Ukrajina príde o ďalšie územie, ak neprijme ruské požiadavky, vyhlásil ruský vyjednávač Medinskij (SME Minúta)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj privítal v Odese lídrov niekoľkých krajín juhovýchodnej Európy.

Lídri na samite podpísali vyhlásenie odsudzujúce ruskú inváziu, v ktorom okrem iného vyzvali na vstup Ukrajiny do NATO a odsúdili vojnové zločiny spáchané Ruskom.

Na zasadnutí sa zúčastnili aj lídri z Rumunska, Chorvátska, Moldavska a Grécka. Ukrajinu navštívil aj srbský prezident Aleksandar Vučič, ktorý dlhodobo udržiava úzke vzťahy s Ruskom, píše AFP. Išlo o jeho prvú návštevu Ukrajiny od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Vučič na Ukrajine vyhlásil, že podporuje územnú celistvosť krajiny.

Podľa agentúry však Vučič nebol na zozname lídrov, ktorí podpísali spomínané vyhlásenie zverejnené kanceláriou ukrajinského prezidenta.

Lídri vo vyhlásení vyzvali Rusko, aby stiahlo svoje jednotky z Ukrajiny a odsúdili tiež „deportáciu tisícov ukrajinských civilistov vrátane detí“ zo strany Ruska.

„Slobodná, mierová a prosperujúca Európa nie je možná bez slobodnej, mierovej a prosperujúcej Ukrajiny,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Zelenskyj na úvod stretnutia vyzval na jednotu medzi lídrami regiónu. „Žiaľ, náš región je jedným z hlavných cieľov Ruska, hlavných cieľov na vyvolanie chaosu,“ povedal ukrajinský prezident. „Už predtým sme to videli, naprieč Balkánom, kde Rusko podnecovalo etické napätie, sabotáž a dokonca aj pokusy o prevrat,“ pokračoval Zelenskyj.

„Boli sme svedkami pokusov o manipuláciu verejnej mienky v Rumunsku, s účasťou Moskvy. A už tri desaťročia sa Rusko usiluje udržať Moldavsko v chudobe a nestabilite, aby ho úplne dostalo pod svoju kontrolu,“ dodal.

Odesa - miesto konania stredajšieho samitu - je počas viac ako tri roky trvajúcej vojny opakovane terčom ruských útokov dronmi a raketami, pripomína AFP. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v stredu informovalo, že počas nočného dronového útoku došlo k poškodeniu domovov, civilných lodí a skladov v Odeskej oblasti.

Kyjev po prvýkrát organizoval samit Ukrajina - juhovýchodná Európa v roku 2022 s cieľom posilniť vzťahy s týmto regiónom počas ruskej vojny. Minuloročný summit sa konal v chorvátskom Dubrovníku a Zelenskyj počas neho vyzval Európu na „zjednotenie“. Taktiež vyzval Brusel, aby urýchlil proces prijímania nových členov do Európskej únie, a to vrátane Ukrajiny, pripomína AFP. (TASR)

Srbský prezident Aleksandar Vučič prišiel prvýkrát na Ukrajinu od začiatku ruskej vojenskej invázie vo februári 2022.

Vyhlásil, že podporuje územnú celistvosť krajiny.

Srbsko si počas viac než tri roky trvajúcej invázie Ruska na Ukrajinu zachováva oficiálnu politiku neutrality a odmieta, že by vyzbrojovalo ktorúkoľvek zo znepriatelených strán.

V uplynulých dňoch však Rusko obvinilo srbské zbrojovky z toho, že sa „pokúšajú bodnúť Rusku nôž do chrbta" predajom munície pre Ukrajinu. Ani Belehrad, ani Kyjev to pritom nepotvrdil ani nevyvrátil.

Vučič sa zúčastnil na summite organizovanom ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v prístavnom meste Odesa, kde sa zišli lídri z viacerých krajín juhovýchodnej Európy.

„V mene mojej krajiny môžem povedať, že Srbsko bude naďalej veľmi pevné v dodržiavaní Charty OSN a medzinárodného verejného práva, ktoré zahŕňa ochranu územnej celistvosti krajín uznaných OSN ako najdôležitejšiu zásadu,“ povedal Vučič.

Srbský prezident sa len pred niekoľkými týždňami zúčastnil na oslavách 80. výročia konca druhej svetovej vojny na Červenom námestí v Moskve, pripomína AFP.

Vučič sa podľa agentúry pokúsil nájsť kompromis medzi tradičným spojencom Ruskom a túžbou Srbska vstúpiť do Európskej únie, ktorá je jedným z hlavných podporovateľov Ukrajiny vo vojne proti ruskej invázii.

Rusko odsúdilo v neprítomnosti na 26 rokov Dánku, ako zdravotníčka bola pri vpáde Ukrajiny do Kurskej oblasti.

Súd ju uznal vinnou z terorizmu, žoldnierstva a ďalších zločinov, uviedol na svojom webe ruský denník Kommersant, ktorý sa odvoláva na svojho spravodajcu v súdnej sieni. Obhajoba sa plánuje odvolať.

