Ukrajina Rusko Online: Prímerie ešte tento rok? Ukrajinský minister Sybiha verí, že je to možné

Pobaltské štáty podpísali dohodu o spoločnom plánovaní hromadných evakuácií v reakcii na rastúcu ruskú hrozbu.

Ministri vnútra Litvy, Lotyšska a Estónska sa zaviazali vypracovať spoločné plány evakuácie, zefektívniť výmenu informácií a zabezpečiť, aby počas evakuácií neboli opomenuté zraniteľné skupiny obyvateľstva. Referuje o tom web Politico.

„Jasné postupy sú kľúčové, rovnako ako rýchla výmena informácií,“ uviedol v tlačovej správe litovský minister vnútra Vladislav Kondratovič. Dodal, že to umožní rýchle zavedenie opatrení a zabráni panike pred krízou a počas nej.

„Je dôležité, aby pobaltské krajiny zachovali jednotný prístup a koordinovali kroky pri vzniku hrozieb, aby sme zaistili bezpečnosť našich ľudí - najmä v prípade rozsiahlej evakuácie,“ doplnil.

Dohoda zahŕňa zdieľanie údajov o kapacite evakuácie, možných evakuačných koridoroch a stave kľúčových hraničných priechodov. Kroky pobaltských krajín predchádzajú septembrovému vojenskému cvičeniu Zapad 2025, ktoré spoločne organizujú Moskva a Minsk v Bielorusku.

Spojeneckí predstavitelia vyjadrujú rastúce znepokojenie, že cvičenie by mohlo byť predzvesťou agresie. Bieloruská opozičná líderka Sviatlana Cichanovská v rozhovore pre Euronews varovala, že cvičenia predstavujú reálnu hrozbu, pričom poukázala na to, že cvičenia Zapad 2021 predchádzali plnohodnotnej invázii Ruska na Ukrajinu.

Lotyšský parlament zároveň vo štvrtok schválil zákon, ktorý zabraňuje štátnym predstaviteľom cestovať do Ruska a Bieloruska. Dôvodom sú obavy o národnú bezpečnosť.

Zákaz sa týka poslancov lotyšského parlamentu a širokej škály štátnych predstaviteľov, vrátane tých, ktorí pracujú so štátnymi tajomstvami či kritickou infraštruktúrou.

Ľudia zo zoznamu môžu cestovať do Ruska alebo Bieloruska len za účelom vykonávania oficiálnych povinností alebo s povolením z humanitárnych dôvodov, napríklad pre účasť na pohrebe. (SITA)

Rusi pripravujú strategické rezervy. Plánujú tak bojové operácie, a to nielen na Ukrajine, tvrdí ukrajinský minister Sybiha.

„Podľa našich spravodajských informácií Rusko začalo pripravovať strategické rezervy, čo znamená plány na bojové operácie nielen na Ukrajine. Spojenci potrebujú plnú diplomatickú mobilizáciu, aby zastavili túto vojnu,“ povedal Andrij Sybiha, šéf ukrajinskej diplomacie.

Zdôraznil tiež, že ruský prezident Vladimir Putin rozumie iba sile, „preto je teraz dôležité včas uplatniť sankcie a využiť ich ako ekonomickú zbraň na vyvíjanie tlaku na Rusko“. „

Je čas reštartovať proces uznania Ruska za teroristický štát. Reakciou Moskvy na naše mierové návrhy a kolektívne mierové úsilie je eskalácia a teror,“ podotkol Sybiha.

Šéf ukrajinskej diplomacie predtým vyhlásil, že Rusko môže byť prinútené uzavrieť spravodlivý mier iba vtedy, ak spojenci Ukrajiny výrazne zvýšia sankčný tlak a pomôžu posilniť obranné schopnosti Ukrajiny. (SITA)

Praha v lete otvorí centrum pre Ukrajincov, pôjde len o poradné miesto, uviedol český minister vnútra Rakušan.

Od leta budú môcť Ukrajinci v Česku získať informácie potrebné na bývanie, na prácu i na návrat do vlasti v novom informačnom stredisku, potvrdil Vít Rakušan po rokovaní v Luxemburgu.

Na jeho vzniku sa dohodli česká a ukrajinská strana. Minister zdôraznil, že pôjde len o poradné miesto, ktoré nebude nijako nahrádzať činnosť českých úradov a len u nich budú môcť ľudia z Ukrajiny podávať najrôznejšie žiadosti.

