Ukrajina a Rusko od utorka zastavili útoky na energetickú infraštruktúru, tvrdí Kyjev (SME Minúta)

Polovica občanov Slovenska si podľa prieskumu myslí, že krajina by mala zvýšiť výdavky na obranu, druhá je proti. (SITA)

Talianska premiérka Meloniová odmieta vyslanie vojakov na Ukrajinu a očakáva spoluprácu so Spojenými štátmi.

Meloniová po samite tzv. koalície ochotných vyjadrila nádej, že na ďalšom európskom stretnutí o Ukrajine sa zúčastnia aj Spojené štáty.

Dodala, že Rím odmieta vyslanie vojakov na obranu akejkoľvek mierovej dohody medzi Kyjevom a Moskvou. Informujú o tom agentúra AFP a ANSA.

Cieľom samitu v Paríži bolo „finalizovať bezpečnostné záruky“ pre Ukrajinu v prípade prímeria vo vojne rozpútanej Ruskom. Meloniová po summite vyhlásila, že USA by sa „na ďalšom koordinačnom stretnutí“ mali tiež zúčastniť.

„Je dôležité pokračovať v spolupráci so Spojenými štátmi s cieľom zastaviť konflikt a dosiahnuť mier, ktorý zabezpečí suverenitu a bezpečnosť Ukrajiny,“ uviedol úrad Meloniovej.

Podľa jej kancelárie si trvalý mier vyžaduje nielen pokračujúcu podporu pre Kyjev, ale aj „pevné a dôveryhodné bezpečnostné záruky, (ktoré) musia byť založené v euroatlantickom kontexte“.

Meloniová doplnila, že v súčasnosti je dôležité, aby sa čiastočné prímerie na Ukrajine rozšírilo aj na civilnú infraštruktúru, ako sú školy a nemocnice, s cieľom dosiahnuť úplné prímerie. (TASR)

Ruského oligarchu obvinili z rozsiahlych podvodov a súd v Moskve nariadil jeho väzbu až do súdneho procesu.

Je to najzávažnejší prípad proti niektorému z veľkých ruských podnikateľov za ostatné roky.

„Vadima Moškoviča, zakladateľa spoločnosti Rusagro, poslali do vyšetrovacej väzby,“ uviedla tlačová služba moskovských súdov po vypočutí na okresnom súde Meščanskij, pričom dodala, že Moškovič pobudne vo väzbe minimálne do 25. mája.

Zatknutie zakladateľa spoločnosti Rusagro je zriedkavý krok proti vrcholnej podnikateľskej osobnosti. Európska únia v roku 2022 uvalila sankcie na Moškoviča po tom, čo bol jedným z niekoľkých desiatok ľudí, ktorí sa zúčastnili na verejnom stretnutí s Putinom v Kremli v deň, keď Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu. (SITA)

Putin nechce mier, jeho cieľom je rozdeliť USA a Európu, tvrdí ukrajinský prezident Zelenskyj.

Opätovne tiež zdôraznil, že Ukrajina nikdy neuzná svoje okupované územia za ruské.

„Jeho (Putinova) kremeľská mašinéria na tom pracuje už viac ako rok, rozdeľuje Európu, rozdeľuje Európsku úniu, rozdeľuje Spojené štáty štáty zvnútra, pokiaľ ide o podporu Ukrajine,“ povedal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident uviedol, že s výsledkami summitu je spokojný. S každým ďalším stretnutím je podľa neho „pozícia jasnejšia a silnejšia“, a to napriek menším rozdielom medzi 30 krajinami z „koalície ochotných“.

„Spája nás to, že všetci podporujú, vyslovujú sa za podporu Ukrajiny, za bezpečnostné záruky pre nás a to je veľmi dôležité, sú na našej strane,“ povedal novinárom.

Lídri na štvrtkovom summite podľa Zelenského vyslali Rusku jasný signál o tom, že nemôže rozhodovať o „personálnej sile“ ukrajinských ozbrojených síl. Európski predstavitelia sa na stretnutí zhodli, že silná ukrajinská armáda bude pre budúcu bezpečnosť Ukrajiny kľúčová. Zelenskyj si myslí, že rovnaký postoj k tejto veci by mali zachovať aj Spojené štáty.

