Ukrajina Rusko Online: Pri ruskom útoku na Kryvyj Rih zahynuli najmenej štyria ľudia

Europoslanci vyjadrili znepokojenie nad Trumpovou politikou voči Rusku a odsúdili pokusy o vydieranie ukrajinského vedenia.

Väčšina poslancov Európskeho parlamentu tiež chce, aby Európska únia reagovala rozhodne na ruskú agresiu na Ukrajine, konflikt na Blízkom východe aj na návrat tzv. veľmocenskej politiky. Vyplýva to zo stredajšieho vyhlásenia Európskeho parlamentu.

EÚ by mala podľa správy o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, ktorú podporilo 378 europoslancov, výrazne zvýšiť a urýchliť podporu pre Ukrajinu, aby bola silnejšia a odradila Rusko od ďalšej agresie po prípadnej dohode o prímerí. Europarlament varuje, že ruská invázia na Ukrajinu narúša európsku bezpečnostnú architektúru tým, že destabilizuje a ohrozuje východoeurópsky priestor a západný Balkán.

„Poslanci Európskeho parlamentu sú znepokojení rýchlym tempom, akým nová administratíva USA ruší zavedené partnerstvá, a sú znepokojení jej politikou ústupkov voči Rusku a útokov na tradičných spojencov,“ uvádza sa vo vyhlásení.

V ďalšej správe o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike, prijatej 399 hlasmi, európski zákonodarcovia vyjadrili hlboké znepokojenie „nad zjavnou zmenou postoja Spojených štátov k ruskej agresívnej vojne“ a „dôrazne odsúdili akékoľvek pokusy vydierať ukrajinské vedenie, aby sa vzdalo ruskému agresorovi len s cieľom oznámiť 'mierovú dohodu'“.

Europoslanci sa však napriek tomu domnievajú, že pokračovať v spolupráci s USA je dôležitejšie ako kedykoľvek doteraz. Apelujú preto na členské štáty Únie, aby pokračovali v bilaterálnych diplomatických kontaktoch so svojimi americkými partermi ako forme spolupráce uprednostňovanej Trumpovou administratívou, a zároveň preukázali jednotu a odhodlanie zaujať spoločnú pozíciu EÚ.

Rezolúcia okrem toho zdôrazňuje potrebu úzkej koordinácie v oblasti odstrašovania a spolupráce medzi EÚ a NATO. Poslanci súhlasia s ambíciou posilniť európsky pilier v rámci NATO, ale rozvoj tzv. európskej obrannej únie by mal podľa nich prebiehať paralelne s prehlbovaním spolupráce medzi EÚ a NATO.

Europoslanci v súvislosti so zvyšujúcim sa napätím na Blízkom východe požiadali šéfku diplomacie EÚ Kaju Kallasovú, aby vypracovala komplexnú stratégiu pre tento región a zvýšila prítomnosť Európy v ňom. Zároveň vyzvali na trvalý mier a bezpečnosť pre Izraelčanov aj Palestínčanov a vyjadrili podporu snahám o realizáciu tzv. dvojštátneho riešenia. (TASR)

Štáty NATO v prvých troch mesiacoch roka prisľúbili Ukrajine bezpečnostnú pomoc za viac než 20 miliárd dolárov.

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte to oznámil pred štvrtkovým stretnutím ministrov zahraničných vecí štátov NATO v Bruseli. Hodnota pomoci, ktorú Ukrajine spojenci poskytli vlani, prekročila 50 miliárd dolárov, informovala agentúra DPA.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte. (zdroj: TASR/AP)

Rutte sa takto vyjadril v súvislosti s obavami, že podpora Spojených štátov pre Ukrajinu by sa mohla vzhľadom na snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa o dosiahnutie mierovej dohody drasticky znížiť. Trump okrem toho vyzýva spojencov v Európe, aby zvýšili vlastné výdavky na obranu.

Dosiaľ sa ale stalo iba raz, že by USA obmedzili pomoc Ukrajine. Po roztržke prezidentov v Bielom dome vo februári Washington približne na týždeň zastavil poskytovanie vojenskej pomoci i výmenu spravodajských informácii s Kyjevom.

