Ukrajina Rusko Online: Trump už volal aj so Zelenským. Sme na dobrej ceste, povedal americký prezident

Volodymyr Zelenskyj uviedol, že s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom komunikuje na dennej báze.

V priebehu budúceho týždňa ukrajinský prezident navštívi Paríž. Povedal to po tom, čo mu Macron nečakane zatelefonoval počas tlačovej konferencie.

"Áno, hovoril som s prezidentom Macronom," povedal Zelenskyj po prijatí hovoru počas tlačového brífingu.

Ukrajinský prezident ďalej reportérom uviedol, že jeho krajina dostala "viacero" ďalších stíhačiek typu F-16; neuviedol však podrobnosti o ich presnom počte ani o tom, od koho.

Ukrajina svoje prvé dodávky týchto stíhačiek americkej výroby dostala minulý rok, pripomína AFP. (TASR)

Zelenskyj pred nadchádzajúcim samitom lídrov krajín EÚ telefonoval s predsedom Európskej rady Costom.

Informoval ho o svojom rozhovore s americkým prezidentom Donaldom Trupom, ktorý Costa označil za povzbudzujúci.

Zelenskyj poďakoval Costovi za pozvanie na zasadnutie Európskej rady. "Zosúladili sme svoje postoje a prediskutovali kľúčové otázky programu," napísal ukrajinský líder.

Témou rozhovoru bola aj účasť Ukrajiny na iniciatíve Európskej komisie pod označením "ReArm Europe". Tento plán na posilnenie európskeho zbrojného priemyslu a zvýšenie vojenských kapacít predpokladá vynaloženie takmer 800 miliárd eur.

"Pozitívny rozhovor s prezidentom Zelenským. Jeho vecný telefonát s Donaldom Trumpom ma povzbudil," uviedol Costa. Trump a Zelenskyj sa okrem iného dohodli na čiastočnom prímerí pri útokoch na energetické ciele.

"Zastavenie úderov na energetickú a inú civilnú infraštruktúru by bolo dôležitým a prvým skutočným krokom k ukončeniu vojny," poznamenal Costa s tým, že v rokovaniach so Zelenským budú pokračovať na zasadnutí ER.

Trump sľúbil Zelenskému pomoc s obstaraním ďalších systémov protivzdušnej obrany z Európy.

Zhodli sa tiež na pozastavení útokov proti energetickým objektom. Trump ďalej sľúbil, že vráti domov ukrajinské deti unesené do Ruska.

Zelenskyj poďakoval Trumpovi za americkú podporu. Podľa agentúr Reuters a AFP to  vo vyhlásení uviedol Biely dom. (ČTK)

Pod americkým vedením možno dosiahnuť trvalý mier tento rok, uviedol Zelenskyj po rozhovore s Trumpom.

Ukrajinský prezident označil svoj telefonický rozhovor s Trumpom za pozitívny, veľmi podstatný a úprimný.

V statuse zverejnenom na sociálnej sieti X Zelenskyj vyjadril nádej, že "spolu s Amerikou, s prezidentom Trumpom a pod americkým vedením možno tento rok dosiahnuť trvalý mier".

Zelenskyj informoval, že sa Trumpovi poďakoval za úspešný a produktívny začiatok práce ukrajinských a amerických tímov, ktoré sa v saudskoarabskej Džidde stretli na rokovaniach 11. marca.

Práve táto schôdzka podľa Zelenského výrazne pomohla pri napredovaní smerom k ukončeniu vojny na Ukrajine. Dodal, že s Trumpom sa zhodli, že Ukrajina a Spojené štáty by mali pokračovať v spolupráci na dosiahnutí konca vojny a trvalého mieru.

Trump počas telefonátu informoval aj o podrobnostiach svojho rozhovoru s Putinom, počas ktorého zaznel návrh na ukončenie vzájomných útokov na energetickú a inú civilnú infraštruktúru. Zelenskyj informoval, že tento krok podporil a Ukrajina je pripravená realizovať ho.

Ukrajina podľa Zelenského prijala aj návrh americkej strany na bezpodmienečné prímerie na frontovej línii a je ochotná pracovať na jeho implementácii.

"Domnievame sa, že takéto kroky sú nevyhnutné na vytvorenie podmienok na prípravu komplexnej mierovej dohody počas prímeria," sumarizoval Zelenskyj.

Podľa jeho slov sa s Trumpom dohodli, že riešením technických problémov súvisiacich s implementáciou a rozšírením čiastočného prímeria poveria svoje tímy. Stretnúť by sa mali v najbližších dňoch v Saudskej Arábii.

Zelenskyj doplnil, že sa Trumpovi a americkému ľudu poďakoval za ich podporu Ukrajiny. Zdôraznil, že Ukrajinci chcú mier, a preto Ukrajina prijala návrh na bezpodmienečné prímerie. Trumpovu koncepciu o nastolení mieru prostredníctvom sily označil Zelenskyj za dôležitú a dodal, že Ukrajina a USA budú v kontakte na najvyššej úrovni i prostredníctvom svojich tímov.

Agentúra DPA pripomenula, že išlo o prvý osobný kontakt Trumpa a Zelenského od roztržky, ku ktorej došlo 28. februára počas návštevy ukrajinského prezidenta v Bielom dome. (TASR)

Washington už hovorí o vlastníctve ukrajinských elektrární. Čo zaznelo medzi Trumpom a Zelenským. (SME)

Trumpova mierová iniciatíva je v slepej uličke. Zastavenie útokov na infraštruktúru nie je ruský ústupok. Komentuje Peter Schutz. (SME)

Tvrdenie, že mier na Ukrajine môže dnes nastoliť Západ, je lož, ktorá vyhovuje Vladimirovi Putinovi. Píše Matúš Ritomský. (SME)

Telefonát s ukrajinským prezidentom Zelenským označil americký prezident Trump za veľmi dobrý.

Na svojej sociálnej sieti Truth Social taktiež poznamenal, že sa v zhruba hodinovej diskusii snažil zladiť požiadavky a potreby Ukrajiny i Ruska.

S ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý pred viac ako tromi rokmi začal vojnu proti Ukrajine, hovoril Trump v utorok.

