Ukrajina Rusko Online: Ruskú brigádu, ktorá raketami zabila v Sumy civilistov, zasiahol odvetný úder

Spoločné rozhodnutie CDU/CSU a SPD o dodávkach rakiet dlhého doletu Taurus Ukrajine je čoraz pravdepodobnejšie.

Ako informuje web Kyiv Independent, povedal to pre televíznu stanicu pre Tagesschau podpredseda parlamentnej skupiny CDU/CSU Johann Wadephul.

„Sociálni demokrati si tiež uvedomujú, že s (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom sa musí zaobchádzať inak,“ povedal Wadephul.

Toto vyhlásenie nasleduje po vyjadreniach predsedu CDU a budúceho kancelára Friedricha Merza, ktorý v nedeľu zopakoval svoj postoj, že Nemecko by mohlo dodať rakety Taurus Ukrajine v koordinácii s partnermi.

Potenciálna dodávka rakiet Taurus, ktoré majú dolet 500 kilometrov, by výrazne posilnila schopnosť Ukrajiny degradovať ruské zásobovacie trasy a veliteľské centrá hlboko za frontovou líniou. (SITA)

Fico slúži propagande Kremľa, cesta do Moskvy to len potvrdí. Slovensko má pozvánku aj do Kyjeva. (SME)

Ukrajinské jednotky znovu získali kontrolu nad obcou Dniproenerhija v okrese Volnovacha na východe krajiny.

Informoval generálporučík Serhij Najev, ktorý je veliteľom taktickej skupiny na jednom z frontov v Doneckej oblasti. Ukrajinci si tak podľa neho zlepšili taktickú situáciu na dvoch kritických frontoch. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Velím taktickej skupine dva mesiace. Počas tohto obdobia sa nám podarilo znížiť straty personálu o 20 percent, znovu získať kontrolu nad dedinou Dniproenerhija a zlepšiť taktickú situáciu na dvoch kritických frontoch," vyjadril sa Najev.

Dodal, že obec Dniproenerhija Ukrajinci získali približne pred dvoma týždňami. Zdôraznil, že jeho taktická skupina za ostatné dva mesiace zabila približne 9 500 ruských vojakov a zničila 51 tankov, 166 obrnených bojových vozidiel a 819 iných vozidiel. (SITA)

Pravda o ruských cieľoch nie je poľahčujúca okolnosť. A váhanie nás robí spoluzodpovednými. Píše Petra Procházková. (SME)

Čína plánuje tento rok zvýšiť dovoz skvapalneného zemného plynu z Ruska.

„Viem, že počet kupcov je veľký a mnohí z nich veľvyslanectvo žiadajú, aby im pomohlo pri nadväzovaní kontaktov s ruskými dodávateľmi. Očakávam preto zvýšenie objemu dovozu,“ povedal čínsky veľvyslanec v Ruskej federácii Čang Chan-chuej.

Zároveň dodal, že Moskva a Peking rokovali aj o plánovanom projekte výstavby plynovodu Sila Sibíri 2 z Ruska do Číny, zatiaľ však nebola stanovená presná trasa.

Rusko sa už dlhší čas usiluje o uzatvorenie dohody o výstavbe plynovodu Sila Sibíri 2. Krajiny sa však stále nedohodli na niektorých dôležitých detailoch.

Čo sa týka exportu LNG, podľa údajov čínskej colnej správy, Rusko vlani vyviezlo do Číny 8,3 milióna ton suroviny. Oproti roku 2023 to predstavuje rast o 3,3 percenta.

Rusko tak bolo po Austrálii a Katare tretím najväčším dodávateľom LNG do Číny, ktorá je najväčším dovozcom skvapalneného plynu na svete. K významným exportérom LNG do Číny patrili v minulom roku aj Malajzia a USA. (TASR)

Maďarský premiér Orbán varoval pred skorým prijatím Ukrajiny do Európskej únie.

