Ukrajina Rusko Online: Ukrajinci bojujú aj v ruskej Belgorodskej oblasti, obsadili časť dediny kúsok za hranicami

NATO počas cvičení v Holandsku použilo poznatky z vojny na Ukrajine. (TASR)

Ruské ministerstvo zahraničia vyhlásilo, že Záporožská elektráreň je ruská a Moskva vylučuje jej odovzdanie.

"Spoločná prevádzka Záporožskej jadrovej elektrárne s akýmkoľvek iným štátom je rovnako neprijateľná," uviedla ruská diplomacia na webe a dodala, že takáto správa by nemohla "riadne zabezpečiť" bezpečnosť.

Rusko sa zmocnilo tejto ukrajinskej atómovej elektrárne na začiatku svojej invázie do susednej krajiny v roku 2022.

Zariadenie, ktoré je považované za najväčšie v Európe, v súčasnosti nevyrába elektrinu. Nachádza sa blízko frontovej línie a obe strany sa obviňujú z útokov na neho.

Trump nedávno podľa Washingtonu v telefonáte so Zelenským navrhol, aby USA spravovali ukrajinské jadrové elektrárne, "americké vlastníctvo" týchto zariadení by ich podľa neho chránilo. Zelenskyj podľa agentúry Reuters uviedol, že elektrárne patria Ukrajincom.

Ruské ministerstvo zahraničia vo svojom vyhlásení uvádza, že reaguje na "špekulácie médií ohľadom možného prevodu Záporožskej jadrovej elektrárne Ukrajine alebo pod spoločnú kontrolu zariadení s Ukrajinou, USA alebo zástupcami medzinárodných organizácií". (ČTK)

Americký prezident Donald Trump označil dosiahnutie dohôd za "veľký pokrok v otázke Ukrajiny". (ČTK)

Kremeľ zverejnil zoznam energetických zariadení, ktorých sa podľa neho týka prímerie. (ČTK)

Rusko klame o tom, že dohoda o neútočení je podmienená sankciami, vyhlásil ukrajinský prezident.

"Kremeľ opäť klame, keď tvrdí, že prímerie v Čiernom mori údajne závisí od sankcií, a že prímerie v energetike sa údajne začalo 18. marca. Moskva vždy klame," deklaroval Zelenskyj.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Je otázne, či nová dohoda o prímerí v Čiernom mori vôbec začne platiť. Kremeľ si kladie podmienky Čítajte 

Vyhlásenie, ktoré zverejnil Biely dom, je podľa neho "absolútne jasné". "Záleží na svete a na všetkých, ktorí skutočne potrebujú mier, či bude Rusku dovolené opäť klamať," dodal Zelenskyj. (TASR)

Rusko je pre USA stále bezpečnostnou hrozbou, tvrdí riaditeľka amerických tajných služieb.

Ako hrozby tiež označila Čínu, Irán a Severnú Kóreu. 

Gabbardová pripomenula, že Rusko má veľký jadrový arzenál a označila ho za "impozantného konkurenta". V správe tajných služieb, o ktorej diskutovala so senátormi, sa tiež uvádza, že vojna na Ukrajine Moskve poskytla "bohaté skúsenosti v boji proti západným zbraniam a spravodajským službám."

Poukázala na to, že jedným z najdôležitejších dodávateľov zbraní pre Rusko je Irán, ktorý sa však podľa nej nepokúša vyvinúť jadrovú zbraň.

Severná Kórea je podľa výpovede šéfky tajných služieb naďalej odhodlaná zvýšiť svoje vojenské kapacity, ktoré by jej umožnili zasiahnuť americké sily v priľahlom regióne alebo aj priamo americké územie.

Najväčšiu hrozbu pre USA však podľa výročného hodnotenia tajných služieb pre USA predstavuje Čína, ktorá je schopná zasiahnuť Spojené štáty konvenčnými zbraňami, ohroziť americkú infraštruktúru kybernetickými útokmi a zamerať sa môže aj na ich prostriedky vo vesmíre. Čína zároveň chce do roku 2030 USA vytlačiť z pozície lídra v oblasti umelej inteligencie.

"Títo aktéri v niektorých prípadoch spolupracujú v rôznych oblastiach a ich cieľom je poškodiť záujmy USA," povedala Gabbardová senátorom. (TASR)

Británia verí, že dohoda o mieri na Čiernom mori je predzvesťou konca vojny.

