Ukrajina Rusko Online: Česko bude trénovať ukrajinských pilotov a vytvorí návratové centrá

Rusko musí prijať 30-dňové prímerie, aby bolo možné viesť zmysluplné mierové rozhovory, zhodli sa Starmer a Macron.

O telefonickom rozhovore britského premiéra a francúzskeho prezidenta v pondelok večer informovala hovorkyňa Downing Street.

"Pri diskusii o situácii v Pásme Gazy obaja vyjadrili hlboké znepokojenie nad nedávnym vývojom a zhodli sa, že je potrebné obnoviť mierový proces," uviedlo tiež sídlo britského premiéra vo vyhlásení.

Ukrajina, ktorá sa od februára 2022 bráni ozbrojenej ruskej agresii, už pred časom súhlasila s návrhom administratívy prezidenta Donalda Trumpa na 30 dní trvajúci pokoj zbraní, Moskva však jednoznačnú odpoveď nedala.

Ruský prezident Vladimir Putin rozhodol len o trojdňovom pokoji zbraní v bojoch proti Ukrajine počas dní okolo 80. výročia konca druhej svetovej vojny, ktoré si Rusko tradične pripomína 9. mája. Putinovo rozhodnutie o zastavení bojov sa týka 8., 9. a 10. mája.

Zastavenie rusko-ukrajinskej vojny, ktorá je najväčším ozbrojeným stretom v Európe od porážky nacizmu v roku 1945, označil Trump za svoj politický cieľ. Moskva však už niekoľkokrát naznačila, že pri hľadaní riešenia sa nemožno ponáhľať, následne z Washingtonu zaznelo, že USA sa zo snáh sprostredkovať pokoj zbraní v zásade sťahujú.

Schôdzka Putina s Trumpom je podľa pondelňajšieho vyjadrenia Kremľa potrebná, nič konkrétne ale zatiaľ dohodnuté nebolo. (ČTK)

Trump po telefonáte s Erdoganom vyhlásil, že s ním chce spolupracovať na ukončení vojny na Ukrajine.

Hovorili aj o situácii v Sýrii a v Pásme Gazy. 

„Teším sa na spoluprácu s prezidentom Erdoganom na ukončení smiešnej, ale smrtiacej vojny medzi Ruskom a Ukrajinou,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social a dodal, že sa s Erdoganom rozprával o viacerých možnostiach osobných stretnutí.

Diskutovali o „všetkom možnom v Sýrii, Gaze a ďalších veciach“. Trump rozhovor nazval „veľmi dobrým a produktívnym“ a vzťah s Erdoganom počas svojho prvého mandátu označil za „excelentný“.

Erdogan Trumpovi povedal, že úsilie Spojených štátov o zmiernenie sankcií uvalených na Sýriu prispieva k stabilizácii krajiny, oznámila kancelária tureckého prezidenta. Washington tvrdí, že akákoľvek normalizácia alebo zrušenie sankcií po decembrovom zosadení Bašára Asada bude závisieť od pokroku nových sýrskych úradov. Trumpovi sa turecký prezident poďakoval aj za jeho „prístup k ukončovaniu vojen“, pričom spomenul Ukrajinu, Gazu a rokovania s Iránom.

Turecko sa od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu snaží udržiavať dobré vzťahy s obomi krajinami a dvakrát hostilo rozhovory zamerané na ukončenie vojny. (TASR)

Berlín bude aj naďalej podporovať Ukrajinu, prisľúbil odchádzajúci nemecký kancelár. 

Olaf Scholz tak urobil v poslednom telefonáte s Zelenským pred tým, ako ho v utorok nahradí na poste kancelára Friedrich Merz.

„(Scholz) potvrdil pokračujúcu a neochvejnú solidaritu Nemecka s Ukrajinou,“ uviedol hovorca odchádzajúceho nemeckého lídra. „Zdôraznil, že Nemecko bude v úzkej spolupráci s európskymi a medzinárodnými partnermi naďalej podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné,“ doplnil.

Nemecko sa stalo druhým najväčším vojenským podporovateľom Ukrajiny po USA. Scholz však čelil kritike, že odkladal kľúčové rozhodnutia - napríklad dodanie moderných nemeckých zbraní na Ukrajinu a odmietnutie dodať Kyjevu rakety dlhého doletu Taurus.

Merz už prisľúbil, že bude pokračovať v podpore Ukrajiny ako nový nemecký kancelár .

V pondelkovom telefonáte Scholz tiež hovoril o šéfovi Kremľa Putinovi, pričom povedal, že jeho „cynická taktika zdržiavania“ brzdí úsilie o ukončenie vojny na Ukrajine.

Scholz poznamenal, že ukrajinský prezident prejavil ochotu akceptovať 30-dňové bezpodmienečné prímerie, čo ukazuje, že „nikto netúži po mieri viac ako Ukrajina“, uviedol hovorca odchádzajúceho kancelára. „Toto musí konečne opätovať aj ruský prezident,“ povedal Scholz Zelenskému. (TASR)

Fico ide proti svojim voličom a praje si Ukrajinu v EÚ. Analýza z ministerstva hospodárstva mu dáva za pravdu. (SME)

Česko bude pokračovať vo výcviku ukrajinských pilotov na lietadlách L-159 a stíhačkách F-16.

Podľa slov premiéra Fialu Ukrajinci v súčasnosti už cvičia na trenažéroch. „Sme pripravení prehĺbiť náš podiel na výcviku vojakov. Výcvik môže prebiehať napríklad v Náměšti,“ priblížil.

Ukrajinský líder Zelenskyj s Fialom hovoril aj o ďalšom tlaku na Rusko. „Sankcie by mali ostať (v platnosti) a zosilňovať sa, kým bude Rusko naťahovať (rokovania o prímerí) a stupňovať svoju agresiu,“ povedal Zelenskyj podľa portálu iDnes.cz.

