Ukrajina Rusko Online: Štáty Únie oficiálne predĺžili platnosť protiruských sankcií o ďalší pol rok

Členské štáty Únie v pondelok oficiálne predĺžili platnosť sankcií uvalených na Rusko za inváziu na Ukrajinu.

Sankcie predĺžili o ďalších šesť mesiacov, teda do 31. januára 2026. Lídri sa na tom dohodli ešte počas minulotýždňového summitu Európskej rady v Bruseli.

Rada Európskej únie vo svojom vyhlásení uviedla, že prvýkrát boli hospodárske sankcie voči Rusku uplatnené v roku 2014 a potom výrazne rozšírené vo februári 2022 za nevyprovokovanú, neoprávnenú a nezákonnú vojenskú agresiu voči Ukrajine.

Sankcie EÚ v súčasnosti pozostávajú zo širokého spektra sektorových opatrení, okrem iného obmedzení obchodu, financií, energetiky, technológií a tovaru dvojakého použitia, priemyslu, dopravy či luxusného tovaru.

Brusel takisto zakázal dovoz alebo prepravu ropy a určitých ropných produktov z Ruska do EÚ, vyňal niekoľko ruských bánk z medzinárodného platobného systému SWIFT a pozastavil vysielanie niekoľkých médií, ktoré označuje za dezinformačné kanále podporované Kremľom. Okrem toho sú zavedené osobitné opatrenia, ktoré umožňujú EÚ vysporiadať sa s obchádzaním sankcií.

„Pokiaľ bude Ruská federácia svojím protiprávnym konaním naďalej porušovať základné pravidlá medzinárodného práva vrátane najmä zákazu použitia sily, je vhodné ponechať v platnosti všetky opatrenia uložené EÚ a v prípade potreby prijať ďalšie opatrenia,“ uviedla Rada EÚ - orgán, ktorý združuje ministrov vlád členských krajín Únie.

Členské štáty od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prijali 17. balíkov protiruských sankcií. Posledný z nich, ktorý sprísňuje obmedzenia proti tzv. tieňovej flotile lodí, ktoré Moskva využíva na prepravu ropy a ropných produktov, prijali v máji.

V poradí 18. sankčný balík predstavila Európska komisia 10. júna, podľa nej má postihnúť príjmy Moskvy z energetiky a vojenského priemyslu.

Takisto sa v ňom navrhuje znížiť cenový strop na ruskú ropu a zakázať obchodovanie so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2 a s bankami, ktoré sa podieľajú na obchádzaní sankcií. Proti jeho prijatiu sa momentálne stavia Slovensko a Maďarsko.

„Európska únia je naďalej pripravená zvýšiť tlak na Rusko, a to aj prijatím ďalších sankcií,“ uvádza sa vo vyhlásení Rady EÚ. (TASR)

Nemecko čaká prijatie 18. balíka protiruských sankcií tento týždeň. Proti namietajú Slovensko i Maďarsko.

Uviedol to hovorca spolkovej vlády v Berlíne. Táto otázka sa podľa neho bude opäť riešiť na úrovni stálych predstaviteľov členských krajín EÚ a prehodnotí sa po návšteve delegácie Európskej komisie na Slovensku koncom tohto týždňa, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Slovenský premiér Robert Fico po skončení jednodňového zasadnutia Európskej rady v Bruseli v noci na piatok zopakoval, že Slovensko nepodporí 18. balík sankcií proti Rusku, pokiaľ nebude mať od Európskej komisie garancie súvisiace s návrhom na zastavenie dovozu ruského plynu od januára 2028. O tejto veci rokoval pred summitom so šéfkou EK Ursulou von der Leyenovou.

Magazín Politico v pondelok s odvolaním sa na nemenovaného diplomata EÚ napísal, že Slovensko očakáva 3. júla návštevu Európskej komisie na „vysokej úrovni“, ktorá zrejme nadviaže na Ficov rozhovor so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.

Slovensko sa podľa diplomata teraz snaží od EK získať tri záruky v prípade jej plánu postupne zastaviť dovoz energetických zdrojov z Ruska: žiada uistenie, že slovenské spoločnosti nebudú žalované za porušenie zmlúv s ruskými firmami, chce tiež náhradu ušlých tranzitných poplatkov a žiada aj to, aby plán nebol schválený s plnou podporou Slovenska.

Eurokomisia predstavila 10. mája v poradí 18. balík protiruských sankcií, ktorý má postihnúť príjmy Moskvy z energetiky a vojenského priemyslu. V novom balíku sa navrhuje znížiť cenový strop na ruskú ropu a zakázať obchodovanie so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2 a s bankami, ktoré sa podieľajú na obchádzaní sankcií.

