Ukrajina Rusko Online: Putinov dekrét má prinútiť k odchodu Ukrajincov odmietajúcich ruské pasy

Slovenské požiadavky na obnovenie tranzitu plynu cez Ukrajinu sa podľa Sakovej nemenia ani po útokoch v Sudži. (SITA)

Trumpov vyslanec Witkoff vyhlásil, že Kyjev "súhlasil" s prezidentskými voľbami na Ukrajine, píše Politico.

Informoval o tom portál Politico, podľa ktorého Witkoff neposkytol podrobnosti alebo dôkazy na podporu svojho tvrdenia.

Vyslanec v rozhovore s americkým novinárom Tuckerom Carlsonom zverejneným v piatok uviedol, že "na Ukrajine budú voľby" a dodal, že vedúci predstavitelia Ukrajiny s tým súhlasili.

Administratíva Trumpa podľa webu Politico zvyšuje tlak, aby prinútila Ukrajinu usporiadať voľby. Tie sa v súlade s ukrajinskou ústavou odkladajú, pretože v krajine platí vojnový stav.

Trump dokonca minulý mesiac označil ukrajinského prezidenta za "diktátora bez volieb". Politico píše, že toto tvrdenie je v súlade s Ruskom podporovanými naratívmi, ktoré sa usilujú podkopať legitimitu ukrajinského vedenia.

Kritici tvrdia, že voľby v čase prebiehajúcej vojny by vystavili Ukrajinu destabilizačnej taktike Ruska. Ich organizácia v krajine, ktorá sa už viac ako tri roky bráni ruskej invázii, by bola logisticky náročná. Mnoho voličov navyše z krajiny utieklo alebo bojujú na fronte.

Zdroje portálu Politico z prostredia ukrajinského parlamentu a amerických republikánov tento mesiac uviedli, že štyria vysokopostavení spolupracovníci Trumpa viedli tajné rokovania s predstaviteľmi ukrajinskej opozície vrátane bývalej premiérky Julije Tymošenkovej a popredných členov strany exprezidenta Petra Porošenka.

Diskusie sa sústredili na prípadné rýchle zorganizovanie prezidentských volieb. Porošenko a Tymošenková po medializácii tejto správy podporili odklad volieb na Ukrajine až do obdobia, keď sa skončí vojna rozpútaná Ruskom vo februári 2022.

Witkoff v rozhovore hovoril aj o možnom vstupe Ukrajiny do NATO, s čím Rusko kategoricky nesúhlasí. "Ak má byť uzavretá mierová dohoda, Ukrajina nemôže byť členom NATO. Myslím, že to je do veľkej miery akceptované," vyhlásil americký vyslanec.

Vyslanec Bieleho domu tiež uviedol, že na neho urobilo dojem, aký "láskavý" bol Putin počas ich rozhovorov, a pochválil ho ako "múdreho a priameho". (TASR)

Putin tlačí na Ukrajincov žijúcich v Rusku a okupovaných územiach Ukrajiny zlegitimovať svoj status alebo odísť.

Uviedli to britské spravodajské služby. Informovala o tom agentúra DPA.

Putin podpísal dekrét, ktorý zaväzuje ukrajinských občanov žijúcich na spomínaných územiach, aby si do 10. septembra "vysporiadali svoj status" alebo opustili oblasti. Britské ministerstvo obrany to uviedlo vo svojej najnovšej správe od spravodajských služieb o vývoji vojny na Ukrajine.

"Putinov dekrét má takmer určite prinútiť k odchodu ukrajinských občanov... ktorí odmietajú prijať ruské pasy a občianstvo," píše sa v správe zverejnenej na platforme X. Kremeľ pokračuje v politike "porušťovania" na nezákonne okupovanom území v rámci "dlhodobého úsilia o vykorenenie ukrajinskej kultúry, identity a štátnosti", zhodnotila správa.

