Ukrajina Rusko Online: Český prezident navštívil Odesu, Rusko podniklo na mesto dronový útok

USA čoskoro uzavrú s Ukrajinou dohodu o prístupe k jej vzácnym nerastom, vyhlásil to Trump.

Prezident v Bielom dome podpísal výnos o navýšení domácej výroby kritických surovín.

Uzavretie tejto dohody medzi USA a Ukrajinou sa malo odohrať ešte koncom februára, keď bol Zelenskyj na návšteve Bieleho domu. Jeho schôdzka s Trumpom a predstaviteľmi americkej administratívy však vyústila v ostrú roztržku v priamom prenosu a skončila sa predčasne.

"Podpisujeme dohody na rôznych miestach, aby sme sprístupnili vzácne zeminy a minerály a mnoho ďalších vecí po celom svete, ale najmä na Ukrajine. Jednou z vecí, ktoré robíme, je, že veľmi skoro podpíšeme dohodu týkajúcu sa vzácnych nerastov s Ukrajinou, ktorá má v tejto oblasti obrovskú hodnotu, a to oceňujeme," povedal Trump.

Šéf Bieleho domu podľa AFP tlačí na ukrajinského lídra, aby podpísal ekonomické dohody, ktoré by Spojeným štátom kompenzovali ich podporu Ukrajine brániacej sa voči agresii ruskej armády. Zelenskyj dohodu o vzácnych surovinách predtým odmietol, pretože neobsahovala bezpečnostné záruky, ktoré by Rusko odradili od ďalších útokov. (TASR)

Napriek nesúhlasu Maďarska k Ukrajine vychádza Európa z krízy silnejšia, hodnotí český premiér Fiala.

Vyzdvihol nedávny vznik takzvanej koalície ochotných, ktorá je podľa jeho slov v riešení celej situácie dôležitým prvkom.

Ocenil tiež, že sa do záverov summitu dostala časť o sprísnení migračnej politiky, čo presadzuje skupina európskych štátov vrátane Česka.

"Závery k Ukrajine boli prijaté len vo formáte 26 štátov. Tých 26 štátov je pevne presvedčených, tu je silná zhoda, ale Maďarsko nezmenilo svoj postoj a nepridalo sa," povedal po rokovaní Fiala.

Priblížil, že v nich lídri napríklad privítali americký návrh na prímerie a ochotu Ukrajiny naň pristúpiť, zhodli sa na princípoch udržateľného mieru či na nutnosti dobre vyzbrojenej Ukrajiny ako kľúčovej záruky mieru.

"Je tam tiež vôľa posilniť vojenskú podporu, podporujeme aj návrh vysokej predstaviteľky (EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaje Kallasovej) k vojenskej podpore," dodal Fiala.

"Maďarsko to síce nepodporuje, ale myslím si – a nie je to len môj názor, zaznelo to v diskusii od niektorých ďalších lídrov – že Európa vychádza z tejto krízy silnejšia. Pretože popri tom, čo robí EÚ, tu vznikla koalícia ochotných, do ktorej sú zapojené ďalšie krajiny, a to veľmi silné, či už ekonomicky alebo vojensky – Nórsko, Veľká Británia – a to jednoznačne posilňuje Európu," zdôraznil predseda českej vlády. Dodal, že sa k skupine pripojili aj ďalšie krajiny z mimoeurópskeho priestoru.

"Myslím si, že tá koalícia je veľmi dôležitým prvkom v riešení celej veci," podotkol.

Z ďalších tém summitu vyzdvihol napríklad migráciu, ku ktorej sa ešte pred začiatkom rokovania Rady zišla skupina podobne zmýšľajúcich krajín. Podľa slov Fialu sa im podarilo presadiť, aby v záveroch bola výzva na urýchlené prerokovanie nariadenia k návratom či na externalizáciu azylového konania.

"Dôležité je, aby sme dospeli k výsledku, ktorý umožní, že tí ľudia, ktorí nemajú v Európe čo robiť, nemajú právo na azyl, dopúšťajú sa napríklad kriminálnych činov a mali by odísť, aby sme ich jednoducho mohli vyhostiť. V tomto je zatiaľ úspešnosť európskych krajín skutočne minimálna," dodal český premiér. (TASR)

Lídri Európskej únie sa zhodli na potrebe posilnenia obrannej pripravenosti do roku 2030, tvrdia viaceré delegácie.

Európska únia tak plánuje výrazne zvýšiť výdavky na obranu a v nasledujúcich rokoch zaistiť 800 miliárd eur vrátane 150 miliárd vo forme pôžičiek na zbrojné projekty a výnimiek z pravidiel bloku o zadlžovaní pre investície do obrany.

Cieľom tohto úsilia je podľa agentúry aj zvýšenie vojenskej podpory pre Ukrajinu v jej vojne s Ruskom. Plán na výrazné zvýšenie výdavkov na obranu prichádza v súvislosti s rastúcimi obavami v Európskej komisii, že blok sa musí urýchlene pripraviť na riziko rozsiahleho konfliktu s Ruskom.

V dokumente predloženom v stredu Komisia varovala, že história európskym lídrom neodpustí, ak nebudú konať. Takzvaná biela kniha o budúcnosti európskej obrany predpokladá masívne investície do obrany, spoločné nákupy, ako aj prehĺbenie celoeurópskeho obranného trhu a väčšiu integráciu európskeho a ukrajinského obranného priemyslu.

Oficiálne závery ER o obrane ešte nie sú k dispozícii. V súčasnosti majú lídri dvadsaťsedmičky pracovnú večeru, kde by mali naďalej rokovať o nových plánoch na prezbrojenie Európy, absolvovať tiež prvú diskusiu o rozpočte eurobloku na roky 2028 - 2034 a hovoriť o ďalších otázkach. (TASR)

Do Česka už viac ako dva týždne neprúdi ropa cez Družbu, české rafinérie sú na túto situáciu dobre pripravené.

Oznámil to hovorca ministerstva priemyslu a obchodu Marek Vošahlík.

Podľa spoločnosti Mero ČR, ktorá spravuje ropovod Družba, je Česko pripravené čerpať ropu z ropovodu TAL, ktorý vedie z talianskeho Terstu.

„Je plne pripravený na zvýšenie kapacity potrebnej pre ČR, čo potvrdil aj posledný záťažový test vykonaný na začiatku marca 2025," uviedla pre TN.cz tlačová hovorkyňa Mero ČR Barbora Putzová.

„Ukazuje sa, aké kľúčové bolo naše rozhodnutie investovať do posilnenia prepravnej kapacity cez ropovod TAL. Tu sú dodávky stabilné, zároveň je ropovod technicky pripravený na prepravu vyššieho objemu ropy, ktorý s dostatočnou rezervou pokryje našu spotrebu," doplnilo české ministerstvo priemyslu a obchodu. (SITA, TV Nova)

Slovensko trvalo na samite v Bruseli na dobrovoľnosti poskytovania vojenskej pomoci Ukrajine, tvrdí Fico.