Petr Fiala
@P_Fiala

I welcomed President @ZelenskyyUa on a day when we commemorate the Prague Uprising against Nazi occupation. History teaches us that appeasing aggressors is never the right path. That is why the Czech Republic will continue to stand firmly alongside Ukraine, which is defending not https://t.co/z7Ms9Tw3JG

5.5.2025 o 16:45 · archivované: 5.5.2025 o 17:28

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Dôležitou súčasťou pomoci pre Ukrajinu je aj česká muničná iniciatíva.

„Od začiatku roka sa na Ukrajinu dodalo pol milióna kusov veľkokalibrovej munície. Sprostredkovali sme viac ako dvetisíc kusov ťažkej techniky, 620 diel, takmer 300 tankov, vyše 50 raketometov a tak ďalej,“ povedal český premiér. Do iniciatívy sa zapojilo 11 krajín a do konca roka Ukrajine odovzdá celkovo už 1,8 miliónov kusov delostreleckej munície, ak pôjde všetko podľa plánov.

Ukrajinský prezident poďakoval za podporu z Česka a tiež za prijatie ukrajinských utečencov po februári 2022. „Ukrajina si veľmi váži vašu pomoc,“ zdôraznil Zelenskyj. Vyzdvihol aj diskusiu so zástupcami českého obranného priemyslu. Očakáva, že vzájomné vzťahy sa odrazia aj na posilnení výrobných kapacít na Ukrajine, čo by mohlo viesť k technologickému rozvoju oboch krajín.

V pondelok český minister vnútra Vít Rakušan a jeho ukrajinský rezortný partner Olexij Černyšov podpísali memorandum o vzniku návratových centier.

„Česká republika prijala najväčší počet ukrajinských utečencov na hlavu, ktorých sa darí veľmi dobre integrovať. Je však potrebné urobiť ďalší krok... vznik tohto strediska zlepší integráciu Ukrajincov do českej spoločnosti a môže tiež pomôcť s (ich) dobrovoľnými návratmi do vlasti, keď nastane (ten správny) čas,“ upresnil Fiala.

Strediská by mali poskytnúť potrebné informácie o možnostiach návratu do krajiny pôvodu, tiež právnu pomoc a podporu v rámci povojnovej obnovy. Podobné centrá by mali vzniknúť aj v Nemecku a Poľsku.

Zelenskyj rokoval aj s vedením Poslaneckej snemovne. Popoludní sa stretol s predsedom Senátu Milošom Vystrčilom a naplánované sú aj stretnutia so študentami, ukrajinskou komunitou či zástupcami zbrojárskych spoločností.

Litva investuje vyše miliardu eur na posilnenie svojich hraníc s Ruskom a Bieloruskom.

Väčšinu z tejto sumy využije na nákup protitankových mín, píše agentúra AFP.

Podľa ministerstva obrany najnovšia investícia umožní Litve „blokovať a spomaliť akcie nepriateľských štátov“.

Krajina vynaloží 1,1 miliardy eur v priebehu nasledujúcich desiatich rokov na projekt proti mobilite nepriateľa v prípade ozbrojeného konfliktu. Približne 800 miliónov eur z tejto sumy majú použiť na nákup protitankových mín.

V rámci plánovaných opatrení zamýšľa Litva zhromažďovať protitankové systémy v blízkosti tzv. Suwalského koridoru, strategicky dôležitej oblasti na litovsko-poľskej hranici. Plánuje tam tiež prehĺbiť zavlažovacie priekopy, ktoré by v prípade núdze mohli slúžiť ako zákopy, či zalesniť strategické pohraničné oblasti.

Medzi ďalšie opatrenia podľa ministerstva obrany patria zvýšenie spôsobilostí elektronického boja, protidronové systémy a posilnenie systému včasného varovania.

Litva v januári oznámila plán zvýšiť medzi rokmi 2026 a 2030 ročné výdavky na obranu na päť až šesť percent HDP. Ministerstvo obrany tým chce pomôcť „zabezpečiť integritu obrannej línie v Pobaltí“.

Litva patrí k štátom, ktoré sa tento rok rozhodli odstúpiť od Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín. Tieto výbušniny, ktoré sú určené na zakopanie alebo ukrytie v zemi, často svoje obete nezabijú okamžite, ale dlhodobo ich zmrzačia. Ľudskoprávne skupiny ako Amnesty International či Medzinárodný výbor Červeného kríža rozhodnutie Vilniusu odsúdili. (TASR)

Zelenskyj počas návštevy Česka venoval čas aj rozhovoru a foteniu s pracovníčkami upratovacej služby z Ukrajiny.

"Chceli vidieť svojho pána prezidenta. Čakali sme mimo schodiska a požiadali ma, aby som ich odfotil, pretože niekto z tímu Zelenského to umožnil. On si na nich urobil chvíľku a dievčatá boli veľmi dojaté. Proste krásny okamih," popísal mediálny poradca snemovne Daniel Moravec, ktorý ich odfotil.

Zelenskyj navštívil Prahu v prezidentskej funkcii už v roku 2023, teraz pricestoval aj s manželkou Olenou Zelenskou. Ukrajinská prvá dáma sa v pondelok zúčastnila na konferencii Global Healthcare Initiative for Ukraine (Globálna iniciatíva zdravotnej starostlivosti pre Ukrajinu), ktorá slúži ako platforma na posilnenie medzinárodnej spolupráce v zdravotníctve a záchranu ľudských životov. (TASR, Idnes.cz)

Bývalý šéf operácií CIA v Európe a Eurázii Ralph Goff spochybnil účinnosť ruského jadrového vydierania.

