Trump bude v pondelok telefonovať s Putinom a následne aj so Zelenským (SME Minúta)

Európa má ďaleko od toho, aby mohla hovoriť o nasadení vojakov na Ukrajine, uviedli Merz a Meloniová v Ríme.

Všetko úsilie totiž podľa nich zameriava na dosiahnutie bezpodmienečného prímeria zo strany Ruska.

„Ďalším krokom musí byť vyjasnenie formátu mierových rozhovorov, ako aj toho, aké bezpečnostné záruky by mohli byť jedného dňa potrebné pre Ukrajinu,“ povedal nemecký kancelár.

„V súčasnosti nie je dôvod hovoriť o (vojakoch), od toho sme ďaleko. Chceme, aby sa zbrane zastavili, aby sa skončilo zabíjanie... teraz sa venujeme týmto otázkam, žiadnym iným.“

Lídri Francúzska, Nemecka, Británie a Poľska sa v piatok spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským zišli popri summite v Albánsku, aby prediskutovali situáciu. Telefonovali tiež prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi, ktorý v sobotu oznámil, že bude v pondelok hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Talianska premiérka Meloniová sa na stretnutí nezúčastnila. Talianske médiá tvrdia, že ju zámerne nepozvali, pretože si to neželal francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Meloniová uviedla, že jej krajina je otvorená pridať sa k akémukoľvek medzinárodnému formátu zameranému na ukončenie vojny, no varovala pred rozdelením v rámci Západu.

„Západná jednota je od začiatku invázie Ruska našou najväčšou silou,“ povedala. „V takomto chúlostivom čase je dôležité dať bokom osobné (rozpory), ktoré by mohli túto jednotu podkopať,“ zdôraznila.

Merz sa vyslovil za užšie zapojenie Talianska do európskych snáh o ukončenie vojny na Ukrajine. Podľa vlastných slov o tom chce hovoriť s európskymi partnermi. „Nesmieme sa v Európe nechať rozdeľovať. Nie sú členovia prvej alebo druhej kategórie,“ povedal.

Nemecký kancelár doplnil, že piatkové rozhovory Ruska a Ukrajiny v Istanbule nenaplnili očakávania napriek „mimoriadne konštruktívnej“ pozícii vyjednávačov Kyjeva. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa zúčastní na inauguračnej omši pápeža Leva XIV.

Inauguračná omša pápeža sa bude konať na námestí Svätého Petra. V poradí 267. pápež pôvodom z USA sa tak oficiálne ujme funkcie najvyššieho predstaviteľa katolíckej cirkvi. Slovensko bude pri tejto príležitosti zastupovať prezident Peter Pellegrini.

Americkú delegáciu povedie viceprezident J.D. Vance a jej súčasťou bude aj minister zahraničných vecí Marco Rubio.

Zelenskyj tento týždeň uviedol, že by sa popri inaugurácii chcel stretnúť aj s ďalšími lídrami, povedal pre Reuters vysokopostavený predstaviteľ Ukrajiny. Keď Zelenskyj odcestoval 26. apríla do Vatikánu na pohreb pápeža Františka, viedol rozhovory s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bazilike svätého Petra.

Americký šéf diplomacie povedal, že bude v sobotu diskutovať s kardinálom Matteom Zuppim o snahe ukončiť vojnu na Ukrajine. Zuppi v minulosti pôsobil ako mierový vyslanec pápeža Františka pre rusko-ukrajinský konflikt.

Vo vyjadreniach pre novinárov Rubio naznačil, že Vatikán by mohol byť miestom pre potenciálny dialóg. „Nenazval by som ho sprostredkovateľom, ale určite je to miesto, na ktoré by podľa mňa mohli pohodlne prísť obe strany,“ upresnil Rubio. (TASR)

Trump uviedol, že v pondelok bude telefonovať s Putinom a následne aj so Zelenským a predstaviteľmi krajín NATO.

Témou bude zastavenie vojny medzi Ukrajinou a Ruskom, napísal americký prezident na svojej sociálnej sieti Truth Social.

"V pondelok o 10:00 budem telefonicky hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom," napísal Trump, zrejme s odvolaním sa na čas vo Washingtone, ktorý zodpovedá 16:00 SELČ.

"Predmetom hovoru bude zastavenie 'krviprelievania', ktoré zabíja v priemere viac ako 5000 ruských a ukrajinských vojakov týždenne. A obchod," napísal americký prezident.