Šéf NATO v stredu pochválil Trumpa za "prelomenie patovej situácie" vo vojne, ktorú vo februári 2022 rozpútalo Rusko. Avšak súčasne zdôraznil, že napriek pretrvávajúcemu záväzku spojencov voči Ukrajine "hrozba, ktorej čelíme zo strany Ruska, pretrváva".

Rutte zároveň povedal, že aliančná misia NSATU, ktorá je riadená z americkej základne v nemeckom meste Wiesbaden, bude aj naďalej koordinovať vojenskú pomoc Ukrajine a výcvik ukrajinských vojakov.

Hlavnými témami ministerského zasadnutia v Bruseli budú kľúčové otázky euroatlantickej bezpečnosti vrátane problematiky výdavkov na obranu a produkcie zbrojného priemyslu. Slovensko na ňom bude zastupovať minister zahraničných vecí Juraj Blanár. (TASR)

Ruský nadzvukový strategický bombardér Tu-22M3 sa zrútil v neobývanej oblasti v sibírskej Irkutskej oblasti.

Informovali o tom ruské tlačové agentúry s odvolaním sa na ministerstvo obrany. Stroj podľa neho havaroval pravdepodobne v dôsledku technickej poruchy. Štyria členovia posádky sa katapultovali, avšak jeden z nich - pilot - zahynul.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že bombardér v Irkutskej oblasti vykonával pravidelný let. Oblastný gubernátor Igor Kobzev spresnil, že k pádu došlo pri obci Bureť.

Lietadlo sa ocitlo v plameňoch, zasahujú tam záchranné i pátracie tímy. Preživších evakuujú na základňu.

Jeden bombardér Tu-22M3 sa zrútil aj vlani 15. augusta, takisto v Irkutskej oblasti. Štvorčlenná posádka sa vtedy katapultovala, jeden z pilotov tiež zomrel.

Tu-22M sú sovietske, neskôr ruské nadzvukové bombardéry s variabilnou geometriou krídel. Tieto lietadlá sú určené na ničenie pozemných a námorných cieľov a môžu byť vybavené bombami, raketami s plochou dráhou letu i hypersonickými strelami Kinžal. (TASR)

Česko pridalo na svoj sankčný zoznam ďalšie dve osoby, ktoré pracovali pre ruskú vojenskú rozviedku.

Ide o novinárku bieloruského pôvodu žijúcu v ČR Natalliu Sudliankovú a tiež dôstojníka GRU Alexeja Šavrova, ktorý ju priamo riadil z Moskvy a vyplácal ju v kryptomenách.

Obe tieto osoby predstavujú podľa českého premiéra Petra Fialu riziko až hrozbu pre bezpečnosť ČR. Povedal to po rokovaní vlády.

„Agentka pôsobila vedome a systematicky v prospech Ruskej federácie a bola za to aj finančne odmeňovaná,“ podotkol Fiala a ocenil českú Bezpečnostnú informačnú službu, ktorá prípad odhalila a zdokumentovala.

Riaditeľ civilnej kontrarozviedky Michal Koudelka k prípadu uviedol, že ide o úspešnú dlhodobú operáciu BIS, ktorá bola podľa jeho slov veľmi náročná. "Teraz sme mohli vďaka zmenám legislatívneho prostredia uvoľniť všetky potrebné informácie bez toho, aby sme ohrozili dôležité záujmy Služby, ako je ochrana zdrojov," citovala BIS Koudelku.

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský Sudliankovú označil za kľúčovú spolupracovníčku GRU, ktorá svojimi aktivitami podkopávala bezpečnosť ČR.

„Mnoho rokov v ČR skryto a vedome pracovala v prospech niekoľkých ruských organizácií. Okrem GRU išlo o ruský, štátom financovaný Fond na podporu a ochranu práv krajanov žijúcich v zahraničí či organizáciu Nesmrteľný pluk Ruska,“ spresnil minister.

Jej činnosť bola podľa slov Lipavského financovaná priamo z Ruska, pričom v posledných rokoch jej boli vyplácané desaťtisíce eur v kryptomenách. Dodal, že na základe pokynov riadiaceho dôstojníka GRU zariadila napríklad aj zverejnenie niekoľkých článkov v českom mediálnom priestore.

