Zelenskyj varuje pred ruskými útokmi na jadrové zariadenia (SME Minúta)

Európska komisia neuvažuje o možnosti vyplácať kompenzácie za ukončenie nákupov ruského plynu.

Po zasadnutí Rady EÚ pre telekomunikácie a energetiku to vyhlásil eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen.

Komisár v rozhovore s novinármi vyjadril presvedčenie, že nové pravidlá na zákaz ruských fosílnych palív, ktoré má Európska komisia predstaviť v utorok (17.6.), budú rovnako účinné ako sankcie na ukončenie dovozu ruského plynu cez plynovody a skvapalneného plynu do Únie.

Na otázky ohľadom obáv zo strany niektorých členských štátov, že zákaz dovozu ruského plynu by mohol vystaviť spoločnosti právnym rizikám, keď porušia svoje dlhodobé zmluvné záväzky, Jorgensen odpovedal, že EK má silné právne analýzy, podľa ktorých sa spoločnosti nedostanú do právnych problémov, keď prestanú odoberať energie z Ruska, pretože pôjde o zákaz ich odberania, čo možno vnímať ako „vyššiu moc“.

„Veľmi ma potešilo, keď som na ministerskom stretnutí videl celkovo pozitívny a silný záväzok voči cieľom cestovnej mapy. Naše ciele sú jasné: dosiahnuť úplnú nezávislosť od ruskej energie," povedal Jorgensen po rokovaní ministrov.

Potvrdil, že odstrihnutie sa od ruských zdrojov energie je zložitý proces, ktorý sa však dá zvládnuť a dodal, že EÚ je pripravená tento proces „rázne, ale postupne realizovať“. Vyjadril nádej, že prerušenie toku energonosičov z Ruska nepovedie k výraznému zvýšeniu cien aj preto, že spotreba plynu v EÚ neustále klesá a na svetový trh sa dostáva čoraz viac skvapalneného zemného plynu.

Jorgensen zdôraznil, že EK poskytuje podporu tým členským štátom, ktoré budú čeliť obzvlášť veľkým výzvam po zákaze dovozu ruských energií, vrátane technickej pomoci a podpory pri diverzifikácii zdrojov dodávok energie.

Upozornil, že exekutíva EÚ neplánuje poskytnúť finančné kompenzácie krajinám, ktoré budú mať problémy kvôli zastaveniu dodávok ruskej energie.

„Neponúkame kompenzácie. Mnohé členské štáty už zastavili dovoz energie z Ruska za cenu veľkých nákladov," odkázal komisár. Spresnil, že viacero členských štátov prestalo nakupovať energie z Ruska v rýchlom časovom období a s vysokými nákladmi a dodal, že aj ostatné krajiny EÚ musia teraz podniknúť potrebné kroky.

Jorgensen okrem toho naznačil, že zákaz nakupovať ruský plyn pre členské krajiny EÚ by mal zostať v platnosti aj po skončení ruskej vojny voči Ukrajine. Už aj preto, aby obnovené dodávky energií Moskve opätovne neposkytli finančné zdroje na ďalšie zbrojenie. (TASR)

Štáty EÚ rozhodli o predĺžení hospodárskych sankcií uvalených na Rusko po anexii Krymu a mesta Sevastopol.

Zhodli sa, že režim sankcií predĺžia do 23. júna 2026.Informuje o tom vyhlásenie Rady.

Reštriktívne opatrenia boli prvýkrát zavedené v júni 2014 a zahŕňajú zákaz dovozu tovarov pochádzajúcich z anektovaného Krymu a Sevastopola do EÚ a investícií do tamojšej infraštruktúry, finančných služieb a cestovného ruchu.

Sankcie dvadsaťsedmičky platia aj na vývoz tovarov a technológií na anektovaný Krym alebo ich využitie v sektore dopravy, telekomunikácií a energetiky a v energetickom priemysle pri vyhľadávaní, prieskumných vrtoch a ťažbe ropy, zemného plynu a nerastných surovín.

