Ukrajina Rusko Online: Trump chce tento týždeň hovoriť s Putinom, verí v prímerie v najbližších dňoch

Šéfka eurokomisie von der Leyenová a predseda Európskej rady privítali návrh na dočasné prímerie vo vojne na Ukrajine (TASR)

USA obnovili svoju vojenskú pomoc Ukrajine, oznámil predstaviteľ ukrajinskej prezidentskej kancelárie Pavlo Palisa.

Stalo sa to krátko po tom, ako na rokovaní v Džidde ukrajinská delegácia súhlasila s americkým návrhom.

"Mám potvrdené, že vojenská pomoc USA bola obnovená. Dohody sú plnené," uviedol Palisa na sociálnych sieťach. (SME)

Kurz ruského rubľa sa posilnil a dosiahol najvyššiu úroveň za vyše sedem mesiacov.

K posilneniu ruskej meny prispel čiastočne pozitívny vývoj v zahraničnom obchode a čiastočne nádej, že konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou sa podarí vyriešiť.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Kurz rubľa dosiahol v popoludňajších hodinách 85,25 RUB/USD, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu dňu rast o 2,7 % a najsilnejší kurz ruskej meny oproti doláru od 7. augusta minulého roka. Oproti čínskemu jüanu posilnil o 0,9 % na 11,77 RUB/CNY.

Mena spevňuje oproti doláru v poslednom období najmä pre očakávania zlepšenia vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom. To by mohlo priniesť určité riešenie konfliktu na Ukrajine a prípadné zmiernenie sankcií voči Rusku, uviedol Reuters.

Kurz rubľa rastie aj napriek najnovšiemu dronovému útoku Ukrajiny na ruské hlavné mesto. Rusko uviedlo, že Kyjev v noci spustil najväčší dronový útok na Moskvu od začiatku konfliktu. Ruská protivzdušná obrana podľa armády ukrajinský útok odrazila, pričom zachytila a zničila 337 dronov, z nich 91 v Moskovskej oblasti.

Podľa ekonómov kurz meny podporuje silný export a, naopak, obmedzovanie dovozu, ako aj geopolitický vývoj.

"Kurz rubľa by mohol začať klesať až v prípade prerušenia rokovaní o riešení situácie na Ukrajine bez šance na ich obnovenie," uviedli analytici z BCS World of Investments. Ako však dodali, s takýmto vývojom sa príliš nepočíta. (TASR)

Dohodnutý návrh na 30-dňové prímerie je dôležitým krokom k spravodlivému mieru, uviedol český minister Lipavský.

Český minister zahraničia Ján Lipavský a vicepremiér a minister vnútra Vít Rakušan (STAN) privítali výsledky rokovania USA s Ukrajinou o ukončení vojny na Ukrajine vyvolanej Ruskom.

"Navrhované prímerie preverí ochotu Ruska ukončiť vojnu," napísal na sociálnej sieti X Rakušan.

"Na diplomacii záleží" zdôraznil Lipavský. "Dnes bol v Džidde urobený dôležitý krok ako k spravodlivému mieru, tak k tomu, aby vydržal a neumožnil ďalšiu agresiu. Rovnako dôležité je, aby boli Ukrajinci vypočutí," dodal o rokovaní, ktoré sa uskutočnilo v Saudskej Arábii.

Podľa Rakušana zo Saudskej Arábie prišla dobrá správa. "Zastavenie vojenskej pomoci a prerušenie zdieľania spravodajských informácií s Ukrajinou bol od začiatku krok zlým smerom," uviedol v narážke na skoršie kroky administratívy Trumpa. "Prímerie preverí skutočnú ochotu Ruska dohodnúť sa na ukončení vojny," dodal Rakúšan. (ČTK)

Rusko nevylučuje kontakty s predstaviteľmi USA v nasledujúcich dňoch, uviedla hovorkyňa diplomacie.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová to povedala štátnej agentúre TASS.

Trump krátko pred tým povedal, že sa Američania stretnú s Rusmi ešte dnes alebo v stredu a sám chce tento týždeň hovoriť s Putinom. (ČTK)

Britský premiér Starmer označil rokovanie delegácií Spojených štátov a Ukrajiny v saudskej Džidde za prelomové.

Podľa neho musí Rusko teraz vysloviť súhlas s pokojom zbraní.

Informovala o tom agentúra Reuters. Ukrajina už oznámila, že súhlasí s americkým návrhom na 30-dňové plné prímerie. (ČTK)

USA musia presvedčiť Rusko, aby prijalo návrh na 30-dňové prímerie, ktorý predložil Washington, vyhlásil Zelenskyj.

"Ukrajina víta návrh (USA), považujeme ho za pozitívny a sme pripravení na takýto krok. Spojené štáty americké musia presvedčiť Rusko, aby na to tiež pristúpilo," povedal Zelenskyj vo večernom prejave.

Podľa jeho slov Kyjev žiadal na stretnutí o zabezpečenie troch kľúčových bodov - zastavenie vzdušných útokov, zastavenie útokov na mori a prijatie opatrení na budovanie dôvery vrátane prepustenia zadržiavaných osôb.

"Americká strana chápe naše argumenty a zvažuje naše požiadavky," zdôraznil Zelenskyj. "Náš postoj zostáva absolútne jasný. Ukrajina sa snaží dosiahnuť mier od prvej sekundy tejto vojny a my chceme urobiť všetko pre to, aby sme ho dosiahli čo najskôr a spoľahlivým spôsobom, (ktorý zabezpečí), aby sa vojna už nevrátila," dodal prezident.

Macron vyzval na vypracovanie plánu na vymedzenie spoľahlivých bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.

Podľa Macrona je potrebné začať tieto záruky plánovať čo najskôr "vzhľadom na zrýchlenie mierových rokovaní", uviedol po Parížskom obrannom a strategickom fóre, na ktorom bolo 30 predstaviteľov štátov EÚ a NATO.

Francúzsky prezident reagoval na stretnutie ukrajinských a amerických predstaviteľov v Saudskej Arábii. (TASR)

Američania a Ukrajinci urobili dôležitý krok smerom k mieru, reagoval na návrh prímeria poľský premiér Tusk.