Poznamenal, že človek, ktorý sa kedysi obával bežného vírusu, by sa len ťažko odvážil spôsobiť globálnu katastrofu.

Ako referuje web espreso.tv, povedal to v rozhovore pre denník The Times.

Podľa Ralpha Goffa sa vojna na Ukrajine, ktorá sa začala vo februári 2022, dala zastaviť omnoho skôr. Na to bolo podľa neho potrebné zabezpečiť Ukrajine dostatočné množstvo zbraní hneď od začiatku.

„Keby sme vtedy Ukrajincom poskytli poriadne zbrane, možno by dokázali Rusov z krajiny vyhnať. To sa nestalo. To pripravilo pôdu pre dlhšiu, zdĺhavejšiu a mäsožravú vojnu, ktorú vidíme dnes,“ povedal Goff.

Okrem toho sa domnieva, že administratíva bývalého amerického prezidenta Joea Bidena a spojenci umožnili Putinovi diktovať podmienky vojny, čím často oddialili presun potrebného vybavenia na Ukrajinu pre obavy z jadrového konfliktu.

„Dovolili Putinovi, aby ich oklamal svojím štrnganím jadrovými zbraňami. Takže síce dali Ukrajincom zbrane, ale nikdy nie dosť na to, aby vyhrali. Dali im len dosť na to, aby krvácali,“ zdôraznil Goff.

Bývalý predstaviteľ CIA, ktorý hovorí piatimi jazykmi vrátane ruštiny, sa tiež podelil o zaujímavý postreh o Putinovi. Poznamenal, že ruský vodca sa počas pandémie koronavírusu „smrteľne bál“. „Podľa môjho názoru ľudia, ktorí sa tak zaujímajú o svoje zdravie, nebudú hrať riskantný jadrový poker,“ poznamenal.

Putin, ako bývalý dôstojník spravodajských služieb, si podľa Goffa pravdepodobne myslí, že dokáže Trumpa manipulovať. Prognózuje však to, že Putin to napokon prešpekuluje a strelí si „vlastný gól“. (SITA)

Kyjev rokuje s predstaviteľmi španielskej spoločnosti o možnosti umiestnenia časti jej výroby zbraní na Ukrajinu.

Uviedol to ukrajinský rezort strategického priemyslu.

Spoločnosť EM&M je známa výrobou a vývojom inovatívnych produktov v oblasti obranných a priemyselných technológií.

„Rád som počul o záujme zástupcov spoločnosti EM&M o podnikanie na Ukrajine a o ich pochopení perspektív spolupráce s ukrajinskými obrannými spoločnosťami. Táto spolupráca výrazne zlepší ukrajinské vojenské vybavenie, čo podstatne posilní naše bojové jednotky,“ povedal ukrajinský minister strategického priemyslu Herman Smetanin.

Putin pácha genocídu, tvrdia poslankyne Progresívneho Slovenska po návšteve území na Ukrajine, ktoré boli okupované. (SITA)

Západní spojenci diskutujú o tom, že by Ukrajine dodali ďalšie systémy protivzdušnej obrany Patriot.

Dohodu v tejto veci chcú dosiahnuť ešte pred júnovým samitom NATO v Haagu. Agentúre Reuters to povedal nemenovaný zdroj oboznámený s diskusiami.

Medzi možných dodávateľov protivzdušných raketových systémov Patriot, o ktoré Kyjev čoraz viac prejavuje záujem, podľa zdroja patria Spojené štáty a Grécko.

Zelenskyj v apríli povedal, že jeho vláda je pripravená nakúpiť desať Patriotov, ktoré sú kľúčové pre zostreľovanie ruských balistických rakiet. O systémoch PVO podľa svojich slov diskutoval s Trumpom na nedávnom stretnutí pred pohrebom pápeža Františka vo Vatikáne.

Ukrajina mala podľa vojenských analytikov ukrajinského portálu Defence Express v apríli tohto roku sedem plné funkčných systémov Patriot. Podľa istého amerického predstaviteľa ich má v súčasnosti osem, ale len šesť je funkčných. Zvyšné dva sa teraz modernizujú.

Denník The New York Times - s odvolaním sa na amerických predstaviteľov napísal, že USA plánujú presunúť jeden systém Patriot z Izraela na Ukrajinu, keď bude zmodernizovaný. Príslušnú dohodu s Izraelom - podľa bývalého predstavitelia Bieleho domu - dosiahol exprezident USA Joe Biden ešte v septembri minulého roka. Podľa citovaných amerických novín spojenci rokujú aj o tom, že Nemecko a Grécko by mohli dodať ďalší.

Nemenované zdroje odmietli povedať, ako Trump vníma rozhodnutie presunúť viac systémov Patriot na Ukrajinu. Americký prezident sa v súčasnosti snaží sprostredkovať mierovú dohodu medzi Ukrajinou a Ruskom, no on aj predstavitelia jeho administratívy dali v uplynulých dňoch najavo, že sú z nedostatočného pokroku frustrovaní a zvažujú, že sa z rozhovorov stiahnu.

„Nebudeme lietať po celom svete na zavolanie, aby sme sprostredkovali stretnutia,“ povedala minulý týždeň hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová a dodala, že Washington je naďalej odhodlaný pomôcť dosiahnuť dohodu. Podľa nej však nastal čas, aby Rusko a Ukrajina „predložili a rozpracovali konkrétne predstavy, ako sa tento konflikt skončí“.

Spolu s jedným z Izraela a ďalším z Nemecka alebo Grécka by Ukrajina mala celkovo desať systémov Patriot, ktoré by mali chrániť najmä hlavné mesto Kyjev, dodal NYT. (TASR)

Česko bude pokračovať vo výcviku ukrajinských pilotov na svojom území, uviedol premiér Fiala.