EÚ opakovane zdôraznila, že neuznáva a odsudzuje nezákonnú anexiu Krymu a Sevastopola ako porušenie medzinárodného práva, píše sa vo vyhlásení.

Od roku 2022 Rusko podľa vyhlásenia Rady EÚ naďalej porušuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny nevyprovokovanou a neopodstatnenou agresívnou vojnou.

Európska únia zároveň opätovne potvrdila svoju pevnú podporu nezávislosti, suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a záväzok dôsledne uplatňovať politiku neuznávania ruskej okupácie. (TASR)

Dôvera Ukrajincov voči prezidentov Zelenskému podľa prieskumu klesla od mája o 11 percentuálnych bodov.

Vyplýva to z prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie.

Podľa prieskumu dôveruje ukrajinskému lídrovi v súčasnosti 65 percent respondentov. Zelenského aktuálna podpora stále prevyšuje tohtoročné februárové minimum, keď klesla na 57 percent.

V máji dôvera krátko vzrástla na 74 percent po podpísaní dohody o nerastných surovinách so Spojenými štátmi, ktorá sa považuje za diplomatický a ekonomický úspech.

Prieskum poukazuje na výrazné regionálne rozdiely. Najvyššia dôvera voči prezidentovi je na západe Ukrajiny (73 %), ale na juhu a východe krajiny, ktoré sú pravidelne terčom ruských útokov, dôveruje Zelenskému len 61 percent obyvateľov. Prieskum uskutočnili od 15. mája do 3. júna a zúčastnilo sa v ňom 1 011 dospelých respondentov zo všetkých regiónov Ukrajiny okrem okupovaných oblastí. (SITA, Kyiv Independent)

Maďarsko a Slovensko sa postavili proti plánu zakázať dovoz ruského plynu do Európskej únie. (ČTK)

Ukrajinský prezident Zelenskyj chce na summite G7 rokovať s Trumpom o nákupe nových zbraní.

„Jednou z otázok, ktorú budem s prezidentom Trumpom počas stretnutia diskutovať, je obranný balík, ktorý je Ukrajina pripravená kúpiť,“ uviedol Zelenskyj na tlačovej konferencii vo Viedni, odkiaľ odcestuje na summit.

Zdôraznil však, že neplánujú hovoriť o novej pomoci zo strany Spojených štátov. (TASR)

Ruské drony lietajú príliš vysoko na to, aby ešte boli v dostrele ukrajinských strelných zbraní, píše CNN.

Ukrajina musí kvôli tomu nájsť nový spôsob, ako na nálety bezpilotných lietadiel reagovať.

Ukazuje sa, že Rusko znova zmenilo taktiku svojich dronových útokov. Drony teraz lietajú vo výškach, kde je nemožné ich zasiahnuť bez použitia vyspelejšej protivzdušnej obrany. Rusko si to môže dovoliť vďaka zvýšeniu produkcie, mesačne dokáže vyrobiť až 2 700 dronov Šahíd iránskej konštrukcie.

"Je tu oveľa viac dronov, to je objektívny fakt. A samozrejme, čím viac ich je, tým ťažšie je proti nim zasiahnuť," uviedol sudca ukrajinského najvyššieho súdu Jurij Čumak. Ten je zároveň dobrovoľníkom pri jednotke, ktorá v noci zostreľuje ruské drony.

Pri predchádzajúcich útokoch lietali ruské bezpilotné lietadlá pri zemi, napríklad pozdĺž riek, aby sa čo najdlhšie vyhli ukrajinským radarom. Dnes však lietajú až päť kilometrov nad zemou. "Všetky ich vidíme, sledujeme ich pomocou radarov. Ale nie je možné ich zostreliť guľometom," doplnil Čumak, podľa ktorého teraz musí Ukrajina pre zničenie bezpilotných lietadiel použiť strely.