Výsledok rokovaní americkej a ukrajinskej delegácie v Saudskej Arábii privítal.

"Zdá sa, že Američania a Ukrajinci urobili dôležitý krok smerom k mieru. Európa je pripravená pomôcť dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier," napísal Tusk.

Prezident Trump dúfa, že Rusko bude s návrhom na 30-dňové prímerie súhlasiť. Ešte tento týždeň chce hovoriť s Putinom.

"Na tango sú potrební dvaja," povedal šéf Bieleho domu.  Podľa agentúry Reuters tiež povedal, že Američania sa ešte dnes, prípadne v stredu stretnú s ruskými predstaviteľmi.

Trump rovnako povedal, že by znovu pozval Zelenského do Bieleho domu. Schôdzka oboch prezidentov na konci februára v sídle hláv USA sa skončila roztržkou.

  (ČTK)

Francúzsko nevylučuje, že EÚ zmrazené ruské aktíva skonfiškuje na pomoc Ukrajine, upozorňuje však aj na riziká.

„O použití samotných aktív možno uvažovať len v rámci Európskej únie,“ povedal francúzsky premiér François Bayrou.

Podľa francúzskeho ministra financií Érica Lombarda by bol však takýto krok v rozpore s medzinárodnými dohodami.

„Nech si o konaní Ruska na Ukrajine myslíme čokoľvek, nie je medzinárodným zvykom konfiškovať aktíva centrálnych bánk,“ povedal Lombard.

„Podľa európskeho práva neexistuje dôvod na skonfiškovanie“ ruských aktív a, „ak by k tomu došlo bez právneho dôvodu, mohlo by to predstavovať riziko pre európsku finančnú stabilitu“, upozornil Lombard.

Použitie týchto prostriedkov by však mohlo pomôcť zaplniť obrovskú medzeru v rozpočte na obranu, keďže Európa sa snaží prevziať väčšiu úlohu v obrane Ukrajiny pred ruskou inváziou.

V EÚ je v súčasnosti zmrazených viac ako 200 miliárd eur z rezerv ruskej centrálnej banky, čo predstavuje asi dve tretiny celkových ruských aktív blokovaných po celom svete. (SITA)

Ukrajina podporila návrh USA na 30-dňové prímerie s Ruskom. USA súhlasili so zrušením obmedzení pre vojenskú pomoc.

Platí to aj pre výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou.

Vyplýva to zo spoločného vyhlásenia ukrajinských a amerických predstaviteľov po rokovaní v Saudskej Arábii.

"Ukrajina vyjadrila ochotu prijať návrh USA na zavedenie okamžitého, dočasného 30-dňového prímeria, ktoré môže byť predĺžené na základe vzájomnej dohody strán a ktoré je podmienené prijatím a súbežným uplatňovaním zo strany Ruskej federácie," uvádza sa v spoločnom vyhlásení po rokovaniach.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kyjev súhlasí s mesačným prímerím, Washington chce obnoviť pomoc Čítajte 

Podľa vyhlásenia Spojené štáty okamžite zrušia pozastavenie výmeny spravodajských informácií a obnovia bezpečnostnú pomoc Ukrajine. Washington bude zároveň Moskve komunikovať, že "reciprocita zo strany Moskvy je kľúčom k dosiahnutiu mieru." S ruskou stranou o návrhu prímeria bude rokovať poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Mike Waltz.

 Americký minister zahraničných vecí po skončení rokovaní uviedol, že Kyjev súhlasil s "okamžitými rokovaniami" s Moskvou. Podľa šéfa americkej diplomacie je "teraz loptička na strane Ruska". (TASR)

Šéfka diplomacie EÚ na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN odsúdila rastúce uplatňovanie "princípu sily" vo svete.

Kallasová vyhlásila, že ruská invázia na Ukrajinu je len jedným z rastúceho počtu prípadov, keď "princíp sily" nahradil medzinárodné právo.

"Osemdesiat rokov po svojom vzniku je OSN vystavená bezprecedentnému tlaku. Sme svedkami zjavného porušovania Charty OSN. Vidíme pokusy nahradiť právny štát princípom sily," podotkla Kallasová.

V mene EÚ ďalej vyzvala na rešpektovanie, medzinárodného práva, humanitárneho práva a ľudských práv "či už v Gaze, Sudáne, Konžskej demokratickej republike, Mjanmarsku, Haiti alebo na Ukrajine."

Kallasová opätovne vyjadrila podporu Kyjevu v jeho požiadavke o trvalý a spravodlivý mier v súlade s Chartou OSN. "Európa sa z vlastnej histórie poučila, že ustupovanie požiadavkám agresorov vedie len k ďalšiemu násiliu," uviedla. Vyzvala Rusko, ktoré je stálym členom BR OSN, aby stiahlo svoje jednotky z Ukrajiny a ukončilo vojnu.

Apelovala aj na Izrael, ktorý 2. marca prerušil dodávky humanitárnej pomoci do Pásma Gazy. "Je nevyhnutné, aby poskytovanie humanitárnej pomoci nebolo politizované alebo niečím podmieňované. Všetky prekážky, ktoré bránia poskytovaniu pomoci vo veľkom rozsahu, musia byť zrušené," dodala šéfka európskej diplomacie. (TASR)

Zodpovednosť za dronový útok na Moskvu nesú podľa Ruska všetky štáty, ktoré naďalej poskytujú Ukrajine zbrane.

Oznámilo to podľa agentúry Reuters ruské ministerstvo zahraničia. Pri útoku na ruskú metropolu a jej okolie zahynuli najmenej traja ľudia a ďalších asi dvadsať utrpelo zranenia.

Dronový útok na Moskvu, ktorý je označovaný za doteraz najväčší, aký Ukrajina proti Rusku podnikla, nie je podľa ruskej diplomacie náhodný. Naplánovaný vraj bol tak, aby sa zhodoval s rokovaním ukrajinskej a americkej delegácie v saudskoarabskej Džidde. (ČTK)

Ruská armáda tvrdí, že dosiahla významné územné zisky v Kurskej oblasti, ktorú počas ofenzívy obsadila Ukrajina.