Šéf českej diplomacie avizoval, že obom sankcionovaným osobám bude zmrazený všetok majetok v ČR a zároveň pre nich bude platiť zákaz vstupu do Česka. Vláda zároveň tieto osoby navrhla zaradiť aj na sankčný zoznam EÚ.

Sudlianková v minulosti získala v ČR politický azyl. Pracovala aj ako redaktorka Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda a prispievala do časopisu Týden či do Lidových novín. (TASR)

Európska banka pre obnovu a rozvoj poskytne Ukrajine jednu miliardu eur na pomoc pri obnove energetického sektora.

Povedal to viceprezident EBRD Matteo Patrone.

Ukrajinská energetická infraštruktúra je od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 častým terčom útokov ruských rakiet a bezpilotných lietadiel. Opakované útoky poškodzujú zariadenia na výrobu a prenos elektriny a spôsobili výpadky elektriny.

EBRD je jedným z hlavných ukrajinských veriteľov. Podpora energetického sektora zostane aj v tomto roku jej prioritou, uviedol Patrone. Energetická bezpečnosť patrí medzi najdôležitejšie oblasti a doteraz na ňu EBRD vyčlenila dve miliardy eur a do konca tohto roka by sa táto suma mala zvýšiť na zhruba tri miliardy eur, dodal.

Keď Rusko v marci 2024 zosilnelo útokmi, prišla Ukrajina podľa úradníkov o polovicu svojej dostupnej výrobnej kapacity.

Zimné mesiace sa podarilo prekonať vďaka miernemu počasiu, rýchlym opravám a prílevu finančných prostriedkov a vybavenia od západných spojencov. Ukrajina sa pri obnove a modernizácii snaží tiež o decentralizáciu a buduje viac solárnych a veterných elektrární a malé modulárne plynové turbíny.

Patróna uviedol, že obnoviteľné zdroje energie tvoria asi desať percent ukrajinského energetického mixu. EBRD sa zaoberá projektmi, ktoré majú tento podiel zvýšiť.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhal tiež uviedol, že EBRD spolupracuje so štátnou energetickou spoločnosťou Naftogaz na finančnom balíku, ktorý jej pomôže nakúpiť plyn na budúcu zimu.

EBRD od začiatku ruskej invázie poskytla Ukrajine už celkovo 6,4 miliardy eur, upozornila agentúra Reuters. (ČTK)

Česká vláda zaradila na vnútroštátny sankčný zoznam bieloruskú novinárku a príslušníka ruskej tajnej služby.

Uviedol to po zasadnutí kabinetu premiér Petr Fiala. Podľa ministra zahraničných vecí Jána Lipavského je Natalia Sudlianková kľúčovou spolupracovníčkou ruskej vojenskej spravodajskej služby GRU a mnoho rokov v Česku skryto a vedome pracovala v prospech viacerých ruských organizácií.

Sudlianková v minulosti v Česku dostala azyl, podľa ministra vnútra Víta Rakušana teraz bude musieť do 30 dní republiku opustiť. Podľa zistení Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) vykonávala v Česku úkony pre GRU, povedal Fiala.

Alexej Šavrov ju potom z Moskvy riadil, dodal. "Predstavujú riziko až hrozbu pre bezpečnosť našej krajiny a je na mieste, aby sme postupovali takýmto spôsobom," povedal Fiala, ktorý súčasne ocenil prácu BIS. (ČTK)

Americkí senátori navrhujú uvaliť 500-percentné clá na dovoz z krajín, ktoré nakupujú palivá a urán z Ruska.

Clá by sa mali uplatniť vtedy, ak Moskva „odmietne viesť mierové rokovania v dobrej viere s cieľom dosiahnuť trvalý mier na Ukrajine“.

Clá by sa uplatnili aj v prípade, ak by Rusko „začalo ďalšie akcie, vrátane vojenskej invázie, ktoré by podkopávali suverenitu Ukrajiny po uzavretí mierovej dohody“, uviedli senátori vo vyhlásení. Skupinu senátorov vedú republikán Lindsey Graham a demokrat Richard Blumenthal.

Americký prezident Donald Trump sa snaží sprostredkovať prímerie medzi Ukrajinou a ruským agresorom, ale jeho administratíve sa napriek rokovaniam s oboma stranami nedarí dosiahnuť prielom.

