Ukrajina Rusko Online: Rusko určite vyšle delegáciu na rokovanie s Ukrajinou v Istanbule, jej zloženie zatiaľ neurčili

Kauzu údajnej ukrajinskej špionáže prerokoval maďarský parlamentný výbor, zverejnili aj mená vyhostených z krajiny.

Maďarský parlamentný Výbor pre národnú bezpečnosť prerokoval kauzu ukrajinských tajných služieb a na následnej tlačovej konferencii člen výboru a predseda parlamentnej frakcie vládnej strany Fidesz Máté Kocsis menoval Ukrajincov vyhostených z Maďarska v súvislosti s uvedenou kauzou.

S odvolaním sa na server magyarnemzet.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Kocsis médiá informoval spolu so štátnym tajomníkom zodpovedným za riadenie Vojenskej národnej bezpečnostnej služby Zsoltom Barthelom-Rúzsom.

Podľa jeho slov maďarská tajná služba už dlhší čas vnímala intenzívnu činnosť ukrajinských tajných služieb namierených voči Maďarsku. Dodal, že veľká časť informácií, ktoré zazneli na zasadnutí výboru, bude utajená na 50 rokov.

Povedal však, že ukrajinská strana zverejnila minulý piatok (9.5.) citlivé informácie bez predchádzajúcej konzultácie a maďarské služby na to museli reagovať. Kocsis tiež zverejnil mená ukrajinských špiónov vyhostených Maďarskom.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó minulý piatok oznámil, že Maďarsko vyhostilo dvoch ukrajinských špiónov pracujúcich pod diplomatickým krytím.

„My Maďari chceme mier a odmietame vojnu, nedovolíme, aby bolo Maďarsko zatiahnuté do vojny. To sú niektoré z dôvodov diskreditačnej kampane, ktorú spustila Ukrajina. Navyše Maďari v súčasnosti rozhodujú o tom, či sa Ukrajina má stať členom EÚ,“ povedal Szijjártó vo videu na Facebooku po tom, čo Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) v piatok dopoludnia oznámila zadržanie dvoch príslušníkov maďarských tajných služieb.

„Dnes boli z Maďarska vyhostení dvaja agenti pracujúci pod diplomatickým krytím na ukrajinskom veľvyslanectve v Budapešti,“ dodal šéf maďarskej diplomacie.

SBU vyhlásila, že podozrieva dvojicu príslušníkov maďarských tajných služieb zo zhromažďovania spravodajských informácií v Zakarpatskej oblasti susediacej s Maďarskom, okrem iného o polohe systémov protivzdušnej obrany.

„SBU prvýkrát v histórii Ukrajiny odhalila sieť agentov maďarskej vojenskej rozviedky, ktorá vykonávala špionážnu činnosť v neprospech našej krajiny,“ uvádza sa v jej vyhlásení. Podľa SBU mala okrem zhromažďovania informácií zisťovať názory miestnych obyvateľov, najmä scenáre ich správania v prípade vstupu maďarských vojsk do tohto regiónu.

Obaja podozriví boli vraj pod dohľadom maďarského vojenského spravodajského dôstojníka, ktorého SBU identifikovala. Jedným zo zadržaných je 40-ročný bývalý vojak z ukrajinského mesta Berehovo, ktorého maďarská strana vraj naverbovala v roku 2021. Aktivovaný bol podľa SBU v septembri 2024.

Druhým zadržaným je bývalý príslušník ukrajinských ozbrojených zborov, ktorý odišiel do výslužby v roku 2025, tvrdí SBU.

„Je zrejmé, že na Ukrajine sa často používa protimaďarská propaganda, ktorá sa v mnohých prípadoch ukázala ako úplne nepodložená,“ znela prvá reakcia Szijjártóa, ktorý vyzval na opatrnosť v prípade akýchkoľvek správ, ktoré sa objavia „v takejto ukrajinskej propagande“. (TASR)

Český europoslanec Zdechovský poslal list Európskej komisii, navrhuje zakázať ruské „Z“ aj sovietsky kosák s kladivom.

