Ruská armáda sa stále pokúša vytlačiť Ukrajincov z Kurskej oblasti, hlásia ťažké boje (SME Minúta)

Vpád do Kurskej oblasti je napriek ústupu úspechom, hodnotí ukrajinský prezident Zelenskyj.

„Je absolútne fér posunúť vojnu tam, odkiaľ prišla,“ poznamenal Zelenskyj, ktorý svoje videoposolstvo nahral v ukrajinskej pohraničnej Sumskej oblasti, odkiaľ ukrajinské jednotky v auguste minulého roka podnikli prekvapivý prienik na ruské územie a obsadili tam vyše 1400 štvorcových kilometrov.

Ukrajinský prezident dodal, že diskutoval s veliteľmi jednotiek, ktoré stále bojujú v Kurskej oblasti, o tom, aké vybavenie a podporu potrebujú. „Pracujeme na obrane našich pozícií,“ spresnil Zelenskyj.

Na Ukrajine zomrelo alebo utrpelo zranenia 900-tisíc ruských vojakov, tvrdí NATO. Rusko prišlo o vyše 4000 tankov.

Vo vojne, ktorú Rusko rozpútalo napadnutím susednej krajiny vo februári 2022, zomrelo podľa odhadu NATO až 250 000 ruských vojakov. Len vo februári tohto roka Rusko zaznamenalo 35 140 vojenských obetí, povedal na okraj schôdzky ministrov zahraničných vecí krajín NATO v Bruseli nemenovaný predstaviteľ.

Vrchný veliteľ NATO Christopher Cavoli americkým zákonodarcom na paralelnom štvrtkovom zasadnutí Senátu USA zase povedal, že Rusi dosiaľ prišli o vyše 4000 tankov, čo je toľko, koľko má vo svojej výbave americká armáda.

Amerického generála sa na senátnom výbore pre ozbrojené služby pýtali, aký dopad by malo, keby Washington neposkytol Ukrajine ďalšiu vojenskú a spravodajskú pomoc, ako to už vo februári nakrátko urobil americký prezident Donald Trump po roztržke s ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským v Bielom dome.

„Zrejme by to malo prudký a škodlivý vplyv na ich schopnosť bojovať,“ povedal Cavoli. Poznamenal, že ukrajinské sily sú závislé od pomoci USA pri zostreľovaní ruských rakiet, ako aj od ich spravodajských informácií, ktoré im pomáhajú zamerať sa na veliteľské stanovištia a logistické oblasti Moskvy.

Spojené štáty za uplynulé viac než tri roky poskytli Kyjevu vojenskú pomoc v hodnote desiatok miliárd dolárov. Od Trumpovho nástupu do funkcie začiatkom tohto roka však nový balík pomoci pre Kyjev neoznámili.

Hoci sa ukrajinským silám podarilo po počiatočnom postupe ruskej armády v prvých mesiacoch konfliktu získať späť časť svojho územia, obe strany už istý čas vedú opotrebovaciu vojnu, počas ktorej zaznamenávajú územné zisky skôr Rusi.

Severoatlantická aliancia odhaduje, že situácia na bojisku zostáva veľmi zložitá. „Hoci v najbližších mesiacoch neočakávame výrazné narušenie ukrajinskej obrany, aj keď Moskva bude pokračovať v postupe, domnievame sa, že Rusko bude naďalej zvyšovať tlak na frontovej línii a na Ukrajine vo všeobecnosti,“ povedal nemenovaný predstaviteľ NATO. (TASR)

Ukrajina prijala americký návrh na prímerie bez akýchkoľvek podmienok, uviedol ukrajinský šéf diplomacie Sybiha.

Návrh je stále na stole, ale ruský prezident Vladimir Putin hovorí o ruských požiadavkách a ústupkoch. Podľa Sybihu je teda načase zvýšiť tlak na Moskvu.