Podľa verdiktu má odsúdená tiež zaplatiť pokutu 1,7 milióna rubľov. Súd tiež nariadil zabaviť 600-tisíc rubľov, ktoré žena podľa rozsudku dostala ako mzdu za sedem mesiacov služby v ukrajinských silách. Kontrakt Dánka ukončila predčasne vlani v novembri, keď takmer zahynula v prestrelke s ruskými vojakmi.

Obžaloba navrhovala pre Dánku 30 rokov za mrežami a pokutu 2,5 milióna rubľov, zatiaľ čo obhajca žiadal o oslobodenie viny. Argumentoval, že obžaloba proti jeho klientke sa opierala o svedectvo zajatého 22-ročného Brita Jamesa Andersona, odsúdeného v Rusku v marci na 19 rokov väzenia, a dvoch zajatých ukrajinských vojakov.

Žiaden zo svedkov ale pred súd nepredstúpil, pretože súd nebol schopný zistiť, kde sa nachádzajú. Ich svedectvo obhajca spochybnil.

"Značná časť dôkazov v prípade pochádza zo sociálnych sietí, nebola preverená, a tak ich nemožno pokladať za prípustné," povedal obhajca. Dodal, že súd nebol schopný zistiť, či Dánka slúžila v ukrajinských silách ako zdravotníčka, alebo ako vojak. (ČTK, Komersant)

Ruský súd nariadil opozičnému politikovi Šlosbergovi dvojmesačné domáce väzenie pre diskreditáciu armády.

Podpredseda mimoparlamentnej liberálnej strany Jabloko bol obvinený okrem iného z diskreditácie armády, informovala ruská štátna tlačová agentúra TASS.

Šlosberg sa podľa obžaloby dopustil diskreditácie ruského vojska svojím vyjadrením v televíznych debatách, kde sa vyslovil za okamžité ukončenie vojny Ruska proti Ukrajine. Konflikt podľa agentúry Reuters označil za "krvavé šachy".

Šlosberg bol predtým za kritiku vojny dvakrát pokutovaný. Úrady ho tiež označili hanlivou nálepkou "zahraničný agent" a teraz ho trestne stíhajú za vyhýbanie sa povinnostiam, ktoré sú s týmto označením spojené, pripomenul server BBC News.

Krátko po tom, ako ruské vojská na rozkaz Putina vo februári 2022 vpadli do susednej krajiny, prijali ruskí zákonodarcovia nové zákony, ktoré hrozia vysokými trestami za šírenie nepravdivých informácií o ozbrojených silách. Za klamlivé pritom ruské úrady a súdy pokladajú všetky informácie, ktoré sa rozchádzajú s oficiálnym výkladom udalostí. Účelom týchto zákonov je umlčať všetok nesúhlas s vojnou a s Putinovým režimom, tvrdia kritici ruských pomerov.

Ruský vyšetrovací výbor v marci uviedol, že za posledné tri roky začal 600 trestných prípadov po obvineniach z diskreditácie armády a šírenia neprávd o jej činnosti.

Portál Meduza uviedol, že v Samare bola odsúdená na 20 rokov väzenia miestna umelkyňa a aktivistka Irina Izmajlovová, ktorá vystupovala proti ruskej invázii na Ukrajinu. Obžaloba tvrdila, že na príkaz ukrajinských tajných služieb vyrobila bombu. (ČTK)

Rusko kritizuje plány Európskej únie na ďalšie zníženie cenového stropu na vývoz ruskej ropy.

Takýto krok neprinesie stabilitu na svetové trhy s ropou a energiami, vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Informuje o tom agentúra DPA.

„Rusko nežije v obmedzeniach len jeden deň - už dlho fungujeme v takýchto podmienkach, ktoré naďalej považujeme za nezákonné,“ uviedol Peskov.

„Rusko získalo cenné a významné skúsenosti, ktoré nám umožňujú minimalizovať nepriaznivé účinky takýchto opatrení,“ dodal.

EÚ sa usiluje o zníženie súčasného cenového stropu zo 60 na 45 amerických dolárov (39,37 eura) za barel (159 litrov) v rámci sprísnenia západných sankcií voči Moskve. Rusko v súčasnosti predáva väčšinu svojej ropy Číne a Indii, čím si udržiava zdroje príjmov, ktoré pomáhajú financovať jeho vojnové hospodárstvo.

Cieľom stratégie EÚ je vyvinúť finančný tlak na Kremeľ, ktorý sa vo veľkej miere spolieha na vývoz surovín, aby udržal svoj štátny rozpočet. Moskva opakovane dáva najavo, že blok svojimi doterajšími 17 balíkmi sankcií nedosiahol svoj cieľ zastaviť ruskú inváziu na Ukrajinu. (TASR)

Rusko a Ukrajina si vo štvrtok vymenia vážne zranených vojnových zajatcov, uviedol ruský vyjednávač Medinskij.