Podľa jeho slov bol v pondelok v Bruseli predstavený balík na urýchlenie vstupu Ukrajiny. Dodal, že ak by sa tak stalo, všetky peniaze určené Maďarom by išli na Ukrajinu

Orbán pri slávnostnom otvorení úseku rýchlostnej cesty M44 v Békešskej Čabe okrem iného vyhlásil, že náklady na prijatie Ukrajiny do Únie by boli enormné. „Znamenalo by to, že by sme nedostali financie, ktoré nám dĺži Brusel, dokonca by aj peniaze maďarského rozpočtu skončili v Kyjeve,“ podčiarkol.

Vstup Ukrajiny do EÚ bude podľa premiéra najdôležitejšou otázkou maďarskej politiky. Podľa jeho slov Brusel a maďarská mimoparlamentná strana TISZA (Rešpekt a sloboda) sú za členstvo Ukrajiny, kým maďarská vláda a „národné sily“ sú proti. (TASR)

Kremeľ očakáva, že na prehliadke Dňa víťazstva sa zúčastní viac ako 20 hláv štátov a vlád.

Povedal to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Radi uvidíme každého, kto je pripravený osláviť tento veľkolepý dátum s nami,“ uviedol Peskov.

V tejto súvislosti kritizoval slová šéfky diplomacie EÚ Kaje Kallasovej z pondelka, ktorá vyzvala predstaviteľov členských štátov EÚ a kandidátskych krajín, aby sa nezúčastnili na prehliadke v Moskve.

Po skončení zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxembrugu povedala, že vzhľadom na to, že Rusko vedie vojnu v Európe, nebude ich účasť braná na ľahkú váhu. Európskym politikom odporučila, aby namiesto toho zavítali na Ukrajinu a prejavili jej tak podporu.

„Venujeme pozornosť jej veľmi tvrdým vyhláseniam. Nepovažujeme ich za správne,“ odpovedal Peskov na otázku agentúry TASS. V Európe sú podľa neho štáty, „ktoré takúto rétoriku neakceptujú“. Rusko Kallasovej hrozby nebude hodnotiť, musia to urobiť tie suverénne štáty, ktorým sú určené, dodal Peskov.

Účasť na vojenskej prehliadke v Moskve už okrem iných potvrdili prezidenti Číny Si Ťin-pching, Brazílie Inácio Lula da Silva či Srbska Aleksandar Vučič, ako aj premiéri Arménska Nikol Pašinjan a Slovenska Robert Fico.

Srbsko a Arménsko vedú s EÚ prístupové rokovania. Jerevan účasť Pašinjana aj po slovách Kallasovej potvrdil. „Je to aj naše víťazstvo, pre ktoré zomrelo 300-tisíc Arménov,“ povedal predseda parlamentu Alen Simonjan. Dodal, že Pašinjanova návšteva Moskvy nemá nič spoločné s EÚ. (TASR)

Ukrajina tvrdí, že zaútočila na základňu patriacu ruskej raketovej brigáde, ktorá na Kvetnú nedeľu zaútočila na mesto Sumy.

Podľa vyhlásenia generálneho štábu bola základňa jedným z viacerých objektov v Kurskej oblasti „spojených s vojnovými zločincami, ktorí sa podieľali na raketovom útoku na mesto Sumy a na ďalších vojnových zločinoch proti obyvateľom Ukrajiny“.

Útok uskutočnili dronové jednotky armády, sily pre špeciálne operácie a Služba bezpečnosti Ukrajiny v spolupráci s ďalšími zložkami ukrajinskej armády. Na mieste boli zaznamenané sekundárne explózie a výsledky úderu sa vyhodnocujú.

„Každá ruská vojenská jednotka a divízia a ich príslušníci, ktorí ostreľujú mierumilovné mestá a civilistov na Ukrajine, budú identifikovaní a odplate neuniknú,“ uviedol generálny štáb.