"Rusko zostáva aj naďalej existenčnou hrozbou. Na Ukrajinu mieria stovky šáhedov každú noc. To nie je možné ignorovať, očakávame dôraznú odpoveď," uviedol šéf ukrajinskej diplomacie počas spoločného vyhlásenia s generálnym tajomníkom NATO Marekom Ruttom v Bruseli.

"Zastavíme Rusko na Ukrajine? Naša odpoveď znie áno, ale len keď sa tlak na Rusko zvýši a Ukrajina bude posilnená," dodal. Poďakoval tiež všetkým spojencom za doterajšiu pomoc krajine, ktorá sa už viac ako tri roky bráni ruskej agresii.

So svojimi partnermi zo Severoatlantickej aliancie chce Sybiha počas pracovnej večere diskutovať najmä o tom, ako dosiahnuť trvalý a spravodlivý mier. Ďalšou dôležitou témou budú bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, pretože bez nich podľa ukrajinského ministra Moskva zaútočí znova.

Aj podľa generálneho tajomníka NATO musí byť dojednaný mier na Ukrajine trvalý. Ocenil v tejto súvislosti americké úsilie na dosiahnutie prímeria. "Ide v prvom rade o Ukrajinu, ale sleduje to celý svet," dodal. (ČTK)

Nemecká armáda si zaobstará bojové drony, uviedli zdroje z ministerstva obrany. Zmluvy podpíše v najbližších dňoch.

Bundeswehr podľa nich plánuje najprv nakúpiť malé množstvá dronov od najmenej dvoch nemenovaných výrobcov, aby mohli vojaci získať skúsenosti s ich používaním.

Sčasti autonómne útočné drony sú vybavené výbušninami a sú známe aj ako samovražedné alebo kamikadze drony.

Nemecko v uplynulých rokoch výrazne zaostávalo za inými krajinami v oblasti výzbroje, v súčasnosti však už existuje množstvo spoločností, ktoré sú v tejto oblasti aktívne, píše DPA.

Medzi nimi je napríklad spoločnosť Helsing, ktorá vyvinula dron typu HX-2, pôvodne na použitie na Ukrajine. Dron využíva umelú inteligenciu na nasmerovanie výbušnín na cieľ a je menej náchylný na rušenie.

Ministerstvo obrany v Berlíne sa podľa DPA domnieva, že drony „zmenili pravidlá hry“, čo sa týka moderného spôsobu boja. Ministerstvo to prirovnáva k príchodu tankov pred 100 pred rokmi. (TASR)

Na 14 rokov väzenia odsúdil súd v Rusku muža za založenie požiaru na železničnom zariadení.

Podľa rozsudku išlo o sabotáž v prospech Ukrajiny.

Od spustenia invázie na Ukrajinu vo februári 2022 bolo Rusko terčom desiatok sabotážnych útokov, z ktorých viacero bolo zameraných proti jeho rozsiahlej železničnej sieti. V prípade množstva obvinených ide o mladých ľudí, niekedy i tínedžerov.

Dvadsaťtriročný Stanislav Iľčuk zapálil zariadenie pripojené ku koľajniciam vo Volgogradskej oblasti na juhozápade Ruska, vyplýva z dokumentov oblastného súdu.

Súd ho obvinil z toho, že konal v prospech špeciálnych služieb Ukrajiny a tvrdil, že bol „nespokojný s politickým smerovaním Ruska a špeciálnou vojenskou operáciou“, čo je výraz, ktorým Kremeľ označuje svoju ofenzívu na Ukrajine.

Iľčuk svoju vinu priznal a súd ho ešte v utorok odsúdil na 14 rokov za mrežami v trestaneckej kolónii. K trestu mu pridal ďalší rok bližšie nešpecifikovaných obmedzení.

V susednej Saratovskej oblasti odsúdili v stredu dvoch 24-ročných mužov na 14, respektíve 12 rokov väzenia za to, že podpálili železničné signalizačné zariadenie, dodáva agentúra.

