Ukrajina Rusko Online: Rusko a Ukrajina pokračovali vo výmene vojnových zajatcov

Ďalšie kolo rozhovorov medzi Ruskom a USA o normalizácii vzťahov sa uskutoční „v blízkej budúcnosti“ v Moskve.

V rozhovore pre agentúru TASS to uviedol nový ruský veľvyslanec vo Washingtone Alexander Darčijev.

K úplnej normalizácii vzťahov medzi oboma štátmi je podľa Darčijeva ešte dlhá cesta a tento proces je náročný, pretože ho brzdia „nielen oponenti Bieleho domu v podobe deep state, ale aj niektorí ‚jastrabi‘ v Kongrese, kde sa etablovala silná protiruská lobby“.

Existuje však určitý pokrok, ktorý priniesol hmatateľné výsledky, ako napríklad predbežné rozhodnutie, prijaté na poslednom kole konzultácií v Istanbule 10. apríla, presunúť rozhovory do hlavných miest oboch krajín, poznamenal Darčijev.

„Môžem potvrdiť, že ďalšie rozhovory medzi oboma delegáciami sa uskutočnia v blízkej budúcnosti v Moskve,“ dodal.

Rusko a USA viedli 18. februára v Rijáde prvé rokovania od začiatku rusko-ukrajinskej vojny. Diskutovali o rusko-amerických vzťahoch, prípravách na stretnutie prezidentov Ruska a o ukončení vojny na Ukrajine.

V Istanbule sa následne 27. februára a 10. apríla uskutočnili dve kolá rokovaní, ktorých témou bola normalizácia fungovania ruského a amerického veľvyslanectva.

Ruskú delegáciu viedol Darčijev, americkú námestníčka ministra zahraničných vecí pre európske a euroázijské záležitosti Sonata Coulterová.

Po druhom kole rozhovorov si obe strany vymenili nóty o zárukách neobmedzeného prístupu k bankovým službám pre diplomatické misie a dohodli sa na prijatí ďalších opatrení na zmiernenie cestovných obmedzení a vydávania víz pre diplomatov. Podľa Darčijeva Rusko zdôraznilo prioritu rýchleho vrátenia svojho majetku zaisteného v USA. (TASR)

Ruský útok, ktorý poškodil Chrám svätej Sofie, označil prezident Zelenskyj za „neprijateľný a katastrofálny“.

Zelenskyj spresnil, že v dôsledku útoku padla časť omietky chrámu z 11. storočia, ktorý je jedným z najcennejších monumentov Ukrajiny a je zaradený na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

„Pre všetkých ľudí, ktorí skutočne poznajú históriu a kresťanstvo im nie je cudzie, je čo i len hrozba poškodenia alebo zničenia Svätej Sofie absolútne neprijateľná, katastrofálna,“ povedal Zelenskij vo svojom pravidelnom večernom videoposolstve.

„Ale nie pre Rusko. Šialené do (Iránom vyrobených dronov) šáhidov a červeného tlačidla. A katastrofy sú presne zmyslom ich existencie. Nič neprodukujú a nič po sebe nezanechajú,“ podotkol ukrajinský prezident.

Minister kultúry Mykola Točyckyj v tejto súvislosti uviedol, že Rusko „opäť zasiahlo samotné srdce našej identity“. Katedrálu nazval „dušou celej Ukrajiny“.

Točyckyj dodal, že tlaková vlna poškodila rímsu na hlavnej apside pamiatky. Kusy bielej omietky spadli na zem a v časti rímsy bola viditeľná medzera.

Je to prvýkrát od začiatku vojny, čo bola katedrála poškodená, povedal novinárom prvý zástupca generálneho riaditeľa monumentu Vadym Kyrylenko.

„Ako hovoria naši strážnici, niekedy sa (drony) takmer dotknú krížov na zvonici, čo je 76 metrov nad zemou,“ povedal s tým, že ku kritickému poškodeniu nedošlo.

Na historickom Sofijskom námestí v Kyjeve tento týždeň vystavujú inštaláciu „Čierny mrak".

Šľahajú z nej blesky a dunia hromy, evokujúc atmosféru vojny.

