Ukrajina Rusko Online: Trump kritizoval nočné útoky na Kyjev. Putina vyzval, aby ich zastavil

USA a ich európski spojenci sa zhodujú, že Rusko predstavuje dlhodobú hrozbu pre NATO, vyhlásil šéf aliancie Mark Rutte.

Zároveň zdôraznil, že zodpovednosť za ďalší posun v mierových rokovaniach o ukončení bojov na Ukrajine je na strane Moskvy, informuje TASR podľa správ agentúr Reuters a AFP.

„Všetci v NATO sa zhodujeme, že Rusko je dlhodobou hrozbou pre územie NATO – pre celé euroatlantické územie,“ uviedol Rutte pre novinárov pred Bielym domom vo Washingtone.

Zároveň poznamenal, že USA zostávajú naďalej spoľahlivým partnerom NATO, a to aj napriek zvýšenému zameraniu Washingtonu na iné regióny.

V súvislosti s pokračujúcou vojnou na Ukrajine šéf NATO poznamenal, že ďalší krok v mierových rokovaniach musí urobiť Rusko, nie Ukrajina. Reagoval tak na nedávnu kritiku prezidenta Trumpa proti Kyjevu.

Kyjev podľa Rutteho intenzívne pracuje na dosiahnutí dohody. „Myslím si, že teraz je niečo na stole, kde Ukrajinci naozaj hrajú a myslím si, že loptička je teraz jednoznačne na strane Ruska,“ skonštatoval.

Rutte naznačil, že pod Trumpovým vedením by sa vojna na Ukrajine mohla skončiť. Nevidí možnosť, že by sa Washington stiahol z rokovaní. „Nevidím situáciu, že by USA odišli (z rokovaní) pod vedením prezidenta Trumpa,“ dodal. (TASR)

USA vyvíjajú silný tlak na Rusko, ale aj Ukrajina musí chcieť dohodu, povedal Donald Trump.

Spojené štáty vyvíjajú silný tlak na Rusko na uzavretie dohody o prímerí, ktorá je veľmi blízko, ale Ukrajina tiež musí chcieť dosiahnuť dohodu. Po stretnutí s nórskym premiérom Jonasom Gahrem to v Bielom dome povedal americký prezident Donald Trump. Rozhodujúcich bude niekoľko najbližších dní, uviedol podľa médií Trump s tým, že Ukrajina aj Rusko si podľa neho želajú mier.

Moskva už urobila "dosť veľký ústupok", keď ponúkla, že zastaví vojnu na Ukrajine tým, že sa prestane snažiť získať kontrolu nad celou krajinou, povedal Trump na otázku novinára, aký ústupok Moskva ponúkla. Ukrajina a jej európski spojenci však môžu iba zastavenie záberu zvrchovaného územia susednej krajiny ťažko považovať za ústupok, podotkla agentúra AP.

"Vyvíjame veľký tlak. Vyvíjame na Rusko veľký tlak, a Rusko to vie," povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni. Vzápätí dodal, že Washington vyvíja tlak aj na Ukrajinu, aby pristúpila na mierovú dohodu. "Boli veľmi tvrdo zasiahnutí a ja naozaj verím, že sa chcú dohodnúť," povedal americký prezident na adresu krajiny, ktorá sa už vyše troch rokov bráni ruskej agresii rozpútanej na priamy rozkaz prezidenta Vladimira Putina. (ČTK)

Vilnius by v prípade invázie vedeli evakuovať za dva dni. Nepanikárime, no chceme byť pripravení, odkazuje mesto. (SME)

Šéfka Európskej Komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že rozhovory s britským premiérom Keirom Starmerom by mohli „pripraviť pôdu“ pre obranný a bezpečnostný pakt.

Starmer privítal von der Leyenovú vo svojej kancelárii v Londýne po tom, čo sa zúčastnili na globálnom summite o energetickej bezpečnosti. „Vo svete, ktorý sa zdá čoraz nestabilnejší a má neistú budúcnosť, je veľmi dobré, že tak úzko spolupracujeme v mnohých otázkach,“ zdôraznil predseda britskej vlády.

Po stretnutí uviedol, že obaja dosiahli „dobrý pokrok“, bezprostredne však podrobnosti týkajúce sa obranného paktu neposkytol. Rozhovory „sa venovali celému radu otázok vrátane Ukrajiny, energetickej bezpečnosti, globálneho hospodárstva a obrany“, ozrejmil hovorca premiéra. Von der Leyenová na platforme X napísala, že existuje „veľký potenciál pre rozsiahlejšiu spoluprácu“ v oblasti energetiky, migrácie a tiež možnosť partnerstva v rezorte obrany a bezpečnosti.

Starmer však v rámci rokovaní s EÚ stanovil prísne hranice. Prisľúbil, že Británia sa nevráti na jednotný trh ani do colnej únie. Vylúčil tiež podpísanie dohody o voľnom pohybe osôb cez hranice členských štátov EÚ a Británie, píše AFP.

Vzhľadom na to, že 19. mája sa bude konať summit EÚ a Spojeného kráľovstva, sa obe strany snažia zlepšiť vzťahy v čase globálnych nepokojov, ktoré priniesol americký prezident Donald Trump. Starmer sa však nachádza v zložitej pozícii, pretože sa snaží osloviť aj Trumpovu vládu a zabezpečiť výhodnú obchodnú dohodu s USA, pripomína AFP.

Predstavitelia Británie a EÚ vyjadrili nádej, že obranný a bezpečnostný pakt bude hlavným bodom stretnutia 19. mája, keďže návrat Trumpa do Bieleho domu vyvoláva pochybnosti o záväzkoch Spojených štátov voči NATO a európskej bezpečnosti.

Von der Leyenová uviedla, že štvrtkové rozhovory by mohli do budúcna viesť k pripojeniu Spojeného kráľovstva k európskemu obrannému programu.

„Budeme diskutovať o práci na dohode o strategickom bezpečnostnom a obrannom partnerstve, ktorá by potom mohla otvoriť cestu k spoločnému obstarávaniu a zapojeniu Spojeného kráľovstva do nášho programu SAFE,“ povedala s odkazom na spoločný fond EÚ vo výške 150 miliárd eur, ktorý umožňuje krajinám nakupovať rakety, delostrelectvo, bezpilotné lietadlá, muníciu a ďalšie vybavenie.