"Naše stanovisko v tejto chvíli je, že, samozrejme, dúfame v pokrok," uviedol hovorca britského premiéra Keira Starmera bezprostredne po oznámení dohody. "Vývoj pozorne sledujeme," dodal.

Britská vláda zatiaľ nemá jasno v tom, či bude nasledovať Spojené štáty v rozhodnutí zmierniť niektoré sankcie voči Rusku v rámci tejto dohody.

Po rokovaniach delegácií USA, Ruska a Ukrajiny v Saudskej Arábii sa strany dohodli na zaistení bezpečnej plavby, vylúčení použitia vojenskej sily a zabránení využívania komerčných plavidiel na vojenské účely v Čiernom mori.

Vo vyhláseniach sa tiež uvádza, že USA pomôžu obnoviť prístup Ruska na svetový trh v oblasti vývozu poľnohospodárskych výrobkov a hnojív, znížiť náklady na námorné poistenie a zlepšia prístup k prístavom a platobným systémom pre takéto transakcie.

Poslanec britských Liberálnych demokratov Calum Miller uviedol, že podľa neho "neexistuje žiadny dôvod na zrušenie sankcií, kým Rusko pokračuje v okupácii Ukrajiny a ohrozuje iné krajiny". Dodal, že americký prezident Donald Trump "si nechal zakryť oči, ak si myslí, že dohoda o Čiernom mori je spravodlivou výmenou za zrušenie ruských sankcií".

Britský finančník a kritik Ruska Bill Browder zdieľal rovnaký názor ako Miller. Uviedol, že dohoda pre zrušenie sankcií "úplne stráca zmysel" a podľa neho tento krok len "zachránil ruské ropné rafinérie, ktoré sú jedným z kľúčových motorov financovania ich vojny". (TASR)

Dohoda o neútočení V Čiernom mori začne platiť až po zrušení sankcií na banky, odkázal Kremeľ. (TASR)

Dánsko poskytne záruky na kompenzáciu dánskych spoločností ochotných investovať do ukrajinského obranného priemyslu.

Dánska vláda prostredníctvom Dánskeho exportného a investičného fondu (EIFO) plánuje garantovať až 70 % investícií domácich spoločností v ukrajinskom obrannom sektore. Celková hodnota programu je 130 miliónov eur. Dánsko už skôr vyčlenilo 98 miliónov eur na nákup vybavenia zameraného na posilnenie energetickej bezpečnosti Ukrajiny v rámci ukrajinsko-dánskeho energetického partnerstva.

„EIFO je dánskym podnikom dobre známa, pretože už prostredníctvom tohto nástroja aktívne podporuje domáce aj ukrajinské podniky,“ povedala ukrajinská ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková. (SITA, Ukrajinská pravda)

Dohoda o neútočení v Čiernom mori je "krok správnym smerom", vyhlásil ukrajinský prezident Zelenskyj.

Kritizoval však záväzok USA pomôcť Rusku s vývozom poľnohospodárskych produktov. 

"Je príliš skoro povedať, či to bude fungovať, ale boli to správne stretnutia, správne rozhodnutia, správne kroky. Nikto nemôže obviniť Ukrajinu, že po tomto nesmeruje k udržateľnému mieru," vyhlásil Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve.

Ukrajinský prezident zdôraznil, že Kyjev svoju časť dohody dodrží. Hoci Rusku nedôveruje, "urobíme svoju prácu tak aby sme implementovali dohody zo stretnutia Ukrajiny a USA", povedal Zelenskyj. Tiež dúfa, že prímerie na mori sa začne okamžite.

V prípade, že by Rusko dohodnuté podmienky porušilo, Zelenskyj bude podľa vlastných slov od amerického prezidenta Donalda Trumpa požadovať dodávky ďalších zbraní a nové sankcie voči Rusku.

Zelenskyj však kritizoval rozhodnutie Washingtonu pomôcť obnoviť prístup Ruska na svetový trh s poľnohospodárskymi výrobkami "Domnievame sa, že ide o oslabenie pozície a oslabenie sankcií, zatiaľ nepoznáme podrobnosti tohto bodu," ozrejmil.

Podľa Zelenského sa tiež ukrajinskí a americkí predstavitelia dohodli, že tretie strany, ako napríklad Turecko, by mohli dohliadať na aspekty dohodnutého prímeria.