Ide o ďalšiu fázu výmeny tisícky vojnových zajatcov, na ktorom sa znepriatelené strany dohodli na minulotýždňových rokovaniach v Istanbule.

Informovala o tom agentúra AFP.

„Zajtra začneme s naliehavou výmenou ťažko zranených zajatcov,“ vysvetlil Medinskij a dodal, že Ukrajina v stredu odovzdala telá 27 zabitých ruských vojakov.

Rusko už v stredu Ukrajine odovzdalo telá viac ako 1200 padlých ukrajinských vojakov. S výmenami obe strany začali v pondelok a podľa dohody si celkovo vymenia na každej strane vyše 1000 zajatcov a zhruba 6000 tiel padlých.

Výmena vojnových zajatcov je jednou z mála vecí, na ktorých sa Kyjev a Moskva dokážu dohodnúť. Naposledy tak spravili koncom mája, keď si vymenili po 1000 zajatcov. Širšie rokovania ich však dosiaľ nepriblížili k ukončenia vojny, ktorú Rusko rozpútalo napadnutím susednej Ukrajiny vo februári 2022. (TASR)

Najmenej 195 belgických spoločností zvažuje podľa prieskumu aktívnejší vstup do obranného priemyslu.

Vyplýva to z prieskumu, ktorý zverejnilo združenie technologických firiem Agoria a Belgický bezpečnostný a obranný priemysel (BSDI). Na správu denníka The Brussels Times upozornil spravodajca TASR.

Denník pripomenul, že Agoria a BSDI robili prieskum naprieč belgickými technologickými spoločnosti v apríli a máji. Zo 414 doručených odpovedí záujem o rozšírenie svojich aktivít do obranného priemyslu prejavilo 47,1 % podnikov.

Spomedzi celkovo 195 spoločností ochotných sa angažovať v oblasti obrany 75,4 % pôsobí vo Flámsku, 28,2 % vo Valónsku a 10,8 % v regióne Brusel, viaceré z nich však vyvíjajú svoje činnosti naprieč regiónmi federácie.

Primárnou oblasťou ich záujmu je výskum a vývoj v oblasti obrany. Takmer tri štvrtiny (72 %) spoločností, ktoré chcú expandovať do obranného sektora, plánujú vyrábať obranné systémy, komponenty a softvér a 43 % sa zameriava na vývoj nových technológií.

Takmer všetky firmy (96 %) sa zameriavajú na produkty s dvojakým použitím, vhodné pre civilné aj vojenské aplikácie.

Tretina (32,8 %) zainteresovaných spoločností vyjadrila nádej, že do piatich rokov vygeneruje viac ako 10 % svojich príjmov práve vďaka spojeniu s obranným sektorom.

Podľa denníka The Brussels Times však firmy čelia trom hlavným výzvam. Po prvé, 62,6 % respondentov považuje sektor obrany za zložitý, ktorý si vyžaduje viac konzultácií s úradmi. Po druhé, vyše 25 % podnikov so záujmom o sektor obrany uvádza ťažkosti so zabezpečením dostatočného financovania a do tretice, 19,5 % z nich verí, že bude potrebovať pomoc pri vývoze svojich produktov.

Prekážkou je aj nedostatok certifikácií, ktoré poskytujú prístup k dôverným informáciám počas výberových konaní.

Belgické úrady plánujú zvýšiť rozpočtové výdavky na obranu najskôr na 2 % a potom na úroveň 5 %, čo je cieľom NATO, do ktorého Belgicko patrí. Uprostred súčasnej napätej geopolitickej klímy to z obranného sektora robí veľmi atraktívneho partnera pre mnohé domáce spoločnosti. (TASR)

Nemecký kancelár Merz po najnovších útokoch na Ukrajinu obvinil Rusko zo „závažných vojnových zločinov“.

Ako Merz uviedol na spoločnej tlačovej konferencii s holandským premiérom Dickom Schoofom, Rusko v uplynulých dňoch „cieľavedome a bezohľadne“ útočilo na civilné obyvateľstvo Ukrajiny početnými dronmi a riadenými strelami.

Merz označil rozsiahle ruské útoky za „teror proti civilistom“ a zdôraznil, že „v žiadnom prípade nejde o primeranú reakciu“ na „veľmi presné“ ukrajinské útoky na ruské vojenské letiská.

V pondelok Rusko zaútočilo na Ukrajinu 322 vzdušnými prostriedkami, pričom ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 284 z nich.

Pri útokoch na Kyjev bola poškodená aj budova v blízkosti delegácie EÚ na Ukrajine. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha vyzval po masívnych náletoch na neodkladné prijatie nových silných sankcií voči Rusku. (SITA, Ukrajinská pravda)

Pokusy o zlepšenie vzťahov medzi Ruskom a USA pravdepodobne neprinesú „rýchle výsledky“, vyhlásil Kremeľ.

Informovala o tom agentúra AFP.

