Ukrajina Rusko Online: Rusko prvýkrát v tomto roku nevyslalo na Ukrajinu v noci ani jeden dron

Poľsko vydalo Ukrajine propagandistu Molčanova, údajne bol agentom ruských tajných služieb.

Molčanov mal byť tiež človekom blízkym ukrajinskému oligarchovi Viktorovi Medvedčukovi, ktorý sa momentálne nachádza v Rusku.

S odvolaním sa na Bezpečnostnú službu Ukrajiny (SBU) o tom informovala agentúra PAP.

K zadržaniu Kyryla Molčanova došlo vďaka spolupráci Ukrajiny s poľskými orgánmi. Zadržali ho v Poľsku, teraz je vo vyšetrovacej väzbe v Kyjeve.

SBU vo svojom vyhlásení doplnila, že ide o prvý prípad od začiatku vojny rozpútanej Ruskom, čo bol Ukrajine na žiadosť SBU vydaný agent, ktorý pracoval proti Ukrajine v oblasti propagandy.

Z vyšetrovania vyplýva, že Molčanov bol naverbovaný súčasne dvomi ruskými tajnými službami: Federálnou bezpečnostnou službou (FSB) a Službou zahraničnej rozviedky (SVR) a pre obe aj pracoval.

SBU doplnila, že Molčanov na príkaz ruských okupantov diskreditoval Ukrajinu na medzinárodnej scéne a pracoval na podkopávaní situácie v štátoch, ktoré sú partnermi Ukrajiny.

Molčanov sa v roku 2022 presťahoval do Ruska a neskôr sa stal jedným z kľúčových ideológov mediálnych projektov Kremľa. Často býval aj hosťom politických diskusných relácií v ruskej televízii.

Medvedčuk bol zadržaný v apríli 2022 pri pokuse o útek z Ukrajiny a o päť mesiacov neskôr ho vymenili do Ruska za dve stovky ukrajinských vojnových zajatcov. Bol považovaný za kľúčového lobistu záujmov Kremľa na Ukrajine. Jeho blízkosť Kremľu naznačuje aj fakt, že Putin je krstným otcom jeho dcéry. (TASR)

Zelenskyj sa má v piatok stretnúť so zástupcami armád, ktoré sú ochotné vyslať svojich vojakov na Ukrajinu.

Kyjev sa usiluje o získanie bezpečnostných záruk ako súčasť akéhokoľvek budúceho mierového usporiadania. Ukrajina sa už štvrtým rokom bráni agresii Ruska. To sa ale ostro stavia proti akémukoľvek rozmiestneniu vojakov z členských krajín NATO na Ukrajine.

"V piatok budeme mať schôdzku našich vojenských tímov, niekoľkých krajín. Pôjde o úzky okruh krajín, o tých, ktorí sú pripravení rozmiestniť kontingent v tej či inej podobe," povedal Zelenskyj podľa agentúry Interfax-Ukrajina po rokovaní so šéfkou nemeckej diplomacie Annalenou Baerbockovou.

Zelenskyj už na tlačovej konferencii 28. marca uviedol, že v Kyjeve sa uskutoční naliehavá schôdzka predstaviteľov generálnych štábov hlavných krajín, ktoré sú "stopercentne pripravené" vyslať svojich vojakov na Ukrajinu, aby dohliadali na dodržiavanie prípadnej budúcej mierovej dohody.

"Pozývame úzky okruh - Francúzsko, Británia a Ukrajina (na schôdzke) určite budú," povedal vtedy.

Zelenskyj podľa agentúry Reuters ubezpečil, že Ukrajina je pripravená bez ďalších podmienok pristúpiť na prímerie, čo vraj už tiež ukázala. Kyjev podľa prezidenta denne poskytuje Washingtonu dôkazy o tom, že Rusko porušuje sľub neútočiť na objekty energetickej infraštruktúry, a USA si pomaly začínajú uvedomovať, že Rusko toto prímerie nedodržiava.

Ukrajinský prezident tiež povedal, že právnici pracujú na návrhu dohody o ukrajinských nerastoch, ktorú predložili USA. (ČTK)

Ľudia pracujúci v Británii pre Rusko sa budú musieť registrovať v novom systéme, spustenie je naplánované na júl.

V prípade, že tak tieto osoby neurobia, bude im hroziť väzenie, píše agentúra AFP.

Štátny tajomník britského ministerstva vnútra pre bezpečnosť Dan Jarvis uviedol, že na Rusko sa budú vzťahovať najprísnejšie obmedzenia systému registrácie zahraničného vplyvu. To znamená, že každý, koho ruská vláda alebo s ňou prepojený subjekt poverí vykonávaním činnosti v Británii, musí túto aktivitu nahlásiť, inak mu hrozí až päť rokov väzenia.

Rusko je po Iráne druhým štátom zaradeným na tento zoznam, ktorého cieľom je podľa vlády posilniť národnú bezpečnosť Británie pred skrytými zahraničnými vplyvmi.

„Rusko predstavuje akútnu hrozbu pre národnú bezpečnosť Británie,“ povedal Jarvis. Štátny tajomník zdôraznil „nepriateľské skutky“, ako otravu bývalého ruského špióna a dvojitého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry Julije nervovoparalytickou látkou v meste Salisbury na juhu Anglicka v roku 2018, špionáž, podpaľačstvo a kybernetické útoky vrátane útokov na poslancov britského parlamentu prostredníctvom kampaní typu tzv. spear-phishingu.

Poukázal tiež na ruskú vojnu na Ukrajine a zámer Moskvy “podkopať európsku a globálnu bezpečnosť“.

Opatrenie sa týka ľudí pracujúcich pre ruské vládne inštitúcie, ozbrojené sily, políciu, spravodajské služby, parlament a súdnictvo. Vláda podľa Jarvisa v rámci tohto opatrenia tiež plánuje „špecifikovať niekoľko politických strán, ktoré sú kontrolované Ruskom, vrátane strany Jednotné Rusko“.