O silách, ktoré by v budúcnosti zaisťovali ukrajinskú bezpečnosť na jej území, povedal, že „existuje veľa návrhov“ a „veľa otázok“. Odpovedí je však už podľa neho menej. Pokrok v tejto téme očakáva počas nadchádzajúcich stretnutí.

Zelenskyj sa vyjadril aj k dohode s USA o ťažbe ukrajinských nerastných surovín. Podľa jeho slov USA zmenili svoj prístup a chcú uzavrieť podrobnejšiu zmluvu. Obe strany mali na predčasne ukončenej návšteve Zelenského v Bielom dome podpísať rámcovú dohodu.

Informoval, že právnici sa v súčasnosti zaoberajú novými návrhmi a sú pripravení na ich spracovanie. „Nerád by som v USA zanechal pocit, že Ukrajina je vo všeobecnosti proti. Neustále sme prejavovali našu vôľu a vysielali pozitívne signály,“ povedal ukrajinský prezident. (TASR)

Chorvátsko nenasadí vojakov na Ukrajine v prípade prímeria, oznámil chorvátsky prezident Milanovič.

Milanovič to povedal v čase summitu európskych lídrov v Paríži, ktorého cieľom bolo posilniť bezpečnosť Ukrajiny pred potenciálnym prímerím s Ruskom. Na rokovaniach sa diskutovalo o bezpečnostných zárukách pre Kyjev vrátane možného nasadenia vojenských síl tzv. koalície ochotných.

„Chorvátsky vojak nepôjde na Ukrajinu na základe žiadnej dohody, je to absolútne vylúčené,“ vyhlásil Milanovič. "Chorvátska armáda nepôjde na misiu a jedným z dôvodov je, že sa žiadna konať ani nebude - s Chorvátskom či bez neho. Neboli totižto splnené elementárne podmienky pre túto misiu - mierová dohoda a súhlas druhej strany, ktorou je, žiaľ, Rusko,“ dodal prezident.

Milanovič často kritizoval vojenskú pomoc a plány Chorvátska pomáhať pri výcviku ukrajinských jednotiek, pripomína AFP. Záhreb ako člen NATO však poskytol na pomoc Kyjevu stovky miliónov eur aj vojenské vrtuľníky. Napriek obmedzeným právomociam je prezident najvyšším veliteľom armády a má možnosť zasahovať do zahraničnej politiky krajiny.

Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič novinárom v Paríži povedal, že mnohí účastníci summitu „chcú naďalej pomáhať Ukrajine, ako to urobí i Chorvátsko, no bez toho, aby mali ambíciu vyslať svoju armádu na ukrajinské územie“. Premiér prisľúbil, že krajina bude aj naďalej „silne podporovať Ukrajinu“.

Politickí oponenti Milanoviča ho opakovane obvinili z "proruských" postojov a podkopávania dôveryhodnosti Chorvátska v NATO či EÚ, uvádza AFP. Milanovič, ktorý je podľa prieskumov najpopulárnejším politikom v krajine, však opakovane tvrdil, že jeho hlavnou úlohou je brániť záujmy Chorvátska. (TASR)

Poľsko a Francúzsko finalizujú dohodu o bezpečnostných garanciách, oznámil poľský premiér Tusk.

Podľa Tuska sa na summite stretlo 30 prezidentov a premiérov z krajín EÚ aj mimo nej. Všetci účastníci podľa neho vyjadrili jednotný postoj voči ruskej agresii a podporu pokračujúcej pomoci Ukrajine. Zhodli sa aj na potrebe zachovania sankcií voči Rusku a udržiavania silných vzťahov so Spojenými štátmi.

Poľský premiér vyhlásil, že Európa stratila ilúzie o Rusku a začína si budovať vlastnú silu. Najlepšou zárukou mieru podľa neho nie sú kompromisy, ale sila, odhodlanie a solidarita. V tejto súvislosti zdôraznil, že Poľsko bude aktívne podporovať všetky opatrenia na dosiahnutie spravodlivého mieru, pričom kľúčová je obrana východnej hranice EÚ a NATO.

Tusk tiež uviedol, že štáty, ktoré sa zúčastnili na parížskom stretnutí, budú spoločne hľadať aj neštandardné nástroje na formovanie jednotnej európskej politiky napríklad v oblasti sankcií voči Rusku aj v prípade, ak nie všetky členské štáty, ako napríklad Maďarsko, budú tieto iniciatívy podporovať. (TASR)

Ukrajina ani Rusko od utorka nezaútočili na energetickú infraštruktúru v znepriatelenej krajine, hlási Kyjev.