Ide o iniciatívu šéfky európskej diplomacie Kaje Kallasovej poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc vo výške až 40 miliárd eur.

V inom prípade by s ňou Slovensko nesúhlasilo, uviedol premiér Robert Fico na sociálnej sieti Facebook.

Ukrajinskí a americkí predstavitelia sa v pondelok stretnú v Saudskej Arábii, aby rokovali o navrhovanom zastavení ruských a ukrajinských útokov na energetické zariadenia.

"Budú tam naše technické tímy," povedal prezident Zelenskyj na tlačovej konferencii v Nórsku.

Ukrajinský prezident priblížil, že v rovnakom čase sa v Saudskej Arábii uskutočnia samostatné stretnutia ruských a amerických predstaviteľov s cieľom dohodnúť sa na podmienkach prímeria zahŕňajúcich zmienené zastavenie útokov na energetickú infraštruktúru.

Informáciu o pondelňajších stretnutiach svojich predstaviteľov s americkými krátko predtým zverejnil aj Kremeľ. (TASR)

Ukrajinská centrálna banka chce zmierniť obmedzenia pre pohyb kapitálu, zavedené v dôsledku konfliktu s Ruskom.

Centrálna banka sa podľa agentúry Reuters snaží nájsť spôsoby, ako podporiť ukrajinských exportérov a zvýšiť ich prínos k rastu ukrajinskej ekonomiky.

Kyjev v reakcii na začatie ruskej invázie vo februári 2022 zaviedol prísne obmedzenia pre pohyb peňazí a reštrikcie pre devízový trh, aby zabránil odlivu kapitálu a udržal makroekonomickú stabilitu. Niektoré opatrenia už ale zmiernil, a to najmä vlani v máji, píše Reuters.

Centrálna banka teraz agentúre oznámila, že pripravuje zjednodušenie reštrikcií pre podniky. Plánuje tiež podporovať ukrajinský tovar v zahraničí a obhajovať ukrajinské podniky na zahraničných súdoch.

"Centrálna banka je naďalej odhodlaná zmierňovať menové reštrikcie," uviedla banka. "Jej cieľom je začleniť stimuly pre prílev nového kapitálu do opatrení na liberalizáciu devízového trhu," dodala.

Hrubý domáci produkt Ukrajiny sa v roku 2022 v dôsledku ruskej invázie prepadol takmer o tretinu. Predvlani sa ukrajinská ekonomika síce vrátila k rastu, jej výkon však naďalej zaostáva za predvojnovou úrovňou.

Ukrajinskému hospodárstvu sa však vďaka odolnosti tamojších podnikov a stabilnému prílevu zahraničnej finančnej pomoci darí prispôsobovať ťažkým podmienkam. To umožnilo centrálnej banke začať uvoľňovanie kapitálových reštrikcií, píše Reuters.

Podľa banky už má z tohto uvoľňovania úžitok viac ako 800 podnikov. "Zlepšilo to podnikateľské prostredie pre značnú časť ukrajinských firiem bez toho, aby to malo výrazný dopad na devízový trh," uviedla centrálna banka.

Ukrajinská vláda podľa údajov tamojšieho ministerstva financií od začiatku ruskej invázie dostala zahraničnú pomoc v hodnote vyše 118 miliárd dolárov. Devízové rezervy ukrajinskej centrálnej banky na začiatku marca mierne presahovali 40 miliárd dolárov, píše Reuters. (ČTK)

Predseda Európskej rady Costa a šéf OSN Gutteres na samite vyzdvihli úlohu EÚ v rámci multilateralizmu.

Pripomenuli, že EÚ je spoľahlivým a dôveryhodným partnerom. Ich vystúpenie nasledovalo po debatách o Ukrajine, kde sa EÚ zaviazala naďalej finančne pomáhať ukrajinskej strane.

Gutteres bol ako hosť pozvaný na pracovný obed s lídrami európskej dvadsaťsedmičky. Lídri rokovali okrem iného aj o otázkach multilateralizmu, najmä vo svetle novej obchodnej politiky USA, ktorá ovplyvňuje aj Európsku úniu.

Gutteres na otázku novinárov, či Trump "zabíja multilateralizmus" a vytvára nový vlastný svetový poriadok, odpovedal, že "multilateralizmus je stále živý" a zohráva svoju rolu. Dôkazom toho je podľa neho aj fakt, že rokuje s lídrami krajín EÚ.

Costa v tejto súvislosti zdôraznil, že keď dôvera v multilaterálne inštitúcie je pod tlakom a nepredvídateľnosť je novým normálom, EÚ je "spoľahlivým a dôveryhodným partnerom".

Predseda Európskej rady pripomenul aj dohodu 26 členských krajín (bez Maďarska) k záverom o Ukrajine. Závery konštatujú, že v ekonomickej oblasti je EÚ pripravená zintenzívniť tlak na Rusko prostredníctvom ďalších sankcií, bol by to už 17. sankčný balík, a posilnením presadzovania existujúcich reštrikčných opatrení.

"V súlade s právom EÚ by mali ruské aktíva zostať zmrazené dovtedy, kým Rusko neukončí svoju útočnú vojnu proti Ukrajine a nenahradí jej škody spôsobené touto vojnou," uvádza sa v záveroch Európskej rady.

Lídri sa zhodli na tom, že EÚ bude Ukrajine naďalej poskytovať pravidelnú a predvídateľnú finančnú podporu a vyzvali Európsku komisiu, aby urýchlene prijala všetky potrebné opatrenia na predbežné zabezpečenie financovania v rámci Nástroja pre Ukrajinu a iniciatívy ERA v rámci skupiny G7.

Členovia G7 vlani prijali dohodu o spustení iniciatívy s názvom Mimoriadne zrýchlenie príjmov pre Ukrajinu (Extraordinary Revenue Acceleration - ERA), ktorá predvída zmobilizovať 45 miliárd eur na nenávratnú finančnú podporu pre Ukrajinu. Finančná časť iniciatívy pozostáva z individuálnych bilaterálnych pôžičiek od USA, Spojeného kráľovstva, Kanady, Japonska a cez úverový nástroj makrofinančnej pomoci Európskej únie.

Premiéri a prezidenti 26 členských krajín sa tiež zhodli na tom, že EÚ je aj naďalej odhodlaná podporovať opravu, obnovu a rekonštrukciu Ukrajiny v koordinácii s medzinárodnými partnermi. V tejto súvislosti bude dôležitá Konferencia o obnove Ukrajiny, ktorú v júli 2025 organizuje Taliansko. (TASR)

Spojené štáty budú pokračovať v zdieľaní spravodajských informácií s Ukrajinou napriek odporu Putina.

