Ukrajina Rusko Online: Nemecko vysiala jasný signál, uvoľnilo ďalšie miliardy na vojenskú pomoc Ukrajine

Ruský exminister obrany Sergej Šojgu sa poďakoval diktátorovi Kim Čong-unovi za podporu Ruska na Ukrajine.

Súčasný tajomník ruskej Bezpečnostnej rady počas návštevy v Pchjongjangu prisľúbil Severnej Kórei prehĺbenie spolupráce a informoval Kima o obnovení dialógu medzi Ruskom a Spojeným štátmi.

Ruský predstaviteľ na dvojhodinovom stretnutí potvrdil, že Moskva naďalej podporuje dohodu o strategickom partnerstve, ktorú s Pchjongjangom uzavrela minulý rok.

Poďakoval tiež za solidaritu s Ruskom v tri roky trvajúcej vojne na Ukrajine. Západ a Kyjev tvrdia, že Rusku v bojoch v ruskej Kurskej oblasti, kam v auguste nečakane vtrhli ukrajinské jednotky, pomáhajú severokórejskí vojaci.

Americkí a juhokórejskí predstavitelia a ukrajinské bezpečnostné služby tvrdia, že Severná Kórea vyslala do Ruska 10.000 až 12.000 vojakov. KĽDR podľa AP tiež dodáva Rusku veľké množstvo konvenčných zbraní.

Ruská tlačová agentúra TASS uviedla, že Šojgu odovzdal posolstvo od ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý prisľúbil "maximálnu pozornosť" plneniu dohôd dosiahnutých na nedávnych summitoch.

Šojgu podľa agentúry Interfax, na ktorú sa odvolala AP, povedal, že na stretnutí s Kimom sa zaoberali viacerými otázkami vrátane vojny na Ukrajine, dialógu s administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa a bezpečnostnou situáciou na Kórejskom polostrove.

Niektorí pozorovatelia tvrdia, že Šojguova návšteva by mohla súvisieť s možnou Kimovou cestou do Ruska. Keď Putin v júni 2024 navštívil Pchjongjang a podpísal s Kimom veľkú zmluvu o vzájomnej obrannej spolupráci, pozval vodcu KĽDR na návštevu Moskvy. (TASR)

Ukrajina smeruje k cieľu, ktorý bude obsahovať nevyhnutný kompromis, s čím sa už vyrovnala, vyhlásil český prezident.

Petr Pavel to povedal na záver svojej návštevy na Ukrajine. Po rokovaní s tamojším prezidentom aj premiérom podotkol, že v porovnaní so svojou poslednou návštevou pred dvomi rokmi zaznamenal u politikov väčší pokoj, informuje spravodajkyňa TASR.

"Napriek tomu, že vojna už trvá štvrtý rok a situácia sa na fronte nevyvíja pre Ukrajinu úplne priaznivo, zaznamenal som výrazne väčší pokoj, než to bolo pred takmer dvomi rokmi," povedal Pavel s tým, že v tom čase existovala veľká nervozita ohľadom ďalšieho vývoja a ďalšej podpory Ukrajiny.

"Dnes, s tým, že už sa začali rokovania o prímerí, o možnej mierovej dohode, s vyjadrením jednoznačnej podpory nielen EÚ, ale aj koalície ochotných, si myslím, že Ukrajina smeruje s veľkým odhodlaním k cieľu, s ktorým sa viac-menej už vyrovnala. Tým mám na mysli cieľ, ktorý bude obsahovať nejaký nevyhnutný kompromis," spresnil český prezident.

Popoludní sa stretol aj s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom, ktorý na sociálnej sieti X napísal, že Ukrajina má záujem prilákať české investície. Ocenil tiež českú záštitu nad Dnepropetrovskou oblasťou a podporu Česka na ceste Ukrajiny do EÚ. Pavel potom okrem iného navštívil aj miesto, kde sa montujú české pušky BREN 2.

"Mimoriadne som ocenil to, že sme názorovo tak blízko, aby sme mohli hovoriť úplne k veci. Riešili sme vzájomnú spoluprácu, v akých projektoch môžeme urobiť viac, ktoré naše firmy môžu spolupracovať viac než doteraz," priblížil rokovanie s ukrajinskými politikmi Pavel.

Na sieti X neskôr napísal, že na Ukrajinu prišiel preto, aby aj v dobe dynamických zmien vo svete zdôraznil, že česká podpora bude pokračovať a že sa ČR chce podieľať na povojnovej obnove krajiny.

Od začiatku vojny na Ukrajine zmrazila britská vláda ruské aktíva v hodnote viac než 25 miliárd libier.

Ministerstvo financií Spojeného kráľovstva vo svojej správe ďalej spresnilo, že v období od februára 2022 do marca 2024 uvalilo sankcie na dovedna 2001 fyzických a právnických osôb.

Tajomníčka ministerstva Emma Reynoldsová dodala, že Británia spolu so svojimi spojencami pripravila Rusko o takmer 370 miliárd eur, čo je ekvivalentom štvorročných vojenských výdavkov Moskvy.

"Budeme naďalej dôrazne presadzovať finančné sankcie ako súčasť našej širšej reakcie na ruskú barbarskú inváziu na Ukrajinu," zdôraznila Reynoldsová.

Vo februári tohto roka, na tretie výročie začiatku konfliktu, Británia oznámila uvalenie viac než sto sankcií voči tým, ktorí napomáhajú ruskej vojenskej agresii na Ukrajine. Agentúra AFP však dodáva, že Británia a ďalšie západné štáty síce bránia sankcionovaným osobám v prístupe k zmrazenému majetku, dosiaľ však nepristúpili k jeho zhabaniu. (TASR)

Útok na meraciu stanicu stanicu v Sudži je rovnako neprijateľný ako poškodenie plynovodu Nord Stream, uviedla Denisa Saková.

Slovenská ministerka hospodárstva tak reagovala na incident v Rusku na trati plynovodu, ktorý smeruje cez Ukrajinu na Slovensko a vyzvala vyšetrenie udalosti.

