Na stole sú realistické návrhy, uviedol Zelenskyj po rokovaní s Britmi v Kyjeve (SME Minúta)

Úder na Dobropillju bol jeden z najbrutálnejších a vykonaný tak, aby spôsobil maximálne škody, tvrdí Zelenskyj.

Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti povedal, že rakety zasiahli centrálnu časť mesta v Doneckej oblasti. Zasiahli deväť obytných budov, vrátane nákupného centra.

"Žiaľ zahynulo jedenásť ľudí. Úprimnú sústrasť ich rodinám a priateľom. Medzi mŕtvymi je aj záchranár. Druhý útok nastal, keď záchranári pracovali. Zranených je zhruba 50 ľudí, vrátane siedmich detí," oznámil Zelenskyj.

"V Chersone útočili FPV drony na civilistov. Rusko doslova denne svojou krutosťou dokazuje, že nerozmýšľa nad tým, ako ukončiť vojnu, ale nad tým, ako toho zničiť čo najviac, kým mu to svet dovolí," doplnil Volodymyr Zelenskyj.

Na obranu ukrajinského neba počas prímeria môže byť podľa expertov potrebných od 40 do 160 bojových lietadiel.

Americké Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) načrtlo prognózu, koľko lietadiel bude potrebných na zaistenie bezpečnosti ukrajinského vzdušného priestoru počas prímeria.

Experti poznamenávajú, že historické skúsenosti naznačujú pravdepodobné nedodržiavanie dohôd zo strany Ruska. „Ak nebude cítiť vážnu vojenskú silu, riziko porušenia prímeria bude vysoké,“ tvrdia v štúdii.

Počet potrebných lietadiel závisí od vojenskej stratégie. Obrana kritických zariadení si vyžaduje menej lietadiel. Tento prístup zahŕňa ochranu leteckých základní, kľúčovej infraštruktúry a vládnych inštitúcií.

Naproti tomu stratégia územnej obrany zameraná na zbavenie nepriateľa schopnosti operovať vo vzdušnom priestore si vyžaduje nasadenie viacvrstvového ochranného systému, ktorý zahŕňa rakety protivzdušnej obrany, stíhačky a zariadenia na elektronický boj. (SITA)

Vladimir Putin nemá záujem o mier, uviedla šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová.

Reagovala tak na nočné útoky ruských síl na Ukrajine, pri ktorých zahynulo najmenej 14 ľudí.

"Ruské rakety neprestajne padajú na Ukrajinu a prinášajú ďalšiu smrť a skazu. Putin zas a znova dokazuje, že nemá záujem o mier. Musíme zvýšiť vojenskú podporu za našej strany, inak najvyššiu cenu zaplatia ďalší ukrajinskí civilisti," uviedla Kallasová prostredníctvom sociálnej platformy X.

Ostrá kritika ruských krokov zaznela aj z Varšavy.

"Ďalšie bomby, ďalšia agresia, ďalšie obete. Ďalšia tragická noc na Ukrajine," uviedol prostredníctvom sociálnej platformy Twitter poľský premiér Donald Tusk, podľa ktorého ide o dôsledok "snahy uzmierovania sa s barbarmi".

Pri ruských nočných útokoch na Doneckú oblasť na východe Ukrajiny zahynulo najmenej 14 obetí a niekoľko desiatok ľudí sa zranilo. Podľa záchrannej služby bolo poškodených najmenej deväť budov.

Zbierka „Munícia pre Ukrajinu“ prekročila hranicu päť miliónov eur.

Podľa mimovládneho občianskeho združenia Mier Ukrajine sa darcovia ukázali ako vlastenci, ktorí chápu, že obrana Ukrajiny, Slovenska a Európy sú spojené nádoby.

Združenie dodalo, že organizátorom a podporovateľom zbierky sa podarilo vyzbierať ďalších 600-tisíc eur na nákup tretieho balíka nábojov pre ukrajinskú armádu.

„Popri organizácii pravidelných protestov Slovensko je Európa sme sa rozhodli zmobilizovať verejnosť a dať jej šancu preniesť svoje rozčarovanie nad aktuálnou politickou situáciou aj do praktických krokov a podporiť tak ukrajinskú armádu v obrane pred agresorom,“ povedal Marián Kulich, ktorý bol súčasťou tlačovej konferencie v hlavnom meste Kyjev, kde občianske združenie Mier Ukrajine 14. januára 2025 ohlásilo reštart zbierky kampaňou My sme Európa, posielame ďalej.