Inštalácia ukrajinského umelca Olexija Saja je 30 metrov dlhá a 15 metrov vysoká, váži takmer osem ton a je vyrobená zo štyroch kilometrov látky. Ako pripomienka ruskej invázie na Ukrajinu dielo vydáva aj zvuky delostreleckej paľby, výbuchov, dronov a vojenských vozidiel.

„Pripravte sa. Zlo číha za rohom. Má však zmysel mu čeliť,“ odkázal 50-ročný Saj ľuďom aj za hranicami Ukrajiny. V jej hlavnom meste došlo počas konfliktu k nárastu „vojnového umenia“, uviedla agentúra Reuters.

„Keď si niekto nabudúce pozrie správy o Ukrajine, možno zaregistruje nielen informácie, ale aj emócie, ktoré s nimi súvisia. (Čierny mrak) má fungovať práve takto," doplnila manažérka projektu Marija Morozová.

Inštalácia bude ukrajinským príspevkom na každoročnom osemdňovom festivale nezávislého umenia Burning Man, ktorý sa koná v auguste v Black Rock Desert v nevadskej púšti. (TASR)

Slovensko podľa Fica nepodporí sankčný balík, ak EK neposkytne riešenie po stopke plynu, ropy a jadrového paliva z Ruska. (SME)

Ruská polícia zadržala opozičného politika Leva Šlosberga a obvinila ho z opakovanej diskreditácie ruskej armády.

Podľa agentúry AFP o tom informovala politická strana Jabloko, ktorej je Šlosberg podpredsedom.

Šlosberg je súčasne jedným z posledných verejne známych ľudí otvorene kritizujúcich vojnu na Ukrajine, ktorý ešte žije v Rusku a nie je vo väzení.

Strana Jabloko vo svojom vyhlásení spresnila, že Šlosberg bol zadržaný za to, že začiatkom tohto roka vo videodebate vyzýval na prímerie na Ukrajine. Toto video bolo následne šírené na platforme Odnoklassniki (Spolužiaci), ktorá je v Rusku obľúbeným komunikačným fórom.

Podľa Jabloka Šlosberga po zadržaní presunuli do dočasného detenčného centra ako obvineného z opakovanej diskreditácie ruskej armády. Pred súd, ktorý rozhodne o jeho ďalšom osude, sa Šlosberg postaví v stredu.

Vo vyhlásení strany sa uvádza, že polícia po zadržaní prehľadala Šlosbergov byt a kanceláriu v západoruskom Pskove, ako aj byt jeho 96-ročného otca.

Šlosberg dostal pokutu za diskreditáciu ruskej armády už dvakrát. Stalo sa tak na základe zákona, ktorý ruská Štátna duma prijala niekoľko dní po rozpútaní vojny na Ukrajine vo februári 2022. Ide o legislatívu, ktorá sa v Rusku často používa na umlčanie disentu.

Šlosbergov byt a byt jeho otca polícia prehľadala aj začiatkom októbra 2024. Vtedy bolo proti tomuto politikovi začaté konanie za neplnenie povinností tzv. zahraničného agenta.

Z priradenia do zoznamu zahraničných agentov okrem rôznych obmedzení občianskych práv a slobôd vyplýva aj povinnosť, že daná osoba musí tento fakt oznámiť v každom verejnom ústnom či písomnom prejave. Ak to počas roka dvakrát neurobí, tretíkrát sa už začne trestné stíhanie s hrozbou dvoch rokov väzenia.

Väčšina najvýraznejších opozičných politikov odišla z Ruska do emigrácie v obave z represií. (TASR)

Fínsko uviedlo, že má podozrenie na narušenie vzdušného priestoru krajiny ruským vojenským lietadlom.

K incidentu pri pobrežnom meste Porvoo východne od hlavného mesta Helsinki došlo niekoľko týždňov po tom, čo si fínski predstavitelia v súvislosti s podobným prípadom predvolali ruského veľvyslanca.

Fínsko, ktoré vstúpilo do NATO v roku 2023 po tom, čo Moskva rok predtým vojensky napadla Ukrajinu, má s Ruskom hranicu dlhú 1340 kilometrov.

„Bolo okamžite začaté vyšetrovanie v prípade údajného narušenia vzdušného priestoru,“ povedal o najnovšom incidente minister obrany Antti Häkkanen.