"Veľká časť rozhovoru vychádzala zo včerajšieho telefonátu s prezidentom Putinom s cieľom zosúladiť požiadavky a potreby Ruska i Ukrajiny. Sme na veľmi dobrej ceste," presvedčivo poznamenal Trump.

Napísal tiež, že požiada ministra zahraničia Marka Rubia a poradcu Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mikea Waltza, aby presne opísali prerokované body. Ich vyhlásenie má byť zverejnené čoskoro.

Zelenskyj už skôr uviedol, že od telefonátu s hlavou USA očakáva podrobnosti o jeho utorkovom rozhovore s Putinom. Jeho výsledkom bol podľa Washingtonu aj Moskvy ruský prísľub okamžite zastaviť útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

Zelenskyj však dnes vo Fínsku povedal, že nočné ruské útoky mierili proti energetickej, dopravnej i civilnej infraštruktúre na Ukrajine.

Ukrajinský prezident k tomu poznamenal, že Putinove slová sú v rozpore so skutočnosťou a že Moskva očividne nie je pripravená vojnu zastaviť, napriek tomu však Zelenskyj dúfa, že sa prímerie nakoniec podarí dosiahnuť.

Rusko tvrdí, že už na ukrajinské energetické zariadenia nezacieli.

USA taktiež oznámili, že v nedeľu sa v saudskoarabskej Džidde začnú rokovania o prímerí. Podľa Zelenského sa stretnú tímy na expertnej úrovni, aby prerokovali zastavenie bojov na energetický sektor a na mori. (ČTK)

Volodymyr Zelenskyj sa z Helsínk telefonicky spojil s prezidentom USA Donaldom Trumpom.

Biely dom potvrdil, že rozhovor Trumpa so Zelenským sa začal krátko po 16.00 h fínskeho času, informoval spravodajský web Yle.

Agentúra DPA pripomenula, že ide o prvý osobný kontakt Trumpa a Zelenského od roztržky, ku ktorej došlo 28. februára počas návštevy ukrajinského prezidenta v Bielom dome.

Zelenskyj zdôraznil, že nanajvýš dôležité sú suverenita a územná celistvosť. Dodal, že Ukrajina nemieni odovzdať žiadne ukrajinské územia okupované Ruskom. (TASR)

Vladimir Putin zrejme nemieni ustúpiť zo svojich požiadaviek, povedal český premiér Petr Fiala.

"Podľa toho, čo o tom vieme, to zatiaľ neprinieslo želané výsledky, čo by bolo prímerie s výhľadom na dlhodobý a trvalý mier. Zdá sa, že Vladimir Putin hrá svoju hru a nemieni ustúpiť zo svojich základných požiadaviek," povedal Fiala o telefonáte Trumpa s Putinom.

Je však podľa neho dobre, že sa konajú rôzne rokovania a situácia sa v tomto zmysle vyvíja.

"Všetci musíme veriť, že Ukrajina sa dočká mieru a spravodlivého riešenia. Určite by nebolo v záujme Európy a jej bezpečnosti, aby ruská agresívna politika bola vo finále úspešná," dodal český premiér s tým, že je potrebné počkať na ďalšie kroky a to, aké výsledky prinesú. (TASR)

Rusko a Ukrajina si vymenili po 175 zajatcov. Výmenu sprostredkovali Spojené arabské emiráty.

Na Ukrajinu zároveň previezli 22 ťažko zranených ukrajinských vojnových zajatcov, ktorí sa zotavovali v Rusku.

Informovalo o tom podľa agentúry TASS ruské ministerstvo obrany. Ukrajinské úrady výmenu zatiaľ nepotvrdili

Výmenu oznámil ruský prezident Vladimir Putin v utorok po telefonickom rozhovore so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Ruský prezident tiež avizoval, že Moskva "ako gesto dobrej vôle" odovzdá Kyjevu 23 ťažko zranených ukrajinských vojakov.

"Dňa 19. marca 2025 sa na základe rokovaní vrátilo z územia kontrolovaného kyjevským režimom 175 ruských vojakov. Výmenou bolo odovzdaných 175 ukrajinských vojnových zajatcov," uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva.

Všetci prepustení ruskí vojaci sú podľa rezortu v súčasnosti v Bielorusku, kde im poskytujú potrebnú psychologickú a lekársku pomoc, ako aj možnosť kontaktovať príbuzných. Neskôr ich prevezú do Ruska, kde budú pokračovať v liečbe a rehabilitácii.

"Ide o jednu z najväčších výmen zajatcov. Domov sa vracajú naši vojaci, seržanti a dôstojníci," napísal Zelenskyj v príspevku na sieti X, ku ktorému priložil aj fotografie z odovzdávania zajatcov.

Prepustení Ukrajinci podľa neho pôsobili v radoch ozbrojených síl či národnej gardy a pohraničnej stráže v rôznych častiach frontovej línie. "Sme tiež vďační všetkým našim partnerom, najmä Spojeným arabským emirátom, že umožnili dnešnú výmenu," dodal.

Zelenskyj už predtým povedal, že pre možné urovnanie ozbrojeného konfliktu na Ukrajinu je potrebné vybudovať dôveru v okolnosti rokovaní. K tomu by podľa neho mohlo prispieť prepustenie zajatcov.

Ukrajinská armáda zasiahla tri severokórejské delostrelecké systémy Koksan v Kurskej oblasti.

Video zverejnila ukrajinská vojenská rozviedka GUR.

Zásahy potvrdili aj ruské zdroje, ktoré kritizovali nedôsledné maskovanie zbraní. Ukrajinci podľa nich použili americkú kazetovú muníciu a raketomety M30 GMLRS.

Delostrelecké systémy sa nachádzali medzi stromami a chránili sa provizórnymi konštrukciami proti útokom dronov.

Ukrajinská rozviedka pomocou dronov odhalila ich polohu a pomohla naviesť paľbu. Raketomety vystrelili vysoko výbušnú a trieštivú kazetovú muníciu.

Koksan M1978 je delostrelecký systém s kalibrom170 mm a dostrelom až 60 km.

Ruské telegramové zdroje potvrdili zásah, ale nie zničenie zbraní, podľa ktorých ale stroje neboli zničené. Zarazila ich ale nedôslednosť obsluhy, ktorá síce použila maskovacie komplety, ale zvolila viditeľné miesta medzi stromami a zanechala jasné stopy.