Rusi vytlačili ukrajinské jednotky z asi desiatky dedín a oslobodila viac ako 100 štvorcových kilometrov územia, oznámilo ministerstvo obrany v Moskve. Na záberoch vidno ruských vojakov na východnom okraji mesta Sudža, ktoré je centrom Kurskej oblasti.

Ukrajinskí vojenskí pozorovatelia potvrdili pomerne rýchly ruský postup. Oficiálne orgány v Kyjeve sa k tomu však nevyjadrili.

V auguste minulého roka ukrajinské jednotky obsadili veľkú časť pohraničnej oblasti v Rusku. Podľa odhadov Kyjeva sú ale v súčasnosti viac ako tri štvrtiny z pôvodných 1200 štvorcových kilometrov opäť pod správou Ruska. (TASR)

Pri ruskom ostreľovaní Doneckej oblasti zomrelo šesť ľudí vrátane dvoch detí, sedem ďalších utrpelo zranenia.

Oznámil to gubernátor Doneckej oblasti oblasti Vadym Filaškin na sociálnej sieti Telegram.

"Večer nepriateľ ostreľoval obec Myrnohrad. Zabití boli bratia vo veku 11 a 13 rokov," uviedol gubernátor. Ďalší 14-ročný chlapec je po útoku vo vážnom stave v nemocnici.

"To je sama o sebe hrozná správa, ale ešte hroznejšia je, že sme v auguste až septembri minulého roka evakuovali všetkých troch do oblasti Dnepra. Deti sa zjavne nerozhodli vrátiť domov samy, ale zaplatili za toto rozhodnutie tú najstrašnejšiu cenu, "napísal Filaškin.

Gubernátor apeloval na rodičov, aby svoje deti chránili a zopakoval výzvu na evakuáciu.

Pri útoku dronov na dve autá tiež jeden človek zahynul medzi obcami Pokrovsk a Rodinskoje, dvaja boli zranení. V Siversku boli traja ľudia zabití a traja zranení, v Konsťantinivke bol zranený jeden človek. (ČTK)

V Paríži sa začalo trojdňové strategické obranné fórum 34 šéfov armád podporujúcich Ukrajinu.

Zúčastňujú sa ho krajiny EÚ aj Severoatlantickej aliancie, vrátane Japonska a Austrálie. Náčelníci štábov sa dnes bez účasti tradičných spojencov z USA radia za zatvorenými dverami, ako postupovať ďalej a prevziať väčšiu zodpovednosť za výsledok vojny na Ukrajine vzhľadom na nepredvídateľnosť amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho zbližovanie sa s Moskvou.

Uzavreté rokovanie šéfov armád bez USA je vzácnym a možno bezprecedentným krokom, píše Reuters.

Cieľom rozhovorov je posúdiť možnosti a kapacity na zabezpečenie bezpečnosti Ukrajiny v prípade prímeria, vrátane prípadných európskych mierových síl, a na udržanie dlhodobej vojenskej sily Kyjeva.

"Politické posolstvo je, že to môžeme zvládnuť spoločne a bez Spojených štátov, ale je jasné, že sú veci, ktoré urobiť nemôžeme. V prípade Ruska potrebujeme odstrašenie," povedal agentúre Reuters jeden z európskych diplomatov zapojených do rozhovorov a dodal, že stretnutie sa týka do veľkej miery hlavne predbežného plánovania.

Vojenský predstaviteľ uviedol, že to, že USA neboli pozvané, je zamýšľaný signál, že Európa a ďalší partneri môžu prevziať svoju zodpovednosť vzhľadom na to, že sa Trump od európskych spojencov sám dištancoval.

Stretnutie 34 šéfov armád zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron. (ČTK)

Český premiér Fiala verí, že opozičné hnutia ANO a SPD prehodnotia odmietavý postoj k rokovaniu o otázkach bezpečnosti.

Napísal to na sociálnej sieti X po tom, ako mu na jeho pozvanie listami odpovedali šéfovia SPD a ANO.

"Za množstvom slov v listoch predsedov ANO a SPD sa skrýva jediné - bezpečnosť občanov ich nezaujíma a nechcú ju riešiť. Mrzí ma, že tieto opozičné strany nie sú zatiaľ ochotné uprednostniť spoločný záujem ČR pred svojou volebnou stratégiou," uviedol premiér.

Dodal, že zvolané stretnutie navrhol vo formáte, ktorý sa už v minulosti uplatnil a je vhodný podľa v takto podstatných strategických otázkach. "Ako predseda vlády ČR sa budem naďalej usilovať o to, aby mala naša politická reprezentácia v otázkach bezpečnosti a obrany aspoň základnú zhodu. Pevne verím, že svoj odmietavý postoj v našom spoločnom záujme ešte prehodnotia," dodal Fiala.

Hnutie SPD pozvanie na schôdzku odmietlo s odôvodnením, že zblíženie postoja ich hnutia s vládnou koalíciou je v tejto téme nereálne.

ANO prišlo s návrhom, aby sa rokovanie presunulo do Poslaneckej snemovne a mohla ho tak sledovať aj verejnosť. Ak o tom chce Fiala skutočne seriózne diskutovať, mal by to podľa Babiša odsúhlasiť.

To však kritizovala šéfka snemovne Markéta Pekarová Adamová, podľa ktorej by to bolo krajne nevhodné. V aktuálnej bezpečnostnej situácii nie je podľa jej slov možné riešiť takto citlivé bezpečnostné témy verejne. (TASR)

Rozhovory s USA v Džidde prebiehajú dobre, tvrdí anonymný ukrajinský predstaviteľ.

V podobnom duchu sa dopoludnia vyjadril aj šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Uviedol, že rokovania sa začali pozitívne.

Príjem ropy prostredníctvom Družby na Slovensko bol po útoku dronu na meraciu stanicu na Ukrajine pozastavený. (TASR)

Osudy Bieloruska a Ukrajiny sú hlboko prepojené, vyhlásila bieloruská opozičná líderka v exile Cichanovská.

Na úvod slávnostného ceremoniálu predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová vyzdvihla odvahu žien.