Ukrajina v marci súhlasila s 30-dňovým prímerím, ale Moskva tento návrh podporovaný USA odmietla a zintenzívnila rétoriku, podľa ktorej chce v Kyjeve novú vládu. (SITA)

Pri ruskom raketovom útoku na Kryvyj Rih zahynuli podľa gubernátora najmenej štyria ľudia, po údere vypukol požiar.

Traja ďalší ľudia utrpeli zranenia pri útoku na rodné mesto ukrajinského prezidenta Zelenského, uviedol gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak.

Ruské sily podľa primátora Olexandra Vilkula na mesto zaútočili balistickou strelou a zasiahli jeden z podnikov - objekt civilnej infraštruktúry.

Informuje o tom agentúra AFP.

Lysak pôvodne informoval o troch obetiach a jednej zranenej osobe. Vilkul následne potvrdil, že o život prišiel ďalší človek. Zranení sú napokon traja - 29-ročná žena a muži vo veku 35 a 41 rokov. V dôsledku útoku vypukol v Kryvom Rihu aj požiar, poškodené boli takisto bytové domy.

Kryvyj Rih leží desiatky kilometrov severozápadne od frontovej línie. Pred vojnou v ňom žilo vyše 600-tisíc ľudí. Terčom ruských útokov sa stáva často.

Najnovší úder podnikla Moskve v čase, keď sa americká administratíva snaží sprostredkovať prímerie a prípadnú mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou.

Obe krajiny súhlasili so zastavením útokov na energetickú infraštruktúru, naďalej sa však navzájom obviňujú z ich podnikania. Podľa Moskvy ale toto prímerie z 18. marca naďalej platí.

Rusko zároveň tvrdí, že ďalšie prímerie v oblasti Čierneho mora nadobudne platnosť až po tom, ako Západ zruší niektoré sankcie, ktoré sa týkajú jeho poľnohospodárskeho vývozu.

Українська правда ✌️
@ukrpravda_news

Росіяни вдарили балістикою по Кривому Рогу: четверо загиблих, є й поранені https://t.co/eLuy1ijgfj https://t.co/71AnaOmmIZ

2.4.2025 o 17:06 · archivované: 2.4.2025 o 17:08

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Nórske úrady začali preverovať malú firmu podozrivú z vydávania falošných poistení ruským ropným tankerom.

Poistenie využíva Rusko, aby obišlo medzinárodné sankcie. Informovala o tom agentúra Reuters.

Polícia v Osle potvrdila, že začala vyšetrovanie podnikateľských aktivít Romarine AS po tom, ako dostala sťažnosť od nórskeho úradu pre finančný dohľad (FSA).

Agentúre Reuters polícia oznámila, že vyšetruje štyri osoby - dvoch nórskych občanov, jedného Bulhara a jedného Rusa. Koncom marca polícia vykonala domovú prehliadku v bydlisku jedného z podozrivých.

Spoločnosť Romarine AS registrovaná v Nórsku sa vydávala za poskytovateľov poistenia a na webovej stránke zverejnila zoznam desiatok tankerov, ktoré sa považujú za súčasť ruskej tieňovej flotily, vrátane plavidiel, na ktoré sa vzťahujú západné sankcie. Podľa FSA však spoločnosť nebola registrovaná ako poskytovateľ poistenia.

Západné krajiny uvalili sankcie na stovky lodí, ktoré podozrievajú, že ich Rusko využíva na to, aby sa vyhlo obmedzeniam súvisiacim s vývozom ropy a ďalšieho tovaru. Tieto plavidlá nie sú regulované ani kryté bežnými západnými poisťovňami; ich prevádzka nemusí byť bezpečná a hrozí riziko ekologických škôd, ak stroskotajú. (ČTK)

Požiadavku britskej vlády registrovať firmy a ľudí pracujúcich pre Rusko, označila Moskva za šialenú.

Zverejnené nariadenie je súčasťou snahy vlády v Londýne čeliť nekalým ruským aktivitám v krajine, platiť má od začiatku júla.