Británia potrebuje podpísať obranný pakt, aby sa mohla stať súčasťou fondu. (TASR)

Rokovanie s USA o ťažbe nerastných surovín pokročilo, ale tento týždeň dohoda nevznikne, povedal ukrajinský minister.

„Dosiahli sme pokrok a naše tímy teraz veľmi úzko spolupracujú,“ povedal ukrajinský minister financií Serhij Marčenko po podujatí, ktoré zorganizovalo ukrajinské veľvyslanectvo vo Washingtone.

„Stále existujú niektoré otázky, o ktorých diskutujeme,“ ozrejmil bez uvedenia podrobností. Informoval však, že americký minister financií Scott Bessent chce, aby súčasťou širších diskusií bola aj otázka zmrazených ruských aktív.

Ukrajinská vláda minulý týždeň zverejnila memorandum, na základe ktorého je cieľom Washingtonu a Kyjeva ukončiť rokovania o spomínanej dohode do soboty 26. apríla. (TASR)

Rokovania o prímerí medzi Kyjevom a Moskvou by sa mali začať bez podmienok, vyhlásil juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa.

Ramaphosa v prítomnosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Pretorii povedal, že rokovania o prímerí medzi Kyjevom a Moskvou by sa mali začať bez podmienok.

Odkazoval tým napríklad na možné odstúpenie územia Ukrajiny Rusku, o ktorom sa v posledných dňoch diskutuje.

Americký prezident Donald Trump v stredu ostro skritizoval Zelenského za odmietnutie uznať ruskú okupáciu polostrova Krym.

Takýto postoj podľa jeho slov škodí mierovým rokovaniam s Ruskom a je prekážkou pre dosiahnutie dohody o prímerí.

Juhoafrická republika sa v otázke vojny na Ukrajine snaží prezentovať ako neutrálna strana, no má dobré vzťahy s Ruskom. Obe krajiny tiež patria do zoskupenia BRICS, ktoré spochybňuje hospodársky poriadok ovládaný Západom, píše AFP.

Na otázku, či bude Ukrajina musieť v rámci mierových rokovaní odstúpiť nejaké územie Rusku, Ramaphosa odpovedal, že „by sa (o tom) malo hovoriť za rokovacím stolom“.

„Podelil som sa so (Zelenským) o našu vlastnú juhoafrickú skúsenosť a povedal som, že rokovania, ktoré ukončili nočnú moru apartheidu, sa konali bez akýchkoľvek podmienok,“ povedal Ramaphosa na tlačovej konferencii s ukrajinskou hlavou štátu.

Ramaphosa tento týždeň absolvoval i samostatné telefonáty s Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom o mierových rokovaniach na Ukrajine.

Zelenskyj pricestoval do Juhoafrickej republiky v noci na štvrtok, keď Rusko zaútočilo na ukrajinské hlavné mesto raketami a bezpilotnými lietadlami.

Podľa agentúry AFP tam zahynulo najmenej 12 ľudí a ďalších 90 utrpelo zranenia. Ukrajinský prezident preto oznámil, že ruší časť svojho programu v JAR, aby sa mohol vrátiť do Kyjeva. Išlo o jeho prvú návštevu krajiny, v rámci ktorej sa snažil posilniť medzinárodnú podporu Ukrajiny vzhľadom na narastajúci tlak zo strany Trumpa, píše AFP.

Ramaphosa a Zelenskyj sa stretli už viackrát pri pokusoch afrických lídrov o sprostredkovanie prímeria, no nedosiahli pri tom žiadny skutočný prelom, pripomína AFP.

Dosiahnutie mieru si bude vyžadovať kompromisy a teda nespokojnosť na oboch stranách, uviedol poľský prezident Duda.

Dodal, že iba Spojené štáty majú potrebný vplyv na zastavenie ruskej agresie a ukončenie vojny na Ukrajine.

„Len tento americký tlak môže skutočne ukončiť túto vojnu a pomôcť vytvoriť mier, ktorý nebude pohodlný ani pre jednu stranu... Ale možno práve vďaka tomu vydrží,“ povedal Andrzej Duda v rozhovore pre spravodajský web Euronews,

Poľský prezident naznačil, že je nevyhnutné, aby Kyjev, rovnako ako Moskva, urobil isté ústupky.

„Musí to byť kompromis. Teda de facto by tento mier mal podľa môjho osobného názoru dospieť k tomu, že ani jedna strana nebude môcť povedať, že túto vojnu vyhrala, pretože obe budú musieť v istom zmysle ustúpiť,“ vysvetlil Duda.

Líder Poľska v rozhovore dodal, že nateraz nie je možné odhadnúť, „do akej miery... bude Ukrajina musieť“ takéto kompromisy urobiť. (TASR)

Útok na Kyjev je ďalším dôkazom o cynickom prístupe Ruska k mierovým rokovaniam, vyhlásil český prezident Petr Pavel.

Ak by ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi skutočne záležalo na uzavretí mierovej dohody, mal by podľa Pavla súhlasiť s 30-dňovým pokojom zbraní. Povedal to počas návštevy Královohradeckého kraja.

„To, čo počujeme z ruskej strany a vidíme na konkrétnych činoch, skutočne svedčí skôr o tom, že majú snahu celú situáciu naťahovať, vytvárať ďalšie a ďalšie podmienky a tlak na to, aby nakoniec presadili všetko to, čo od rokovania očakávajú na úkor nielen Ukrajiny, ale aj Európy,“ povedal Pavel.

Takzvané prímerie, ktoré Putin vyhlásil na časť veľkonočných sviatkov, bol podľa neho skôr výsmechom. Po takej dlhej dobe intenzívnej vojny nie je možné efektívne zastaviť boje na tak dlhom úseku frontu, podotkol český prezident. Zmysel by preto podľa neho dávalo 30-dňové prímerie.

„V rámci 30-dňového prímeria sa dá po prvé monitorovať, ako to ktorá strana myslí vážne, a po druhé je to relatívne dostatočná doba na to, aby sme sa mohli niekde posunúť v mierových rokovaniach,“ vysvetlil.