Z obrany krajiny by sa pred voľbami nemala stať politická téma, tvrdí český prezident Petr Pavel.

Pavel podotkol, že väčšina českej spoločnosti je ochotná brániť spôsob života, ktorý žije.

Bezpečnosť a istota je podľa slov českého prezidenta jednou zo základných potrieb ľudí, preto by jej zaisťovanie nemalo mať „politickú farbu“.

„Je to vec, ktorá sa týka všetkých občanov, všetkých politických strán bez ohľadu na ich preferencie. A je dôležité, aby sme si to pripomínali práve pred nadchádzajúcimi voľbami, aby sa z bezpečnosti a obrany nestávala politická téma,“ zdôraznil Pavel.

Česko podľa neho príliš dlho ťažilo z toho, že bol v Európe mier. Podotkol, že v súčasnom svete je však mnoho rizík, a preto si ČR nemôže dovoliť rezignovať na svoju bezpečnosť, prípadne veriť, že ju pre ňu zaistí niekto iný. Dodal, že ani NATO Česku nezaistí bezpečnosť, ak k tomu ČR sama neprispeje.

„Každý štát musí predovšetkým zaistiť prostriedky na svoju obranu, až potom sa môže spoliehať na to, že mu pomôžu ostatní. Ak to tak nebudeme robiť všetci, celá kolektívna obrana nedáva zmysel,“ povedal prezident.

Aj dnes by ľudia mali mať podľa neho rovnakú vôľu a odvahu si demokraciu, suverenitu a samostatnosť chrániť tak, ako ju mali ich predkovia. „Väčšina spoločnosti - o tom som presvedčený - je ochotná brániť spôsob života, ktorý žijeme,“ dodal Pavel.

Deň ozbrojených síl si armáda či politici v Česku pripomínajú 30. júna.

V rovnaký deň v roku 1918 zložilo 6000 príslušníkov československých légií pri francúzskom meste Darney vojenskú prísahu, ktorou sa zaviazali k službe budúcej Československej republike a položili tak základ československej armády. (TASR)

Arménsko a EÚ začali konzultácie o bezpečnosti a obrane, oznámil arménsky premiér Mirzojan.

Spolu so šéfkou diplomacie EÚ Kajou Kallasovou na tlačovej konferencii v Jerevane označili začiatok rokovaní v týchto oblastiach za „zásadný krok“ k zosúladeniu spolupráce.

„V tejto súvislosti by som chcel osobitne zdôrazniť spoluprácu zameranú na posilnenie odolnosti Arménska a ďalší rozvoj demokratických inštitúcií vrátane úsilia v boji proti hybridným hrozbám a dezinformáciám,“ povedal Mirzojan.

Vzťahy Arménska s EÚ sa v poslednom období zlepšili. Tamojší parlament v marci schválil návrh zákona, ktorý vládu vyzýva, aby začala proces vstupu do EÚ. Ten však však podľa médií nebude jednoduchý.

Táto kaukazská krajina s 2,7 milióna obyvateľmi nemá s EÚ spoločnú hranicu a v hospodárstve je stále značne závislá od Ruska. Na jej území má tiež Rusko vojenskú základňu. Moskva opakovane uviedla, že Jerevan bude musieť vystúpiť z Eurázijskej ekonomickej únie, ak vstúpi do EÚ. (TASR)

Slovensko žiada od eurokomisie tri záruky v prípade plánu zastaviť dovoz energií z Ruska, informoval Politico.

Slovensko žiada uistenie, že slovenské spoločnosti nebudú žalované za porušenie zmlúv s ruskými firmami, chce tiež náhradu ušlých tranzitných poplatkov a žiada aj to, aby plán nebol schválený s plnou podporou Slovenska.

Slovenský premiér Robert Fico po skončení jednodňového zasadnutia Európskej rady v Bruseli v noci na piatok zopakoval, že Slovensko nepodporí 18. balík sankcií proti Rusku, pokiaľ nebude mať od Európskej komisie garancie súvisiace s návrhom na zastavenie dovozu ruského plynu od januára 2028. O tejto veci rokoval pred summitom so šéfkou EK Ursulou von der Leyenovou.