Rusko považuje za súčasť svojho územia Krymský polostrov, ktorý anektovalo už pred viac ako desiatimi rokmi, či časti Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti anektované v roku 2022, dodáva dokument. (TASR)

Danko by chcel obnoviť základnú vojenskú službu. Trvať by mala aspoň tri mesiace, vyhlásil v relácii Sobotné dialógy.

"Strácajú sa hodnoty, mladí chlapci by mali mať trojmesačnú základnú vojenskú službu., uviedol poslanec a predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko v diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy.

Mladí chlapci by podľa neho mali odslúžiť aspoň tri mesiace, aby si vedeli upratať skrinku, urobiť kotúľ vzad a pochodovať. „Ako chce Európa zbrojiť, keď chlapci pomaly nevedia urobiť kotrmelec?," vyhlásil predseda SNS.

Základná vojenská služba je podľa predsedu národniarov dobrým nástrojom na výchovu.

„Myslím si, že trojmesačná služba v rovine prípravy by na naše podmienky úplne stačila," doplnil Danko a spresnil, že žien by sa to netýkalo. Podľa Danka aj tri mesiace stačia na to, aby mladí muži získali disciplínu a vedeli si vážiť autority.

„Vidíme, že sa strácajú hodnoty," skonštatoval Danko a doplnil, že toto je jedna z tém, ktorá je pre SNS prioritou. „Hovorí sa o tom už aj v rozvinutých štátoch západnej Európy. Za SNS môžem povedať, že to bude jedna z tém, ktorú aj na stretnutí s prezidentom otvorím," uzavrel Danko. (SITA)

Rusko dúfa, že počas rokovaní s USA v Saudskej Arábii dosiahne pokrok, uviedol vyjednávač Moskvy pre štátne médiá.

Rokovania sa budú okrem iného zaoberať aj ukončením vojny na Ukrajine, informuje agentúra AFP.

USA budú v pondelok paralelne rokovať s ukrajinskou a ruskou delegáciou v snahe dosiahnuť prelom. Rusko pritom nepristúpilo na pôvodný návrh USA na úplné a bezpodmienečné 30-dňové prímerie, s ktorým súhlasila aj Ukrajina. Namiesto toho navrhlo zastavenie leteckých útokov na energetickú infraštruktúru.

"Dúfame, že dosiahneme aspoň nejaký pokrok," povedal predseda výboru pre medzinárodné záležitosti v ruskej Rade federácie Grigorij Karasin pre televíziu Zvezda patriacu pod ruské ministerstvo obrany. Karasin tiež vyhlásil, že spolu so svojím vyjednávacím kolegom Sergejom Besedom - poradcom šéfa ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) - sú pred rokovaniami naladení "bojovo", no tiež "konštruktívne".

"S touto náladou ideme bojovať za riešenie najmenej jedného problému," vyhlásil Karasin. Zároveň doplnil, že vyjednávači odcestujú do Saudskej Arábie v nedeľu a do Ruska sa vrátia v utorok.

Výber ruských vyjednávačov vyvolal otázky, keďže nejde o osobnosti z bezprostredne tradičných diplomatických rozhodovacích inštitúcií, akými sú napríklad Kremeľ alebo ministerstvá zahraničných vecí či obrany, píše AFP.

FSB tiež potvrdila, že Beseda sa v roku 2014 nachádzal v Kyjeve počas proeurópskych protestov známych ako Euromajdan, dodala AFP. (TASR)

Prezident Zelenskyj navštívil ukrajinských vojakov slúžiacich v Doneckej oblasti na východe krajiny.

V posledných mesiacoch sa tu sústredil hlavný nápor ruskej ofenzívy. O návšteve informujú ukrajinské a zahraničné médiá s odvolaním sa na video, ktoré Zelenskyj zverejnil na facebooku.

"Ďakujem všetkým našim obrancom. Česť všetkým padlým hrdinom. Ďakujeme všetkým, ktorí Ukrajine pomáhajú a podporujú nás, "napísal Zelenskyj. Ukrajina už viac ako tri roky odoláva ruskej agresii, a to aj vďaka západnej pomoci.