Podľa britských úradov pôjde o kľúčový nástroj na odhaľovanie a znemožňovanie aktivít poškodzujúcich krajinu. Kto sa neregistruje, môže dostať až päťročný trest väzenia.

"1. apríla, v deň vtipov, smiechu a bláznov, britské ministerstvo vnútra a ministerstvo zahraničia slávili spoločne," napísala na Telegrame hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová. "Nové pravidlá sú naozaj šialené," dodala. Britských politikov podľa nej musel postihnúť "intelektuálny nedostatok" a "paranoidná schizofrénia".

Vzťahy medzi Britániou a Ruskom sa od začiatku rozsiahlej ruskej agresie na Ukrajine prepadli na najnižšiu úroveň od konca studenej vojny. Británia sa pripojila k sankciám, ktoré Západ postupne uvaľuje na Rusko kvôli jeho invázii, a je významným dodávateľom zbraní pre brániacu sa krajinu.

Londýn v posledných rokoch opakovane vyhostil ruských diplomatov podozrivých zo špionáže, na čo Moskva reagovala odvetnými krokmi. Medzi zlovoľné ruské aktivity považujú britské rady napríklad kyberútoky na poslancov či otravu bývalého dvojitého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry novičokom, ktoré sa podľa Londýna v roku 2018 dopustili ruskí agenti. (ČTK)

Pri útoku na Charkov na východe Ukrajiny utrpelo zranenia niekoľko ľudí vrátane troch detí, uviedol Zelenskyj.

Rusko v noci na dnes zaútočilo na Ukrajinu 74 dronmi, uviedlo ukrajinské letectvo. Protivzdušná obrana zostrelila viac ako 40 z nich, dve desiatky nedosiahli cieľ.

Ruské ministerstvo obrany zároveň uviedlo, že dronmi na Rusko útočila tiež Ukrajina, bezmála 100 ich bolo zostrelených v troch prihraničných oblastiach.

Obe strany sa zároveň obvinili z toho, že napriek čiastočnému prímeriu naďalej cielia na energetické objekty. (ČTK)

Rusi na Ukrajine na sabotážne akcie a teroristické útoky verbujú neplnoletých, uviedla ukrajinská bezpečnostná služba.

Podľa údajov SBU sa ruská spravodajská služba pri verbovaní zameriava najmä na nezamestnaných ľudí, osoby s trestnou minulosťou alebo rôznymi druhmi závislostí.

„Títo ľudia sú ľahšie ovplyvniteľní psychologickou manipuláciou, pretože mladí ľudia nie sú schopní úplne posúdiť dôsledky svojho konania, a závislí potrebujú peniaze za každú cenu,“ povedal Dechtiarenko.

Najmladšími vykonávateľmi ruských rozkazov, ktorých SBU odhalila pri podpaľačstve, boli iba 13-roční mladiství.

Polícia uviedla, že medzi hlavné dôvody, pre ktoré sa maloletí dávajú naverbovať, patrí finančná motivácia, psychologická manipulácia založená na pocite dobrodružstva, romantizácia kriminality a vydieranie.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

"According to our statistics, 22% of the detected criminals are minors, 55% are unemployed, and 7% of the perpetrators have previously been convicted of various crimes," an SBU spokesperson said.

2.4.2025 o 12:02 · archivované: 2.4.2025 o 13:17

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruský vyjednávač Dmitrijev by ešte tento týždeň mohol navštíviť Spojené štáty, vyhlásil hovorca Kremľa Peskov.

Americké médiá predtým informovali, že by sa v USA mal stretnúť s vyslancom prezidenta Donalda Trumpa Steveom Witkoffom.

Informuje o tom agentúra AFP.

„Áno, potvrdzujem. Táto návšteva je možná. Pokračujeme v rozhovoroch s Američanmi. Konkrétnejšie (podrobnosti) nebudem uvádzať,“ povedal Peskov novinárom.

Putin vymenoval Dmitrijeva za vyslanca Kremľa pre ekonomiku vo februári. Následne sa zúčastnil na rusko-amerických rokovaniach v Saudskej Arábii. Jeho cesta do USA bude prvou návštevou vysokého ruského predstaviteľa v Spojených štátoch od februára 2022, keď Moskva začala inváziu na Ukrajinu.