"Aktuálne nie sú dostupné informácie o rozsahu poškodenia, ale aj v prípade dlhodobejšieho poškodenia tohto plynovodu existujú alternatívne trasy na dovoz plynu z Ruska, v prípade ak Ukrajina prestane blokovať transport cez svoje územie. Naše požiadavky na obnovenie tranzitu plynu cez Ukrajinu sa preto nemenia, dodala Saková. (TASR)

Auto s dvoma ruskými dôstojníkmi vybuchlo v ukrajinskom meste Skadovsk v okupovanej časti Chersonskej oblasti.

Ako informuje spravodajský web Kyiv Independent, uviedla to v piatok ukrajinská vojenská rozviedka.

Podľa vyhlásenia sa výbuch odohral vo štvrtok o 20:40 miestneho času. Z auta Nissan, ktoré údajne viezlo dvoch ruských dôstojníkov, „zostala hromada zdeformovaného kovu", konštatovala ukrajinská rozviedka.

Predstavitelia Ruska, ich zástupcovia a spolupracovníci sú bežne terčom útokov v okupovaných častiach Ukrajiny aj v Rusku. Kyjev sa však k útokom zvyčajne nevyjadruje, ani sa neprihlasuje k zodpovednosti.

Viac ako 40 percent ruských spoločností má v úmysle tento rok prepúšťať zamestnancov.

Vyplýva to z prieskumu agentúry Acton Personnel a HR, ruskej vydavateľskej skupiny špecializujúcej sa na profesionálne médiá pre odborníkov v oblasti ľudských zdrojov.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje portál The Moscow Times.

Prieskum ukázal, že 25,6 percenta z takmer 300 zúčastnených firiem plánuje hromadné prepúšťanie v najbližších troch mesiacoch. Ďalších 8 percent firiem nevylúčilo prepúšťanie do konca tohto roka a približne 7 percent očakáva zníženie počtu svojich zamestnancov v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov.

Prieskum tiež odhalil, že 46,6 percenta ruských spoločností pravdepodobne prepustí zamestnancov v servisných oddeleniach, 22,6 percenta môže prepustiť manažérov a 6,4 percenta je pripravených znížiť počet IT špecialistov. (SITA)

Prezidenti Poľska a Maďarska vyjadrili nádej na rýchle ukončenie vojny na Ukrajine.

"Máme hlbokú nádej, že trojročná vojna v našom susedstve sa môže čoskoro skončiť," vyhlásil Tamás Sulyok na tlačovej konferencii počas osláv Dňa poľsko-maďarského priateľstva v Kaposvári

Poľský prezident Andrzej Duda dodal, že konflikt sa musí skončiť spravodlivým a trvalým mierom, ktorý zaručí existenciu demokratickej a suverénnej Ukrajiny.

Obaja prezidenti rokovali aj o predsedníctve v Rade EÚ a o dôsledkoch ruskej invázie. "Ruský imperializmus musí byť zastavený," povedal Duda.

Poukázal tiež na úspešnú spoluprácu Poľska a Maďarska v rámci iniciatívy Trojmoria a Vyšehradskej skupiny.

Prezidenti zhodnotili výsledky uplynulého maďarského predsedníctva v Rade EÚ a Duda svojho náprotivka informoval o doterajších úspechoch súčasného poľského predsedníctva.

Duda tiež pripomenul svoj návrh, aby členské štáty NATO investovali do obrany aspoň tri percentá HDP, a vyjadril nádej, že o tejto téme sa bude rokovať na júnovom summite NATO v Haagu.

"V časoch studenej vojny krajiny NATO dávali na obranu tri percentá HDP a to uchránilo západný svet pred sovietskou agresiou," povedal v tejto súvislosti poľský prezident.

Prezidenti poukázali na svoje dobré vzťahy a maďarský prezident pripomenul, že jeho prvá cesta vo funkcii smerovala práve do Poľska.

"Verím, že keď budem o pár mesiacov nahradený novým prezidentom, vzťahy Poľska a Maďarska budú pokračovať," povedal Duda a poďakoval sa Sulyokovi za prijatie a dobrú spoluprácu. (TASR)

Český prezident Pavel symbolicky odovzdal prezidentovi Zelenskému dar v podobe helikoptéry Black Hawk.

Na stroj sa zložili českí a slovenskí občania.

"Občianska zbierka na vrtuľník Black Hawk je celosvetovo jedinečným aktom podpory. Česko sa tak stalo prvou krajinou, ktorej občania sa zložili na vojenskú helikoptéru pre Ukrajinu," uviedol Pavel.

Na vrtuľník sa začiatkom marca podarilo vybrať cieľových 70 miliónov českých korún.

Celkovo viac ako 20 600 darcov poskytlo 72,6 milióna korún, vyplýva z údajov na webe iniciatívy Darček pre Putina. Tá nakupuje za peniaze z verejných zbierok zbrane a ďalší materiál pre ukrajinskú armádu a civilistov brániacich sa ruským okupantom.

Iniciatíva po výbere cieľovej sumy uviedla, že sa jej podarilo získať lacnejší a novší stroj, ktorý Ukrajina, ktorá sa bráni ruskej agresii, potrebuje.

Zbierku začala 16. novembra 2023, v novembri toho roku tiež použitý americký vrtuľník Sikorsky UH-60 Black Hawk nazvaný Čestmír predstavila v Prahe.

Ukrajina dúfa, že sa jej na rokovaniach v Saudskej Arábii podarí dosiahnuť čiastočné prímerie.

Nemenovaný vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ tiež dodal, že Ukrajina sa aj naďalej chce s Ruskom dohodnúť na prímerí, "aspoň na tom, čo sme navrhli".

Citovaný zdroj mal na mysli zastavenie ruských a ukrajinských úderov na objekty energetickej a civilnej infraštruktúry, ako aj útoky v Čiernom mori. Doplnil, že ukrajinskú delegáciu v pondelok na rokovaniach v Saudskej Arábii povedie minister obrany Rustem Umerov.

V pondelok 24. marca sa v Saudskej Arábii uskutočnia rokovania medzi delegáciami Ukrajiny a Spojených štátov a v ten istý deň sa v Rijáde bude konať schôdzka ruskej a americkej delegácie.

Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj podľa britskej stanice BBC v piatok uviedol, že Ukrajina považuje stretnutie s USA v Saudskej Arábii za technické a bilaterálne. Dodal, že kontakty s ruskou stranou sa neplánujú.