"Som hrdá na to, že Európsky parlament je a vždy bude silou demokracie, rovnosti a solidarity. Dnes vzdávame hold odvážnym ženám v celej Európe, ktoré sa zasadzujú za hodnoty, ktoré mnohí z nás príliš často považujú za samozrejmé," poznamenala.

Cichanovská v príhovore pred europoslancami poďakovala EÚ a jej členským štátom za podporu bieloruskej občianskej spoločnosti a médií. Zdôraznila, že je potrebné bojovať za prepustenie viac ako 1200 politických väzňov vrátane 155 žien.

"Naďalej bojujeme za hodnoty, ktoré definujú Európu - slobodu, bezpečnosť a prosperitu," doplnila. Podporila Ukrajine a zdôraznila, že osudy Bieloruska a Ukrajiny sú hlboko prepojené.

"Bielorusko patrí do Európy a verím, že raz zaujmeme miesto v EP, ktoré nám tu patrí," spresnila.

Bieloruská aktivistka a bývalá politická väzenkyňa Palina Šarendová-Panasjuková vyzvala EÚ na vyvinutie tlaku na bieloruský režim, aby prepustil tisíce politických väzňov v krajine. Zdôraznila potrebu odsunúť na bok tamojší režim politicky aj hospodársky, napríklad prostredníctvom prísnejšieho presadzovania sankcií a úplného obchodného embarga.

Ukrajinská aktivistka Lenie Umerová pred poslancami rozprávala o svojom takmer dvojročnom väznení v Rusku, kam ju uniesli ruské bezpečnostné sily, keď sa pokúšala navštíviť chorého otca na Kryme. Opísala fyzické a psychické týranie a vypočúvania. Poukázala, že s podobnými praktikami sa stretáva množstvo žien.

Ukrajinská dobrovoľníčka vo vojenskom zdravotníctve Tata Keplerová hovorila o podpore obetí vojny vrátane obetí sexuálneho násilia. Opísala úsilie o pomoc civilistom a zdôraznila značný vplyv vojny na ukrajinské ženy a deti.

"Tu a teraz sa pred vašimi očami šíri genocída ukrajinského ľudu," vyhlásila a požiadala medzinárodné spoločenstvo, aby zakročilo proti ruskej agresii. Poukázala na to, že v bezpečnostnom a obrannom sektore slúži viac ako 130 000 ukrajinských žien a mnohé z nich čakajú na návrat svojich blízkych zo zajatia. (TASR)

Výdavky Ruska vzrástli za dva mesiace o tretinu, schodok rozpočtu na dvojnásobok. (TASR)

Ukrajina zasiahla ruské ropné zariadenia vrátane terminálu na ropovode Družba, tvrdí ukrajinský generálny štáb.

Výbuchy generálny štáb zaznamenal v okolí ropného terminálu Stalnoj kon na predmestí mesta Oriol.

Ide o jeden z najväčších ropných terminálov na ropovode Družba a podľa generálneho štábu je aj "dôležitým komponentom pri dodávkach ropy do terminálu v prístave Usť-Luga v Leningradskej oblasti."

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó zároveň v utorok popoludní ozrejmil, že dodávky ropy cez ropovod Družba boli pozastavené po ukrajinskom dronovom útoku na meraciu stanicu.

Szijjártó vo videu zverejnenom na Facebooku počas letu do Stuttgartu uviedol, že telefonicky hovoril s ruským vicepremiérom zodpovedným za energetiku Alexandrom Novakom. Ten povedal, že pre ukrajinský útok nie je nateraz preprava možná, ale už pracujú na obnovení fungovania stanice a ak sa nič mimoriadne nestane, tranzit smerom do Maďarska by sa mohol obnoviť v neskorých popoludňajších alebo podvečerných hodinách.

Šéf maďarskej diplomacie dodal, že už došlo k niekoľkým prípadom, keď bola zasiahnutá energetická infraštruktúra pre prepravu energií do Maďarska. "Vyzývame Ukrajincov, aby neútočili na energetickú infraštruktúru smerujúcu do Maďarska," podčiarkol Szijjártó.

Rusko v utorok uviedlo, že Kyjev v noci spustil najväčší dronový útok na Moskvu od začiatku konfliktu. Ruská protivzdušná obrana podľa armády ukrajinský útok odrazila, pričom zachytila a zničila 337 dronov, z nich 91 v Moskovskej oblasti. Zahynuli pri ňom traja ľudia a štyri moskovské letiská museli dočasne pozastaviť prevádzku. (TASR)

Poľsko chce poskytovať vojenský výcvik 100-tisíc civilistom ročne, informoval poľsky premiér Tusk.

Tento plán rozšírenia vojenských rezerv chce krajina začať realizovať od roku 2027.

Podľa Tuska je cieľom nového programu vojenský výcvik každého dospelého muža v krajine „pre prípad vojny“. Zabezpečiť sa tak majú dostatočné rezervné sily Poľska na odrazenie „potenciálnych hrozieb“.

Nový program bude dobrovoľný, avšak krajina plánuje zaviesť systém „motivácie a stimulov“, dodal Tusk. „Napríklad ponúkneme záujemcom možnosť absolvovať kurz na získanie vodičského preukazu, vrátane oprávnenia na riadenie nákladných vozidiel,“ vysvetlil.

V súčasnosti v rámci dobrovoľnej vojenskej služby základným vojenským výcvikom prechádza ročne približne 35-tisíc Poliakov. (SITA)

Ruská vojna na Ukrajine zmenila aj bývalé Leninovo múzeum v Tampere. Je otvorené pod novým názvom Nootti.

Pôvodné Leninovo múzeum v Tampere fungovalo od roku 1946 až do novembra 2024. Nový názov Nootti je fínsky výraz pre druh diplomatickej korešpondencie a odkazuje na "nótovú krízu" medzi Fínskom a Sovietskym zväzom v roku 1961 počas vlády prezidenta Kekkonena.

Múzeum v novom zameraní sa venuje rozpadu ruského impéria v roku 1917, fínskej nezávislosti, osudu sovietskych Fínov počas stalinského teroru, obrane pred sovietskou agresiou počas Zimnej vojny, spojenectvu s Hitlerom, povojnovej "finlandizácii" aj tajným službám.