Prezident navštívil improvizovaný pamätník pri vjazde do Doneckej oblasti, kde sa stretol s ukrajinskými vojakmi.

Ruský dronový útok na mesto Záporožie zabil trojčlennú rodinu, ďalších dvanásť ľudí utrpelo podľa úradov zranenia.

Údery hlásia aj z ďalších miest, informuje agentúra AFP.

Pri útoku v Záporoží zahynula celá rodina vrátane dospievajúceho dievčaťa, keď na ich dom v piatok neskoro večer zaútočil dron. "Telá dcéry a otca boli vytiahnuté z trosiek. Lekári bojovali o život matky viac ako desať hodín, ale žiaľ, nepodarilo sa im ju zachrániť," uviedol gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov na sociálnej sieti Telegram.

Ukrajinská protivzdušná obrana v noci na sobotu údajne zostrelila 100 zo 179 ruských dronov, Ďalších 63 nedosiahlo svoj cieľ, zrejme v dôsledku rušenia zariadeniami rádioelektronického boja, uviedli vzdušné sily. Bez ďalších podrobností vo vyhlásení napísali, že drony spôsobili škody v Záporožskej, Charkovskej, Sumskej a Kyjevskej oblasti.

V noci na sobotu útočil podľa vyhlásenia ruského ministerstva obrany aj Kyjev. Pri ukrajinských úderoch došlo k poškodeniu viacerých budov a najmenej šiesti ľudia utrpeli zranenia. Informácie o útokoch nie je možné bezprostredne overiť.

Štyri okupované oblasti a Krym sú hlavnou prekážkou pre ukončenie vojny, uviedol Trumpov splnomocnenec Witkoff.

Osobitný splnomocnenec Trumpa Steve Witkoff to uviedol v rozhovore poskytnutom kontroverznému americkému moderátorovi Tuckerovi Carlsonovi, z ktorého citovali ruské, ukrajinské a ďalšie médiá.

Carlson vlani vo februári publikoval rozhovor s Putinom, po ktorom mu viaceré médiá vytkli nedostatočný odstup a chýbajúcu kritickosť voči vyjadreniam hlavy ruského štátu. Teraz kritici vyčítajú Witkoffovi, že preberá tvrdenia ruskej propagandy.

Witkoff vyhlásil, že Krym a "takzvané štyri regióny: Donbas, Luhansk a ešte dva" sú kľúčové pre urovnanie vojny. Tvrdil, že ich obývajú rusky hovoriaci obyvatelia, ktorí v "drvivej väčšine" v referendách "ukázali, že chcú byť pod Ruskom".

Ukrajinská pravda pripomenula, že Zelenskyj tento týždeň pri návšteve Fínska pripustil, že územné otázky budú na programe najbližších mierových rokovaní o ukončení vojny, ale zdôraznil, že Ukrajina nepristúpi na to, aby uznala, že dočasne okupované územia za ruské. Fínsky prezident Alexander Stubb pri tejto príležitosti zdôraznil, že Ukrajina by v žiadnom prípade nemala pristúpiť na ruské podmienky, ktoré by znamenali stratu zvrchovanosti a územnej celistvosti.

"Historická skúsenosť ukazuje, že akúkoľvek slabosť Rusko využije," povedal fínsky prezident, ktorého krajina s Ruskom, respektíve Sovietskym zväzom zviedla dve vojny, a to takzvanú zimnú na prelome rokov 1939 a 1940, na ktorú nadviazala vojna pokračovacia. Fínsko vtedy prišlo o značné územie, uchovalo si ale nezávislosť.

Rusko podľa odhadov okupuje takmer pätinu ukrajinského územia. Krym anektovalo ešte na jar 2014, po zvrhnutí proruského prezidenta v Kyjeve. Po rozpútaní vojny proti Ukrajine vo februári 2022 Moskva na jeseň toho istého roku vyhlásila za pripojené k Rusku štyri oblasti, ktoré čiastočne okupuje: Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú. Tomuto kroku predchádzali hlasovania, zorganizované okupačnými úradmi a konané pod dohľadom ruských vojakov. Drvivá väčšina krajín sveta tieto referendá odmietla ako frašku a anexe neuznávajú. (ČTK)

Nemecko schválilo novú vojenskú pomoc pre Ukrajinu vo výške 3 miliárd eur.