Rusko podľa ukrajinských vzdušných síl vypálilo v noci na Ukrajinu 70 rakiet a 145 dronov, pričom väčšina z nich mierila na hlavné mesto.

Útok na ukrajinskú metropolu sa odohral približne o 1.00 h miestneho času (0.00 h SELČ). Ďalšie explózie bolo v Kyjeve počuť aj približne o tri hodiny neskôr.

V meste vznikli požiare, ktoré zasiahli obytné aj kancelárske budovy. Pri útoku zomrelo najmenej 12 ľudí a desiatky ďalších utrpeli zranenia. (TASR)

Americký prezident Trump vyzval ruského prezidenta Putina, aby zastavil útoky na Ukrajinu.

Urobil to po ruskom raketovom a dronovom útoku, ktorý pripravili o život najmenej desať civilistov. Ide o najsmrteľnejší úder na ukrajinské hlavné mesto za ostatné mesiace.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kompromis je rokovať s teroristami, odkazuje Zelenskyj po krvavom útoku na Kyjev Čítajte 

Priama výzva Putinovi nasledovala po tom, ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal svojich spojencov, aby vyvíjali väčší tlak na Rusko s cieľom zastaviť vojnu.

„Nie som spokojný s ruskými útokmi na KYJEV. Nie je to potrebné a je to veľmi zle načasované. Vladimir PRESTAŇ! Poďme UZAVRIEŤ mierovú dohodu!“ napísal vo štvrtok Trump na sociálnych sieťach. (SITA)

Ukrajinská rozviedka oznámila zničenie ruského bojového lietadla Su-30SM na letisku v ruskom Rostove na Done.

Vznietila sa a zhorela. Odhadovaná cena viacúčelového lietadla je 50 miliónov dolárov.

Pri ruskom útoku na Kyjev bola údajne použitá aj severokórejská balistická raketa KN-23.

Agentúre Reuters to povedal nemenovaný zdroj z prostredia ukrajinských ozbrojených síl.

Táto raketa podľa jeho slov zasiahla obytnú budovu vo štvrti Sviatošynskyj západne od centra ukrajinského hlavného mesta. Z miesta hlásili obete i nezvestných, ktorých sa snažili nájsť pod troskami.

Rusko podľa ukrajinských vzdušných síl vypálilo v noci na štvrtok na Ukrajinu dovedna 70 rakiet a 145 dronov, z ktorých väčšina mierila na Kyjev. Útok na ukrajinskú metropolu sa odohral približne o 1.00 h miestneho času (0.00 h SELČ). Explózie bolo v Kyjeve počuť aj o tri hodiny neskôr. Spôsobené požiare zachvátili obytné aj kancelárske budovy. Zahynulo najmenej 12 civilistov a 90 je zranených,

Ukrajinská armáda oficiálne nekonkretizovala, aký typ rakiet bol pri nočnom útoku na Kyjev použitý, no všeobecne ich označila za rakety Iskander a KN-23.

Rusko sa k útoku priamo nevyjadrilo. Kremeľ uviedol len to, že na Ukrajine zasiahol „vojenské a vojensky-blízke“ ciele. Rusko a Severná Kórea taktiež popierajú, že by medzi nimi dochádzalo k transferom zbraní, ktoré by porušovali embargo OSN.

Vojenská spolupráca Ruska so Severnou Kóreou sa značne rozšírila po tom, ako sa Moskva po napadnutí Ukrajiny vo februári 2022 dostala do medzinárodnej izolácie, uviedol Reuters.

Kyjev tvrdí, že KĽDR dodala Rusku obrovské množstvo delostreleckých granátov, ako aj raketových systémov a tiež tisíce vojakov i balistických rakiet, ktoré Moskva začala koncom roka 2023 používať pri útokoch na Ukrajinu.

Podľa údajov ukrajinskej tajnej služby dodal Pchjongjang do začiatku roka 2025 Moskve celkovo 148 balistických rakiet typu KN-23 a KN-24.

Sú to balistické rakety krátkeho doletu schopné niesť jadrové hlavice. Známe sú aj pod názvom Hwasong-11. KN-23 sú vyzbrojené hlavicami s hmotnosťou až do jednej tony a sú silnejšie ako obdobné ruské rakety, priblížil ukrajinský zdroj citovaný agentúrou Reuters. (TASR)

Británia ohlásila balík 150 ekonomických postihov voči Rusku. Zahŕňajú aj zákaz vývozu herných ovládačov.

Tie by sa mohli prerobiť tak, aby sa s nimi dali ovládať drony nasadzované do bojov na Ukrajine.

„Herné ovládače sa už nebudú prerábať tak, aby slúžili na zabíjanie na Ukrajine,“ ohlásil štátny tajomník britského rezortu diplomacie Stephen Doughty.

Nové britské sankcie zakazujú aj vývoz softvéru a technológií využívaných v ruskom obrannom a energetickom sektore, vrátane softvéru určeného na vyhľadávanie nových ložísk ropy a plynu.

Zákaz sa týka tiež exportu chemikálií, elektroniky - napríklad elektrovodov, kovov a strojov. Ide o komponenty, ktoré sa dajú využiť v zbraňových systémoch a cieľom zákazu ich vývozu je obmedziť „priemyselné a vojenské schopnosti Ruska“.

Británia opatrenia ohlásila po ruskom raketovom a dronovom útoku na Kyjev, ktorý si v noci na štvrtok vyžiadal najmenej 12 mŕtvych a 90 zranených. Došlo k nemu len niekoľko hodín po tom, ako v stredu Londýne prebehli rokovania ukrajinských a západných predstaviteľov zamerané na ukončenie vojny.

„Zatiaľ čo boli ukrajinskí ministri v Londýne a snažili sa o dosiahnutie mieru, útočilo Putinovo Rusko na ukrajinských občanov,“ uviedol britský minister zahraničných vecí David Lammy na platforme X. (TASR)

Francúzsky prezident vyhlásil, že Putin musí prestať klamať o tom, že chce mier, zatiaľ, čo pokračuje v útokoch.