Ukrajinská strana má podľa neho vytypované v centre Prahy jedno reprezentatívne miesto, kde by informačné centrum mohlo vzniknúť, do leta sa ale určite neotvorí, pretože budova vyžaduje rekonštrukciu. Česká strana vie o dvoch, troch miestach, ktoré považuje za vhodné. Sú blízko metra a dá sa tam zaparkovať, povedal minister.

"My teraz len nečakáme žiadnu revolúciu a na to tiež ukrajinskú stranu upozorňujeme. Bude to miesto, kde chceme, aby pracovali sami Ukrajinci, ktorí už na našom území sú, "vysvetlil Rakušan. (ČTK)

Rusko uskutočnilo testy laserových zbraní proti dronom, tvrdí ruský denník Kommersant.

Tieto systémy sa čoskoro môžu stať súčasťou univerzálnej siete protivzdušnej obrany, napísal na svojom webe denník Kommersant s odvolaním sa na oznámenie vlády.

Testy na nespresnenom polygóne zorganizovali zbrojovky, ministerstvo obchodu a priemyslu a zúčastnili sa na nich podniky zo štátnych korporácií Rostech a Rosatom.

"V testoch bola testovaná presnosť zamerania, dosah, rýchlosť reakcie systémov na pohyb vzdušných cieľov a tiež ich spoľahlivosť za rôzneho počasia," uviedla ruská vláda na webe.

Bezpilotné lietadlá či drony majú čoraz zásadnejší význam v terajšej vojne na Ukrajine, ktorú práve Rusko spustilo vo februári 2022 svojou inváziou do susednej krajiny.

Ukrajinskí obrancovia odvtedy opakovane používajú drony inovatívnym spôsobom. Úspech mala napríklad nedávna operácia ukrajinskej tajnej služby, ktorá s ich využitím dronov zaútočila na stroje ruského strategického letectva na letiskách hlboko za frontovou líniou.

Testovaných bolo podľa ruskej vlády celkovo osem protidronových systémov s rôznym výkonom - od kompaktných mobilných zariadení až po stacionárne zariadenia s vysokým výkonom. Tieto systémy majú čeliť rôznym typom dronov, od malých cez prieskumné až po úderné stroje. Po dokončení vývoja jednotlivých prvkov má začať sériová výroba laserových zbraní.

V predvečer testov usporiadal Putin druhú poradu o programe zbrojenia v rokoch 2027 až 2026, na ktorej ako jednej z kľúčových úloh stanovil vytvorenie univerzálneho systému protivzdušnej obrany schopné poradiť si s bezpilotnými lietadlami bez ohľadu na ich typ. (ČTK)

Ukrajina prevzala od Ruska telá svojich 1200 občanov, vrátane vojakov, oznámil príslušný ukrajinský koordinačný štáb.

Repatriácia tiel sa uskutočnila v rámci dohôd dosiahnutých v rámci posledného kola priamych rusko-ukrajinských rokovaní v Istanbule. Kriminalisti a experti sa teraz pokúsia pozostatky identifikovať.

Rusko odovzdalo Ukrajine 1200 tiel ukrajinských vojakov, ale nedostalo ani jedno telo ruského vojaka, napísali neskôr ruské agentúry TASS a Interfax s odvolaním sa na nemenovaný zdroj.

Pred dvoma dňami sa a Ukrajinu sa vrátili telá 1212 padlých vojakov. Hlavný ruský vyjednávač, poradca Putina Vladimir Medinskij neskôr odovzdanie 1212 tiel ukrajinskej strane potvrdil a oznámil, že Rusko získalo pozostatky 27 vlastných bojovníkov.

Odovzdanie padlých sa podľa neho odohralo v súlade s dohodou z Istanbulu, kde sa zástupcovia oboch krajín dohodli na výmene všetkých vojnových zajatcov, ktorí sú zranení alebo mladší ako 25 rokov, a tiež na odovzdaní tiel padlých.

V predchádzajúcich dňoch Kyjev aj Moskva informovali o výmene vojnových zajatcov v rámci dohody z Istanbulu. Rusko avizovalo, že pôjde o najrozsiahlejšiu výmenu od začiatku vojny. Vrátiť sa má do vlasti celkovo vyše tisíc zajatcov na každej strane, ktorí sú zranení alebo mladší ako 25 rokov. Počty oslobodených zatiaľ ani Rusko ani Ukrajina nespresnili.