Ukrajina zvyčajne nekomentuje sabotážne incidenty v Rusku, často ich však oceňuje s tým, že ide i spravodlivú odvetu za ruské útoky na jej železničnú sieť. Kyjev tvrdí, že Rusko využíva železnice na transport vojakov a zbraní pre svojich vojakov bojujúcich na Ukrajine. (TASR)

Vedúcu úlohu pri rokovaniach s Ruskom o Ukrajine by mali mať Francúzsko alebo Británia, vyhlásil fínsky prezident Stubb.

Akákoľvek snaha kontaktovať Rusko by ale mala byť úzko koordinovaná, vyhlásil ďalej Alexander Stubb.

Na minulotýždňových rokovaniach takzvanej koalície ochotných v Paríži na čele s Francúzskom a Britániou sa lídri zúčastnených európskych krajín dohodli, že aspoň jeden z nich by mal v určitej fáze nadviazať kontakt s Ruskom, povedal Stubb.

„Ja osobne by som uprednostnil, keby to robili naši zástupcovia koalície ochotných. Inými slovami, Francúzsko alebo Spojené kráľovstvo,“ dodal fínsky prezident.

Koalícia ochotných je skupina štátov, ktorá vzniká so zámerom zabezpečiť potenciálnu dohodu o ukončení vojny na Ukrajine.

Zameriava sa na tri oblasti: pokračujúcu podporu ukrajinskej armády ako prvej bezpečnostnej záruky na odstrašenie ruskej agresie; zriadenie „zabezpečovacích síl“, ktoré by mohli byť nasadené na ukrajinskom území; a posilnenie vlastných obranných kapacít Európy.

Súčasťou koalície je aj Fínsko, ktoré je oddaným podporovateľom Ukrajiny a v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu vstúpilo v roku 2023 do Severoatlantickej aliancie. Moskva vtedy tento krok označila za nebezpečnú a historickú chybu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tento týždeň uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin je otvorený myšlienke obnovenia vzťahov medzi Fínskom a Ruskom. Fínsko sa podľa slov Stubba musí na prípadnú normalizáciu vzťahov s Ruskom „mentálne pripraviť“. (TASR)

Ruská armáda sa snaží vytlačiť ukrajinské jednotky z Kurskej oblasti.

Ruské ministerstvo obrany a proruskí vojnoví blogeri hlásili ťažké boje v dedinách Gornal, Guevo a Olešnja. Ide o pohraničné obce na hraniciach s ukrajinskou Sumskou oblasťou.

Telegramový kanál Mash, blízky ruským bezpečnostným službám, uviedol, že Ukrajina sa pokúša zorganizovať svoju obranu v oblasti vysočiny pri dedine Gornal, kde sa údajne viac než 300 jej vojakov ukrylo v Kláštore sv. Mikuláša Belogorského, píše Reuters.

Ukrajina tieto tvrdenia nekomentovala a Reuters pripomína, že správy z bojiska nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť. Telegramový kanál kláštora nespomínal žiadne vojenské operácie v okolí.

Kanál Mash tvrdí, že pod kláštorom sa nachádza podzemná chodba, ktorú využívajú ukrajinské jednotky. Aj podľa telegramového kanála SHOT Ukrajina sťahuje rezervy do Gornalu cez podzemné chodby kláštora.

Vysokopostavený vojenský predstaviteľ Ukrajiny minulý týždeň upozornil, že ruské jednotky stupňujú útoky pozdĺž severovýchodnej hranice s Ukrajinou v úsilí preniknúť do Sumskej oblasti. (TASR)

Dánska vláda pripravuje balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu za zhruba 925 miliónov eur.

V poradí 25. balík pomoci má poskytnúť Ukrajine vojenskú podporu na roky 2025 až 2027.

Medzi kľúčové prvky balíka patrí protivzdušná obrana, delostrelectvo a finančná podpora ukrajinského letectva.

"Bezpečnostná situácia sa rýchlo mení. Preto je kľúčové, aby Dánsko pokračovalo vo svojej rozsiahlej podpore Ukrajine. Potvrdzujeme náš záväzok voči Ukrajine z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska," uviedol dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen.

Dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen poznamenal, že nový balík „posilní bojové schopnosti Ukrajiny“. (Ukrajinská pravda)

Slovensko nedostalo z mierového nástroja EÚ žiadnu kompenzáciu za zbrane pre Ukrajinu, tvrdí minister obrany.

Tak znela odpoveď na Hodine otázok v parlamente pre poslankyňu Beátu Jurík z Progresívneho Slovenska. odpoveď predniesol minister pôdohospodárstva Richard Takáč. Dodal, že v čase, keď bývalá vláda darovala Ukrajine zbrane, neexistovala žiadna záruka od EÚ za preplatenie ich hodnoty.

Jurík reagovala, že má informácie, že ministerstvo obrany inkasovalo zhruba 80 miliónov eur a ďalších 200 miliónov blokuje Maďarsko. Zaujímalo ju, čo robí ministerstvo pre to, aby Maďarsko veto zrušilo.

Na otázky neprišli do Národnej rady SR osobne odpovedať ministerka kultúry Šimkovičová, minister vnútra Šutaj Eštok, minister zdravotníctva Šaško, ani minister zahraničia Blanár. (SME)

Príjmy Ruska z ropy a plynu klesli v marci takmer o pätinu a výrazne sa podpísali pod výsledky za celý prvý štvrťrok. (TASR)

Ukrajinský prezident navštívil obec Jahidne v Černihivskej oblasti, ktorá sa stále zotavuje z ruskej okupácie.

"Rusi počas 27 dní okupácie spôsobili značné škody a zničili mnoho domov. Zo 150 poškodených a 16 zničených domov bolo zatiaľ 56 obnovených," napísal Volodymyr Zelenskyj k videozáznamu na sociálnej sieti.

Jahidne sa nachádza v blízkosti hraníc s Ruskom a Bieloruskom.

Rubio pred zasadnutím ministrov zahraničných vecí NATO odmietol „hystériu“ ohľadom členstva USA v Aliancii.

Potvrdil, že Washington v nej „zostane“. Vyzval tiež, aby sa NATO dohodlo na „realistickej ceste“ k vynakladaniu 5 percent HDP na obranu.

„Prezident Trump jasne povedal, že podporuje NATO. Zostaneme v NATO,“ povedal Rubio pred svojím prvým stretnutím s ministrami zahraničných vecí NATO v Bruseli.

Trumpova administratíva podľa neho nie je proti Aliancii, avšak chce, aby členské štáty dodržiavali svoje záväzky. V tejto súvislosti členov vyzval, aby do obrany investovali päť percent HDP.

Žiadny zo štátov Aliancie v súčasnosti päť percent HDP na obranu nevynakladá. Najbližšie k tomuto cieľu je Poľsko, ktoré by chcelo tento rok investovať 4,7 percenta. Spojené štáty na obranu vynakladajú takmer 3,4 percenta svojho HDP.

Súčasná americká administratíva pod vedením prezidenta Trumpa tlačí na Európu, aby posilnila svoju vlastnú obranu, a zároveň hrozí, že by mohla americkú vojenskú prítomnosť na kontinente prehodnotiť aj vzhľadom na svoje priority v iných regiónoch. To vyvoláva obavy u európskych lídrov, ktorí sa v posledných týždňoch stretli na niekoľkých summitoch a diskutovali o vojne na Ukrajine a budúcnosti európskej obrany. (TASR)

Ukrajinská armáda pozná operačné zámery nepriateľa a pripravuje sa na narušenie jeho útočných akcií

Povedal to vojenský expert Defence Express Ivan Kyryčevskyj.

„Operácia Kursk ešte nie je ukončená. A veľmi veľký problém je, že nehovoríme o tom, že vieme pripraviť zálohy aj na presun do iných oblastí frontu. Na Ukrajine pokračujú rôzne mobilizačné opatrenia, funguje ďalej obranno-priemyselný komplex a podobne. Všetko sa to deje z nejakého dôvodu,“ vysvetlil Kyryčevskyj.

Zároveň tvrdí, že netreba z psychologického hľadiska stavať Rusov do pozície strašiaka.