Ruský súd uložil tresty do 17 rokov piatim ukrajinským vojakom za účasť v bojoch v ruskej Kurskej oblasti.

Súd vojakov uznal za vinných z „terorizmu“.

Vojenský súd v Moskve uviedol, že mužov usvedčil zo „spáchania teroristického činu, ktorý mal vážne následky“, uviedla vo vyhlásení ruská generálna prokuratúra. Oleksandra Vedernikova odsúdili na 17 rokov väzenia, Oleksija Pinčuka a Jevgenija Chatenka na 16 rokov a Oleksandra Dziomu a Denysa Popova na 15 rokov.

Prokurátori uviedli, že ich pošlú do trestaneckých kolónií s maximálnym stupňom stráženia, z čoho vyplýva, že sa s nimi nebude zaobchádzať ako s vojnovými zajatcami. Ruský Vyšetrovací výbor uviedol, že odsúdení muži boli vojakmi 92. brigády ukrajinskej armády. (SITA)

Predmetom rokovaní vo Fínsku boli podpora obrany a investície do ukrajinského priemyslu, oznámil Zelenskyj.

Fínsky prezident Alexander Stubb diskutoval s ukrajinskou delegáciou o bezpečnostných zárukách a možnom prínose Fínska, budúcej bezpečnostnej architektúre Európy.

"Naši ministri podpisujú dokument o civilnej obrane. Sme vďační Fínsku za túto iniciatívu," povedal Volodymyr Zelenskyj.

Zelenskyj dodal, že prezidenta Fínska informoval o ruských dezinformáciách ohľadom situácie v ruskej Kurskej oblasti.

Takzvanú Bielu knihu o budúcnosti európskej obrany v Bruseli predstavila šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.

Stratégia predpokladá posilnenie obrany EÚ do roku 2030. Pôjde o masívne investície do obrany, spoločné nákupy, ale aj prehĺbenie celoeurópskeho obranného trhu či väčšie prepojenie európskeho a ukrajinského obranného priemyslu.

Materiál Európskej komisie reaguje na naliehavé potreby Ukrajiny, ktorá sa už viac ako tri roky bráni ruskej agresii. Jeho cieľom je ale tiež snaha riešiť dlhodobú potrebu posilňovania bezpečnosti a obrany Európy.

Bezpečnostné prostredie v Európe sa zhoršuje už viac ako desať rokov. Ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022 a tiež nástup novej americkej administratívy prezidenta Donalda Trumpa však európske krajiny teraz nútia k výrazne vyššiemu sústredeniu sa na bezpečnostnú a obrannú problematiku, pripomínajú agentúry.

"Financie, ktoré investujeme do obrany, ukazujú, ako si obrany ceníme. Za posledné desaťročia sme toho nerobili dosť. Medzinárodný poriadok sa ale mení, najviac od roku 1945, nastáva rozhodujúci okamih a my musíme konať, "uviedla na tlačovej konferencii Kallasová.

"Biela kniha o obrane je naším návrhom, ako môžeme spolupracovať. Naša spolupráca je našou výhodou oproti ostatným po celom svete, "dodala.

Je potrebné, aby európske krajiny dokázali čeliť hrozbám rozhodnejším spôsobom, zdôraznila Kallasová.

"Treba doplniť európske zásoby munície, zbraní, vojenskej techniky a vybavenia a zabezpečiť tok tohto vybavenia aj na Ukrajinu," povedala.

"Je tiež potrebné vytvárať veľké celoeurópske projekty, EÚ má pridanú hodnotu v tom, že môže podporovať štáty tam, kde to sami nezvládnu, pretože je to príliš nákladné či príliš zložité," dodala s tým, že je rýchlejšie a lacnejšie, keď budú štáty dvadsaťsedmičky spolupracovať.

Na horizonte nevidieť mier, pokiaľ sa o odzbrojení a anexii ukrajinských území rokuje bez účasti Ukrajiny, tvrdí poľský generál.

Poradca poľského prezidenta Andrzeja Dudu generál Roman Polko to uviedol v súvislosti s telefonickým rozhovorom medzi Trumpom a Putinom.

Podľa Polka rozhovor prezidentov, počas ktorého sa obe strany dohodli na tridsaťdňovom prímerí týkajúcom sa útokov na energetickú infraštruktúru, reálne nič nezmenil.

Ruská strana podľa neho nemá žiadnu úprimnú vôľu k uzavretiu mieru, čo ukázal aj komentár ruského exprezidenta Dmitrija Medvedeva, ktorý Ukrajinu označil za kotletu na stole medzi Washingtonom a Moskvou.

Generál upozornil, že Rusko hneď po utorkovom rozhovore zintenzívnilo útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru, čím potvrdilo svoju nedôveryhodnosť.

Moskva podľa neho žiada prímerie len preto, aby zablokovala ukrajinské odvetné operácie, pričom sama ostane bez trestu.

Polko zdôraznil, že za každým návrhom mieru musia stáť konkrétne záruky a sila. Rusko podľa neho nie je dôveryhodným partnerom a krajinu označil za teroristu a podvodníka. Kritizoval Trumpa za to, že prejavuje väčšiu rozhodnosť v boji proti Hamasu ako proti Rusku. (TASR)

Rusko chce pokračovať v bojoch, tvrdí Ivan Korčok a vyzval ministra Blanára, aby si predvolal ruského veľvyslanca.

Podľa exministra a člena PS Korčoka by ma Juraj Blanár povedať ruskému veľvyslancovi Igorovi Bratčikovovi, že toto je moment, keď môže Rusko ukázať, že chce mier.

Ukrajina je podľa neho pripravená na prímerie a začatie rokovaní o mieri, avšak Rusko chce zjavne pokračovať vo vojne. „Rusko toto obdobie nádeje na prímerie využíva na vojenskú konsolidáciu a je úplne zrejmé, že neurobí ani minimálny krok, aby si zhoršilo rokovaciu pozíciu a urobilo ústretové kroky smerom k prímeriu a mierovej dohode,“ konštatuje Korčok.