Európska komisia plánuje od roku 2026 zakázať odber skvapalneného zemného plynu z Ruska.

Opatrenie by sa malo uplatňovať od 1. januára 2026 s možným odkladom do 17. júna 2026 v rámci existujúcich krátkodobých zmlúv.

Informuje o tom na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na interný dokument Komisie.

Návrh nariadenia EÚ o zákaze využívania ruských energetických zdrojov plánuje Komisia zverejniť 17. júna. Európska komisia má tiež v úmysle zaviazať európske spoločnosti, aby zverejňovali hlavné parametre zmlúv o dodávkach ruského plynu vrátane dátumov, podmienok a objemov dodávok, ako aj ich konečných príjemcov.

Aby tieto normy vstúpili do platnosti, musia ich schváliť všetky krajiny EÚ. Maďarsko a Slovensko už skôr oznámili, že tieto návrhy zablokujú, pokiaľ EK nenavrhne výnimky, ktoré by zabezpečili energetickú bezpečnosť týchto dvoch krajín. (TASR)

Rusko tvrdí, že jeho sily dobyli tri ukrajinské dediny, jednu v Sumskej oblasti a dve na východe v Doneckej oblasti.

S odvolaním sa na každodenné hlásenie ruského ministerstva obrany o tom informovali zahraničné agentúry Reuters a AFP.

Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že má pod kontrolou obec Jablunivka asi 20 kilometrov severovýchodne od hlavného mesta oblasti Sumy. V Doneckej oblasti, kde sa od začiatku ruského útoku na Ukrajinu odohrávajú kľúčové boje, potom ruské sily dobyli dediny Komár a Kopteve.

Ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na ministerstvo informovala, že Rusi získali pod svoju kontrolu za posledný týždeň šesť ukrajinských dedín. Popri Jablunivke, Komáre a Koptěve to boli ďalšie tri dediny v Doneckej oblasti.

Zelensky naopak vo štvrtok večer uviedol, že je ukrajinská armáda v Sumskej oblasti úspešnejšia. "Naše jednotky v Sumskej oblasti pomaly vytláčajú okupantov. Ďakujem každému nášmu vojakovi, "povedal vo svojom prejave na sociálnych sieťach. Podľa máp bojiska od ukrajinských blogerov ale pokračujú ruskí vojaci v pomalom postupe, napísala DPA.

Rusko začalo s ofenzívou v Sumskej oblasti po tom, ako v apríli vytlačilo ukrajinské sily z ruskej Kurskej oblasti, kam prenikli vlani v auguste. Podľa overených zdrojov zabrali ruské sily za necelý mesiac vyše 190 kilometrov štvorcových v Sumskej oblasti. Na príkaz Putina má v oblasti vzniknúť nárazníková zóna, ktorá zabráni ďalším možným vpádom ukrajinskej armády na ruské územie. (ČTK)

Eurokomisia vyplatí Ukrajine miliardu eur ako časť pôžičky, posilní sa tým úloha EÚ ako najväčšieho podporovateľa.

„Dnes Ukrajine vyplatíme ďalšiu miliardu eur. Celková podpora tak dosiahne takmer na 150 miliárd eur od začiatku ruskej invázie,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na platforme X.

Celková hodnota pôžičky MFA predstavuje 18,1 miliardy eur a dohodli sa na nej lídri skupiny najvyspelejších krajín sveta (G7). Ich spoločným cieľom je poskytnúť Ukrajine finančnú podporu až približne 45 miliárd eur v rámci iniciatívy Mimoriadne zrýchlenie príjmov pre Ukrajinu (Extraordinary Revenue Acceleration - ERA). Úver je krytý výnosmi zo zmrazených ruských štátnych aktív.

V piatok po vyplatení financií dosiahne celkový objem úverov za rok 2025 sumu sedem miliárd.

Európski lídri sa na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady začiatkom marca dohodli, že Komisia je pripravená v prípade potreby prefinancovať príspevok EÚ na iniciatívu ERA.

EK je v súvislosti s vyplácaním prostriedkov aj naďalej v úzkom kontakte s ukrajinskými orgánmi. V prípade, že Ukrajina predloží žiadosť, Komisia je pripravená rýchlo reagovať.

Vďaka tomu môže EÚ podporiť akékoľvek nevyhnutné zvýšenie vojenských výdavkov v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch, a tak pomôcť pri zabezpečení silnej pozície Ukrajiny pred prípadnými mierovými rokovaniami.