Následne chce hovoriť so svojím ukrajinským náprotivkom Zelenským a "rôznymi členmi NATO". "Dúfajme, že to bude produktívny deň, nastane prímerie, a táto veľmi násilná vojna, ktorá sa nikdy nemala stať, sa skončí," dodal šéf Bieleho domu.

Elysejský palác predtým uviedol, že v piatok telefonovali s Trumpom spoločne francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Friedrich Merz, britský premiér Keir Starmer, poľský predseda vlády Donald Tusk a Zelenskyj.

Európski lídri telefonovali krátko po ukončení priamych rokovaní medzi Ukrajincami a Rusmi v tureckom Istanbule. S Trumpom si zavolali z Tirany, kde sa zúčastnili na samite Európskeho politického spoločenstva (EPC).

Politici európskych krajín označili ruský prístup k rokovaniam za neprijateľný. "Ruská pozícia je jasne neprijateľná," povedal Starmer podľa agentúry Reuters.

Poznamenal, že európski lídri teraz svoje odpovede na ruskú pozíciu koordinujú a budú tak robiť aj v budúcnosti. Merz výsledok rokovaní z Istanbulu označil za rozčarovanie, zodpovednosť za to podľa neho nesie Moskva. (ČTK)

Ruský minister zahraničných vecí telefonoval s americkým náprotivkom Rubiom o rozhovoroch v Istanbule.

Lavrov podľa svojho rezortu poukázal na „pozitívnu úlohu“ Spojených štátov v tom, že pomohli zabezpečiť obnovenie rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou. Moskva je pripravená pokračovať v spolupráci s Washingtonom v tejto záležitosti, píše sa v tlačovej správe.

Rubio v telefonáte privítal dohodnutú výmenu vojnových zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou, ako aj dohodu oboch strán o prezentovaní svojich názorov na nevyhnutné podmienky prímeria, dodalo ruské ministerstvo. Telefonát sa podľa neho uskutočnil z iniciatívy USA.

Moskva na rokovaniach žiadala, aby Kyjev odstúpil viac územia, tvrdí ukrajinský zdroj.

Požiadavka Ruska spolu s ďalšími podmienkami, ktoré podľa vysokopostaveného ukrajinského predstaviteľa oboznámeného s rokovaniami. odzneli na piatkových rokovaniach, presahuje pôvodné podmienky aprílového návrhu mierovej dohody Spojených štátov.

V Istanbule sa konali prvé priame rokovania Ruska a Ukrajiny od roku 2022. Hoci stretnutie neviedlo k prímeriu, obe strany súhlasili s rozsiahlou výmenou väzňov a rokovali aj o potenciálnom stretnutí ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a ruského prezidenta Vladimira Putina.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dostal na sobotňajšej tlačovej konferencii od novinárov otázku o podmienkach, ktoré podľa ukrajinského predstaviteľa Moskva predložila. Peskov ich odmietol komentovať s tým, že rokovania musia prebiehať za zatvorenými dverami.

Ukrajinský predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity však poskytol podrobnosti z rozhovorov. Podľa jeho slov sa ukrajinskí vojaci musia pred uzavretím prímeria stiahnuť z Doneckej, Záporožskej, Chersonskej a Luhanskej oblasti. Tieto oblasti spolu s ukrajinským polostrovom Krym musia byť zároveň medzinárodne uznané ako súčasť Ruska, uviedol podľa Reuters.

V rámci požiadaviek by sa z Ukrajiny mal stať neutrálny štát, ktorý nebude vlastniť zbrane hromadného ničenia, a spojenci Kyjeva neumiestnia na ukrajinskom území žiadne svoje vojská. Všetky strany konfliktu sa vzdajú aj nárokov na náhradu vojnových škôd. Ukrajinský predstaviteľ ozrejmil, že ruskí vyjednávači odovzdali tieto požiadavky v ústnej podobe a neposkytli žiadny dokument obsahujúci ich podmienky, uvádza Reuters.

Rokovania Kyjeva a Moskvy boli nesmierne dôležité pre dosiahnutie mieru, tvrdí turecký prezident Erdogan.

„Stretnutie delegácií týchto dvoch krajín v Istanbule je extrémne dôležité pre ukončenie vojny... a dosiahnutie mieru v regióne,“ povedal prezident reportérom na palube lietadla cestou zo summitu Európskeho politického spoločenstva, ktorý sa konal v Albánsku.

Jeho vyjadrenia prišli po tom, čo sa ruská a ukrajinská delegácia v piatok stretli na prvých priamych rokovaniach od roku 2022.

