pomoc Rusku.

Na nedeľnom podujatí v Pchjongjangu sa zúčastnila aj ruská ministerka kultúry Oľga Ľubimovová. Zároveň si pripomenuli prvé výročie vojenského paktu uzavretého medzi Ruskom a KĽDR, ktorý obsahuje klauzulu o vzájomnej obrane.

(zdroj: TASR/AP)

Televízia odvysielala aj zábery severokórejských vojakov na bojisku, ktoré sprevádzali titulky, ako napríklad: „Ó, naši hrdinovia, žiarivé hviezdy mojej vlasti,“ napísala AFP.

V jednom okamihu sa v televízii podľa francúzskej agentúry objavil aj záber na dokument údajne podpísaný Kimom, v ktorom schvaľuje účasť severokórejských vojakov v bojoch v ruskej Kurskej oblasti v roku 2024.

NOELREPORTS 🇪🇺 🇺🇦
@NOELreports

🇰🇵 For the first time, North Korea has released photos of its soldiers deployed to Russia to fight in the war against Ukraine. The images show troops who reportedly operated in Russia’s Kursk region, as well as a solemn moment where Kim Jong Un receives the bodies of fallen https://t.co/ad7ks8ruHq

1.7.2025 o 8:51 · archivované: 1.7.2025 o 11:39

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinské jednotky vpadli do Kurskej oblasti vlani v auguste a obsadili tam stovky štvorcových kilometrov územia. Podľa odhadov tam KĽDR nasadila 14-tisíc až 15-tisíc vojakov.

Zapojenie severokórejských vojakov do vojny proti Ukrajine potvrdili Pchjongjang a Moskva prvýkrát až v apríli tohto roku. Ich vojenská spolupráca vychádza z dohody, ktorú lídri oboch krajín podpísali v júni minulého roka.

Juhokórejské tajné služby podľa poslanca juhokórejského parlamentu I Song-kchwuna majú informácie, že v bojoch za Rusko padlo približne 600 severokórejských vojakov a tisíce utrpeli zranenia.

I minulý týždeň povedal, že KĽDR chce vyslať do Ruska ďalších vojakov, a to možno už začiatkom júla. Avšak ministerstvo obrany v Soule podľa utorkového vyhlásenia náznaky príprav ďalšieho nasadenia zo strany Pchjongjangu neeviduje. V KĽDR podľa neho prebieha letný výcvik (TASR)

Ukrajinské drony zaútočili na zbrojovku v Iževsku, ktorá vyrába protilietadlové rakety Tor a drony.

Uviedla to agentúra Interfax-Ukrajina s odvolaním sa na šéfa ukrajinského centra pre boj proti dezinformáciám Andrija Kovalenka. Podnik je okrem iného sídlom zbrojárskeho koncernu Kalašnikov. 

Iževsk, ktorý je známy ako stredisko zbrojnej výroby, sa nachádza v Udmurtskej republike na východe európskej časti Ruska. Miestny gubernátor Alexander Brečalov potvrdil, že nálet si vyžiadal mŕtvych a zranených.

The Moscow Times
@MoscowTimes

Multiple people were killed and several others wounded in a Ukrainian drone strike on an industrial facility in the city of Izhevsk, Russian authorities said early Tuesday.

Read more: https://t.co/U6QoM6HtXk https://t.co/3UjboE17sW

Length: (00:00)

1.7.2025 o 10:59 · archivované: 1.7.2025 o 11:02

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

"Bohužiaľ, sú mŕtvi a ťažko zranení. V nemocnici v Iževsku im poskytujú všetku nevyhnutnú pomoc," uviedol gubernátor. Počet obetí nespresnil, podľa ruských médií najmenej traja ľudia prišli o život a ďalších 24 bolo zranených.

Obete hlásia tiež ukrajinské úrady po nových ruských útokoch na Dnipro a Mykolajivskú oblasť. Zatiaľ bližšie nespresnený počet ľudí zabila a zranila ruská raketa v ukrajinskom meste Dnipro, informoval šéf oblastnej správy Serhij Lysak.

Rusko pri rannom ostreľovaní Mykolajivskej oblasti zabilo dôchodcu a zranili jeho ženu, napísal na sociálnej sieti šéf oblastnej správy Vitalij Kim.

Mapy bojiska ukrajinského projektu Deep State, pokladaného za blízky armáde, ukazujú, že Rusi majú teraz pod kontrolou 113 588 kilometrov štvorcových ukrajinského územia. To je o 943 štvorcových kilometrov viac ako pred dvoma mesiacmi, napísala agentúra Reuters. (ČTK)

Ukrajinské sily v noci útočili na Doneck a Luhansk a tiež Rostovskú oblasť na juhozápade Ruska, uviedli ruské úrady.