Vyšetrovanie povedie fínska pobrežná stráž. (TASR)

Nemecký kancelár Merz kritizoval ruský „teror voči civilnému obyvateľstvu“ na Ukrajine.

Spolkový kancelár na spoločnej tlačovej konferencii s holandským premiérom Dickom Schoofom nazval ruské útoky na Ukrajinu „tými najzávažnejšími vojnovými zločinmi“. Rusko podľa neho neútočilo na vojenské ciele, ale na civilné obyvateľstvo.

Najnovšie kroky Ruska boli podľa Merza „všetkým, len nie primeranou odpoveďou na mimoriadne precízne ukrajinské útoky na vojenské letiská a infraštruktúru počas uplynulého týždňa“.

„Rusko chcelo spôsobiť krviprelievanie a skutočnosť, že sa tak stalo len v obmedzenej miere, je vďaka účinnej ukrajinskej obrane,“ dodal.

Merzove vyjadrenia prichádzajú pred summitom G7 v Kanade (15. – 17. júna) a stretnutím NATO koncom tohto mesiaca, kde sa spojenci chystajú tlačiť na amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby bol voči Kremľu tvrdší, píše AFP.

Merz ďalej zdôraznil, že spojenci Kyjeva sú kedykoľvek pripravení na rokovania, avšak ak budú rokovania odmietnuté – a ruská strana ich odmieta –, reakciou musí byť „vojenská sila a masívny ekonomický tlak“. (TASR)

Rusko a Ukrajina pokračovali vo výmene vojnových zajatcov.

V rámci najnovšej výmeny sa na jednej i druhej strane do vlasti vrátila druhá skupina zajatých vojakov. Informovalo o tom ruské ministerstvo obrany. Ukrajinský prezident správu potvrdil a uviedol, že všetci vrátení Ukrajinci potrebujú okamžitú lekársku pomoc.

Výmena, s ktorou znepriatelené krajiny začali v pondelok, je výsledkom druhého kola priamych rokovaní Ukrajiny a Ruska v Istanbule z minulého týždňa. Podľa dohody si znepriatelené krajiny celkovo vymenia na každej strane vyše 1000 zajatcov a zhruba 6000 tiel padlých.

Počas prvého dňa si Kyjev a Moskva vymenili skupinu zajatcov, ktorí boli ťažko zranení alebo mali menej než 25 rokov. Kyjev a Moskva v pondelok ani v utorok nespresnili, koľko osôb sa vrátilo do vlasti.

„V súlade s rusko-ukrajinskými dohodami dosiahnutými 2. júna v Istanbule bola vrátená druhá skupina ruských vojakov. Výmenou bola odovzdaná skupina ukrajinských vojnových zajatcov,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany na sociálnych sieťach.

Na Ukrajinu sa podľa Zelenského vrátili príslušníci ozbrojených síl, Národnej gardy, pohraničnej služby a špeciálnej dopravnej služby.

„Dnešný deň je prvou etapou návratu našich zranených a ťažko ranených bojovníkov z ruského zajatia. U všetkých je potrebná okamžitá lekárska starostlivosť. Ide o dôležitý humanitárny čin,“ napísal ukrajinský prezident na sieti X s tým, že výmeny budú pokračovať.

Výmena vojnových zajatcov je jednou z mála vecí, na ktorých sa Kyjev a Moskva dokážu dohodnúť. (TASR)

 Poslanci odmietli uznesenie o odsúdení raketových útokov na Ukrajine. Uznesenie predložila opozičná SaS. (TASR)

Izrael poprel tvrdenia svojho veľvyslanca o presune systémov Patriot na Ukrajinu.

O vysvetlenie tohto údajného rozhodnutia požiadalo Rusko, uviedol spravodajský portál Ynet.

Izraelský veľvyslanec Michael Brodski v rozhovore s ukrajinským blogerom tvrdil, že Izrael dodal Ukrajine systémy Patriot, ktoré sa vyrábajú v USA. Ukrajina o takéto systémy dlhodobo žiada, pretože sú schopné zachytávať lietadlá, riadené strely aj balistické rakety, ktorými na ňu pravidelne útočí Rusko.