Už teraz sa učí na trenažéroch českej výroby, povedal novinárom po stretnutí so Zelenským český premiér Petr Fiala.

Popri široko citovanej muničnej iniciatíve pripomenul, že Česko poslalo na Ukrajinu, ktorú napadlo Rusko, 2000 kusov ťažkej techniky.

Na tlačovej konferencii po zhruba dvojhodinovom rokovaní Fiala potvrdil Zelenskému ďalšiu podporu zo strany Česka. Poďakoval aj Čechom za podporu politiky pomoci Ukrajine. Spomenul aj vznik stredísk pre návrat utečencov do vlasti.

Zelenskyj po rokovaní s Fialom ocenil diskusiu so zástupcami českého obranného priemyslu. Očakáva, že sa vzájomné vzťahy odrazia na posilnení kapacít výroby na Ukrajine. Povedie to podľa neho k technologickému rozvoju na Ukrajine aj v Česku.

Zelenskyj novinárom povedal, že diskusia so zbrojármi bola plodná a vecná a týkala sa konkrétnych vecí. "Máme záujem, aby sa naše bilaterálne vzťahy odrazili vo väčšej výrobe a nových kapacitách na Ukrajine," povedal. Prinesie to podľa neho pracovné miesta a pomôže ekonomike oboch krajín. Najmenej najbližších päť rokov je vďaka pripravovaným projektom "čo na robote", poznamenal.

Zelenskyj prišiel popoludní do sídla Senátu, kde ho čaká rokovanie s jeho vedením. Na prvom nádvorí ho privítal predseda Senátu Miloš Vystrčil (ODS), ktorý so Zelenským najprv absolvuje krátke bilaterálne stretnutie.

Ide o druhú prezidentskú návštevu Zelenského v Senáte. V roku 2023 tam ako dar dostal symbolický kľúč od hornej parlamentnej komory. (ČTK)

Ruská novinárka kritická voči invázii Moskvy na Ukrajinu utiekla do Francúzska, monitorovací náramok zahodila v lese.

Organizácia Reportéri bez hraníc ju prepašovala preč z Ruska.

„Bolo to veľmi ťažké,“ povedala na Ukrajine narodená novinárka Jekaterina Barabašová, ktorá čelí až 10 rokom väzenia za kritiku ruskej armády.

Jej cesta trvala približne dva a pol týždňa. „Prišla som pred tromi dňami,“ dodala s tým, že nemôže zverejniť všetky podrobnosti. „Chystám sa požiadať o politický azyl,“ podotkla na tlačovej konferencii v sídle Reportérov bez hraníc v Paríži.

V Rusku po vypuknutí vojny na Ukrajine otvorili úrady tisíce vykonštruovaných prípadov voči ľuďom obvineným z „diskreditácie“ ruskej armády. Zatkli aj 64-ročnú Barabašovú, keďže ju podozrievali, že šírila „falošné informácie“ o ruských ozbrojených silách v niekoľkých príspevkoch na sociálnych sieťach.

Pri úteku z Ruska sa zbavila svojho monitorovacieho náramku. „Leží niekde v ruskom lese,“ podotkla s úsmevom a dodala: „Počas úteku som sa skrývala dva týždne.“

Hranicu prekročila 26. apríla, na svoje narodeniny. „Vtedy som vedela, že všetko bude v poriadku.“ (SITA)

Český minister vnútra a ukrajinský vicepremiér podpísali v Prahe vyhlásenie o vzniku návratových centier.

Ukrajinským utečencom by mali uľahčiť cestu späť do vlasti. Dokument podpísali pri príležitosti návštevy ukrajinského prezidenta Zelenského v Prahe.

Na konci marca bolo v Česku podľa údajov ministerstva vnútra 364 600 utečencov s dočasnou ochranou.

Ukrajincom by takzvané unity huby mali ponúknuť všetky informácie o možnostiach ich návratu, k dispozícii by im mala byť aj právna pomoc a podpora. Cieľom vlády je motivovať utečencov, aby sa do krajiny vrátili kvôli povojnovej obnove. Podobné centrá by mali vzniknúť aj v Nemecku alebo v Poľsku. (ČTK)

Rusko vo Vladivostoku usporiadalo detskú prehliadku k výročiu 2. svetovej vojny, pochodovali aj žiaci z KĽDR.

Uviedli to podľa serveru The Moscow Times miestne úrady.

Prehliadka sa konala k takzvanému Dňu víťazstva, ktorý sa v Rusku oslavuje 9. mája, a zároveň týždeň po tom, ako Moskva a Pchjongjang priznali, že severokórejské jednotky boli nasadené v Kurskej oblasti na západe Ruska, aby pomohli odraziť vpád ukrajinských síl.

"Školáci z Prímorského kraja vzdali hold svojim dedom a pradedom - víťazom Veľkej vlasteneckej vojny," napísal na Telegrame gubernátor Prímorského kraja Oleg Kožemako. Vladivostokom podľa neho pochodovalo celkovo 1500 žiakov základných škôl.

"Som tiež rád, že môžem privítať delegáciu z Kórejskej ľudovodemokratickej republiky," uviedol na prehliadke Kožemako. "Je pre nás veľkou cťou pozvať deti zo susedného spriateleného štátu," dodal.

Médiá predtým informovali, že severokórejskí vojaci sa v piatok zrejme zúčastnia na prehliadke na Červenom námestí pri príležitosti víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tieto správy odmietol potvrdiť či vyvrátiť.