Dodal, že „cieľavedomé a systematické“ bojové operácie proti dôležitým vojenským objektom ruských síl budú pokračovať až do zastavenia ozbrojenej agresie Ruskej federácie proti Ukrajine.

Šéf NATO Rutte pricestoval na neohlásenú návštevu Odesy. Stretol sa s prezidentom  Zelenským.

Rutte tam odsúdil „hrozný spôsob“, akým Rusko podľa neho vedie útoky na ukrajinských civilistov. Zelenskyj povedal šéfovi NATO, že Ukrajina akútne potrebuje ďalšie systémy protivzdušnej obrany.

„Ukrajinci si toho veľa pretrpeli - v neposlednom rade aj útok Ruska na Sumy na Kvetnú nedeľu. Podpora NATO neochabne. Budeme naďalej pomáhať Ukrajine, aby sa mohla brániť a odrádzať aj od budúcej agresie, čím zabezpečíme spravodlivý a trvalý mier,“ napísal Rutte na sieti X.

Zelenskyj spresnil, že v Odese spolu navštívili nemocnicu, kde sa ukrajinskí vojaci zotavujú zo zranení, a odovzdali vyznamenania vojakom a zdravotníkom.

Šéf NATO podľa AFP vyjadril podporu snahám amerického prezidenta Donalda Trumpa dosiahnuť prímerie a prípadný trvalý mier medzi Ukrajinou a Ruskom. Zároveň však podotkol, že toto úsilie vedené USA „nie je jednoduché - a už vôbec nie po tomto hroznom násilí“. (TASR)

Rusko trvá na svojich podmienkach ukončenia vojny, vyhlásil riaditeľ ruskej rozviedky Sergej Naryškin.

Zopakoval, že Ukrajina sa okrem iného musí vzdať svojej ambície vstúpiť do NATO a aj svojich území, ktoré anektovalo Rusko. 

„Podmienky mierovej dohody zahŕňajú neutralitu Ukrajiny bez jadrových zbraní, demilitarizáciu a denacifikáciu ukrajinského štátu a zrušenie všetkých diskriminačných zákonov prijatých po prevrate v roku 2014,“ uviedol Naryškin, ktorého citovala agentúra TASS. Mierová dohoda musí takisto obsahovať aj „uznanie suverenity a územných hraníc Ruskej federácie - súčasných územných hraníc“, dodal.

Ukrajinská vláda odvolala Volodymyra Arťucha z funkcie vedúceho správy Sumskej oblasti.

Informoval o tom server Ukrajinská pravda a stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe s odvolaním sa na predstaviteľov vlády v parlamente.

Starosta druhého najväčšieho mesta v oblasti Konotop Arťem Semenichin v nedeľu obvinil Arťucha, že poskytol Rusom zámienku na útok na centrum mesta Sumy tým, že tam usporiadal vyznamenanie ukrajinských vojakov.

Rusi potom podľa Semenichina využili príležitosť zaútočiť na "vojenský cieľ", aby zabili čo najväčšie množstvo civilistov, uviedla agentúra Unian a ďalšie ukrajinské médiá. Vojaci podľa starostu vyviazli bez zranení, pretože boli v úkryte.

Arťuch v pondelok večer v rozhovore s verejnoprávnou stanicou Suspilne potvrdil, že slávnostná vojenská akcia sa v ten deň v meste odohrala. Podľa svojich slov na ňu bol iba pozvaný. "Nebola to moja iniciatíva," bez toho, aby uviedol, kto akciu zorganizoval.

Stanica Suspilne na svojom webe poznamenala, že sa snaží zistiť, či tajná služba SBU prešetruje možný únik informácií o stretnutí vojakov.

Ukrajinská pravda k odvolaniu Arťucha poznamenala, že vláda na jeho miesto schválila Oleha Hryhorova, ktorý doteraz pôsobil v polícii.

Ruský útok na Sumy zabil v nedeľu najmenej 35 ľudí. Rakety zasiahli centrum mesta, kde sa veriaci pripravovali osláviť Kvetnú nedeľu. Medzi mŕtvymi sú aj najmenej dve deti a ďalších desať utrpelo zranenia.