„Jediné, čo treba urobiť, je, aby prezident Putin konečne prestal klamať,“ povedal Macron počas návštevy Madagaskaru. Ruský líder americkým vyjednávačom hovoril, že „chce mier“, no potom pokračoval v bombardovaní Ukrajiny, zdôraznil Macron.

Pri ruskom raketovom útoku na Kyjev vo štvrtok zahynulo 12 ľudí a 90 ďalších utrpelo zranenia, vyplýva z najnovších údajov pohotovostnej služby. Išlo o jeden z najsmrteľnejších úderov na ukrajinské hlavné mesto od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

"Na Ukrajine chcú len odpoveď (na otázku): Súhlasí prezident Putin s bezpodmienečným prímerím?" uviedol francúzsky prezident. Zároveň zdôraznil, že Putin je jedinou osobou brzdiacou návrh USA, ktorý má aj podporu Európy. „Ak prezident Putin povie áno, zbrane zajtra stíchnu, životy budú zachránené,“ skonštatoval. "Hnev USA by sa mal zamerať len na jednu osobu, na prezidenta Putina," zdôraznil Macron podľa AFP. (TASR)

Rusko vrátilo Ukrajine telo novinárky, ktorú zajalo a ktorá následne zomrela v ruskej väzbe.

Uviedol to ukrajinský poslanec Jaroslav Jurčyšyn. 

Dvadsaťsedemročná Viktorija Roščynová zmizla v auguste 2023 počas novinárskej cesty do Moskvou ovládanej časti Záporožskej oblasti. Nezvestná bola až do apríla 2024, keď jej otec dostal list od ruského rezortu obrany, ktorý ho oboznámil s jej zadržiavaním.

Rusko o jej úmrtí informovalo po prvý raz v októbri 2024, no príčinu smrti neuviedlo. Rovnako nezverejnilo ani okolnosti sprevádzajúce jej zadržanie.

"Telo Viktorije Roščynovej sa nachádza na Ukrajine. Telo novinárky vrátili v rámci výmeny koncom februára," upresnil vo štvrtok ukrajinský poslanec. Tamojší predstavitelia sa rozhodli neinformovať o vrátení tela, dokým si neboli celkom istí, že ide o žurnalistku, povedal Jurčyšyn. "Vzhľadom na mučenie a stav tela požiadala Roščynovej rodina nie o jeden, ale o niekoľko testov DNA," dodal.

Spoločné vyšetrovanie organizácie Reportéri bez hraníc a ukrajinského investigatívneho spravodajského portálu Slidstva ukázalo, že novinárku zadržali v meste Enerhodar na juhu Ukrajiny. Následne ju zadržiavali niekoľko týždňov v meste Melitopol, odkiaľ ju previezli do väznice v ruskom prístavnom meste Taganrog. Podľa vyšetrovania prestala Roščynová jesť a spoluväzenkyňa uviedla, že novinárka mala na tele „rany od noža“. (TASR)

Nie som šťastný z ruských úderov na Kyjev, odkázal Trump Putinovi. Zelenskyj tvrdí, že už robia dosť kompromisov. (SME)

Americký prezident Trump kritizoval nočné útoky na Kyjev. Putina vyzval, aby ich zastavil.

„Nie som šťastný z ruských úderov na Kyjev. Nie sú potrebné a sú veľmi zle načasované. Vladimir, STOP!,“ odkázal Trump Putinovi. „Týždenne zomiera 5000 vojakov. Poďme uzavrieť mierovú dohodu,“ vyzval americký prezident.

Podľa agentúry AP ide vzácny prípad otvorenej kritiky Trumpa na adresu ruského lídra. Po nedávnom útoku na ukrajinské mesto Sumy, pri ktorom zahynulo 36 ľudí, americký prezident uviedol, že išlo o chybu. Moskvu ako vinníka však priamo nemenoval.

Kremeľ uviedol, že Rusko nevedie rozhovory s Európou ani so Spojenými štátmi o dodávkach plynu cez Ukrajinu.

Zdroj oboznámený so situáciou, ktorý nechcel byť menovaný, tento mesiac agentúre Reuters povedal, že USA požadovali, aby americká vládna korporácia International Development Finance Corporation prevzala kontrolu nad plynovodom ruského energetického gigantu Gazprom vedúceho cez Ukrajinu do Európy v rámci širších mierových rokovaní.

Jedinou zostávajúcou trasou pre dodávky plynu z Ruska potrubím do Európy je tak TurkStream, ktorý vedie cez Čierne more do Turecka a ďalej do južnej a strednej Európy.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok vyhlásil, že s USA a Európou neprebehli žiadne rozhovory o ďalších dodávkach ruského plynu. „Nie, nie sú žiadne (rozhovory),“ povedal počas konferenčného hovoru s novinármi. Pripomenul, že ide o komerčnú záležitosť, pričom na jednej strane je predajca plynu a na strane druhej potenciálni kupci.

„Ak kupujúci prejavia záujem, ak bude fungovať tranzitná trasa, tak, samozrejme, predávajúci bude o tom všetkom pripravený diskutovať. Nikto nič nepopiera ani neodmieta,“ povedal. (TASR)

V týchto dňoch môže verejnosť vidieť na vlastné oči, ako vyzerá sanitka zničená ruským dronom. Píše Fedor Blaščák. (SME)

Ukrajina podľa prezidenta Zelenského momentálne nevidí silný tlak na Rusko či nové sankcie voči nemu.

Zelenskyj to povedal  na tlačovej konferencii počas návštevy Juhoafrickej republiky, informuje The Guardian.

Zelenskyj opäť zdôraznil, že Ukrajina na rozdiel od Ruska súhlasila s návrhom amerického prezidenta Donalda Trumpa na bezpodmienečné prímerie. Takisto podľa jeho slov urobila maximum pre pokrok v rozhovoroch s USA, keď podpísala memorandum o nerastných surovinách.

„Robíme všetko, čo naši partneri navrhli, len to, čo je v rozpore s našou legislatívou a ústavou, robiť nemôžeme,“ uviedol ukrajinský líder v narážke na otázku uznania ruskej anexie Krymského polostrova, ktoré je podľa médií jednou z podmienkou Trumpovho mierového rámca. (TASR)

Kallasová uviedla, že nočný ruský útok na Kyjev ukazuje, že Moskva blokuje mierové úsilie.