Podľa britskej ministerky vnútra Yvette Cooperovej nové pravidlá sťažia Rusku vykonávať nepriateľské akcie voči Británii.

Systém registrácie zahraničného vplyvu mal vstúpiť do platnosti už v roku 2024, vláda premiéra Keira Starmera však po júlových voľbách oznámila, že jeho zavedenie sa odkladá. Jarvis tvrdí, že systém začne platiť od 1. júla tohto roku. (TASR)

Polovicu trestných činov veteránov tvoria vraždy žien. Útoky sprevádza ponižovanie a mučenie, píše Petra Procházková. (SME)

Obyvateľa okupovanej časti Záporožskej oblasti odsúdili na 10 rokov väzenia za finančnú podporu ukrajinskej armády.

Ruský vojenský súd v Rostove na Done udelil trest Stanislavovi Rudenkovi za "propagáciu terorizmu", ktorej sa mal dopustiť prevodom peňazí na nákup bezpilotných lietadiel pre ukrajinský pluk Azov.

"Rudenko sa rozhodol pomôcť členom Azovu financovaním ich činnosti tak, že 13. novembra 2023 poskytol pluku 5-tisíc hrivien (120 dolárov) na nákup bezpilotných lietadiel," píše sa vo vyjadrení súdu. (Ukrajinská pravda)

Neprijmeme všetky americké podmienky prímeria. Nezohľadňujú základné príčiny vojny, povedal ruský činiteľ Riabkov.

Americká administratíva sa momentálne snaží sprostredkovať prímerie a prípadnú mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou.

Obe krajiny súhlasili so zastavením útokov na energetickú infraštruktúru, hoci sa aj naďalej obviňujú z ich podnikania. Podľa Moskvy ale toto prímerie z 18. marca naďalej platí.

Rusko zároveň tvrdí, že ďalšie prímerie v oblasti Čierneho mora nadobudne platnosť až po tom, ako Západ zruší niektoré sankcie, ktoré sa týkajú jeho poľnohospodárskeho vývozu.

„Nepočuli sme, že by (americký prezident Donald) Trump vyslal Kyjevu jasný signál na ukončenie vojny. To, čo máme dnes, je snaha nájsť rámec, ktorý by umožnil zabezpečiť americkú víziu prímeria,“ uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.

Dodal, že v amerických návrhoch na ukončenie vojny na Ukrajine momentálne nie je zahrnutá hlavná ruská požiadavka, ktorou je podľa neho „vyriešenie problémov súvisiacich s hlavnými príčinami tohto konfliktu“.

„Modely a riešenia, ktoré navrhujú Američania, berieme veľmi vážne, ale nemôžeme ich všetky prijať v súčasnej podobe,“ uviedol s tým, že ruská požiadavka úplne absentuje a to je potrebné vyriešiť.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa agentúry Reuters požaduje, aby sa Ukrajina vzdala ambície stať sa členskou krajinou NATO a stiahla sa z územia svojich štyroch oblastí, ktoré si nárokuje Moskva, hoci ich nemá plne pod kontrolou.

Takisto chcel, aby bola obmedzená veľkosť ukrajinskej armády. Kyjev tvrdí, že tieto požiadavky sa rovnajú kapitulácii. (TASR)

Európska komisia previedla 3,5 miliardy eur do programu na podporu makroekonomickej stability Ukrajiny.

Oznámil to ukrajinský premiér Denys Šhmyhaľ s tým, že program už prijal 19,6 miliardy eur.

"Ukrajina zostáva pevne na ceste k udržateľnému mieru, obnove a európskej budúcnosti. Vďačíme EÚ za strategickú dôveru a partnerstvo," napísal Šhmyhaľ na sieti X.

Ministerka hospodárskeho rozvoja Julia Svyrydenková uviedla, že posledná tranža zahŕňa 3,1 miliardy eur vo zvýhodnených úveroch a 400 miliónov eur v grantoch, ktoré pomôžu pokryť prioritné rozpočtové výdavky. (Kyiv Independent)

Dohoda Ukrajiny s USA o nerastoch by mala byť kompatibilná s právom EÚ, tvrdí nemecká ministerka Baerbocková.

Šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková počas návštevy Kyjeva povedala, že Európa sa už dohodla s Ukrajinou, že každá nová dohoda by mala byť v súlade s právom Európskej únie.

„Toto je predsa náš európsky kontinent. Podľa toho vedieme aj dialóg so všetkými zainteresovanými stranami," povedala.

Baerbocková zároveň prisľúbila Ukrajine ďalších 130 miliónov eur na humanitárnu pomoc a stabilizáciu.

V tlačovom vyhlásení okrem iného uviedla, že Vladimir Putin iba simuluje ochotu rokovať a spojenci Ukrajiny sa tým nemôžu nechať zaslepiť.

"Aj preto je dôležité byť teraz na Ukrajine a dať jasne najavo, že budúca nemecká vláda jej bude naďalej poskytovať masívnu podporu," doplnila Baerbocková.

German Aid to Ukraine
@deaidua

During a surprise visit to #Ukraine today, Germany's Minister of Foreign Affairs Annalena Baerbock pledged another €130 million in humanitarian aid and stabilization funds to Ukraine.

In a press statement, she said, among other things, that Putin is only simulating a https://t.co/Yl7CD9vbMS

1.4.2025 o 9:57 · archivované: 1.4.2025 o 15:38

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Čína chce zohrávať konštruktívnu úlohu pri ukončení vojny na Ukrajine, ale zároveň podporí Rusko pri obrane jeho záujmov.

V rozhovore pre ruské štátne médiá to povedal čínsky minister zahraničných vecí Wang I.