V liste, ktorý Slovensko v piatok rozoslalo všetkým členských štátom EÚ a do ktorého malo možnosť nahliadnuť Politico, SR upozorňuje, že v súčasnej forme sankčný balík nepodporí. Predstavitelia, ktorých Politico nemenuje, však vyjadrili nádej, že po stretnutí von der Leyenovej a Fica bude eurokomisia vnímavá k obavám Slovenska.

V dokumente sa podľa magazínu ďalej uvádza, že Slovensko očakáva 3. júla návštevu Európskej komisie na „vysokej úrovni“ s cieľom doladiť podrobnosti. Zloženie delegácie nebolo bezprostredne známe.

Slovensko v piatok na úrovni stálych zastupiteľov štátov EÚ zablokovalo dohodu na 18. balíku, čo Fico vopred avizoval. Diplomati sa ju pokúsia dokončiť v najbližších dňoch, napísalo Politico. Dodalo, že podľa diplomatického zdroja sa proti prijatiu sankčného balíka stavia aj Maďarsko. (TASR)

Takmer 44 percent Poliakov sa obáva vojny v najbližších mesiacoch. Ozbrojeného konfliktu sa viac obávajú ženy.

Vyplýva to z prieskumu agentúry IBRiS pre portál Onet.

Na otázku, či sa respondenti obávajú vypuknutia svetovej vojny, odpovedalo kladne 43,6 percenta opýtaných. Z toho takmer 14 percent uviedlo, že sa rozhodne obávajú a ďalších necelých 30 percent zvolilo možnosť skôr sa obávam.

Naopak, vyše šesť percent respondentov odpovedalo, že sa rozhodne neobáva a takmer 40 percent uviedlo, že sa skôr neobáva. Neistotu v tejto otázke vyjadrilo vyše 16 percent účastníkov prieskumu.

Medzi ženami pociťuje určitý stupeň obáv z vojnového konfliktu 47 percent, zatiaľ čo 34 percent ich nevníma a 19 percent sa nevedelo vyjadriť. Medzi mužmi sa obáva vojny 40 percent, 47 percent sa nebojí a 13 percent sa nevedelo rozhodnúť.

Prieskum sa uskutočnil v dňoch 23. až 24. júna 2025 na reprezentatívnej vzorke 1070 osôb. (TASR)

Ruské útoky si vyžiadali troch mŕtvych a 12 zranených, uviedli ukrajinské úrady.

Najmenej dvoch mŕtvych a ôsmich zranených, vrátane šesťročného chlapca, si počas noci vyžiadal nálet ruských dronov na Charkovskú oblasť na východe krajiny, oznámil šéf oblastnej správy Oleh Synehubov. Na viacerých miestach poškodili drony civilnú infraštruktúru, spôsobili požiare.

Z ďalších častí Ukrajiny úrady informujú o ďalšom zabitom civilistovi a štyroch ranených.

DSNS.GOV.UA
@SESU_UA

Кривий Ріг: російські окупанти завдали удару БпЛА по місту. Попередньо, поранені 3 людини

Внаслідок атаки пошкоджені 5 автомобілів. Рятувальники ДСНС ліквідували займання будівлі, яке виникло після обстрілу. https://t.co/h3Z7iD3i7Z

30.6.2025 o 10:38 · archivované: 30.6.2025 o 11:00

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Troch ranených si v pondelok vyžiadal útok ruských dronov na Kryvyj Rih, informoval šéf obrany tohto priemyselného mesta Oleksandr Vilkul. Ruské delostrelectvo pri rannom ostreľovaní dediny Dmytrivka zabilo 49-ročného muža a zranilo 37-ročnú ženu, uviedol šéf Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim. (ČTK)

Ruské jednotky dobyli prvú dedinu v Dnepropetrovskej oblasti, píšu ruské štátne médiá a provojnoví blogeri.

Tieto tvrdenia doteraz nepotvrdili ani ukrajinské zdroje, ani ruské ministerstvo obrany, napísala agentúra Reuters.

Akokoľvek Moskva a Kyjev hovoria o možnom mieri, vojna sa ešte zintenzívnila. Minulý mesiac ruské sily obsadili asi 200 kilometrov štvorcových v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny a prenikli do Dnepropetrovskej oblasti.

Mapy bojiska ukrajinského projektu Deep State blízkeho armáde ukazujú, že Rusi teraz ovládajú 113 588 kilometrov štvorcových ukrajinského územia, čo je o 943 štvorcových kilometrov viac ako pred dvoma mesiacmi, píše Reuters.