Tých je ale na Ukrajine dlhodobo nedostatok, a tak musí hľadať nové cesty, ako sa proti ruským dronovým útokom brániť. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už v máji informoval o úspešnom vývoji dronov, ktoré dokážu nepriateľské bezpilotné lietadlá zničiť. Chýbajú ale podľa neho peniaze. (ČTK, CNN)

Dnes by sa Európa ubránila, o pár rokov to už nemusí byť pravda, varuje Philip Breedlove, bývalý generál NATO. (SME)

Rusko odovzdalo Ukrajine 1245 tiel, dohoda o repatriácii je zavŕšená.

„Ďalších 1245 tiel sa vrátilo na Ukrajinu: repatriačná časť istanbulských dohôd je dokončená,“ uviedlo ukrajinské koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami.

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov na sociálnej sieti Facebook upresnil, že Kyjev za uplynulý týždeň obdržal viac než 6000 tiel.

Na rokovaniach v Istanbule, ktoré sa uskutočnili 2. júna, sa znepriatelené strany dohodli na veľkej výmene vojnových zajatcov, ku ktorej potom postupne došlo v uplynulých dňoch. Dohody o odovzdaní tiel padlých vojakov a výmene zajatcov sú jedinými dohodami, ktoré vyplynuli z dvoch kôl rusko-ukrajinských mierových rokovaní v Istanbule.

Ruské ministerstvo obrany podľa AFP uviedlo, že v poslednej fáze výmeny bolo odovzdaných 1248 tiel, teda o tri viac, ako uviedol Kyjev. Ruské ministerstvo tiež vyhlásilo, že „naplnilo dohodu“. Moskva je podľa rezortu obrany pripravená odovzdať ďalších 2239 tiel padlých vojakov, čo je ponuka nad rámec toho, na čom sa strany dohodli na rokovaniach v Turecku.

Rusko oznámilo, že výmenou dostalo od Ukrajiny 51 padlých ruských vojakov. Ukrajina počas týchto výmen odovzdala celkovo 78 tiel. (TASR)

EÚ uviedla, že Rusko má „nulovú dôveryhodnosť“ ako potenciálny sprostredkovateľ medzi Iránom a Izraelom.

EÚ tak reagovala na amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vyhlásil, že je otvorený tomu, aby sa sprostredkovateľom medzi Teheránom a Tel Avivom stal šéf Kremľa Vladimir Putin.

„Nedávno bola uzavretá dohoda o partnerstve medzi Ruskom a Iránom, ktorá signalizuje prehlbujúcu sa spoluprácu v rôznych oblastiach, vrátane zahraničnej politiky a obrany. Vzhľadom na to nemôže byť Rusko objektívnym sprostredkovateľom,“ povedal hovorca EÚ pre zahraničnú politiku Anouar El Anouni.

Ruský prezident v piatok telefonoval s iránskym náprotivkom Masúdom Pezeškijánom a izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a podľa vyhlásenia Kremľa odsúdil izraelské útoky na Irán. Putin v telefonáte s Netanjahuom povedal, že je pripravený poskytnúť „sprostredkovateľské služby s cieľom zabrániť ďalšej eskalácii napätia“.

Trump, ktorý v sobotu telefonoval s ruským prezidentom o konflikte na Blízkom východe, povedal, že je otvorený tomu, aby sa sprostredkovateľom medzi Iránom a Izraelom stal práve Putin. „Je pripravený. Volal mi preto. Dlho sme sa o tom rozprávali,“ oznámil Trump.

Irán a Rusko v uplynulých rokoch intenzívne spolupracujú vo vojenskej oblasti. Kyjev a Západ obviňujú Teherán, že poskytuje Rusku drony pre vojnu na Ukrajine. Irán opakovane odmietol tieto obvinenia a tvrdí, že sa nepostavil na žiadnu stranu konfliktu. Západ uvalil sankcie voči Rusku a Iránu, ktorých vlády podľa AFP čoraz viac koordinujú svoju diplomatickú a hospodársku politiku. V januári uzavreli Rusko a Irán zmluvu o strategickom partnerstve. (TASR)

Americký investor chce obnoviť Nord Stream na základe americkej licencie. Má obchodné väzby v Rusku.