Ukrajinský minister zahraničia Sybiha v reakcii na izraelský útok na Irán povedal, že kľúčové je zabrániť eskalácii.

Nechcel hodnotiť, ako by to mohlo ovplyvniť vojnu na Ukrajine. Podotkol tiež, že napriek únave z viac než tri roky trvajúcej ruskej agresie sú Ukrajinci odhodlaní vzdorovať.

„Nie sme v súťaži vojen. Kľúčové je predísť eskalácii a destabilizácii v regióne. A nezabudnime, že Irán je krajina, ktorá dodáva zbrane Rusku,“ podotkol. Na otázku, či je Ukrajina rada, že Izrael na Irán zaútočil, priamo neodpovedal.

V panelovej diskusii s ním okrem iných bol aj americký diplomat Kurt Volker, ktorý bol veľvyslancom USA pri NATO za vlády Georgea W. Busha. Podľa neho je na hodnotenie príliš skoro, no mohlo by to Ukrajinu ovplyvniť jedným aj druhým smerom. Jedna možnosť je, že jej to nijako nepomôže.

Avšak, ak by Izrael v útokoch pokračoval a Irán by v reakcii použil konvenčné vojenské sily, mohlo by to donútiť USA, aby sa do konfliktu priamo zapojili. V takom prípade by to Irán podľa neho oslabilo v dodávaní výzbroje Rusku.

Sybiha na otázku, ako dlho ešte môže Ukrajina pokračovať vo vojne s Ruskom, odpovedal, že si nemôžu vyberať. „Je to existenčná vojna. Áno, ľudia sú unavení, ale sme pripravení odolať a ľudia prístup (prezidenta Volodymyra) Zelenského podporujú. Nikdy neprijmeme mier za každú cenu,“ vyhlásil. Dodal, že po troch rokoch agresie neverí na žiadne zázraky.

Zdôraznil, že podľa informácií ukrajinských tajných služieb Rusko začalo pripravovať strategické rezervy. To podľa neho znamená, že neuvažujú už len v rozmeroch boja na Ukrajine. „Takže je to globálna hrozba a na to, aby sme túto vojnu zastavili, potrebujeme plnú diplomatickú mobilizáciu. Keďže Putin rozumie len sile, sú v tejto chvíli veľmi dôležité sankcie,“ podotkol.

Na otázku, či Kyjev na dosiahnutie mieru nevyhnutne potrebuje amerického prezidenta Donalda Trumpa, odpovedal: „Samozrejme. Recept je veľmi jednoduchý. Líderstvo a zapojenie americkej strany, zvýšenie ceny za pokračovanie vojny pre Rusko, čím myslím sankcie, izoláciu a zmrazenie aktív a tretím bodom je posilnenie Ukrajiny... Skutočne veríme, že máme šancu dosiahnuť prímerie a mier tento rok,“ povedal ukrajinský minister.

Volker si však nemyslí, že k mierovej dohode v tomto roku dôjde. Prímerie za možné už považuje. Súhlasí s tým, že rola Trumpa je v ňom podstatná. „Nemyslím si, že na Ukrajine bude mier, a to z jednoduchého dôvodu. Putin má maximalistické ciele týkajúce sa vyhladenia Ukrajiny ako suverénneho štátu a ako ľudí s národnou identitou. A on sa nezmení,“ vysvetlil svoj postoj americký diplomat.

Ruský súd poslal na 25 rokov do väzenia Ukrajinca, ktorý sa podieľal na príprave útoku proti okupantom.

Informovala o tom agentúra TASS. Ruský vojenský súd jeho činy vyhodnotil ako terorizmus. 

Ukrajinec Vadym Tračuk sa podľa ruskej tajnej služby FSB v roku 2022 pripojil k teroristickému hnutiu vytvorenému pracovníkmi spravodajského riaditeľstva ukrajinského ministerstva obrany. Rusko akcie partizánov a príslušníkov ukrajinských síl na okupovanom ukrajinskom území označuje za terorizmus.

Tračuk podľa FSB vykonával okrem iného sledovanie, pomáhal skladovať zbrane, muníciu a výbušniny a tiež vyrábal výbušné zariadenia. Vlani v apríli sa pripojil k plánovanému útoku proti okupačným predstaviteľom mestskej správy v Enerhodare, Rusi ale muža zadržali. (ČTK)

Švédsko dosiahne nový cieľ obranných výdavkov NATO vo výške piatich percent HDP, uviedol premiér Kristersson.