Kyjev naopak ohlásil ruský útok na Záporožie na juhovýchode Ukrajiny. V jednom z podnikov vypukol požiar a škody utrpeli aj súkromné domy.

Tento útok sa zaobišiel bez obetí a bez zranených, informoval šéf správy Záporožskej oblasti Ivan Fedorov.

Генеральний штаб ЗСУ
@GeneralStaffUA

У ніч на 1 липня (із 21.00 30 червня) противник атакував 52-ма ударними БпЛА типу Shahed і безпілотниками-імітаторами різних типів із напрямків: Брянськ, Міллерово, Приморсько-Ахтарськ – рф.

⚡️ ЗНЕШКОДЖЕНО 47 ВОРОЖИХ БПЛА. https://t.co/kXnI15MtrE

1.7.2025 o 8:40 · archivované: 1.7.2025 o 9:22

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruské drony počas noci napadli aj dve farmy v Dnepropetrovskej oblasti. Nikto nebol zabitý či zranený, uviedol šéf oblastnej správy Serhij Lysak.

Ruské zdroje informujú o jednej obeti a zranených v okupovanom Donecku a Horlivke. Protivzdušná obrana zostrelila 60 ukrajinských dronov, väčšinu nad juhozápadom krajiny, anektovaným Krymom, Čiernym a Azovským morom, uviedlo ruské ministerstvo obrany.

V Donecku pri ukrajinskom útoku zahynula jedna žena a ďalší dvaja ľudia utrpeli zranenia, ďalší mladík bol zranený v Horlivke, tvrdí Ruskom dosadený vodca okupovanej časti Doneckej oblasti na východe Ukrajiny Denis Pušilin.

Ukrajina podľa neho zaútočila v noci strelami ďalekého dosahu vypustenými z lietadiel. Luhansk podľa okupačných úradov čelil náletu dvoch desiatok dronov a v meste vypukli požiare.

Ukrajinské sily sa k tomu zatiaľ nevyjadrili, poznamenal server BBC News.

Ruská obrana počas noci odrážala útoky dronov na Rostov, Taganrog, Novošachtinsk a na ďalšie miesta v piatich okresoch. Podľa predbežných údajov nikto nebol zabitý či ranený, oznámil gubernátor Rostovskej oblasti Jurij Sljusar.

Výbuchy v noci počuli aj obyvatelia ruských miest Saratov a Engels, informuje server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na správy zo sociálnych sietí a na vyjadrenia miestnych úradov.

Tie načas prerušili prevádzku letísk v Saratove, Uljanovsku, Kazani a Nižnekamsku. Pri Engelse sa nachádza vojenské letisko, ktoré využívajú ruské strategické bombardéry Tu-95MS a Tu-160, v Nižnekamsku sa nachádza jedna z najväčších ruských rafinérií a blízko leží aj mesto Elabuga, kde sa ekonomickú zónu Alabuga montujú ruské drony iránskej konštrukcie.

Tieto miesta sa nachádzajú viac ako tisícku kilometrov od hraníc z Ukrajiny, opakovane už ich však napadli bezpilotné lietadlá, dodal server. (ČTK)

Ruský Gazprom si podľa šéfa SPP Ferencza nateraz plní svoje záväzky.

 „Vieme dobre, že od 1. januára Ukrajinci nesúhlasili s tranzitom, čiže s prepravou ruského plynu cez svoje územie. Čiže tá 100 až 120 miliárd kubíková rúra je prázdna. A riešime tento plyn dodávkou cez Turkstream. To znamená cez Turecko, následne plyn putuje cez Srbsko, smerom na Maďarsko a z Maďarska putuje tento plyn na územie Slovenska. Čiže tu musím konštatovať, že jednoducho Gazprom plní dohodnuté pravidla, plní dohodnuté množstva, čiže plní zmluvu, ktorú máme uzavretú,“ povedal Ferencz.

V týchto dňoch SPP podľa svojho šéfa nakupuje okolo 10 až 12 miliónov kubíkov plynu denne. „Rus nám dodáva baj-očko polovicu, druhú polku nakupujeme cez rôzne diverzifikačné kontrakty. A toto je opätovne odpoveď pre našich neprajníkov, že ak by som vedel importovať viac plynu cez Ukrajinu, veľmi rád to urobím, lebo tá cena je veľmi rozumná,“ podotkol Ferencz s tým, že keďže kapacita plynovodného slovensko-maďarského prepojenia nie je dostatočná, tak musí SPP dopĺňať nákupy plynu z iných zdrojov.