Ozrejmil, že tento model - keď USA komunikujú s Ukrajinou a Ruskom oddelene - sa už v minulosti osvedčil: v roku 2022, keď Ukrajina podpísala Čiernomorskú obilnú iniciatívu, v ktorej túto úlohu zohrali OSN a Turecko.

"Toto je formát diplomacie, v ktorom existuje strana, ktorá robí kyvadlovú diplomaciu," objasnil Tychyj. (TASR)

Zelenskyj nepochybuje o tom, že Česko bude silným hráčom v novom bezpečnostnom systéme pre Ukrajinu.

Ukrajinský prezident rokoval v Kyjeve s českým prezidentom Petrom Pavlom.

Na tlačovej konferencii tiež povedal, že Ukrajina, ktorá sa už viac ako tri roky bráni proti ruskej agresii, je rozhodnutá zachovať vlastnú suverenitu. Česko ju podľa Zelenského dôsledne podporuje.

"Treba mať na pamäti, že silnou bude iba tá diplomacia, ktorá má na zreteli príčinu tejto vojny, a jedinou príčinou tejto vojny je (prezident Vladimir) Putin a jeho Rusko," povedal Zelenskyj. 

"Viac ako týždeň leží na stole návrh úplného prerušenia paľby, ale Putin to nevníma," dodal s odvolaním sa na nedávnu americkú snahu dohodnúť 30-dňové prímerie v bojoch. Rokovania majú v Saudskej Arábii pokračovať v pondelok.

Česká republika naďalej veľmi pevne stojí po boku Ukrajiny, povedal Pavel na tlačovke po rokovaní so Zelenským.

Česko podľa Pavla Ukrajinu považuje za súčasť európskej rodiny a podporuje jej vstup do Európskej únie. Zároveň nemožno spochybňovať otázku budúceho členstva Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii, poznamenal Pavol.

"Počúvame veľa o prímerí a úprimne povedané, zdá sa síce nablízku, ale som si istý, že nikto si neželá to zabíjanie zastaviť viac, ako sami Ukrajinci. Akýkoľvek pokoj zbraní však musí byť krokom k udržateľnému mieru. Podmienky takéhoto mieru musia byť prijateľné pre všetkých a je potrebné, aby Ukrajinci s nimi súhlasili, " konštatoval Pavel. 

Ukrajina podľa neho musí dostať záruky, že Rusko znovu nezaútočí. "To je naša kolektívna zodpovednosť," poznamenal.

Česko k tomu podľa Pavla prispeje svojím podielom, teraz sa vedú debaty o spôsobe zapojenia do koalície ochotných. Česko chce pokračovať v podpore Ukrajiny okrem iného zvýšením vojenskej produkcie, ale tiež cez humanitárne úsilie a pri budúcej rekonštrukcii krajiny.

Tajomník ruskej bezpečnostnej rady Šojgu navštívil Pchjongjang, kde Kim Čong-unovi poďakoval za podporu Ruska.

KĽDR do Ruska podľa ukrajinských, amerických či juhokórejských spravodajských služieb poslala niekoľko tisíc vojakov, za čo od Moskvy dostala protilietadlové strely a ďalšie zbrane.

Šojgu Kimovi odovzdal sľub ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý bude venovať "maximálnu pozornosť" vykonávaniu vzájomných dohôd, píše AP.

Putin so severokórejským lídrom vlani v júni podpísal dohodu o komplexnom strategickom partnerstve, ktorá predpokladá vzájomnú pomoc oboch štátov v prípade agresie proti niektorému z nich.

Ruský exminister obrany tiež Kimovi poďakoval za "solidaritu s ruským postojom ku všetkým kritickým geopolitickým otázkam, najmä k ukrajinskej otázke". V dvojhodinovom rozhovore spomenul aj rusko-americké vzťahy a bezpečnostnú situáciu na Kórejskom polostrove.

Šojgu Severnú Kóreu naposledy navštívil vlani v septembri, keď s Kimom hovoril o otázkach bilaterálnej a medzinárodnej agendy. Jeho piatková cesta prichádza deň po tom, ako KĽDR tento rok po šiestykrát testovala svoje zbrane. Tentoraz išlo o skúšobnú prevádzku nových protilietadlových rakiet, uviedla AP.

Severná Kórea do Ruska doteraz vyslala obrovské množstvo zbraní aj viac ako 12-tisíc vojakov, ktoré Rusko nasadilo v bojoch proti Ukrajine, uvádza Soul, Kyjev a Washington.

Moskva podľa nich naopak do izolovanej komunistickej krajiny dodala rôznorodú hospodársku pomoc, protilietadlové strely a ďalšie vybavenie na posilnenie vzdušnej obrany krajiny.

Putin pri svojej júnovej návšteve Kima pozval do Moskvy, ktorá bude v máji oslavovať 80 rokov od konca druhej svetovej vojny. (ČTK)

Do Francúzska sa kvôli vojne na Ukrajine po 18 rokoch vracia výroba strelného prachu.

Výrobca výbušnín Eurenco je prvou spoločnosťou, ktorá presunula výrobu strelného prachu z Nemecka a Švédska späť do Francúzska. 

Vláda ju podporila investíciami vo výške 100 miliónov eur z programu Únie na podporu obranného priemyslu, vďaka čomu bude firma môcť spočiatku vyrábať približne 1200 ton strelného prachu ročne a množstvo neskôr navýšiť na 1800 ton.

Výrobok potom použije na výrobu približne 100-tisíc delostreleckých granátov kalibru 155 milimetrov, ktoré sa používajú napríklad v húfniciach Caesar. Šéf spoločnosti Damien Ayesa povedal, že desať percent streliva bude určených pre domáci trh a zvyšných 90 percent sa vyvezie do zahraničia, väčšinou na Ukrajinu.

"To, že krajina ako Francúzsko na začiatku roka 2000 upustila od svojich kapacít na výrobu strelného prachu, nedávalo absolútne žiadny zmysel. Vedeli sme vyrobiť telo granátu aj nálož, ale nie potrebný prach vo vnútri, takže sme boli niekedy závislí od Európanov a niekedy od dodávateľov mimo Európskej únie," povedal minister obrany Sébastien Lecornu.