Rozhodnutie prichádza pred plánovanými rozhovormi s Moskvou a Kyjevom o obmedzenom prímerí, ktoré sprostredkovala USA. Peniaze sú vyčlenené na obranné vybavenie obsahujúce rôzne munície, drony, obrnené vozidlá a systémy protivzdušnej obrany.

Prezident Volodymyr Zelenskyj poďakoval Nemecku za novú pomoc v príspevku na sociálnej sieti a povedal, že pomoc poskytne „presne to, čo Ukrajina najviac potrebuje – to, čo zachráni ukrajinské životy.“

"To znamená, že zmluvy s nemeckým obranným priemyslom budú teraz podpísané pre budúcnosť - významný krok smerom k vybudovaniu dlhodobých bezpečnostných záruk," povedal Zelenskyj.

Poslankyňa Zelených Britta Hasselmannová, ktorej strana dôrazne presadzovala pomoc Ukrajine, vyjadrila úľavu, že nové miliardy boli schválené, „hoci neskoro“. Označila to za "silný signál Ukrajine, signál, ktorý je absolútne nevyhnutný pre mier a bezpečnosť v Európe.“ (SITA)

Najmenej troch mŕtvych, vrátane 14-ročného dievčaťa, a 12 ranených si počas noci vyžiadal ruský útok na Záporožie.

Ďalší dvaja ľudia prišli o život a dvaja boli zranení pri bombardovaní pohraničnej obce v Sumskej oblasti na severovýchode krajiny. Ruské ostreľovanie Chersonskej oblasti na juhovýchode si vyžiadalo jednu obeť a 14 ranených, informujú dnes ukrajinské médiá s odvolaním sa na tamojšie úrady.

"Rusko opäť porušilo prímerie a zabilo 14-ročné dieťa v Záporoží," zareagoval šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. "Rusko musí zastaviť všetky údery," zdôraznil na telegrame.

V Kyjeve nálet ruských dronov spôsobil v piatok neskoro večer požiar v obytnom dome, no útok sa zaobišiel bez obetí a ranených, informovali záchranári.

Ukrajinská protivzdušná obrana počas noci zostrelila 100 zo 179 ruských dronov, ďalších 63 nedoletelo do cieľa, zrejme vplyvom rušenia prostriedkami rádioelektronického boja, oznámilo ukrajinské letectvo. Bez ďalších podrobností napísalo, že drony spôsobili škody v Záporožskej, Charkovskej, Sumskej a Kyjevskej oblasti.

Ruskí vojaci počas noci zničili nad ôsmimi ruskými regiónmi a nad Čiernym a Azovským morom 47 ukrajinských dronov, tvrdí ruské ministerstvo obrany.

Podobné tvrdenia znepriatelených strán nemožno vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov. (ČTK)

Rusko tvrdí, že Ukrajina v noci podnikla na jeho území niekoľko dronových útokov.

Pri úderoch došlo k poškodeniu viacerých budov a najmenej šiesti ľudia utrpeli zranenia. Informuje o tom agentúra AFP.

Ruské ministerstvo obrany doplnilo, že 47 dronov sa podarilo "zničiť alebo zachytiť". Útoky sa podľa vyhlásenia zamerali na Voronežskú, Belgorodskú, Rostovskú či Volgogradskú oblasť.

Dronový útok v Rostovskej oblasti poškodil niekoľko budov a zranil dvoch ľudí, spresnil tamojší gubernátor Jurij Sľusar. Ministerstvo pre mimoriadne situácie uviedlo, že v Ruskom okupovanej Doneckej oblasti na východe Ukrajiny zasiahol dron hasičské auto a zranil štyri osoby.