Moskva a Peking od februára 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu, posilnili svoju politickú, vojenskú a ekonomickú spoluprácu. Wang I sa momentálne nachádza v Moskve, kde sa v utorok stretol so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom.

Ako uviedol Kremeľ, počas návštevy sa stretne aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Čína je pripravená, berúc do úvahy ambície zúčastnených strán, zohrávať konštruktívnu úlohu pri riešení (konfliktu),“ povedal Wang I pre agentúru RIA Novosti.

Na začiatku rokovaní s Lavrovom tiež poznamenal: „Budeme spolupracovať na tom, aby sme prispeli k mieru a rozvoju ľudstva.“

Wang aj Lavrov vyzdvihli „teplé vzťahy“ medzi krajinami, pričom Wang uviedol, že „komplexná spolupráca“ posunie čínsko-ruské väzby na „novú úroveň“. Lavrov povedal Wangovi, že „vďaka dvom lídrom dosiahli (vzťahy) bezprecedentnú úroveň a naďalej sa dynamicky rozvíjajú vo všetkých oblastiach“.

Čína sa prezentuje ako neutrálna strana v rusko-ukrajinskom konflikte a tvrdí, že neposkytuje „smrtiacu pomoc“ žiadnej strane, na rozdiel od Spojených štátov a iných západných krajín.

Členovia Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) však označili Peking za „rozhodujúceho umožňovateľa“ ruskej ofenzívy, keďže Čína nikdy neodsúdila ruskú agresiu. (SITA)

Fínsko začne prípravu na odstúpenie od Ottawského dohovoru, ktorý zakazuje používanie protipechotných mín.

Povedal to v utorok predseda fínskej vlády Petteri Orpo.

„Fínsko a Európa musia posúdiť všetky opatrenia na posilnenie našich odstrašovacích a obranných schopností, individuálne aj v rámci NATO... Navrhujeme tiež, aby Fínsko začalo pripravovať odstúpenie od Ottawského dohovoru," povedal Orpo na tlačovej konferencii.

Dodal, že krajina do roku 2029 zvýši svoje výdavky na obranu na úroveň troch percent hrubého domáceho produktu.

O odstúpení od zmluvy zakazujúcej používanie protipechotných mín uvažujú aj ďalší susedia Ruska, a to Poľsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva. Medzi signatárov Ottawského dohovoru patrí viac ako 160 krajín, vrátane Ukrajiny, ale nie USA alebo Rusko. (SITA)

Viac ako 50 percent Ukrajincov kritizuje mierové snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Obávajú sa, že pravdepodobne povedú k čiastočne alebo k úplne nespravodlivému ukončeniu vojny s Ruskom.

Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky vykonaného Kyjevským medzinárodným sociologickým inštitútom (KIIS).

KIIS oslovil 1326 ľudí na Ukrajinou kontrolovanom území v období od 12. do 22. marca. Podľa inštitútu 32 percent očakáva "skôr nespravodlivý mier, hoci so splnením niektorých požiadaviek Ukrajiny". Až 22 percent očakáva "úplne nespravodlivý mier".

Iba tri percentá respondentov vyjadrilo presvedčenie, že Trumpova snaha môže zaručiť spravodlivý mier. Približne 15 percent očakáva "skôr spravodlivý mier, hoci s určitými ústupkami Rusku".

Dodatočne si až 67 percent Ukrajincov myslí, že USA začínajú byť unavené z Ukrajiny a snažia sa na ňu pritlačiť, aby prijala ústupky, uviedol KIIS.

Údaje naznačujú, že Ukrajinci sú v súvislosti s Trumpovým mierovým úsilím od jeho opätovného nástupu do funkcie v januári menej optimistickí. V porovnaní s decembrovým prieskumom len približne 30 percent Ukrajincov v tom čase očakávalo nejakú verziu nespravodlivého mieru.

"Aj pred rokom 2025 panovalo isté sklamanie z krokov Spojených štátov na Ukrajine a Trumpova administratíva len upevnila tento nesúhlas s USA," uviedol výkonný riaditeľ KIIS Anton Hruščovskij. (TASR)

Ukrajinské ministerstvo obrany plánuje v tomto roku dodať na bojisko 15-tisíc robotických systémov.

V porovnaní s minulým rokom ide o výrazný nárast, uviedol Hlib Kanevskyj, vedúci oddelenia obstarávania ministerstva.

Jedným z kľúčových nasadzovaných systémov je Ukrajinou vyvinutý pozemný robotický komplex „Ljut“. Je otestovaný v boji a schválený pre vojenské použitie. Jeho úlohou je sledovanie a palebná podpora. guľometom s kalibrom 7,62 mm.

Senzory mu umožnia odhaliť a zasiahnuť ciele v denných aj nočných podmienkach.

Ruská armáda v marci obsadila 133 štvorcových kilometrov ukrajinského územia.

To predstavuje výrazný pokles v porovnaní s obdobím od júla 2024 do februára 2025.

Efektívnosť ruských vojsk naďalej klesá. Mesačná strata územia Ukrajiny sa v porovnaní s novembrom znížila takmer šesťnásobne. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje ukrajinskú skupinu vojenských analytikov DeepState.

Analytici však zdôraznili, že to nenaznačuje zníženie ruských útokov ani úmysel Moskvy čakať na dohodu o prímerí. Naopak, ruské sily obnovili útočné operácie na viacerých frontoch.

„Intenzita na fronte pri meste Pokrovsk sa začala v druhej polovici marca výrazne eskalovať ," konštatovala analytická skupina.