Informoval o tom hovorca ukrajinského ministerstva zahraničia podľa agentúry Reuters.

Spojené štáty v utorok oznámili, že s Ukrajinou a Ruskom uzavreli dve samostatné dohody, v ktorých obe znepriatelené krajiny súhlasili s prerušením vzájomných útokov na energetickú infraštruktúru.

Ruské ministerstvo obrany počas štvrtka obvinilo ukrajinskú armádu, že v stredu aj vo štvrtok zaútočila na ruské energetické zariadenia. Dve takéto lokality Ukrajinci podľa Moskvy zasiahli v Brjanskej oblasti a jednu na Krymskom polostrove, ktorý Moskva anektovala v roku 2014.

Ukrajinský generálny štáb však obvinenia zo strany Ruska poprel. Uviedol, že ukrajinská armáda medzi 25. a 27. marcom nepodnikla žiadne takéto útoky. Moskva podľa vedenia ukrajinskej armády "chrlí dezinformácie, aby falošne obvinila Ukrajinu a predĺžila vojnu".

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok povedal, že prímerie ohľadom energetickej infraštruktúry platí okamžite. Podľa Moskvy začalo platiť už 18. marca. (ČTK)

Vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl počas návštevy Sumskej oblasti udelil vojakom štátne vyznamenania a medaily.

Informoval o tom generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl na svojom facebooku.

Syrskyj ocenil príslušníkov vzdušných útočných jednotiek, námornej pechoty, samostatnej mechanizovanej brigády a aj ďalších príslušníkov ozbrojených síl. Ocenil ich za ich prínos k obrane Ukrajiny.

Vojakom sa poďakoval za ich odolnosť, odvahu a hrdinstvo.

Ukrajinské stíhačky F-16 dokážu zistiť presnú polohu ruskej protivzdušnej obrany.

Ukrajinské lietadlá majú v sebe zabudovaný systém Pylon Integrated Dispensing System a integrovaný systém elektronického boja Pylon Integrated Systems: Pids a Ecips. Ten má „rušičky“ AN/ALQ-162, ktoré môžu zasiahnuť radary a tiež systém varovania pred raketovým útokom AN/AAR-60 na spustenie pasívnej obrany.

„Výstražný systém sa pripája k systému riadenia elektronického boja dánskej spoločnosti Terma, ktorý sa sám pripája k displeju v kokpite a ukazuje, kde sú nepriateľské radary vo vzťahu k jeho lietadlu. Ak ukrajinskí piloti F-16 vykonávajú elektronické spravodajské misie, pravdepodobne sa vo veľkej miere spoliehajú na riadiaci systém Terma,“ tvrdí Forbes.

Rusko nebude rozhodovať, či európske krajiny vyšlú svojich vojakov na Ukrajinu, vyhlásil francúzsky prezident Macron.

Na pláne iniciovanom Francúzskom a Britániou sa teraz chcú podľa Macrona podieľať aj niektoré ďalšie štáty. Vyslanie vojakov na Ukrajinu by mohlo nastať až po prípadnom uzavretí mierovej dohody.

Európske krajiny by mali pomôcť zabezpečiť ukrajinskú bezpečnosť na mori, vo vzduchu a na zemi, povedal Macron podľa agentúr. Nepôjde ale podľa neho o mierové jednotky - vojaci by mali byť rozmiestnení vo viacerých strategických oblastiach.

Rusko, ktoré na Ukrajinu zaútočilo vo februári 2022 a stále časť ukrajinského územia okupuje, odmieta akúkoľvek prítomnosť vojsk krajín NATO na ukrajinskom území. (ČTK)

Rusko obvinilo Ukrajinu z útokov na energetické objekty v ruskej pohraničnej Brianskej oblasti a na anektovanom Kryme.

Nemenovaný vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ vo štvrtok pre agentúru AFP povedal, že Ukrajina a Rusko si od utorka - dňa, keď Biely dom oznámil dohody dosiahnuté na rokovaniach s oboma stranami v Saudskej Arábii - navzájom neútočili na svoje energetické zariadenia.