Informovala o tom tajomníčka Bieleho domu Karolina Leavittová.

„Zdieľanie spravodajských informácií s Ukrajinou v oblasti obrany bude pokračovať," povedala v stredu Leavittová.

Kremeľ po telefonickom rozhovore medzi Putinom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom uviedol, že „kľúčovou podmienkou na zabránenie eskalácii“ vojny na Ukrajine by malo byť „úplné zastavenie zahraničnej vojenskej pomoci a zdieľania spravodajských informácií s Kyjevom“.

Putin nariadil občanom Ukrajiny bez náležitého legálneho statusu opustiť Rusko do 10. septembra.

Prezidentský dekrét, ktorý bol zverejnený dnes sa vzťahuje aj na okupované územia.

Ukrajinskí občania majú upraviť svoje právne postavenie, alebo odísť. "Občania Ukrajiny, ktorí sú v Ruskej federácii a nemajú legálne dôvody na pobyt v Ruskej federácii, musia opustiť Ruskú federáciu z vlastnej vôle, alebo upraviť svoj legálny status v Ruskej federácii do 10. septembra 2025," píše sa v nariadení.

Dekrét bol vydaný v čase, keď sa Moskva snaží rusifikovať okupované územia. Miestnych ľudí núti prijímať ruské pasy, ak chcú zostať. Zároveň sa úrady snažia lákať ruských občanov, aby sa na okupované územia prisťahovali.

Rusko v roku 2014 v rozpore s medzinárodným právom anektovalo ukrajinský Krym a v roku 2022 potom pripojilo čiastočne okupované regióny - Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti.

Krok medzinárodné spoločenstvo neuznáva.

Osud okupovaných častí Ukrajiny bude pravdepodobne hlavným predmetom očakávaných mierových rokovaní, o ktoré sa usiluje Trump.

Putinov dekrét ďalej nariaďuje všetkým občanom cudzích krajín a ľuďom bez štátnej príslušnosti v Ruskom kontrolovanej Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, aby sa do 10. júna podrobili lekárskym kontrolám, ktoré majú zistiť, či berú drogy alebo majú infekčné choroby. (ČTK)

Zelenskyj nehovoril s Trumpom o možnom americkom vlastníctve Záporožskej jadrovej elektrárne.

Elektráreň sa nachádza na Ruskom okupovanom území Ukrajiny.

Zelenskyj to vyhlásil pri návšteve Nórska, kde tiež povedal, že Trumpovi oznámil, že jadrové zariadenie nebude fungovať, ak nebude pod ukrajinskou kontrolou.

Trump so Zelenským telefonicky hovorili v stredu. Ukrajinský prezident od hovoru očakával, že sa dozvie podrobnosti o Trumpovom predošlom telefonáte s Putinom.

Trump Zelenskému podľa France24 navrhol, že by USA v rámci bezpečnostných garancií prevzali správu nad ukrajinskými jadrovými elektrárňami.

K tomu už Zelenskyj povedal vo Fínsku, odkiaľ potom odcestoval do Nórska, že témou hovoru bola len jedna elektráreň, a to tá v Záporoží. Uviedol k tomu, že od Trumpa v tejto veci necítil žiadny tlak.

V Nórsku dnes Zelenskyj novinárom tiež povedal, že Trump počas ich telefonátu nevzniesol otázku budúceho statusu Krymu. Podľa niektorých amerických médií Trump zvažuje, že USA  okupovaný ukrajinský polostrov uznajú ako ruské územie. (ČTK)

V Rijáde sa v pondelok stretnú zástupcovia Ruska a USA, aby rokovali o Ukrajine, uviedol Putinov poradca Ušakov.

V ruskej delegácii bude Grigorij Karasin, šéf výboru pre medzinárodné záležitosti v Rade federácie, teda hornej komore ruského parlamentu, a poradca riaditeľa ruskej tajnej služby FSB Sergej Beseda.

Podľa ruských agentúr to povedal zahraničnopolitický poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov, ktorý v stredu telefonoval s poradcom Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mikeom Waltzom.

"S Waltzom sme sa dohodli, že konzultácie o tejto záležitosti v bilaterálnom formáte povedú experti menovaní prezidentmi," povedal podľa agentúry Interfax Ušakov. "Prerokovali sme otázku usporiadania stretnutia odborných skupín oboch krajín, predovšetkým za účelom vypracovania perspektív možnej realizácie iniciatívy týkajúcej sa bezpečnosti plavby v Čiernom mori," dodal Ušakov. Zloženie americkej delegácie neoznámil, to by mali podľa neho urobiť sami Američania.

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov dnes podľa agentúry TASS uviedol, že rokovania s USA na technickej úrovni sa môžu uskutočniť v Saudskej Arábii v najbližších dňoch, ako možnosť spomenul začiatok budúceho týždňa. Podľa agentúry Reuters Peskov uviedol, že Putin s Trumpom pri nedávnom telefonáte diskutovali o takzvanej čiernomorskej iniciatíve. Biely dom podľa Reuters uviedol, že prezidenti súhlasili okrem iného s technickými rokovaniami o námornom prímerí.

Rusko po vpáde do susednej krajiny zablokovalo čiernomorské plavebné trasy, po ktorých Ukrajina vyvážala potraviny, avšak Kyjev ešte v prvom roku vojny export po mori čiastočne obnovil vďaka obilnej dohode sprostredkovanej Tureckom a OSN. Moskva však potom jej platnosť nepredĺžila. Kyjev následne zriadil vlastný dočasný námorný koridor, ktorý vedie pozdĺž pobrežia a ďalej do rumunských teritoriálnych vôd a do Turecka. (ČTK)

Zelenskyj požiadal krajiny EÚ o schválenie programu na nákup delostreleckej munície za päť miliárd eur.

Uviedla to agentúra Reuters. Únijné krajiny vyzval aj na investície do svojich aj ukrajinského vojenského priemyslu. (ČTK)

Rusko stále útočí na energetickú infraštruktúru na Ukrajine, povedal prezident Zelenskyj na samite v Bruseli.

Moskva tvrdí, že po utorkovom telefonáte medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom útoky na ukrajinskú energetiku zastavila.

"Nič sa nezmenilo," upozornil Zelenskyj. K rokovaniam samitu sa pripojil na diaľku a prehovoril k lídrom, ktorí rokujú v Bruseli. Podľa neho ruská armáda podnikla nový úder na energetickú infraštruktúru v stredu večer. "My na Ukrajine tomu čelíme každý deň, každú noc," povedal podľa AFP Zelenskyj.

"Putin musí prestať vznášať zbytočné požiadavky, ktoré len predlžujú vojnu, a začať plniť to, čo sľúbil svetu," uviedol ďalej Zelenskyj.