Na Dmitrijeva sú uvalené sankcie zo strany USA. Televízia CNN s odvolaním sa na svoje zdroje uviedla, že Spojené štáty sankcie dočasne zrušili, aby cesta mohla prebehnúť.

Jeho návšteva v Spojených štátoch sa uskutoční v čase, keď sa Rusko aj Ukrajina navzájom obviňujú z porušovania dohody o neútočení na energetické zariadenia, ktoré v marci v Saudskej Arábii sprostredkovali predstavitelia Washingtonu. (TASR)

Česko v rámci únijného programu investuje 100 miliónov eur do obnovy ukrajinských nemocníc.

Uviedol to ukrajinský minister zdravotníctva Viktor Ljaško, ktorý sa spoločne so svojím českým náprotivkom Vlastimilom Válkom v Kyjeve zúčastnil podnikateľského fóra.

"Česká republika je potenciálne pripravená financovať modernizáciu 13 nemocníc v siedmich oblastiach Ukrajiny v rámci programu Nástroj EÚ pre Ukrajinu. K dnešnému dňu je predbežne dohodnuté financovanie šiestich projektov v celkovej výške viac ako 100 miliónov eur, "napísal Ljaško na facebooku.

Ukrajina sa štvrtým rokom bráni rozsiahlej ruskej invázii, počas ktorej bývajú v napadnutej krajine zasiahnuté aj zdravotnícke zariadenia. Naposledy minulý týždeň ukrajinská armáda informovala, že Rusko zasiahlo vojenskú nemocnicu v Charkove.

České ministerstvo zdravotníctva v pondelok informovalo, že Válek je od nedele do štvrtka na návšteve Ukrajiny. Jeho pracovný program zahŕňa návštevu viacerých nemocníc, ktoré Česko s podporou EÚ pomáha rekonštruovať, a tiež stretnutie s ukrajinskými činiteľmi.

Grécky premiér Mitsokais predstavil rozsiahly plán modernizácie ozbrojených síl za vyše 25 miliárd eur.

Podľa neho ide o „najdrastickejšiu“ reformu v novodobej gréckej histórii. Celkovo Atény do obrany investujú viac ako 25 miliárd eur.

Informujú o tom agentúry AFP a ANA-MPA.

Mitsokais v parlamente uviedol, že „bez bezpečnosti nie je možné dosiahnuť pokrok“ a zdôraznil, že Grécko k tejto téme pristupuje zodpovedne a dôsledne. AFP pripomína, že Atény už teraz vynakladajú na obranu viac ako tri percentá HDP.

„Ide o komplexný plán, ktorý je podľa nášho názoru najrozsiahlejšou transformáciou ozbrojených síl v novodobej histórii krajiny,“ upozornil premiér. Grécko je podľa neho v čoraz menej predvídateľnom svete aj naďalej stabilné.

Podľa zdroja AFP oboznámeného so záležitosťou je kľúčovou súčasťou týchto zmien modernizácia gréckych protiraketových a protilietadlových systémov s názvom „Achillov štít“. Zo správ gréckych médií vyplýva, že Atény o dodávkach tohto vybavenia rokujú s Izraelom, ktorý by mal poskytnúť aj protidronový systém.

Ako možní dodávatelia nových zbraní, ktoré zahŕňajú bezpilotné plavidlá, drony a radary sa uvádzajú aj Francúzsko, Taliansko a Nórsko.

Grécko vždy odôvodňovalo svoje vysoké výdavky na obranu poukazovaním na územné spory a hrozby zo strany jeho historického rivala Turecka, ktoré je spolu s ním členom NATO. (TASR)

Nórsko podľa rezortu neodstúpi od zmluvy o zákaze protipechotných mín, ako to urobili krajiny hraničiace s Ruskom.

Vyhlásenie prišlo len deň po tom, ako fínsky premiér Petteri Orpo ohlásil plánované odstúpenie Helsiniek od tohto dohovoru.

Informovala o tom Reuters.

Šéf nórskej diplomacie Espen Barth Eide pre Reuters uviedol, že je dôležité zachovať celosvetovú stigmu ohľadom tejto zbrane, ktorá podľa jeho slov ľudí zmrzačuje a zabíja ešte dlho po skončení vojny.