"Toto nie je zlá vec, napríklad niekto z Európy alebo napríklad Turecko sa môže podieľať na situácii na mori a možno niekto z Blízkeho východu na situácii v energetike," povedal Zelenskyj s odkazom na dohodnuté prímerie v týchto dvoch oblastiach. (TASR)

USA, Rusko a Ukrajina sa na rokovaniach v Rijáde dohodli na pozastavení útokov v Čiernom mori.

Konkrétne je dohoda na zaistení bezpečnej plavby, vylúčení použitia vojenskej sily a zabránení využívania komerčných plavidiel na vojenské účely v Čiernom mori.

Vyplýva to zo spoločných vyhlásení, ktoré v utorok zverejnil Biely dom.

V dvoch spoločných vyhláseniach po separátnych rokovaniach amerických, ruských a ukrajinských expertných skupín sa uvádza, že USA pomôžu obnoviť prístup Ruska na svetový trh v oblasti vývozu poľnohospodárskych výrobkov a hnojív, znížiť náklady na námorné poistenie a zlepšia prístup k prístavom a platobným systémom pre takéto transakcie.

Ukrajine Spojené štáty vyjadrili podporu v súvislosti so snahou dosiahnuť dohodu o výmene vojenských zajatcov, návrate civilných väzňov a násilne odvlečených ukrajinských detí.

Strany sa tiež dohodli, že vypracujú opatrenia súvisiace s dohodou medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom o neútočení na energetické zariadenia, s ktorou súhlasila aj Ukrajina.

Biely dom vo vyhlásení uvádza, že obom stranám USA zopakovali požiadavku prezidenta Donalda Trumpa o zastavení zabíjania, čo je nevyhnutným krokom k dosiahnutiu trvalého mierového riešenia.

"Na tento účel budú Spojené štáty naďalej podporovať rokovania medzi oboma stranami s cieľom dosiahnuť mierové riešenie v súlade s dohodami uzavretými v Rijáde," uvádza sa vo vyhláseniach. (TASR)

Rusko je schopné viesť aktívne bojové operácie proti Ukrajine ešte približne rok bez potreby novej mobilizácie, tvrdí expert.

Ako referuje web gazeta.ua, vo vysielaní Espreso TV to povedal vojenský expert Defence Express Ivan Kyryčevskyj.

„Rusi možno majú pre tento rok zdroje na útočné operácie. Vieme zhruba odhadnúť, koľko personálu majú v tejto chvíli k dispozícii. Neberieme však do úvahy skutočnosť, že Putin vydal dekrét, podľa ktorého sa naši ľudia na dočasne okupovaných územiach musia do septembra zlegalizovať - čiže prijať ruské občianstvo alebo odísť. To môže, žiaľ, poskytnúť Rusom dodatočné mobilizačné zdroje na nútenú mobilizáciu,“ vysvetlil Kyryčevskyj.

Expert tiež poznamenal, že Rusi sa už zmierili s tým, že ich operačné schopnosti degradovali natoľko, že potrebujú posielať do akcie „živú silu“ v kombinácii s určitou leteckou a delostreleckou podporou.

„Preto by sme sa teraz mali zamerať na pesimistickejší variant, a to ten, že Rusi majú personálne zdroje na vedenie vojny zhruba na rok, bez mimoriadnych rozhodnutí. Také by boli napríklad rozhodnutia o novej mobilizácii v Rusku,“ skonštatoval Kyryčevskyj. (SITA)

Rusko má záujem zlepšenie vzťahov s USA, nie o zmysluplné ukončenie vojny na Ukrajine, tvrdí Inštitút pre štúdium vojny.

Podľa expertov z amerického inštitútu Kremeľ uprednostňuje skôr bilaterálne rokovania o vzťahoch so Spojenými štátmi.

„Ruská federácia opakuje existujúce naratívy, ktorých cieľom je podkopať ukrajinskú podporu rozhovorom v Rijáde,“ tvrdia analytici a dodávajú, že Moskva „pravdepodobne nemá záujem viesť zmysluplné rozhovory o ukončení vojny“.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyzval Ukrajincov, aby odôvodnili, prečo by Kremeľ nemal požadovať „denacifikáciu“ Ukrajiny ako podmienku ukončenia vojny.