Rusko medzičasom vyhlásilo, že jeho sily sa zamerali na ukrajinský obranný priemysel vrátane závodov na výrobu „raketového paliva a strelného prachu“.

„Zatiaľ čo tvrdí, že usiluje o mier, Rusko podniklo smrtiaci letecký útok na Kyjev. Toto nie je snaha o mier, je to jeho výsmech,“ napísala Kallasová na sieti X. Predstaviteľka EÚ dodala, že skutočnou prekážkou nie je Ukrajina, ale Rusko, ktorého vojnové ciele sa podľa nej nezmenili.

Dve švédske stíhačky patriace pod NATO vzlietli k ruskému lietadlu, ktoré sa blížilo k poľskému vzdušnému priestoru.

Oznámili to švédske ozbrojené sily.

„Lietadlo bolo blízko poľského vzdušného priestoru, takže sme vzlietli, aby sme signalizovali našu prítomnosť, vykonali vizuálnu identifikáciu a eskortovali ho z tejto oblasti,“ povedala AFP hovorkyňa švédskych vzdušných síl Therese Akerstedtová.

Švédske stíhačky, ktoré sú dislokované na základni v poľskom Malborku v rámci misie NATO, identifikovali stroj ako ruské prieskumné lietadlo typu Iliušin Il-20. K zásahu došlo podľa vyhlásenia švédskej armády v medzinárodnom vzdušnom priestore.

Hovorca Kremľa Peskov uviedol, že súhlasí s tvrdením prezidenta Trumpa, že Ukrajina už pred rokmi „stratila“ Krym.

„Úplne to zodpovedá nášmu chápaniu, o ktorom už dlho hovoríme,“ povedal Peskov. Ukrajina opakovane uviedla, že neuzná ruskú okupáciu Krymu.

Trump v stredu ostro skritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za odmietnutie uznať ruskú okupáciu Krymu. Takýto postoj podľa jeho slov škodí mierovým rokovaniam s Ruskom a je prekážkou pre dosiahnutie dohody o prímerí.

V príspevku na sociálnej sieti Truth Social Trump narážal na Zelenského vyhlásenie pre denník Wall Street Journal, že odstúpenie Krymu je v rozpore s ukrajinskou ústavou. „Ukrajina právne neuzná okupáciu Krymu. Tu nie je o čom hovoriť,“ citoval denník Zelenského.

Šéf Bieleho domu však uviedol, že Krym bol stratený už dávno a v súčasnosti nie je predmetom diskusie. (TASR)

Na fronte na Ukrajine po čínskych vojakoch našli aj čínske drony. Peking však odmieta, že by podporoval Rusko. (SME)

Hovorkyňa ruského ministerstva Zacharovová obvinila Zelenského, že odmieta urobiť akékoľvek ústupky.

Nie je podľa nej schopný dojednať dohodu o ukončení vojny a snaží sa torpédovať mierové úsilie "za akúkoľvek cenu".

Zelenskyj ešte v utorok odmietol uznať ruskú anexiu ukrajinského polostrova Krym s tým, že by takýto krok znamenal porušenie ukrajinskej ústavy.

Zacharovová tiež vyčítala európskym spojencom Kyjeva, že pokračovaním dodávok zbraní Ukrajine povzbudzujú Zelenského k pokračovaniu vo vojne bez ohľadu na straty. Takýto postoj podľa hovorkyne svedčí o tom, že ich desí predstava ruského víťazstva.

Ruský exminister obrany Šojgu uviedol, že Moskva si vyhradzuje právo použiť jadrové zbrane.

Stať sa tak podľa neho môže „v prípade agresie zo strany západných krajín“. V rozhovore pre agentúru TASS zároveň obvinil Európu z prípravy na vojnu proti Rusku do roku 2030.

Jadrové odstrašovanie, ako poznamenal Šojgu, sa podľa neho „uplatňuje proti štátom a vojenským koalíciám, ktoré považujú Rusko za potenciálneho protivníka s vlastníctvom zbraní hromadného ničenia alebo významného bojového potenciálu univerzálnych síl“.

Pripomenul tiež, že v decembri minulého roka boli prijaté koncepcie bezpečnosti a dohody medzi Ruskom a Bieloruskom o bezpečnostných zárukách. Cieľom týchto dohôd je zabezpečiť integritu jednotného obranného priestoru Ruska a Bieloruska, ako aj spoločné vykonávanie strategických odstrašovacích opatrení.

Šojgu zároveň uviedol, že v Európe prebieha „nehorázna prípravná kampaň“ na vojenský konflikt s Ruskom. „Na rôznych úrovniach zaznievajú možné termíny takéhoto stretu - od troch do piatich rokov. Už v roku 2030 chcú byť európski politici a armáda pripravení bojovať s nami,“ povedal Šojgu. (SITA)

Predseda PS Šimečka vyzýva premiéra Fica, aby necestoval v máji do Moskvy.

Jeho cesta by bola podľa Šimečku „arogantným výsmechom do tváre všetkých obetí tejto hrozivej ruskej agresie“.

„Minimálne deväť mŕtvych a 70 zranených vrátane detí v Kyjeve. Ďalší vražedný ruský útok jasne ukazuje, že Putinov režim nemá záujem o mier. Vyzývam premiéra Fica, aby zrušil svoju májovú cestu do Moskvy. Bola by arogantným výsmechom do tváre všetkých obetí tejto hrozivej ruskej agresie. Nestačí hovoriť o mieri. Slovensko musí jasne stáť po boku Ukrajiny, našich európskych spojencov a na strane dodržiavania medzinárodného práva a mieru,“ zdôraznil líder PS.

Počet obetí ruského raketového a dronového útoku na Kyjev podľa ukrajinských úradov stúpol na deväť. Ďalších najmenej 63 ľudí utrpelo zranenia. Útok sa odohral vo štvrtok skoro ráno.