Rovnako zdôraznil potrebu zabezpečiť, aby boli niektoré druhy zbraní vrátane chemických a biologických, naďalej vylúčené z použitia v ozbrojenom konflikte.

„Toto konkrétne rozhodnutie (Fínska) nás mrzí,“ vyhlásil Barth Eide. „Ak začneme oslabovať náš záväzok, uľahčíme tým bojujúcim frakciám na celom svete opätovné použitie týchto zbraní, pretože sa zníži stigma,“ dodal.

Oslo sa podľa neho neobáva, že by sa týmto rozhodnutím obrana krajiny oslabila. „Máme veľmi moderný obranný systém. Zakúpili sme mimoriadne vyspelé systémy, ktoré môžu útočiť zo zeme, vzduchu a mora,“ povedal Eide.

Odstúpenie od tzv. Ottawského dohovoru, ktorý zakazuje použitie, produkciu, skladovanie a obstaranie protipechotných mín, predtým avizovali Litva, Lotyšsko, Estónsko a Poľsko. Všetky tieto štáty susedia s Ruskom. Nórsko má s Ruskom spoločnú hranicu dlhú približne 200 kilometrov v arktickej oblasti. (TASR)

Prezident Zelenskyj obvinil Rusko zo zámerných útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

Spojencov vyzval k väčšiemu tlaku na Moskvu a zastavenie invázie.

Informuje o tom agentúra AFP.

„Ďalšie kolo úmyselných úderov a poškodenie energetických zariadení...dron zasiahol rozvodňu v Sumskej oblasti a v Nikopole v Dnepropetrovskej oblasti bolo delostreleckou paľbou poškodené elektrické vedenie,“ povedal ukrajinský prezident a dodal, že údery prerušili dodávky elektriny pre tisíce ľudí.

Zo vzájomných útokov na energetickú infraštruktúru sa krajiny obvinili aj v utorok. Kyjev vyzval Washington, aby sprísnil sankcie voči Moskve za „porušovanie“ dohôd uzavretých na rokovaniach v Saudskej Arábii.

Biely dom vtedy po osobitných stretnutiach uviedol, že Ukrajina aj Rusko súhlasili s dohodou o „zákaze útokov proti energetickým objektom“. Obe strany sa však odvtedy niekoľkokrát navzájom obvinili z porušovania dohody.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

Last night, the Russian army continued using attack drones against Ukraine. A total of 74 drones were launched, including 54 Shaheds. Kharkiv was deliberately targeted – at least 14 drones. Unfortunately, there were hits. There are wounded, including three children. All are https://t.co/PUk5tSlHMN

Length: (00:00)

2.4.2025 o 10:02 · archivované: 2.4.2025 o 10:51

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 918 180 vojakov, tvrdí ukrajinský generálny štáb.

Počas utorka prišli Rusi o 1 410 vojakov, 10 tankov, 24 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 43 dronov, 24 delostreleckých systémov a 41 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 515 tankov, 21 880 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 42 687 vozidiel a autocisterien, 25 576 delostreleckých systémov, 1 347 odpaľovacích raketových systémov, 1 123 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 31 505 dronov, 3 123 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 787 kusov špeciálnej techniky.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (SITA)

Po ruských dronových útokoch na Ukrajinu zomrel jeden človek a desať utrpelo zranenia, oznámili tamojšie úrady.

Štyridsaťpäťročný muž zahynul pred domom v Záporožskej oblasti, kde útok zasiahol zaparkované autá, uviedol na platforme Telegram oblastný gubernátor Ivan Fedorov. Ďalšie dve osoby utrpeli zranenia.

V meste Charkov došlo k zraneniu ôsmich ľudí pri dronovom útoku, oznámil starosta Ihor Terechov. Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov opísal úder ako „masívny útok nepriateľských dronov“ a vyzval obyvateľov, aby „zostali v krytoch“.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že v noci na stredu zachytilo a zničilo 93 ukrajinských dronov, poväčšine nad Kurskou oblasťou. Ukrajinský generálny štáb v utorok neskoro večer upresnil, že Rusko od začiatku dňa podniklo 72 úderov a zaútočilo 646 tzv. kamikadze dronmi na ukrajinské územie.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (TASR)

Postup ruských síl na Ukrajine sa už štyri mesiace spomaľuje, tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny.