„Existuje mnoho prekážok v rámci bilaterálnych vzťahov a je nepravdepodobné, že by sme mohli (dosiahnuť) nejaké rýchle výsledky,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Putin sa popri telefonátoch s Trumpom stretol niekoľkokrát v Moskve aj s osobitným vyslancom Bieleho domu Steveom Witkoffom. Diplomati oboch krajín rokovali aj v Saudskej Arábii a delegácie na nižšej úrovni sa streli i v tureckom Istanbule, kde hovorili o zefektívnení práce svojich veľvyslanectiev.

Ruský veľvyslanec v Spojených štátoch Alexander Darčijev ozrejmil, že rozhovory budú pokračovať v Moskve a vo Washingtone, informovala tlačová agentúra TASS. „Môžem potvrdiť, že ďalšie rozhovory medzi oboma delegáciami sa uskutočnia v blízkej budúcnosti v Moskve,“ povedal Darčijev bez upresnenia.

K úplnej normalizácii vzťahov medzi oboma štátmi je podľa Darčijeva ešte dlhá cesta. Existuje však určitý pokrok, ktorý priniesol hmatateľné výsledky, ako napríklad predbežné rozhodnutie, prijaté na poslednom kole konzultácií v Istanbule 10. apríla, presunúť rozhovory do hlavných miest oboch krajín, poznamenal veľvyslanec. (TASR)

Súd v Moskve odsúdil v neprítomnosti na 18-ročný trest väzenia Leonida Volkova, blízkeho spolupracovníka Navaľného.

Informovala o tom ruská štátna agentúra TASS. Volkov žije mimo Ruska.

"Súd uznal Leonida Michajloviča Volkova vinným z viacerých trestných činov a rozhodol o jeho odsúdení v neprítomnosti na 18 rokov trestu odňatia slobody v trestaneckej kolónii," uviedol súd.

Volkovovi tiež podľa agentúry uložil pokutu vo výške dva milióny rubľov.

Rusko zakazuje akúkoľvek formu spolupráce s organizáciami alebo skupinami, ktoré označuje za extrémistické, pričom trestom za porušenie nariadenia môže byť aj väzenie. Organizácie spojené s Navaľným, vrátane Fondu boja proti korupcii, si vyslúžili od súdov prívlastok extrémistické už pred rokmi.

Volkov viedol politické kampane Navaľného, v roku 2020 sa s rodinou uchýlil do litovského exilu. V roku 2024 bol pred svojím domom vo Vilniuse napadnutý útočníkmi s kladivom. Volkov k tomu vtedy uviedol, že za napadnutím stojí Putin.

Navaľnyj, ktorý by najvýznamnejším domácim oponentom Putina, zahynul vlani vo februári v trestaneckej kolónii za polárnym kruhom. Podľa jeho spolupracovníkov majú opatrenia ruských úradov za cieľ znemožniť akúkoľvek politickú opozíciu voči Putinovi. (ČTK)

Nemeckí bývalí poprední predstavitelia SPD vyzvali na rokovania s Ruskom a kritizovali zvyšovanie obranných výdavkov.

Bývalí poprední predstavitelia nemeckých sociálnych demokratov zverejnili manifest, v ktorom vládu vyzývajú na rokovania s Ruskom. SPD je koaličnou stranou vo vláde pod vedením kresťanského demokrata Friedricha Merza a patrí jej post ministra obrany.

Informovala o tom agentúra DPA.

Dokument podpísalo viac ako 100 ľudí, medzi nimi aj bývalý šéf poslaneckého klubu SPD Rolf Mützenich, bývalý predseda strany Norbert Walter-Borjans, zahraničnopolitický expert Ralf Stegner a niekoľko poslancov na spolkovej a krajinskej úrovni.

„Vojenská alarmistická rétorika a obrovské zbrojné programy nevytvárajú väčšiu bezpečnosť pre Nemecko a Európu, ale vedú k destabilizácii a posilneniu vzájomného vnímania hrozby medzi NATO a Ruskom,“ uvádza sa v dokumente.

Podpísaní vyjadrili poľutovanie nad „nutkaním viac zbrojiť a pripravovať sa na údajne neodvratnú vojnu.“

Podľa DPA by manifest mohol spôsobiť rozruch na straníckej konferencii SPD, ktorá je naplánovaná na koniec júna. Sociálni demokrati si na nej zvolia nové vedenie po slabých výsledkoch vo februárových parlamentných voľbách. (TASR)

Fínsko si predvolalo vysokopostaveného ruského diplomata pre podozrenie z narušenia vzdušného priestoru krajiny.

K narušeniu podľa všetkého došlo v utorok. Agentúra Reuters pripomína, že ide o druhé takéto narušenie za menej ako tri týždne.

Fínsko v utorok uviedlo, že má podozrenie na narušenie vzdušného priestoru ruským vojenským lietadlom na juhu krajiny pri pobreží mesta Porvoo. Fínska pohraničná stráž uviedla, že incident vyšetruje.