Fico sa plánuje zúčastniť na oslavách 80. výročia konca druhej svetovej vojny v Moskve. Avizoval, že chce vzdať úctu tisícom vojakov Červenej armády, ktorí zomreli pri oslobodzovaní SR, ako aj ďalším miliónom obetí „besnenia nacistov“.

Jediná cesta k mieru v Európe vedie podľa českého premiéra Petra Fialu cez silnú vojenskú podporu Ukrajiny.

Napísal to na sociálnej sieti X v reakcii na ruský nočný útok na Kyjev a Charkov. Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi podľa neho o mier nejde.

„Zatiaľ čo Ukrajina prijala už na začiatku apríla americký návrh na prímerie, Rusko dnes opäť útočilo na ukrajinské mestá, na civilistov, na deti. Putinovi o mier nejde a nikdy nešlo, jediná cesta k mieru v Európe vedie cez silnú vojenskú podporu Ukrajiny,“ uviedol Fiala.

Na ruský útok reagoval aj český minister zahraničných vecí Jan Lipavský; ani podľa neho Rusko nechce dohodu. „Rusi vo svojich zverstvách nepoľavia, naopak, demokratický svet musí pridať v pomoci Ukrajine. Je to Rusko, kto nechce dohodu. A kto nechce mier, ten porozumie len sile,“ zdôraznil šéf českej diplomacie.

Trumpova administratíva upustila od iniciatív, ktorých cieľom je dohnať Rusko k zodpovednosti za vojnové zločiny.

Napísal to denník The Washington Post.

Americká vláda uvoľnila zákonom zriadenú pozíciu koordinátora pre zhromažďovanie spravodajských informácií naprieč celou vládou o údajných ruských zverstvách spáchaných na Ukrajine. Biely dom tiež obmedzil činnosť tímu ministerstva spravodlivosti, ktý sa zaoberá otázkami zodpovednosti za vojnové zločiny.

Trumpova administratíva sa už skôr rozhodla vystúpiť z medzinárodnej skupiny vedenej Európskou úniou, ktorá má za cieľ potrestať Moskvu za porušenie medzinárodného práva pri invázii na Ukrajinu, pripomína portál. Vláda tiež zrušila program zabavovania majetku ruských oligarchov, na ktorých boli uvalené sankcie. (ČTK)

Spojené štáty zvažujú zrušenie sankcií voči ruskému plynovodu Nord Stream 2 a ďalším ruským aktívam v Európe.

Napísal to portál Politico s odvolaním sa na zdroje oboznámené so záležitosťou. 

Zrušenie sankcií voči plynovodu Nord Stream 2 by bolo „prudkým obratom“ v politike USA a znamenalo by „veľký ústupok“ zo strany administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa, uviedol denník a dodal, že sankcie voči spoločnostiam podieľajúcim sa na výstavbe plynovodu boli zavedené počas Trumpovho prvého funkčného obdobia.

Hlavným zástancom zrušenia sankcií voči Nord Strem 2 je podľa zdrojov portálu osobitný vyslanec Bieleho domu Stewe Witkoff. Medzi predstaviteľmi, ktorí túto myšlienku odmietajú, sú údajne minister zahraničných vecí Marco Rubio a minister vnútra Doug Burgum.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov koncom marca uviedol, že Moskva a Washington diskutujú o otázke Nord Stream. Bude zaujímavé sledovať, či Spojené štáty využijú svoj vplyv na Európu a prinútia ju neodmietať ruský plyn, povedal v tom čase Lavrov. (TASR)

Americký minister financií Bessent povedal, že USA a Ukrajina by čo najskôr mali uzavrieť dohodu o nerastoch .

Uviedol to počas stretnutia s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom

Ukrajinská vláda v piatok zverejnila memorandum, na základe ktorého je cieľom Washingtonu a Kyjeva ukončiť rokovania o spomínanej dohode do 26. apríla.

Bessent označil stredajšie rozhovory za vysoko produktívne a Šmyhaľovi podľa ministerstva financií povedal, že je „potrebné čo najskôr ukončiť technické rozhovory a podpísať hospodárske partnerstvo medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou“.

Ruská tajná služba FSB zabila dvoch migrantov zo Strednej Ázie, ktorí vraj chystali útok na rafinériu.

FSB tvrdí, že dvojica konala na základe pokynov ukrajinskej rozviedky. 

"Počas zatýkania (podozriví) kládli ozbrojený odpor. Boli zneškodnení odvetnou streľbou," citoval denník Kommersant z vyjadrenia tajnej služby.

Na mieste agenti našli dva drony s výbušným zariadením, útočnú pušku Kalašnikov a pištoľ Makarov. V mobilných telefónoch potom podľa tvrdenia FSB našli komunikáciu s ukrajinským riadiacim dôstojníkom, s ktorým si písali o prípravách útoku. Podozriví boli podľa tajnej služby prívržencami "ideológie medzinárodnej teroristickej organizácie, zakázanej v Rusku".

Oblastné veliteľstvo ruskej polície medzitým oznámilo, že zadržalo miestneho občana vo veku 50 rokov, ktorý je podozrivý, že sa za peňažnú odmenu podieľal na prípravách útoku. Súd ho poslal do väzby, napísal server Meduza.

Ruské rafinérie a sklady pohonných hmôt sa v posledných mesiacoch často stávali terčom náletov ukrajinských dronov. (ČTK)

Ruský útok na Kyjev si popri deviatich mŕtvych vyžiadal najmenej 77 zranených, spresnil bilanciu starosta Vitalij Kličko.

Tridsaťjeden spomedzi zranených sa nachádza v nemocnici, dodáva Kličko s tým, že poškodených je 12 budov.

Ruské útoky v noci cielili aj na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov. Podľa starostu mesta Ihora Terechova naň Rusi poslali 14 dronov a desať rakiet.

Jeden z útokov podľa Terechova zasiahol "husto obývanú oblasť" a poškodil niekoľko výškových budov. Poškodené boli aj hotelový komplex, budova školy a ďalšia infraštruktúra.

Útoky si vyžiadali dve obete, dodal Terechov.

Zelenskyj po ruských útokoch na Kyjev predčasne ukončí návštevu Juhoafrickej republiky a vráti sa na Ukrajinu.