Zároveň zopakoval vyhlásenia, v ktorých obvinil európske krajiny zo snahy predĺžiť vojnu na Ukrajine, čo by mohlo pravdepodobne vraziť klin medzi Európu a Spojené štáty.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová sa pokúsila bagatelizovať domáce očakávania týkajúce sa aktuálnych rozhovorov v Saudskej Arábii, pričom uviedla, že verejnosť by nemala očakávať žiadne prelomy a v technických otázkach je ešte potrebné vykonať veľa práce.

„Tieto vyhlásenia naďalej signalizujú domácemu ruskému publiku, že Rusi by nemali v dohľadnom čase očakávať trvalý mier na Ukrajine, a podporujú tlak Kremľa na podmienky pre dlhotrvajúcu vojnu,“ píše sa v správe Inštitútu pre štúdium vojny. (SITA)

Ukrajina by mala bojovať proti ruskej invázii, aj keby USA Kyjevu zastavili všetku podporu, myslí si viac ako 80 percent Ukrajincov.

Vyplýva to z prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS). Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Jasná väčšina Ukrajincov, a to 82 percent oslovených, je presvedčená, že Ukrajina by mala za každých okolností pokračovať v boji. Len osem percent opýtaných uviedlo, že by boli akceptovali kapituláciu," uviedol inštitút.

O nutnosti pokračovania v boji proti ruskej invázii je presvedčených 78 percent respondentov na východe a 83 percent na západe Ukrajiny.

Prieskum KIIS uskutočnil od 12. do 22. marca. Celkovo v ňom oslovil 1 326 ľudí vo veku nad 18 rokov v regiónoch Ukrajiny kontrolovaných vládou. (SITA)

Ukrajinci postúpili do Demidovky v ruskej Belgorodskej oblasti, uviedol Inštitút pre štúdium vojny.

Experti na základe geolokalizovaných záberov z pondelka tvrdia, že Ukrajinci postúpili do centra obce, ktorá sa nachádza severozápadne od ruského mesta Belgorod.

„Ukrajinské sily nedávno postúpili do Demidovky pri medzinárodnej hranici v Belgorodskej oblasti,“ uvádza sa v správe.

Ruskí „vojenskí velitelia“ priznali, že ukrajinské jednotky postúpili do južných častí Demidovky, ale zároveň popreli, že Ukrajinci dobyli toto mesto.

Ukrajinské sily spustili útoky na Belgorodskú oblasť minulý týždeň. Prvé správy o ukrajinských útokoch odtiaľ začali prichádzať 18. marca vo večerných hodinách. Ukrajinci odvtedy postúpili pri neďalekých obciach Grafovka a Prilesie.

Ukrajinské jednotky tiež podnikli útok v smere na Popovku, západne od Demidovky. Ukrajinci podľa ISW používajú štvorkolky a obrnené vozidlá a útočia s pechotou v malých skupinách.

Institute for the Study of War
@TheStudyofWar

2/ Ukrainian forces recently advanced in Belgorod Oblast and near Toretsk and Pokrovsk, and Russian forces recently advanced near Siversk, Toretsk, Pokrovsk, and Velyka Novosilka. https://t.co/mXApK0ibv4

24.3.2025 o 23:45 · archivované: 25.3.2025 o 13:14

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinská a americká delegácia absolvovali v Rijáde rokovanie. Podrobnosti oznámia neskôr, tvrdí ukrajinský zdroj.

Rokovania medzi ukrajinskými a americkými predstaviteľmi sa uskutočnili po rusko-americkej schôdzke, ktorá sa konala tiež v Rijáde a podľa médií trvala 12 hodín, pričom však nepriniesla žiadne oznámenie o prímerí.

Kremeľ neskôr v utorok uviedol, že obsah rozhovorov Ruska s USA nebude zverejnený a že ich výsledky sa stále analyzujú. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podotkol, že kontakty s Washingtonom budú pokračovať, pričom však konkrétny dátum ďalšieho stretnutia nebol určený.

Ruské tlačové agentúry ešte v noci na utorok informovali, že Rusko a USA plánujú vydať spoločné vyhlásenie o výsledkoch rozhovorov.

Člen ruskej delegácie v Rijáde, dlhoročný ruský diplomat Grigorij Karasin v rozhovore pre agentúru TASS uviedol, že počas 12-hodinového maratónu rokovaní s americkou delegáciou "hovorili o všetkom".