Moskva a Kyjev podľa agentúry AFP zintenzívnili letecké útoky v čase, keď americký prezident Donald Trump tlačí na obe krajiny, aby sa po viac ako troch rokoch bojov dohodli na prímerí. (TASR)

Vojna na Ukrajine pokračuje, bojuje sa už 1 123. deň. Za uplynulý deň bolo celkovo zaznamenaných 142 bojových zrážok.

Ako informoval generálny štáb ukrajinskej armády, Rusi v piatok spustili raketový úder na pozície ukrajinských jednotiek a osád, ako aj 85 leteckých úderov, zhodili 134 KAB. Okrem toho nasadili asi tritisíc kamikadze dronov.

„Agresor vykonal letecké útoky najmä v oblastiach osád Petrušivka, Turya, Ugroyda, Stepok a Krasnopilja v Sumskom regióne; Pokrovsk, Zorya, Oleksandropil, Nová Poltavka, Hrodivka, Sukhi Yar, Komar, Ševčenko, Novopil Doneckej oblasti; Novodarivka, Guľajpole, Novodanilivka, Novoandrivka, Tavriyske v Záporižskom regióne; Krupytsia, Červený maják Chersonskej oblasti,“ dodal ukrajinský generálny štáb, podľa ktorého Rusi počas piatkových bojoch stratili 1 210 vojakov. (SITA)

SBU odhalila plánovaný teroristický útok, ku ktorému ruskí tajní nútili vydieraním dievčaťa z ukrajinského Ternopilu.

Rusi podľa SBU plánovali výbušninu na diaľku odpáliť aj so 14-ročným dievčaťom. Nejde o prvý takýto incident. Podľa SBU je to nová ruská taktika - zneužívanie mladistvých, ktorí sú následne zabití, aby po nich nezostávali stopy vedúce k ruským spravodajským službám.

Dievča obvinili z pokusu o teroristický útok a je v domácom väzení. V prípade odsúdenia jej hrozí až desaťročný trest väzenia a zhabanie majetku.

"Ak vás alebo vašich priateľov niekto požiada, aby ste doručili balík na náborové stredisko, policajnú stanicu alebo do inej úradnej budovy, vedzte, že sa vás snažia zabiť," uviedla SBU vo vyhlásení.

Rusi získali prístup k mobilnému telefónu dievčaťa, keď hľadala brigádu na Telegrame. K spolupráci ju prinútili vydieraním prostredníctvom jej explicitných fotografií.

Dievča pod vedením ruských inštruktorov vyrobilo improvizovanú bombu, ktorú ukrylo do batoha a umiestnilo blízko budovy miestnej polície. Ukrajinské bezpečnostné zložky dokázali plán odhaliť včas a nastraženú bombu zneškodniť, uviedol server Kyiv Post.

Podľa SBU mali ruskí agenti v úmysle bombu odpáliť na diaľku, čím by poškodili nielen policajnú budovu, ale tiež zabili samotné dievča a ďalších civilistov v okolí. Úrady teraz analyzujú elektronickú komunikáciu medzi dievčaťom a jej ruskými kontaktmi, aby identifikovali ďalšie možné náborové kanály využívané ruskými tajnými službami.

Na začiatku marca pri výbuchu v západoukrajinskom Ivano-Frankivsku zahynul 17-ročný chlapec a ďalší 15-ročný mladík utrpel vážne zranenia pri ďalšom výbuchu.

Chlapci, ktorí sa nevedomky stali nástrojom ruských tajných služieb, odpovedali na inzerát ponúkajúci brigádu, pričom im boli poskytnuté financie a pokyny na zostavenie improvizovaných výbušných zariadení. Zranení boli tiež dvaja okoloidúci. (ČTK)

Ruský exminister obrany Sergej Šojgu sa poďakoval diktátorovi Kim Čong-unovi za podporu Ruska na Ukrajine.

Súčasný tajomník ruskej Bezpečnostnej rady počas návštevy v Pchjongjangu prisľúbil Severnej Kórei prehĺbenie spolupráce a informoval Kima o obnovení dialógu medzi Ruskom a Spojeným štátmi.