Podľa uvedeného zdroja Lynch 6. mája navštívil nemecké ministerstvo hospodárstva, kde hovoril o svojom pláne na nákup, opravu a spustenie minimálne Nord Stream 1, prvej vetvy plynovodu z Ruska do Nemecka, cez ktorý Rusko dodáva plyn do Európy. V septembri 2022 došlo na plynovode k rozsiahlej havárii a odvtedy nie je v prevádzke. 

Informuje o tom nemecký denník Die Zeit.

Lynch má záujem aj o Nord Stream 2, druhú vetvu plynovodu na dodávku plynu z Ruska do Nemecka, ktorá bola tiež súčasťou sabotáže v septembri 2022. Nord Stream 2 nikdy nebol plne funkčný. Najprv na jeho výstavbu v Spojených štátoch uvalili sankcie a potom Nemecko nevydalo licenciu na jeho prevádzku z dôvodu rozsiahlej ruskej invázii na Ukrajinu.

Americký investor však už podal žiadosť americkému Úradu pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC) o zrušenie sankcií voči plynovodu Nord Stream 2. Argumentuje, že spustenie plynovodu Nord Stream 2 na základe americkej licencie by údajne „derusifikovalo“ plynovod a „zabezpečilo americký vplyv na európsku energetickú infraštruktúru“.

Lynch má v Rusku silné obchodné kontakty. V krajine žil približne 20 rokov a podieľal sa na nákupe aktív ruských spoločností, ako sú Sberbank či Jukos. (SITA)

Fínsky prezident neočakáva, že by sa v najbližších mesiacoch podarilo dosiahnuť prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou.

Rokovania sú dlhšie, ako sa pôvodne predpokladalo, a Európa sa musí pripraviť na vojnu pokračujúcu celé leto, povedal Alexander Stubb na konferencii s lídrami Estónska a Lotyšska.

"Nevidím možnosť, že by sa tento konflikt skončil prímerím v najbližších niekoľkých mesiacoch. Bohužiaľ, je pred nami vojnové leto," vyhlásil Stubb počas každoročnej konferencie Kultaranta, na ktorú tento rok pozval svojich náprotivkov z Lotyšska a Estónska, Edgarsa Rinkévičsa a Alara Karisa.

Dodal, že pôvodne optimisticky usudzoval, že by prímerie mohlo platiť napríklad už od mája.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Fínsky prezident: Diskutovať o tzv. červených čiarach Ruska je zbytočné Čítajte 

Stubb, ktorý je ako jeden z mála európskych štátnikov v kontakte s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, poznamenal, že Rusko opakuje požiadavku na uznanie ukrajinského polostrova Krym a časti východnej Ukrajiny za svoje územia. To je pre Kyjev aj všetky európske krajiny de iure neprijateľné a požiadavku rokovania komplikuje, uviedol Stubb.

Pobaltské a škandinávske krajiny sú za zosilnenie európskeho tlaku na Rusko prostredníctvom tvrdších sankcií s cieľom prinútiť Moskvu k rýchlejším rokovaniam.

Vzájomné kontakty delegácií oboch krajín v Istanbule viedli v minulých týždňoch len k zhode na výmene zajatcov, prímerie navrhované USA a Ukrajinou však Rusko odmieta a namiesto toho zosilňuje svoje vzdušné útoky a hlási dobývanie ďalších dedín na východe Ukrajiny. (ČTK)

Eurokomisia údajne navrhne okamžitý zákaz nových zmlúv o dodávkach ruského plynu.

Existujúce dlhodobé zmluvy by museli byť postupne zrušené do 1. januára 2028. Informáciu priniesol v pondelok denník Financial Times, pričom sa odvolal na návrhy, ktoré má Komisia oficiálne predložiť 17. júna.

Zákaz nových zmlúv podľa denníka nadobudne účinnosť okamžite po schválení návrhu Radou EÚ. Krátkodobé zmluvy na plyn dodávaný potrubím aj skvapalnený zemný plyn (LNG) sa majú ukončiť do roku 2026.