Ruské ministerstvo obrany však tvrdí, že Kyjev v stredu podnikol dronový útok na elektrické zariadenie v Brianskej oblasti a v tejto oblasti vo štvrtok ostreľoval transformátorovú stanicu. Terčom ukrajinského útoku bolo podľa Kremľa v stredu aj zásobník plynu na Krymskom polostrove.

„Napriek vyjadreniam kyjevského režimu o údajnom zastavení útokov na ruské energetické zariadenia za uplynulých 24 hodín ukrajinské ozbrojené sily pokračovali v útokoch na (ruskú) energetickú infraštruktúru,“ oznámilo ruské ministerstvo.

Spojené štáty v utorok uviedli, že Kyjev a Moskva súhlasili s „vypracovaním opatrení“ vedúcich k zastaveniu úderov na energetickú infraštruktúru na Ukrajine a v Rusku.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (TASR)

Účastníci samitu v Paríži sa podľa českého premiéra Fialu zhodli na potrebe silnej ukrajinskej armády.

Dôvodom je odstrašenie Ruska. Európski lídri preto počítajú s ďalšími dodávkami vojenského materiálu, ale aj podporou ukrajinského obranného priemyslu či výmenou spravodajských informácií.

Posledný vývoj podľa Petra Fialu ukazuje, že Ukrajina je pripravená na prímerie, ale Rusko chce len využívať situáciu a dobývať ďalšie územia. Kto teraz volá po zrušení sankcií, pomáha podľa Fialu Rusku a stojí na strane agresie.

Diskusia o vyslaní vojakov na Ukrajinu je stále predčasná. "Téma je vo vzduchu, ale nie je na stole," uviedol Fiala. Všetky štáty podľa neho najskôr potrebujú poznať podrobnosti prímeria, ako aj štatút jednotiek, ktoré by na Ukrajinu vysielali.

"To sú všetko otvorené otázky, na ktoré nemáme odpovede," poznamenal. (ČTK)

Zatiaľ nenastal čas rušiť sankcie proti Rusku, zhodli sa na samite v Paríži lídri krajín podporujúcich Ukrajinu.

Po skončení samitu lídrov troch desiatok krajín to vyhlásili britský premiér Keir Starmer a nemecký kancelár Olaf Scholz, podľa ktorého by bolo chybou ustupovať Rusku.

Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa všetci lídri zhodli na tom, že Moskve napriek súčasným rokovaniam o prímerí vedeným Spojenými štátmi nejde o skutočný mier.

Rusko žiada zrušenie časti západných sankcií výmenou za to, že pristúpi na pokoj zbraní v Čiernom mori. Svojím prístupom podľa lídrov európskych krajín dáva najavo, že jeho cieľom nie je dosiahnuť mier, ale zbaviť sa obmedzení, ktoré Európa a USA zaviedli v reakcii na inváziu začatú pred viac ako tromi rokmi.

Podľa Scholza bude čas hovoriť o zrušení sankcií až vo chvíli, keď sa obe strany dohodnú na mieri. "K tomu je zatiaľ bohužiaľ stále veľmi ďaleko," povedal podľa agentúry Reuters Scholz po rokovaní. (ČTK)

Putin pripravuje jarnú ofenzívu v Sumskej a Charkovskej oblasti, tvrdí ukrajinský prezident Zelenskyj.

„Môžem potvrdiť, že Putin sa snaží získať čas a pripravuje sa na jarnú ofenzívu. Vidíme prípravy na túto nadchádzajúcu operáciu. Zdieľali sme spravodajské informácie s našimi spojencami. Musíme sa na situáciu pozerať s otvorenými očami. Putin pripravuje novú ofenzívu, najmä v Sumskej a Charkovskej oblasti,“ povedal Zelenskyj.

Podľa ukrajinského prezidenta chcel ruský vodca Vladimir Putin túto operáciu spustiť už minulý rok, ale plány mu prekazila ukrajinská protiofenzíva v ruskej Kurskej oblasti. (SITA)

Rusko a Ukrajina od utorka neútočia na energetické objekty, tvrdí nemenovaný vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ.

„V súvislosti s (Čiernym) morom zatiaľ nie je nič jasné,“ povedal vo štvrtok ukrajinský zdroj.

Zdôraznil však, že „od 25. marca sme nezaznamenali žiadne priame ruské zásahy v energetickom sektore, takže (ani my) sme na ne neútočili“.