„Fínske ministerstvo zahraničných vecí si pozvalo úradujúceho vedúceho ruskej misie, aby sa dnes vyjadril k tejto záležitosti,“ uviedol rezort diplomacie vo vyhlásení pre agentúru Reuters. Pozvanie na rozhovor potvrdil aj fínsky verejnoprávny vysielateľ YLE, no ministerstvo bezprostredne odmietlo poskytnúť akékoľvek ďalšie podrobnosti.

Ide už o druhý prípad, keď si rezort v priebehu niekoľkých týždňov predvolal ruského predstaviteľa. Fínsko podozrievalo Moskvu z narušenia vzdušného priestoru aj koncom minulého mesiaca, čo viedlo k vypočúvaniu veľvyslanca Pavla Kuznecova.

Ministerstvo veľvyslancovi v súvislosti s podozrením z porušenia predpisov odovzdalo aj diplomatickú nótu.

Moskva opakovane varovala Fínsko pred možnými dôsledkami jeho rozhodnutia vstúpiť do NATO a napätie medzi krajinami narastá, konštatuje AFP. (TASR)

Export z Ruska do Nemecka klesol v minulom roku o takmer 95 percent. Vplyv mali najmä sankcie. (TASR)

Na Ukrajinu sa vrátili telá 1212 padlých vojakov, pozostatky budú čo najskôr identifikované, uviedli úrady.

V predchádzajúcich dvoch dňoch Kyjev aj Moskva informovali o výmene vojnových zajatcov v rámci dohody, ku ktorej dospeli delegácie oboch krajín.

Rusko avizovalo, že pôjde o najrozsiahlejšiu výmenu od začiatku vojny. Vrátených má byť teraz celkovo vyše tisíc zajatcov na každej strane, ktorí sú zranení alebo mladší ako 25 rokov.

Počty oslobodených Rusko ani Ukrajina v pondelok ani v utorok nespresnili. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok uviedol, že súčasná výmena má vo viacerých fázach pokračovať aj v najbližších dňoch.

V prvej skupine podľa Zelenského boli zranení a mladší ako 25 rokov, v druhej sa vrátili zranení vojaci, ktorí padli do ruského zajatia. Ďalšia časť dohody sa týka repatriácie padlých.

Medzi padlými, ktorých pozostatky sa teraz vrátili na Ukrajinu, sú podľa koordinačného štábu ukrajinskí vojaci, ktorí bojovali proti ruskej inváznej armáde v Charkovskej, Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, ale tiež v ruskej Kurskej oblasti, kam ukrajinská armáda prekvapivo prenikla vlani v lete.

Ukrajinský koordinačný štáb dohodu s Rusmi z Istanbulu nespomína, vo svojej správe hovorí o spoločnej práci rôznych ukrajinských úradov či zložiek a ďakuje za pomoc Medzinárodnému výboru Červeného kríža.

Dohodnutá výmena vojnových zajatcov a repatriácia padlých je v podstate jediný výsledok druhého kola prvých priamych rokovaní medzi Rusmi a Ukrajincami za posledné tri roky. Ukrajina sa rozsiahlej ruskej vojenskej agresii bráni od 24. februára 2022.

odobná výmena zajatcov z každej strany bola jediným výsledkom už prvého stretnutia ukrajinskej a ruskej delegácie v Istanbule v polovici mája.

Cez víkend sa okolo terajšej výmeny objavili otázniky, keď sa Moskva a Kyjev navzájom vinili z jej meškania alebo marenia. 

Poľská kontrarozviedka zatkla muža z mesta Bydhošť pre podozrenie zo špionáže pre ruskú tajnú službu.

Informovalo o tom poľské ministerstvo vnútra.

Muž bol obvinený zo špionáže pre spravodajské služby Ruskej federácie a "zhromažďovanie a odovzdávanie informácií o prevádzke kriticky dôležitých obranných zariadení, ktoré by mohli poškodiť Poľskú republiku", napísal na sieti X hovorca ministerstva vnútra Jacek Dobrzyński.

"Na základe rozhodnutia súdu strávi muž nasledujúce tri mesiace vo väzbe," dodal s tým, že v prípade odsúdenia mu hrozí osem rokov väzenia až doživotie.

Podľa vyjadrenia prokuratúry, na ktoré sa odvoláva agentúra PAP, bol muž zadržaný 4. júna. Výzvednú činnosť v Poľsku i zahraničí vykonával od februára do marca. Podozrivý má vysokoškolské vzdelanie a podľa vyšetrovateľov konal z ideologických pohnútok a proruského presvedčenia.

Poľsko už skôr uviedlo, že kvôli svojej úlohe hlavného prekladiska západnej pomoci Ukrajine, ktorú v roku 2022 vojensky napadlo Rusko, je hlavným terčom ruskej špionáže, sabotáží a kybernetických útokov. (ČTK)

Počet obetí ruského útoku na Charkov stúpol na tri, zranených je šesť desiatok ľudí. 

Prokuratúra uviedla, že Rusi na Charkov útočili bezpilotnými lietadlami. Skoršie informácie hovorili o dvoch mŕtvych.