Švédsky premiér to povedal počas spoločnej tlačovej konferencie so šéfom NATO Markom Ruttem v Štokholme.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Na nadchádzajúcom summite NATO v holandskom Haagu na konci júna plánuje Aliancia predstaviť návrh, aby členské štáty na obranu vynakladali celkovo päť percent svojho HDP. Z tejto sumy by malo ísť 3,5 percenta priamo na základné vojenské výdavky a ďalších 1,5 percenta na investície súvisiace s obranou a bezpečnosťou.

Švédsko, ktoré je spolu s Fínskom najnovším členom NATO, v súčasnosti vynakladá na obranu približne 2,7 percenta svojho HDP. V tomto roku oznámilo, že do roku 2030 chce dosiahnuť úroveň 3,5 percenta HDP v oblasti obranných výdavkov.

„Dodatočných 1,5 percenta bude smerovať na oblasti súvisiace s obranou – civilnú obranu, kybernetickú bezpečnosť a ďalšie dôležité oblasti,“ doplnil Kristersson.

Diskusia o potrebe zvyšovania obranných rozpočtov sa zintenzívnila po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 a po nástupe Trumpa do funkcie amerického prezidenta v januári tohto roka. Trump dal jasne najavo, že USA už nie sú ochotné byť hlavným garantom bezpečnosti v Európe, a vyzýva európskych spojencov, aby do obrany investovali päť percent HDP ročne. (TASR)

Danko verí, že minister Blanár ako aj Fico za žiadnych okolností už nezahlasujú na pôde EÚ za sankcie voči Rusku.

Svojim koaličným partnerom pripomína prijaté uznesenie v parlamente. „Uznesenie nielen odporúča, ale zaväzuje vládnych predstaviteľov, aby nepodporili sankcie proti Rusku. Uznesenie NR SR hovorí o tom, ako by mala a nemala vláda konať,“ zdôraznil Danko, ktorý verí ostatným slovám premiéra Fica o nepodporení ruských sankcií.

„Ja si neviem predstaviť, že nám EÚ zakáže nakupovať ruské jadrové palivo, ktoré sa nedá nahradiť. Že nás odstrihnú od ruských surovín. My si nemôžeme dovoliť úplne odstrihnúť sa od ruských energií, lebo by nám niekoľkonásobne zdraželi energie. Miesto toho čo platíme dnes 100 eur budeme platiť 400 eur. Bude to katastrofa,“ povedal Danko.

Európska únia chce v rámci 18. sankčného balíka proti Ruskej federácii okrem iného znížiť cenový strop na globálny vývoz ropy z Ruska či navrhnúť opatrenia na nedovolenie opätovného sprevádzkovania nefunkčného plynovodu Nord Stream.

Fico už avizoval, že nový sankčný balíček týkajúci sa aj energetiky bude vetovať, ak nesplní Európska komisia isté podmienky.

„Slovenská republika nepodporí pripravovaný 18. sankčný balík proti Ruskej federácii, pokiaľ jej Európska komisia neposkytne reálne riešenie krízovej situácie, do ktorej sa Slovensko dostane po úplnom zastavení dodávok plynu, ropy a jadrového paliva z Ruska,“ napísal na sociálnej sieti premiér Fico. (SITA)

Ukrajinský minister Sybiha verí, že je možné dosiahnuť prímerie tento rok, potrebné sú podľa neho ďalšie sankcie.

"Putin rozumie len sile," uviedol na bezpečnostnej konferencii Globsec v Prahe.

Sybiha pripomenul, že budúci týždeň to bude 100 dní, čo Ukrajina prijala americký návrh na plnohodnotné a bezpodmienečné prímerie. Rusko ho neprijalo. Šéf ukrajinskej diplomacie považuje za potrebné zvýšiť tlak prostredníctvom silnejších sankcií.

Navrhovaný ďalší sankčný balík Európskej únie okrem iného zahŕňa ďalšie zníženie existujúceho cenového stropu na ruskú ropu prepravovanú po mori zo súčasných 60 dolárov na 45 dolárov za barel. Podľa Sybihu by bolo adekvátne znížiť strop až na 30 dolárov. Zasiahnuť je podľa neho potrebný tiež ruský bankový systém.