Eurenco vyrábala strelný prach už za prvej svetovej vojny, po skončení studenej vojny v roku 1991 však prestala byť výroba zbraní prioritou a krajina sa sústredila na výrobu stíhačiek Rafale. Produkciu strelného prachu potom firma v roku 2007 presunula do svojich pobočiek vo Švédsku a Nemecku.

Európske štáty po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 výrazne prehodnocujú výdavky na obranu. 

Po januárovom návrate amerického prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu sa Európa pripravuje na rozsiahle zbrojenie. Trump totiž opakovane spochybnil americké obranné záväzky voči Európe a členom Severoatlantickej aliancie. (ČTK)

Nemecko uvoľnilo ďalšie tri miliardy eur na vojenskú pomoc Ukrajine.

Rozhodli o tom poslanci v rozpočtovom výbore Spolkového snemu, informovala agentúra DPA.

Pomoc pripravili ministerstvá obrany a zahraničia už na začiatku roka, podľa nemeckých médií ale uvoľnenie peňazí pred februárovými parlamentnými voľbami blokoval kancelár Olaf Scholz.

Schválený balík obsahuje dodatočné tri miliardy eur na tento rok a počíta s až 8,3 miliardy eur na pomoc na roky 2026 až 2029. Na tento rok už bola skôr schválená pomoc vo výške štyroch miliárd eur, celkovo je tak tento rok k dispozícii sedem miliárd. 

Podľa hovorcu nemeckého ministerstva obrany by mala Ukrajina ešte tento rok dostať okrem iného systém protivzdušnej obrany IRIS-T, riadené strely, radary, drony, bojové vozidlá a ručné strelné zbrane.

Podľa údajov nemeckej vlády dodala od ruskej invázie z februára 2022 spolková republika Kyjevu pomoc v hodnote vyššej ako 44 miliárd eur. Po USA je Nemecko najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Kyjevu.

"Balík je koordinovaný s priemyslom a s Ukrajinou a môže teraz rýchlo poskytnúť potrebný materiál," uviedol člen rozpočtového výboru za sociálnu demokraciu Andreas Schwarz. Podľa neho piatkovým rozhodnutím nemeckí poslanci vyslali jasný signál ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. 

"Dodržali sme slovo, prevzali sme zodpovednosť a posilnili západné spojenectvo s Ukrajinou," dodal poslanec. 

Ďalší člen výboru Sven-Christian Kindler zo strany Zelených uviedol, že schválená pomoc je "jasný signál, že Nemecko preberá zodpovednosť za bezpečnosť a mier v Európe".

O ďalšej vojenskej pomoci pre Ukrajinu sa v Nemecku diskutuje už od začiatku roka. Nové tri miliardy pripravili ministerstvá obrany a zahraničia, ktoré teraz vedú sociálny demokrat Boris Pistorius a Annalena Baerbocková zo strany Zelených. 

Podľa magazínu Der Spiegel ale uvoľnenie peňazí pred februárovými voľbami zablokoval kancelár Scholz. Tvrdil, že sa musí vyjasniť financovanie.

Podľa jeho pravdepodobného nástupcu Friedricha Merza z konzervatívnej únie CDU/CSU pomohla Scholza presvedčiť dohoda na reforme takzvanej dlhovej brzdy, ústavného opatrenia, ktoré má brániť prílišnému zadlžovaniu krajiny. Na nej sa dohodli Merzova CDU/CSU a Scholzova SPD a po utorkovom hlasovaní v Spolkovom sneme ju v piatok dopoludnia schválila aj druhá komora nemeckého parlamentu, Spolková rada, ktorá zastupuje záujmy spolkových krajín.

Po novom sa majú pravidlá ústavnej dlhovej brzdy týkať obranných výdavkov len do jedného percenta hrubého domáceho produktu (HDP). V súčasnosti teda asi do 44 miliárd eur. Všetko nad túto hranicu bude možné financovať z pôžičiek. 

Okrem obranných výdavkov boli na želanie Zelených, ktorých hlasy CDU/CSU a SPD potrebovali, z dlhovej brzdy výslovne vyňaté aj výdavky na civilnú ochranu, kybernetickú bezpečnosť, tajné služby a tiež na "podporu štátov napadnutých v rozpore s medzinárodným právom", čo je jasný odkaz na Ukrajinu. (ČTK)

Plynovú meraciu stanicu v Sudži poškodil výbuch. Rusi vinia Ukrajinu, Kyjev hovorí o provokácii. (SME)

Ruská centrálna banka ponechala kľúčovú úrokovú sadzbu na rekordnej úrovni 21 percent.

Banka zároveň naznačila, že ďalšie sprísňovanie menovej politiky je nepravdepodobné.

Centrálna banka uviedla, že inflačné tlaky sa od predchádzajúceho zasadnutia zmiernili, hoci zostávajú vysoké.

Na predchádzajúcom zasadaní vo februári banka ponechala základnú sadzbu bez zmeny s tým, že na ďalšom zasadnutí zváži opodstatnenosť jej zvýšenia. 

Centrálna banka skonštatovala, že sprísnená menová politika vytvára potrebné základy pre postupné znižovanie inflácie a návrat k cieľovej hodnote štyroch percent. 

Najnovšie údaje ale podľa nej zatiaľ neposkytujú dôvod hovoriť o stabilnom poklese inflácie. (TASR)

Rusko spôsobilo utrpenie miliónom ukrajinských detí, tvrdí nová správa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva.

"V štyroch regiónoch Ukrajiny, ktoré boli v roku 2022 nezákonne anektované Ruskou federáciou, boli deti obzvlášť postihnuté porušovaním medzinárodného práva v oblasti ľudských práv... vrátane hromadných popráv, svojvoľného zadržiavania, sexuálneho násilia... mučenia a zlého zaobchádzania," uvádza sa v správe OSN.

V rokoch 2022 a 2023 bolo podľa organizácie bez súdu popravených päť chlapcov a dve dievčatá. "Ich práva boli porušené v každom aspekte života, čo zanechalo hlboké fyzické aj psychosociálne jazvy," uviedol vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk.

Niektoré deti sa museli podľa úradu zúčastňovať na vojensko-patriotickom výcviku, spievať ruskú hymnu a dodržiavať ruské školské osnovy - čo je v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom.

Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva presun najmenej 200 detí na ruské územie v období od februára 2022 do decembra 2024 môže predstavovať vojnový zločin. Moskva to v minulosti obhajovala snahou chrániť deti vo vojnovej zóne.

Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu vydal v marci 2023 medzinárodný zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovú-Belovú pre podozrenia z únosov ukrajinských detí. Rusko zatykače označilo za "poburujúce a neprijateľné". (TASR)

Rusko a Ukrajina sa navzájom vinia z útoku na plynovú rozvodňu a meraciu stanicu Sudža v ruskej Kurskej oblasti.

Podľa ruských zdrojov začala v noci horieť. Toto zariadenie kedysi využívala ruská spoločnosť Gazprom na vývoz ruského plynu cez Ukrajinu do Európy, napísala agentúra Reuters. Zariadenie sa nachádza na území, ktoré vlani obsadili ukrajinské ozbrojené sily pri svojom vpáde do ruského regiónu.

Ruské štátne médiá a niekoľko účtov na sociálnych sieťach spojených s bezpečnostnými zložkami zverejnili cez noc zábery stanice v plameňoch s tvrdením, že na ňu zaútočili ukrajinskí vojaci, napísala agentúra AFP. Niektorí ruskí blogeri podľa nej tvrdili, že miesto bolo zničené.

Dopoludnia ruský vyšetrovací výbor podľa agentúry TASS obvinil ukrajinskú armádu z úmyselnej explózie v zariadení. Stanica utrpela značné škody, uviedol úrad.

Ukrajinská armáda zodpovednosť odmietla. "Ruská federácia zintenzivňuje diskreditačnú kampaň proti Ukrajine. Nepriateľ obvinil naše obranné sily z ostreľovania meracej plynovej stanice Sudža. Tieto obvinenia sú nepodložené," uviedol na facebooku ukrajinský generálny štáb.

"V skutočnosti stanicu opakovane ostreľovali Rusi. Vlani v lete bola bombardovaná riadenými leteckými bombami a pred tromi dňami na ňu Rusi opäť útočili (bombami) KAB. Dnes nepriateľ (...) zariadenie ostreľoval delostrelectvom," dodalo velenie ukrajinskej armády.

Ukrajinský štáb ďalej uviedol, že Rusi predtým využili hlavný plynovod na skrytý presun svojich jednotiek. Agentúra AP pred pár dňami s odvolaním sa na ukrajinských vojenských a ruských vojnových blogerov napísala, že ruské špeciálne sily použili potrubie plynovodu, aby z tyla udreli na ukrajinské jednotky v Kurskej oblasti.

V uplynulých dňoch ruská protiofenzíva zrýchlila a Rusko podľa dostupných informácií dobylo späť väčšiu časť Ukrajincami obsadeného územia v Kurskej oblasti vrátane okresného mesta Sudža.

Plynové zariadenie Sudža sa nachádza blízko rusko-ukrajinských hraníc. Podľa Reuters cez neho do konca minulého roka prúdil ruský plyn cez Ukrajinu do Európy.

Kyjev od nového roka odmietol predĺžiť kontrakt o tranzite plynu s Gazpromom, čo zdôvodnil národnou bezpečnosťou, keďže Moskva predajom surovín čiastočne financuje svoje vojnové ťaženie proti Ukrajine.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa Reuters povedal, že Putinov rozkaz, aby ruská armáda dočasne zastavila útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, zostáva v platnosti.

Masívne útoky nenaznačujú, že by to Rusko s prímerím myslelo vážne. povedal český prezident Pavel v Kyjeve.

Hlava štátu vo štvrtok navštívila juhoukrajinskú Odesu, na ktorú večer Rusko podniklo rozsiahly dronový útok.

Pavel uviedol, že dostal zatiaľ len prvotné informácie, podľa ktorých išlo o doteraz najväčší útok na Odesu a bola použitá aj "trochu iná taktika vzdušného útoku".

Prezident podotkol, že je zrejme potrebné podstatne zvýšiť tlak na ruskú stranu, aby prístup k mierovým rokovaniam výrazne zmenila.

"Podľa toho, čo máme možnosť vidieť a počuť, tak zatiaľ sa nezdá, že by ruská strana mala vôľu nejaké prímerie uzavrieť. Bude zrejme potrebné použiť ten tlak, o ktorom hovoril americký prezident (Donald Trump) a ktorý by mal byť pre Rusko dostatočne citlivý, aby na to reagovalo, "povedal.

Spojené štáty nedávno navrhli 30-dňové prímerie v bojoch medzi Ruskom a Ukrajinou, na čo Kyjev pristúpil. Ruský prezident Vladimir Putin s Trumpovou požiadavkou na čo najrýchlejší pokoj zbraní neprikývol.

Tento týždeň sa šéf Bieleho domu od Putina dočkal iba prísľubu prerušenia útokov na energetické ciele. Ukrajinský prezident Zelenskyj tento typ čiastočného pokoja zbraní podporil. Zároveň obe krajiny ďalej informujú o vzdušných útokoch druhej strany.

Pavol navštívil v piatok aj kyjevskú nemocnicu Ochmatdyt, na ktorú Moskva zaútočila vlani v júli.

Rusko podľa prezidenta ignoruje medzinárodné právo a v podstate sa dopúšťa vojnových zločinov útokmi nielen na zdravotnícke zariadenia, ale aj napríklad na sanitky.

"Z toho, čo som mal možnosť počuť a čo je nakoniec zdokumentované a odovzdané aj do Haagu (kde sídli Medzinárodný súdny dvor a Medzinárodný trestný súd), dochádzalo k stovkám takýchto prípadov," konštatoval. (ČTK)

Projekt opevnení Východný štít sa stal trvalou obrannou prioritou Európska únia, tvrdí poľský premiér Tusk.

Tusk zdôraznil, že rozhodnutia prijaté na summite potvrdili nutnosť väčšej európskej zodpovednosti v oblasti obrany a že Poľsko v tomto smere nebude osamotené.

"Európa už nemôže zostať bezbranná. Už teraz je každému jasné, že Európa musí prevziať viac zodpovednosti a obranných úloh," povedal Tusk a dodal, že Poľsko si to uvedomuje už dlho.