Dodal, že v januári 2025 bolo na účte zbierky 4,7 milióna eur. Za necelé dva mesiace sa organizátorom z Mier Ukrajine a projektu Dárek pro Putina s pomocou partnerov, podporovateľov, influencerov a mediálnych partnerov podarilo vyzbierať chýbajúcich 300-tisíc eur a dosiahnuť sumu päť miliónov eur potrebnú na ďalší nákup munície.

„Zbierka s ambasádorom Ottom Šimkom zaznamenala obrovský ohlas. Za pár dní sme vlani vyzbierali vyše 4 milióny eur,“ priblížil Kulich. Lucia Štasselová z Mier Ukrajine dodala, že úspech zbierky ukazuje, že väčšina Slovákov nechce patriť do Ruska ani žiť v autokracii. Do zbierky prispievajú aj Česi a ľudia z celého sveta. Za nákup munície je zodpovedný partner zbierky Dárek pro Putina. „Začali sme sondovať aký typ munície Ukrajinci v tejto chvíli najviac potrebujú. O tom aký typ nábojov a v akom počte kusov za 600-tisíc eur nakúpime, budeme čoskoro informovať,“ uzavrel Martin Ondráček z Dárku pro Putina.

Občianska zbierka Munícia pre Ukrajinu, Keď nie vláda, posielame my odštartovala v apríli 2024. Jej hlavným ambasádorom sa stal vtedy 99-ročný partizán Otto Šimko, ktorý bojoval v SNP. Zbierka bola odpoveďou na to, že sa vláda Roberta Fica odmietla pridať k českej muničnej iniciatíve a nezištne tak vojensky podporovať Ukrajinu. (SITA)

Ukrajina je odhodlaná ku konštruktívnemu dialógu so zástupcami USA, uviedol prezident Zelenskyj.

Zelenskyj dúfa, že sa dohodnú na nevyhnutných rozhodnutiach a krokoch, napísal na sieti X. Rokovania sú naplánované na budúci týždeň do Saudskej Arábie.

Ukrajinský prezident svoj príspevok zverejnil po rokovaní ukrajinského a britského tímu v Kyjeve, ktoré označil za veľmi produktívne. "Ukrajina sa usiluje o mier od prvej sekundy tejto vojny. Na stole sú realistické návrhy. Kľúčové je postupovať rýchlo a efektívne," napísal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident zároveň uviedol, že na budúci týždeň navštívi Saudskú Arábiu a že po pondelkovom stretnutí s korunným princom zostanú v krajine ukrajinskí diplomatickí a vojenskí zástupcovia na utorkovú schôdzku s americkým tímom.

Ukrajinskú stranu bude zastupovať vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak, minister zahraničných vecí Andrij Sybiha a minister obrany Rustem Umerov.

Zelenskyj nemá na to, aby nosil oblek ako svetoví štátnici. Tvrdí to dlhoročný český diplomat a exminister Lubomír Zaorálek.

Podľa neho Zelenskyj splnil úlohu bojovníka, ale nie je schopný byť politikom, ktorý nájde diplomatické riešenie.

“Zelenskyj stelesňoval odvážneho politika, ktorý stál v čele krajiny a vzdoroval ruskej agresii. Ale zároveň to chcelo, aby spolu s tým sa stal aj štátnikom a politikom, ktorý bude schopný hľadať riešenia,“ uviedol Zaorálek v relácii TERAZ TAKTO na webe pluska.sk.

Vraví, že sa zhováral s mnohými Ukrajincami, ktorí majú obavy, že Zelenskyj nie je schopný byť štátnikom, ktorý nájde diplomatické riešenie a bude ochotný pristúpiť na nejaké kompromisy.

„Prezlečenie sa do obleku by znamenalo, že na seba prebral aj tú druhú rolu, toho kto vie, že vojenské riešenie samo o sebe nestačí. Na vojenskom poli sa Rusko poraziť nedá. Treba to vybojovať diplomaticky,” konštatuje Zaorálek.

Podľa neho oblečenie symbolizuje, že Zelenskému sa nedarí prejsť do pozície štátnika a politika. Tvrdí, že to ukázal pri nedávnej slovnej prestrelke v Bielom dome. „Politik toto nesmie urobiť. Nesmie takto nahrať svojmu nepriateľovi. Mnohí komentovali, že v Kremli si Vladimir Putin otvoril šampanské. To bolo úplne zlé,“ podotkol Zaorálek. (SITA, pluska.sk)

Rusko má v úmysle otestovať jednotu Západu a to najmä v súvislosti s článkom päť o kolektívnej obrane NATO.