Počas utorkového 90-minútového telefonátu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom ruský vodca Vladimir Putin odmietol návrh prímeria a trval na tom, že akákoľvek dohoda musí byť podmienená úplným zastavením vojenskej pomoci Ukrajine zo strany Západu.

„Bezprostredná odpoveď po telefonáte je taká, že Rusko začalo masívne dronové útoky po celom území Ukrajiny a v hlavnom meste Kyjeve. Naši kolegovia v Kyjeve povedali, že to bola katastrofa, ktorá sa odohrala bezprostredne po pokuse nastoliť prímerie,“ poukázal Korčok. (SITA)

Ukrajinská armáda tvrdí, že zasiahla na Kryme niekoľko systémov protivzdušnej obrany, remorkér a vrtuľník Mi-8.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, informovalo o tom Obranné spravodajstvo Ukrajiny.

„Niekoľko dní útočníkmi na dočasne okupovanom Kryme otriasali hlasné výbuchy, pretože ich drahé systémy protivzdušnej obrany boli bezmocné proti presným úderom," uviedlo ukrajinské vojenské spravodajstvo.

Zasiahnuté boli dva radarové systémy Podľot, dva systémy Niobyj, tri systémy Kasta, jeden systém Imbir, systémy Nebo a Nebo-M a systémy S-300, Protivnik a Mys. Zásah utrpel aj ruský remorkér Fedor Uriupin a vrtuľník Mi-8.

EÚ kúpila vlani od Ruska fosílne palivá za 22 miliárd eur. Na podporu Ukrajiny vyčlenila menej ako 19 miliárd eur.

Podľa odhadov Centra pre výskum energie a čistého ovzdušia (CREA) EÚ v treťom roku vojny nakúpila ruskú ropu a plyn v hodnote 21,9 miliardy eur, a to aj napriek úsiliu bojovať proti závislosti od ruských energií, ktoré sponzorujú vojnovú mašinériu Vladimira Putina.

Táto suma je o viac než tri miliardy vyššia ako 18,7 miliardy eur, ktoré EÚ pridelila Ukrajine ako finančnú pomoc v roku 2024, vyplýva z údajov Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku.

Podľa analytika CREA Vaibhava Raghunandana je nákup ruských fosílnych palív podobný posielaniu finančnej pomoci Kremľu. Vraví, že táto prax musí byť okamžite zastavená, aby sa zabezpečila nielen budúcnosť Ukrajiny, ale aj energetická bezpečnosť Európy.

V správe sa tiež uvádza, že Rusko v treťom roku svojej invázie na Ukrajinu zarobilo 242 miliárd eur na vývoze fosílnych palív, pričom príjmy od začiatku vojny sa „teraz blížia k hranici bilióna dolárov“, keďže Rusko sa prispôsobuje sankciám.

Rusko dostáva až polovicu svojich daňových príjmov z ropného a plynárenského sektora a snaží sa obchádzať sankcie prepravou paliva na starých tankeroch z „tieňovej flotily“.

Podľa CREA sú neidentifikované lode zodpovedné za prepravu približne jednej tretiny príjmov z vývozu fosílnych palív.

Ukrajinský parlament začiatkom januára zaregistroval návrh zákona, ktorý stanovuje zákaz tranzitu ruskej ropy a plynu cez územie Ukrajiny počas stanného práva.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v reakcii na to pohrozil blokovaním vstupu Ukrajiny do Európskej únie. (SITA)

Nemecká vláda plánuje uvoľniť dodatočné tri miliardy eur na vojenskú pomoc pre Ukrajinu.

V stredu o tom poslancov rozpočtového výboru Spolkového snemu (Bundestagu) informoval minister financií Joerg Kukies.

Na roky 2026 až 2029 plánuje Kukies schváliť záväzky vo výške 8,252 miliardy eur určené na vojenskú pomoc Ukrajine, čím sa celková suma zvýši na viac ako 11 miliárd.

Reuters tento krok označuje za prelomový, keďže odchádzajúci kancelár Olaf Scholz nesúhlasil s dodatočnou pomocou pre Kyjev a trval na tom, že sa najskôr musia uvoľniť dlhové pravidlá.

Očakáva sa, že rozpočtový výbor Bundestagu schváli uvoľnenie financií v piatok za predpokladu, že Spolková rada (Bundserat) schváli ústavnú reformu, ktorú Bundestag prijal v utorok.

Bundestag ešte stále rokuje v zložení spred februárových predčasných volieb. V utorok končiaci poslanci schválili navrhovaný finančný balík v hodnote niekoľkých miliárd eur na obranu a na podporu infraštruktúry, v rámci ktorého sa tiež zavádza reforma dlhovej brzdy zakotvená v ústave.

S návrhom prišla kresťanská únia CDU/CSU, víťaz predčasných volieb. Líder kresťanských demokratov Friedrich Merz plánovaný miliardový dlh odôvodnil podľa agentúry DPA tým, že je potrebný pre bezpečnosť Nemecka, Európy a NATO. (TASR)

Rusko obvinilo Ukrajinu zo snahy porušiť dohodu medzi Putinom a Trumpom o neútočení na energetickú infraštruktúru.

Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že Kyjev „úmyselne" zaútočil na ropný sklad na juhu Ruska.

„Je úplne zrejmé, že ide o ďalšiu špeciálne pripravenú provokáciu kyjevského režimu zameranú na vykoľajenie mierových iniciatív amerického prezidenta," uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu počas návštevy Fínska povedal, že čiastočné rusko-ukrajinské prímerie v oblasti energetickej infraštruktúry by mali monitorovať Spojené štáty.

„Spojené štáty by mali byť hlavnou kontrolujúcou stranou," povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii v Helsinkách. (SITA)

Niektoré americké bezpečnostné agentúry zastavili spoluprácu v boji proti ruským kybernetickým operáciám.

Informácie poskytli agentúre Reuters anonymné zdroje z prostredia americkej administratívy.

Za bývalého prezidenta USA Joea Bidena Národná bezpečnostná rada koordinovala úsilie najmenej siedmich bezpečnostných agentúr, ktoré spolupracovali s európskymi partnermi na narušení hybridných aktivít Ruska na európskom kontinente.

Bidenova administratíva informovala nastupujúci tím prezidenta Trumpa o týchto ruských aktivitách.