Brodski povedal, že presun bol síce dohodnutý, ale nezverejnený, a zdôraznil, že Izrael poskytol Ukrajine vojenskú pomoc. Nespresnil, koľko patriotov Ukrajina dostala ani kedy sa dodávka uskutočnila. Minulý rok sa v médiách objavili správy, že Ukrajina, USA a Izrael rokovali o možnom transfere až ôsmich systémov, ale v tom čase to nebolo oficiálne potvrdené.

Vyjadrenia izraelského veľvyslanca podľa denníka Kyiv Post prvýkrát verejne potvrdzujú, že Izrael poskytol Ukrajine priamu vojenskú pomoc. Popretie jeho tvrdení ministerstvom zahraničných vecí, podľa ktorého žiadne rozhodnutie o presune nepadlo, však naznačuje rozkol v komunikácii. (TASR)

Ak sa nezastaví rozširovanie NATO, vojna na Ukrajine sa neskončí, vyhlásil námestník ruského ministra zahraničia.

Sergej Riabkov zároveň vyzval Spojené štáty, aby rešpektovali základné záujmy Ruska. Informovala o tom agentúra DPA.

Moskva často uvádza rozširovanie NATO a možné prijatie Kyjeva do Aliancie ako dôvod svojej invázie na Ukrajinu. Od začiatku vojny vo februári 2022 vstúpili do NATO ďalšie dva štáty, Švédsko a Fínsko, ktoré týmto krokom ukončili svoju desiatky rokov trvajúcu neutralitu. V pobaltských štátoch boli zase na zaistenie ich bezpečnosti rozmiestnené ďalšie jednotky NATO.

Riabkov napriek tomu podľa DPA opäť vyslovil požiadavku zastaviť rozširovanie NATO na východ ako nevyhnutnú podmienku ukončenia vojenského konfliktu na Ukrajine. Podľa jeho slov by išlo o skúšku toho, či majú USA skutočne záujem o zlepšenie vzťahov s Ruskom.

Na americkej strane sú potrebné praktické kroky na odstránenie príčin zásadných rozporov medzi nami v oblasti bezpečnosti, povedal námestník šéfa ruskej diplomacie pre štátnu agentúru TASS.

Rozširovanie NATO je navrchu v zozname týchto príčin. Bez vyriešenia tohto základného a akútneho problému je jednoducho nemožné urovnať súčasný konflikt v euroatlantickom priestore, dodal.

Okrem iného odkázal tiež na memorandum z decembra 2021, v ktorom Moskva požadovala zastaviť expanziu NATO a stiahnuť vojská, ktoré sú od roku 1997 umiestnené v nových štátoch Aliancie. Táto požiadavka Moskvy podľa Riabkova naďalej platí.

Tvrdí tiež, že stiahnutie približne 10-tisíc amerických vojakov z východnej Európy by by mohlo prospieť bezpečnosti celého kontinentu. (TASR)

Európska komisia navrhla nový balík sankcií proti Rusku, cielia na energetický aj bankový sektor.

Európska komisia v rámci osemnásteho balíka sankcií navrhla ďalšie obmedzenia týkajúce sa ruského energetického a bankového sektora, zníženie cenového stropu na ruskú ropu a zákaz využívania infraštruktúry plynovodov Nord Stream. Oznámila to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová spoločne so šéfkou únijnej diplomacie Kajou Kallasovou.

Únia tým chce podľa šéfky únijnej exekutívy zvýšiť tlak na Rusko a dosiahnuť, aby zasadlo k rokovaciemu stolu a pristúpilo na prímerie v konflikte s Ukrajinou.

Kyjev už v máji po konzultáciách so západnými partnermi ponúkol najmenej 30-dňové prímerie s tým, že ak Moskva na vec nepristúpi, budú západné krajiny koordinovať nové a tvrdé protiruské sankcie. Rusko sa ku pokoju zbraní nevyjadrilo a ponúklo priame rozhovory medzi oboma stranami v Istanbule. Ich výsledkom ale dohoda o prímerí nebola.