Proruský politik Vladimir Rogov, pokladaný ukrajinskou stranou za kolaboranta, štátnej agentúre Ria Novosti povedal, že ruské jednotky dobyli dedinu Dačne. Obec leží hneď pri hraniciach s Doneckou oblasťou na východe Ukrajiny, ovládnutou z väčšej časti ruskými silami. (ČTK)

Rusi zastavili dopravu na Krymskom moste pre útok dronov, tvrdia telegramové kanály.

Po polnoci sa na sociálnych sieťach objavili správy, podľa ktorých ruská protivzdušná obrana reagovala v blízkosti mesta Kerč.

Miestni obyvatelia uviedli, že z leteckej základne Kača vyštartovali ruské vojenské vrtuľníky.

Zároveň úplne zastavili dopravu na Krymskom moste a vypli jeho osvetlenie. Oficiálne správy o zostrelených dronoch alebo spôsobených škodách sa však hneď neobjavili.

Rusi pokračujú v útokoch v Charkovskej oblasti. Dronové údery smerovali na Derhači, Pisochyn a Kurortne.

V obci Kurortne dron poškodil jedáleň sanatória. V Pisochyne zničil autoservis, záchranári oznámili, že útok zranil osem ľudí.

KyivPost
@KyivPost

Another Russian drone attack overnight hit the Kharkiv region, damaging civilian infrastructure and igniting multiple fires across several towns.

https://t.co/fLLjaheeDL

Russian Drone Attack Injures Eight, Sparks Fires Across Kharkiv Region

The Kharkiv region has faced near-daily Russian attacks in recent weeks, as Moscow continues to target civilian and energy infrastructure amid its broader offensive in the northeast.

30.6.2025 o 8:28 · archivované: 30.6.2025 o 9:04

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Drony v Derhači zasiahli sklad súkromného podniku a poľnohospodárske zariadenie. Požiare zničili 1200 metrov štvorcových budov.

Charkovská oblasť, druhá najľudnatejšia oblasť Ukrajiny, čelí v posledných týždňoch takmer každodenným ruským útokom. (KyivPost)

Na Ukrajinu letelo z Ruska počas noci 107 dronov a ich imitácií. Útočili najmä na v Doneckú a Charkovskú oblasť.

Ukrajinské velenie oznámilo, že protivzdušná obrana zneškodnila 74 cieľov.

Tempo rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine závisí od postoja Kyjeva a USA, odkázal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Veľa závisí od postoja Kyjeva o od toho, ako efektívne bude pokračovať sprostredkovateľské úsilie Washingtonu,“ uviedol Peskov pre bieloruskú televíziu Belarus 1.

Dodal, že ďalším faktorom, ktorý nemožno ignorovať, je situácia v teréne.

Peskov podľa Reuters nespresnil, čo očakáva od Washingtonu alebo Kyjeva. Rusko podľa neho dúfa, že v blízkej budúcnosti sa strany dohodnú na dátume ďalšieho kola rozhovorov o konflikte.

Predošlé kolá spomínaných mierových rokovaní sa konali v tureckom Istanbule 16. mája a následne 2. júna. Delegácie sa na nich dohodli na rozsiahlej výmene vojnových zajatcov a návratu tiel padlých vojakov.

Reuters konštatuje, že nedošlo k pokroku v súvislosti s prímerím. Ruský prezident Vladimir Putin v piatok povedal, že mierové návrhy, ktoré si vymenili Rusko a Ukrajina na rokovaniach v Turecku, sú podľa očakávania absolútne protichodné.

Šéf Kremľa zároveň vyjadril nádej, že pokračujúci dialóg medzi stranami konfliktu pomôže zmenšiť rozdiely predložených návrhov. (TASR)

Očakávaná ruská letná ofenzíva na Ukrajine stráca na sile len niekoľko týždňov po svojom začiatku, tvrdí analytička.

Ofenzíva slabne aj napriek rekordnému počtu útokov, povedala pre denník The Telegraph Angelica Evansová, analytička z Inštitútu pre štúdium vojny.

Moskva spustila operáciu v máji po mesiacoch zhromažďovania vojsk a zdokonaľovania taktiky.

Ruské sily spočiatku dosiahli najrýchlejší postup za posledné mesiace, najmä v častiach Doneckej oblasti.

Odborníci teraz tvrdia, že dynamika sa stráca. „Rusi momentálne nemajú schopnosť začať niečo nové. Letná ofenzíva bude len pokračovaním toho, čo prebieha od jari, povedala Angelica Evansová, analytička Ruska z Inštitútu pre štúdium vojny.