Europoslanec Zdechovský chce, aby eurokomisia pripravila legislatívne opatrenia smerujúce k plošnému zákazu používania symbolov sovietskeho režimu a súčasnej ruskej vojenskej agresie tak, ako tomu bolo v prípade nacistických symbolov.

Výzvu už stihli podporiť ďalší českí europoslanci Danuše Nerudová, Jan Farský či Ondřej Kolář.

„Sovietsky komunizmus, ktorého symbolom bol kosák a kladivo, je zodpovedný za smrť viac ako 100 miliónov ľudí po celom svete. Režimy založené na marxisticko-leninskej dogme devastovali celé národy, ničili demokratické inštitúcie, väznili, mučili a vraždili svojich odporcov. Totalitná ideológia Sovietskeho zväzu stála na rovnakom základe zla a nenávisti ako nacizmus. Nie je preto dôvod, prečo by mali byť ich symboly posudzované odlišne,“ argumentuje Zdechovský vo výzve na svojom webe.

Podľa europoslanca sme svedkami pokračujúcej agresie Ruska proti Ukrajine. „Symbol Z, používaný ruskou armádou a jej propagandistami, sa stal synonymom pre vraždenie, deportáciu civilistov, mučenie a okupáciu suverénneho územia,“ uvádza s tým, že tento znak, ktorý sa radí po bok hákového kríža a sovietskeho kosáka s kladivom, je symbolom ideológie, ktorá si neváži ľudský život a pohŕda slobodou. (SITA)

Vo vojne na Ukrajine je v hre mierové usporiadanie Európy, uviedol vo vládnom vyhlásení nový nemecký kancelár Merz.

Nemecko podľa neho rozhodne vystúpi proti všetkým ruským pokusom o jej destabilizáciu. Krajina pod jeho vedením bude podľa Merza spoľahlivým a predvídateľným partnerom a úzko spolupracovať bude s Francúzskom, Poľskom, ale aj s malými a strednými štátmi v Európskej únii. Dôležitá je podľa kancelára tiež transatlantická jednota.

Úvod vládneho vyhlásenia Merz venoval vojne na Ukrajine. "Nie sme účastníkom vojny a ani ním nebudeme. Ale nie sme ani nezúčastnenou treťou stranou alebo neutrálnym sprostredkovateľom, "zdôraznil kancelár.

Vo vojne, ktorú pred viac ako tromi rokmi rozpútalo Rusko na príkaz Putina, sa podľa Merza rozhoduje o mierovom usporiadaní Európy. V prejave ocenil ako "príkladnú a historickú" reakciu svojho predchodcu vo funkcii Olafa Scholza, ktorý bol kancelárom v čase ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Rusko podľa Merza porušilo všetky pravidlá, ktoré vznikli po druhej svetovej vojne. Ruský štát a jeho pomocníci podľa neho vraždia v mnohých európskych mestách, podnikajú kybernetické útoky, ničia káble na dne morí. Proti všetkým pokusom o destabilizáciu Európy Nemecko ale rozhodne vystúpi, sľúbil Merz.

Predpokladom zachovania mieru v Európe je podľa neho aj silná nemecká armáda. Vo vyhlásení sľúbil, že jeho vláda vynaloží všetky potrebné finančné prostriedky, aby z nemeckého bundeswehru vytvorila najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe. (ČTK)

Európska únia sa zameria obchádzanie protiruských sankcií prostredníctvom tretích krajín, píše portál Politico.

Portál Politico to napísal s odvolaním sa na diplomatické zdroje. Sankcie sa majú týkať aj 75 osôb a spoločností, ktoré sú podľa Bruselu napojené na ruský vojensko-priemyselný komplex.

Informovala o tom agentúra TASS.

