Vojna na Ukrajine: Kyjev viní Čínu z pomoci Rusku

KYJEV, BRATISLAVA. Indície o tom, že čínsky angažmán v ruskej vojne proti Ukrajine je výraznejší ako prítomnosť náhodných regrútov na fronte, vyústili do diplomatickej roztržky medzi Kyjevom a Pekingom.

Ukrajinské ministerstvo zahraničia v utorok informovalo, že si predvolalo čínskeho veľvyslanca, aby mu tlmočilo vážne obavy ohľadom čínskej účasti vo vojne, napísala agentúra Reuters.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa agentúry vyhlásil, že čínski občania pracujú v továrni na drony, ktorá sa nachádza na ruskom území, a hovoril aj o možnosti, že Rusko ukradlo čínske dronové technológie.

Len niekoľko dní predtým pritom Zelenskyj vyhlásil, že Čína Rusku dodáva zbrane a pušný prach.

V kombinácii so zajatím dvojice čínskych občanov bojujúcich za Rusko, ktoré Ukrajina potvrdila začiatkom apríla, by to signalizovalo, že sa Čína intenzívnejšie zapája do ruskej vojny. Dosiaľ Moskvu podporovala len ekonomicky, napríklad dodávaním kľúčových materiálov či pomocou pri obchádzaní sankcií.

V pomoci Rusku pokračuje aj Severná Kórea, ukrajinský denník Kyiv Post na Veľkonočný pondelok zverejnil informácie o tom, že Pchjongjang okrem tisícov vojakov a miliónov delostreleckých granátov už Rusku poskytuje aj samohybné húfnice Koksan a raketomety Ču-čche 100.

V článku sa dočítate:

Čo sme sa dozvedeli o čínskej účasti na ruskej vojne,
čo na to povedali Kyjev a Peking,
aké sú nové informácie o severokórejských zbraniach na Ukrajine.

Zelenskyj pritvrdil, potom zvoľnil

Účasť čínskych podnikov a občanov na násilnostiach proti Ukrajine a na strane agresorského štátu spôsobujú vážne obavy a sú v protiklade s duchom partnerstva medzi Ukrajinou a Čínou, povedal podľa britského denníka Guardian Jevhen Perebyjnis, zástupca ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrija Sibyhu.

Perebyjnis apeloval na Peking, aby prestal podporovať ruskú agresiu, pričom pripomenul, že Čína svoju podporu vojne priebežne popiera a formálne zachováva neutrálnu pozíciu.

Zelenského staršie tvrdenia o tom, že Čína Rusku dodáva už aj pušný prach a delostreleckú muníciu, Peking odmietol.

Ukrajinský prezident však okrem toho hovoril aj o tom, že na ruskej strane bojuje najmenej 155 čínskych občanov a Peking obvinil, že o tom vie. Povedal aj to, že Kyjev sa snaží zistiť, či títo bojovníci dostávajú inštrukcie priamo z Číny.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Pridala sa Čína na stranu Ruska? Čo ukázalo zajatie čínskych vojakov na Ukrajine Čítajte

V utorok však ukrajinský prezident už hovoril aj o tom, že čínski občania v Rusku pracujú na výrobe vojenských dronov.

Agentúra Reuters však poukázala aj na to, že Zelenskyj naznačil, že by Rusko mohlo dronové technológie "ukradnúť", teda získať síce z Číny, ale bez jej vedomia, čo agentúra označila za zmiernenie tónu voči Pekingu.

Kyjev sa pritom aktuálne nachádza v citlivej situácii, keď sa Spojené štáty snažia docieliť zastavenie bojov na Ukrajine, no v zásade sa obmedzujú iba na nátlak na Kyjev.

Severná Kórea sa už angažuje viac

Komunistický režim v Severnej Kórei pomáha Rusku v jeho agresii už dlhšie, no šéf ukrajinských vojenských tajných služieb Kyrylo Budanov aktuálne informoval, že popri dvanástich tisícoch vojakov a miliónoch delostreleckých granátov už proti Ukrajine Rusko dostalo aj 120 samohybných húfnic Koksan kalibru 170 milimetrov a 120 raketometov M-1991 "Ču-čche 100" kalibru 240 milimetrov.

Budanov okrem toho dodal, že ďalší severokórejský materiál je už na ceste.

Ukrajinský web Kyiv Post pripomína, že severokórejské raketomety strieľajú 22 neriadených striel na vzdialenosť 40 - 60 kilometrov a hoci sú nepresné, dokážu zasiahnuť rozľahlé ciele ako základne, obranné pozície, ale aj obývané oblasti.

Rakety dokážu niesť niekoľko druhov munície, okrem zápalnej či trieštivej aj chemickú.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Severná Kórea ako kľúč k ruskej ofenzíve. Kremľu dodáva skoro polovicu delostreleckej munície Čítajte

Nejde pritom o modernú zbraň, režim v Pchjongjangu ju vyvinul ešte v osemdesiatych rokoch.

Húfnice Koksan vychádzajú zo sovietskeho pásového podvozku ATS-59, podľa ukrajinskej webstránky Defense Express majú dostrel 40 kilometrov so štandardným strelivom a 60 kilometrov pri použití streliva s raketovým pohonom.

Server podotkol aj to, že tieto húfnice už majú skúsenosti z vojny, prinajmenšom Irán ich používal v osemdesiatych rokoch počas iracko-iránskej vojny. Irán je podľa Defense Expressu zatiaľ jedinou krajinou okrem Severnej Kórey, kde Koksan oficiálne slúži.