Moskva podľa informácií BBC zaútočila na mesto približne o 10.15 h miestneho času (9.15 h SEČ) dvoma balistickými raketami Iskander z ruskej Voronežskej a Kurskej oblasti. Ukrajinské úrady pre BBC doplnili, že poškodených bolo najmenej 20 budov, desať áut a električiek, ako aj kaviarne, obchody a päť bytových domov. (ČTK, TASR)

Pred Starou tržnicou v Bratislave bude do 5. mája vystavená zničená sanitka z Ukrajiny, ktorú zasiahol ruský dron. (TASR)

Ruský minister Lavrov vyhlásil, že dohodnúť sa s USA na kľúčových častiach mierovej dohody nie je jednoduché.

Tvrdil to v rozhovore s ruským listom Kommersant.

"Na kľúčových častiach urovnania nie je jednoduché dohodnúť sa. Diskutuje sa o nich," odpovedal šéf ruskej diplomacie na otázku, či sa Washingtonu a Moskve podarilo sformulovať kľúčové parametre možnej budúcej dohody.

Lavrov pripomenul, že ruský prezident Vladimir Putin načrtol svoje požiadavky vlani v júni.

Lavrov v rozhovore s Kommersantom súčasnú americkú administratívu pochválil. "Na rozdiel od Európanov.... sa Trumpova administratíva snaží preniknúť do problému a predovšetkým pochopiť príčinu tejto situácie," povedal ruský minister, ktorý Európanov označil za "zúrivých", pričom vymenoval okrem iného Francúzsko, Britániu a Pobaltie.

Pobaltské krajiny patria medzi najvernejších spojencov Ukrajiny a Paríž s Londýnom sa po zmene americkej politiky postavili na čelo takzvanej koalície ochotných, ktorá rokuje o podpore napadnutej krajiny. (ČTK)

Minister Rubio a vyslanec Kellogg radia prezidentovi Trumpovi, aby pritvrdil vo svojom postoji k Moskve.

Ruský prezident Vladimir Putin zatiaľ nevyjadril úprimný záujem o zastavenie bojov, povedali prezidentovi jeho blízki poradcovia, medzi ktorými sú minister zahraničia Marco Rubio a Trumpov vyslanec pre Ukrajinu Keith Kellogg, píše denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na svoje zdroje z radov amerických činiteľov.

Skupina poradcov Trumpovi odporučila, aby bol obozretnejší pri rokovaní s Putinom a aby zaujal tvrdší postoj k požiadavkám Moskvy na územné ústupky od Kyjeva.

Trump sa však stále prikláňa k postoju svojho osobitného splnomocnenca pre Blízky východ Stevea Witkoffa, ktorý si po dvoch stretnutiach s Putinom v Moskve myslí, že šéf Kremľa má skutočný záujem o dosiahnutie mieru, píše americký denník.

Rusko však ignoruje Trumpove výzvy ku pokoju zbraní, naopak zosilňuje útoky na Ukrajinu a pri vyjednávaní sa snaží dosiahnuť maximálne ústupky. Trump podľa The Wall Street Journal dúfa, že sa mu podarí zastaviť vojnu na Ukrajine, aby odstránil prekážku na ceste k zblíženiu s Kremľom.

Občas sa podľa denníka zdá, že Trump s Putinom stráca trpezlivosť, avšak svoju hrozbu o uvalení nových sankcií na vývoz ruskej ropy zatiaľ neuskutočnil.

Cieľ šéfa Bieleho domu zastaviť už viac ako tri roky trvajúci konflikt podporujú aj tí z jeho blízkych poradcov, ktorí sú zástancovia tvrdšieho prístupu k Moskve.