Po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 sa Moskva a Pchjongjang začali viac zbližovať. KĽDR vyslala do Ruska vojakov, aby tam pomohli ruským silám vytlačiť Ukrajincov z ruskej Kurskej oblasti. Jeden juhokórejský poslanec na základe informácií tajných služieb minulý týždeň uviedol, že v bojoch zahynulo na 600 severokórejských vojakov. (ČTK)

Schôdzka Putina s Trumpom je potrebná, nič konkrétne ale zatiaľ dohodnuté nebolo, vyhlásil hovorca Kremľa Peskov.

Uviedla to ruská štátna agentúra TASS.

Trump v predvolebnej kampani sľuboval, že deň po nástupe do funkcie ukončí vojnu na Ukrajine, ktorú Rusko vojensky napadlo vo februári 2022. Ani po viac ako 100 dňoch sa však Spojeným štátom nepodarilo vyjednať podmienky dohody prijateľné pre obe strany. Kým Ukrajina tvrdí, že je pripravená na okamžité prímerie bez podmienok, Putin predkladá požiadavky neprijateľné pre Kyjev i jeho západných spojencov.

"Takéto stretnutie je zjavne na spadnutie. V mnohých ohľadoch sa domnievame, že je nutné," poznamenal Peskov. "Vyžaduje si to pokračovanie kontaktov medzi Moskvou a Washingtonom, ktoré sa začali a teraz pokračujú. Zatiaľ v tom nie sú žiadne podrobnosti, "odpovedal na otázku, či by sa Putin mohol v máji stretnúť s Trumpom v Saudskej Arábii.

V posledných dňoch americkí činitelia dávajú najavo, že Trumpovej administratíve dochádza s vyjednávaním trpezlivosť. Ak podľa nich nebude mierová dohoda čoskoro dosiahnutá, Spojené štáty môžu rozhovory pozastaviť či sa vzdať úlohy sprostredkovateľa. Trump bol podľa agentúr Reuters v posledných dňoch voči Moskve kritickejší ako zvyčajne a vyjadril obavy, či ho Putin len nevyužíva. (ČTK)

Európska únia v utorok predstaví plán na postupné ukončenie dovozu všetkých ruských fosílnych palív.

Ukončiť zmluvy s Moskvou o dovoze plynu ale nebude pre nakupujúce krajiny jednoduché, uviedla agentúra Reuters.

Plán, ktorý zverejní Európska komisia, prichádza v čase, keď Spojené štáty tlačia Rusko k mierovej dohode s Ukrajinou. Ak by sa dosiahla dohoda, ruská energetika by mohla mať v Európe opäť svoje miesto a mohlo by byť tiež zmiernené sankcie voči Moskve, dodala agentúra.

Približne 19 percent európskeho plynu stále pochádza z Ruska, a to prostredníctvom plynovodu TurkStream a dodávok skvapalneného zemného plynu. Európska únia má nezáväzný cieľ ukončiť dovoz ruských fosílnych palív do roku 2027.

Európska komisia teraz skúma právne možnosti, ktoré by európskym spoločnostiam umožnili odvolať sa na vyššiu moc a ukončiť zmluvy o dovoze ruského plynu bez toho, aby im hrozili sankcie. Únijná exekutíva sa zaoberá aj tým, ako firmám zakázať uzatvárať nové zmluvy na ruský plyn, cituje Reuters nemenovaný vysokopostavený únijný zdroj.

Právnici a analytici sa však domnievajú, že ustanovenie o vyššej moci nepôjde použiť vzhľadom na to, koľko rokov uplynulo od chvíle, keď EÚ v roku 2022, po ruskej invázii na Ukrajinu, sľúbila ukončiť dovoz ruského plynu. Za vyššiu moc (vis maior) je považovaná mimoriadna, nepredvídateľná a neprekonateľná prekážka. Jej existencia by umožnila dovozcom ukončiť svoje záväzky bez platenia ďalších poplatkov.

Podľa právničky Agnieszky Asonovej, ktorá sa špecializuje na zmluvy o LNG, musí na vyhlásenie vyššej moci dodávateľ porušiť zmluvu, napríklad nedodaním. Zvyšné ruské dodávky sa však v posledných troch rokoch vojny ukázali ako fungujúce. Právni experti si myslia, že najúčinnejším opatrením, ktoré by viedlo k postupnému ukončeniu dodávok ruského plynu, by bolo uloženie sankcií na jeho dovoz. To by však vyžadovalo jednomyseľný súhlas všetkých krajín Európskej únie. Maďarsko a Slovensko pritom už niekoľkokrát zopakovali, že akékoľvek sankcie na energetický sektor zablokujú.

V súčasnosti sa v Bruseli diskutuje sedemnásty balík sankcií proti Rusku. Viaceré krajiny presadzovali, aby medzi obmedzeniami bol aj zákaz dovozu ruského LNG. Krok ale narazil na odpor niektorých vlád a zároveň panuje neistota ohľadom alternatívnych zdrojov. Nový balík by mal obsahovať iba ďalšie mená osôb či spoločností, na ktoré budú sankcie uložené, žiadne takzvané sektorové sankcie. Obmedzenia by sa mohli prerokovať už tento týždeň na úrovni veľvyslancov členských štátov pri EÚ, definitívne schválenie sa potom očakáva 20. mája pri rokovaní ministrov zahraničia krajín EÚ. (ČTK)

Ukrajinské sily sa pokúšajú o nový vpád do Kurskej oblasti, informuje Reuters s odvolaním sa ruských blogerov.

Útoku obrnených vozidiel podľa nich predchádzali údery na mosty.

"Nepriateľ v noci raketami vyhodil do vzduchu mosty a ráno spustil útok obrnenými jednotkami," uviedol na Telegrame vojnový bloger RVvoenkor.

"Odmínovacie vozidlá začali robiť prejazdy v mínových poliach, nasledovali ich obrnené vozidlá s vojakmi. Na hraniciach prebiehajú ťažké boje," dodal.