„Obchodníci makajú na 120 %. Používame aj iných dodávateľov, čiže my sa vieme zariadiť v rámci Európy. Tu nie je taký stav, že teraz budeme tam sedieť v SPP a pozerať von oknom a čakať, že kto nás oslovi. My sme aktívni na tom plynárenskom trhu. A naozaj naši chlapci vedia robiť všetky tie hedgingy, dehedgingy a iné veci. Takže SPP naozaj dosahuje veľmi dobré čísla a minulý rok sme tiež urobili zisk z vlastnej činnosti EBIT v nejakých 156 miliónov eur. Máme okolo 750 pracovníkov a každý maká. Každý má nakreslenú bránu, kde sa dávajú góly,“ doplnil Ferencz, ktorý podobné čísla v hospodárení očakáva aj v tomto roku.

Šéf SPP priznal nedávne stretnutie s predsedom predstavenstva Gazpromu Alexejom Millerom. „Veľmi rozumné rokovanie, obchodné, žiadna debata o politike, debata o plyne. Kde musím konštatovať, že Gazprom dohodnuté pravidlá hry plní. Dohodli sme sa na treťom štvrťroku na dodávke plynu, cez Maďarsko, cez Turkstream,“ dodal Ferencz, ktorý sa pýta, že či nebudeme s Rusom kamaráti ďalších 50 až 100 rokov, alebo čo nastane, ak sa náhodou s Rusmi znova obnovia vzťahy. Čo bude s plánmi Európskej únie na úplne odstrihnutie sa od ruského plynu.

„Sám Gazprom konštatoval, čo ak o rok, o dva budeme v stave, že už budeme kamaráti. Pýtam sa potom, čo bude. Tú otázku mimochodom v Bruseli som položil pred mesiacom. Viete, aká bola odpoveď? Tak viete, keby to nastalo napríklad na jeseň, že sa s nimi skamarátime, tak Roadmap alebo všetky tie aktivity dáme do šuplíka a na všetko zabudneme,“ podotkol Ferencz.

Európska komisia SPP podľa Ferencza uisťuje, že sa nemáme obávať prípadnej arbitráže zo stranu Gazpromu, ktorá Slovensku hrozí, ak sa Európska únia úplne odstrihne od roku 2028 od ruského plynu. Poradila nám, aby sme sa odvolali na „vyššiu moc“. SPP má s Gazpromom dlhodobú zmluvu, ktorá platí do roku 2034.

„Náš kontrakt je dlhodobý. Znamená to, že tam je taká klauzula take or pay. Čiže Rusa nezaujíma, keď zoberiem plyn zaplatím. Keď nezoberiem, musím platiť. A aj tú nulu, keď beriem, musím platiť. Tak je to postavené. Čiže ak nebudem brať od 1. januára 2028, do roku 2034 mne ostane objem asi 40 miliárd kubíkov plynu, za ktorý mi Rus pošle faktúru. Jeho nezaujíma, že ja ho nezoberiem. Ja ho netrápim, lebo kontrakt je tak postavený. A to, že ja sa odvolám na „vyššiu moc“, nie som právnik, som ekonóm, ale právnici mi hovorili, že to je taký trik, ako sa tomu hovorí. Môže, nemusí sa uznať, ale koľko právnikov, toľko právnych názorov,“ zdôraznil Ferencz, ktorý upozornil, že SPP môže mať pre arbitráž s Gazpromom problémy s účtovníctvom.

„Mimochodom, ak mi hrozí také riziko ja do účtovníctva to riziko musím zohľadniť. Viete si predstaviť, keď ja to dám zaúčtovať, my máme obrat zhruba 3,2 miliardy eur za rok, ja dám zaúčtovať 20 miliardovú ťarchu, ja musím požiadať orgány pomaly o to, aby zatvorili SPP, lebo mz skrachujeme, banky nám nebudú požičiavať,“ konštatoval Ferencz. (SITA)

Moskvou dosadený šéf okupačnej správy v Luhanskej oblasti tvrdí, že ruské jednotky ovládajú už celý región.

Kyjev sa k tvrdeniu Leonida Pasečnika nevyjadril. Podobné vyhlásenia bojujúcich strán nemožno vo vojnových podmienkach nezávisle overiť.

Ak sa informácia potvrdí, Luhanská oblasť bude prvým ukrajinským regiónom plne okupovaným Ruskom od jeho vpádu do susednej krajiny v roku 2022, poznamenala agentúra AP.