Napriek tomu, že stretnutie krajín neviedlo k prímeriu, obe strany súhlasili s rozsiahlou výmenou väzňov a rokovali aj o potenciálnom stretnutí medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Aby sa vojna skončila, musia zbrane stíchnuť a diplomacia musí prehovoriť,“ zdôraznil Erdogan. „Túto príležitosť si nesmieme nechať ujsť. Túto vojnu nemôže ukončiť konflikt a zbrane," dodal.

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov, ktorý viedol delegáciu Kyjeva, po rokovaniach povedal, že "ďalším krokom" bude stretnutie Zelenského s Putinom.

"Považujeme to za možné“, no dôjde k tomu až po dosiahnutí určitých výsledkov - dohody medzi obomi stranami, ozrejmil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v sobotu pre novinárov. (TASR)

Francúzsky prezident Macron tvrdí, že Trump zareaguje na Putinov „cynizmus“ voči Ukrajine.

„Tvárou v tvár cynizmu prezidenta Putina som si istý, že prezident Trump, ktorý si uvedomuje dôveryhodnosť Spojených štátov, zareaguje,“ vyhlásil Macron počas návštevy Albánska.

„Prezidenta zvolil americký ľud. Prišiel s chvályhodnou ambíciou: dosiahnuť mier. A vyhlásil, že zapojí všetkých do vytvárania mieru,“ dodal francúzsky prezident.

„Návrhy na prímerie, ktoré – pripomínam – sú iniciatívou Spojených štátov, neboli dodržané prezidentom Putinom a jeho armádou,“ zdôraznil v sobotu Macron.

„Zostavili sme koalíciu ochotných a potom sme spoločne kontaktovali prezidenta Trumpa so slovami: Pozrite, všetci podporujeme prímerie, všetci sa opätovne zaviažeme stáť za koalíciou ochotných s bezpečnostnými zárukami,“ uzavrel francúzsky prezident. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj potvrdil, že po útoku na minibus v Sumskej oblasti je v nemocnici sedem zranených.

Medzi zabitými sú podľa neho iba civilisti a tiež rodina - otec, matka a dcéra. Všetkým pozostalým vyjadril úprimnú sústrasť.

Zelenskyj tiež uviedol, že na Rusko treba vyvíjať tlak, aby zabíjanie zastavilo. "Bez prísnejších sankcií, bez silnejšieho nátlaku nebude Rusko usilovať o skutočnú diplomaciu," napísal.

"Očakávame prísne sankcie voči Rusku zo strany Spojených štátov, Európy a všetkých našich partnerov. Diplomacia musí začať fungovať. "

Na ukončenie vojny na Ukrajine je podľa premiéra Fica potrebné stretnutie medzi Putinom a Trumpom.

Premiér tieto rokovania medzi Rusko a USA "maximálne" podporuje. Vojnu, ktorú na Ukrajine rozpútala Ruská federácia označil za "vzájomné zabíjanie Slovanov".

Západné krajiny si vraj z nášho východného suseda spravili "obeť", cez ktorú chceli "poškodiť a ponížiť" Rusko. "A to sa nestalo," povedal Fico v Sobotných dialógoch STVR.

Fico tiež skritizoval vojenský postup Izraela voči palestínskym obyvateľom v Pásme Gazy. (SME)

Rusko nás všetkých ohrozuje v Baltskom mori, varuje nemecký minister zahraničných vecí Wadephul.

„(Nemecko), NATO a EÚ bojujú všetkými silami proti hybridným hrozbám vrátane posilnenia hliadok,“ povedal Wadephul pre noviny Welt am Sonntag. „V regióne Baltského mora nás Rusko ohrozuje všetkých,“ varoval.

Rusko používa tieňovú flotilu na obchádzanie sankcií uvalených na Moskvu za inváziu na Ukrajinu, napríklad pri vývoze ropy. Lode, ktoré sú jej súčasťou, sú často v zlom technickom stave. V uplynulých mesiacoch uskutočnila flotila podľa všetkého viacero sabotáží v Baltskom mori, píše DPA.

„Preseknuté káble, narušenie signálu a podozrivé lode nám robia veľké starosti,“ povedal nemecký minister a tieňovú flotilu označil za „absolútne bezpečnostné riziko“. Podľa jeho slov EÚ uvalí ďalšie sankcie priamo na tieto lode. „Pomáha to aj Ukrajine, keďže tieňová flotila každý deň prepravuje ropu, ktorú Rusko predáva, pričom obchádza sankcie,“ dodal Wadephul.