Rusko podľa ukrajinského ministra nezmenilo rétoriku, čo sa potvrdilo aj na rokovaniach delegácií v Istanbule. "Ich jazyk je jazykom ultimát a kapitulácie," poznamenal Sybiha. Ruská hrozba je podľa neho globálna. Sybiha tiež zdôraznil nutnosť návratu deportovaných detí. Odpoveďou Ruska na ukrajinské mierové návrhy i kolektívne mierové snahy sú podľa šéfa diplomacie ďalšie eskalácie a teror.

Bývalý osobitný splnomocnenec USA pre Ukrajinu Kurt Volker uviedol, že dôležitý je ekonomický tlak a tiež to, aby Ukrajina mala pokračujúce dodávky zbraní a munície, a to aj zo Spojených štátov. Neočakáva rýchle dosiahnutie úplného mieru vzhľadom na Putinov prístup.

V americkom Senáte získala širokú nadstranícku podporu iniciatíva republikánskeho senátora Lindseyho Grahama. Návrh predpokladá až 500-percentné dovozné sankcie na krajiny, ktoré nakupujú ruské ropné a energetické produkty. Graham takýto postup považuje za páku proti Putinovi pre prípad, že by odmietal napredovať v ceste k mieru.

Podľa Volkera ide o krok správnym smerom, v doterajších sankciách boli zahrnuté rôzne výnimky. Zároveň je potrebné postihnúť tých, ktorí pomáhajú Rusku zavedené sankcie obchádzať, myslí si. Aj on spomenul nutnosť nízkeho cenového stropu na ruskú ropu.

Francúzsky minister pre európske záležitosti Benjamin Haddad uviedol, že jediným možným postupom je pokračovať v tlaku na Rusko a zároveň vo vojenskej podpore Ukrajiny, ktorá by sa mala navýšiť. Európania sú naň podľa neho pripravení.

Taktiež on hovoril o znížení cenového stropu na ruskú ropu aj na vyšších postihoch proti takzvanej ruskej flotile, čo sú zahraničné plavidlá, ktoré prepravujú ruské ropné produkty a Moskva tak cez ne obchádza existujúce exportné obmedzenia. (ČTK)

Ministri vnútra sa zhodli na predĺžení dočasnej ochrany Ukrajincov do roku 2027 v Európskej únii.

Na sociálnej sieti X o tom informovalo Stále zastúpenie Česka pri EÚ. Európska komisia navrhla predĺžiť mechanizmus do 4. marca 2027. Rozhodnutie bude oficiálne prijaté v najbližších týždňoch, uviedla Rada EÚ, ktorá zastupuje členské štáty.

Ministri budú tiež debatovať o tom, čo by mohlo nasledovať, keď sa vojna na Ukrajine skončí, a ako by mal vyzerať proces návratu Ukrajincov do vlasti.

„Budeme pokračovať v poskytovaní ochrany miliónom ukrajinských utečencov ďalší rok,“ povedal poľský minister Tomasz Siemoniak po zasadnutí s rezortnými kolegami z členských štátov.

Poľské predsedníctvo v Rade EÚ podľa Siemoniaka iniciovalo diskusiu o stratégii postupného ukončenia dočasnej ochrany po dosiahnutí spravodlivého mieru na Ukrajine. „V blízkej budúcnosti budeme pracovať na spoločných, celoúnijných riešeniach v tejto oblasti vrátane riešení v kontexte návratov na Ukrajinu,“ doplnil minister.

Európska komisia 4. júna navrhla predĺženie s odôvodnením, že ruské útoky pokračujú a situácia na Ukrajine nie je stabilná. Po prvý raz zároveň zdôraznila, že platnosť osobitného štatútu pre utečencov raz vyprší. Členským štátom odporučila, aby sa koordinovane pripravili na prechod na iné formy pobytu týchto osôb.

Ochranu poskytuje EÚ Ukrajincom od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 a v súčasnosti ju využíva 4,3 milióna ľudí. Najväčšie komunity utečencov žijú v Nemecku, Poľsku a Českej republike. Dočasná ochrana sa predlžovala už viackrát a v súčasnosti má platnosť do marca 2026.

Osoby s dočasnou ochranou majú v celej EÚ rovnaké práva vrátane povolenia na pobyt, prístupu na trh práce a bývania, zdravotnej starostlivosti, sociálneho zabezpečenia a prístupu k vzdelaniu.

Systém dočasnej ochrany podľa tlačovej správy Rady EÚ znižuje tlak na národné azylové systémy, pretože osoby spadajúce pod tento druh ochrany nemusia žiadať o azyl na individuálnej báze.