O opätovnom pokuse Ukrajiny o vpád do Kurskej oblasti informovalo aj niekoľko ďalších blogerov či vojnový spravodajca ruskej štátnej televízie Alexandra Sladkova.

Blogeri taktiež zverejnili mapy zobrazujúce dva smery ukrajinského cezhraničného útoku na ruskú obec Ťotkino. Rusko ani Ukrajina sa k veci oficiálne nevyjadrili.

Euan MacDonald
@Euan_MacDonald

Reports Ukraine breached border of Russia's Kursk Oblast again, near Tetkino. Using Seym river to protect their left flank, and the Ukraine/Russia border on the right, they could nip off a 50km2 chunk of Russia with a defendable 6km front in time for fascist Russia's Victory Day. https://t.co/XzWNK7hHYT

5.5.2025 o 11:47 · archivované: 5.5.2025 o 11:55

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov koncom apríla oznámil, že ukrajinské jednotky boli úplne vyhnané z Kurskej oblasti, kam Ukrajinci prekvapivo vpadli na začiatku vlaňajšieho augusta.

Išlo o prvý vpád nepriateľských síl do Ruska od druhej svetovej vojny. Médiá uvádzali, že Kyjev vytlačením z Kurskej oblasti prišiel o dôležitú páku pre prípadné mierové rozhovory s Moskvou. (ČTK)

Ukrajinský prezident Zelenskyj prišiel na rokovanie s českým premiérom Fialom, privítali ho po necelých dvoch rokoch.

Rokovať budú o pokračovaní pomoci krajine, ktorú napadlo Rusko, českej muničnej iniciatíve, možnosti prímeria a zabezpečenia mieru či zapojenia českých firiem do obnovy Ukrajiny.

V priebehu pondelka ešte navštívi Senát a stretne sa so študentmi, ukrajinskou komunitou v Česku či so zástupcami zbrojárskych firiem.

Zelenskyj s manželkou Olenou prišli v nedeľu do Česka na dvojdňovú oficiálnu návštevu. Ešte v prvý deň sa stretli s českým prezidentom Petrom Pavlom a jeho manželkou. (ČTK)

Plánovanú účasť srbského prezidenta Vučiča na vojenskej prehliadke v Moskve sprevádzajú nejasnosti.

Pre zdravotné ťažkosti sa minulý týždeň predčasne vrátil z cesty do Spojených štátov, informovala agentúra APA.

Po vyšetrení prezidenta vo vojenskej nemocnici v Belehrade jeho kardiológ Dragan Dinčić v sobotu uviedol, že nie je reálne, aby sa Vučič v najbližších dňoch vrátil k plneniu povinností. Povedal tiež, že Vučič bol už trikrát hospitalizovaný pre vysoký krvný tlak.

Vučič predtým oznámil, že sa "s hrdosťou" zúčastní na prehliadke, ktorá sa pri príležitosti 80. výročia víťazstva v druhej svetovej vojne uskutoční 9. mája na Červenom námestí v Moskve. Povedal tiež, že chce so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom rokovať o dodávkach ruského plynu do Srbska.

Podľa predsedníčky parlamentu a Vučičovej blízkej spolupracovníčky Any Brnabičovej lekári prezidentovi nariadili prísny pokoj na lôžku, čo však kardiológ priamo nepotvrdil. K chystanej Vučičovej návšteve v Moskve v nedeľu večer povedala iba to, že hlava srbského štátu "dodrží slovo".

Šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová predstaviteľov krajín Európskej únie a kandidátskych krajín pred cestou do Moskvy varovala. Povedala, že EÚ nebude brať účasť na prehliadke v Moskve na ľahkú váhu vzhľadom na to, že Rusko vedie útočnú vojnu proti Ukrajine. Európskych politikov vyzvala, aby namiesto toho prejavili solidaritu s Ukrajinou.

Srbsko je kandidátom na vstup do Európskej únie, súčasne však udržiava priateľské vzťahy s Moskvou a značná časť Srbov vníma Rusko pozitívne. Aj keď srbská vláda odsúdila v OSN ruskú inváziu na Ukrajinu, k sankciám namiereným proti Rusku sa krajina nepripojila. (ČTK)

České a ukrajinské nemocnice podpísali dve memorandá o spolupráci. Zamerajú sa na vzdelávanie aj pomoc pri obnove.

Okrem vzdelávania a vedy sa zamerajú aj na pomoc pri obnove zničených nemocníc.

EÚ môže posilniť pomoc Ukrajine nákupom zbraní priamo od ukrajinských výrobcov, tvrdí eurokomisár pre obranu.

„Ak Trump Putina nepresvedčí na uzavretie mieru, mohli by sme veľmi rýchlo predložiť presvedčivejšie argumenty pre mier, a to výrazným zvýšením našej vojenskej pomoci Ukrajine,“ eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius.

Eurokomisár vysvetlil, že cena zbraní vyrobených na Ukrajine je približne polovičná v porovnaní s cenou podobných zbraní z EÚ alebo USA.

Objem zbraní dodaných Ukrajine by sa tak mohol efektívne zdvojnásobiť bez zvýšenia výdavkov. „Skutočná hodnota našej podpory by sa zvýšila na 80 miliárd eur,“ uzavrel Kubilius.

Andrius Kubilius
@KubiliusA

If Putin isn’t convinced by Trump to make peace, we could bring forward more convincing arguments for peace very quickly — by greatly increasing our military support to Ukraine.

Until now, the EU 🇪🇺& US 🇺🇸provided around €40B a year of military aid to Ukraine 🇺🇦
🧵1/3 https://t.co/cAyZDhDadS

4.5.2025 o 17:20 · archivované: 5.5.2025 o 11:23

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Piatkové zhromaždenie Slovensko je Európa bude nateraz v Bratislave posledné, uviedla organizácia Mier Ukrajine.