Nočné smrtiace ruské útoky na ukrajinské hlavné mesto si vyžiadali najmenej deväť mŕtvych a 70 zranených.

Prezident Zelenskyj na sociálnej sieti uviedol, že sa vo štvrtok ešte stretne s juhoafrickým prezidentom Cyrilom Ramaphosom, ale ďalších plánovaných podujatí sa už nezúčastní a vráti sa domov.

"Ukrajinský minister zahraničných vecí sa zúčastní v Juhoafrickej republike všetkých potrebných stretnutí, aby v plnej miere informoval politických predstaviteľov a predstaviteľov občianskej spoločnosti o situácii," napísal prezident.

Zelenskyj ďalej uviedol, že Rusko cez noc poslalo na Ukrajinu takmer 70 rakiet, vrátane balistických, a asi 150 útočných bezpilotných lietadiel.

"Útoky musia byť okamžite a bezpodmienečne zastavené," dodáva Zelenskyj s tým, že je vďačný všetkým na celom svete, ktorí stoja na strane Ukrajiny. (BBC)

Slabosť a ústupky nezastavia ruský teror, uviedol šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha.

Ruský prezident Vladimir Putin svojimi činmi, a nie slovami, dokazuje, že prekážkou mieru je Moskva, dodal Sybiha po ruskom útoku na Kyjev. Ukrajinské médiá interpretujú Sybihove vyjadrenia ako odkaz západným spojencom.

Washington vyvíja tlak na Kyjev, aby sa v záujme mieru zmieril s územnými a ďalšími ústupkami Rusku.

"Ruské maximalistické požiadavky, aby sa Ukrajina stiahla zo svojich regiónov, v kombinácii s týmito brutálnymi údermi ukazujú, že prekážkou mieru je Rusko, nie Ukrajina. Tlak by mal byť vyvíjaný v Moskve, nie v Kyjeve," napísal Sybiha.

"Putin svojimi činmi, nie slovami, dáva najavo, že nerešpektuje žiadne mierové snahy a chce len pokračovať vo vojne. Slabosť a ústupky jeho teror a agresiu nezastavia. Iba sila a tlak," zdôraznil.

Počet zranených po ruskom útoku na Kyjev stúpol na 70, medzi nimi je šesť detí. Počet obetí zostáva na čísle deväť.

Informujú o tom agentúra AFP a Reuters s odvolaním sa na záchranárov.

Údery v Kyjeve zasiahli obytné domy a záchranári stále pátrajú po ľuďoch pod troskami. Zasahovali celkovo na 13 miestach a pomáhali im špecialisti a psy. Celkovo vypuklo 14 požiarov.

"Spod trosiek je počuť zvonenie mobilných telefónov. Pátranie bude pokračovať, kým nedostaneme všetkých," uviedla podľa Reuters ukrajinská záchranná služba.

Nenávisť Ficovej vlády a dezinfokanálov sa nezameriava len na Ukrajincov. Píše šéfredaktorka Beata Balogová. (SME)

Počas uplynulého dňa Rusko podľa Kyjeva stratilo na Ukrajine 1 060 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 945 330, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o tri tanky, päť obrnených bojových vozidiel pechoty, 49 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 694 tankov, 22 312 obrnených bojových vozidiel pechoty, 26 823 delostreleckých systémov a 1 369 raketometov.

Počet obetí ruského útoku na Kyjev stúpol na deväť, zranených je ďalších najmenej 63 ľudí.

Aktualizovanú bilanciu priniesla ráno pred 6:00 SELČ agentúra AFP s odvolaním sa na záchranárov. Hospitalizovaných bolo najmenej 42 ľudí.

"Podľa predbežných údajov bolo zabitých deväť ľudí, 63 bolo zranených," uviedla podľa agentúry AFP ukrajinská záchranná služba. Podľa nej údery zasiahli obytné budovy.

"Hľadanie ľudí v troskách pokračuje," dodala služba.

Útok sa odohral okolo 1:00 miestneho času (polnoci SELČ), informoval The Kyiv Independent. Ďalšie explózie bolo v Kyjeve počuť aj približne o tri hodiny neskôr. Podľa orgánov ukrajinského hlavného mesta je za útok zodpovedné Rusko, ktoré na Kyjev vyslalo útočné drony a riadené a balistické rakety.

Aj Charkov podľa miestnych úradov čelil v noci raketovému útoku. Starosta mesta Ihor Terechov na sociálnych sieťach uviedol, že v meste bolo počuť niekoľko výbuchov. Neskôr dodal, že mesto čelilo aj úderu za použitia bezpilotných lietadiel.

Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak uviedol, že útoky ruských rakiet a bezpilotných lietadiel sa v noci týkali popri Kyjeve a Charkove aj ďalších ukrajinských miest. (ČTK, TASR)

Zelenskyj pripomenul Washingtonu jeho vyhlásenie z roku 2018, v ktorom odmietol ruskú anexiu Krymu.

Reagoval tak na predošlú kritiku amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Šéf Bieleho domu v stredu vyhlásil, že Moskva je na rozdiel od Kyjeva pripravená rokovať o ukončení vojny na Ukrajine.

„Ukrajina bude vždy konať v súlade so svojou ústavou a sme si absolútne istí, že naši partneri, najmä USA, budú konať v súlade s ich rozhodnutiami,“ napísal Zelenskyj.

K príspevku priložil aj vyjadrenie USA z roku 2018 ohľadom ruskej anexie Krymu. „Spojené štáty odmietajú pokus Ruska o okupáciu Krymu a zaväzujú sa zachovať túto politiku, kým nebude obnovená územná celistvosť Ukrajiny,“ uvádza sa vo vyhlásení. Počas Trumpovho prvého funkčného obdobia ho vydal vtedajší štátny tajomník Mike Pompeo.

Ukrajinský prezident pre denník Wall Street Journal už skôr uviedol, že odstúpenie Krymu je v rozpore s ukrajinskou ústavou. Toto vyjadrenie Trump v stredu ostro kritizoval. Zelenského postoj podľa jeho slov škodí mierovým rokovaniam s Ruskom a je prekážkou pre dosiahnutie dohody o prímerí.