Nový balík sankcií teraz prerokujú členské štáty EÚ, na jeho prijatie je potrebný ich jednomyseľný súhlas. Slovensko a Maďarsko už skôr naznačili, že by mohli byť proti ďalším sankciám, čo by mohlo rokovania skomplikovať.

"Je jasné, že Rusko nechce mier, naopak vojnu na Ukrajine vyostruje," povedala novinárom v Bruseli Kallasová.

"Náš odkaz je jasný. Táto vojna sa musí skončiť, potrebujeme ozajstné prímerie," doplnila ju von der Leyenová. Sila je podľa nej jediným jazykom, ktorému Rusko rozumie.

Balík zahŕňa ďalšie zníženie existujúceho cenového stropu na ruskú ropu prepravovanú po mori zo súčasných 60 dolárov na 45 dolárov za barel. EÚ spolu so skupinou G7 a Austráliou zaviedla cenový strop 60 dolárov za barel ruskej ropy prepravovanej po mori v decembri 2022 v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. V prípade prekročenia tohto limitu je zakázané ropu prevážať a poisťovať jej prepravu.

Cieľom systému je obmedziť Moskve príjmy na financovanie vojny na Ukrajine, ale zároveň zabrániť výraznému výpadku v dodávkach ropy na svetový trh.

Navrhované sankcie sa týkajú aj teraz nefunkčných baltských plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 a sú tiež namierené proti takzvanej ruskej tieňovej flotile, čo sú zahraničné plavidlá, ktoré prepravujú ruské ropné produkty a Moskva tak cez ne obchádza existujúce exportné obmedzenia. (ČTK)

Ruský Národný fond bohatstva, v ktorom vláda ukladá príjmy z exportu ropy, by mohol byť už budúci rok úplne prázdny.

Napísal to ruský portál The Moscow Times, z ktorého článku cituje web Ukrajinská pravda, s tým, že sa tak môže udiať, ak ropa bude naďalej lacná a rubeľ zostane silný.

Na začiatku júna bola hodnota tohto fondu 2,8 bilióna rubľov, čiže približne 31 miliárd dolárov, čo je najnižšia úroveň od roku 2019. Podľa portálu The Moscow Times to uviedli ekonómovia Ruskej prezidentskej akadémie národného hospodárstva a verejnej správy a Gajdarovho inštitútu.

V máji tohto roku ruské ministerstvo financií z ropného fondu použilo ďalších 400 miliónov dolárov na pokrytie rozpočtového deficitu a 5,9 miliardy dolárov na financovanie štátnych projektov. Ruský Národný fond bohatstva zriadili v roku 2008 s cieľom pokrývať rozpočtové deficity počas kríz. (SITA, Ukrajinská pravda)

Pri ruskom útoku bol v noci poškodený aj Chrám svätej Sofie v historickom centre Kyjeva.

Jedna z najvýznamnejších pamiatok Ukrajiny je zapísaná do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. O incidente informoval minister kultúry Mykola Točyckyj.

„Minulú noc nepriateľ opäť udrel do samotného srdca našej identity,“ napísal Točyckyj na sociálnej sieti Facebook. Katedrálu z 11. storočia označil za dušu celej krajiny. Podľa ministra výbuch poškodil rímsu na hlavnej apside katedrály.

Táto pamiatka bola poškodená prvýkrát od začiatku vojny, uviedli tamojšie úrady. Ruské drony, ktoré lietajú nízko nad povrchom zeme, podľa Reuters predstavujú hrozbu v súvislosti s neustálymi leteckými útokmi na hlavné mesto.

Chrám svätej Sofie bol v roku 1990 vďaka svojmu architektonickému významu zaradený do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V septembri 2023 ju organizácia zaradila na zoznam ohrozeného kultúrneho dedičstva "vzhľadom na hrozbu zničenia, ktoré predstavuje ruská ofenzíva". (TASR)

Eurokomisia navrhne zníženie cenového stropu na ruskú ropu a zákaz využívania plynovodov Nord Stream, píšu Financial Times.

V rámci navrhovaného sankčného balíka sa súčasný cenový strop na ruskú ropu na úrovni 60 USD (52,58 eura) za barel (159 litrov) má znížiť na 45 USD za barel.