Zhromaždenie bude o 18. hod na Námestí slobody v Bratislave. Deň predtým sa tu koná aj zhromaždenie organizované opozíciou.

Protest v piatok otvorí umelecký happening, po ktorom budú nasledovať príhovory osobností spoločenského života, hudobné vystúpenia a vyhlásenie iniciatívy Mier Ukrajine. Na pódiu vystúpi aj skupina Billy Barman.

"Týmto zhromaždením sa na teraz končí séria protestov v Bratislave, ktoré počas uplynulých štyroch mesiacov priniesli na námestia desaťtisíce ľudí. Naše aktivity sa však nekončia a budeme pripravení reagovať okamžite, keď to bude potrebné, uviedla vo vyhlásení organizácia.

"Sila občianskej spoločnosti sa prejavila vždy, keď bolo treba – keď štát zlyháva, občania sú pripravení postaviť sa za demokratické hodnoty, slobodu a právny štát," dodala.

Tento týždeň sa zhromaždenia Slovensko je Európa uskutočnia aj v ďalších mestách Slovenska. (SME)

Ukrajina podľa Zelenského vníma českú pomoc v boji proti ruskej agresii ako spoločný boj proti terorizmu.

Zelenskyj to povedal novinárom po stretnutí s vedením snemovne na čele s jej predsedníčkou Markétou Pekarovou Adamovou (TOP 09). Podľa nej ukrajinskí vojaci tým, že dokázali zastaviť ruskú agresiu, zachránili pred ňou celú Európu.

"Na Ukrajine si veľmi vážime všetku pomoc, ktorú sa nám dostáva od Českej republiky. Berieme to ako spoločný boj proti terorizmu, "uviedol v krátkom vystúpení Zelenskyj.

Predsedníčka snemovne poďakovala za to, že ukrajinskí vojaci dokázali zastaviť ruský vpád na územie svojej krajiny a nepustili ich ďalej do Európy. "Dá sa povedať, že zachránili celú Európu vrátane Českej republiky," dodala.

Zároveň uviedla, že okupované ukrajinské územia vrátane Krymu Česko nepovažujeme a nikdy nebude považovať za súčasť Ruskej federácie.

„Rusko nesmie byť za svoju nevyprovokovanú agresiu odmenené ukrajinskými územnými ústupkami - takýto postup by znamenal koniec medzinárodného poriadku, ako ho poznáme. Naším bytostným záujmom a dlhodobým cieľom preto zostáva dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru,“ dodala po rokovaní, na ktorom podľa jej slov odsúdili ruskú agresiu všetci prítomní podpredsedovia Snemovne vrátane zástupcov z opozičného ANO.

ČT24
@CT24zive

Tím, že ukrajinští vojáci dokázali zastavit ruskou agresi, zachránili před ní celou Evropu, řekla předsedkyně sněmovny Markéta Pekarová Adamová (TOP 09) po setkání s prezidentem Volodymyrem Zelenským. https://t.co/mV4NEE1Iw4

5.5.2025 o 10:23 · archivované: 5.5.2025 o 10:43

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Zelenskyj prišiel do českej snemovne na stretnutie s členmi jej vedenia na čele s predsedníčkou Pekarovou Adamovou.

Zelenskyj priletel do Česka s manželkou Olenou v nedeľu, rokoval najmä s prezidentom Petrom Pavlom. Dnes sa má ešte stretnúť s premiérom Petrom Fialom, predsedom Senátu Milošom Vystrčilom (obaja ODS) či s vedením zbrojárskych spoločností.

Šéfka snemovne privítala ukrajinského prezidenta v zelenom saku. Predstavila mu na úvod podpredsedu vrátane zástupcov opozičného hnutia ANO a Pirátov. Pred parlamentnými budovami v Parlamentnej ulici platili od rána obmedzenia, najmä pre automobily, ktoré v ulici nesmeli ani parkovať.

Prístupy do ulice čiastočne zahradili kovové zábrany, pri ktorých hliadkovali policajti.

ČT24
@CT24zive

https://t.co/kIH7njKo9b

Length: (00:00)

5.5.2025 o 9:54 · archivované: 5.5.2025 o 9:56

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Na východe Ukrajiny došlo len v nedeľu k vyše dvesto stretom s ruskými silami, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Informovala o tom agentúra DPA.

Boje sa zintenzívnili najmä v okolí strategicky významného mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti. Ukrajinské sily informovali, že v priebehu nedele tam odrazili 70 ruských útokov, zatiaľ čo 12 ďalších podľa ich vyhlásenia ešte pokračuje.

Pokrovsk je dôležitým dopravným uzlom. Ruské sily sa k nemu údajne blížia z východu, juhu aj juhozápadu. Pokusy Ruska preraziť zo západu do susednej Dnepropetrovskej oblasti sa dosiaľ Ukrajine podarilo odraziť.

K útokom dochádza napriek pokračujúcemu diplomatickému úsiliu Spojených štátov o sprostredkovanie prímeria medzi Moskvou a Kyjevom. Trump nedávno navrhol bezpodmienečné 30-dňové prímerie, s ktorým Zelenskyj súhlasil, no Putin ho odmietol.

Šéf Kremľa namiesto toho jednostranne vyhlásil 72-hodinové prímerie pri príležitostí osláv 80. výročia konca druhej svetovej vojny. Ruské jednotky podľa Putina zastavia od polnoci 8. mája do polnoci 11. mája všetky svoje vojenské akcie. Jednostranné prímerie sa zhoduje s rozsiahlou vojenskou prehliadkou, ktorú Rusko usporiada 9. mája na Červenom námestí v Moskve.