Podľa šéfa charkovskej oblasti Oleha Synehubova však v nemocnici zomrel ešte 65-ročný muž, ktorý mal rozsiahle popáleniny.

"V dvoch štvrtiach mesta bolo vykonaných sedemnásť dronových útokov," uviedol starosta tohto druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihor Terechov a dodal, že medzi zranenými sú deti.

Zasiahnuté sú podľa neho viacpodlažné budovy, rodinné domy, detské ihriská, podniky i verejná doprava. Podľa Synehubovho údery zasiahli okrem iného trolejbusové depo. (ČTK)

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že počas noci zničilo 32 ukrajinských dronov nad viacerými oblasťami.

Šestnásť dronov Rusi zničili  nad Voronežskou oblasťou, osem nad Kurskou, päť nad Tambovskou, dva nad Rostovskou a jeden nad Čiernym morom pri polostrove Krym, ktorý Moskva anektovala v rozpore s medzinárodným právom v roku 2014. Ráno ohlásilo zostrel dronu nad Belgorodskou oblasťou.

Rusko zvyčajne neoznamuje celkový rozsah ukrajinských vzdušných útokov a hlási iba zostrelené drony.

Ruská služba stanice BBC s odvolaním sa na telegramové kanály a svedectvá miestnych obyvateľov napísala, že cieľom ukrajinského útoku v Tambovskej oblasti bol závod na výrobu strelného prachu.

Regionálny gubernátor Jevgenij Pervyšov podľa BBC informoval o odrazení ukrajinského útoku na tamojšie mesto Kotovsk.

"V dôsledku pádu jedného zo zostrelených dronov vypukol požiar, ktorý uhasili hasiči. Zranenia nie sú," uviedol ruský činiteľ bez toho, aby špecifikoval cieľ útoku. (ČTK)

Ukrajina zámerne zveličuje dôsledky útoku na ruské letiská, vyhlásil námestník ruského ministra zahraničia Riabkov.

Rusko uviedlo, že ukrajinský útok dronov zo začiatku júna bol „úmyselne zveličený“. Podľa Kyjeva sa na ruských letiskách hlboko vo vnútrozemí podarilo zničiť niekoľko ruských bombardérov vrátane strategických.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajina zasiala do Ruska nepokoj. Čo sa dialo po ruskom Pearl Harbore Čítajte 

V rámci operácie Pavučina ukrajinské drony ukryté v nákladných autách 1. júna zasiahli letiská na Sibíri a na Ďalekom východe, kde Rusko dislokuje svoje ťažké bombardéry, ktoré sú súčasťou jeho strategických jadrových síl.

Ukrajina tvrdí, že ruskému letectvu spôsobila škody vo výške sedem miliárd dolárov.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov uviedol, že „dôsledky tohto útoku zo strany Kyjeva sú vedome, zámerne a cielene zveličované,“ a spôsobilosti ruského jadrového odstrašenia „neutrpeli v dôsledku týchto akcií významnú škodu.“ Poškodené vojenské objekty podľa neho „môžu byť a budú obnovené“. (TASR)

Srbský prezident Vučić v stredu pricestuje na Ukrajinu. Pôjde o jeho prvú návštevu od začiatku ruskej invázie.

V máji sa Vučić, ktorý udržiava úzke vzťahy s ruským vedením, zúčastnil na oslavách konca druhej svetovej vojny v Moskve.

Vučić sa na Ukrajine zúčastní na samite Ukrajiny a krajín juhovýchodnej Európy, vopred neohlásená návšteva bude jednodňová, uviedla prezidentská kancelária. Podľa stanice N1 sa vrcholná schôdzka uskutoční v juhoukrajinskej Odese.

Srbsko pod Vučićovým vedením balancuje medzi svojimi tradičnými väzbami na Rusko a Európsku úniu, o ktorej členstvo sa táto balkánska krajina uchádza.

V rusko-ukrajinskej vojne sa označuje za neutrálnu. Hoci Belehrad odsúdil ruskú inváziu, nepripojil sa k západným sankciám uvaleným na Moskvu kvôli jej agresii voči Ukrajine. Vučić sa tiež niekoľkokrát stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Ruská rozviedka SVR koncom mája obvinila členské štáty NATO, že pomáhajú sprostredkovať dodávky srbskej munície ukrajinskej armáde.

Počínanie srbského zbrojárskeho priemyslu označila za "ranu do chrbta" Rusku ako tradičnému spojencovi. Vučić k tomu uviedol, že Belehrad s Moskvou tvrdenia spoločne preverí. (ČTK)

Ukrajina príde o ďalšie územie, ak neprijme ruské požiadavky, vyhlásil hlavný ruský vyjednávač Medinskij.

Putinov prezidentský poradca to uviedol v rozhovore s denníkom The Wall Street Journal. Ukrajina považuje ruské požiadavky za ultimáta.

Vladimir Medinskij poskytol rozhovor americkému denníku po druhom kole priamych ukrajinsko-ruských rokovaní v Istanbule. Rozhovory nepriniesli žiadny prelom, strany sa ale dohodli na ďalšej výmene väzňov a tiel padlých vojakov.