Nedeľňajší ruský raketový úder na ukrajinské mesto Sumy, pri ktorom zahynulo 35 ľudí a ďalších 119 utrpelo zranenia, však podčiarkol rozdiely medzi vysokopostavenými členmi Trumpovho tímu, píše americký denník.

Trump v pondelok pred novinármi v Oválnej pracovni ruský útok označil za "chybu". V odpovedi na otázku novinárov o tom, kto nesie zodpovednosť, Trump obvinil svojho predchodcu Joea Bidena, že "dopustil, aby k vojne došlo".

Podľa Trumpa za krviprelievanie vo vojne na Ukrajine môže rovnako Putin a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Trump vyjadril presvedčenie, že čoskoro budú na stole veľmi dobré návrhy na zastavenie konfliktu. Jeho iniciatíva však doteraz nepriniesla žiadne konkrétne zmeny.

Polovica senátorov, 25 republikánov a 25 demokratov, na čele s republikánom Lindseym Grahamom, prvého apríla predložila návrh zákona o sankciách na ruský vývoz ropy a energií v prípade, že Moskva neuzavrie mier s Ukrajinou.

Urobili tak bez ohľadu na žiadosť Bieleho domu, aby návrh odložili, uviedli asistenti zákonodarcov. Jeden z predstaviteľov administratívy žiadosť o odklad potvrdil s tým, že si Biely dom chce udržať túto výhodu pri vyjednávaniach s Ruskom.

O obnovenie vzťahov s Ruskom sa pokúšalo množstvo Trumpových predchodcov a všetci boli sklamaní chabými výsledkami, povedal Thomas Graham, bývalý vrchný riaditeľ pre ruské záležitosti v Národnej bezpečnostnej rade bývalého prezidenta Georgea Busha mladšieho.

Moskva chce anektovať rozsiahle časti ukrajinského územia a nastoliť proruskú vládu, ktorá by vládla na zvyšnom území, uviedol Graham, podľa ktorého ide o ciele, ktoré sa od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 nezmenili.

Trump počas prezidentskej kampane vyhlásil, že by mohol Putina a Zelenského donútiť prestať bojovať do 24 hodín po svojom opätovnom nástupe do Oválnej pracovne 20. januára. Kellogg túto lehotu následne predĺžil do Trumpových prvých 100 dní vo funkcii, ktorá sa zavŕši 30. apríla. (ČTK)

Syn mu zomrel na ihrisku v meste Kryvyj Rih. Naše deti vás žiadajú o pomoc, prosí amerického prezidenta. (Korzár)

Vojenský súd v Rusku poslal na 15 rokov do väzenia vojaka za to, že sa dobrovoľne vzdal ukrajinským silám. 

S odvolaním sa na svoje zdroje to napísal ruský server Kommersant, ktorý upozornil, že to je prvé známe odsúdenie za dobrovoľné vzdanie sa nepriateľovi počas súčasnej ruskej vojenskej agresie. Muž podľa webu vinu odmietol.

Vojak Roman Ivanišin bol uznaný vinným zo vzdania sa a dezercie, píše Kommersant. Súd muža poslal na 15 rokov do trestaneckej kolónie s prísnym režimom a zbavil ho vojenskej hodnosti čatára.

Obžaloba pre Ivanišina požadovala šestnásťročný trest, obhajoba trvala na oslobodení, dodal server. Súd sa podľa neho konal za zatvorenými dverami a podrobnosti obvinení nie sú známe.

Server Meduza píše, že Ivanišin je banský majster zo Sachalinu, ktorý sa do ruskej armády dostal v rámci mobilizácie. Následne slúžil v brigáde bojujúcej v ukrajinskej Doneckej oblasti. Do zajatia padol 10. júna 2023 pri obci Stepne, píše portál, ktorý sa odvoláva na vyjadrenie samotného vojaka na videu, ktoré koluje na internete.