Okrem toho bude zakázané používanie ruskej energetickej infraštruktúry vrátane dvoch kľúčových plynovodov Nord Stream, ktoré smerujú po dne Baltického mora z Ruska do Európy.

Navrhované sankcie sú súčasťou pokračujúceho úsilia Európskej komisie reagovať na kroky Moskvy na Ukrajine.

Návrh Európskej komisie ešte musí byť schválený a bude si vyžadovať súhlas všetkých členských štátov Európskej únie. Dôsledky týchto navrhovaných sankcií na globálny trh s ropou a ruský energetický sektor sa ešte len uvidia. (TASR)

Orbán vsadil na zlého koňa a prehrá, tvrdí Zelenskyj o orientácii Maďarska na Rusko.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa zrejme domnieva, že si dokáže veci vyriešiť sám prostredníctvom ropy a plynu, a tak vsádza na dobrý vzťah s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a zlý vzťah s Ukrajinou. V rozhovore pre server valaszonline.hu o tom hovoril v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zelenskyj poskytol maďarskému médiu prvý rozhovor od vypuknutia vojny a podľa neho Orbánov postoj neodráža postoj celého Maďarska. „Toto je rozdiel medzi Maďarskom a Ruskom, Putinov postoj v Rusku je totiž identický s postojom jeho spoločnosti. Viktorova politika je, žiaľ, protiukrajinská a protieurópska. Využíva to vo svojej domácej politike: chce využiť vojnu na Ukrajine vo svoj prospech pre voľby. Čo je nespravodlivé,“ dodal.

Ukrajinský prezident sa vyjadril aj ku kauze údajných príslušníkov maďarskej vojenskej rozviedky pôsobiacich v Zakarpatskej oblasti. „Budapešť sa pokúšala zasahovať do vnútorných záležitostí Ukrajiny desiatkami rôznych spôsobov. Väčšinu prípadov sme riešili potichu, medzi sebou. Prečo sme tento prípad zverejnili? Máme ďalšie fotografie a videá z rôznych stretnutí organizovaných Maďarskou vojenskou národnou bezpečnostnou službou (KNBSZ) na ukrajinskom území, ktoré v prípade potreby tiež zverejníme. Nechcem sa nikomu vyhrážať, ale naozaj máme všetko. Aj to, ako KNBSZ platila svojmu agentovi," spresnil Zelenskyj.

V súvislosti s rusko-ukrajinskou vojnou zdôraznil, že mnohí stále neveria a nechápu, že Putin sa snaží o úplnú anexiu Ukrajiny.

„Jeho cieľom je, aby sme prestali existovať. Nikto by nemal len tak sedieť a čakať, pretože bojujeme v situácii, ktorá by veľmi dobre mohla vyzerať ako prechod do tretej svetovej vojny. Musíme každý deň pracovať na komunikácii medzi sebou. S mocnými krajinami, ktoré by mohli brzdiť ruskú ekonomiku sankciami a elimináciou hospodárskych vzťahov,“ povedal Zelenskyj v rozsiahlom rozhovore.

„Podľa prezidenta Zelenského všetci musia slúžiť Ukrajine! Aj Maďari! Pre nás je Maďarsko na prvom mieste! Alebo by sme mohli povedať aj: Sláva Maďarsku!“ reagoval na Facebooku komunikačný riaditeľ vládneho bloku Fidesz-KDNP Tamás Menczer.

Podľa jeho slov Ukrajina sa vyhráža. „Zelenskyj by zničil Maďarsko!“ napísal Menczer a pripomenul, že ukrajinský prezident tvrdí, že Orbánov postoj neodráža postoj Maďarska ako celku.

„To, čo si Maďari myslia o členstve Ukrajiny v EÚ, sa čoskoro ukáže, prebieha o tom totiž online hlasovanie VOKS 2025, ktoré sa blíži ku koncu. Počkajme si na koniec!“ podčiarkol Menczer. (TASR)

Šéf ukrajinskej diplomacie po rozsiahlych ruských úderoch vyzval na okamžité uvalenie nových sankcií na Moskvu.

Informovala o tom Ukrajinská pravda.

"Rusko odmieta akékoľvek zmysluplné mierové úsilie a musí čeliť novým a zničujúcim sankciám. Nie je čas čakať," povedal minister Andrij Sybiha.