Ruský predstaviteľ na dvojhodinovom stretnutí potvrdil, že Moskva naďalej podporuje dohodu o strategickom partnerstve, ktorú s Pchjongjangom uzavrela minulý rok.

Poďakoval tiež za solidaritu s Ruskom v tri roky trvajúcej vojne na Ukrajine. Západ a Kyjev tvrdia, že Rusku v bojoch v ruskej Kurskej oblasti, kam v auguste nečakane vtrhli ukrajinské jednotky, pomáhajú severokórejskí vojaci.

Americkí a juhokórejskí predstavitelia a ukrajinské bezpečnostné služby tvrdia, že Severná Kórea vyslala do Ruska 10.000 až 12.000 vojakov. KĽDR podľa AP tiež dodáva Rusku veľké množstvo konvenčných zbraní.

Ruská tlačová agentúra TASS uviedla, že Šojgu odovzdal posolstvo od ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý prisľúbil "maximálnu pozornosť" plneniu dohôd dosiahnutých na nedávnych summitoch.

Šojgu podľa agentúry Interfax, na ktorú sa odvolala AP, povedal, že na stretnutí s Kimom sa zaoberali viacerými otázkami vrátane vojny na Ukrajine, dialógu s administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa a bezpečnostnou situáciou na Kórejskom polostrove.

Niektorí pozorovatelia tvrdia, že Šojguova návšteva by mohla súvisieť s možnou Kimovou cestou do Ruska. Keď Putin v júni 2024 navštívil Pchjongjang a podpísal s Kimom veľkú zmluvu o vzájomnej obrannej spolupráci, pozval vodcu KĽDR na návštevu Moskvy. (TASR)

Ukrajina smeruje k cieľu, ktorý bude obsahovať nevyhnutný kompromis, s čím sa už vyrovnala, vyhlásil český prezident.

Petr Pavel to povedal na záver svojej návštevy na Ukrajine. Po rokovaní s tamojším prezidentom aj premiérom podotkol, že v porovnaní so svojou poslednou návštevou pred dvomi rokmi zaznamenal u politikov väčší pokoj, informuje spravodajkyňa TASR.

"Napriek tomu, že vojna už trvá štvrtý rok a situácia sa na fronte nevyvíja pre Ukrajinu úplne priaznivo, zaznamenal som výrazne väčší pokoj, než to bolo pred takmer dvomi rokmi," povedal Pavel s tým, že v tom čase existovala veľká nervozita ohľadom ďalšieho vývoja a ďalšej podpory Ukrajiny.

"Dnes, s tým, že už sa začali rokovania o prímerí, o možnej mierovej dohode, s vyjadrením jednoznačnej podpory nielen EÚ, ale aj koalície ochotných, si myslím, že Ukrajina smeruje s veľkým odhodlaním k cieľu, s ktorým sa viac-menej už vyrovnala. Tým mám na mysli cieľ, ktorý bude obsahovať nejaký nevyhnutný kompromis," spresnil český prezident.

Popoludní sa stretol aj s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom, ktorý na sociálnej sieti X napísal, že Ukrajina má záujem prilákať české investície. Ocenil tiež českú záštitu nad Dnepropetrovskou oblasťou a podporu Česka na ceste Ukrajiny do EÚ. Pavel potom okrem iného navštívil aj miesto, kde sa montujú české pušky BREN 2.

"Mimoriadne som ocenil to, že sme názorovo tak blízko, aby sme mohli hovoriť úplne k veci. Riešili sme vzájomnú spoluprácu, v akých projektoch môžeme urobiť viac, ktoré naše firmy môžu spolupracovať viac než doteraz," priblížil rokovanie s ukrajinskými politikmi Pavel.

Na sieti X neskôr napísal, že na Ukrajinu prišiel preto, aby aj v dobe dynamických zmien vo svete zdôraznil, že česká podpora bude pokračovať a že sa ČR chce podieľať na povojnovej obnove krajiny.