V júli 2024 ho navštívilo 3351 ľudí, čo bola najvyššia mesačná návšteva od rozpadu Sovietskeho zväzu. Podľa riaditeľa múzea však meno Lenin už prestalo fungovať.

"Počas posledných troch rokov sa ukázalo, že to už nie je veľmi dobrá značka. Názov sa stal príťažou. Preto sme sa rozhodli múzeum zavrieť a postaviť úplne nové a pokračovať s menom Nootti," povedal riaditeľ Kalle Kallio.

Pri prvom otvorení po druhej svetovej vojne bolo múzeum symbolom povojnového priateľstva oboch krajín. Fínsko bolo dlhé desaťročia súčasťou ruského impéria a v Tampere sa Lenin a Stalin prvýkrát stretli ako mladí komunistickí vodcovia. Namiesto Leninovho života sa postupne zameralo na sovietsko-fínsku históriu. (TASR)

Filozof Ivan Buraj pozýva čitateľov, aby spolu s ním zvažovali „pre“ a „proti“ zbrojeniu ako odpovede na ruskú hrozbu. (SME)

Dodávky ropy cez ropovod Družba do Maďarska boli dočasne pozastavené, tvrdí maďarský minister zahraničných vecí.

Szijjártó dodal, že je pravdepodobné, že dodávky ropy bude možné znova obnoviť v priebehu utorka.

Ropovodom Družba stále prúdi ropa z Ruska do niektorých krajín strednej Európy. Aj nedávno útok bezpilotným lietadlom viedol ku krátkemu prerušeniu toku ropy. Podľa maďarského ministra zahraničných vecí sa očakáva, že prevádzka sa čoskoro obnoví. (TASR)

Nemecko musí obnoviť odvodový systém pre prípad zavedenia brannej povinnosti, tvrdí splnomocnenkyňa Bundestagu. (TASR)

Musk nazval zradcom arizonského senátora Kellyho, ktorý navštívil Ukrajinu.

Podľa Kellyho je dôležité, aby Američania stáli na strane krajiny, ktorá sa už viac než tri roky bráni invázii Ruska. 

Kelly je bývalý astronaut Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) a pilot amerického námorníctva. Ukrajinu navštívil cez uplynulý víkend a zábery z cesty zverejnil na sieti X v pondelok.

(zdroj: Mark Kelly)

Jeho návšteva sa podľa AFP konala v čase, keď sa americký prezident Donald Trump snaží konflikt na Ukrajine urýchlene ukončiť, zahraničnú politiku USA obracia v prospech Moskvy a Kyjevu medzičasom pozastavil americkú vojenskú pomoc aj výmenu spravodajských informácií.

"Práve som opustil Ukrajinu. To, čo som videl, mi ukázalo, že sa Ukrajincov nemôžeme vzdať. Každý chce, aby sa táto vojna skončila, ale akákoľvek dohoda musí chrániť bezpečnosť Ukrajiny a nemôže byť ústupkom (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi," uviedol Kelly. Trumpa obvinil, že sa pokúša oslabiť Ukrajinu.

Musk reagoval na Kellyho príspevok slovami: "Si zradca." "Zradca?" reagoval senátor. "Elon, ak nechápeš, že obrana slobody je základným princípom toho, čo robí Ameriku veľkou a udržuje nás v bezpečí, možno by si to mal prenechať tým z nás, ktorí to vedia," dodal Kelly.

Podľa stanice NBC News neskôr povedal, že že Muska, šéfa súkromnej spoločnosti SpaceX, považuje za "neseriózneho človeka, (ktorý) by sa mal vrátiť k stavbe rakiet". , Musk na predvolebnú kampaň Trumpa prispel najväčšou čiastkou približne 300 miliónov dolárov a pôsobí na čele Úradu pre efektivitu štátnej správy (DOGE).

Kolegu z Demokratickej strany podporil kalifornský senátor Adam Shiff. "Mark Kelly je námorný pilot vo výslužbe, astronaut a oddaný verejný činiteľ. Je to hrdina. Elon Musk je do seba zahľadený zbabelec. Dúfam, že sa tým veci vyjasnili," uviedol na X.

Kellyho podporil aj republikánsky kongresman Don Bacon. "Nie je to slušné, nie je to správne... V niektorých veciach so senátorom Kellym nesúhlasím, ale nenazývame sa navzájom zradcami. Myslím si, že to vrhá zlé svetlo na Biely dom," povedal spravodajcovi stanice CNN Manu Rajuovi. (TASR)

To, čo zohrali trumpovci útokom na Zelenského, bol vlastne útok na Európu. Píše Boris Zala. (SME)

Rusko je agresor a má to v génoch, povedal český exprezident Zeman. (SITA, CNN Prima News)

V Saudskej Arábii prebieha stretnutie medzi USA a Ukrajinou o ukončení vojny.

Ukrajina je pripravená rokovať o ukončení vojny, vyhlásil šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak pri príchode na rokovanie s americkými predstaviteľmi v Džidde v Saudskej Arábii.

"Sme pripravení urobiť všetko pre dosiahnutie mieru," citovala ukrajinského predstaviteľa agentúra AFP.

Jermak predtým naznačil, že prioritami je ochrana ukrajinských záujmov, jasná vízia ukončenia vojny s Ruskom a efektívna spolupráca s americkými partnermi. Ukrajina sa už viac ako tri roky bráni ruskej agresii, a to aj vďaka pomoci Západu.

Americký minister zahraničia Marco Rubio sa v zasadacej sále usmieval do kamier, zatiaľ čo na protiľahlej strane stola sedeli ukrajinskí predstavitelia, ktorých tváre nevyjadrovali žiadne emócie, opísala agentúra AP atmosféru v luxusnom hoteli, kde sa schôdzka koná. Na mieste je aj minister zahraničia hostiteľskej krajiny, dodala.

Rubio pri lete do Džiddy povedal, že americká delegácia nenavrhne žiadne konkrétne opatrenia na ukončenie trojročného konfliktu, ale skôr chce počuť od Ukrajiny, čo by bola ochotná zvážiť.