Európsku úniu taktiež vyzval, aby ponechala sankcie zavedené na Rusko v súvislosti s vojnou dovtedy, kým sa ruská armáda nezačne sťahovať z ukrajinského územia a kým Rusko "nevyplatí plné odškodné za škody spôsobené svojou agresiou". (ČTK)

EÚ nemôže podľa Metsolovej v oblasti obrany a konkurencieschopnosti robiť polovičné opatrenia.

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová to uviedla počas svojho vystúpenia na úvod samitu EÚ v Bruseli.

V prejave pred premiérmi a prezidentmi členských krajín spresnila, že EÚ musí byť pripravená a brať vážne svoju bezpečnosť, pripravenosť a konkurencieschopnosť.

Pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, Metsolová privítala oznámenie Európskej komisie o únii úspor a investícií, ako sa po novom nazýva budovanie únie kapitálových trhov. Zdôraznila však, že EÚ potrebuje uskutočniť "obrovské skoky" a nemôže si dovoliť "polovičné opatrenia".

Podľa nej europarlament na oboch agendách - obrane aj konkurencieschopnosti EÚ - usilovne pracuje a využíva legislatívne postupy platné pre naliehavé prípady.

V súvislosti s budúcim viacročným finančným rámcom (VFR) EÚ po roku 2028, o ktorom budú hlavy štátov a vlád po prvýkrát rokovať počas pracovnej večere na samite, šéfka EP zdôraznila, že budúci dlhodobý rozpočet poskytne EÚ "jedinečnú príležitosť" zosúladiť výdavky s jej strategickými prioritami.

Lídrov EÚ vyzvala na prijímanie "zmysluplných reforiem", aby bol spoločný rozpočet jednoduchší, flexibilnejší a viac zameraný na výsledky. Pripomenula, že iniciatívna správa europarlamentu k VFR bude predložená v máji.

Viacerí nemenovaní diplomati EÚ uviedli, že súčasťou budúceho dlhodobého rozpočtu bude aj splácanie dlhu, ktorý EÚ vznikol pre plán obnovy po pandémii nového koronavírusu. Únia začne splácať tento dlh v roku 2028, čo znamená okolo 25 až 30 miliárd eur ročne.

Týždenník Politico upozornil, že krajiny eurobloku nie sú jednotné pri spôsobe splácania dlhu v celkovej výške 350 miliárd eur. Kým krajiny ako Francúzsko a Španielsko podporujú myšlienku celoúnijných daní v prospech spoločného rozpočtu, rozpočtovo šetrnejšie štáty ako Holandsko sú proti akémukoľvek presunu daňovej politiky na úroveň EÚ. (TASR)

Lídri EÚ sa zhodli na ďalšej podpore Ukrajiny a vyzvali Rusko, aby ukázalo skutočnú politickú vôľu ukončiť vojnu.

Potvrdil to zdroj z prostredia Európskej únie. Proti bol podľa informácií ČTK maďarský premiér Viktor Orbán. Text preto nemá obvyklú záväznosť oficiálnych záverov samitu, na ktorých schválenie je potrebná jednomyseľnosť.

"Európska rada opätovne vyjadruje svoju podporu komplexnému, spravodlivému a trvalému mieru založenému na zásadách Charty OSN a medzinárodného práva a víta všetko úsilie o dosiahnutie takéhoto mieru," píše sa v dokumente podporenom 26 štátmi.

Lídri taktiež privítali spoločné vyhlásenie Ukrajiny a Spojených štátov po ich stretnutí v Saudskej Arábii, vrátane návrhu na dohodu o prímerí, humanitárne úsilie a obnovenie zdieľania spravodajských informácií a bezpečnostnej pomoci USA.

Maďarskí diplomati dali už vopred najavo, že ich krajina závery týkajúce sa Ukrajiny nemieni podporiť. Prekáža im najmä vyjadrenie, že si Európska únia zachováva svoj prístup „mieru prostredníctvom sily“. Ten vyžaduje, aby Ukrajina bola v čo najsilnejšej pozícii pre prípadné rokovania, čo znamená pokračovanie vojenskej pomoci brániacej sa krajine. (ČTK)

Španielsky premiér Sánchez chce do výdavkov na obranu zahrnúť aj kybernetickú bezpečnosť či klímu.

Pri návrhoch Európskej komisie o budúcnosti obrany bloku tiež nesúhlasí s pojmami ako "vyzbrojenie".

"Musíme hovoriť inak, osloviť našich občanov iným spôsobom, keď hovoríme o potrebe zlepšiť bezpečnosť a európske obranné kapacity," zdôraznil Sánchez.

Španielsko a Taliansko sa podľa portálu stanice Euronews v súčasnosti tiež usilujú o širšie vymedzenie definície obrany. Sánchez tvrdí, že diskusia o výdavkoch na obranu by mala zahŕňať aj opatrenia v súvislosti s hraničnými kontrolami, terorizmom, kybernetickými útokmi a hybridnou vojnu. Poukázal aj na klimatické opatrenia ako na oblasť, ktorá by sa mala pridať k bezpečnosti.

Juhoeurópske krajiny podľa neho vzdorujú iným výzvam ako spojenci na východnom krídle bloku. "Toto sú veci, ktoré musíme brať do úvahy, keď hovoríme o nových možnostiach finančných nástrojov a fiškálnych pravidiel, ktoré budeme mať na najbližšie roky," skonštatoval španielsky premiér.

Diplomati však podľa portálu považujú Sánchezov postoj za zámienku, aby sa vyhol zvyšovaniu výdavkov na vojenskú techniku, ako je delostrelectvo, systémy protivzdušnej obrany, drony a munícia. Všetky tieto oblasti pritom označila EK vo svojej Bielej knihe o obrane za prioritné.

Španielsko patrilo v roku 2024 medzi krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO), ktoré majú najnižšie výdavky na obranu v pomere na HDP, a to len asi 1,3 percenta. (TASR)

Litva navrhuje stanoviť dátum možného vstupu Ukrajiny do EÚ na 1. januára 2030.

Ako referuje web Suspiľne, pred samitom EÚ v Bruseli to uviedol litovský premiér Gintautas Paluckas.

„Litva navrhuje stanoviť dátum možného členstva Ukrajiny v EÚ, konkrétne 1. január 2030. To povzbudí Ukrajincov, aby postupovali rýchlejšie,“ povedal. Litovský premiér tiež poznamenal, že EÚ by mala zvýšiť sankčný tlak na Rusko, najmä v 17. balíku vrátane dovozu skvapalneného plynu a ruských bánk. Paluckas tiež uviedol, že EÚ by mala podporiť Ukrajinu a „postaviť spoľahlivý ochranný múr medzi Európou a Ruskom“.