Denník zdôraznil, že Komisia presadzuje túto iniciatívu v rámci obchodnej, nie zahraničnej politiky. Tento rozdiel je významný.

Rada pre zahraničné veci prijíma rozhodnutia len konsenzom, čo umožňuje Maďarsku a Slovensku zablokovať návrhy Komisie, zatiaľ čo Rada pre obchod funguje na základe hlasovania kvalifikovanou väčšinou, čo značne sťažuje zablokovanie tohto opatrenia. (TASR)

Ukrajina získala z Ruska telá ďalších 1245 vojakov. Ide o poslednú fázu repatriácie pozostatkov na základe dohody s Moskvou.

O získaní ďalších tiel vojakov informoval ukrajinský koordinačný štáb pre otázky zaobchádzania s vojnovými zajatcami. Celkovo Rusko podľa servera RBK Ukrajina vrátilo na Ukrajinu 6057 tiel.

"Dnešok je poslednou fázou repatriácie padlých vojakov," cituje agentúra Reuters ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova.

"Od minulého týždňa, keď sa začali uplatňovať istanbulské dohody, sme dokázali získať späť vyše 6000 tiel," dodal.

Rusko na rokovaní v Turecku uviedlo, že je pripravené vydať Ukrajine telá viac ako 6000 vojakov a prijať od Ukrajiny akýkoľvek počet padlých Rusov. Šéf ruskej delegácie Vladimir Medinskij v pondelok povedal, že Rusko Ukrajine odovzdalo celkovo 6060 tiel. Od Ukrajiny, proti ktorej štvrtým rokom vedie vojnu, získalo 78 tiel svojich vojakov.

Ruské ministerstvo obrany zároveň v pondelok oznámilo, že je pripravené odovzdať Kyjevu pozostatky ešte 2 239 padlých Ukrajincov.

Zástupcovia oboch znepriatelených krajín sa v Istanbule dohodli aj na prepustení viac ako 1000 vojnových zajatcov na oboch stranách, ktorí sú zranení alebo mladší ako 25 rokov. Výmeny sa odohrali v minulých dňoch, ani jedna z krajín však neuviedla, koľko ľudí si presne odovzdali. (ČTK)

Európska únia chce na samite G7 v Kanade riešiť aj vojny na Ukrajine a v Iráne, tvrdí predsedníčka eurokomisie.

Ursula von der Leyenová vyjadrila solidaritu s Kanadou, ktorá bojuje s ničivými lesnými požiarmi. Pripomenula, že svet dnes čelí vojnám, „o ktorých sme si mysleli, že patria do histórie“, a že ho čoraz viac formuje globálna konkurencia. Preto je samit v Kanade podľa nej definovaný „geoekonomikou“ a geopolitikou súčasne.

Prvou z priorít je podľa Leyenovej potreba riešiť neistotu spojenú s nestálosťou globálnej ekonomiky.

Ako druhú prioritu označila ekonomická bezpečnosť, lebo všetky krajiny G7 čelia agresívnym obchodným praktikám netrhových ekonomík, od nadmernej priemyselnej kapacity až po využívanie ekonomických závislostí ako zbrane. Tu krajiny G7 tiež musia reagovať spoločne a ukončiť éru „globalizmu bez mantinelov“. Znamená to diverzifikovať a posilniť dodávateľské reťazce v oblasti surovín, spoločne čeliť netrhovým politikám a praktikám a riešiť deformácie v kľúčových sektoroch, ako je oceľ či farmaceutické výrobky.

Za tretí dôležitý bod šéfka EK označila prechod od „geoekonomiky“ ku geopolitike, kde dominuje vojna na Ukrajine. Uviedla, že treba vyvinúť väčší tlak na Rusko, aby súhlasilo s prímerím, rokovaniami a ukončením vojny a ako účinný tlak vníma sankcie. Skonštatovala, že v dôsledku súhrnných sankcií G7 a EÚ klesli ruské príjmy z ropy a plynu od začiatku vojny takmer o 80 %.