Zdroj uviedol, že ruská armáda pri svojich útokoch zasiahla energetické zariadenia na Ukrajine aj po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin v telefonickom rozhovore s americkým lídrom Donaldom Trumpom 19. marca pôvodne súhlasil so zastavením takýchto úderov na 30 dní.

„Od 18. do 25. marca došlo k ôsmim zásahom - dve bomby, šesť dronov“, ktoré zasiahli ukrajinské energetické objekty, spresnil zdroj citovaný AFP. (TASR)

V Paríži sa začal ďalší summit koalície ochotných, prišiel aj ukrajinský prezident Zelenskyj.

Do Paríža pricestovali lídri 31 spojeneckých krajín Ukrajiny, napr. britský premiér Keir Starmer, jeho talianska kolegyňa Giorgia Meloniová, nemecký kancelár Olaf Scholz či podpredseda tureckej vlády Cevdet Yilmaz. Prítomný má byť aj generálny tajomník NATO Mark Rutte, ako aj lídri Európskej únie.

Podľa krátkeho vyhlásenia vydaného Elyzejským palácom bude cieľom tohto ďalšieho summitu ochotných „dokončiť prácu“ v troch bodoch: krátkodobá podpora ukrajinskej armády, obrana udržateľného a trvalého modelu ukrajinskej armády s cieľom zabrániť ruskej invázii a bezpečnostné záruky, ktoré môžu poskytnúť európske armády, čo de facto znamená diskusiu o akýchsi kontingentoch mierových síl.

Macron v stredu počas stretnutia so Zelenským v Elyzejskom paláci povedal, že „prvou zárukou bezpečnosti“ je okamžité posilnenie ukrajinskej armády s „jediným cieľom: zabezpečiť úplné prímerie“ medzi Kyjevom a Moskvou.

V rámci pomoci v objeme dve miliardy eur pošle Francúzsko Ukrajine novú sériu zbraní: protitankové strely Miláno, prostriedky protivzdušnej obrany - ako sú rakety Mica, ktorými sú vybavené francúzske bojové lietadlá Mirage dodávané Ukrajine -, rakety zem-vzduch Mistral, obrnené vozidlá VAB, tanky AMX-10 RC, muníciu vrátane samonavádzacej i množstvo dronov.

Nová vojenská pomoc ukrajinskej armáde zahŕňa aj "výrobu vybavenia" na mieste, dodal Macron počas tlačovej konferencie so Zelenským v Paríži.

Podľa spravodajského webu Euronews majú Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Ukrajina ambíciu predložiť Spojeným štátom na tomto summite mierovú zmluvu, o ktorej by sa mohlo diskutovať už tento štvrtok. (TASR)

Putin dáva o prímerí iba prázdne sľuby, vyhlásil britský premiér Keir Starmer.

Vyjadril sa tak pred stretnutím tzv. koalície ochotných v Paríži, kde budú spojenci Kyjeva diskutovať o ďalšej podpore Ukrajiny.

„Putin - na rozdiel od (ukrajinského) prezidenta (Volodymyra) Zelenského - ukázal, že nie je serióznym hráčom v týchto mierových rozhovoroch. Okolo dohodnutého námorného prímeria v Čiernom mori hrá všelijaké hry, a to aj napriek tomu, že všetky (ostatné) strany konajú v dobrej viere. A popri tom podniká ničivé údery voči ukrajinskému ľudu. Od neho sú to prázdne sľuby,“ uviedol Starmer.

Spojené štáty podľa britského premiéra zohrávajú kľúčovú rolu v riešení konfliktu tým, že zvolali rozhovory o prímerí. Ukrajinský prezident podľa Starmera opakovane preukázal svoje odhodlanie k prímeriu, pričom Európa sa čoraz viac usiluje plniť svoju úlohu pri ochrane budúcnosti Ukrajiny.

"Teraz musí aj Putin ukázať, že je ochotný spolupracovať," dodal britský premiér. (TASR)

Ukrajinská obrana zneškodnila počas noci 42 dronov typu Šahíd. Rusko vyslalo aj balistickú raketu Iskander-M.

Spôsobili škody v Charkovskej, Sumskej, Dnepropetrovskej a Černihivskej oblasti.

Ďalších 26 vzdušných cieľov postupne zmizlo bez negatívnych následkov, oznámilo ukrajinské velenie.

Schopnosť Poľska brániť sa voči prípadnej agresii Ruska je výrazne obmedzená, povedal poľský generál.