Potom Národná bezpečnostná rada postupne prestala koordinovať tieto akcie. Očakávané stretnutia s európskymi partnermi sa neuskutočnili, napísala agentúra Reuters a poznamenala, že zostáva nejasné, či išlo o priame rozhodnutie Trumpovej administratívy alebo o individuálnu iniciatívu príslušných agentúr.

Správa nadväzuje na predchádzajúce správy, v ktorých sa tvrdilo, že minister obrany USA Pete Hegseth nariadil zastavenie všetkých kybernetických operácií proti Rusku. Pentagon neskôr toto tvrdenie poprel. (Reuters, Kyiv Independent)

Ruské údery na civilnú infraštruktúru sú znakom toho, že Putin opäť podvádzal, vyhlásil nemecký minister obrany.

"Počas prvej noci po tomto údajne prelomovom veľkom telefonáte medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom sme videli, že útoky na civilnú infraštruktúru sa vôbec nezmiernili," povedal v televíznom rozhovore nemecký minister obrany Boris Pistorius.

„Americký prezident nesie zodpovednosť za jeden z veľkých svetových národov. A som si istý, že príde čas, keď bude musieť zareagovať,“ dodal Pistorius.

Nemecký minister označil Putinov záväzok zastaviť útoky na energetické objekty za „prakticky bezvýznamný“, pretože táto infraštruktúra na Ukrajine je už „najlepšie chránená“.

Podľa Pistoriusa je „neprijateľná“ požiadavka Kremľa na úplné zastavenie vojenskej a spravodajskej podpory Západu ukrajinskej armáde. (SITA)

Situácia v ruskej Belgorodskej oblasti na hraniciach s Ukrajinou je aj naďalej zložitá, vyhlásil gubernátor Viačeslav Gladkov.

V utorok Moskva oznámila, že jej jednotky zabránili pokusom ukrajinskej armády o prienik cez hranicu.

"V dôsledku ostreľovania zahynul jeden vojak jednotky Orlan a ďalšie štyri osoby utrpeli zranenia (v Krasnojaružskom okrese)," vyhlásilo vedenie oblasti prostredníctvom platformy Telegram.

Zároveň doplnilo, že ďalšie obete hlásili aj v iných častiach oblasti. Reuters nemohol tieto správy nezávisle overiť a Ukrajina sa k tomu bezprostredne nevyjadrila.

Obyvatelia Krasnojaružského okresu na sociálnych sieťach napísali, že vstup do okresu sa pre rozhodnutia úradov obmedzil. Potvrdil to aj náčelník okresu Vitalij Kutomanov, ktorý upresnil, že dočasné opatrenia sa prijali "z bezpečnostných dôvodov". Reuters doposiaľ nedokázal zistiť, či sa už obmedzenia pre okres zrušili.

Belgorodská oblasť bola počas vyše trojročnej vojny často vystavovaná útokom dronov a ostreľovaniu z Ukrajiny.

Ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení podľa miestnych spravodajských agentúr v utorok uviedlo, že jednotky Moskvy zmarili päť ukrajinských pokusov o prekročenie hranice. (TASR)

Demokrati v americkom Kongrese žiadajú obnovu programu na sledovanie Ruskom unesených ukrajinských detí.

Zároveň vyzvali na uvalenie sankcií na osoby zodpovedné za porušovania ich práv.

Program viedlo Humanitárne výskumné laboratórium z Yaleovej univerzity (Yale HRL).

Rozhodnutie Bieleho domu ukončiť program znamená, že výskumníci stratili prístup k množstvu informácií vrátane satelitných snímok a iných údajov o približne 30 000 deťoch unesených z Ukrajiny.

Osoba oboznámená s programom pre Reuters uviedla, že zrušenie zmluvy ministerstva zahraničných vecí s Yale HRL spôsobilo vymazanie dôkazov o vojnových zločinoch v hodnote 26 miliónov dolárov.

"Zobrali 26 miliónov dolárov z peňazí amerických daňových poplatníkov, ktoré sa používali na zhromažďovanie údajov o vojnových zločinoch, a hodili ich do drvičky, vrátane spisov o všetkých deťoch," uviedol zdroj.

Podľa zdroja vláda USA zničením dôkazov chráni ruského prezidenta Vladimira Putina pred trestným stíhaním.

"Máme dôvod domnievať sa, že údaje z úložiska boli natrvalo vymazané. Ak je to pravda, malo by to zničujúce dôsledky," uviedli demokrati v liste adresovanému ministrovi zahraničných vecí Marcovi Rubiovi a ministrovi financií Scottovi Bessentovi.

Ani jedno ministerstvo na žiadosť o komentár bezprostredne nereagovalo.

Demokrati vyzývajú Biely dom na uvalenie sankcií na ruských predstaviteľov a ich spojencov z Bieloruska, ktorí sa na deportáciách detí údajne podieľali.

"Tieto hrozné, otvorene priznané porušenia práv detí, ktoré im zaručuje medzinárodné právo, si vyžadujú dôsledky," uvádza sa v ich liste.

Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu vydal v marci 2023 medzinárodný zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovú-Belovú pre podozrenia z únosov ukrajinských detí. Rusko zatykače označilo za "poburujúce a neprijateľné". (TASR)

Putinove vyjadrenia sú v rozpore s realitou, vyhlásil Zelenskyj v Helsinkách v prítomnosti fínskeho prezidenta Stubba.

"Dokonca aj túto noc, keď Putin údajne povedal, že vydal rozkaz zastaviť útoky na ukrajinské energetické ciele, zasiahlo 150 bezpilotných lietadiel energetickú infraštruktúru a dopravné zariadenia," povedal prezident Ukrajiny.

Zelenskyy potvrdil aj zásahy dvoch nemocníc, vrátane jednej v Sumskej oblasti. Aj to je podľa neho dôkaz, že nutným predpokladom na nastolenie mieru je stupňujúci sa tlak na Kremeľ.

Zelenskyj dodal, že s Trumpom sa porozpráva o podrobnostiach nedeľného stretnutia amerických a ruských predstaviteľov v Džidde.

Podľa Zelenského by akékoľvek mierové kroky v rámci konfliktu na Ukrajine nemali znamenať koniec zahraničnej pomoci pre Kyjev a na dodržiavanie prípadnej dohody by mali dozerať Spojené štáty.