Kyjev však túto obmedzenú prestávku v bojoch odmietol s požiadavkou, aby sa prímerie predĺžilo na 30 dní. „Rusi žiadajú o prímerie na 9. mája a pritom sami každý deň ostreľujú Ukrajinu. Je to cynizmus najvyššieho stupňa,“ napísal Zelenskyj na platforme Telegram.

Ruská protivzdušná obrana zneškodnila štyri ukrajinské drony smerujúce na Moskvu, oznámil moskovský primátor Sobianin.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že vzdušné sily zničili v noci na pondelok dokopy 26 ukrajinských dronov, píše TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.

Sergej Sobianin na platforme Telegram uviedol, že podľa predbežných informácií nedošlo k žiadnym zraneniam ani škodám spôsobeným troskami zostrelených dronov.

Rezort obrany taktiež na Telegrame informoval, že vzdušné sily zostrelili 17 ukrajinských dronov nad Brianskou oblasťou a päť nad Kalužskou oblasťou. Predstavitelia týchto ruských oblastí na sociálnych sieťach oznámili, že neboli hlásené žiadne škody ani zranenia.

Ruský Federálny úrad pre leteckú dopravu (Rosaviacija) uviedol, že v noci z bezpečnostných dôvodov na približne 1,5 hodiny zastavil prevádzku na moskovskom letisku Domodedovo. (TASR)

Ukrajina zrejme prvýkrát zostrelila stíhačky s námornými dronmi. Čo zatiaľ o útoku vieme? (SME)

Rusko stratilo ďalších 1 260 vojakov, od začiatku invázie zhruba 958 070, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o päť tankov, osem obrnených bojových vozidiel pechoty, 43 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 763 tankov, 22 411 obrnených bojových vozidiel pechoty, 27 370 delostreleckých systémov a 1 377 raketometov.

Ukrajinské veľvyslanectvo kritizuje premiéra Fica za protiukrajinské vyjadrenia.

Slovenský premiér označil Zelenského slová, že Ukrajina nemôže garantovať bezpečnosť účastníkov osláv v Moskve, za vyhrážanie.

Ficovi diplomatické zastúpenie odporučilo, aby lepšie analyzoval Zelenského vyjadrenia. Prezident podľa ukrajinského veľvyslanectva "iba konštatoval, že ukrajinská strana nevylučuje provokácie zo strany Ruskej federácie 9. mája a presúvanie viny za narušenie bezpečnosti na Ukrajinu, a preto nemôže garantovať ich bezpečnosť".

Fico tiež Zelenského kritizoval za to, že Ukrajina neprijala ruský návrh na prímerie počas osláv konca druhej svetovej vojny.

"Ukrajina bezpodmienečne súhlasila s úplným prímerím ešte 11. marca, zatiaľ čo Rusko túto možnosť neustále odmietalo a predkladalo nové požiadavky, manipulovalo, stupňovalo teror a teraz ponúka krátke prímerie na tri dni, čo nie je seriózna cesta k mieru," tvrdí veľvyslanectvo.

Na obnovenie mieru sú potrebné "bezpečnostné opatrenia a dlhodobé, udržateľné prímerie a ticho, nie len nejaké propagandistické výzvy alebo akcie," odkázalo veľvyslanectvo.

Ukrajinské zastupiteľstvo tiež uviedlo, že Fico by mal okrem uznania, že ruská invázia je porušením medzinárodného práva, uznať aj to, že jediný, kto chce, aby vojna pokračovala, je ruský prezident Putin.

"Slepé ignorovanie tohto jednoduchého faktu zo strany slovenského vedenia nielenže negatívne ovplyvňuje naše bilaterálne vzťahy, ale zároveň podporuje ruský režim v pokračovaní agresie," tvrdí.

Veľvyslanectvo reagovalo aj na vyjadrenie Fica, že oddeľuje ruskú agresiu na Ukrajine v súčasnosti a boj ZSSR proti nacistickému Nemecku.

"...ruská armáda, ktorá bude 9. mája pochodovať na Červenom námestí, rozhodne nemá nič spoločné s víťazstvom nad nacizmom. Je však dosť pravdepodobné, že medzi nimi budú aj tí, ktorí sa podieľali na viacerých vojnových zločinoch proti Ukrajine a proti Ukrajincom v priebehu ozbrojenej agresie Ruska proti Ukrajine. Či sa na takejto prehliadke oplatí zúčastniť a tlieskať, je rečnícka otázka," reagovalo veľvyslanectvo.

Zelenskyj neverí v dodržiavanie trojdňového prímeria, ktoré vyhlásil Putin počas osláv Dňa víťazstva nad fašizmom.

„Toto nie je prvá výzva, ani prvé sľuby Ruska o zastavení bojov,“ povedal Zelenskyj počas návštevy Prahy.

„Vieme s kým máme do činenia, neveríme im,“ dodal ukrajinský prezident. Moskva ešte v marci odmietla 30-dňové bezpodmienečné prímerie, ktoré Kyjev navrhol spoločne so Spojenými štátmi.

„V týchto dňoch sa hovorí o tom, že chcú dosiahnuť nejaké čiastočné prímerie, ale mali by ste vedieť, že napríklad počet útokov je dnes najvyšší za posledné mesiace,“ uvádza Zelenskyj, podľa ktorého Rusko v sobotu uskutočnilo viac ako 200 útokov.

Podľa Pavla treba rozlišovať medzi tými, ktorí sú ochotní skutočne dodržiavať prímerie a tými, ktorí len hovoria o ochote ho dodržiavať. „Putin môže ukončiť vojnu jediným rozhodnutím, ale zatiaľ neprejavil žiadnu ochotu,“ uviedol český prezident. (TASR)