KYJEV, BRATISLAVA. Ukrajinské nebo v noci opäť ožiarili výbuchy ruských rakiet. Obyvatelia Kyjeva sa prebudili do hrozivého dunenia, ktoré ich prinútilo vyskočiť z postelí a utekať do najbližších úkrytov.
Záchranári ešte aj vo štvrtok večer pátrali po preživších. Podľa ukrajinského ministra vnútra Ihora Klymenka celkovo pracovali na trinástich miestach v Kyjeve.
Pri masívnom nočnom útoku, ktorého cieľom bola predovšetkým ukrajinská metropola, zahynulo dvanásť ľudí, pričom zranených je minimálne 90 osôb.
Medzi obeťami sa nachádza aj 84-ročná Olena Lunivová. „Bola síce stará, ale ešte sa nechystala zomrieť,“ vraví pre miestny web Suspilne Kyiv Lunivovej dcéra Ľudmila Rjabovunová. „Nenávidím Rusko,“ dodala.
Ničenie zasiahlo päť okresov ukrajinskej metropoly, pričom najväčšie škody zaznamenal Svjatošynskyj okres, kde útoky zničili niekoľko obytných budov.
„Pátranie bude pokračovať, dokiaľ si záchranári nebudú istí, že všetkých preživších vytiahli,“ uviedol hovorca veliteľstva pohotovostnej služby v Kyjeve Pavlo Petrov. Pod ruinami bolo ešte večer stále počuť zvonenie telefónov.
Okrem niekoľkých mŕtvych však záchranári objavili aj neidentifikovanú časť tela. „Zatiaľ nevieme, či to bude [ďalšia] obeť, alebo existuje možnosť, že ide o časť tela jedného z identifikovaných zosnulých,“ dodal Petrov.
K masívnemu ruskému útoku došlo v čase, keď Ukrajina čelí americkému tlaku uzavrieť prímerie s Ruskom - a to aj za veľmi nevýhodných podmienok.
V článku sa dočítate:
- prečo Rusko zrejme útočilo na Kyjev,
- čo ruská armáda pri útoku použila,
- ako na ruský útok na Kyjev reagoval Trump,
- že Zelenskyj ponúka obrovský kompromis.
Veľmi zlé načasovanie
Analytik Nadácie demokratických iniciatív Oleksyj Haran pre týždenník NV tvrdí, že masívny ruský útok je dôsledkom krokov amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ten namiesto toho, aby potrestal Rusko za inváziu na Ukrajinu, odmeňuje ruského prezidenta Vladimira Putina ochotou uznať Krym za ruské územie, vraví Haran.
Ide o reakciu na slová amerického viceprezidenta J. D. Vancea, ktorý v stredu povedal, že súčasťou mierovej dohody je zmrazenie frontovej línie aj to, že sa obe strany – Ukrajina aj Rusko – budú musieť vzdať niektorých území.
Po tom, čo v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naznačil, že otázka uznania Krymu za ruský je vylúčená, na neho Trump opäť zaútočil, že poškodzuje mierové rokovania.
„Nikto od Zelenského nežiada, aby uznal Krym ako ruské územie,“ uviedol Trump na sociálnej sieti a dodal: „Ak však chce [Ukrajina] Krym, tak prečo oň nebojovala pred jedenástimi rokmi?“
Ukrajina trvá na tom, že sa krymského polostrova, ktoré Rusko anketovalo v roku 2014, nevzdá, pretože by tým išla proti ukrajinskej ústave.
Uznanie okupácie a ústupok Kremľu. Čo ukazuje posledný Trumpov návrh na prímerie Čítajte Oleksandr Kovalenko, vojenský komentátor Informačného odporu, sa zase domnieva, že súčasný raketový teror priamo súvisí s neúspechom mierových rokovaní, v rámci ktorých sa nepodarilo prinútiť Ukrajinu k tomu, aby sa vzdala Ruskom okupovaných území.
„Keďže Ukrajina zaujala pevný postoj – žiadny kompromis v oblasti územnej celistvosti – [Rusko] použilo raketový teror ako prvok nátlaku,“ uviedol podľa NV Kovalenko.
Počas štvrtkového ruského útoku ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila sedem balistických rakiet. Ukrajinskí piloti amerických a francúzskych stíhačiek F-16 a Mirage zase zostrelili niekoľko desiatok vzdušných cieľov, pričom letectvo dokáže zostreliť len riadené strely a drony.
Medzi zbraňami a muníciou, ktoré Rusko použilo počas nočného útoku na Kyjev, boli okrem ruských riadených rakiet Kaliber a iránskych bezpilotných lietadiel Šáhid-136 aj severokórejské balistické rakety KN-23.
„Toto nie je túžba po mieri, toto je výsmech. Skutočnou prekážkou nie je Ukrajina, ale Rusko, ktorého vojnové ciele sa nezmenili,“ uviedla v reakcii šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová.
Na útok reagoval aj Donald Trump. „Nie som nadšený z ruských útokov na Kyjev. Je to zbytočné. Načasovanie je veľmi zlé,“ uviedol na sociálnej sieti Truth Social. „Vladimir [Putin], prestaň!“
Séria výbuchov otriasla hlavným mestom okolo jednej hodiny v noci, pričom ďalšie výbuchy nasledovali okolo štvrtej hodiny ráno.
„Toto je ruský mier v celej svojej kráse,“ zhrnul šéf vojenskej správy mesta Kyjev Tymur Tkačenko.
Obrovský kompromis Ukrajiny
Pre rozsiahly útok Ruska na Kyjev sa Zelenskyj rozhodol skrátiť svoju návštevu Juhoafrickej republiky (JAR) a po štvrtkovom stretnutí s juhoafrickým prezidentom Cyrilom Ramaphosom sa vracia na Ukrajinu.
Zelenského návšteva JAR predstavovala dramatické zlepšenie kedysi napätých vzťahov, pripomína televízia BBC s tým, že ide o štát, ktorý v minulosti neodsúdil rozsiahlu ruskú inváziu na Ukrajinu v roku 2022.
Návšteva zároveň pre Zelenského predstavuje diplomatický prelom v jeho úsilí čeliť silnému a rastúcemu vplyvu Ruska na africkom kontinente. Okrem krátkeho medzipristátia na Kapverdách v roku 2023 je to Zelenského prvá návšteva Afriky, odkedy sa v roku 2019 stal ukrajinským prezidentom, dopĺňa BBC.
Oboch prezidentov zároveň spája tlak Trumpovej administratívy, ktorému čelia po tom, ako USA po januárovej inaugurácii amerického prezidenta zmenili prístup k obom krajinám.
Akoby Ukrajina už prehrala vojnu, ale s USA, hovorí o minerálnej dohode expert Čítajte Ramaphosa, ktorý povedal, že rozhovory so Zelenským zameria na úsilie nájsť „cestu“ k mieru, považuje návštevu ukrajinského prezidenta za významnú, keďže situáciu vníma ako pokus o posilnenie svojho postavenia.
Zelenskyj na štvrtkovej tlačovej konferencii v JAR pred odchodom dodal, že prvým krokom k rokovaniam o mieri by malo byť bezpodmienečné prímerie, s ktorým však Rusko momentálne nesúhlasí.
„Napadli nás, obsadili naše územie, zabili tisíce našich ľudí… Skutočnosť, že je Ukrajina pripravená sadnúť si za rokovací stôl po úplnom prímerí s teroristami, ktorí to všetko zorganizovali na našej pôjde, je obrovským kompromisom,“ uzavrel Zelenskyj.