Sankcie by sa mali zamerať na banky a energetiku, ak majú mať skutočný účinok, „nie je to však jednoduché kvôli Maďarsku“, uviedol pre Politico nemenovaný európsky diplomat.

Iný diplomat upozornil, že vlády dvoch členských štátov Únie musia získať súhlas svojich parlamentov, aby mohli podporiť nový balík sankcií, ktoré podľa portálu obsahujú „niekoľko ekonomických opatrení“.

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predtým v stredu uviedla, že 17. balík sankcií EÚ voči Rusku zahŕňa obmedzenia voči 189 tankerom, ktoré podľa Bruselu prevážajú ruskú ropu pod vlajkami rôznych krajín. (TASR)

Ruský propagandista a bývalý vodca separatistov predpovedá Moskve porážku. Putina žiada, nech rokuje so Zelenským.

Girkin tvrdí, že akékoľvek mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou sú odsúdené na neúspech.

Na Telegrame uviedol, že Rusko nedosiahlo víťazstvo nad Ukrajinou, a tak „skrátka nemá nič, čím by podložilo svoje požiadavky na kapituláciu“ Kyjeva.

„Rusko je neprimerane chamtivé, ale svoju chamtivosť nedokáže ničím podložiť. Ukrajina sa nikdy nevzdá. Vojna bude pokračovať, kým jedna strana nevyhrá a druhá neprehrá,“ poznamenal Girkin.

Zároveň vraví, že Putin „by prezidentovi Zelenskému mohol povedať veľa zaujímavých vecí“ na stretnutí v Istanbule, ktoré by sa mohlo uskutočniť vo štvrtok.

Girkin je tiež presvedčený, že vojna bude pokračovať ešte dlho. „Ukrajina využije akékoľvek prímerie na hromadenie zbraní a munície a presun vojsk. Európa už naznačila, že poskytne Ukrajine vojenskú podporu,“ napísal.

Bývalý vodca proruských separatistov na východe Ukrajiny Girkin, ktorého v Rusku odsúdili na štyri roky väzenia za extrémizmus, podporoval inváziu na Ukrajinu, ale ostro kritizoval ruských predstaviteľov a tvrdil, že vojnu vedú hlúpo a nerozhodne. Putina označil človeka „zbabelej priemernosti“. (SITA)

Pápež Lev XIV sa ponúkol ako sprostredkovateľ mieru. Vyzval katolíkov na Blízkom východe, aby neopúšťali domovinu. (TASR)

Moskva kritizovala možnosť nasadenia francúzskych lietadiel vyzbrojených jadrovými zbraňami v štátoch EÚ.

Takýto krok by podľa Kremľa neprispel k európskej bezpečnosti. Informovala o tom agentúra AFP.

„Rozširovanie jadrových zbraní na európskom kontinente je niečo, čo európskemu kontinentu nepridá na bezpečnosti, predvídateľnosti a stabilite,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Francúzsky prezident takýto krok naznačil v utorok a porovnal ho s nukleárnym dáždnikom, ktorý Európe poskytujú USA. „Američania majú bomby v lietadlách v Belgicku, Nemecku, Taliansku a Turecku,“ objasnil Macron v rozhovore v štúdiu televízie TF1.

Francúzsko je jediným štátom EÚ s jadrovými zbraňami. Diskusia o rozšírení francúzskych jadrových zbraní aj do partnerských štátov v Európe sa začala po invázii ruskej armády na Ukrajinu.

Poľsko, ktoré je podobne ako Francúzsko kľúčovým spojencom Ukrajiny a čoraz významnejším bezpečnostným pilierom v EÚ, už jasne dalo najavo, že by francúzsky jadrový „dáždnik“ využilo. (TASR)

Rusko určite vyšle delegáciu na rokovanie s Ukrajinou v Istanbule, uviedol Peskov. Jej zloženie zatiaľ neurčili.

Informovala o tom ruská štátna agentúra TASS.