Tvrdí to šéf nemeckej spolkovej spravodajskej služby (BND) Bruno Kahl.

"Veľmi dúfame, že to nie je pravda a že sa nedostaneme do takej ťažkej situácie, kedy by sme boli testovaní. Musíme však predpokladať, že nás Rusko chce otestovať, aby vystavilo jednotu Západu skúške," uviedol Kahl Kahl v rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu televíziu Deutsche Welle.

Načasovanie ruského testu článku päť podľa Kahla závisí od priebehu vojny na Ukrajine.

"Ak sa vojna skončí pred rokom 2029 alebo 2030, Rusku by to umožnilo skôr použiť svoje technické, materiálne a ľudské zdroje na vybudovanie sily proti Európe," poznamenal.

"Je tiež možné, že by sa konkrétna hrozba zo strany Ruska proti Európanom mohla objaviť skôr, ako sme doteraz počítali," pokračoval Kahl. "Skoré ukončenie vojny na Ukrajine by Rusom umožnilo nasmerovať svoju energiu tam, kde ju skutočne chcú, a to proti Európe," dodal.

Podľa šéfa spolkovej spravodajskej služby chce Rusko dosiahnuť situáciu, v ktorej bude svetový poriadok podobný situácii v Európe koncom 90. rokov 20. storočia. Vtedy ruská sféra vplyvu zasahovala viac na Západ a v ideálnom prípade by to bolo bez americkej prítomnosti na kontinente. (TASR)

Fico neplánuje stretnutie so Zelenským, ktorému vyčíta, ako sa o ňom vyjadroval. Partnerom je preňho premiér Šmyhal.

Robert Fico si myslí, že ukrajinskému prezidentovi vyhovuje vojnový stav, keďže dostáva financie a zostáva prezidentom aj po uplynutí riadneho funkčného obdobia.

Fico ďalej v Sobotných dialógoch povedal, že Zelenskyj by v prípade volieb nebol úspešný.

Dodal, že jediný reálny plán pre Ukrajinu má Kremeľ.

"Neviem o čom je napätie medzi prezidentmi Trumpo a Zelenským," komentoval Fico stretnutie, pri ktorom sa hlavy štátov medzi sebou pochytili pri otázke o ďalšej vojenskej podpore.

Z Ukrajiny po troch rokoch odišli státisíce ľudí, zomreli desiatky tisíc a mestá čelia bombardovaniu na dennej báze. (SME)

Pokiaľ ide o finančnú a humanitárnu pomoc Ukrajine, premiér Fico nemá nič proti, ak potečie ruský plyn na Slovensko.

Robert Fico to povedal v relácii STVR Sobotné dialógy.

Pomoc Ukrajine by podľa neho nemala byť „jednosmerná“.

„Vojna je vo vzduchu,“ opisoval ďalej Fico ekonomické napätie medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi pod vedením Dunalda Trumpa.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ficovi stačila veta, Orbánovi nie. Na čom sa dohodli európski lídri Čítajte 

Robert Fico má za sebou samit európskych lídrov, ktorý sa konal vo štvrtok v Bruseli. Spolu s ďalšími premiérmi zahlasoval za pomoc Ukrajine. Jediný, kto vetoval závery samitu bol Viktor Orbán. (SME, STVR)

SNS chce uznesením parlamentu odmietnuť rozširovanie protiruských sankcií, ktoré poškodzujú záujmy Slovenska.

Informovala o tom Zuzana Škopcová.

SNS uviedla, že sankčná politika voči Ruskej federácii má negatívne dopady na slovenskú ekonomiku, priemysel i životnú úroveň obyvateľstva.

„Sankcie nám viac berú, ako dávajú. Výsledkom je rast cien energií, strata konkurencieschopnosti našich podnikov a prehlbovanie hospodárskej neistoty. Nemôžeme nečinne sledovať, ako niekto rozhoduje za nás, a pritom nás ekonomicky oslabuje. Slovensko musí chrániť svoje záujmy, nie slepo nasledovať rozhodnutia, ktoré nám škodia,“ uviedol šéf národniarov Andrej Danko.