Čím silnejšia a dobre vyzbrojená bude Európa, tým bezpečnejšie bude podľa neho aj Poľsko. Uviedol tiež, že napriek rastúcemu tlaku na východnej hranici sa Poľsku darí účinne zastavovať vlnu nelegálnej migrácie, čo oceňujú aj partneri z EÚ.

Tusk informoval, že v sobotu spolu a ministrom obrany Wladyslawom Kosiniakom-Kamyszom a ministrom vnútra Tomaszom Siemoniakom navštívi novú infraštruktúru na poľskej východnej hranici. Projekt Východný štít počíta s výstavbou opevnení a prírodných terénnych prekážok na približne 800 kilometroch východnej a severnej hranice Poľska.

Výstavba prvých častí sa začne už tento rok. Štátny tajomník ministerstva obrany Cezary Tomczyk vo štvrtok (20. marca) oznámil, že Poľsko dosiahlo predbežnú dohodu s Európskou investičnou bankou o financovaní projektu vo výške jednej miliardy eur.

EÚ podľa Tuska prijala záväzok znížiť do júna administratívne zaťaženie a náklady vyplývajúce z nadmernej regulácie o 30 percent, čo má pomôcť najmä malým a stredným podnikom. (TASR)

Hasenie požiaru ropného skladu v ruskej Krasnodarskej oblasti skomplikoval výbuch.

Požiar vznikol po útoku ukrajinského dronu začiatkom týždňa.

"Počas hasenia došlo v dôsledku zníženia tlaku v horiacej nádrži k výbuchu ropných produktov a úniku horiacej ropy," uviedli tamojší predstavitelia.

Oheň zachvátil aj ďalšiu nádrž a plocha požiaru sa tak zdvojnásobila na 10 000 štvorcových metrov. Na uhasení požiaru pracuje viac ako 450 hasičov a doposiaľ dvaja utrpeli zranenia.

Komplikácie pri hasení tohto požiara podľa Reuters zdôrazňujú vplyv dopadov vzájomných útokov Moskvy aj Kyjeva na energetický priemysel oboch krajín.

Zatiaľ čo ukrajinské zásahy zhoršujú financovanie vojnového úsilia Ruska z výnosov ropného priemyslu, ruské útoky na ukrajinskú energetickú sieť spôsobujú časté výpadky elektriny postihujúce nielen infraštruktúru, ale aj civilistov. (TASR)

Nemecko zhabalo tanker Eventin z ruskej tieňovej flotily, ktorý sa v januári našiel na jeho pobreží.

Plavidlo je súčasťou tieňovej flotily využívanej Ruskom slúžiacej na obchádzanie protiruských sankcií na vývoz ropy.

V piatok o tom informoval týždenník Spiegel s odvolaním sa na zdroje z bezpečnostného prostredia.

Tankeru na východe Baltského mora v januári zlyhal motor. Vietor a morské prúdy ho začali voľne unášať a neovládateľnú loď plaviacu sa pod panamskou vlajkou nemecké orgány našli až v blízkosti ostrova Rujana.

Starnúci tanker smeroval z Ruska do Egypta. Jeho stav vyvolal obavy v súvislosti s možným únikom ropy a remorkéry ho odtiahli do prístavu Sassnitz.

Podľa týždenníka Spiegel úrady v piatok vydali príkaz na konfiškáciu plavidla. Tanker spolu s jeho nákladom v hodnote približne 40 miliónov eur sa preto stali majetkom Nemecka. (TASR)

Ruský prezident Putin za zatvorenými dverami nariadil podnikom, aby sa pripravili na dlhotrvajúcu vojnu.

Svedčí o tom štvrtkové stretnutie s predstaviteľmi výrobných spoločností, ktorým nariadil, aby sa pripravili na dlhotrvajúcu vojnu. Upozornil na to americký Inštitút pre štúdium vojny.

Putin na spomenutom stretnutí priamo vyzval podnikateľov, aby neboli „naivní“ a „pripravovali sa na dlhú vojnu“, pričom naznačil, že mierové rokovania sú dlhý a náročný proces.

„Kremeľ pokračuje v ospravedlňovaní vojny a presadzuje myšlienku, že investície do zdĺhavej vojny by mali priniesť návratnosť vo forme územných a bezpečnostných ústupkov v prospech Ruska. Takáto rétorika znamená, že Moskva nemá záujem vojnu ukončiť, ale iba vyhrať za svojich podmienok,“ poznamenávajú analytici.

Podľa správy analytikov šéf Kremľa v dohľadnom čase neočakáva zrušenie sankcií voči Rusku. Experti tiež poukázali na najnovšie vyhlásenia Kremľa o tom, aké náročné budú mierové rokovania, a tiež na spochybňovanie legitimity ukrajinskej strany.

„Vyhlásenia Putina a ďalších predstaviteľov Kremľa z ostatných dní a týždňov, ktoré zachovávajú naratívy o zložitosti rokovaní, nelegitímnosti ukrajinských predstaviteľov a rozdieloch medzi USA a Európou, posilňujú posolstvo, že Rusko očakáva dlhotrvajúcu vojnu na Ukrajine a mier len za ruských podmienok,“ uvádza Inštitút pre štúdium vojny. (SITA)

Ruské útoky na ukrajinskú Odesu a Záporožskú oblasť si v noci vyžiadali najmenej deväť zranených.

Z Odesy vo štvrtok večer hlásili po náletoch dronov výbuchy a ukrajinská Štátna služba pre mimoriadne udalosti (DSNS) zverejnila zábery veľkých požiarov. Horelo obchodné centrum, sklad, poškodený bol viacposchodový obytný dom.

Podľa predbežných informácií zranení utrpeli traja maloletí. Niekoľko štvrtí v meste v dôsledku útoku zostalo bez dodávok elektriny. Ruská armáda na Odesu útočí často.

Podľa Andrija Kovalenka, šéfa ukrajinského centra pre boj proti dezinformáciám, Rusko zmenilo taktiku a teraz do útokov na ukrajinské mestá posiela veľké množstvo bezpilotných lietadiel naraz, aby zahltilo protivzdušnú obranu.

V okolí Záporožia ruské letectvo zhodilo letecké bomby, informoval Ivan Fedorov, veliteľ vojenskej správy Záporožskej oblasti, ktorou prechádza frontová línia. Šesť ľudí utrpelo zranenia, medzi nimi štvorročný chlapec. Šesťdesiatročný muž skončil v nemocnici, ostatní majú ľahšie zranenia. Úplne zničené sú dva súkromné domy, ďalšie tri sú poškodené. Škody sú aj v záhradkárskej kolónii.