„EÚ a jej členské štáty doteraz pre Ukrajinu zmobilizovali takmer 150 miliárd eur. Ako skupina G7 musíme naplánovať väčšiu podporu na rok 2026 a aj neskôr,“ vysvetlila Leyenová.

Štvrtou prioritou samitu z pohľadu EÚ budú podľa nej diskusie o Blízkom východe a vyhrotená situácia po izraelských útokoch na Irán. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj prišiel do Viedne, kde sa stretol s hlavou štátu van der Bellenom.

Okrem Van der Bellena sa Zelenskyj stretne aj s rakúskym kancelárom Christianom Stockerom.

Ide o prvú návštevu ukrajinského prezidenta v Rakúsku od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022,.

Podľa tamojšieho ministerstva zahraničných vecí zmobilizovalo Rakúsko približne 299,6 milióna eur v rámci bilaterálnej finančnej a humanitárnej pomoci pre Ukrajinu a postihnuté susedné krajiny.

Zelenského návštevu vo Viedni kritizovala krajne pravicovo orientovaná Slobodná strana Rakúska (FPÖ), ktorá je známa svojím proruským postojom, a označila ju za porušenie neutrality Rakúska, píše DPA.

Po návšteve vo Viedni Zelenskyj podľa očakávania odcestuje na summit krajín skupiny G7 v Kanade. (TASR)

Generálny štáb ukrajinskej armády oznámil otvorenie nového smeru na severo-slobožanskom fronte.

Rozhodnutie schválili „v súvislosti s aktivizáciou ruského nepriateľa v pohraničnej Sumskej oblasti a dôležitosťou včasného informovania verejnosti o pokroku v odrážaní rozsiahlej ozbrojenej agresie“.

Ako uviedol generálny štáb na Facebooku, po novom bol tiež charkovský smer premenovaný na južno-slobožanský. Toto pomenovanie umožní jasnejšie uvádzať geografiu a logiku bojov.

Počas nedele nastalo na ukrajinskom fronte k 175 bojovým stretom. „Ukrajinskí obrancovia neochvejne brzdia nápor okupantov a spôsobujú nepriateľovi značné straty. Armáda naďalej rozhodne odráža pokusy nepriateľa o postup hlboko na naše územie a spôsobuje mu účinné palebné škody,“ tvrdí ukrajinský generálny štáb.

Na Facebooku tiež uviedol, že ruské sily počas nedele prišli o ďalších 1 200 vojakov, čím sa straty Moskvy v doterajšom priebehu vojny vyšplhali už na 1 005 060 vojakov.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (SITA)

Maďarsko chce konflikt Izraela s Iránom použiť ako argument pre ruské komodity a zastaviť plány EÚ na ukončenie dovozu. (TASR)

Útok na Kyjev opäť vyvrátil tvrdenia Kremľa, že cieľom sú iba vojenské objekty, vyhlásil šéf kyjevskej vojenskej správy.

Útok zasiahol Rusanivky, súkromnú štvrť v Dniprovskom okrese, pričom vytvoril kráter v blízkosti civilných domov a zranil muža a ženu, povedal Timur Tkačenko.

„Rusi klamú o všetkom. Keď tvrdia, že zasiahli vojenské ciele, v skutočnosti cielia na naše domy a našich ľudí. Toto je úmyselná taktika teroru,“ napísal Tkačenko na Telegrame.

Zranený muž bol hospitalizovaný vo vážnom stave, zatiaľ čo žena je liečená ambulantne, povedal starosta Vitalij Kličko.

„Zázrakom sa predišlo značným škodám a obetiam,“ povedal Tkačenko.

Moskva cez noc vypustila na Ukrajinu 138 dronov vrátane dronov typu Šahíd navrhnutých Iránom.

Ukrajinské letectvo uviedlo, že protivzdušná obrana zachytila ​​125 z nich, zatiaľ čo ďalších 41 sa vytratilo z radarov – pravdepodobne boli použité ako návnady na preťaženie systémov protivzdušnej obrany. (Kyiv Independent)

Rusko plánuje útoky na ukrajinské jadrové zariadenia, povedal ukrajinský prezident Zelenskyj.