Priemyselná Luhanská oblasť sa nachádza na východe Ukrajiny a jej časť už pred ruskou inváziou na Ukrajinu ovládali proruskí separatisti, ktorí tam pred 11 rokmi vyhlásili medzinárodne neuznávanú "ľudovú republiku", podobne ako v susednej Doneckej oblasti.

Ruské vojská sa potom po invázii vo februári 2022 zmocnili takmer celej Luhanskej oblasti, jej malé časti však naďalej zostávali pod kontrolou ukrajinskej armády.

Agentúra Reuters v pondelok napísala, že Rusko aktuálne okupuje viac ako 99 percent Luhanskej a viac ako 70 percent Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, ako aj malej časti Charkovskej, Sumskej a Dnepropetrovskej oblasti.

Už v roku 2014 Rusi v rozpore s medzinárodným právom obsadili celý ukrajinský polostrov Krym. Vlani v auguste naopak ukrajinská armáda podnikla prekvapujúci vpád do ruskej Kurskej oblasti a na niekoľko mesiacov tam obsadila stovky kilometrov štvorcových ruského územia.

Ruské médiá a provojnoví blogeri v pondelok tvrdili, že ruské invázne jednotky dobyli prvú dedinu v Dnepropetrovskej oblasti - obec Dačne. Tieto tvrdenia doteraz nepotvrdili ani ukrajinské zdroje, ani ruské ministerstvo obrany, napísal Reuters.

V blízkosti administratívnej hranice Dnepropetrovskej oblasti sa odohrávajú ťažké boje, ale k prelomu tam nedošlo, uviedol v pondelok podľa agentúry Ukrinform šéf ukrajinského centra pre boj proti dezinformáciám Andrij Kovalenko. (ČTK)

Generálny tajomník OSN Guterres prisľúbil Ukrajine podporu pri povojnovej obnove.

Počas rozhovoru s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom na štvrtej konferencii OSN o financovaní rozvoja Guterres podľa svojho hovorcu zdôraznil, že medzinárodná organizácia je odhodlaná pomáhať ukrajinskej vláde pri riešení humanitárnych výziev, ako aj potrieb v oblasti obnovy a rekonštrukcie.

Zároveň apeloval na dosiahnutie úplného, okamžitého a bezpodmienečného prímeria na Ukrajine. Podľa jeho slov by išlo o prvý krok k spravodlivému, komplexnému a trvalo udržateľnému mieru, ktorý bude v súlade s Chartou OSN, medzinárodným právom a rezolúciami Valného zhromaždenia OSN.

Poľský minister skritizoval Európsku komisiu za uzavretie obchodnej dohody s Ukrajinou.

Podľa jeho slov tak urobila bez predchádzajúcich konzultácií s členskými štátmi Európskej únie a poľnohospodárskymi organizáciami.

„Bol som sklamaný spôsobom, akým Európska komisia informovala členské štáty – v posledný deň poľského predsedníctva v Rade EÚ,“ uviedol šéf rezortu poľnohospodárstva Czeslaw Siekierski na margo dohody. Podľa ministra bolo v celom procese nedostatok transparentnosti a poľnohospodári neboli do procesu zapojení, aj napriek opakovaným výzvam z Poľska.

Medzi kľúčové prvky dohody patrí podľa eurokomisára pre obchod Maroša Šefčoviča záväzok Ukrajiny postupne zosúladiť normy poľnohospodárskej výroby s normami EÚ do roku 2028 (dobré životné podmienky zvierat, používanie pesticídov). Zároveň dohoda predpokladá liberalizáciu obchodu s niektorými produktmi, ako sú sušené mlieko, huby a hroznová šťava.

Poľské ministerstvo poľnohospodárstva uviedlo, že kľúčové podrobnosti dohody, vrátane nových úrovní colných kvót, zatiaľ neboli zverejnené. Po ich sprístupnení vláda návrh analyzuje a zaujme k nemu stanovisko.

Šefčovič v pondelok potvrdil, že EK a Ukrajina dosiahli dohodu o preskúmaní bilaterálnej prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode, ktorá podľa jeho slov „otvára novú kapitolu v obchodných vzťahoch medzi EÚ a Ukrajinou“. Spresnil, že dohoda stanovuje dlhodobý, predvídateľný a recipročný rámec, prospešný pre vývozcov, podniky a poľnohospodárov na oboch stranách, ktorý posilní integračné ambície Ukrajiny.

EÚ pozastavila clá na ukrajinský tovar v roku 2022 po začiatku ruskej invázii. Niektoré obmedzenia však opäť zaviedla v júni 2024 po protestoch v susedných štátoch, ktoré vyvolal prílev lacného dovozu, pripomína agentúra PAP. (TASR)