Ministri zahraničných vecí EÚ v utorok podľa všetkého plánujú formálne prijať 17. balík sankcií proti Rusku. Jeho súčasťou je aj sprísnenie opatrení týkajúcich sa ruskej tieňovej flotily a jej prepravy ropy a ropných produktov.

Podľa lotyšskej ministerky zahraničných vecí Baiby Bražeovej sa cez Baltské more prepravuje prostredníctvom tieňovej flotily približne 84 percent vývozu ruskej ropy. Predstavuje to vyše tretinu príjmov do rozpočtu Ruska. (TASR)

Stretnutie Putin-Zelenskyj je možné, ak delegácie dosiahnu určitú dohodu, tvrdí hovorca Kremľa Peskov.

Pred plánovaním nových rokovaní je podľa Peskova potrebné uskutočniť výmenu vojnových zajatcov.

„Považujeme to za možné, ale iba v dôsledku práce a dosiahnutia určitých výsledkov vo forme dohody medzi oboma stranami,“ vyhlásil Peskov deň po priamych rusko-ukrajinských rokovaniach v tureckom Istanbule.

Rusko podľa Peskova pripraví a doručí zoznam podmienok prímeria ukrajinskej strane. „Skutočne, obe strany sa dohodli na výmene zoznamov podmienok prímeria. Táto práca prebieha. Ruská strana zostaví svoj zoznam a odovzdá ho na vzájomnú výmenu,“ uviedol.

Podľa ruskej agentúry TASS Peskov zdôraznil, že konkrétny obsah dokumentu nebude zverejnený, pretože vyjednávací proces zostáva dôverný. „Bolo by predčasné zverejňovať akékoľvek podrobnosti, kým sú rozhovory v procese a prebiehajú za zatvorenými dverami,“ dodal hovorca Kremľa.

Piatkové rusko-ukrajinské priame rokovania v Istanbule trvali necelé dve hodiny. Strany sa počas rokovaní dohodli na výmene po 1000 vojnových zajatcoch. Peskov v sobotu povedal, že predtým, než strany budú plánovať nové rozhovory, je potrené dokončiť plánovanú výmenu zajatcov.

Vedúci ruskej delegácie Vladimir Medinskij vyhlásil, že Rusko je spokojné s rozhovormi a je pripravené pokračovať v kontaktoch. Delegácie sa dohodli aj na tom, že „každá strana predstaví svoju víziu možného budúceho prímeria a podrobne ju rozpracuje,“ uviedol hlavný ruský vyjednávač. (TASR)

Ukrajina nás chráni pred fašizmom, vyhlásil spevák Bono a požiadal Západ, aby stál pri napadnutej krajine.

Frontman skupiny U2 na premiére dokumentu založeného na jeho autobiografii povedal publiku na filmovom festivale v Cannes, že svet je opäť ohrozený fašizmom, rovnako ako v čase založenia festivalu v roku 1939.

„Mussolini, malý muž s fúzikmi a jeho kamarát Goebbels prevzali filmový festival v Benátkach, takže tento festival bol založený na boj proti fašizmu,“ povedal írsky spevák. „Trvalo to až do roku 1946 (kým sa festival rozbehol), ale teraz predstavuje túto slobodu.“

Povedal, že hviezdny hollywoodský herec Sean Penn, ktorý je hlasným zástancom Ukrajiny, „nám priviedol niekoľko priateľov zo zákopov, z frontovej línie na Ukrajine, a sú tu dnes večer“.

„Chcem sa vám len poďakovať, pretože nás držíte slobodných,“ dodal Bono za hlasného jasotu. „Sláva Ukrajine! Sláva Ukrajine.“

Bono, gitarista skupiny U2 The Edge a Penn sa pred premiérou odfotili na červenom koberci s vojakmi.

Spevák, ktorý desaťročia bojoval za väčšiu pomoc pre Afriku a za zmiernenie dlhového bremena chudobných krajín, predtým skritizoval rozpustenie USAID americkým prezidentom Donaldom Trumpom, čo podľa neho ohrozilo aj pokrok v boji proti AIDS a HIV.

„Je úplne iracionálne je tešiť sa z ničenia týchto inštitúcií milosrdenstva,“ povedal Bono novinárom. (SITA)

Zavedenie 500-percentných ciel na krajiny kupujúce ruské energie znamená podľa zamestnávateľov koniec obchodu. (SITA)

Na Ukrajine hral s kapelou v čase stretnutia Fica s Putinom. Rybníček tvrdí, že premiér zostal presvedčeným komunistom. (My Regióny)

Deväť ľudí prišlo o život pri ruskom dronovom útoku na civilný minibus v Sumskej oblasti.