SNS považuje sankčnú politiku za neefektívnu. Ďalšie obmedzenia by podľa strany mohli mať zvýšenie cien strategických surovín, čo by mohlo zasiahnuť podnikateľské prostredie i domácnosti.

Strana tiež tvrdí, že nové sankčné opatrenia, ktoré boli prijaté na sklonku februára, už teraz spôsobujú nárast cien plynu a hliníka. Poukázala tiež, že medziročne vzrástol dopyt po plyne v Európe o 20 percent.

„Je neprijateľné, aby slovenské domácnosti a podniky znášali ekonomické dôsledky rozhodnutí, ktoré boli prijaté bez dôkladného posúdenia ich dopadu na národné hospodárstvo. Musíme sa postaviť proti opatreniam, ktoré oslabujú našu ekonomiku a zvyšujú životné náklady ľudí,“ zdôraznil Danko.

Národniari apelujú na vládu, aby dôkladne analyzovala vplyv sankcií a chránila hospodárske záujmy Slovenska. „Slovensko musí byť v medzinárodných rokovaniach aktívne a presadzovať také riešenia, ktoré neohrozia priemysel, energetickú stabilitu ani sociálnu situáciu obyvateľstva," uzatvára SNS. (SITA)

Príbehy z Buče chatárom Beránkom otriasli, na Ukrajinu ide zas. Fico urazil pamiatku padlých, vraví. (Korzár)

Ruská armáda tvrdí, že dobyla tri obce v Kurskej oblasti, do ktorých vlani v auguste prenikli ukrajinské jednotky.

S odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany to uviedla ruská štátna tlačová agentúra TASS.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo opätovné dobytie Viktorovky, Nikolajevky a Starej Sorochiny.

Podľa webu DeepState, ktorý má prepojenie na ukrajinskú armádu a online sleduje vojenskú situáciu v tejto oblasti, ruský postup nasledoval po "narušení" ukrajinských obranných línií pri meste Sudža, ktoré ovláda Kyjev.

"Jedna z našich jednotiek opustila svoje pozície. Potom nepriateľ posilnil svoje jednotky a systematicky spustil útočné operácie... a tu je výsledok," uviedol DeepState, ktorý na sociálnej sieti Telegram sleduje viac ako 800.000 ľudí.

Armádny zdroj v rozhovore pre noviny Ukrajinska Pravda uviedol, že ukrajinskí vojaci sa pokúšali "stabilizovať situáciu", ale ruské jednotky "úplne prerušili zásobovanie".

"Logistická situácia v regióne Kursk sa rýchlo zhoršuje a je už kritická," uviedol prominentný ukrajinský aktivista Sergij Sternenko vo štvrtok na sieti X. "Logistické trasy do Sudže sú pod plnou paľbou nepriateľa," odvolal sa na informácie od armádnych jednotiek v oblasti.

Ukrajinskí vojaci spustili ofenzívu v Kurskej oblasti minulé leto. Odvtedy ale Rusko získalo späť kontrolu nad viac ako dvoma tretinami územia, ktoré pôvodne obsadila Ukrajina. (ČTK, TASR)

Ukrajinská armáda naďalej dokáže používať americké raketové systémy dlhého doletu HIMARS.

Ukrajinské ozbrojené sily majú alternatívne zdroje získavania potrebných informácií po tom, ako ich poskytovanie pozastavili USA, referuje web gazeta.ua.

Novinár The Economist Oliver Carroll tento týždeň uviedol, že po stopnutí zdieľania spravodajských informácií Kyjev nemá údaje o cieľoch pre HIMARS a tiež nedostáva v reálnom čase informácie o útokoch na veľké vzdialenosti.

Ukrajinský špecialista na komunikačné systémy elektronického boja Serhij Beskrestnov potvrdil, že Ukrajina bola skutočne odpojená od systému, ktorý jej poskytoval presné súradnice cieľov.

„Pokračujeme v používaní HIMARS a útoky uskutočňujeme na základe informácií našej vlastnej rozviedky. Z našich prieskumných satelitov, z našej vnútornej a vonkajšej spravodajskej služby. Preto naše systémy HIMARS fungujú a budú fungovať naďalej. Nie je dôvod na paniku,“ vyhlásil Beskrestnov.

Zároveň vraví, že hoci sa oficiálne tvrdí, že Spojené štáty nedávajú Ukrajine žiadne informácie, Kyjev ich naďalej dostáva.