"Ruská delegácia bude čakať na ukrajinskú delegáciu v Istanbule 15. mája," povedal hovorca. Ohľadom zloženia delegácie sa podľa neho čaká na príslušný pokyn Putina.

Putin, na ktorého príkaz Rusko vo februári 2022 začalo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, v noci na nedeľu prejavil ochotu viesť priame rokovania s Ukrajinou vo štvrtok v Istanbule. Najprv sa podľa neho majú konať rokovania o "základných príčinách" konfliktu a až počas nich potom bude prípadne možné dosiahnuť dohodu o pokoji zbraní.

Ruský prezident tak nepriamo reagoval na výzvu Ukrajiny a vrcholných predstaviteľov kľúčových európskych krajín na 30-dňové bezpodmienečné prímerie, ktoré sa malo začať v pondelok. V prípade, že by Rusko termín nedodržalo, pohrozili mu ďalšími sankciami.

Uviedli pritom, že tento postup má podporu Spojených štátov a prezidenta Donalda Trumpa. Rusko podľa Kyjeva svoje útoky neobmedzilo, len za dnešnú noc ale vyslalo na Ukrajinu 145 dronov.

Zelenskyj na Putinov návrh na priame rozhovory uviedol, že vo štvrtok bude v Turecku osobne a bude tam čakať na Putina. O možnosti pricestovať do Istanbulu sa v pondelok zmienil americký prezident Trump, ktorý sa prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou snaží sprostredkovať. (ČTK)

Spojenci v NATO by mali opäť označiť Rusko za najvážnejšiu hrozbu, uviedol český minister zahraničia Lipavský.

Lipavský to povedal pred odletom na neformálne stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín NATO v Turecku.

Ruská hrozba podľa neho nezmizne ani po pokoji zbraní na Ukrajine. Jej realistické chápanie by malo byť základom pre všetky zmeny v rámci NATO vrátane modernizácie a posilňovania obranyschopnosti, uviedol Lipavský.

Dodal, že Rusko nevedie len konvenčnú vojnu na Ukrajine, ale bojuje proti všetkým krajinám, ktoré Ukrajinu podporujú.

Cieľom stretnutia ministrov v Turecku je pripraviť obsah blížiaceho sa summitu NATO v Haagu, ktorý sa podľa slov šéfa českej diplomacie bude venovať najmä otázkam obrany a odstrašenia. „ČR podporuje návrh generálneho tajomníka (Marka) Rutteho, ktorý chce Alianciu posilniť – potrebujeme ju rýchlejšiu, silnejšiu a takú, kde si aj štáty férovejšie rozdelia svoje záväzky,“ povedal minister.

Očakáva, že v Haagu bude potvrdený záväzok z vlaňajšieho summitu vo Washingtone poskytovať Ukrajine bezpečnostnú pomoc v hodnote najmenej 40 miliárd dolárov ročne. Považuje za logické, že aj vzhľadom na zmeny v politike USA vzrastie rola európskych štátov. Lipavský tiež verí, že Aliancia si udrží či prípadne ešte posilní organizačnú rolu v koordinácii tejto pomoci.

Český minister by si želal, aby bola Ukrajina jedného dňa členom NATO. „Verím, že výsledkom akýchkoľvek mierových rokovaní bude obhajoba ukrajinskej suverenity vrátane možnosti, aby bola členom NATO. Jedným z cieľov ruskej agresie však je tomu zabrániť, to si musíme povedať na rovinu,“ podotkol. (TASR)

Európska únia môže od 6. júna výrazne zvýšiť clá na dovoz niektorých tovarov z Ukrajiny, píše Financial Times.

Má ísť aj o niektoré poľnohospodárske produkty. Informuje o tom agentúra TASS, ktorá sa odvolala na denník Financial Times.

Ak rozhodnutie vstúpi do platnosti, dotkne sa kukurice, cukru, medu a hydiny, uviedli zdroje denníka FT, podľa ktorých Brusel plánuje zaviesť clá na viaceré tovary, ktoré boli doteraz od ciel oslobodené. Už existujúce clá by sa mali „podstatne zvýšiť“.