"Nebudem klásť žiadne podmienky ohľadom toho, čo musia alebo majú urobiť," povedal Rubio novinárom, ktorí ho sprevádzali. "Chceme si vypočuť, ako ďaleko sú ochotní zájsť, a potom to porovnať s tým, čo chcú Rusi, a zistiť, ako ďaleko od seba skutočne sú," dodal.

Rubio podľa AP tiež povedal, že počas schôdzky by mohla byť podpísaná americko-ukrajinská dohoda o vzácnych kovoch a nerastoch, ale zdôraznil, že to nie je podmienka na to, aby Spojené štáty postúpili v rokovaniach s Ukrajinou či s Ruskom.

Rubio povedal, že v skutočnosti by mohlo dávať väčší zmysel dohodnúť podrobnosti dohody, ktorá je teraz skôr memorandom o porozumení, ktoré vynecháva mnohé konkrétne záležitosti.

Ukrajinsko-amerických rokovaní sa má okrem Rubia zúčastniť aj poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Mike Waltz a splnomocnenec pre Blízky východ Steve Witkoff. V ukrajinskej delegácii by mali byť podľa Kyjeva tiež ministri zahraničia a obrany Andrij Sybiha a Rustom Umerov.

Rokovania v Džidde sa konajú krátko po emocionálnej scéne v Oválnej pracovni Bieleho domu, keď Ukrajina pocítila hnev (amerického prezidenta) Donalda Trumpa, pripomenula ukrajinská tlačová agentúra Unian roztržku medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, jeho hostiteľom vo Washingtone a americkým viceprezidentom J.D.Vancom.

USA potom pozastavili dodávky americkej vojenskej pomoci Ukrajine a zdieľanie spravodajských informácií.

Ukrajinská strana plánuje v Džidde podľa skorších informácií navrhnúť ako prvý krok k ukončeniu vojny prímerie vo vzduchu a na mori a výmenu všetkých zajatcov. (ČTK)

Čas ilúzií sa skončil, Európa musí zvýšiť výdavky na obranu, vyhlásila šéfka eurokomisie von der Leyenová.

"Čas ilúzií sa skončil. Európa je vyzvaná, aby prevzala väčšiu zodpovednosť za svoju obranu. Potrebujeme zvýšiť európsku obranu. A potrebujeme to teraz," zdôraznila von der Leyenová.

Lídri 27 členských krajín EÚ sa už minulý týždeň na mimoriadnom summite v Bruseli dohodli na záveroch o posilnení obrany bloku, s návrhom ktorého prišla šéfka EK pod označením "Rearm Europe".

Tento plán na posilnenie európskeho obranného priemyslu a zvýšenie vojenských kapacít predpokladá mobilizácia takmer 800 miliárd eur. Zároveň počíta s novým nástrojom EÚ na poskytovanie pôžičiek členským štátom zabezpečených z rozpočtu EÚ až do výšky 150 miliárd eur či s uvoľnením fiškálnych pravidiel, aby štáty mohli míňať oveľa viac.

Európske vlády sú pod tlakom administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby dávali viac na obranu svojich krajín. Spojené štáty bezpečnosť Európy garantovali od druhej svetovej vojny a Trumpova vláda spochybňuje, či by mali naďalej zohrávať ústrednú rolu v NATO.

AFP píše, že americký prezident sa od transatlantických partnerov Spojených štátov odklonil v čase, keď sa snaží o zblíženie s Ruskom a svojím tamojším náprotivkom Vladimirom Putinom s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine - čo vyvoláva obavy, že by Kyjev mohol byť donútený pristúpiť na nevýhodnú dohodu.

Von der Leyenová v utorok vyhlásila, že Putinovi nemožno veriť, ale iba ho "odstrašovať". Podotkla, že Moskva vynakladá na svoju armádu viac "než celá Európa dohromady".

"Všetci si želáme, aby sme žili v pokojnejšej dobe. Som však presvedčená, že ak využijeme silu nášho priemyslu, dokážeme obnoviť odstrašujúci prostriedok proti tým, ktorí sa nám snažia ublížiť," povedala. "Je čas vybudovať Európsku obrannú úniu, ktorá prostredníctvom jednoty a sily zabezpečí mier na našom kontinente," dodala šéfka EK.

Diskusie o tom, ako posilniť obranu Európy, budú pokračovať na budúci týždeň na summite v Bruseli. Komisia sa v predstihu chystá predstaviť tzv. bielu knihu s ďalšími možnosťami "výrazného zvýšenia financovania európskej obrany". (TASR)

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že získalo späť ďalších 12 dedín v Kurskej oblasti.

"Jednotky severnej skupiny vojsk počas ofenzívy oslobodili 12 osád ... a viac ako 100 štvorcových kilometrov územia Kurskej oblasti," vyhlásilo ruské ministerstvo.

Ukrajinské sily v auguste nečakane vpadli do ruskej Kurskej oblasti a za dva týždne obsadili približne 1300 štvorcových kilometrov jej územia. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdil, že cieľom tejto vojenskej operácie je aj snaha zmierniť tlak na ukrajinské jednotky bojujúce proti ruským silám na východe Ukrajiny.

Zároveň týmto spôsobom chceli prinútiť Moskvu, aby presmerovala zdroje na obranu vlastného územia, a tiež poskytnúť Kyjevu potenciálnu výhodu pri budúcich mierových rokovaniach.

Ruským jednotkám sa však podarilo získať späť časti územia. Agentúra Reuters v piatok na základe máp bojiska informovala, že desaťtisíce ukrajinských vojakov v Kurskej oblasti sú takmer obkľúčené ruskými silami a odrezané od hlavných zásobovacích línií. Podľa agentúry neistá situácia Ukrajiny zvyšuje možnosť, že jej jednotky budú musieť ustúpiť, alebo budú riskovať zajatie v čase, keď je Kyjev pod tlakom USA, ktoré vyzývajú Ukrajinu a Rusko na rokovania o prímerí.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (TASR)

Útok na Moskvu má prinútiť Putina, aby pristúpil na prímerie vo vzduchu, tvrdí ukrajinský predstaviteľ. 