Ukrajinský líder sa preto stretol s predstaviteľmi vlády, armády a Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU), aby prediskutovali plány na ochranu infraštruktúry pred ruskými útokmi.

„Rusko plánuje ďalšie útoky proti energetike, ktoré teraz môžu byť pre svet menej viditeľné pre zameranie sa na situáciu na Blízkom východe. Spravodajské služby partnerov majú relevantné údaje,“ napísal Zelenskyj na Telegrame.

Je potrebné poznamenať, že údaje o ruskej hrozbe pre jadrovú infraštruktúru na Ukrajine postúpil ukrajinský minister energetiky aj Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE) a americkému vyslancovi Steveovi Witkoffovi.

Šéf MAAE Rafael Grossi po návšteve Kyjeva vyhlásil, že hrozby pre jadrovú bezpečnosť na Ukrajine sú naďalej veľmi reálne. (SITA)

Krajiny skupiny G7 sa zhodujú na prísnejších sankciách voči Rusku, aby zabezpečili prímerie na Ukrajine.

Na začiatku summitu G7 v Kanade to vyhlásili predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Antonio Costa.

Summit lídrov G7 prebieha od 15. júna v kanadskom Kananaskise. Zatiaľ čo Ukrajina dúfa, že získa ekonomickú podporu a jednotný tlak na Rusko, dominovať môže téma rýchlo sa stupňujúceho konfliktu medzi Izraelom a Iránom.

„Musíme vyvinúť väčší tlak na Rusko, aby pristúpilo na skutočné prímerie a priviesť Kremeľ k rokovaciemu stolu. Sankcie sú na tento účel kľúčové,“ povedala von der Leyenová.

Poznamenala, že kombinované sankcie G7 a Európskej únie znížili ruské príjmy z ropy a plynu od februára 2022 o takmer 80 percent. (Kyiv Independent)

O ďalších 1 200 vojakov vzrástli personálne straty ruskej armády, od začiatku invázie o zhruba 1 005 060, tvrdí ukrajinské velenie.

Za deň prišli okupanti aj o sedem bojových obrnených vozidiel, 18 delostreleckých systémov, jeden protivzdušný systém, 95 dronov, deväť rakiet a 79 kusov autocisterien a inej automobilovej techniky.

Zelenskyj vyzval krajiny zo skupiny G7 pred ich samitom v Kanade, aby zvýšili tlak na Rusko.

Poukazuje na to, že Moskva napriek sľubom šéfa Kremľa Vladimira Putina naďalej útočí na civilné energetické zariadenia na Ukrajine. Informovala o tom agentúra DPA.

„Tento teror sa stáva čoraz zákernejším,“ povedal Zelenskyj po stretnutí s predstaviteľmi armády v príspevku zverejnenom na platforme Telegram. Obvinil Rusko, že zneužíva pozornosť, ktorá sa momentálne venuje konfliktu medzi Iránom a Izraelom, na zintenzívnenie útokov na Ukrajinu.

„Nič nenasvedčuje tomu, že by sa niekto v Moskve pripravoval na ukončenie vojny alebo bral diplomaciu vážne,“ konštatoval.

Zelenskyj tiež bez ďalších podrobností oznámil, že Kyjev odovzdal informácie o hrozbe pre ukrajinskú infraštruktúru na výrobu jadrovej energie zo strany Ruska Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu a USA. Poznamenal, že je cynické, že sa práve Putin snaží prezentovať ako mediátor na Blízkom východe.

Proti obchádzaniu sankcií uvalených na Rusko treba podľa neho bojovať metodicky a krajiny G7 by to mohli dosiahnuť. Proti bankám a finančnému sektoru sú potrebné represívne opatrenia, ktoré by Rusko tvrdo zasiahli.

Zelenskyj tiež zopakoval svoju výzvu na zavedenie „skutočného cenového stropu“ na ruskú ropu, ktorý by znížil príjmy Ruska z jej predaja.

Zelenskyj sa osobne zúčastní na summite G7, ktorý sa koná od nedele do utorka. (TASR)