V rovnakom videu sa Ivanišin podľa Meduzu vyslovil proti vojne a vyzval na dezerciu ďalších ruských vojakov. Agentúra Reuters v tejto súvislosti podotkla, že nie je jasné, či sa takto na videu nevyjadril pod nátlakom. Niektoré miestne médiá Ivanišina opísali ako veterána z ruských vojen v Čečensku. (ČTK)

Čína hovorí manipulácii a rozruchu okolo dvoch svojich občanov zajatých na Ukrajine.

Stalo sa tak po tom, čo prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Moskvu, že zatiahla Peking do vojny.

„Čína overuje príslušné informácie a okolnosti,“ prezradil hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien. Zároveň vyzval „príslušné strany, aby správne pochopili objektívny a nestranný postoj Číny a zdržali sa politickej manipulácie a vyvolávania rozruchu“.

Peking zdôraznil, že „opakovane vydal bezpečnostné odporúčania, v ktorých vyzýva čínskych občanov, aby sa vyhýbali oblastiam ozbrojených konfliktov a nezapájali sa do nich v akejkoľvek forme“. (TASR)

Poľsko a Česko chcú spoločne presadiť zákaz pohybu ruských diplomatov v schengenskom priestore.

Dôvodom je podozrenie, že sa podieľajú na aktivitách ruských tajných služieb a sabotážnych operáciách v Európe. I

nformuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa zistení na portáli denníka Rzeczpospolita.

Podľa denníka ruské zastupiteľské úrady často slúžia ako krytie pre spravodajské a sabotážne aktivity. Po minuloročných incidentoch, vrátane podpaľačských útokov, Poľsko zaviedlo obmedzenia pre pohyb ruských diplomatov a ich rodinných príslušníkov.

Od 1. júna 2024 sa môžu voľne pohybovať len v rámci svojho konzulárneho obvodu a každý výjazd mimo neho podlieha schváleniu poľského ministerstva zahraničných vecí.

V súčasnosti v Poľsku pôsobí 21 ruských diplomatov na veľvyslanectve vo Varšave a konzulátoch v Gdansku a Krakove. Ich pohyb mimo vyhradených oblastí musí byť nahlásený diplomatickému protokolu rezortu zahraničia a kontrolujú ho poľské bezpečnostné služby.

Ministerstvo zahraničných vecí pre Rzeczpospolitu uviedlo, že ruská ambasáda v tomto roku opakovane podávala žiadosti o povolenie ciest, ktoré však boli zamietnuté. Konkrétne destinácie, kam plánovali ruskí diplomati cestovať, poľská diplomacia nešpecifikovala. (TASR)

Ruský prezident Putin je otvorený dohode o „trvalom mieri“ s Ukrajinou, tvrdí Trumpov vyslanec Witkoff.

„Putinovou požiadavkou je dosiahnuť stály mier... Chvíľu to trvalo, kým sme sa sem dostali,“ povedal Witkoff v rozhovore pre televíziu Fox News. „Myslím si, že sme možno na pokraji niečoho, čo by bolo veľmi, veľmi dôležité pre celý svet,“ dodal.

Na piatkovom stretnutí v Petrohrade boli podľa Witkoffa aj dvaja Putinovi poradcovia - Jurij Ušakov a Kirill Dmitrijev. Okrem prímeria na Ukrajine diskutovali aj o obchodných dohodách medzi Moskvou a Washingtonom.

„Som presvedčený, že existuje spôsob, ako pretvoriť rusko-americké vzťahy, a to prostredníctvom niektorých veľmi lákavých obchodných príležitostí, ktoré podľa mňa poskytnú regiónu skutočnú stabilitu,“ vyhlásil Witkoff.

Nastolenie mieru na Ukrajine je jednou z priorít amerického prezidenta Donalda Trumpa od jeho opätovného nástupu do funkcie. 

Napriek opakovaným diplomatickým rokovaniam s Ruskom sa však žiadna dohoda o trvalom mieri doposiaľ neuzavrela. 