„Rovnako ako pred 97 rokmi stojíme pred strategickou voľbou - či umožníme agresorovi šíriť strach a násilie alebo ho zastavíme jeho schopnosť nás zastrašovať. Musíme vybudovať spoľahlivý ochranný múr medzi Európou a Ruskom. Z krátkodobého hľadiska musíme podporiť Ukrajinu a je úplne jasné, že Ukrajina potrebuje vojenskú pomoc, muníciu, rakety dlhého doletu. A my sme pripravení ju poskytnúť,“ povedal.

V strednodobom horizonte musíme podľa Paluckasa využiť „tento drahocenný čas“, ktorý nám Ukrajina dáva, na posilnenie európskej vojenskej sily.

Zelenskyj podpísal 28. februára 2022 žiadosť Ukrajiny o členstvo v Európskej únii. Už 23. júna 2022 Európska rada na samite v Bruseli udelila Ukrajine štatút kandidáta na členstvo v EÚ. Kyjev potrebuje zaviesť niekoľko dôležitých reforiem, ktoré sa týkajú najmä právneho štátu, oligarchov a korupcie. Celkovo ich je sedem.

Európska komisia 8. novembra 2023 odporučila Rade Európskej únie začať proces rokovaní o vstupe Ukrajiny do Európskej únie. Rada EÚ 21. júna 2024 potvrdila mandát na rokovania s Ukrajinou o jej vstupe do bloku, predtým schválený na úrovni veľvyslancov EÚ. Rokovania sa začali 25. júna 2024 v Luxemburgu. (SITA)

Šéfka európskej diplomacie víta Trumpovu ponuku pomôcť Kyjevu získať protivzdušnú obranu.

„Je to extrémne dôležité," povedala.

Po telefonáte so Zelenským sa šéf Bieleho domu zaviazal posilniť protivzdušnú obrany Ukrajiny. Počas rozhovoru Zelenskyj požiadal Trumpa o pomoc pri obstarávaní raketových systémov Patriot, uviedol Washington.

Ukrajina má v súčasnosti sedem systémov protivzdušnej obrany Patriot americkej výroby, ktoré dodali Spojené štáty, Nemecko a Rumunsko. Je to jediný systém v rukách Kyjeva, ktorý dokáže čeliť ruským balistickým strelám. (SITA)

Stovky Rusov zranených na Ukrajine sa liečia v severokórejských nemocniciach, tvrdí námestník ruského ministra.

Uviedol to počas osláv na veľvyslanectve Severnej Kórey v Moskve námestník ruského ministra zahraničných vecí Andrej Rudenko.

Informujú o tom agentúry TASS a Jonhap.

"Skutočnosť, že stovky ruských vojakov podstúpili rehabilitácie v tých najlepších severokórejských liečebných centrách, je živým príkladom bratského charakteru súčasných vzťahov medzi našimi krajinami," uviedol Rudenko na recepcii pri príležitosti 76. výročia zmluvy o hospodárskej a kultúrnej spolupráci medzi Sovietskym zväzom a KĽDR.

Rudenko navštívil Pchjongjang tento týždeň s cieľom "porozprávať sa so severokórejskými priateľmi o bilaterálnej spolupráci, medzinárodných a regionálnych problémoch". Krajine tiež poďakoval za pomoc pri "špeciálnej vojenskej operácii" na Ukrajine.

Oba štáty od podpisu zmluvy o strategickom partnerstve z júna 2024 neustále rozvíjajú vzájomné vzťahy. Severná Kórea podľa agentúry Jonhap odvtedy posiela svoje jednotky do boja na Ukrajine. (TASR)

Prezident Zelenskyj pricestoval do Osla na rokovania s nórskym premiérom Jonasom Gahrom Störem.

Informuje o tom agentúra AFP.

Zelenského návšteva sa koná v čase, keď sa približne 30 vojenských expertov z tzv. koalície ochotných v Londýne pripravuje na diskusie o možnom rozmiestnení jednotiek na Ukrajine v prípade, že Kyjev uzavrie prímerie s Moskvou.

"Teším sa na konštruktívne diskusie o tom, ako môže Nórsko čo najlepšie poskytnúť pomoc Ukrajine v krátkodobom aj dlhodobom horizonte," uviedol Störe vo vyhlásení. Zelenskyj v stredu navštívil aj susedné Fínsko.

Nórsko nedávno oznámilo, že tento rok plánuje viac než zdvojnásobiť svoju vojenskú a humanitárnu pomoc Ukrajine a dostať sa tak na sumu približne osem miliárd dolárov. Lídri EÚ vo štvrtok zároveň rokujú na summite v Bruseli o vojne na Ukrajine, ako aj o obranných kapacitách bloku. (TASR)

Poľsko dosiahlo predbežnú dohodu s investičnou bankou o financovaní opevnení na východnej hranici.

V Sejme to oznámil štátny tajomník ministerstva obrany Cezary Tomczyk. Informuje o tom agentúra PAP.

Tomczyk pripomenul, že program zahŕňa budovanie siete opevnení na hranici Poľska s Ruskom, Bieloruskom, Ukrajinou a Litvou. Podľa neho sa projekt stal súčasťou európskej obrany a to umožnilo jeho rozšírenie. Poľská vláda doteraz vyčlenila približne jednu miliardu zlotých (240 miliónov eur) na nákup vybavenia potrebného na budovanie krytov, skladov a kasární.

Prostriedky z EIB majú byť podľa Tomczyka určené na financovanie inovatívnych riešení v oblasti satelitnej komunikácie, elektronického prieskumu a zlepšenia mobility ozbrojených síl. Dodal, že ďalším zdrojom financovania je Fond bezpečnosti a obrany v rámci Plánu obnovy vo výške 30 miliárd zlotých (sedem miliárd eur).

Tomczyk spomenul aj Európsky obranný fond v hodnote osem miliárd eur, z ktorého Poľsko žiada finančné prostriedky, a nový program Security Action for Europe, ktorý disponuje sumou 150 miliárd eur. Zdôraznil, že Poľsko musí presvedčiť európske inštitúcie o potrebe investícií do obrany, aby čo najväčšia časť týchto zdrojov smerovala práve do Poľska.

Program počíta s výstavbou opevnení a prírodných terénnych prekážok na približne 800 kilometroch východnej a severnej hranice Poľska. Výstavba prvých častí sa začne už tento rok. Program bol označený za vlajkový projekt spoločnej európskej bezpečnosti v nedávno prijatej rezolúcii Európskeho parlamentu. (TASR)

Útoky ruských dronov si v Sumskej a Charkovskej oblasti podľa ukrajinských úradov vyžiadali dve obete.

Ruské bezpilotné lietadlá v meste Kropyvnyckyj v Kirovohradskej oblasti v noci na dnes zasiahli rezidenčné budovy vrátane výškových domov, uviedol šéf miestnej oblastnej správy Andrij Rajkovač na telegrame.