Hovorí to šéf Centra boja proti dezinformáciám pri ukrajinskej Rade národnej bezpečnosti a obrany Andrij Kovalenko. Počet obetí nočného útoku sa medzičasom zvýšil na najmenej dve, ďalších 18 ľudí vrátane troch detí je zranených, uviedli ruské úrady.

Ruská protivzdušná obrana podľa armády ukrajinský útok odrazila, pričom zachytila a zničila 337 dronov, z nich 91 v Moskovskej oblasti, odkiaľ okrem obetí a zranených hlásili aj materiálne škody na bytových domov. V kritickom stave je podľa ruského ministerstva zdravotníctva jedna žena.

Šesť letísk, z toho štyri - Žukovskij, Domodedovo, Vnukovo a Šeremetievo v metropolitnej oblasti Moskvy - a dve v Jaroslavi a Nižnom Novgorode medzičasom obnovili prevádzku, ktorú predtým kvôli útoku dronov na niekoľko hodín prerušili, informoval ruský úrad na kontrolu leteckej dopravy.

"Na Moskvu a Moskovskú oblasť bol vykonaný najväčší útok bezpilotnými lietadlami v histórii," povedal Kovalenko. "Je to ďalší signál Putinovi, že by mal mať záujem aj o prímerie vo vzduchu," dodal. Návrh na takéto obmedzené zastavenie útokov sa chystá Ukrajina predložiť v utorok na rokovaniach so Spojenými štátmi v Saudskej Arábii.

Tvrdenie o doteraz najväčšom útoku dronov na ruské hlavné mesto podľa agentúry Reuters vyslovil aj primátor Moskvy Sergej Sobianin. Hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharorová uviedla, že na miesto dopadu bezpilotných lietadiel v Moskve vzali prítomnú delegáciu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorú vedie jej generálny tajomník Feridun Sinirlioglu. (TASR)

Je to červená čiara, ktorú nemožno prekročiť. Vražda dôstojníka odhalila vážny problém na Ukrajine. (Aktuálně.cz)

Zelenskyj načrtol prvé etapy mierových rokovaní. Podobajú sa návrhu, ktorý predstavil nedávno Macron.

Zelenskyj uviedol, že „prvé etapy by mohli byť prepustenie zajatcov a prímerie vo vzduchu - zákaz rakiet, dronov s dlhým doletom, bômb smerujúcich na energetickú a inú civilnú infraštruktúru – a tiež okamžité prímerie na mori, ak Rusko urobí to isté“.

Dodal, že Ukrajina by „chcela veľmi rýchlo prejsť všetkými ďalšími etapami a spolupracovať s USA na dosiahnutí silnej konečnej dohody“.

Ako pre web televíznej stanice Al Jazeera uviedol profesor politológie na štátnej univerzite v americkom San Diegu Michail Alexejev, Zelenského krok „je konkrétny a skvelý spôsob, ako zistiť, či Rusko naozaj chce vyjednané urovnanie, ktoré by mohlo trvať a umožniť Ukrajine existovať ako nezávislý štát“.

Zelenského plán sa dosť podobá mierovému návrhu, ktorý pred nedávnym samitom o bezpečnosti Ukrajiny v Londýne načrtol francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Pre denník Le Figaro vtedy povedal, že Spojené kráľovstvo a Francúzsko chcú navrhnúť prímerie, ktoré by na mesiac pozastavilo útoky na mori a vo vzduchu, ako aj útoky na energetickú infraštruktúru. (SITA)

Vojnu na Ukrajine možno ukončiť spravodlivým a trvalým riešením, očakáva Čína.

"Čína podporuje všetky snahy, ktoré prispievajú k mierovému riešeniu krízy," odpovedala hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning na otázku o rokovaniach amerických a ukrajinských predstaviteľov v saudskoarabskej Džidde.

Čína je podľa nej naďalej ochotná zohrávať konštruktívnu úlohu pri politickom riešení vojny na Ukrajine.

Čína sa vo vojne na Ukrajine prezentuje ako neutrálna strana a tvrdí, že ani jednej z bojujúcich strán neposkytuje vojenskú pomoc. Zostáva však blízkym politickým a hospodárskym spojencom Ruska. Členovia Severoatlantickej aliancie a spojenci Kyjeva označili Peking za "rozhodujúceho podporovateľa" vojny, ktorú nikdy neodsúdil.

Na rozhovoroch v Saudskej Arábii budú Ukrajinu zastupovať ministri zahraničných vecí a obrany Andrij Sybiha a Rustem Umerov a vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. V delegácii Spojených štátov bude šéf diplomacie Marco Rubio, Trumpov osobitný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff a poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mike Waltz.

Podľa očakávaní sa rokovania sústredia na bilaterálnu dohodu o ukrajinských nerastných surovinách a možnosti ukončenia vojny na Ukrajine, ktorá sa už viac než tri roky bráni invázii Ruska. Podľa nemenovaného ukrajinského zdroja AFP prídu ukrajinskí predstavitelia na stretnutie s návrhom obmedzeného prímeria vo vzduchu a na mori. Rubio tento návrh označil za sľubné riešenie, Ukrajina však podľa neho bude musieť urobiť ústupky.

"Očakávame a dúfame, že strany môžu dosiahnuť spravodlivé a trvalé riešenie, ktoré bude prijateľné pre všetky strany," dodala hovorkyňa čínskej diplomacie. (TASR)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 887 620 vojakov.

Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišli Rusi o 1 300 vojakov, 11 tankov, 23 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 198 dronov, 75 delostreleckých systémov a 134 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 303 tankov, 21 423 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 40 205 vozidiel a autocisterien, 24 346 delostreleckých systémov, 1 313 odpaľovacích raketových systémov, 1 103 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 28 801 dronov, 3 121 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 775 kusov špeciálnej techniky.

Poľský minister zahraničia telefonoval s vyslancom prezidenta Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keithom Kelloggom.

Témou boli nadchádzajúce rokovania USA a Ukrajiny, ktoré sa uskutočnia v utorok v Saudskej Arábii. 