"Dnes budem komunikovať s prezidentom Trumpom a budeme diskutovať o ďalších krokoch," vyhlásil Zelenskyj.

Plán posilnenia európskej obrany podporila aj talianska premiérka Giorgia Meloniová.

Ďalej vyhlásila, že budovať dlhodobo bezpečné prostredie v Európe je "nepredstaviteľné" bez Spojených štátov.

"Je nepredstaviteľné budovať efektívne a dlhotrvajúce bezpečnostné záruky rozdeľovaním Európy a Spojených štátov," informovala Meloniová taliansky parlament pred summitom lídrov EÚ.

Hlavnou témou summitu bude podpora Ukrajiny a navýšenie rozpočtu na obranu.

Podľa Meloniovej je budovanie "pevného európskeho piliera NATO urgentné", ale Západ nemôže byť pre to rozdelený. "Je správne, aby Európa vybavila svoju časť, ale je prinajmenšom naivné, prinajhoršom šialené, myslieť si, že to dnes dokážeme bez NATO," pokračovala.

Meloniovej krajne pravicová vláda je silným podporovateľom Ukrajiny vo vojne s Ruskom, čo podľa premiérky "nebolo nikdy spochybnené".

V utorok Meloniová označila americký plán prímeria na 30 dní, ktorý ruský prezident Vladimir Putin počas telefonátu so svojim americkým náprotivkom odmietol, ako "dôležitý krok".

Talianska premiérka dôrazne odmietla vyslanie vojakov na Ukrajinu s cieľom dohliadať na dodržiavanie prípadného prímeria, ako aj ideu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o jadrovom dáždniku pre Európu. (TASR)

Rusko nechce robiť žiadne ústupky, tvrdí šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová.

Požiadavky Kremľa na zastavenie vojenskej pomoci pre Ukrajinu podľa nej nie je možné akceptovať.

"Ak si prečítate dva výstupy z telefonátu, tak je jasné, že Rusko v skutočnosti nechce urobiť žiadne ústupky," vyhlásila Kallasová.

Trump a Putin sa v utorkovom rozhovore dohodli na 30-dňovom pozastavení útokov na energetickú infraštruktúru. Zhodli sa tiež na vytvorení expertných skupín na ukončenie vojny.

Putin však ako podmienku ukončenia vojny stanovil úplné zastavenie zahraničnej vojenskej pomoci a výmeny spravodajských informácií s Ukrajinou. Rusko tiež požaduje zastavenie mobilizácie Ukrajincov a zákaz prezbrojenia ukrajinskej armády.

Kallasová podotkla, že takéto požiadavky nemožno akceptovať. "Ak dosiahnu, že Ukrajine nebude poskytnutá žiadna vojenská pomoc, potom môžu pokračovať (vo vojne), pretože Ukrajinci sa nebudú môcť brániť. Toto jednoznačne nemôže fungovať," zdôraznila. (The Guardian, TASR)

Ukrajinská železničná spoločnosť tvrdí, že niektoré trate zostali bez elektriny po útoku ruského bezpilotného lietadla.

Ukrzaliznycja uviedla, že železničný energetický systém v Dnepropetrovskej oblasti bol zasiahnutý v noci o 1:20 miestneho času, len niekoľko hodín po tom, čo Vladimir Putin vo svojom telefonáte s Donaldom Trumpom súhlasil s 30-dňovým zastavením útokov na energetickú infraštruktúru.

Rusko uskutočnilo opakovaný útok na miesto, keď tam už boli záchranné zložky. Nehlásili obete a vlaková doprava nebola ovplyvnená.

Čína po telefonáte Trumpa s Putinom víta všetky snahy o prímerie na Ukrajine.

"Čínska strana od začiatku presadzovala riešenie krízy prostredníctvom dialógu a rokovaní. Vítame všetky snahy o prímerie a považujeme ho za nevyhnutný krok k dosiahnutiu mieru," uviedla hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning.

AFP pripomína, že Čína sa vo vojne na Ukrajine prezentuje ako neutrálna strana a tvrdí, že ani jednej z bojujúcich strán neposkytuje vojenskú pomoc. Zostáva však blízkym politickým a hospodárskym spojencom Ruska. Členovia Severoatlantickej aliancie a spojenci Kyjeva označili Peking za "rozhodujúceho podporovateľa" vojny, ktorú nikdy neodsúdil.

Eurokomisia a Slovensko majú iné čísla o stratách z tranzitu ruského plynu. (TASR)

Nočné útoky na Ukrajinu dokazujú, že dohoda, ktorú dosiahol Trump, nič neznamená, tvrdí nemecký minister.

Trump a Putin v utorok hovorili po telefóne a ruský prezident podľa agentúr sľúbil, že Moskva na 30 dní pozastaví útoky na energetickú infraštruktúru na Ukrajine.

"Nič to vlastne neznamená," povedal k tomu v stredu ráno minister obrany Boris Pistorius. Pripomenul, že energetické zariadenia sú na Ukrajine najlepšie chránené.

"A mimochodom sme videli, že útoky na civilnú infraštruktúru počas prvej noci po údajne smerodajnom, skvelom telefonáte neprestali," dodal minister.

Putin podľa neho "hrá hru". "A som si istý, že americký prezident nebude už dlho môcť len prihliadať," dodal.

Nemecký kancelár Olaf Scholz už v utorok po stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Berlíne povedal, že prípadné zastavenie útokov na energetickú infraštruktúru na Ukrajine môže byť prvým krokom, musí však viesť k úplnému prímeriu a rokovaniam o mieri.

Macron zdôraznil, že Ukrajinci nesmú pri prípadných mierových rokovaniach chýbať. Prímerie, ktoré by im predchádzalo, musí byť potom podľa neho "overiteľné", mier "pevný a trvalý". (ČTK)

Francúzsko navýši investície do letectva a jadrového odstrašovania, uviedol francúzsky prezident Macron.

Približne 1,5 miliardy eur má krajina investovať len do miestnej leteckej základne. V budúcnosti by tamojšie sily mali posilniť dve nové eskadry s asi 40 stíhacími lietadlami Rafale. Na základni by mali byť umiestnené tiež hypersonické jadrové rakety.