"Chceme mier," tvrdil Putinov poradca. "Ale ak sa Ukrajina bude aj naďalej riadiť národnými záujmami iných, potom jednoducho budeme nútení reagovať," dodal.

Ruský prezident Vladimir Putin a jeho poradca Vladimir Medinskij. (zdroj: Kremeľ)

Kyjev dlhodobo upozorňuje, že práve tento druh argumentácie, ktorý sa pravidelne objavuje vo vyhláseniach ruského prezidenta Putina, bráni akémukoľvek pokroku v mierových rokovaniach medzi Kyjevom a Moskvou.

Šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha označil ruské návrhy za súbor starých ultimát, ktoré situáciu nijako nepribližujú skutočnému mieru.

"S Ruskom nie je možné viesť dlhú vojnu," povedal tiež historik Medinskij v rozhovore s Wall Street Journal. Ako dôkaz toho, že Rusko v dlhých bojoch víťazí, uviedol 21 rokov trvajúcu vojnu so Švédskom v 18. storočí.

Viacero dlhých vojen vedených Rusmi sa však skončilo porážkou, vrátane takmer desať rokov trvajúcej invázie do Afganistanu, ktorá vyčerpala zdroje Moskvy a skončila sa v roku 1989 vojenským stiahnutím, ktoré o dva roky neskôr urýchlilo rozpad Sovietskeho zväzu. Podľa západných predstaviteľov sú straty Ruska na Ukrajine viac ako desaťkrát väčšie ako Sovietskeho zväzu počas celého afganského ťaženia, pripomenul Wall Street Journal.

Medinskij v rozhovore takisto zľahčoval dopad nedávneho útoku ukrajinských dronov, ktorý zničil najmenej 12 ruských strategických bombardérov. Podľa neho akcia, ku ktorej sa prihlásila ukrajinská tajná služba SBU, nevrhla na rozhovory v Istanbule žiadny tieň.

Počas uplynulého dňa stratilo Rusko na Ukrajine podľa Kyjeva 1 120 vojakov, informuje ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 999 200, uviedol v stredu na facebooku.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, 15 obrnených bojových vozidiel pechoty, 34 delostreleckých systémov a jeden raketomet

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 927 tankov, 22 783 obrnených bojových vozidiel pechoty, 29 016 delostreleckých systémov a 1413 raketometov.

Útokom ruských dronov čelil v noci ukrajinský Charkov, hlási najmenej dvoch mŕtvych a 57 zranených.

S odvolaním sa na charkovského primátora Ihora Terechova o tom informovala agentúra AFP. Medzi zranenými je aj sedem detí vrátane dvojročného batoľaťa.

Útok sa odohral deň po tom, ako podobné ruské údery na Kyjev a Odesu, jedny z najväčších od začiatku ruskej invázie vo februári 2022, pripravili o život troch ľudí.

Deväť zranených, vrátane dvojročného dievčatka a 15-ročného chlapca, bolo hospitalizovaných, uviedol na Telegrame šéf oblastnej správy Oleh Synehubov.

Agentúra Reuters doplnila, že nálet celkovo 17 dronov, ktorý spôsobil tieto škody, trval deväť minút.

V statuse zverejnenom na platforme Telegram Terechov uviedol, že po útoku vypukol požiar v päťposchodovej budove v jednej zo štvrtí, pričom plamene tam zachvátili viac ako 15 bytov. Ďalšie bytové domy boli zasiahnuté v inej časti mesta.

Terechov upozornil, že pod troskami poškodených budov môžu byť ešte uväznení ľudia.

Pri útoku boli zasiahnuté aj rodinné domy, ihriská, podniky a trolejbusová vozovňa, doplnil. Synehubov dodal, že údery zasiahli aj mestské trolejbusové depo.

Sirény varujúce pred možným útokom sa v noci na stredu rozozvučali nielen v Charkovskej oblasti, ale aj v niekoľkých ďalších regiónoch, informovala britská stanica BBC.

Ukrajinská armáda uviedla, že Rusko cez noc vypustilo 85 dronov, z ktorých 40 bolo zostrelených. Deväť dronov sa "stratilo", čo je odkaz na to, že ukrajinská armáda používa elektronické prostriedky na ich presmerovanie, alebo išlo o návnady bez výbušnej hlavice.

"Hlavnými oblasťami náletu sa stali Charkovská, Donecká a Odeská oblasť," uviedla armáda.

Charkov odolal útoku ruskej armády už v prvých dňoch invázie a odvtedy je častým cieľom raketových a dronových útokov. Nočný útok v stredu nasledoval po dvoch dňoch intenzívnych náletov na Ukrajinu, ktoré Moskva označila za odvetu za nedávne cielené útoky ukrajinskej armády hlboko na území Ruska. (TASR, ČTK)

Ďalšie kolo rozhovorov medzi Ruskom a USA o normalizácii vzťahov sa uskutoční „v blízkej budúcnosti“ v Moskve.