Šéf poľského Úradu pre národnú bezpečnosť generál Dariusz Lukowski v rozhovore pre televíziu Polsat News uviedol, že pri súčasnej úrovni zásob by Poľsko pri dnešnom spôsobe vedenia vojny dokázalo viesť obranné boje približne týždeň až dva.

Generál potvrdil, že v niektorých oblastiach má Poľsko muníciu len na niekoľko dní, pričom sa to týka najmä starších typov výzbroje, ku ktorým sa už nové bojové prostriedky nevyrábajú.

Nové platformy zavádzané do poľskej armády v posledných rokoch sú na tom podľa neho lepšie, keďže nákup výzbroje a munície prebiehal paralelne.

Lukowski upozornil, že Poľsko výrazne prispelo k podpore Ukrajiny, čím vyčerpalo časť svojich rezerv, a aktuálne ich dopĺňa.

Zdôraznil zároveň, že pomoc Ukrajine je v súčasnosti poskytovaná opatrne a po analýze možných rizík pre poľskú bezpečnosť.

Na modernizáciu obranného priemyslu má byť z novozriadeného Fondu bezpečnosti a obrany presunutých 30 miliárd zlotých (7,17 mld. eur) z Plánu obnovy.

Poľský rozpočet na obranu na rok 2025 má dosiahnuť 187 miliárd zlotých (45 mld. eur). Lukowski verí, že počas nasledujúcich dvoch až troch rokov sa Poľsku podarí vybudovať dostatočný obranný potenciál.

Poľsko podľa analýzy spoločnosti Deloitte plánuje v rokoch 2025-35 investovať do obrany približne 1,9 bilióna zlotých (460 miliárd eur), čo je viac než dvojnásobok výdavkov za roky 2014-24, keď dosiahli 825 miliárd zlotých (199 miliárd eur). (TASR)

Z boja bolo vyradených ďalších 1 670 okupantov, od začiatku invázie zhruba o 908 890, tvrdí velenie Ukrajiny.

Ruská armáda prišla aj o 16 bojových obrnených vozidiel, 58 delostreleckých systémov, dva raketomety, jeden protivzdušný systém, 108 dronov a 169 kusov autocisterien a inej automobillovej techniky.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 438 tankov, 21 701 obrnených bojových vozidiel pechoty, 25 265 delostreleckých systémov a 1 343 raketometov.

Severná Kórea poslala tento rok do Ruska na jeho podporu vo vojne proti Ukrajine ďalších najmenej 3 000 vojakov.

Moskve naďalej dodáva aj rakety a muníciu, tvrdí juhokórejská armáda.

„Odhaduje sa, že v januári až februári bolo vyslaných ďalších 3000 vojakov ako posily,“ uviedol juhokórejský Zbor náčelníkov štábov a dodal, že z pôvodných 11-tisíc severokórejských vojakov vyslaných do Ruska (v minulom roku) bolo pravdepodobne 4000 zabitých alebo zranených.

Toto vyjadrenie prišlo v súvislosti s obavami, že prehlbujúce sa vojenské zbližovanie Severnej Kórey a Ruska by mohlo viesť k tomu, že Moskva výmenou za rozmiestnenie vojsk odovzdá Pchjongjangu pokročilé zbrojné technológie.

Rusko ani Severná Kórea nepotvrdili správy o nasadení severokórejských vojakov v ruskej Kurskej oblasti. Avšak ruský prezident Vladimir Putin a severokórejský vodca Kim Čong-un minulý rok podpísali dohodu o komplexnom strategickom partnerstve. Dohoda zahŕňa napríklad vzájomné poskytnutie vojenskej pomoci v prípade napadnutia jednej zo strán. (TASR)

Ruské jednotky podnikli masívne dronové útoky na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov a obec Zoločiv.

Údery zranili najmenej 17 ľudí a spôsobili značné škody, oznámili tamojšie úrady.

V centre Charkova hlásia po útokoch štyri požiare. Úrady zverejnili fotografie hasičov, ktorí bojujú s plameňmi popri hromadách trosiek.

Rusko na mesto podniklo útok s najmenej 12 dronmi, spresnil starosta Charkova Ihor Terechov s tým, že zranenia tam utrpelo najmenej deväť ľudí. Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov na sociálnej sieti Telegram doplnil, že medzi zranenými je aj 12-ročné dievča.