„Bohužiaľ, v dôsledku cynického útoku Rusov na autobus s civilistami sú mŕtvi,“ napísala vojenská administratíva v príspevku na platforme Telegram k fotografiám zničeného modrého minibusu. Dodala, že pri útoku zahynulo deväť ľudí a štyria boli zranení. Vozidlo smerovalo do mesta Sumy.

Gubernátor Sumskej oblasti Oleh Hryhorov opísal ruský útok ako „neľudský“.

„Nejde len o ďalšie ostreľovanie — je to cynický vojnový zločin,“ uviedla ukrajinská polícia na Telegrame. Reuters píše, že ruská tlačová agentúra TASS s odvolaním na ruské ministerstvo obrany informovala, že ruské sily zasiahli dronmi miesto zhromažďovania ukrajinskej vojenskej techniky v Sumskej oblasti.

"Namiesto toho, aby (Putin) okamžite ukončil zabíjanie, ako navrhujú Spojené štáty, Európa, Ukrajina a ďalší, pokračuje vo vojne proti civilistom," uviedol ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha, pričom útok označil za úmyselný a barbarský vojnový zločin. "Nemali by sme si robiť ilúzie. Treba zvýšiť tlak na Moskvu," dodal.

Sumská oblasť hraničí s ruskou Kurskou oblasťou a počas viac ako tri roky trvajúcej vojny je opakovane terčom ruských útokov, a to najmä v uplynulých mesiacoch, píše Reuters. (TASR)

Austrálska vláda ostro kritizovala Rusko za uväznenie jej občana Oscara Jenkinsa bojujúceho za Ukrajinu.

Ruskom ovládaná prokuratúra v samozvanej Luhanskej republike v piatok 33-ročného Jenkinsa usvedčila „zo žodnierstva v ozbrojenom konflikte“.

„Austrálska vláda je zhrozená vykonštruovaným procesom a 13-ročným rozsudkom uloženým Austrálčanovi Oscarovi Jenkinsovi,“ uviedla austrálska ministerka zahraničných vecí Penny Wongová.

Vláda Moskve „jasne vysvetlila“, že Jenkins musí byť považovaný za vojnového zajatca a člena pravidelnej ukrajinskej armády, uviedla Wongová vo vyhlásení.

„Rusko má povinnosť zaobchádzať s ním v súlade s medzinárodným humanitárnym právom, do ktorého patrí aj humánne zaobchádzanie,“ uviedla austrálska ministerka zahraničia.

Austrália má podľa nej o Jenkinsa „vážne obavy“ a v spolupráci s partnermi vrátane Ukrajiny a Medzinárodného výboru Červeného kríža (ICRC, MVČK) tlačí na dobré zaobchádzanie s ním a jeho prepustenie.

Rusko a samozvané republiky na východe Ukrajiny považujú cudzincov cestujúcich na Ukrajinu, aby za ňu bojovali, za žoldnierov. Umožňuje im to stíhať ich podľa trestného zákonníka, a nepovažovať ich za vojnových zajatcov s ochranou a právami podľa Ženevských dohovorov, objasňuje AFP. (TASR)

Francúzsky prezident Macron obvinil taliansku premiérku Meloniovú zo zavádzania o ukrajinských stretnutiach.

Konkrétne sa to malo týkať dôvodu jej absencie na stretnutiach s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšími lídrami.

Podľa Macrona je potrebné s informáciami nakladať zodpovedne, pretože Rusko už i bez toho rozširuje mnoho dezinformácií. Uviedol, že účelom stretnutí bolo dosiahnutie prímeria a trvalého mieru na Ukrajine.

Meloniová vysvetľovala „nápadnú absenciu“ Talianska počas stretnutí tým, že jej krajina v súčasnosti nemá vôbec v úmysle vyslať na Ukrajinu vojakov s cieľom zaistiť mierovú dohodu.

„Nemalo by pre nás zmysel zúčastňovať sa formátov usilujúcich sa dosiahnuť ciele, o ktorých sme výslovne vyhlásili, že o ne nestojíme,“ uviedla Meloniová.