„Nie je to správna pozícia. Keďže sme vstúpili do obdobia vojny, keď môže byť politický výsledok akýchkoľvek vojenských akcií zveličený. Na rôzne ruské útočné operácie sa pripravujeme, čo znamená, že zámery Rusov boli odhalené. Vieme o plánoch nepriateľa a Ukrajina sa podľa toho na tieto udalosti pripravuje,“ poznamenal. (SITA)

Počet zranených po útoku na Kryvyj Rih sa zvýšil na 17. Obete zostávajú štyri, tvrdí vojenská správa Dnepropetrovskej oblasti.

Šéf oblastnej vojenskej správy Serhij Lysak ďalej doplnil, že hospitalizovaných zostáva 11 osôb.

Vyšetrovanie naznačuje, že ruská armáda vystrelila na mesto balistickú raketu.

Ruský vyjednávač pre ekonomiku Kirill Dmitrijev oznámil, že je vo Washingtone na rokovaniach o zlepšení vzťahov.

Podľa AFP je najvyšším predstaviteľom Kremľa v USA od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022.

Dmitrijev doplnil, že vo Washingtone „absolvuje stretnutia s predstaviteľmi administratívy prezidenta Donalda Trumpa“, pričom bližšie informácie neuviedol.

Americké médiá predtým informovali, že Dmitrijev pricestoval do Spojených štátov v stredu. Stretnúť sa už mal s vyslancom Bieleho domu Stevom Witkoffom, ktorý ho na návštevu pozval predošlý týždeň.

Rozhovory sa konajú v čase, keď sa Trump usiluje o prehĺbenie vzťahov s Moskvou, snaží sa hovoriť s prezidentom Vladimirom Putinom a vedie rozhovory s ruskými predstaviteľmi v nádeji, že sa mu podarí dosiahnuť prímerie vo viac ako tri roky trvajúcej vojne na Ukrajine.

„Dialóg medzi Ruskom a Spojenými štátmi, ktorý je kľúčový pre celý svet, bol za Bidenovej administratívy úplne zničený,“ napísal Dmitrijev na sociálnej sieti Telegram.

„Obnovenie dialógu nie je jednoduchý proces a prebieha postupne. Ale každé stretnutie, každý úprimný rozhovor nám umožňuje napredovať,“ doplnil. Rusko dúfa, že Washington v rámci mierového urovnania zruší rozsiahle sankcie voči nemu.

Biely dom nariadil ministerstvu zahraničných vecí, aby vydalo Dmitrijevovi krátkodobé povolenie na návštevu. Vzťahovali sa na neho sankcie, ktoré USA voči nemu predtým uvalili, pripomína agentúra Reuters. (TASR)

Rusi zvýšili na fronte delostreleckú paľbu a nasadzovanie letectva, tvrdí hovorca Národnej gardy Ukrajiny.

"Nepriateľ pri úsilí zabezpečiť ďalší postup útočnej pechoty často nasadzuje taktické drony typu "Orlan" a "Zala" na prieskum frontovej línie a našich frontových pozícií, “ povedal Ruslan Muzyčuk.

V posledných týždňoch sa zvýšil počet ruských delostreleckých útokov. Vo februári vypálili denne na pozície Národnej gardy od 300 do 400 nábojov, v súčasnosti je ich priemerný počet 500 a viac. Počas dňa sa odohralo aj desať náletov na naše pozície, najmä v bojoch pri Pokrovsku a Torecku," dodal hovorca. (Ukrinform)

Americký minister obrany sa vôbec prvýkrát nezúčastní na schôdzke kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny.

Konať sa bude 11. apríla v Bruseli a predsedať jej budú Nemecko spolu s Britániou. 

O plánovanej neprítomnosti Petea Hegsetha informoval web Defense News s odvolaním sa na nemenovaných európskych a amerických predstaviteľov.