Rada EÚ oficiálne prijme rozhodnutie o predĺžení dočasnej ochrany na niektorom zo svojich nadchádzajúcich zasadnutí. (ČTK, TASR)

Rusko v noci útočilo štyrmi raketami a 55 dronmi, terčom boli Charkovská, Donecká a Dnepropetrovská oblasť.

Na sieti Telegram to uviedlo ukrajinské letectvo. Zranených zatiaľ úrady neohlásili. Pri iných ruských úderoch v Charkovskej a Sumskej oblasti vo štvrtok zahynul najmenej jeden človek, ďalších deväť ľudí utrpelo zranenia, uvádza dnes zverejnená bilancia miestnych úradov.

Podľa ukrajinského letectva vyslalo Rusko v noci na dnes na Ukrajinu štyri strely Iskander a 55 bezpilotných prostriedkov vrátane klamlivých cieľov. "Protivzdušná obrana na severe, východe a juhu krajiny zostrelila 43 nepriateľských dronov Šahíd a ďalších typov. Paľbou ich zničila 28, ďalších 15 zmizlo z radarov či bolo odrazených elektronickým bojom, "uviedlo letectvo.

Ukrajinské letectvo však tiež tvrdí, že zaznamenalo útoky na deviatich miestach, ktorým nedokázalo zabrániť. Podrobnosti o týchto úderoch ale neuviedlo.

Dnes aktualizovaná ukrajinská bilancia štvrtkových ruských útokov uvádza, že ruské sily zaútočili na viac ako 35 obcí a osád v Chersonskej oblasti, kde zabili jedného človeka a ďalších sedem zranili. Tamojší oblastný šéf Oleksandr Prokudin na telegrame napísal, že úderu čelilo aj mesto Cherson. Ruské údery zasiahli obytné oblasti a tiež kritickú infraštruktúru, zničili štyri byty, 13 domov a tiež čerpaciu stanicu.

V Sumskej oblasti, kde ruské sily hlásia postup, zaznamenali ukrajinské úrady v 25 obciach vyše 50 útokov dronov, delostrelectva a navádzaných leteckých bômb. V Mykolajivskom zhromaždení pri útoku dronov utrpeli zranenia 88-ročná a 57-ročná žena. Hromada je administratívna jednotka zahŕňajúca napríklad mesto a priľahlé dediny. (ČTK)

Ukrajina je skúškou, v ktorej si Európa nemôže dovoliť zlyhať, uviedol český minister zahraničia Lipavský.

Ak sa existujúce inštitucionálne rámce ukážu ako nedostatočné alebo reagujúce príliš pomaly, treba sa podľa neho uchýliť k novým formátom, ako je koalícia európskych krajín, ktoré podporujú Ukrajinu na bojisku aj pri rokovacom stole.

Koalícia si podľa Lipavského kladie za cieľ ukázať, že Európa je pripravená viesť, vyvíjať tlak na Rusko a spoločne so Spojenými štátmi vytvárať cestu k prímeriu a bezpečnej budúcnosti pre Ukrajinu. "Česká republika je hrdá na to, že je súčasťou tohto úsilia," povedal.

Podpora Ukrajiny nie je charita, ale strategická nevyhnutnosť, poznamenal tiež Lipavský. "Je to investícia do našej kolektívnej bezpečnosti, prosperity a dôveryhodnosti. Silná a suverénna Ukrajina je nevyhnutná pre stabilnú Európu, "povedal. Reakcia Európy na ruskú agresiu na Ukrajine podľa neho bude utvárať budúcnosť európskej bezpečnosti, silu transatlantického partnerstva a stabilitu globálneho poriadku na nadchádzajúce desaťročia.

Európa musí na Rusko vyvíjať tlak, zásadným nástrojom sú sankcie, uviedol ďalej Lipavský. Spomenul tiež český návrh na obmedzenie pohybu ruských diplomatov v schengenskom priestore, pre ktorý Lipavský postupne získava podporu členských krajín Európskej únie. "Bohužiaľ, stále existuje určitá neochota byť voči Kremľu rozhodnejšia," dodal.

Lipavský dnes bude v Prahe rokovať s ukrajinským ministrom zahraničia Andrijom Sybihom, v Černínskom paláci sa spoločne stretnú so zástupcami českých firiem a neziskových organizácií, ktoré pomáhajú na Ukrajine. Český minister sa dnes na okraj Globsecu stretne tiež so svojím estónskym či bulharským náprotivkom, stretnúť sa má aj s predstaviteľom Vatikánu alebo francúzskym ministrom pre európske záležitosti.