S nasadením dronov a delostrelectva Rusko vo štvrtok večer zaútočilo aj na viacerých miestach Dnepropetrovskej oblasti, vrátane mesta Nikopol, informoval šéf regiónu Serhij Lysak. Ľahšie zranenia utrpel mladý muž. Poškodená bola päťpodlažná budova a elektrické vedenie.

V ruskom Krasnodarskom kraji nastala explózia v zariadení pre prekládku ropy, v ktorom sa hasiči snažia zlikvidovať požiar po tom, čo sa podnik pred niekoľkými dňami stal cieľom ukrajinského dronového útoku.

"Počas hasenia došlo v dôsledku zníženia tlaku v horiacej nádrži k výbuchu ropných produktov a úniku horiacej ropy," cituje agentúra Reuters z vyhlásenia úradov.

Oheň sa rozšíril na plochu asi 10-tisíc metrov štvorcových, čo je dvojnásobok oproti pôvodnému požiaru. Na mieste je viac ako 450 hasičov a dvaja z nich utrpeli pri zásahu zranenia. (ČTK)

Ľudia sa vracajú na územie, ktoré zaplavila voda zo zničenej Kachovskej priehrady. Rizikom sú míny aj sedimenty. (Washington Post)

Rusko za jeden deň stratilo viac ako 1 300 vojakov, tvrdí ukrajinský generálny štáb.

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 330 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 900 800, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 17 tankov, 28 obrnených bojových vozidiel pechoty, 101 delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 394 tankov, 21 589 obrnených bojových vozidiel pechoty, 24 848 delostreleckých systémov a 1 324 raketometov.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (SITA)

Český prezident Petr Pavel ráno dorazil vlakom do Kyjeva, stretne sa so Zelenským a Šmyhalom.

Včera v Odese rokoval s vicepremiérom a ministrom pre obnovu a regionálny rozvoj Oleksijom Kulebom a predstaviteľmi Odesy, Chersonu a Mykolajivu.

Na sieti X potom Pavel uviedol, že s vedením Odeskej, Mykolajivskej a Chersonskej oblasti diskutoval o ďalšej priamej podpore regiónom, ktoré sa nachádzajú priamo na bojovej línii.

"Prišiel som do ukrajinskej Odesy, ktorá od začiatku vojny odoláva ruskej agresii. Z Česka sem putuje pomoc vo forme bojových vozidiel, dronov, ochranných viest, mobilných rušičiek, ktoré chránia obyvateľov pred dronovými útokmi, a tiež zdravotníckeho vybavenia, ako sú pľúcne ventilátory a nemocničné postele," napísal prezident.

Pavel navštívil Ukrajinu už krátko po svojej inaugurácii v roku 2023 spoločne so slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Rokoval vtedy so Zelenským a navštívil východoukrajinské Dnipro. Zelenskyj bol na oficiálnej návšteve v Prahe v júli 2023.  (ČTK)

Britský premiér Starmer vyhlásil, že plány na obranu možného prímeria medzi Ukrajinou a Ruskom už dostávajú kontúry.

Uviedol to po rokovaní náčelníkov štábov armád "viac ako 25 krajín" v Londýne. Informovala o tom britská stanica BBC, píše TASR.

Stretnutie zástupcov tzv. koalície ochotných sa konalo na vojenskej základni v Northwoode na severozápade Londýna. Jeho účastníci sa zišli, aby v súvislosti s Ukrajinou vypracovali plán rýchleho nasadenia vojenského kontingentu, ktorý nebude mať mierový charakter.

Starmer na stretnutí upozornil, že akákoľvek dohoda o zastavení bojov medzi Ruskom a Ukrajinou bude trvalá iba vtedy, ak bude sprevádzaná bezpečnostnými opatreniami. V opačnom prípade ju ruský prezident Vladimir Putin poruší, dodal britský premiér.

"Vieme to, pretože sa to už stalo. Je mi úplne jasné, že sa to stane znova," pripomenul Starmer a dodal, že v minulosti existovali dohody, ktoré nemali bezpečnostné záruky a Putin ich nebral do úvahy.

Starmer uviedol, že Spojené kráľovstvo a jeho spojenci prechádzajú od "politického impulzu k vojenskému plánovaniu", ktoré sa podľa neho musí uskutočniť práve teraz - pred dosiahnutím prípadnej dohody.

"Nevieme, či dôjde k dohode. Dúfam, že sa to stane, ale ak dôjde k dohode, je mimoriadne dôležité, aby sme mohli okamžite reagovať," vysvetlil britský premiér.

Spojené kráľovstvo zvolalo stretnutie veliteľov generálnych štábov armád z koalície ochotných po summite, na ktorom sa začiatkom tohto marca v Londýne zúčastnili ich vrcholní predstavitelia. (TASR)

Francúzsky prezident Macron oznámil, že 27. marca sa v Paríži uskutoční ďalší samit o podpore Ukrajiny.

Na stretnutí tzv. koalície ochotných sa podľa neho zúčastní aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

"Dokončíme našu prácu na krátkodobej podpore ukrajinskej armády, na obhajobe udržateľného modelu ukrajinských ozbrojených síl, ktorý by zabránil ruskej invázii, a na bezpečnostných zárukách, ktoré môžu poskytnúť európske armády," povedal novinárom po skončení samitu Európskej rady v Bruseli. Očakáva, že celý proces bude dokončený v najbližších dňoch.

Agentúra Bloomberg predtým informovala, že na nadchádzajúcom stretnutí sa zúčastnia nielen vedúci predstavitelia kľúčových krajín EÚ vrátane Nemecka, Talianska a Poľska, ale aj Kanady a Spojeného kráľovstva. Lídri budú podľa nej vraj diskutovať o tom, ako môžu ovplyvniť rokovania medzi Ruskom a USA o Ukrajine, a ako v ideálnom prípade dostať možnosť zúčastniť sa na nich.

Štvrtkový samit nadviaže na Macronove februárové a marcové stretnutia európskych lídrov a predstaviteľov NATO v Paríži, na ktorých sa diskutovalo o obranných zárukách pre Ukrajinu a Európu ako takú, napísal magazín Politico.