Hegseth sa vo februári zúčastnil na poslednej schôdzke takzvanej ramsteinskej skupiny (označovanej ako UDCG, kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny), aj keď sa vtedy stal prvým americkým ministrom obrany, ktorý rokovaniam nepredsedal. Skupina sa doteraz zišla 26-krát.

K rokovaniam v Bruseli sa Hegseth nepripojí ani prostredníctvom videospojenia, uviedol jeden z amerických predstaviteľov. Na rokovanie nepôjdu ani iní vysokí predstavitelia Pentagonu, ktorí ministra na podobných cestách sprevádzajú. USA podľa tohto zdroja stále posudzujú, akým spôsobom sa americkí predstavitelia budú zúčastňovať rôznych diskusií o podpore Ukrajiny.

Pre Európanov je podľa Defense News neprítomnosť Hegsetha ďalšou známkou toho, že pre administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa nie je ozbrojovanie Ukrajiny veľkou prioritou. To Hegseth napokon potvrdil na februárovom stretnutí skupiny.

Hegseth vo februári uviedol, že Spojené štáty "nikam neodchádzajú", budú sa aj naďalej angažovať v európskej bezpečnosti a budú tiež ďalej podporovať Ukrajinu. USA ale zároveň podotkli, že už nebudú tolerovať "nevyvážené vzťahy" v rámci Severoatlantickej aliancie a že očakávajú, že Európa poskytne "drvivú" časť budúcej pomoci napadnutej krajine.

Americký minister obrany vtedy rovnako vyhlásil, že návrat Ukrajiny do hraníc pred rokom 2014 je nereálny. Zároveň upozornil, že túto východoeurópsku krajinu nevidí v NATO, ak by sa pristúpilo k mierovému riešeniu konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom.

Ramsteinská skupina vznikla v roku 2022 v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Združuje vyše 50 štátov a jej pravidelné stretnutia majú zabezpečiť plynulý tok a účinnosť poskytovanej pomoci.

Skupina už podľa Defense News zaistila viac ako 126 miliárd dolárov (114 miliárd eur) na obranu Ukrajiny, pričom približne polovicu tejto sumy poskytli USA. (ČTK)

USA neplánujú stiahnuť svoje jednotky z Európy, oznámil šéf NATO Mark Rutte v Bruseli.

„Neexistujú žiadne plány na to, aby z ničoho nič stiahli svoju prítomnosť tu v Európe,“ zdôraznil Rutte pred začiatkom zasadnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO.

Doplnil, že Washington musí venovať pozornosť viacerým oblastiam sveta.

Súčasná americká administratíva pod vedením prezidenta Donalda Trumpa tlačí na Európu, aby posilnila svoju vlastnú obranu, a zároveň hrozí, že by mohla americkú vojenskú prítomnosť na kontinente prehodnotiť aj vzhľadom na svoje priority v iných regiónoch.

To vyvoláva obavy u európskych lídrov, ktorí sa v posledných týždňoch stretli na niekoľkých summitoch a diskutovali o vojne na Ukrajine a budúcnosti európskej obrany.

Na stretnutí šéfov diplomacií krajín NATO v Bruseli sa po prvýkrát zúčastní aj nový americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

Hlavnými témami by mali byť kľúčové otázky euroatlantickej bezpečnosti vrátane výdavkov na obranu a produkcie zbrojného priemyslu, ale aj možnosti mierového riešenia vojny na Ukrajine a praktická podpora Kyjevu, ktorým sa bude venovať Rada NATO – Ukrajina. (TASR)

Ukrajina hlásila zostrelenie 28 z 39 ruských dronov, ďalších sedem zmizlo bez toho, aby spôsobili škody.

Drony útočili na Charkovskú, Doneckú Dnepropetrovskú oblasť.

Delegácia z Ukrajiny pricestuje do USA rokovať o dohode o nerastných surovinách, povedal americký minister financií.

Scott Bessent očakáva príchod delegácie koncom tohto alebo začiatkom budúceho týždňa. Uviedol, že Ukrajina si najala poradcu a že dohoda je „na našej strane pripravená“. "Veríme, že je dôležitá pre oba štáty a pre mierový proces," povedal Bessent.