Podľa DeepState ukrajinské jednotky teraz berú do zajatia ruských vojakov, ktorí pred nasadením na front absolvovali len niekoľkodňový výcvik. Analytici však dodávajú, že Rusi „bohužiaľ, teraz majú rezervu v podobe zoskupenia Kursk" a veľkou otázkou zostáva, kde tieto sily nasadia. (SITA)

Švédsko dá viac ako deväť miliónov eur na kontrolu a renováciu krytov civilnej ochrany. Projekt má trvať dva až tri roky. (TASR)

Ruský prezident Putin je otvorený normalizácii vzťahov s Fínskom, pokiaľ by o to Helsinki mali záujem.

Fínsky prezident Alexander Stubb v pondelok povedal svojmu britskému premiérovi Keirovi Starmerovi, že Fínsko sa musí „mentálne pripraviť“ na obnovenie vzťahov s Ruskom.

Rusko malo podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova vzájomne výhodnú spoluprácu s Fínskom aj Švédskom, tieto krajiny sa však podľa jeho slov rozhodli úplne prerušiť vzťahy s Moskvou.

„Neexistovali žiadne problémy, bola to skutočne obojstranne výhodná spolupráca. Spoločnosti z oboch krajín sa tešili z dividend a výhod tohto partnerstva. Žiaľ, Fínsko aj Švédsko sa rozhodli tieto vzťahy prakticky zredukovať na nulu. To odráža nešťastný stav našich súčasných vzťahov,“ poznamenal hovorca Kremľa.

Fínsko-ruská hranica meria 1300 kilometrov a dlhodobo neutrálne Fínsko po ruskej invázii na Ukrajinu pre bezpečnostné obavy vstúpilo v roku 2023 do NATO. Moskva tento krok označila za historickú chybu. O rok neskôr do Aliancie vstúpilo aj susedné Švédsko.

Peskov v utorkovom vystúpení kritizoval kroky Fínska, ktoré podľa neho „podniká kroky na umiestnenie vojenskej infraštruktúry NATO na svojom území. (TASR)

Na Ukrajine je potrebné dosiahnuť trvalo udržateľný mier, zhodli sa prezidenti Slovenska a Poľska.

Uviedol to Peter Pellegrini na tlačovej konferencii počas rozlúčkovej návštevy poľského prezidenta Andrzeja Dudu, ktorá sa v týchto dňoch koná vo Vysokých Tatrách.

Slovenský prezident pripomenul, že na stole zatiaľ nie je žiaden konkrétny plán, ako ho dosiahnuť.

"Je potrebné hľadať spôsob, aby sme dosiahli trvalo udržateľný mier, ktorý bude garantovať bezpečnosť pre Slovensko aj Poľsko z dlhodobého hľadiska. Stretnutia na úrovni Európskej únie zatiaľ nepriniesli riešenia, sledovať preto budeme rokovania USA, Ukrajiny a Ruska," uviedol Pellegrini.

Nemyslí si, že zárukou mieru je vyslanie slovenských vojakov na Ukrajinu a cestou podľa neho nie je ani mier cez silu. "Niektoré krajiny preferujú obrovské pôžičky a dodávky zbraní na Ukrajinu a tu je Slovensko na pochybách, či to je cesta k mieru," podotkol.

V tejto súvislosti obaja prezidenti hovorili aj o navýšení výdavkov krajín na obranu. Poľsko pritom navrhlo vynaložiť na obranu tri percentá z HDP, čo je podľa Dudu reálne dosiahnuť. Pellegrini podotkol, že je dôležité hovoriť aj o tempe tohto navyšovania.

"Toto bude témou samitu v Hágu a Slovensko je pripravené diskutovať o navýšení výdavkov na obranu. Treba hovoriť však aj o tempe navyšovania výdavkov, aby sme túto hranicu dosiahli," skonštatoval slovenský prezident.

Je pripravený pokračovať v rokovaniach o zvýšení obranyschopnosti Slovenska naprieč celým politickým spektrom.

"Zhodli sme sa, že potrebujeme viac vojenskej výroby v Európe, aby sme boli sebestační v obranyschopnosti, napríklad aj pri zásobovaní muníciou. Okrem iného sme napríklad hovorili aj o ‚polonizácii‘ kórejských tankov, ktoré majú význam najmä v horských oblastiach," dodal Duda.

Prezidenti by mali v utorok absolvovať aj výlet na Lomnický štít. V stredu 2. apríla návštevu zakončia účasťou na otvorení výstavy k 30. výročiu návštevy Jána Pavla II. v Kostolíku Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Starom Smokovci. (TASR)

Rusko sa musí zodpovedať za vojnové zločiny spáchané na Ukrajine, vyhlásil v Buči europoslanec Martin Hojsík.

Podpredseda Európskeho parlamentu sa zúčastnil na spomienkovom podujatí na obete tragédie v ukrajinskom meste Buča pri Kyjeve.

„Mier bez spravodlivosti nie je skutočným mierom. Obete ruského vraždenia v Buči sú toho mementom. Aj preto Európsky parlament od počiatku ruskej agresie voči Ukrajine žiadal aj spravodlivé vyšetrenie a potrestanie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti,“ vyhlásil Hojsík podľa webu europarlamentu.

„Naša podpora Ukrajine zostáva neochvejná. Musíme naďalej stáť pri Ukrajine a zintenzívniť naše úsilie o spravodlivý a trvalý mier. Budúcnosť Ukrajiny je v Európskej Únii, v demokratickom, slobodnom a mierovom svete,“ dodal slovenský politik, ktorý na Ukrajine zastupoval predsedníčku Európskeho parlamentu Robertu Metsolovú.

Po spomienkovom podujatí sa v konal samit Buča 2025, v rámci ktorého sa stretli predsedovia a vedúci delegácií parlamentov európskych krajín. Prítomní boli predstavitelia Belgicka, Česka, Dánska, Estónska, Fínska, Chorvátska, Islandu, Litvy, Lotyšska, Luxemburska, Nórska, Poľska, Portugalska, Slovinska, Spojeného kráľovstva, Španielska, Švédska a Ukrajiny.