Poznamenal tiež, že nočné vzdušné údery boli zrejme doteraz najväčšími, akým Kyjev a Odesa od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 čelili.

Sybiha upozornil na to, že protiruské sankcie nepomôžu len brániacej sa Ukrajine, ale tiež ukrajinským spojencom a partnerom.

"Takéto ekonomické obmedzenia pripravujú o peniaze ruskú vojnovú mašinériu, ktorá je namierená nielen proti nám, ale tiež proti nim," uviedol.

Sybiha označil za dôležité aj ďalšie dodávky prostriedkov protivzdušnej obrany, aby Ukrajina mohla ruským útokom čeliť. (ČTK, Ukrajinská pravda)

Rusi vykonali jeden z najväčších útokov na Kyjev. V noci poslali na Ukrajinu 315 dronov a sedem rakiet.

Dve útočiace rakety boli zo severokórejskej výroby.

„Ruské raketové útoky a údery dronov Šáhid prehlušujú snahy Spojených štátov a ostatných krajín sveta prinútiť Rusko k mieru. Ďalšiu noc namiesto prímeria došlo k masívnym úderom bezpilotnými lietadlami, riadenými strelami a balistickými raketami,“ napísal na X ukrajinský prezident.

„Dnes to bol jeden z najväčších útokov na Kyjev. Terčom bola aj Odesa, Dnepropetrovská oblasť a Černihivská oblasť,“ uviedol.

Primátor Kyjeva Vitalij Kličko v skorých ranných hodinách informoval o „masívnom“ dronovom útoku na hlavné mesto. Rusko v noci zasiahlo aj pôrodnicu, zdravotnícke zariadenie a obytné budovy v Odese.

Podľa Zelenského zahynulo viacero ľudí a 13 ďalších sa zranilo.

„Je nevyhnutné, aby reakciou na tento a ďalšie podobné ruské útoky nebolo mlčanie sveta, ale konkrétne kroky. Konanie zo strany Ameriky, ktorá má moc prinútiť Rusko k mieru. Konanie zo strany Európy, ktorá nemá inú možnosť ako byť silná. Konanie ostatných krajín sveta, ktoré vyzvali na diplomaciu a ukončenie vojny - a ktoré Rusko ignorovalo. V záujme mieru je potrebné vyvinúť veľký tlak,“ vyhlásil ukrajinský prezident. (TASR)

Všetky moskovské letiská v noci z bezpečnostných dôvodov dočasne prerušili prevádzku.

Rusko v noci zostrelilo nad svojím územím celkovo 102 ukrajinských dronov. Žiadne škody po pozastavení letísk nehlásia, informuje agentúra Reuters.

Takmer polovicu bezpilotných lietadiel ruské sily zostrelili nad Brianskou oblasťou pri hraniciach s Ukrajinou, tri nad Moskovskou oblasťou a dva nad Leningradskou oblasťou pri Petrohrade.

"Dočasné obmedzenia na príjem a uvoľnenie lietadiel boli zavedené na letiskách: Vnukovo, Domodedovo, Žukovskij, Šeremeťjevo. Vzdušné prístavy dočasne neprijímajú a neodbavujú lety," uvádza sa v správe leteckého úradu Rosaviacija.

Ministerstvo obrany v Moskve uviedlo, že približne v rozmedzí desiatej hodiny večernej a polnoci miestneho času ruská protivzdušná obrana zničila 76 ukrajinských dronov nad štyrmi oblasťami a rovnako anektovaným ukrajinským polostrovom Krym. (ČTK, TASR)

Rusko počas uplynulého dňa na Ukrajine stratilo 970 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 997 120, uviedol na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o štyri tanky, 11 obrnených bojových vozidiel pechoty, 42 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 915 tankov, 22 759 obrnených bojových vozidiel pechoty, 28 934 delostreleckých systémov a 1 411 raketometov.

Rusko podniká masívny letecký útok na Kyjev, oznámil primátor Vitalij Kličko. Terčom útoku bola aj Odesa.

„Zostaňte v úkrytoch! Masívny útok na hlavné mesto pokračuje,“ uviedol Kličko na platforme Telegram.