Francúzsky prezident je spolu s britským premiérom Keirom Starmerom na čele úsilia o vytvorenie koalície ochotných. Tvrdia, že takáto skupina štátov je spolu s podporou USA potrebná na to, aby poskytla Ukrajine bezpečnostné záruky a odradila Rusko od prípadného porušenia prímeria.

"S Britmi sme veľa pracovali na spôsoboch podpory prímeria. Je to dôležité, aby sme zabezpečili, že každé prímerie bude dôveryhodné, keď nastane," uviedol Macron.

Britská vláda očakáva, že súčasťou koalície by mohlo byť viac než 30 krajín, ktoré nejakým spôsobom prispejú k dohľadu nad prípadným prímerím na Ukrajine vrátane nasadenia vlastných vojakov. Starmer aj Macron avizovali, že sú pripravení na Ukrajinu vyslať svojich vojakov. Nie je však jasné, koľko ďalších krajín sa k nim chce pridať.

Starmer vo štvrtok v Británii viedol rozhovory s približne 30 vysokopostavenými armádnymi predstaviteľmi z krajín, ktoré majú záujem zúčastniť sa na koalícii ochotných. Po skončení rokovaní povedal, že "politický zámer" bezpečnostných záruk pre Ukrajinu sa stáva "realitou".

Avšak podľa AFP stále zostáva otázne, čo by táto skupina krajín mohla napokon urobiť. Ruský prezident Vladimir Putin totiž požaduje ukončenie západnej vojenskej pomoci Kyjevu ako podmienku pre akékoľvek ukončenie bojov a vyhlasuje, že nebude akceptovať prítomnosť akýchkoľvek jednotiek NATO na Ukrajine. (TASR)

Zelenskyj nepriamo kritizoval blokovanie cesty Ukrajiny k získaniu členstva v Európskej únii zo strany Maďarska.

Za "protieurópske" správanie Zelenskyj označil, ak jeden člen EÚ blokuje rozhodnutia, ktoré sa týkajú všetkých.

"Je jednoducho protieurópske, keď jeden človek blokuje rozhodnutia, ktoré sú dôležité pre celý kontinent alebo ktoré už boli dohodnuté," povedal na štvrtkovom samite lídrov EÚ v Bruseli, ku ktorému sa pripojil prostredníctvom telemostu.

Nemenoval pritom nijakú konkrétnu krajinu. Ako však píše DPA, práve Maďarsko nepodporilo najnovšie vyhlásenie lídrov EÚ o pokračujúcej pomoci Ukrajine. Maďarský premiér Viktor Orbán zároveň už predtým kritizoval prístupové rozhovory EÚ s Ukrajinou.

EÚ začala prístupové rokovania s Ukrajinou už minulý rok. Zelenskyj však tvrdí, že hoci Ukrajina splnila požiadavky na ďalšie rozhovory, je značne problematické pohnúť sa v dialógu vpred.

Ukrajinský prezident na samite tiež opätovne poukázal na to, že Rusku nemožno dôverovať. Moskva podľa jeho slov často niečo sľúbi a o niekoľko hodín neskôr to už neplatí. Práve preto označil za potrebné neprestávať - ani napriek diplomatickým mierovým iniciatívam - vo vyvíjaní tlaku na Rusko.

Lídri 26 krajín Európskej únie vo štvrtok v Bruseli podporili spoločné vyhlásenie, ktoré pripravil predseda Európskej rady António Costa, a potvrdili pokračovanie podpory Ukrajine. Vyzvali tiež Rusko, aby ukázalo skutočnú politickú vôľu ukončiť vojnu, ktorú začalo svojím útokom vo februári 2022. Maďarsko bolo proti takejto formulácii vyhlásenia a zablokovalo tak riadne prijatie záverov summitu.

"Vetoval som spoločné vyhlásenie týkajúce sa Ukrajiny, pretože nemôžeme podporiť žiadne spoločné stanovisko, kým Maďari nevyjadria svoj názor na členstvo Ukrajiny v Európskej únii," uviedol vo štvrtok Orbán vo videozázname zverejnenom na Facebooku.

Maďarsko sa podľa jeho slov nepridá k "provojnovému" stanovisku EÚ. Orbán tiež deklaroval, že nedovolí, aby maďarské rodiny museli znášať ekonomické dôsledky vojny na Ukrajine.

Európskych lídrov vyzval, aby namiesto "účasti na vojnových dobrodružstvách proste len podporili mierové úsilie amerického prezidenta". S nevôľou komentoval aj Zelenského účasť na summite.

"Nepovedal by som, že sa správal priateľsky. Ukrajinský prezident má zmätok vo svojej úlohe: správa sa, akoby už boli v Európskej únii, a dovoľuje si ostrý tón, čo by nemal," dodal maďarský premiér.

USA čoskoro uzavrú s Ukrajinou dohodu o prístupe k jej vzácnym nerastom, vyhlásil to Trump.

Prezident v Bielom dome podpísal výnos o navýšení domácej výroby kritických surovín.

Uzavretie tejto dohody medzi USA a Ukrajinou sa malo odohrať ešte koncom februára, keď bol Zelenskyj na návšteve Bieleho domu. Jeho schôdzka s Trumpom a predstaviteľmi americkej administratívy však vyústila v ostrú roztržku v priamom prenosu a skončila sa predčasne.

"Podpisujeme dohody na rôznych miestach, aby sme sprístupnili vzácne zeminy a minerály a mnoho ďalších vecí po celom svete, ale najmä na Ukrajine. Jednou z vecí, ktoré robíme, je, že veľmi skoro podpíšeme dohodu týkajúcu sa vzácnych nerastov s Ukrajinou, ktorá má v tejto oblasti obrovskú hodnotu, a to oceňujeme," povedal Trump.

Šéf Bieleho domu podľa AFP tlačí na ukrajinského lídra, aby podpísal ekonomické dohody, ktoré by Spojeným štátom kompenzovali ich podporu Ukrajine brániacej sa voči agresii ruskej armády. Zelenskyj dohodu o vzácnych surovinách predtým odmietol, pretože neobsahovala bezpečnostné záruky, ktoré by Rusko odradili od ďalších útokov. (TASR)