Agentúra AFP spresnila, že z desiatich zranených sú štyri deti. "Kropyvnyckyj prežil najrozsiahlejší nepriateľský útok," uviedol Rajkovyč podľa agentúry Reuters.

Rusko podľa vyjadrení hovorcu Kremľa obvinilo Európu z militarizácie a označilo ju za vojnovú stranu.

Podľa štátnej agentúry TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov ďalej vyhlásil, že takýto prístup Európy je v kontraste s postojom prezidentov Ruska a Spojených štátov Putina a Trumpa. Rusko už viac ako tri roky vedie vojnu proti susednej Ukrajine.

"Každý deň počujeme z Bruselu veľa signálov. Hlavne sa signály zo strany Bruselu a európskych metropol týkajú plánov na militarizáciu Európy, čo je v evidentnom rozpore s postojom prezidentov Ruska a USA hľadať spôsoby, ako vstúpiť do procesu mierového urovnania. Európa sa zatiaľ sama militarizuje a skôr sa zmenila na vojnovú stranu, "vyhlásil Peskov.

Francúzska štátna investičná banka vytvorí fond v objeme 450 miliónov eur na financovanie obranných projektov.

Oznámil to minister financií Éric Lombard. Fond bude podľa neho súčasťou snahy zvýšiť vojenské výdavky kvôli obavám z Ruska a pre pochybnosti o budúcnosti prípadnej americkej pomoci, uviedla agentúra Reuters.

Minister uviedol, že Francúzi do fondu budú môcť dlhodobo investovať. Minimálna suma jednorazovej investície bude 500 eur, dodal. Vláda si podľa neho potrebuje zabezpečiť päť miliárd eur z verejných i súkromných zdrojov, aby podporila zbrojovky, ktoré sú podfinancované.

Prezident Emmanuel Macron, ktorý za svoje dva funkčné obdobia inicioval zdvojnásobenie francúzskeho obranného rozpočtu, nedávno stanovil ešte vyšší cieľ. Francúzsko by podľa neho malo zvýšiť výdavky na obranu zo súčasných dvoch percent hrubého domáceho produktu na tri až tri a pol percenta HDP.

Guvernér francúzskej centrálnej banky François Villeroy de Galhau pripustil, že zvyšovanie výdavkov na obranu je nevyhnutné. Dodal však, že vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a zadlženie Francúzska by toto zvyšovanie nemalo byť neobmedzené. (ČTK)

Šéfka európskej diplomacie Kallasová priznala, že viaceré štáty EÚ sú proti jej iniciatíve na pomoc Ukrajine.

Plánom je podľa Kallasovej poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc vo výške až 40 miliárd eur.

Zamerať sa chce najmä na dodávku dvoch miliónov kusov delostreleckej munície.

"Vieme tiež, že vo väčšine európskych krajín sú naozaj obavy z rozpočtových deficitov a sú tam problémy," povedala novinárom pred zasadnutím Európskej rady. Kallasová svoj plán predložila tento mesiac. Členské štáty by sa podľa neho na dobrovoľnej báze mali zaviazať, že v roku 2025 poskytnú Kyjevu kľúčové zbrane v hodnote 20 až 40 miliárd eur.

Proti tejto iniciatíve - ktorá bola založená na tom, že štáty budú prispievať podľa svojej ekonomickej sily - sa však podľa AFP postavili viaceré krajiny vrátane Talianska, Španielska a Francúzska. Do iniciatívy sa neplánujú zapojiť ani Maďarsko a Slovensko.

Rôzne postoje krajín k tejto iniciatíve podľa Reuters odrážajú rozdelenie na štáty, ktoré sú geograficky bližšie k Rusku a poskytli Ukrajine viac pomoci, a na tie, ktoré sú od neho ďalej a pomohli menšou čiastkou v pomere k svojim ekonomikám.

V Európe v tejto oblasti podľa nemeckého Kielskeho inštitútu pre globálnu ekonomiku  vedú Estónsko, Dánsko a Litva, ktoré v období od januára 2022 do decembra 2024 poskytli Ukrajine pomoc za viac než dve percentá svojho HDP. Naopak, Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Slovinsko patria medzi krajiny, ktoré poskytli najmenej - menej než pol percenta svojho HDP. Na konci rebríčka je Maďarsko, ktoré má v EÚ podľa Reuters vládu najviac naklonenú Rusku.

Naznačujúc tento odpor Kallasová doplnila, že bezprostredným cieľom je dohodnúť obmedzenejší plán na poskytnutie dvoch miliónov kusov munície do Kyjeva v hodnote päť miliárd eur. "Realistický plán by bol tých päť miliárd na muníciu a na tom teraz pracujeme," zdôraznila. (TASR)

Eurokomisia vyplatila dodatočnú tranžu vo výške jednej miliardy eur zo svojej výnimočnej pôžičky pre Ukrajinu.

Pôžička má byť splatená výnosmi zo zmrazených ruských štátnych aktív v EÚ.

Komisia spresnila, že touto pôžičkou sa ešte viac posilnila úloha EÚ ako najväčšieho darcu od začiatku vojny Ruska proti Ukrajine.

Celková výška makrofinančnej pomoci predstavuje 18,1 miliardy eur, čo je príspevok EÚ k pôžičkovej iniciatíve pod vedením skupiny G7, ktorej spoločným cieľom je poskytnúť Ukrajine finančnú podporu vo výške približne 45 miliárd eur.

Poslednou platbou celková pôžička EK Ukrajine, v rámci tejto makrofinančnej pomoci, od začiatku roka dosiahne štyri miliardy eur.

Podľa správ EK s Kyjevom prebiehajú rokovania o časovom harmonograme následných platieb. Komisia je pripravená vopred vyčleniť zostávajúce prostriedky makrofinančnej pomoci v súlade s potrebami krajiny, čím by vyšla v ústrety lídrom členských krajín EÚ, ktorí o to požiadali na osobitnom zasadnutí Európskej rady začiatkom marca.

Exekutíva EÚ opäť pripomenula, že makrofinančná pomoc je kľúčová pre riešenie naliehavých rozpočtových potrieb Ukrajiny, ktoré sa značne zvýšili vzhľadom na ruskú útočnú vojnu.

S finančnou podporou vo výške 18,1 miliardy eur Ukrajina bude schopná podporiť svoje súčasné a budúce vojenské, rozpočtové a rekonštrukčné potreby a obnoviť kritickú infraštruktúru zničenú Ruskom, ako je energetická infraštruktúra, vodné systémy, dopravné siete, cesty a mosty.