FT spresnil, že Európska komisia rokuje s Kyjevom o novej obchodnej dohode, ale súbežne pracuje na prechode od voľného obchodu k protekcionistickým opatreniam.

Poľský minister pre európske záležitosti Adam Szlapka 10. apríla počas vystúpenia na podnikateľskom fóre EÚ - Ukrajina v Bruseli uviedol, že EÚ prijala konečné rozhodnutie nepredĺžiť Ukrajine obchodné preferencie po 5. júni.

Od roku 2016 platí medzi EÚ a Ukrajinou dohoda o prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu, ktorá umožnila európskemu spoločenstvu zachovať clá na značný objem ukrajinského vývozu. Od 4. júna 2022 EÚ zrušila clá na ukrajinský vývoz pôvodne na jeden rok a následne toto zvýhodnenie predĺžila. (TASR)

Rusko v noci vyslalo na Ukrajinu balistickú strelu a 145 dronov rôznych typov. Približne 80 z nich bolo zostrelených.

Informovalo o tom ukrajinské letectvo. Jedného mŕtveho a niekoľkých zranených hlásia ukrajinské úrady.

"K 09:00 (8:00 SELČ) bolo 80 potvrdených zostrelov útočných bezpilotných lietadiel typu Šáhíd (a ďalších typov dronov) na východe, severe, západe a v strede krajiny," uviedlo ukrajinské letectvo.

Približne 42 strojov, ktoré označilo ako imitácie úderných dronov, podľa neho zmizlo z radarov bez toho, aby spôsobili škody.

Tie sú však po nočnom ruskom útoku podľa ukrajinských vzdušných síl v Sumskej, Charkovskej, Odeskej, Doneckej a Kirovohradskej oblasti. Podrobnosti letectvo neuviedlo.

V prihraničnej Sumskej oblasti zomrel jeden človek a ďalší dvaja boli zranení v dôsledku ruského útoku, ktorého cieľom bol nákladný automobil, uviedol starosta Sum Artem Kobzar.

O troch zranených po ruských nočných útokoch dronmi informuje charkovská oblastná prokuratúra. Šéf Rivnenskej oblasti na západe krajiny Oleksandr Koval uviedol, že pri ruskom útoku dvaja ľudia utrpeli zranenia. (ČTK)

Polícia v Nemecku a vo Švajčiarsku zadržala troch Ukrajincov v ruských službách podozrivých zo sabotáže.

Informovalo o tom nemecké generálne zastupiteľstvo. 

Podozriví údajne povedali niekoľkým osobám, ktoré zrejme poverilo Rusko, že sú pripravení vykonať sabotáže, uviedli spolkoví prokurátori. Zadržané osoby podľa prokuratúry plánovali „poslať z Nemecka balíky obsahujúce výbušné alebo zápalné zariadenia adresátom na Ukrajine, ktoré by sa počas prepravy vznietili“.

Jeden z podozrivých poslal už koncom marca z Kolína nad Rýnom dva testovacie balíky, ktoré podľa prokuratúry obsahovali okrem iného aj sledovacie GPS zariadenia.

Prvého muža v Nemecku zadržali 9. mája a deň na to aj druhého, nachádzajú sa vo vyšetrovacej väzbe. Tretieho podozrivého zadržali úrady vo Švajčiarsku v utorok a po vydaní do Nemecka bude predvedený pred vyšetrujúceho sudcu, píše sa vo vyhlásení.

Nemecké spravodajské služby sa domnievajú, že ruskí aktéri si najímajú ľudí na špionážne a sabotážne operácie v celej krajine, píše DPA.

Nasadenie profesionálnych špiónov je však čoraz náročnejšie v dôsledku sankcií namierených proti Moskve a zvýšenej ostražitosti po začatí vojny na Ukrajine vo februári 2022. (ČTK, TASR)

Diplomati zastupujúci 27 členských štátov EÚ sa v Bruseli dohodli na 17. balíku sankcií proti Rusku.