Lídri parlamentov vo svojom spoločnom vyhlásení dôrazne odsúdili nevyprovokovanú a neodôvodnenú agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine, opätovne potvrdili plné rešpektovanie zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a vyzvali na zriadenie osobitného tribunálu pre zločin agresie voči Ukrajine.

Vyzvali tiež na výrazné zvýšenie humanitárnej a vojenskej pomoci Ukrajine a čo najprísnejšie sankcie a opatrenia voči Rusku, ktoré by podporili úsilie smerujúce ku komplexnému, spravodlivému a trvalému mieru.

Opätovne tiež potvrdili svoju podporu európskej integrácii Ukrajiny a jej suverénnemu právu rozhodnúť o svojej budúcnosti bez vonkajšieho tlaku alebo zasahovania.

European Parliament
@Europarl_EN

“Peace without justice is not a real peace", said VP @martinhojsik representing the European Parliament at an event in Kyiv about Russia's war crimes in Bucha. https://t.co/Mwq6981u9h

31.3.2025 o 20:50 · archivované: 1.4.2025 o 13:01

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Poľská prokuratúra obvinila Ukrajinca, narodeného v Rusku, z toho, že sa podieľal na aktivitách ruskej rozviedky.

Hovorca ministerstva vnútra oznámil, že úrady 47-ročného muža zadržali už v marci a okresný súd vo Varšave v tom čase rozhodol o trojmesačnej väzbe.

„Aktivity podozrivého spočívali v prieskume vojenských objektov v Poľsku v mene rozviedky,“ uviedla prokuratúra vo vyhlásení.

Podľa jej slov ide o trestný čin, za ktorý hrozí trest odňatia slobody na päť až 30 rokov.

„Podozrivý sa priznal k spáchaniu skutku, z ktorého bol obvinený. Poskytol aj vysvetlenie, v ktorom opísal ideologické motívy svojej činnosti vyplývajúce z väzieb na Rusko,“ upresnila prokuratúra.

Poľská podpora Kyjeva pri jeho obrane pred ruskou inváziou spôsobila, že Varšava sa stala terčom ruskej špionáže a sabotáží, píše Reuters.

Prokuratúra aj v novembri obvinila dvoch mužov zo spolupráce s bieloruskými spravodajskými službami.

„Od začiatku vojny na Ukrajine príslušníci (Agentúry pre vnútornú bezpečnosť) ABW zadržali už 44 osôb podozrivých zo špionáže alebo rozvratnej činnosti na území Poľska v prospech Ruska alebo Bieloruska,“ ozrejmil hovorca ministerstva vnútra Jacek Dobrzyński s tým, že medzi nimi boli Rusi, Bielorusi, Ukrajinci a Poliaci. (TASR)

Bežný chod českej ekonomiky by vydržal dva mesiace, ak by prestala tiecť ropa a začalo čerpalo by sa zo strategických zásob.

Tie Správa štátnych hmotných rezerv drží bežne na úrovni 90 dní, tretina zásob však začiatkom marca kompenzovala výpadok dodávok z Ruska. Informoval o tom server novinky.cz.

V dôsledku prerušenia dodávok ruskej ropy ropovodom Družba, ku ktorému došlo 4. marca,

Správa štátnych hmotných rezerv zapožičala spoločnosti Orlen Unipetrol 330.000 ton ropy, teda približne tretinu z celkových zásob.

Firma prevádzkuje obidve české rafinérie v Kralupoch nad Vltavou a Litvínove. V tejto súvislosti hovorca Orlen Unipetrol Pavel Kaidl uviedol, že momentálne beží výroba pohonných látok v obidvoch rafinériách v plnom rozsahu.

Podľa českého ministra priemyslu a obchodu Lukáša Vlčka sa dodávky zastavili pre neuskutočnené platby medzi Orlen Unipetrol a ruskými dodávateľmi.

Platby sa údajne zastavili v dôsledku problémov vyplývajúcich z posledného balíka sankcií, ktorý na Rusko uvalili Spojené štáty.

Rafinérska firma odvtedy značnú časť ropy využila.

„Spoločnosť Orlen Unipetrol už spotrebovala polovicu ropy, ktorú sme jej so súhlasom vlády zapožičali. Ďalšiu pôžičku nepredpokladáme. Orlen Unipetrol už má zabezpečené dodávky prostredníctvom ropovodu TAL, ale ak by bolo potrebné na stabilizáciu českého trhu s pohonnými látkami uvoľniť ďalšie zásoby, sme na to pripravení,“ povedal Novinkám predseda Správy štátnych hmotných rezerv Pavel Švagr.

Kapacitu ropovodu TAL sa vďaka modernizácii v posledných dvoch rokoch podarilo v rámci projektu TAL Plus zvýšiť tak, aby do Česka mohlo ročne tiecť zhruba osem miliónov ton ropy, teda dvojnásobok toho, čo doteraz.

Takýto objem pokryje celú ročnú spotrebu suroviny. Prvý tanker s dodávkou v rámci rozšírenej prevádzky priplával do Terstu minulý týždeň a do Česka by ropa z neho mala doputovať v druhej polovici apríla. S dovozom ruskej ropy ropovodom Družba sa už podľa všetkého nepočíta.

Keď bude Orlen Unipetrol ropu vracať, už to podľa Švagra nebude ruská ropa, ale pôjde o typ ľahkej ropy Azeri Light z oblasti Kaspického mora. Tá sa spracováva najmä v rafinérii v Kralupoch nad Vltavou.

Zároveň to bude znamenať, že v hmotných rezervách už nebude iba ruská ropa, ale tretinu bude tvoriť surovina z iných zdrojov.