Od začiatku ruskej agresie proti Ukrajine EÚ sa spolu so svojimi členskými štátmi ocitla v role najväčšieho darcu, keď prispela sumou takmer 140 miliárd eur. (TASR)

V Bruseli sa začal samit Európskej únie, zaoberať sa bude situáciou na Ukrajine, obranou a konkurencieschopnosťou.

Informovala o tom hovorkyňa predsedu Európskej rady. So štátnikmi sa prostredníctvom videokonferencie spojí aj ukrajinský prezident Zelenskyj.

Slovensko zastupuje premiér Robert Fico.

Prvým bodom programu je tradičná diskusia so šéfkou europarlamentu Robertou Metsolovou. Potom je v pláne prejav Zelenského a debata o ruskej agresii na Ukrajine a o ďalšej pomoci Kyjevu.

Diplomati očakávajú, že k časti záverov o Ukrajine sa opäť nepripojí Maďarsko a pôjde teda len o zhodu 26 štátov. Fico dnes ale upozornil, že nepodporí ďalšie protiruské sankcie, ak by ohrozovali mierové riešenie konfliktu na Ukrajine

Pracovného obeda sa následne zúčastní generálny tajomník OSN António Guterres, ktorý chce preberať najmä situáciu na Blízkom východe a multilateralizmus. Popoludní pri debate o konkurencieschopnosti sa zase k štátnikom pripojí predseda euroskupiny Paschal Donohoe a šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardeová.

Pri pracovnej večeri sa očakáva prvá výmena názorov na budúcoročný viacročný finančný rámec, teda sedemročný rozpočet únie. (ČTK)

Európa musí podľa Scholza naďalej podporovať Ukrajinu bez ohľadu na akékoľvek rozhovory medzi USA a Moskvou.

EÚ podľa odchádzajúceho nemeckého kancelára Scholza musí zabezpečiť silnú pozícia Kyjeva a udržanie akéhokoľvek budúceho prímeria.

Informovala o tom agentúra Reuters.

"Musíme pokračovať v našej podpore s jasným postojom, že Ukrajine bude umožnené uzavrieť spravodlivý mier. To znamená, že Ukrajina dokáže brániť svoju nezávislosť a suverenitu, že sa sama rozhodne o svojej ceste a sama si vyberie svojich lídrov a prirodzene aj to, že v čase mieru bude mať silnú armádu," deklaroval Scholz.

Podľa nemeckého kancelára je kľúčovou súčasťou tejto snahy finančný balík na obranu a na podporu infraštruktúry a reforma dlhovej brzdy, ktoré v utorok schválil nemecký Spolkový snem. "Teraz budeme môcť robiť to, čo musíme ako veľký štát uprostred Európy," vyhlásil Scholz.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová pred príchodom na samit uviedla, že podpora EÚ Ukrajine by sa mala prejaviť aj v skutkoch, a to najmä v podobe munície, ktorú vojnou zmietaná krajina potrebuje.

Kallasová predtým deklarovala, že na Európskej rade lídrom predloží návrh na dodanie dvoch miliónov kusov veľkokalibrovej delostreleckej munície pre Ukrajinu, pripomína Reuters. "Ak počúvate vyhlásenia lídrov, tak podpora je veľmi veľká. Takže naozaj dúfam, že to posunieme dopredu," dodala. (TASR)

Litovský prezident vyzval na zvýšenie tlaku voči Rusku a na prijatie nového balíka protiruských sankcií.

Myslí si tiež, že EÚ by mala stanoviť dátum prijatia Ukrajiny na rok 2030. Informuje o tom webstránka televízie Euronews.

"Mali by sme zvýšiť tlak na Rusko a zaviesť 17. balík sankcií," uviedol litovský prezident, podľa ktorého by EÚ mohla sankcie uvaliť na ďalšie ruské banky a dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG).

Vyzval tiež na stanovenie pevného dátumu prijatia Ukrajiny na rok 2030. "Povzbudilo by to našich priateľov, Ukrajincov, aby postupovali rýchlejšie, pretože vedia, že sú schopní uskutočniť všetky potrebné reformy, a to aj za veľmi zložitých okolností počas vojny," tvrdí Nauséda.

V podobnom duchu sa pred príchodom na zasadnutie Európskej rady vyjadril aj fínsky premiér Petteri Orpo, ktorý v stredu v Helsinkách prijal Zelenského. "Ukrajina naozaj chce byť členom EÚ, chce byť jedným z nás, a preto jej musíme pomôcť a podporiť ju na ceste k členstvu, a to čo najskôr, najneskôr do roku 2030," vyhlásil. (TASR)

Predstavitelia armád desiatok krajín sa stretnú v Británii, kde budú diskutovať o mierových silách pre Ukrajinu.

Očakáva sa, že sa k nim prihovorí britský premiér Keir Starmer, ktorý spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom vedie úsilie o vytvorenie takzvanej koalície ochotných.

Stretnutie sa koná v čase veľkých otázok o tom, čo môže skupina urobiť, keďže Putin požaduje ukončenie západnej vojenskej pomoci Ukrajine ako podmienku pre akékoľvek ukončenie bojov.

Rusko zároveň odmietlo akúkoľvek prítomnosť zahraničných vojsk na ukrajinskom území.

Starmer a Macron sa snažia vytvoriť koalíciu odvtedy, ako Trump minulý mesiac začal priame rokovania s Ruskom o ukončení tri roky trvajúcej vojny.

Lídri oboch krajín uviedli, že koalícia s podporou USA je potrebná na to, aby poskytla Ukrajine bezpečnostné záruky, ktoré by Putina odradili od porušovania prímeria. (SITA)

Americký prezident Trump považuje Rusko za „veľmi cennú krajinu“, s ktorou sa Amerika „musí vysporiadať“.

Uviedol to v rozhovore pre Breitbart News.

Trump poznamenal, že hoci ekonomická otvorenosť USA voči Rusku nie je cieľom ani motívom rozdeliť Rusko s Čínou, môže to byť dôsledok týchto krokov. "Môže to byť dôsledok, ale myslím si, že je to dobré. Musíme sa vysporiadať s Ruskom. Majú najväčšie územie, väčšie ako Čína," povedal.

Americký prezident to vysvetlil tým, že Rusko má „11 časových pásiem“. „Môžete preletieť cez 11 časových pásiem z jednej strany na druhú. Majú veľmi cennú pôdu,“ poznamenal Trump.

Šéf Bieleho domu pripomenul, že USA uzatvárajú s Ukrajinou dohodu o nerastoch vzácnych zemín, a preto podľa neho „môžeme aspoň povedať, že sme dostali peniaze späť a môžeme niečo urobiť“.

Okrem Číny sa pristavil aj pri Indii. Povedal, že má s Indiou „veľmi dobrý vzťah“, ale táto krajina má na Spojené štáty uvalené príliš vysoké clá.