Týkajú sa hlavne tzv. ruskej tieňovej flotily tankerov, ktorú Moskva údajne využíva na obchádzanie sankcií na vývoz ropy. Šéfovia diplomacie štátov EÚ ich majú oficiálne schváliť v utorok 20. mája. S odvolaním sa na poľské predsedníctvo Rady EÚ o tom informuje agentúra AFP.

Najnovší balík cieli na približne 200 ropných tankerov, ktoré Rusko údajne využíva na obchádzanie západných sankcií. Dotkne sa aj zahraničných spoločností pre dodávanie tovarov ruskej armáde. Na sankčný zoznam údajne pribudnú aj desiatky ďalších ruských predstaviteľov, ktorým bude zakázaný pobyt v štátoch EÚ a zmrazia sa tam aj ich aktíva.

Balík zavádza sankcie aj voči osobám z Ruska zodpovedným za kybernetické útoky, porušovanie ľudských práv a sabotáže v Európe. Podľa zdrojov agentúry AFP je 17. balík sankcií v porovnaní s predchádzajúcimi pomerne obmedzený, pretože EÚ sa ťažšie dokáže dohodnúť na nových cieľoch. Bol pripravovaný ešte pred posledným ultimátom európskych lídrov v súvislosti s mierovým úsilím na Ukrajine pod vedením USA.

Európski lídri Moskve cez víkend pohrozili „masívnymi sankciami“, ak nepristúpi na 30-dňové prímerie podporované Ukrajinou, Európou a Spojenými štátmi. Nemecký kancelár Friedrich Merz v utorok Moskvu varoval, že bude čeliť ďalším sankciám, ak tento týždeň nedôjde k „skutočnému pokroku“ pri dosiahnutí mieru na Ukrajine.

Putin navrhol, aby sa priame a bezpodmienečné rokovania Moskvy s Kyjevom konali 15. mája v Istanbule. Zelenskyj vyhlásil, že sa na nich zúčastní osobne. Účasť na rokovaniach zvažoval aj Trump, no nakoniec vyhlásil, že sa ich zúčastní šéf americkej diplomacie Marco Rubio. (TASR)

Minister zahraničia Blanár sa zúčastní na neformálnom zasadnutí šéfov diplomacií členských krajín NATO v tureckej Antalyi.

„Spojeneckí ministri budú pokračovať v politickej príprave samitu lídrov NATO, ktorý sa uskutoční koncom júna v holandskom Haagu. Absolvujú aj pracovnú večeru na pozvanie tureckého ministra zahraničných vecí Hakana Fidana,“ priblížil rezort zahraničia.

Podotkol, že neformálne ministerské zasadnutie a plánovaný samit lídrov sa uskutočňujú v čase výrazných geopolitických zmien, ktorým dominuje aj otázka mierového ukončenia vojny na Ukrajine.

„Hlavnými témami rokovania aliančných spojencov preto ostávajú prispôsobovanie výdavkov na obranu, možnosti obranného priemyslu, spolupráca s partnerskými krajinami a budúcnosť transatlantických vzťahov s cieľom potvrdiť princíp kolektívnej obrany a posilniť európsky pilier Severoatlantickej aliancie,“ dodalo (TASR)

Pri ukrajinských dronových útokoch na ruskú Belgorodskú oblasť utrpelo zranenia najmenej 16 ľudí, uviedol oblastný gubernátor.

Podľa Viačeslav Gladkov. bolo osem osôb prevezených do nemocnice a medzi zranenými je aj lekár a záchranár.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho jednotky zničili 12 bezpilotných lietadiel, ktorými Ukrajina zaútočila v noci. Tri z nich zneškodnili nad Belgorodskou oblasťou.

Ministerstvo zdôrazňuje, že udáva len počet zachytených dronov, nie koľko ich Ukrajina vypustila celkovo.