Podľa zmluvy by mal Orlen Unipetrol vrátiť zapožičanú ropu do konca augusta. Je tak možné, že 90-dňové štátne rezervy ropy bude mať Česko znova až o päť mesiacov. (TASR)

Ukrajina bude s USA naďalej spolupracovať na vzájomne prijateľnej dohode o nerastných surovinách, uviedol ukrajinský minister.

Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha na tlačovej konferencii uviedol, že sa už uskutočnilo jedno kolo konzultácií o novom návrhu dohody o nerastných surovinách, ktorá zabezpečí silnú prítomnosť amerických podnikov na Ukrajine a prispeje k jej bezpečnostnej infraštruktúre.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň informoval, že USA zmenili svoj prístup k dohode o ťažbe ukrajinských nerastných surovín a namiesto rámcovej zmluvy chcú podpísať podrobnejšiu dohodu.

Vyhlásil, že Ukrajina nebude považovať doposiaľ schválenú americkú vojenskú pomoc za pôžičku, ktorú by prostredníctvom tejto dohody musela splácať. Neprijme ani dohodu, ktorá by ohrozila jej integráciu do Európskej únie, zdôraznil.

Trump následne v nedeľu Zelenského varoval, že bude mať „veľké problémy“, pokiaľ sa rozhodne nepodpísať novú verziu dohody. Zmluvu mali obe strany uzavrieť ešte na predčasne ukončenej návšteve Zelenského v Bielom dome.

Ukrajina spočiatku dúfala, že výmenou za prístup k nerastným zdrojom získa od USA bezpečnostné záruky. (TASR)

Rusko počíta s tým, že po skončení vojny na Ukrajine sa západné firmy začnú postupne vracať, myslí si expert.

Trh s viac než 140 miliónmi obyvateľov je stále príliš atraktívny na to, aby ho podniky opustili nadobro, povedal Vasilij Astrov z Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie (WIIW).

Táto perspektíva je lákavá najmä pre nemecké automobilky, ktoré do roku 2022 prevádzkovali v Rusku niekoľko závodov. Okrem nemeckých automobiliek, ako Volkswagen, Mercedes-Benz a BMW nemalý podiel na ruskom trhu držali do začiatku vojny na Ukrajine aj francúzske, japonské či juhokórejské spoločnosti. „V súčasnosti až polovica nových áut v Rusku pochádza z Číny,“ dodal Astrov, expert WIIW na Rusko.

Po vypuknutí vojny západné podniky svoje aktivity v Rusku pozastavili, pričom hlavným dôvodom bolo zavedenie sankcií zo strany západných štátov. Avšak po nástupe Donalda Trumpa do Bieleho domu a častejších diskusiách medzi Rusmi a Američanmi sa začalo viac debatovať o obnovení ekonomických vzťahov.

Astrov okrem toho poukázal na fakt, že v súvislosti s počtom firiem, ktoré ruský trh v dôsledku vojny a sankcií opustili, sa často preháňa. Iba 12 % zahraničných podnikov, ktoré pôsobili v Rusku pred vypuknutím vojny na Ukrajine, sa z tohto trhu úplne stiahli. To platí najmä pre niektoré veľké firmy.

„Stredne veľké podniky väčšinou v Rusku zostali, nerobia však okolo toho veľké haló,“ dodal Astrov. Ruská vláda spomalila odchod firiem aj zavedením prísnych pravidiel, ktoré musia zahraničné podniky splniť, aby im predaj aktív odobrila. Moskva okrem toho naznačila, že podmienky budú musieť plniť aj vtedy, keď sa budú chcieť vrátiť.

Čo sa týka ekonomických vyhliadok pre Rusko, ktorému sa zatiaľ darí limitovať škody spôsobené sankciami západných štátov, Astrov poukázal na zmeny v energetickej politike. „Zlou správou pre Rusko je najmä postupný prechod na zelené energie,“ povedal, čím naznačil vysokú závislosť Ruska od príjmov z exportu ropy a plynu. (TASR)

Ruské ministerstvo obrany obvinilo Ukrajinu, že za posledných 24 hodín dvakrát zaútočila na jeho energetickú infraštruktúru.

K úderom malo dôjsť aj napriek moratóriu na vzájomné útoky na energetické zariadenia. Útoky oznámil neskôr aj Kyjev. 

Ukrajinské drony údajne zasiahli elektrické rozvodne v časti Ruskom kontrolovanej Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny a v ruskej Belgorodskej oblasti. Obyvatelia tamojších miest ostali bez elektriny, oznámilo ministerstvo vo vyhlásení.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha neskôr uviedol, že Rusko tiež pokračuje v poškodzovaní energetických zariadení v krajine. K útoku malo podľa jeho slov dôjsť v meste Cherson a bez elektrickej energie tam ostalo približne 45 000 obyvateľov.

Kyjev sa k útokom bezprostredne nevyjadril a agentúra Reuters nemohla tieto informácie nezávisle overiť. (TASR)

Kremeľ uprednostňuje svoje ciele pred životmi vojakov, komentuje britské ministerstvo obrany.

Tak si britský rezort obrany vysvetľuje nariadenie ruského prezidenta o jarnom odvode s cieľom naverbovať ďalších 160-tisíc vojakov vo veku od 18 do 30 rokov.

Aj keď je ťažké overiť počet vojakov zabitých na každej strane, niektoré z najnovších správ o ruských obetiach ukazujú, aký vplyv má vojna na ruskú armádu.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl odhaduje, že Rusko od začiatku invázie stratilo 915 230 vojakov.

"Ruský prezident Putin a vojenské vekenie pravdepodobne uprednostňujú svoje ciele pred životmi ruských vojakov. Ešte stále dokážu tolerovať vysoké počty obetí, pokiaľ sa straty na životoch naplno neprejavia s nesúhlasom verejnosti," uviedlo britské ministerstvo obrany vo vyhlásení.