"Naša krajina a náš kontinent musí pokračovať v obrane, vyzbrojovaní a príprave, ak sa chceme vyhnúť vojne," uviedol Macron.

"Jadrové odstrašovanie je historická a základná súčasť francúzskej obrany," dodal.

"To, čo dnes oznamujem v Luxeuil je dôležitý krok pre francúzske jadrové odstrašovanie, pre našu armádu a, samozrejme, pre naše letecké a vesmírne jednotky," pokračoval Macron.

Francúzsky prezident tiež oznámil v krátkodobom horizonte navýšiť rozpočet na obranu, ktorý už bol na obdobie 2019 až 2030 zvýšený približne dvojnásobne.

"Nikto nevie čo sa stane v najbližších mesiacoch a rokoch. Chcem, aby sme boli pripravení. Chcem, aby sme sme boli chránení. Francúzske vojsko je bezpochyby najefektívnejšia, najobsiahlejšia a najlepšie vycvičená armáda na kontinente," dodal Macron. (TASR)

Rusko a Ukrajina sa obviňujú z nočných vzdušných útokov na svoje územia.

Rusko v noci zaútočilo na Ukrajinu 145 dronmi a šiestimi strelami, protivzdušná obrana zostrelila 72 bezpilotných lietadiel, uviedlo ráno ukrajinské letectvo.

Ďalších 56 strojov podľa neho zmizlo z radarov bez toho, aby spôsobili škody.

Ruské ministerstvo obrany podľa agentúry TASS oznámilo zostrelenie 57 ukrajinských dronov nad Ruskom a Azovským morom.

Deje sa tak po tom, ako sa prezidenti Ruska a USA Vladimir Putin a Donald Trump v utorok pri telefonickom hovore zhodli na pozastavení útokov na energetické objekty a infraštruktúru, pričom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj toto čiastočné prímerie podporil.

Zelenskyj už v noci informoval, že v ukrajinskom vzdušnom priestore je okolo 40 ruských dronov, proti ktorým zasahuje protivzdušná obrana.

Ukrajinské letectvo ráno na telegrame oznámilo, že Rusi nakoniec v noci vyslali na Ukrajinu 145 dronov, dve balistické strely Iskander-M, štyri protilietadlové riadené rakety S-300.

Sedem desiatok dronov podľa neho protivzdušná obrana zostrelila, vyše päťdesiat strojov, ktoré opisuje ako imitácie útočných dronov, zmizlo z radarov bez toho, aby spôsobili škody. O osude zvyšných bezpilotných lietadiel a striel sa letectvo nezmieňuje.

Škody sú v Sumskej, Odeskej, Poltavskej, Dnepropetrovskej, Kyjevskej a Černihivskej oblasti, uviedli vzdušné sily bez podrobností.

Regionálne úrady v Sumskej oblasti podľa agentúry Reuters informovali o poškodení dvoch tamojších nemocníc kvôli ruským útokom, ktoré síce nespôsobili žiadne zranenia, ale vynútili si evakuáciu pacientov a nemocničného personálu.

Pri útoku na Kyjevskú oblasť utrpel zranenia 60-ročný muž a niekoľko domov bolo poškodených, uviedol šéf oblastnej správy Mykola Kalašnyk.

Ruské ministerstvo obrany medzitým ráno informovalo o zostrelení 35 ukrajinských dronov nad Kurskou oblasťou, 13 bezpilotných lietadiel nad Oriolskou oblasťou, siedmich nad vodami Azovského mora a po jednom drone nad Tulskou a Brianskou oblasťou.

Ruské ministerstvo obrany zvyčajne hlási iba počet zostrelených dronov, o celkovo vyslanom počte vzdušných zbraní na Rusko z Ukrajiny neinformuje.

Úrady v ruskom Krasnodarskom kraji podľa Reuters uviedli, že útok ukrajinského dronu vyvolal malý požiar v ropnom sklade blízko dediny Kavkazskaja, pričom nikto nebol zranený

Rusko stratilo už viac ako 898-tisíc vojakov, tvrdí ukrajinská armáda.

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 060 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 898 070, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 12 tankov, 14 obrnených bojových vozidiel pechoty, 64 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 364 tankov, 21 523 obrnených bojových vozidiel pechoty, a 24 704 delostreleckých systémov a 1 320 raketometov.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť.

Rusko vedie agresívnu sabotážnu kampaň proti európskym i americkým cieľom, tvrdia experti.

Medzi rokmi 2023 a 2024 sa počet takýchto ruských útokov v Európe strojnásobil, pričom tieto aktivity len dopĺňajú konvenčnú vojnu Ruska proti Ukrajine, tvrdí v najnovšej analýze Centrum strategických a medzinárodných štúdií.

Približne 27 percent ruských útokov bolo zameraných proti dopravnej infraštruktúre, ako sú vlaky či lietadlá. Cieľom rovnakého podielu útokov boli vládne subjekty vrátane vojenských základní i predstavitelia. Po 21 percent bolo namierených proti kritickej infraštruktúre, ako sú podmorské káble a elektrická sieť, a priemyslu - obranné spoločnosti.

Najčastejšími použitými zbraňami boli výbušniny, tupé alebo ostré nástroje vrátane lodných kotiev a elektronické prostriedky. Nástrojom sa stali aj nelegálni migranti.

Za mnohými z týchto sabotáží a podvratných misií podľa CSIS pravdepodobne stojí ruská vojenská tajná služba GRU. O nej nedávno v súvislosti s podpaľačským útokom na obchodný dom IKEA vo Vilniuse a podobným rozsiahlym požiarom nákupného centra vo Varšave hovorili aj litovská prokuratúra a poľský premiér Donald Tusk.

Autor analýzy tvrdí, že Rusko svoju kampaň sabotáží zintenzívnilo v reakcii na podporu Ukrajiny zo strany Západu a tiež preto, že voči Moskve neboli vyvodené dôsledky za jej činy. Západné krajiny podľa autora napriek zvýšenému počtu ruských útokov nevypracovali účinnú stratégiu na boj proti nim.

"Ruské útoky nie sú len európskym problémom, ale aj problémom USA," zdôraznil autor. Podľa neho nestačí, že sa Spojené štáty a európske krajiny sústreďujú na obranné opatrenia proti ruským aktivitám, ako je výmena spravodajských informácií či posilnenie odolnosti v oblasti kybernetiky.