Reuters nedokázal nezávisle overiť správy z Ruska a Ukrajina sa k útokom bezprostredne nevyjadrila. (TASR)

Brazílsky prezident Lula da Silva sa pokúsi presvedčiť ruského prezidenta Putina, aby osobne rokoval so Zelenským.

Luiz Inácio Lula da Silva je na návšteve Číny a ruského prezidenta chce osobne navštíviť v Moskve na ceste späť do Brazílie.

„Pokúsim sa hovoriť s Putinom,“ povedal Lula na tlačovej konferencii v Pekingu pred odchodom. „Nič ma nestojí povedať: 'Hej, kolega Putin, choďte do Istanbulu a vyjednávajte, sakra',“ vyhlásil.

Ruský prezident v nedeľu navrhol uskutočnenie priamych rokovaní s Ukrajinou 15. mája v Istanbule bez akýchkoľvek podmienok. Podľa neho chce Rusko „reštartovať“ mierové rozhovory, ktoré obe krajiny viedli v roku 2022.

Zelenskyj reagoval, že je pripravený stretnúť sa s ním osobne tento týždeň v Turecku. Doposiaľ však nie je zrejmé, či Putin odpovie na Zelenského návrh.

Výzva brazílskeho prezidenta prichádza po tom, čo ukrajinský minister zahraničných vecí v utorok vyzval Brazíliu, aby využila svoj vplyv na Rusko a dopomohla k realizácii stretnutia Putina so Zelenským.

Brazília a Peking tiež v utorok vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzvali na priame rokovania ako „jediný spôsob ukončenia konfliktu“. (TASR)

O ďalších 1 240 vojakov stúpli straty ruskej armády, ktorej celkové straty odhadlo ukrajinské velenie na 969 370 vojakov.

Ruská armáda prišla aj o ďalších 14 bojových obrnených vozidiel, 47 delostreleckých systémov, jeden raketomet. tri protivzdušné systémy, 82 dronov a 126 kusov automobilovej techniky a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 804 tankov, 22 501 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 48 382 vozidiel a autocisterien, 27 827 delostreleckých systémov, 1 382 odpaľovacích raketových systémov, 1 165 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 372 lietadiel, 35 860 dronov, 3 197 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 884 kusov špeciálnej techniky.

Ukrajinský prezident Zelenskyj vyhlásil, že v nedeľu sa pravdepodobne stretne s pápežom Levom XIV.

Táto schôdzka závisí od vývoja rokovaní Ukrajiny s Ruskom, ktoré by sa mali uskutočniť tento týždeň v Istanbule, doplnila agentúra AFP, píše TASR.

AFP doplnila, že Zelenskyj to uviedol v rozhovore pre päť zahraničných médií, s ktorých novinármi sa stretol dva dni pred avizovanými rusko-ukrajinskými rokovaniami v Istanbule.

Pápež Lev bude v nedeľu na Námestí svätého Petra vo Vatikáne slúžiť svoju inauguračnú omšu, na ktorej sa očakáva aj účasť niekoľkých zahraničných lídrov.

Rokovania delegácií Ruska a Ukrajiny by sa v Istanbule mali konať od štvrtka. Zelenskyj už avizoval, že do Turecka odcestuje a že sa v Ankare stretne s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Rusko zatiaľ neoznámilo, či sa na rokovaní v Istanbule zúčastní aj prezident Vladimir Putin.

„Dostali sme sa do bodu, keď nevieme, čo sa stane zajtra,“ uviedol Zelenskyj v rozhovore pre zahraničné médiá.

Zelenskyj mal v pondelok svoj prvý telefonát s pápežom Levom, ktorého pri tejto príležitosti pozval na návštevu Ukrajiny. Lev vo svojom prvom nedeľnom príhovore k pútnikom vo Vatikáne vyzval na „skutočný, spravodlivý a trvalý mier“ na Ukrajine. (TASR)