Jediným pokrokom bolo vyhlásenie dočasného prímeria v Čiernom mori, ktoré však Kremeľ podmienil tým, aby západné krajiny zrušili určité sankcie uvalené na Rusko. (TASR)

Rusko prišlo počas uplynulého dňa o ďalších takmer 1 200 vojakov, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 935 160 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Počas pondelka prišli Rusi o 1 180 vojakov, sedem tankov, 20 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 147 dronov, 68 delostreleckých systémov a 210 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 629 tankov, 22 150 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 44 339 vozidiel a autocisterien, 26 290 delostreleckých systémov, 1 364 odpaľovacích raketových systémov, 1 132 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 32 691 dronov, 3 145 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 801 kusov špeciálnej techniky.

Jedného mŕtveho si v noci vyžiadal útok ukrajinských dronov na mesto Kursk na západe Ruska, uviedli miestne úrady.

"V dôsledku cielených úderov bezpilotných lietadiel na civilnú infraštruktúru došlo k požiaru viacerých domov," uviedol na Telegrame operatívny štáb Kurskej oblasti.

"Žiaľ, zahynula 85-ročná žena," dodal s tým, že ďalších deväť ľudí utrpelo rôzne typy poranení.

Dve rakety zasiahli Sumy v čase, keď bolo v uliciach mnoho civilistov, ktorí sa nemali ako brániť a ani sa neubránili.

Väčšinu z 34 obetí a vyše stovky zranených po nedeľnom ruskom útoku tvoria civilisti, ktorí sa vracali z kostola alebo zdravotníci, ktorí im prišli na pomoc.

A to všetko len pár dní po tom, čo sa v Kremli konali ďalšie mierové rokovania so Spojenými štátmi.

Čo sa na Ukrajine aktuálne deje, ako vyzerajú mierové rokovania, o čo ide Rusku a dočkáme sa Veľkej noci bez bojov?

Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s analytičkou think tanku Európska rada pre medzinárodné vzťahy a bývalou poradkyňou prezidentky Zuzany Čaputovej v oblasti zahraničnej politiky Janou Kobzovou.

Dvaja čínski vojaci zadržaní ukrajinskou armádou dúfajú, že budú vymenení, uviedli počas tlačovej konferencie v Kyjeve.

Tlačová konferencia s vojnovými zajatcami sa konala po tom, ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Moskvu zo zaťahovania Pekingu do ruskej invázie.

Podľa jeho informácií bojuje na frontovej línii na Ukrajine niekoľko stoviek čínskych občanov. Kremeľ tvrdenia poprel a Peking varoval bojujúce strany pred "nezodpovednými výrokmi".

Číňania oblečení v maskáčoch boli v putách dopravení do tlačového strediska v Kyjeve, kde sedeli obklopení ozbrojenými ukrajinskými vojakmi. Z ich prejavu nebolo možné určiť, či sa vyjadrujú z vlastnej vôle, uviedla AFP.

V prejave v čínštine uviedli, že boli zajatí pri bojoch v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. K ruskej armáde sa podľa svojich slov pridali po tom, ako na internete zareagovali na príslušné inzeráty.

"Dúfam, že ma Čína vymení s Ruskom a Ukrajinou a dopraví ma späť do Číny," povedal jeden z mužov, 26-ročný Čang Žen-po.

Druhý, 33-ročný Wang Kuang-ťün, povedal: "Chcem povedať svojim spoluobčanom, ktorí chcú do vojny na Ukrajine: Do tejto vojny nechoďte."

Tento vojak tiež obvinil Rusko, že klame o svojej vojenskej sile a slabosti Ukrajiny. "Keď sa naozaj zapojíte do vojny, keď príde moment bojov, zistíte, že všetko je lož," dodal.

Rusko umožňuje cudzincom narukovať do svojej armády, rovnako ako Ukrajina. Čína sa v ruskej vojne proti Ukrajine prezentuje ako neutrálna strana a hovorí, že neposiela smrtiacu pomoc ani jednej strane, ale zároveň je blízkym partnerom Moskvy. (ČTK)