Najnovšia verzia dohody údajne poskytuje USA bezprecedentnú kontrolu nad prírodnými zdrojmi Ukrajiny prostredníctvom spoločnej investície.

Trumpova administratíva propagovala dohodu o nerastoch ako nevyhnutnú súčasť ukrajinskej cesty k mieru, ale nedokázala ponúknuť konkrétne bezpečnostné záruky výmenou za široký prístup k nerastom.

Ukrajinské médiá tiež informovali, že dohoda by mohla protirečiť snahám Ukrajiny o vstup do EÚ kvôli prísnym obmedzeniam hospodárskej suverenity krajiny.

Prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že nepodpíše dohodu ohrozujúcu vstup Ukrajiny do EÚ. (Kyiv Independent)

Rusko počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva stratilo 1 390 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 919 570, uviedol na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o šesť tankov, 22 obrnených bojových vozidiel pechoty, 49 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 521 tankov, 21 902 obrnených bojových vozidiel pechoty, 25 625 delostreleckých systémov a 1 348 raketometov.

Poľský šéf diplomacie očakáva zvýšenie tlaku Trumpa na Putina v prípade, že Rusko nebude súhlasiť s dohodu o prímerí.

„Veríme, že naši spojenci v Spojených štátoch vidia, kto skutočne chce mier a kto chce vojnu,“ povedal Radoslaw Sikorski na tlačovej konferencii po stretnutí s eurokomisárom pre obranu Andriusom Kubiliusom.

„Dúfame, že Rusko napokon bude súhlasiť (s prímerím), a ak nie, tak že prezident Trump dospeje k svojim záverom, teda že zvýši tlak na prezidenta Putina,“ dodal Sikorski. Ukrajina podľa neho bezpodmienečne súhlasila s prímerím, zatiaľ čo ruský prezident stanovil konkrétne podmienky pre prijatie dohody o zastavení paľby.

Kubilius na tlačovej konferencii hovoril aj o alternatíve za satelitný systém Starlink prevádzkovaný americkou spoločnosťou SpaceX. Ukrajinská armáda tento systém využíva počas vojny s Ruskom.

Sikorski sa pre tento systém dostal do sporu s Elonom Muskom, vlastníkom spoločnosti SpaceX, keď na sieti X napísal, že ak sa Starlink ukáže ako nespoľahlivý dodávateľ služieb, za ktoré Poľsko platí, budú sa musieť poobzerať po novom. Reagoval tým na Muskove vyjadrenie, že v prípade vypnutia systémov Ukrajine sa celý front zrúti.

Eurokomisár pre obranu uviedol, že Brusel bol ubezpečený, že systémy Starlink nebudú vypnuté. Dodal, že v prípade, že dôjde k problému, EÚ má spôsob, ako ho riešiť.

V tejto súvislosti spomenul satelitný systém IRIS2, ktorý by mal byť plne funkčný po roku 2029. Okrem toho euroblok od júna spustí integrovaný systém satelitného spojenia členských štátov EÚ, píše PAP. (TASR)

Europoslanci vyjadrili znepokojenie nad Trumpovou politikou voči Rusku a odsúdili pokusy o vydieranie ukrajinského vedenia.

Väčšina poslancov Európskeho parlamentu tiež chce, aby Európska únia reagovala rozhodne na ruskú agresiu na Ukrajine, konflikt na Blízkom východe aj na návrat tzv. veľmocenskej politiky. Vyplýva to zo stredajšieho vyhlásenia Európskeho parlamentu.

EÚ by mala podľa správy o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, ktorú podporilo 378 europoslancov, výrazne zvýšiť a urýchliť podporu pre Ukrajinu, aby bola silnejšia a odradila Rusko od ďalšej agresie po prípadnej dohode o prímerí. Europarlament varuje, že ruská invázia na Ukrajinu narúša európsku bezpečnostnú architektúru tým, že destabilizuje a ohrozuje východoeurópsky priestor a západný Balkán.