V novembri 2024 postup ruských vojsk dosiahol maximálnu rozlohu 725 štvorcových kilometrov, v marci to bolo takmer o 150 štvorcových kilometrov územia menej ako vo februári. Aj napriek spomaleniu ruské jednotky za uplynulých 12 mesiacov stále postupovali.

Od apríla 2024 do marca tohto roka Ukrajinci oslobodili len 77 štvorcových kilometrov územia. Rusi za to isté obdobie postúpili na 4772 štvorcových kilometroch. Územné zisky ruských síl boli 4695 štvorcových kilometrov, čo je 0,78 percenta ukrajinského územia vrátane Krymu a Donbasu.

Naopak, od apríla 2023 do marca 2024 ukrajinské sily podľa AFP vo všeobecnosti oslobodzovali Moskvou obsadené územie. Ruské sily postúpili na 1300 štvorcových kilometroch, ukrajinské sily získali späť 1373 štvorcových kilometrov.

Institute for the Study of War
@TheStudyofWar

NEW: Russian forces are reportedly continuing to shell Ukrainian energy infrastructure amid ongoing negotiations over details of the ceasefire agreement on energy infrastructure strikes, indicating that Russia may be exploiting the ceasefire's vague or unfinalized terms to strike https://t.co/2FhEpkWpE6

2.4.2025 o 1:09 · archivované: 2.4.2025 o 8:06

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinské jednotky v auguste minulého roku nečakane vpadli do pohraničnej ruskej Kurskej oblasti, kde za dva týždne obsadili približne 1200 štvorcových kilometrov. Ruským silám sa podarilo dobýjať obsadené časti a koncom roka 2024 ukrajinské jednotky kontrolovali menej ako 500 štvorcových kilometrov. (TASR)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval Spojené štáty, aby sprísnili sankcie voči Rusku.

Zelenskyj tvrdí, že Moskva „porušila“ dohody, v rámci ktorých obe krajiny na separátnych rokovaniach súhlasili s pozastavením vzájomných útokov na svoju energetickú infraštruktúru.

„Verím, že sme prišli do bodu, keď je potrebné zvýšiť vplyv sankcií, pretože som presvedčený, že Rusi porušujú to, čo sľúbili Amerike. Aspoň to, čo nám Amerika povedala, a to verejne,“ uviedol Zelenskyj na tlačovej konferencii.

„Veľmi dúfame, že (americký) prezident (Donald) Trump má všetky vhodné nástroje na zvýšenie sankčného tlaku na ruskú stranu,“ dodal ukrajinský prezident.

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov je podľa Zelenského v kontakte s americkými predstaviteľmi. Vo svojom dennom príhovore Zelenskyj oznámil, že Kyjev poskytol Washingtonu „všetky potrebné informácie o ruských porušeniach v energetickom sektore“.

Spojené štáty dosiahli s Ukrajinou a Ruskom minulý týždeň po rokovaniach v Saudskej Arábii samostatné dohody, v ktorých sa obe krajiny dohodli na pozastavení vzájomných útokov na svoju energetickú infraštruktúru. Moskva a Kyjev sa však odvtedy vzájomne obviňujú z útokov na energetické zariadenia.

Zelenskyj uviedol, že Ukrajina je naďalej “pripravená“ na bezpodmienečné prímerie s Ruskom.

Ruský prezident Vladimir Putin na súkromnom stretnutí najvyšších bezpečnostných predstaviteľov tiež diskutoval o obvineniach z ukrajinského „porušovania“.

„Zoznam porušení... sme odovzdali poradcovi USA pre národnú bezpečnosť Mikeovi Waltzovi,“ vyhlásil po spomínanom stretnutí ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Ruské ministerstvo obrany v utorok obvinilo Ukrajinu z útokov na ruské energetické objekty v ruskej pohraničnej Belgorodskej oblasti a v časti Ruskom kontrolovanej Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha taktiež v utorok povedal, že po ruskom útoku v Chersonskej oblasti ostali tisíce ľudí bez elektrickej energie. Tamojší predstavitelia medzičasom oznámili, že dodávky elektrickej energie boli obnovené. (TASR)