Kličko ďalej na Telegrame uviedol, že po polnoci boli zdravotníci privolaní do štyroch oblastí Kyjeva. Podľa armády útoky pokračujú a vyzvala ľudí, aby sa ukryli. Reuters podotýka, že plný rozsah útoku dosiaľ nie je známy.

„Nepriateľské drony súčasne útočia na viaceré časti mesta,“ napísal šéf mestskej vojenskej správy Tymur Tkačenko na Telegrame. „Došlo k poškodeniu obytných budov a požiarom. Záchranári zasahujú na miestach útokov,“ upresnil.

Svedkovia pre Reuters uviedli, že mestom sa ozývajú hlasné výbuchy. AFP informuje, že viaceré budovy a autá naprieč Kyjevom zachvátil požiar a neďaleko jednej zo škôl dopadli trosky dronu. Doposiaľ neboli hlásené žiadne obete.

Kličko neskôr na Telegrame oznámil, že okrem dronov smerujú na Kyjev aj rakety.

Ruské útoky v noci zasiahli aj pôrodnicu, zdravotnícke zariadenie a obytné budovy v prístavnom meste Odesa. Gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper uviedol, že pacienti a zdravotnícky personál boli evakuovaní.

Podľa prvotných informácie si útoky nevyžiadali žiadne obete, neskôr gubernátor informoval o jednej obeti.

„Obytné budovy v Odese boli zničené a poškodené. Päťdesiatdeväťročný muž bol zabitý,“ oznámil Kiper a dodal, že pri ruských útokoch utrpeli zranenia štyria ľudia.

Nočný útok podľa agentúry Reuters nasleduje po tom, čo v noci na pondelok podniklo Rusko dosiaľ najväčší dronový útok počas viac ako tri roky trvajúcej vojny na Ukrajine. Moskva zaútočila až 479 dronmi a Reuters tvrdí, že Rusko zintenzívnilo svoje útoky na Ukrajine ako odvetu za nedávny ukrajinský útok na letecké základne hlboko v Rusku. (TASR)

Šéf nemeckej Spolkovej spravodajskej služby BND varuje pred podcenením ruských zámerov voči Západu a NATO.

Ukrajina je pre Moskvu len prvým krokom na ceste na Západ, povedal Bruno Kahl v podcaste Table.Today.

"Sme si veľmi istí, a máme pre to aj spravodajské dôkazy, že Ukrajina je len krokom na ceste na Západ," uviedol Kahl. "V Moskve sú ľudia, ktorí už neveria, že článok päť NATO funguje. A radi by to otestovali," dodal.

Piaty článok Severoatlantickej zmluvy zakotvuje záväzok pomôcť v rámci kolektívnej obrany Severoatlantickej aliancie.

Šéf BND povedal, že cieľom ruského vedenia je rozšíriť oblasť svojho vplyvu na Západ. "Chcú NATO katapultovať späť k stavu z konca 90. rokov. Chcú Ameriku vystrnadiť z Európy a na to je im dobrý každý prostriedok," varoval Kahl.

Tomu sa podľa neho treba brániť od začiatku. Najmenej krvavým spôsobom, ako zabrániť vojne, je odstrašenie, dodal.

Rusko v terajšej vojne proti Ukrajine požaduje kapituláciu Ukrajiny, "a inak nič", je presvedčený Kahl, ktorý nepovažuje za príliš nádejné ani rokovania Západu s Ruskom.

"Neexistuje ani najmenšia indícia pre to, že Putin niečo zmenil vo svojom uvažovaní, vo svojom agresívnom prístupe k tomu, ako tento problém ukončiť," upozornil Kahl a poukázal aj na posledné rokovania medzi zástupcami Ukrajiny a Ruska v Istanbule, kde Moskva predložila maximalistické požiadavky.

Ruskí predstavitelia odovzdali ukrajinskej delegácii memorandum s požiadavkami na ukončenie vojny. Zahŕňajú okrem iného medzinárodné uznanie Krymu, Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti ako súčastí Ruskej federácie, obmedzenie počtu ukrajinských vojakov a zbraní, neutralitu Ukrajiny alebo zákaz vojenských aktivít tretích štátov na jej území. (ČTK)