Trump v stredu v Bielom dome novinárom povedal, že Moskva je pripravená podpísať mierovú dohodu. (TASR)

Rusko v noci podniklo raketový útok na Kyjev, doposiaľ evidujú najmenej dve obete a 54 zranených.

Z viacerých štvrtí ukrajinského hlavného mesta hlásia požiare a materiálne škody.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko na platforme Telegram uviedol, že zranenia utrpelo najmenej 54 ľudí vrátane jednej tehotnej ženy a šiestich detí. Hospitalizovaných bolo doposiaľ 38 zranených.

Kličko dodal, že v meste prebiehajú záchranné operácie na pomoc osobám uviaznutým pod troskami.

„Prebieha kombinovaný útok. Nebezpečenstvo zostáva vysoké,“ napísal na Telegrame šéf vojenskej správy Kyjeva Tymur Tkačenko. Podľa neho útok spôsobil požiare vo viacerých obytných budovách v meste.

Autá a komerčné budovy boli údajne postihnuté tiež. Tkačenko útok opísal ako „ruský mier v celej jeho kráse“.

Obyvateľom Kyjeva odporučili tamojšie orgány schovať sa v úkrytoch. Presný počet zranených ani škody zatiaľ známe nie sú.

Raketovému útoku tiež čelilo druhé najväčšie mesto Ukrajiny Charkov, uviedol jeho starosta Ihor Terechov. Žiadne obete z mesta hlásené neboli. (TASR)

Prezident Trump sa domnieva, že USA majú s Ruskom dohodu o ukončení vojny na Ukrajine.

Teraz zostáva uzavrieť dohodu aj s prezidentom Zelenským, dodal Trump.

Šéf Bieleho domu tiež podľa webu CNN uviedol, že sa po svojej ceste na Blízky východ v polovici mája pravdepodobne stretne s Putinom.

"Myslím si, že sme sa s Ruskom dohodli. Musíme sa dohodnúť so Zelenským. Myslel som si, že by rokovanie s ním bolo jednoduchšie, ale zatiaľ to bolo ťažšie," povedal podľa AFP Trump.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Uznanie okupácie a ústupok Kremľu. Čo ukazuje posledný Trumpov návrh na prímerie Čítajte 

Šéf Bieleho domu tiež podľa CNN dodal, že sa neprikláňa ani na stranu Ruska ani Ukrajiny, ale že chce uzavrieť dohodu a ukončiť vojnu.

Americký prezident podľa CNN povedal, že si myslí, že sa stretne so šéfom Kremľa po svojej ceste do Saudskej Arábie, Kataru a Spojených arabských emirátov, ktorá je naplánovaná medzi 13. a 16. májom. Úplne nevylúčil, že sa stretnutie uskutoční počas jeho cesty do arabských krajín.

V Saudskej Arábii prebiehali vo februári rokovania medzi USA a Ruskom a v marci medzi USA a Ukrajinou. Kyjev následne prijal americký návrh na celkové 30-dňové prímerie, Putin ale na Trumpovu požiadavku na čo najrýchlejší pokoj zbraní neprikývol.

Trump v stredu Zelenskému vyčítal, že jeho vyhlásenie o neuznaní ruskej okupácie ukrajinského polostrova Krym sťažuje dosiahnutie mierovej dohody s Ruskom.

Trump je frustrovaný z pomalého tempa rokovaní o mieri na Ukrajine, uviedla jeho hovorkyňa.

„Prezident je frustrovaný. Dochádza mu trpezlivosť. Chce urobiť to, čo je správne pre svet. Chce dosiahnuť mier. Chce, aby sa prestalo zabíjať, ale na to potrebujete ochotu oboch strán vojny. A bohužiaľ, zdá sa, že prezident Zelenskyj sa uberá nesprávnym smerom," vyhlásila Karoline Leavittová.

Trump už skôr ostro kritizoval Zelenského za odmietnutie uznať ruskú okupáciu polostrova Krym. Takýto postoj podľa jeho slov škodí mierovým rokovaniam s Ruskom a je prekážkou pre dosiahnutie dohody o prímerí.

Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg pritom označil stredajšie rozhovory v Londýne so šéfom kancelárie ukrajinského prezidenta Andrijom Jermakom za pozitívne.

„Je čas pokročiť v plnení požiadaviek prezidenta Trumpa ohľadom rusko-ukrajinskej vojny: zastaviť zabíjanie, dosiahnuť mier a postaviť Ameriku na prvé miesto,“ uviedol Kellogg vo vyhlásení na X.

Aj podľa hovorcu britského ministerstva zahraničných vecí boli rozhovory „produktívne a úspešné a dosiahol sa významný pokrok pri dosahovaní spoločného stanoviska k ďalším krokom.“

Rozhovory v Londýne sa mali konať na úrovni ministrov zahraničných vecí. Po tom, ako americký minister Marco Rubio svoju účasť odvolal, ich zastúpili vysokopostavení diplomati z USA, Francúzska, Británie a Nemecka.

O ukončení vojny na Ukrajine bude podľa zdrojov portálu Axios v piatok v Moskve rokovať aj osobitný vyslanec Trumpa Steve Witkoff, ktorý sa už s predstaviteľmi Ruska stretol trikrát. Naposledy 11. apríla hovoril viac ako štyri hodiny priamo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. (TASR)

Prvým krokom k začatiu rokovaní musí byť úplné a bezpodmienečné prímerie, povedali Ukrajinci Kelloggovi.

Tvrdí to šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak po rokovaniach v Londýne, ktorých sa zúčastnil aj osobitný vyslanec Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg.

Jermak vo svojom vyjadrení dodal, že Kyjev bude pri rokovaniach obhajovať princípy, ktoré sú základom suverenity a územnej celistvosti jeho vlasti. Predtým uviedol, že Ukrajina je oddaná mierovému úsiliu amerického prezidenta Donalda Trumpa.

"Dohodli sme sa, že budeme pokračovať v dialógu a udržiavať pravidelné kontakty," uviedol na sieti X Jermak k schôdzke s Kelloggom.

K svojmu výroku ohľadom nutnosti prímeria dodal, že Ukrajinci vyjadrili nádej, že sa to zhoduje s víziou šéfa Bieleho domu.