Podľa denníka The Telegraph sa ruským jednotkám nepodarilo prelomiť obranu v Sumskej oblasti, ktorá hraničí s Ruskom na severnej Ukrajine. Ukrajinské velenie tvrdí, že získali späť územia a úplne zastavili ruský postup.

Najvyšší veliteľ ukrajinských síl Oleksandr Syrskyj vyhlásil, že okupantom sa skomplikovala letná ofenzíva, podobne ako vlaňajší neúspešný pokus o prielom v Charkovskej oblasti.

„Rusi nedokázali udržať tlak. Nemali dostatok zbraní, konkrétne delostrelectva a obrnených vozidiel,“ povedal Nick Reynolds, expert z britského Kráľovského inštitútu Spojených síl.

Boje pokračujú pri Pokrovsku a Torecku v Doneckej oblasti, ale Rusko už mesiace nedobylo žiadne väčšie mesto.

Analytici varujú, že rozptýlením síl po celej Ukrajine, vrátane nových útokov na Sumy, Charkov a Dnepropetrovsk, ruské velenie riskuje preťaženie svojej armády.

„Oslavujú tieto malé mestá a dediny, ktoré nemajú žiadnu skutočnú strategickú hodnotu, ako víťazstvá zo sovietskej éry,“ povedal obranný analytik Michael Clarke.

Ukrajinskí vojenskí experti tvrdia, že ruská stratégia uprednostňuje vyčerpanie ukrajinskej obrany pred dosiahnutí rýchleho prielomu, čo zlyháva.

„Zdá sa, že Rusi sú presvedčení, že takto jednoducho prebieha vojna, aj keď to nie je pravda,“ povedal Reynolds. (KyivPost)

Do Kyjeva pricestoval nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul.

„Sloboda a budúcnosť Ukrajiny sú najdôležitejšími úlohami našej zahraničnej i bezpečnostnej politiky," uviedol Wadephul pri príležitosti návštevy Kyjeva, kam pricestoval mimoriadnym vlakom. Z bezpečnostných dôvodov išlo o vopred neohlásenú návštevu.

Budeme „pevne stáť po boku Ukrajiny, aby sa mohla naďalej úspešne brániť – modernou protivzdušnou obranou a inými zbraňami, humanitárnou a ekonomickou pomocou,“ dodal.

V rámci návštevy sú naplánované rokovania s vysokopostavenými predstaviteľmi vrátane zástupcov tamojšieho rezortu hospodárstva, uvádza sa vo vyhlásení ministerstva zahraničných vecí v Berlíne.

Wadephul navštívil Ukrajinu ako nový šéf nemeckej diplomacie už 9. mája, pripomína DPA. Vtedy sa zúčastnil na neformálnej schôdzke ministrov zahraničných vecí EÚ v západoukrajinskom Ľvove. Na pondelkovej návšteve Kyjeva ho sprevádzajú vysokopostavení predstavitelia nemeckého zbrojárskeho priemyslu.

„Na Ukrajine sa rozhoduje o tom, či naša Európa zostane miestom, kde záleží na slobode a ľudskej dôstojnosti – alebo kontinentom, kde násilie posúva hranice,“ vysvetlil Wadephul. Ruský prezident Vladimir Putin podľa neho nechce mier, ale dobývanie a podmaňovanie si za každú cenu. „Preto budeme naďalej sústrediť svoju plnú pozornosť na podporu Ukrajiny,“ dodal s tým, že to demonštruje „našu neochvejnosť ako Európanov“.

V Kyjeve sa nemecký šéf diplomacie stretne aj s rezortným kolegom Andrijom Sybihom. Spoločne navštívia pamätník Babyn Jar a pripomenú si obete masového vraždenia židovského obyvateľstva v čase nemeckej okupácie z roku 1941.

V úzkej rokline Babyn Jar na niekdajšom okraji Kyjeva zastrelili nacisti 29. a 30. septembra 1941 viac než 33.000 židovských mužov, žien a detí, pripomína DPA.

Johann Wadephul
@AussenMinDE

Guten Morgen aus der Ukraine 🇺🇦 https://t.co/mbvfuE0niz

Length: (00:00)

30.6.2025 o 7:07 · archivované: 30.6.2025 o 7:25

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko stratilo na Ukrajine 1 070 vojakov počas uplynulého dňa, od začiatku invázie zhruba 1 020 010, uviedlo o ukrajinské velenie.

Moskva prišla aj o štyri tanky, sedem obrnených bojových vozidiel pechoty, 29 delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 980 tankov, 22 922 obrnených bojových vozidiel pechoty, 29 718 delostreleckých systémov a 1 427 raketometov.