Nemecký kancelár Friedrich Merz, Macron, Zelenskyj, poľský premiér Donald Tusk a britský premiér Keir Starmer v piatok popri stretnutí lídrov Európskeho politického spoločenstva (EPC) v albánskej metropole Tirana telefonicky hovorili s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Merz, Macron, Tusk a Starmer okrem toho v sobotu 10. mája spoločne pricestovali do Kyjeva na stretnutie so Zelenským. (TASR)

Rada štátov Baltského mora žiada o nové pravidlá umožňujúce dôraznejší spoločný postup proti ruskej tieňovej flotile.

Potrebu upraviť medzinárodné predpisy a námorné právo zdôraznili 11 ministri zahraničných vecí členských krajín po piatkovom stretnutí v lotyšskej metropole Riga.

„Nemáme problém so schopnosťou reagovať i silou, máme problém s medzinárodným právom,“ vyhlásil hostiteľ stretnutia, estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.

„Potrebujeme lepšiu reguláciu, ktorá vytvorí predvídateľné a bezpečné prostredie pre fungovanie medzinárodného obchodu a námorníctiev,“ dodal jeho poľský náprotivok Radosław Sikorski.

Ministri svojimi vyjadreniami narážali na utorkový incident, počas ktorého ruská stíhačka nakrátko vstúpila do estónskeho vzdušného priestoru. Estónske námorníctvo sa predtým pokúšalo skontrolovať tanker plaviaci sa bez vlajky.

Ide o prvý prípad, keď Rusko oficiálne dokázalo svoje spojenie s tieňovou flotilou tvorenou loďami s nejasným vlastníctvom. Rusko tieňovú flotilu používa na obchádzanie sankcií, ktoré naň uvalili západné krajiny v spojitosti s vojnou na Ukrajine.

Európska únia už uvalila sankcie na stovky lodí, predpokladá sa však, že skutočná veľkosť flotily je omnoho väčšia. Podľa lotyšskej ministerky zahraničných vecí Baiby Bražeovej prúdi vďaka tieňovej flotile Baltským morom približne 84 percent ruského exportu surovej ropy, ktorá tvorí viac než tretinu rozpočtových príjmov Moskvy.

Štáty v okolí Baltského mora počas uplynulých mesiacov sprísnili dohľad nad podmorskou infraštruktúrou po tom, ako sa objavili podozrenia, že poškodenia káblov a potrubí boli sabotážami zo strany tieňovej flotily, píše DPA.

CBSS bola založená v roku 1992. Jej členmi je osem štátov s prístupom k Baltskému moru (Dánsko, Estónsko, Fínsko, Litva, Lotyšsko, Nemecko, Poľsko a Švédsko) a tiež Island, Nórsko a Európska únia.

Členstvo Ruska bolo začiatkom marca 2022 pozastavené po tom, ako vojensky napadlo Ukrajinu. Rusko sa z rady stiahlo v máji 2022. (TASR)

Únia v koordinácii s USA pokračuje v prípravách nových sankcií proti Rusku, ak bude ďalej odmietať prímerie, tvrdí Macron.

Ako informovala agentúra AFP, francúzsky prezident to uviedol po prvých priamych rokovaniach medzi Kyjevom a Moskvou, ktoré sa konali v piatok v Istanbule, ale skončili sa bez prelomovej dohody, aj keď o možnosti vyhlásiť prímerie sa diskutovalo.

Na stretnutí lídrov Európskeho politického spoločenstva (EPC) v albánskej metropole Tirana Macron súčasne informoval, že americký prezident Donald Trump plánuje v najbližších hodinách alebo dňoch nadviazať kontakt s ruskou stranou, aby sa pokúsil posunúť rokovania vpred. Macron však dodal, že je na Trumpovi, aby túto iniciatívu potvrdil a verejne oznámil.

Francúzsky prezident v Tirane potvrdil svoju podporu pre bezpodmienečné 30-dňové prímerie vo vojne rozpútanej Ruskom voči Ukrajine. 

Súčasne opäť vyjadril poľutovanie nad tým, že ruský prezident Vladimir Putin odmietol výzvu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na stretnutie na najvyššej úrovni v Turecku.

Aj ukrajinský minister obrany Rustem Umerov počas krátkej tlačovej konferencie po rokovaniach v Istanbule vyhlásil, že „ďalším krokom by malo byť stretnutie na úrovni lídrov.“

Tlačové agentúry v piatok podvečer citovali vyjadrenie šéfa ruskej delegácie v Istanbule Vladimira Medinského, podľa ktorého si ukrajinská strana vyžiadala priame rozhovory Putina so Zelenským. „Vzali sme to na vedomie,“ konštatoval Medinskij. (TASR)