„Poslanci Európskeho parlamentu sú znepokojení rýchlym tempom, akým nová administratíva USA ruší zavedené partnerstvá, a sú znepokojení jej politikou ústupkov voči Rusku a útokov na tradičných spojencov,“ uvádza sa vo vyhlásení.

V ďalšej správe o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike, prijatej 399 hlasmi, európski zákonodarcovia vyjadrili hlboké znepokojenie „nad zjavnou zmenou postoja Spojených štátov k ruskej agresívnej vojne“ a „dôrazne odsúdili akékoľvek pokusy vydierať ukrajinské vedenie, aby sa vzdalo ruskému agresorovi len s cieľom oznámiť 'mierovú dohodu'“.

Europoslanci sa však napriek tomu domnievajú, že pokračovať v spolupráci s USA je dôležitejšie ako kedykoľvek doteraz. Apelujú preto na členské štáty Únie, aby pokračovali v bilaterálnych diplomatických kontaktoch so svojimi americkými partermi ako forme spolupráce uprednostňovanej Trumpovou administratívou, a zároveň preukázali jednotu a odhodlanie zaujať spoločnú pozíciu EÚ.

Rezolúcia okrem toho zdôrazňuje potrebu úzkej koordinácie v oblasti odstrašovania a spolupráce medzi EÚ a NATO. Poslanci súhlasia s ambíciou posilniť európsky pilier v rámci NATO, ale rozvoj tzv. európskej obrannej únie by mal podľa nich prebiehať paralelne s prehlbovaním spolupráce medzi EÚ a NATO.

Europoslanci v súvislosti so zvyšujúcim sa napätím na Blízkom východe požiadali šéfku diplomacie EÚ Kaju Kallasovú, aby vypracovala komplexnú stratégiu pre tento región a zvýšila prítomnosť Európy v ňom. Zároveň vyzvali na trvalý mier a bezpečnosť pre Izraelčanov aj Palestínčanov a vyjadrili podporu snahám o realizáciu tzv. dvojštátneho riešenia. (TASR)

Štáty NATO v prvých troch mesiacoch roka prisľúbili Ukrajine bezpečnostnú pomoc za viac než 20 miliárd dolárov.

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte to oznámil pred štvrtkovým stretnutím ministrov zahraničných vecí štátov NATO v Bruseli. Hodnota pomoci, ktorú Ukrajine spojenci poskytli vlani, prekročila 50 miliárd dolárov, informovala agentúra DPA.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte. (zdroj: TASR/AP)

Rutte sa takto vyjadril v súvislosti s obavami, že podpora Spojených štátov pre Ukrajinu by sa mohla vzhľadom na snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa o dosiahnutie mierovej dohody drasticky znížiť. Trump okrem toho vyzýva spojencov v Európe, aby zvýšili vlastné výdavky na obranu.

Dosiaľ sa ale stalo iba raz, že by USA obmedzili pomoc Ukrajine. Po roztržke prezidentov v Bielom dome vo februári Washington približne na týždeň zastavil poskytovanie vojenskej pomoci i výmenu spravodajských informácii s Kyjevom.

Šéf NATO v stredu pochválil Trumpa za "prelomenie patovej situácie" vo vojne, ktorú vo februári 2022 rozpútalo Rusko. Avšak súčasne zdôraznil, že napriek pretrvávajúcemu záväzku spojencov voči Ukrajine "hrozba, ktorej čelíme zo strany Ruska, pretrváva".

Rutte zároveň povedal, že aliančná misia NSATU, ktorá je riadená z americkej základne v nemeckom meste Wiesbaden, bude aj naďalej koordinovať vojenskú pomoc Ukrajine a výcvik ukrajinských vojakov.

Hlavnými témami ministerského zasadnutia v Bruseli budú kľúčové otázky euroatlantickej bezpečnosti vrátane problematiky výdavkov na obranu a produkcie zbrojného priemyslu. Slovensko na ňom bude zastupovať minister zahraničných vecí Juraj Blanár. (TASR)