Portál Sky News pripomína, že ukrajinský prezident Zelenskyj varoval pred plánmi Ruska na nové útoky v troch oblastiach - Sumskej, Charkovskej a Záporožskej.

"Naťahujú rokovania a snažia sa zatiahnuť USA do nekonečných, nezmyselných diskusií o falošných podmienkach, aby získali čas pokúsili sa zabrať viac územia," vyhlásil minulý týždeň Volodymyr Zelenskyj. (Sky News)

Dvaja ukrajinskí civilisti zomreli po ruských útokoch počas pondelka a 21 utrpelo zranenia, oznámili úrady.

V Doneckej oblasti zabili ruské útoky jedného civilistu v dedine Bahatyr a jedného zranili v dedine Drobyševo, uviedol gubernátor Vadym Filaškin.

V Kupiansku v Charkovskej oblasti utrpelo zranenia päť ľudí a poškodených bolo päť domov, dve autá a garáž, informoval gubernátor Oleh Syniehubov.

Pri bombardovaní utrpeli zranenia 59-ročný muž a dve ženy vo veku 74 a 53 rokov, 63-ročný muž a 35-ročná žena utrpeli zranenia pri delostreleckom ostreľovaní.

V Chersonskej oblasti bolo zranených šesť ľudí a poškodené boli štyri výškové budovy a 11 domov, uviedol gubernátor Oleksandr Prokudin.

Ruské útoky na Sumskú oblasť zranili dvoch civilistov, poškodili niekoľko domov a založili požiar v kultúrnom dome, informovala regionálna vojenská správa.

V Záporožskej oblasti zahynula jedna žena a päť ľudí utrpelo zranenia v dedine Malokaterýnivka, uviedol gubernátor Ivan Fedorov. (Kyiv Independent)

Ruská armáda prvýkrát v tomto roku neútočila počas noci dronmi na územie Ukrajiny, informovalo ukrajinské letectvo.

V hlásení ďalej uvádza, že ruská armáda vypustila dve riadené strely a protivzdušná obrana ich zostrelila.

"V noci na 1. apríla 2025 nepriateľ udrel dvoma riadenými strelami Ch-59/69 (vypustenými) z taktických lietadiel v záporožskom smere. Obe strely zničila protivzdušná obrana, "uviedlo letectvo vo svojom hlásení na telegrame bez ďalších informácií.

"Neleteli žiadne útočné bezpilotné lietadlá. Pokračujeme v monitorovaní, "napísal na rovnakej platforme šéf ukrajinského centra pre boj proti dezinformáciám Andrij Kovalenko.

Ukrajinská pravda zároveň poznamenala, že ruské invázne vojská na Ukrajinu útočiť neprestali.

Podľa činiteľa Mykoly Lukašuka z Dnepropetrovskej oblasti Rusi ostreľovali v noci mesto Nikopol, ktoré sa nachádza neďaleko frontovej línie. Poškodené sú tri domy, infraštruktúra a kancelárska budova, napísal server.

Ruské ministerstvo obrany vo svojom hlásení informovalo o troch zostrelených ukrajinských dronoch nad ruskou Brjanskou oblasťou. Žiadne ďalšie podrobnosti neposkytlo.

Moskva zvyčajne neinformuje o celkovom rozsahu vzdušného útoku, ale iba o zostrelených typoch zbraní.

Jednotlivé tvrdenia znepriatelených strán o dianí na fronte nie je možné vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov. (ČTK)

Ministerka Baerbocková začala rozlúčkovú návštevu Ukrajiny. Varovala USA, aby nepodľahli Putinovej taktike.

„Na nadchádzajúcom stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO dáme americkej strane jasne najavo, že by sme nemali akceptovať Putinovu taktiku zdržiavania,“ uviedla. Ukrajina je podľa ministerky pripravená na okamžité prímerie.

Baerbocková si myslí, že vzhľadom na patovú situáciu medzi USA a Ruskom je nevyhnutné, aby Európania ukázali, že stoja na strane Ukrajiny a podporujú ju viac ako kedykoľvek predtým.

Ministerka oznámila, že Nemecko vyčlenilo ďalších 130 miliónov eur na humanitárnu pomoc a stabilizačné fondy pre Ukrajinu v reakcii na pokračujúce ruské útoky. (TASR)

Čína uviedla, že pripravená zohrať konštruktívnu rolu pri ukončení vojny na Ukrajine.

Zároveň však dodala, že podporuje Rusko pri obrane svojich „záujmov“.

Pre ruskú štátnu agentúru RIA Novosti to povedal rozhovore čínsky minister zahraničných vecí Wang I.

„Čína je pripravená, s prihliadnutím na záujmy zúčastnených strán, zohrať konštruktívnu rolu pri riešení (konfliktu),“ vyhlásil Wang, ktorý pricestoval do Moskvy na štátnu návštevu a stretne sa so svojim náprotivkom Sergejom Lavrovom i s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 540 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 916 770, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, 37 obrnených bojových vozidiel pechoty a 15 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 505 tankov, 21 856 obrnených bojových vozidiel pechoty a 25 552 delostreleckých systémov.

Britský premiér Starmer telefonoval s ukrajinským prezidentom Zelenským o Buči aj schôdzke vojenských predstaviteľov.

Starmer v telefonáte v pondelok večer vyjadril úctu občanom mesta Buča v Kyjevskej oblasti pri príležitosti tretieho výročia jeho oslobodenia od ruskej okupácie.

Informovala o tom agentúra DPA, ktorá pripomína, že k telefonátu došlo len niekoľko dní pred schôdzkou vojenských predstaviteľov, ktorí plánujú diskutovať o mierových plánoch na Ukrajine.