„V tejto súvislosti sú reči o zmiernení tlaku na Rusko, zrušení sankcií a podobne rozhodne nevhodné a neužitočné. Rusko každý deň zabíja a predlžuje túto vojnu. Návrh USA na bezpodmienečné prímerie je na stole už pol mesiaca. (...) Bez tlaku na Rusko nebude žiadny výsledok,“ reagoval na najnovšie útoky prezident Zelenskyj.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

Ordinary Ukrainian cities: Kharkiv, Sumy, Dnipro. Ordinary life, and Russian strikes that should never have happened. Every day in Ukraine is marked by large-scale attacks with strike drones, mostly “Shaheds”—it was Iran that taught Russia how to produce such drones.

Today, https://t.co/l1NjHPY6l1

Length: (00:00)

26.3.2025 o 21:48 · archivované: 27.3.2025 o 6:07

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruská polícia zadržala miliardára Vadima Moškoviča, zakladateľa jednej z najväčších poľnohospodárskych spoločností Rusagro.

Obvinený je z podvodu. Informuje o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na ruské médiá.

Okrem 57-ročného Moškoviča polícia zadržala aj bývalého generálneho riaditeľa Rusagra Maxima Basova a vypočula súčasného šéfa podniku Timura Lipatova. Vykonala tiež razie vo viacerých kanceláriách spoločnosti.

Spoločnosť Rusagro vo vyhlásení potvrdila, že niekoľko jej kancelárií bolo prehľadaných, ale vyšetrovanie nesúvisí s jej „súčasnými aktivitami“. Všetky činnosti podľa vyhlásenia pokračujú a spoločnosť aj naďalej plní svoje záväzky.

„Sme presvedčení o transparentnosti našej práce a očakávame, že postupy budú ukončené čo najskôr,“ píše sa v stanovisku.

Vadim Moškovič. (zdroj: Wikipedia)

Moškovič Rusagro založil v roku 2004. V rokoch 2006 až 2014 bol aj členom hornej komory ruského parlamentu. Po uvalení západných sankcií Moškovič v roku 2022 odstúpil z funkcie predsedu predstavenstva spoločnosti a znížil svoj vlastnícky podiel pod 50 percent. V októbri toho istého roka naňho uvalila sankcie Európska únia.

Rusagro je popredným ruským výrobcom cukru, mäsa, oleja a tukových výrobkov a patrí medzi piatich najväčších vlastníkov pôdy v Rusku. Nedávno oznámilo plány na vývoz obilia do východnej Afriky.

Ruská vláda Rusagro minulý rok zaradila na zoznam „hospodársky významných podnikov“ pre hospodársku suverenitu a bezpečnosť Ruska.

Reuters pripomína, že vyšetrovanie spoločnosti sa začalo v období, keď Moskva čoraz častejšie konfiškuje majetok domácich spoločností.

Súdy začiatkom roka rozhodli, že moskovské letisko Domodedovo, jedna z najväčších spoločností obchodujúcich s obilninami Rodnie Polya a 16 strategických skladov spoločnosti Raven Russia musia byť pre väzby so zahraničím odovzdané do správy štátnych orgánov. (TASR)

Nálet ruských dronov na Charkov a obec Zoločiv si vyžiadal podľa ukrajinských úradov takmer dve desiatky zranených.

"Zatiaľ sa vie o deviatich zranených v Charkove a ôsmich v Zoločive," napísal denník Ukrajinská pravda s odvolaním sa na miestne úrady. 

Denys Shmyhal
@Denys_Shmyhal

russia attacked Kharkiv with drones. Residential buildings and civilian infrastructure were damaged.
Rescuers and paramedics are on the ground. All victims are being treated. The removal of the consequences of the attack is underway.
russia is not seeking peace, russia is https://t.co/w0IvfUppGQ

Length: (00:00)

26.3.2025 o 21:22 · archivované: 26.3.2025 o 23:34

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

"Medzi zranenými v Charkove je 12-ročné dievča," napísal na sociálnej sieti Telegram šéf oblastnej správy Oleh Synehubov o následkoch náletu ruských dronov. 

Medzi zranenými po útoku na Zoločiv je aj štvorročné dievča, uviedla ukrajinská prokuratúra. Zoločiv leží severne od Charkova. (ČTK)