Podľa hovorcu rezortu Pawla Wroňského sa Sikorski a Kellogg zhodli, že mier na Ukrajine, ktorý je cieľom rokovaní, musí byť spravodlivý. Ďalšie podrobnosti o obsahu rozhovoru ministerstvo nezverejnilo.

Krátko po ňom Sikorski informoval o jeho priebehu ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že protivzdušná obrana zachytila a zničila 337 dronov.

Z nich 91 v Moskovskej oblasti, informovala agentúra AFP.

Najviac dronov - 126 - v noci na utorok zaregistrovali a zneškodnili nad Kurskou oblasťou pri hraniciach s Ukrajinou. Moskva a Moskovská oblasť čelili útoku 91 dronov. Ďalších 38 ich bolo zneškodnených nad Brianskou oblasťou, 25 nad Belgorodskou oblasťou, 22 nad Riazanskou oblasťou a desať nad Kalužskou oblasťou.

Menšie počty dronov hlásili aj z Lipeckej, Oriolskej, Voronežskej a Nižnonovgorodskej oblasti, uviedlo ministerstvo obrany. Operačné veliteľstvo Riazanskej oblasti tiež informovalo o masívnom útoku ukrajinských dronov - systémy protivzdušnej obrany ministerstva obrany ich tam zostrelili 22. (TASR)

Dronový útok na Moskvu a Moskovskú oblasť si vyžiadal najmenej jednu obeť a troch zranených.

Podľa agentúry AFP o tom informoval gubernátor Moskovskej oblasti Andrej Vorobiov.

Vorobiov dodal, že masívny dronový útok na Moskvu a Moskovskú oblasť sa začal okolo 04.00 h miestneho času. Obeť a zranených hlásia z mesta Vidnoje a z obce Jam v blízkosti Domodedova.

Gubernátor spresnil, že trosky z dronu dopadli na bytový dom v obci Ramenskoje, pričom poškodili najmenej sedem bytov od 19. po 22. poschodie. Evakuovaných odtiaľ bolo 12 ľudí vrátane troch detí. Časť evakuovaných umiestnili do neďalekej školy, zvyšok sa rozhodol zostať u príbuzných.

Celkovo bolo nad Moskovskou oblasťou "zostrelených viac ako 60 bezpilotných lietadiel", informoval Vorobiov. Iné zdroje predtým uvádzali 69 zneškodnených dronov letiacich smerom na Moskvu a priľahlú metropolitnú oblasť.

Obyvatelia Moskvy a Moskovskej oblasti od rána zverejňujú na sociálnych sieťach fotografie a videá zasiahnutých - poškodených alebo horiacich - bytových domov. Tieto videá sa objavujú aj na ukrajinských kanáloch v sieti Telegram, podotkla stanica Rádio Sloboda.

Letiská Žukovskij a Domodedovo v metropolitnej oblasti Moskvy kvôli útoku dronom prerušili prevádzku, informoval ruský úrad na kontrolu leteckej dopravy.

Okrem Moskvy hlásili dronový útok aj obyvatelia mesta Riazaň v strede európskej časti Ruska, kde údajne došlo k útoku na vojenské letisko Ďagilevo.

Gubernátor Riazanskej oblasti Pavel Malkov vo svojom statuse na sieti Telegram napísal, že nálet dronov sily protivzdušnej obrany odvrátili, takže nedošlo k obetiam na životoch, neboli poškodené bytové domy ani zariadenia sociálnej infraštruktúry. (TASR)

Ukrajinská armáda v noci zaútočila na Moskvu desiatkami bezpilotných lietadiel, poplach bol aj na Ukrajine.

Letiská Domodedovo a Žukovskij v dôsledku útokov obmedzili svoju prevádzku, informovali britská stanica BBC a agentúra AFP. Protiletecký poplach bol vyhlásený v noci na utorok aj vo väčšine oblastí Ukrajiny vrátane metropoly Kyjeve.

Moskovský primátor Sergej Sobianin v statuse na sieti Telegram napísal, že nateraz "už bolo zostrelených 58 nepriateľských bezpilotných lietadiel. Na mieste, kde spadli (ich) trosky, pracujú špecialisti záchrannej služby".

Útok na ruské hlavné mesto, vzdialené od ukrajinských hraníc stovky kilometrov, prichádza pred očakávaným stretnutím najvyšších predstaviteľov USA a Ukrajiny, ktoré sa uskutoční v utorok v Saudskej Arábii.

Ukrajina je pripravená predložiť Spojeným štátom svoj plán čiastočného prímeria s Ruskom v nádeji, že tak obnoví podporu od USA - svojho kľúčového spojenca a darcu počas vyše tri roky trvajúcej vojny rozpútanej Ruskom, dodala AFP.

Rozhovory v Saudskej Arábii budú na najvyššej úrovni od nedávnej schôdzky v Bielom dome, kde sa zišli prezidenti Ukrajiny a USA Volodymyr Zelenskyj a Donald Trump. Rokovanie sa však skončilo roztržkou, keď Trump i jeho viceprezident J. D. Vance vyčítali Zelenskému údajnú nevďačnosť za pomoc poskytnutú Ukrajine Spojenými štátmi.

V snahe prinútiť Ukrajinu sadnúť si k rokovaciemu stolu Washington následne pozastavil vojenskú pomoc Ukrajine, ako aj zdieľanie spravodajských informácií a prístup k satelitným snímkam. (TASR)

Kyjev čelí ruskému dronovému útoku, pracuje protivzdušná obrana. Bezpilotné lietadlá smerujú tiež na Odesu.

Informujú o tom ukrajinské úrady a armáda.

"Viac ako desať skupín útočných dronov smeruje cez Černihivskú oblasť na Boryspilský okres v Kyjevskej oblasti, Kyjev, Boryspil, Vasylkiv," uviedlo na Telegrame ukrajinské letectvo.

Iná skupina ruských bezpilotných prostriedkov podľa neho letí z priestoru Čierneho mora na Odesu. 

Podľa kyjevskej vojenskej správy pracuje protivzdušná obrana s cieľom eliminovať hrozbu na nebi nad metropolou. (ČTK)