Vyzval preto štáty NATO, aby vypracovali "ofenzívnu kampaň" proti Rusku, ktorá by zahŕňala ďalšie sankcie, cielené kybernetické operácie proti ruských vojenských a komerčným cieľom či informačné a vplyvové operácie zamerané na obyvateľstvo Ruska a jeho spojencov. Takisto je podľa neho potrebné tvrdšie zasiahnuť proti ruskej tieňovej flotile.

Rusko spustilo svoju celoplošnú inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022. Spojené štáty a Európa odvtedy poskytli Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote desiatok miliárd dolárov, čo Kyjevu pomohlo zadržať sily Moskvy. Tie momentálne okupujú približne jednu pätinu ukrajinského územia.

Analýza CSIS vyšla v rovnaký deň ako podobná správa Európskej únie, podľa ktorej Rusko a Čína využívajú "masívne digitálne arzenály" na zasahovanie do západných demokracií.

Brusel v nej taktiež uvádza, že minulý rok vystopoval dezinformačné útoky proti viac ako 80 krajinám a viac ako 200 organizáciám. Hlavným cieľom Ruska bola podľa EÚ vojna na Ukrajine, no v hľadáčiku malo aj udalosti ako letné olympijské hry v Paríži, voľby v Moldavsku či protesty farmárov v Nemecku. (TASR)

Minister zahraničia Blanár privítal mierové úsilie prezidenta Trumpa, ktorý v telefonoval so Putinom.

"Obaja predstavitelia sa zhodli na potrebe vzájomnej komunikácie a hľadania udržateľných riešení, aby sa podobné konflikty už neopakovali. O to silnejšie posolstvo je to v roku, kedy si pripomíname 80. výročie od konca druhej svetovej vojny. Ak máme odovzdať niečo budúcom generáciám, tak je to najmä mier" uviedol Blanár.

Rozhovory o prímerí na Ukrajine budú v nedeľu v Saudskej Arábii, tvrdí Trumpov osobitný vyslanec Witkoff.

Trump a Putin sa dohodli, že posun k mieru začne zastavením útokov na energetickú infraštruktúru, pričom sa uskutočnia aj technické rokovania o námornom prímerí v Čiernom mori, neskôr aj úplnom prímerí a napokon trvalom mieri. Tieto rozhovory sa podľa Bieleho domu začnú okamžite na Blízkom východe.

Americkú delegáciu podľa Witkoffa povedie minister zahraničných vecí Marco Rubio a poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Michael Waltz. Neuviedol však s kým budú rokovať.

"Až donedávna sme naozaj nemali konsenzus okolo týchto dvoch aspektov - prímeria v oblasti energetiky a infraštruktúry a moratória na streľbu v Čiernom mori - a dnes sme sa dostali na toto miesto a myslím si, že odtiaľ je už relatívne krátka vzdialenosť k úplnému prímeriu," povedal Witkoff pre televíziu Fox News a oznámil plánované rozhovory.

"Myslím si, že s oboma týmito otázkami Rusi už súhlasili. Určite dúfam, že s tým budú súhlasiť aj Ukrajinci," uviedol Wikoff v súvislosti s prímerím v oblasti energetickej infraštruktúry a cieľov v Čiernom mori.

Na otázku, či navrhované prímerie bude zahŕňať len energetické ciele alebo aj ciele v oblasti energetiky a infraštruktúry, Witkoff odpovedal, že "ide o energetiku a infraštruktúru vo všeobecnosti," píše AFP.

Witkoff v rozhovore zároveň vyzdvihol ruského prezidenta "za všetko, čo dnes urobil v tomto telefonáte, aby posunul svoju krajinu blízko ku konečnej mierovej dohode".

Podľa agentúry Reuters nie je jasné, či sa na rozhovoroch v Džidde zúčastní aj Ukrajina.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uviedol, že v zásade podporuje 30-dňové zastavenie útokov na energetickú infraštruktúru vo vojne rozpútanej Ruskom voči Ukrajine.

Súčasne dodal, že treba od Washingtonu získať "podrobnosti" k dohode, ktorá je jedným z výsledkov telefonátu Trumpa s Putinom. (TASR)

Británia víta pokrok, ktorý dosiahol Trump pri rokovaniach o prímerí na Ukrajine po telefonáte s Putinom.

"Tento proces musí viesť k spravodlivému a trvalému mieru pre Ukrajinu," povedala hovorkyňa kancelárie britského premiéra Keira Starmera na Downing Street.

"Budeme stáť pri Ukrajine tak dlho, ako bude potrebné, aby sme zabezpečili, že Rusko už nikdy nebude môcť uskutočniť nezákonnú inváziu," dodala.

Starmerova kancelária na oficiálnej internetovej stránke uviedla, že premiér telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Dvojica podľa vyhlásenia diskutovala o "pokroku" Trumpa v súvislosti s rokovaniami o prímerí s Ruskom.

Zelenskyj tiež informoval Starmera o situácii na fronte. Britský premiér zopakoval neochvejnú britskú podporu Ukrajine, tvrdí kancelária Starmera. (TASR)

Nočným útokom na Ukrajinu Putin podľa Zelenského odmietol návrh na prímerie.

Ruský prezident Vladimir Putin počas utorkového telefonického rozhovoru súhlasil s návrhom svojho amerického náprotivka Donalda Trumpa, aby Rusko a Ukrajina na 30 dní zastavili vzájomné útoky na energetickú infraštruktúru, uviedol Kremeľ s tým, že Putin dal príslušný rozkaz ruskej armáde.

AFP tvrdí, že krátko po telefonáte sa na Ukrajine rozozvučali sirény a bolo počuť výbuchy.

Zelenskyj následne na sieti X uviedol, že došlo "k zásahom, najmä na civilnú infraštruktúru". Drony podľa neho zasiahli aj nemocnicu v meste Sumy.

"Putin dnes prakticky odmietol návrh na úplné prímerie. Bolo by správne, ak by svet reagoval odmietnutím akýchkoľvek Putinových pokusov o predĺženie vojny," napísal ukrajinský prezident.