"Bol to intenzívny dialóg, nie jednoduchý, ale veľmi užitočný pre nás aj pre Američanov," uviedol Karasin pre tlačovú agentúru TASS a dodal, že sa diskutovalo o mnohých problémoch.

"Samozrejme, zďaleka sme nevyriešili všetko, nezhodli sme sa vo všetkých bodoch, ale zdá sa, že tento typ diskusie je veľmi aktuálny," ozrejmil s tým, že rokovania Ruska a USA budú pokračovať za účasti medzinárodného spoločenstva vrátane OSN a jednotlivých štátov. (TASR)

Diplomacia s Ruskom musí byť podporená palebnou silou, sankciami a tlakom, vyhlásil šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha.

Sybiha tak reagoval po ruskom raketovom útoku na mesto Sumy. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

Moskva hovorí o mieri a súčasne podniká brutálne útoky na husto obývané obytné oblasti vo veľkých ukrajinských mestách, uviedol Sybiha na mikroblogovacej sieti X.

„Pred niekoľkými hodinami ďalšie hrozné ruské bombardovanie centra mesta Sumy zranilo desiatky civilistov vrátane mnohých detí. Namiesto prázdnych vyhlásení o mieri musí Rusko prestať bombardovať naše mestá a ukončiť svoju vojnu proti civilistom," napísal ukrajinský minister zahraničia.

Andrii Sybiha 🇺🇦
@andrii_sybiha

Moscow speaks of peace while carrying out brutal strikes on densely populated residential areas in major Ukrainian cities.

A few hours ago, another horrific Russian bombing of Sumy's city center injured dozens civilians, including many children.

Instead of making hollow https://t.co/WLAhFZbDnJ

Length: (00:00)

24.3.2025 o 16:19 · archivované: 25.3.2025 o 11:06

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Včerajšie rusko-americké rokovania v Rijáde boli technické, ich obsah nebude zverejnený, vyhlásil hovorca Kremľa.

Výsledky rozhovorov teraz Moskva analyzuje, dodal Dmitrij Peskov.

Pondelkové rozhovory trvali viac ako 12 hodín a podľa skorších informácií sa mali týkať predovšetkým prímeria na Čiernom mori a bezpečnosti plavby, ktorá je dôležitá pre vývoz obilia. (ČTK)

Ruská delegácia sa vracia z Rijádu, kde rokovala s Američanmi o Ukrajine, dnes večer bude v Moskve, povedal v ruskej televízii senátor Vladimir Džabarov s odvolaním sa na telefonát s jedným z ruských vyjednávačov, senátorom Grigorijom Karasinom.

"Hovoril som s ním asi pred poldruhou hodinou. Hovoril, že odchádza na letisko. Odlietajú, alebo už odleteli z Rijádu. Budú mať cestou medzipristátia, večer očakávame našu delegáciu v Moskve," citovala senátorovo vyjadrenie štátna agentúra TASS.

Karasin podľa Džabarova charakterizoval rokovania s americkou delegáciou ako ťažké, ale konštruktívne. (ČTK)

Ukrajinské letectvo zaútočilo na vojenské stanovište v Kondratovke v Kurskej oblasti.

Ukrajinský Generálny štáb informoval, že útoky zabili 30 ruských vojakov.

"V dôsledku úderu bol (cieľ) úplne zničený," uvádza sa vo vyhlásení s tým, že letectvo bude pokračovať v zameriavaní ruských pozícií.

Kondratovka je obec v západnej časti Kurskej oblasti neďaleko hraníc s Ukrajinou.

Rokovania v Rijáde pokračujú medzi americkou a ukrajinskou delegáciou, píše agentúra AFP.

"My stále pracujeme s Američanmi," povedal nemenovaný ukrajinský diplomat skupinke novinárov, v ktorej bol aj zástupca agentúry AFP.

Už v nedeľu sa americkí vyjednávači stretli s ukrajinskou delegáciou, ktorú viedol minister obrany Rustom Umerov. Ten označil rozhovory za produktívne.

Nové rokovania medzi Američanmi a Ukrajincami sa očakávali už v pondelok, po konci stretnutia s ruskou stranou, ktorá sa však pretiahlo. Nakoniec sa teda koná až dnes.

Rusko v noci podniklo ďalší veľký útok proti Ukrajine. Vyslalo raketu Iskander-M a 139 dronov.