Ukrajina bola témou konferencie už vo štvrtok, keď na začatí on-line prehovoril Zelenskyj. Prezident Petr Pavel zdôraznil nutnosť nenechať Ukrajinu padnúť. Krajina pokračuje v odvážnom boji za svoju slobodu, nezávislosť a bezpečnosť celej Európy, povedal. (ČTK)

Nezávislé ruské médium Mediazona a ruská služba BBC potvrdili mená 111 387 ruských vojakov zabitých na Ukrajine.

V porovnaní s predchádzajúcou správou z konca mája pribudli na zoznam mŕtvych mená 1 762 ruských vojakov.

Žurnalisti upozorňujú, že skutočné čísla sú pravdepodobne podstatne vyššie, keďže ich overené informácie pochádzajú z verejných zdrojov, ako sú nekrológy, príspevky príbuzných, správy regionálnych médií a vyhlásenia miestnych úradov.

Potvrdený počet mŕtvych podľa médií zahŕňa 28 200 dobrovoľníkov, 17 400 naverbovaných väzňov, takmer 12 300 mobilizovaných vojakov a viac ako 5 100 dôstojníkov. (SITA, Kyiv Independent)

Maďarsko nie je krajina, ktorá padne na kolená pred Ukrajinou, tvrdí maďarský premiér Orbán.

Orbán zdôraznil, že Kyjev sa s Maďarmi nemôže rozprávať povýšenecky.

„Ak nejaká krajina požaduje pomoc, pričom my kŕmime a vzdelávame jej deti, je nemiestne, že sa s nami rozpráva povýšenecky. Ukrajina nemôže požadovať, aby Maďarsko podporilo členstvo krajiny v EÚ, pretože by to Maďarsko zničilo. Nemajú automaticky právo vstúpiť do EÚ, majú iba právo požiadať o členstvo a my k tomu vyjadríme svoj názor. Toto sa teraz deje,“ vykreslil Orbán.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre server valaszonline.hu v utorok povedal, že Orbán sa zrejme domnieva, že si dokáže veci vyriešiť sám prostredníctvom ropy a plynu. Preto podľa Zelenského vsádza na dobrý vzťah s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a zlý vzťah s Ukrajinou. Vyjadril tiež presvedčenie, že maďarský premiér si síce myslí, že vsadil na dobrého koňa, avšak prehrá.

Podľa Zelenského Orbánov postoj neodráža postoj celého Maďarska. „Toto je rozdiel medzi Maďarskom a Ruskom, Putinov postoj v Rusku je totiž identický s postojom jeho spoločnosti. Viktorova politika je, žiaľ, protiukrajinská a protieurópska. Využíva to vo svojej domácej politike: chce využiť vojnu na Ukrajine vo svoj prospech pre voľby. Čo je nespravodlivé,“ dodal. (TASR)

Ukrajinská armáda môže podľa prezidenta Zelenského zablokovať ruskú ofenzívu v Sumskej oblasti na severovýchode krajiny.

Ukrajinské jednotky odtiaľ okupantov postupne vytláčajú, povedal Zelenskyj vo štvrtok večer v pravidelnom videoposolstve. 

Zelenskyj spresnil, že pri svojich tvrdeniach sa opiera o správu vrchného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Olexandra Syrského.

„Ďakujem! Ďakujem každému vojakovi, poddôstojníkovi a dôstojníkovi za tento výsledok,“ dodal bez uvedenia ďalších podrobností. Agentúra DPA pripomína, že tvrdenia nebolo možné bezprostredne nezávisle potvrdiť.

Podľa máp zostavených ukrajinskými vojenskými blogermi pokračujú ruské jednotky v postupe. V popoludňajšej situačnej správe kyjevského generálneho štábu sa spomínali delostrelecké útoky na lokality v Sumskej oblasti, avšak žiadne pozemné strety, dodáva DPA.

Na pokyn ruského prezidenta Vladimira Putina presunula ruská armáda k hraniciam s ukrajinskou Sumskou oblasťou značné posily a pokúsila sa tam zriadiť nárazníkovú zónu.

S postupom ruských jednotiek do hĺbky až 15 kilometrov na ukrajinské územie sa oblastná metropola Sumy dostala do dosahu ruského delostrelectva a dronov s krátkym doletom, uzatvára DPA.