„Mám veľmi dobrý vzťah s Indiou, ale jediný problém, ktorý mám s Indiou, je, že je to jedna z krajín s najvyššími tarifami na svete,“ povedal Trump. „Verím, že pravdepodobne výrazne znížia tieto tarify, ale 2. apríla im budeme účtovať rovnaké tarify, aké oni účtujú nám.“ (SITA)

Poľsko na systémy Starlink pre Ukrajinu vynaložilo už vyše 79 miliónov eur, uviedlo poľské ministerstvo digitalizácie.

Poľsko v rokoch 2022 až 2024 vynaložilo takmer 323 miliónov zlotých (79 miliónov eur) na viac ako 24 500 terminálov satelitnej siete Starlink a ich predplatné, ktoré poskytlo Ukrajine.

Informovala o tom agentúra PAP.

Podľa ministerstva terminály kúpil štátny Inštitút spojov. V rokoch 2022 a 2023 zakúpili 19 560 zariadení, ďalších 5000 pribudlo koncom roka 2024. Rezort zdôraznil, že prostredníctvom týchto terminálov sú zabezpečené podmienky na komunikáciu pre obyvateľov Ukrajiny, ale aj Ukrajincov nachádzajúcich sa v Poľsku v súvislosti s prebiehajúcim konfliktom.

Mesačné predplatné pre štandardnú službu predstavuje vyše 500 zlotých (119 eur) a špeciálne predplatné takmer 1400 zlotých (334 eur). Do septembra 2025 by mali výdavky na predplatné presiahnuť 77 miliónov zlotých (18 miliónov eur).

Ministerstvo tiež informovalo, že časť terminálov využíva Poľsko aj na svoje potreby, napríklad počas volieb, ako aj pri zásahoch napríklad počas povodní. Na tieto účely zakúpili približne tisíc zariadení.

Podľa rezortu sú všetky výdavky hradené z Fondu pomoci vytvoreného na základe zákona o pomoci občanom Ukrajiny. Platby sa týkajú len aktivovaných služieb, ktoré na základe potreby nahlasuje ukrajinská strana. Platnosť poskytovania tejto pomoci je zatiaľ stanovená do 30. septembra 2025.

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski sa pre systém dostal do sporu s Elonom Muskom, keď na sieti X napísal, že ak sa Starlink ukáže ako nespoľahlivý dodávateľ služieb, za ktoré Poľsko platí, budú sa musieť poobzerať po novom. Reagoval tým na Muskove vyjadrenie, že v prípade vypnutia systémov Ukrajine sa celý front zrúti. (TASR)

Požiar vypukol na letisku pri strategickej leteckej základne Engels-2.v juhoruskej Saratovskej oblasti, uviedli ruské zdroje.

Gubernátor Saratovskej oblasti Roman Busargin uviedol, že na mesto Engels zaútočil ukrajinský dron. Po útoku začalo horieť miestne letisko a okolitých obyvateľov evakuovali.

Letecká základňa Engels sa nachádza v blízkosti mesta Saratov približne 700 kilometrov od frontovej línie na Ukrajine. Na základni sú umiestnené ťažké strategické bombardéry Tupolev Tu-160 schopné niesť jadrové zbrane.

Ruské ministerstvo obrany ďalej uviedlo, že v noci na štvrtok protivzdušná obrana zostrelila 132 ukrajinských dronov nad šiestimi rôznymi juhoruskými oblasťami vrátane 54 bezpilotných lietadiel v Saratovskej oblasti.

Kyjev uviedol, že Rusko v noci vypustilo 171 dronov. Viac ako 130 z nich sa ukrajinským silám podarilo zneškodniť.

K útokom došlo napriek pokusom amerického prezidenta Donalda Trumpa presvedčiť obe strany konfliktu, aby súhlasili s dočasným prímerím v bojoch na Ukrajine.

Ruské útoky zranili najmenej 10 ľudí vrátane štyroch detí v meste Kropyvnyckyj v Kirovohradskej oblasti, uviedla polícia.

Niekoľko zranených osôb hospitalizovali, jedna sa nachádza s popáleninami v kritickom stave.

Gubernátor oblasti v strednej časti Ukrajiny Andrij Raikovyč oznámil, že Rusi uskutočnili na administratívne centrum oblasti najväčší útok za posledné roky.

Na mesto mierilo viac ako 20 ruských bezpilotných lietadiel, ktoré zasiahli aj obytné budovy, povedal Raikovyč pre Suspilne.

Ukrajinský železničný úrad, informoval, že v dôsledku útoku bola poškodená železničná infraštruktúra.

Z boja bolo vyradených ďalších 1 400 ruských vojakov, od začiatku invázie zhruba 899 470, tvrdí ukrajinské velenie.

Za uplynulý deň prišla ruská armáda aj o 38 obrnených vozidiel, 43 delostreleckých systémov, dva raketomety, tri protivzdušné systémy, 179 bezpilotných lietadiel a 91 autocisterien a inej automobilovej techniky.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 377 tankov, 21 561 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 41 094 vozidiel a autocisterien, 24 747 delostreleckých systémov, 1 322 odpaľovacích raketových systémov, 1 110 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 29 895 dronov, 3 121 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 780 kusov špeciálnej techniky.

Ruská armáda spustila počas noci rozsiahly dronový útok na územie Ukrajiny, uviedlo ukrajinské letectvo.

Ruské bojové drony podľa neho vstúpili do vzdušného priestoru krajiny z viacerých rôznych smerov, pričom vo východnej polovici Ukrajiny sa ozývali sirény leteckého poplachu.

Správa Charkovskej oblasti spresnila, že ruské lietadlo nad východným mestom Kupiansk nachádzajúcim sa na frontovej línii vypustilo približne 20 kĺzavých bômb, pričom o život prišiel jeden muž. Zasiahnuté boli tiež objekty infraštruktúry, ako sú civilné budovy, dodala správa.

Agentúra DPA pripomína, že k týmto útokom došlo napriek pokusom amerického prezidenta Donalda Trumpa presvedčiť obe strany konfliktu, aby súhlasili s dočasným prímerím v bojoch na Ukrajine. (TASR)

Volodymyr Zelenskyj uviedol, že s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom komunikuje na dennej báze.

V priebehu budúceho týždňa ukrajinský prezident navštívi Paríž. Povedal to po tom, čo mu Macron nečakane zatelefonoval počas tlačovej konferencie.

"Áno, hovoril som s prezidentom Macronom," povedal Zelenskyj po prijatí hovoru počas tlačového brífingu.

Ukrajinský prezident ďalej reportérom uviedol, že jeho krajina dostala "viacero" ďalších stíhačiek typu F-16; neuviedol však podrobnosti o ich presnom počte ani o tom, od koho.

Ukrajina svoje prvé dodávky týchto stíhačiek americkej výroby dostala minulý rok, pripomína AFP. (TASR)