V rozhovore pre agentúru TASS to uviedol nový ruský veľvyslanec vo Washingtone Alexander Darčijev.

K úplnej normalizácii vzťahov medzi oboma štátmi je podľa Darčijeva ešte dlhá cesta a tento proces je náročný, pretože ho brzdia „nielen oponenti Bieleho domu v podobe deep state, ale aj niektorí ‚jastrabi‘ v Kongrese, kde sa etablovala silná protiruská lobby“.

Existuje však určitý pokrok, ktorý priniesol hmatateľné výsledky, ako napríklad predbežné rozhodnutie, prijaté na poslednom kole konzultácií v Istanbule 10. apríla, presunúť rozhovory do hlavných miest oboch krajín, poznamenal Darčijev.

„Môžem potvrdiť, že ďalšie rozhovory medzi oboma delegáciami sa uskutočnia v blízkej budúcnosti v Moskve,“ dodal.

Rusko a USA viedli 18. februára v Rijáde prvé rokovania od začiatku rusko-ukrajinskej vojny. Diskutovali o rusko-amerických vzťahoch, prípravách na stretnutie prezidentov Ruska a o ukončení vojny na Ukrajine.

V Istanbule sa následne 27. februára a 10. apríla uskutočnili dve kolá rokovaní, ktorých témou bola normalizácia fungovania ruského a amerického veľvyslanectva.

Ruskú delegáciu viedol Darčijev, americkú námestníčka ministra zahraničných vecí pre európske a euroázijské záležitosti Sonata Coulterová.

Po druhom kole rozhovorov si obe strany vymenili nóty o zárukách neobmedzeného prístupu k bankovým službám pre diplomatické misie a dohodli sa na prijatí ďalších opatrení na zmiernenie cestovných obmedzení a vydávania víz pre diplomatov. Podľa Darčijeva Rusko zdôraznilo prioritu rýchleho vrátenia svojho majetku zaisteného v USA. (TASR)

Ruský útok, ktorý poškodil Chrám svätej Sofie, označil prezident Zelenskyj za „neprijateľný a katastrofálny“.

Zelenskyj spresnil, že v dôsledku útoku padla časť omietky chrámu z 11. storočia, ktorý je jedným z najcennejších monumentov Ukrajiny a je zaradený na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

„Pre všetkých ľudí, ktorí skutočne poznajú históriu a kresťanstvo im nie je cudzie, je čo i len hrozba poškodenia alebo zničenia Svätej Sofie absolútne neprijateľná, katastrofálna,“ povedal Zelenskij vo svojom pravidelnom večernom videoposolstve.

„Ale nie pre Rusko. Šialené do (Iránom vyrobených dronov) šáhidov a červeného tlačidla. A katastrofy sú presne zmyslom ich existencie. Nič neprodukujú a nič po sebe nezanechajú,“ podotkol ukrajinský prezident.

Minister kultúry Mykola Točyckyj v tejto súvislosti uviedol, že Rusko „opäť zasiahlo samotné srdce našej identity“. Katedrálu nazval „dušou celej Ukrajiny“.

Točyckyj dodal, že tlaková vlna poškodila rímsu na hlavnej apside pamiatky. Kusy bielej omietky spadli na zem a v časti rímsy bola viditeľná medzera.

Je to prvýkrát od začiatku vojny, čo bola katedrála poškodená, povedal novinárom prvý zástupca generálneho riaditeľa monumentu Vadym Kyrylenko.

„Ako hovoria naši strážnici, niekedy sa (drony) takmer dotknú krížov na zvonici, čo je 76 metrov nad zemou,“ povedal s tým, že ku kritickému poškodeniu nedošlo.

Na historickom Sofijskom námestí v Kyjeve tento týždeň vystavujú inštaláciu „Čierny mrak".

Šľahajú z nej blesky a dunia hromy, evokujúc atmosféru vojny.

Inštalácia ukrajinského umelca Olexija Saja je 30 metrov dlhá a 15 metrov vysoká, váži takmer osem ton a je vyrobená zo štyroch kilometrov látky. Ako pripomienka ruskej invázie na Ukrajinu dielo vydáva aj zvuky delostreleckej paľby, výbuchov, dronov a vojenských vozidiel.

„Pripravte sa. Zlo číha za rohom. Má však zmysel mu čeliť,“ odkázal 50-ročný Saj ľuďom aj za hranicami Ukrajiny. V jej hlavnom meste došlo počas konfliktu k nárastu „vojnového umenia“, uviedla agentúra Reuters.

„Keď si niekto nabudúce pozrie správy o Ukrajine, možno zaregistruje nielen informácie, ale aj emócie, ktoré s nimi súvisia. (Čierny mrak) má fungovať práve takto," doplnila manažérka projektu Marija Morozová.

Inštalácia bude ukrajinským príspevkom na každoročnom osemdňovom festivale nezávislého umenia Burning Man, ktorý sa koná v auguste v Black Rock Desert v nevadskej púšti. (TASR)