Zostreliť sa podarilo 78 dronov, ďalších 34 nedoletelo do cieľa, zrejme pod vplyvom rušenia prostriedkami rádioelektronického boja. 

Ruský útok spôsobil škody v Charkovskej, Sumskej, Poltavskej, Kirovohradskej, Kyjevskej, Čerkaskej a Odeskej oblasti, informovalo ukrajinské letectvo. 

Ruské ministerstvo obrany predtým informovalo o zničení piatich ukrajinských dronov nad anektovaným Krymom.

V Poltavskej oblasti utrpeli zranenia dvaja pracovníci priemyselného podniku, v ktorom po dopade trosiek zostrelených ruských dronov vypukol požiar, napísal šéf oblastnej správy Volodymyr Kohut.

V Záporožskej oblasti bola pri nálete dronov zranená päťdesiatosemročná žena a 30-ročný muž, informoval šéf oblasti Ivan Fedorov. Pri útoku ruského dronu na Cherson bol zranený 19-ročný mladík, informoval náčelník vojenskej správy mesta Roman Mročko.

V Kyjevskej oblasti vypukli pri náletoch požiare v skladoch, ktoré hasiči medzitým uhasili. Všetko sa zaobišlo bez obetí a ranených, uviedli.

V Charkovskej oblasti na východe krajiny Rusi podnikli veľký nálet na Izjum, kde drony zasiahli civilný podnik a spôsobili rozsiahly požiar. Ani tu nie sú hlásené obete či ranení, dodali záchranári. (ČTK)

USA a Rusko chystajú spoločné vyhlásenie. Podľa zdrojov CBS oznámia dohodu o prímerí v Čiernom mori.

Informovaní boli aj ukrajinskí predstavitelia, uviedol jeden zo zdrojov.

Vyhlásenie by malo prebehnúť o 9:00 stredoeurópskeho času. (CBS News)

Rokovania s USA o Ukrajine v Rijáde neboli jednoduché, ale boli užitočné pre obe krajiny, povedal  jeden z ruských vyjednávačov.

Senátor Grigorij Karasin vyjadril záujem do rokovaní zapojiť OSN. Karasin uviedol, že sa obom stranám podarilo posúdiť "mnohé problémy", ale nezmienil sa o konkrétnych témach pondelkových rozhovorov, poznamenal denník Kommersant.

"Posudzovalo sa všetko. Bol to obsažný, ale nie jednoduchý dialóg, ale veľmi užitočný pre nás aj pre Američanov. Rokovali sme o mnohých problémoch. Nevyriešili sme samozrejme ani zďaleka všetko, nie vo všetkom sme sa zhodli, ale zdá sa mi, že rokovanie prišlo v pravý čas vzhľadom na príchod novej administratívy (USA) a nových politikov, ktorí prišli na schôdzku expertných skupín," povedal Karasin.

"Budeme (v rokovaní) pokračovať, so zapojením medzinárodného spoločenstva, predovšetkým OSN a jednotlivých krajín. Vo všeobecnosti zostal dojem konštruktívneho dialógu, ktorý je potrebný. Američania na tom tiež majú záujem," dodal ruský senátor, ktorý - ako pripomenula agentúra AFP - bol profesionálnym diplomatom.

Pondelkové rokovania medzi ruskou a americkou delegáciou trvali viac ako 12 hodín. Moskvu na rokovaní podľa Kremľa zastupovali Karasin, predseda zahraničného výboru Rady federácie, teda hornej komory ruského parlamentu, a poradca riaditeľa ruskej tajnej služby FSB Sergej Beseda.

Podľa televízie CBS News americko-ruské rokovania v Rijáde pozitívne hodnotí aj delegácia z USA. Nemenované zdroje uviedli, že "správy od amerického technického tímu v Rijáde zdieľané s administratívou USA vyzerali optimisticky".

Podľa vyjadrenia hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova z pondelka sa rokovania mali zamerať predovšetkým na oživenie dohody z roku 2022 o bezpečnej preprave ukrajinských poľnohospodárskych produktov cez Čierne more. (ČTK)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 180 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 905 940, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o päť tankov, 18 obrnených bojových vozidiel pechoty, 61 delostreleckých systémov a tri raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 425 tankov, 21 670 obrnených bojových vozidiel pechoty, 25 190 delostreleckých systémov a 1 341 raketometov.