Starmer poukázal na "odvahu a silu" obyvateľov Buče, ktorých rozpovedané príbehy sú podľa neho „bolestnou pripomienkou barbarstva Ruska“.

Po ústupe ruských jednotiek z Buče v marci 2022 po mesiaci okupácie vstúpili do tohto mesta aj novinári agentúry AFP, ktorí následne informovali, že na ulici videli ležať telá najmenej 20 civilistov s ranami po zastrelení. Niektorí z nich mali ruky zviazané za chrbtom.

Išlo o prvé zo série podobných zistení v mestách, z ktorých sa ruskí vojaci stiahli na jar 2022. Zábery z Buče a ďalších miest vyvolali pobúrenie medzinárodného spoločenstva a mali za následok začatie vyšetrovaní pre podozrenie, že ide o vojnové zločiny.

Moskva svoju zodpovednosť poprela a obvinila Ukrajinu, že mŕtvych v uliciach a masové hroby zinscenovala. Ukrajinské úrady však zdokumentovali v Buči a jej okolí viac než 1400 úmrtí civilistov vrátane 37 detí. Vyše 175 ďalších ľudí bolo nájdených v masových hroboch a údajných mučiarňach, dodáva DPA.

Britský premiér tiež Zelenskému povedal, že stretnutie vojenských veliteľov z Británie, Francúzska a Ukrajiny „v nasledujúcich dňoch“ bude znamenať „ďalšiu fázu podrobného plánovania“ obrany bezpečnosti Kyjeva, uviedol Starmerov úrad.

Očakáva sa, že vojenskí predstavitelia spomínaných troch krajín sa zídu na Ukrajine s cieľom diskutovať o plánoch na vytvorenie jednotky, ktorej cieľom by bolo odstrašenie a odradenie ruského prezidenta Vladimira Putina od ďalších útokov na Kyjev v prípade dosiahnutia dohody o ukončení vojny. (TASR)

Trump očakáva od ruského prezidenta Putina, že splní svoju časť dohody o ukončení vojny na Ukrajine.

Trump to v pondelok povedal reportérom v Bielom dome, informuje agentúra AFP, ktorá pripomína, že prezident USA predtým vyjadril pochybnosti o odhodlaní Moskvy v tomto smere.

„Myslím si, že splní to, čo mi povedal, a myslím si, že teraz splní svoju časť dohody,“ povedal Trump novinárom.

Prezident USA sa ešte v nedeľu vyjadril, že je „veľmi nahnevaný a rozčúlený“ z postoja ruského prezidenta, ktorý spochybňuje ukrajinské vedenie. Uviedol to v telefonickom rozhovore pre televíziu NBC News, v ktorom pohrozil aj clami na ruskú ropu.

Trump podľa AFP vtedy ostro zmenil svoj bežný tón k Rusku a povedal, že ho rozhnevalo, keď sa Putin začal „navážať“ do dôveryhodnosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Americký prezident tiež pohrozil „sekundárnymi clami“ na ruskú ropu a povedal, že s Putinom plánuje hovoriť v priebehu tohto týždňa.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump už hovorí, že ho Putin štve. Jeho pomsta by zasiahla aj Slovensko Čítajte 

Trump tiež v pondelok novinárom avizoval, že v priebehu apríla by mohol odcestovať do Saudskej Arábie, čo by bola jeho prvá zahraničná cesta od januárového opätovného nástupu do funkcie.

Cesta by sa podľa Trumpa mohla uskutočniť v apríli, „možno trochu neskôr“. Ako dodal, „pravdepodobne sa zastavíme aj v Spojených arabských emirátoch a v Katare“, cituje AFP. (TASR)

Šéfovia diplomacií EÚ vyjadrili podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny.

Zástupcovia Španielska, Francúzska, Poľska, Británie, Nemecka, Talianska a Ukrajiny v spoločnom vyhlásení po stretnutí v Madride zdôraznili, že Ukrajina preukázala snahu o mier tým, že bez kladenia si podmienok prijala úplné prímerie. Rusko podľa nich musí upustiť od svojej tzv. taktiky zdržiavania a súhlasiť s bezpodmienečným prímerím.

Na schôdzke, ktorá sa konala pri príležitosti tretieho výročia ruského masakru civilistov v ukrajinskom meste Buča na predmestí Kyjeva, sa zúčastnili aj šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová a eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková a námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Serhij Kyslycja sa k stretnutiu pripojili prostredníctvom telemostu.

Podľa nemeckého ministerstva zahraničných vecí sa teraz čaká na krok zo strany ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý dosiaľ nedal najavo, že by zastavil útoky na Ukrajinu a zjavne hrá o čas.

Ako však ďalej uviedol nemecký rezort, Ukrajina i Európa chcú mier a preto bude podpora Ukrajiny pokračovať. Ministerstvo dodalo, že Európa je pripravená ďalej zvyšovať tlak na Rusko.

Kallasová vyzvala aj prezidenta USA Donalda Trumpa, aby na Putina vyvíjal väčší tlak. „Myslím si, že Spojené štáty majú tiež úlohu vyvíjať väčší tlak na Rusko, aby túto vojnu zastavilo,“ povedala bývalá estónska premiérka.

Rusko musí podľa nej súhlasiť s prímerím a urobiť krok vpred, napríklad vrátiť deportované ukrajinské deti alebo prepustiť vojnových zajatcov.

Šéfovia diplomacií opätovne zdôraznili potrebu zvýšenia vojenských schopností Európy, ktorá sa podľa nich musí stať suverénnejšou a zodpovednejšou za svoju vlastnú obranu. Potrebuje byť lepšie pripravená a vybavená, aby dokázala samostatne reagovať na bezprostredné a budúce hrozby. Toto úsilie je podľa nich navyše potrebné výrazne zrýchliť. (TASR)