Okrem toho má Ukrajina prístup k fínskej satelitnej skupine ICEYE, čiže satelitom, ktoré dokážu rozpoznať zemský povrch vo dne aj v noci, v hmle a za každého počasia. Dokážu nájsť ciele aj cez oblaky, krovie či maskovacie siete.

„Nie je to online vysielanie, nevidíme to online ako Pentagon, ale prakticky dostávame zábery celého povrchu planéty s pomerne dobrým rozlíšením niekoľkokrát denne. Vďaka tomu môže Ukrajina nielen vidieť pohyb ruských síl, ale si aj vybrať ciele,“ skonštatoval Beskrestnov. (SITA)

Vedenie ukrajinskej titánovej bane dúfa, že dohoda s USA o nerastoch by priniesla veľmi potrebné investície.

"Ukrajina je veľmi bohatá na nerastné suroviny a ak ich neťažíme, jednoducho prichádza o príjmy," povedal Dmytro Golik, riaditeľ bane, ktorá sa nachádza v regióne Žytomyr na severozápade Ukrajiny a obsahuje ilmenit - minerál oxidu titaničitého a železa.

Americký prezident Donald Trump chce podiel na príjmoch z nerastného bohatstva Ukrajiny ako kompenzáciu za vojenskú a finančnú pomoc USA od začiatku ruskej invázie pred viac ako tromi rokmi.

Ukrajina, ktorá má približne päť percent svetových nerastných zdrojov, je podľa World Mining Data 11. najväčším producentom titánu na svete.

Jej zásoby by mohli obsahovať približne 185 miliónov ton titánu vrátane až 65 miliónov ton v samotnej oblasti Žytomyr, povedal Golik.

Ukrajinsko-americká dohoda o nerastných surovinách mala byť podpísaná v Bielom dome minulý týždeň, ale bola odvolaná po hádke medzi Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v priamom prenose.

No už pred zlyhaním vo Washingtone boli rokovania o dohode napäté.

Zelenskyj odmietol viacero verzií a poukázal na riziko uvrhnutia "desiatich generácií Ukrajincov" do dlhov.

Kyjev a Washington sa napokon dohodli na rámcovej dohode o vytvorení spoločného fondu, ktorý by narábal s časťou výnosov z ukrajinskej ťažby nerastných surovín.

V predchádzajúcich dňoch ukrajinskí a americkí predstavitelia signalizovali pripravenosť čoskoro podpísať dohodu, no dátum nebol stanovený a podmienky sa môžu opäť zmeniť.

Golik odmietol špekulovať o tom, čo by mohla dohoda obsahovať, a nevie, či by jej súčasťou bola aj jeho baňa, ktorá má rozlohu 400 hektárov a zamestnáva 350 ľudí. Isté však je, že tento sektor "skutočne potrebuje investície", keďže ukrajinské spoločnosti doň nevkladajú peniaze.

Silný zahraničný investor by bol takisto akýmsi "druhom dodatočnej ochrany pre krajinu" a dodatočné daňové príjmy by posilnili armádu, poznamenal.

Hoci jeho baňa nie je priamo terčom ruských útokov, jej fungovanie zasiahli pravidelné výpadky elektriny po útokoch na ukrajinský energetický sektor.

Golik dúfa tiež, že investori by mohli mať záujem nielen o export ilmenitu, ale aj o výrobu pigmentov na Ukrajine.

Nie všetci na Ukrajine vnímajú USA pozitívne vzhľadom na Trumpove zblíženie sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a jeho rozhodnutie pozastaviť všetku vojenskú pomoc Ukrajine.

Finančné požiadavky USA považovali mnohí za prehnané vzhľadom na to, že krajina je spustošená vojnou.

"Prírodné zdroje sú majetkom ľudí," povedal jeden zo zamestnancov, ktorý v bani pracuje 35 rokov. "Musia patriť Ukrajine," dodal. (TASR)

Ruská armáda útočila na Ukrajinu tromi raketami Iskander. Vypustila aj 145 dronov typu Šahíd, tvrdí velenie Ukrajiny.

Tri strely typu Iskander leteli z Rostovskej oblasti.

Ukrajinská protivzdušná obrana oznámila zneškodnenie rakiet a 79 dronov nad 12 oblasťami. Ďalších 54 cieľov zmizlo bez hlásenia o škodách.

Personálne straty okupantov sa zvýšili o tisíc vojakov, celkovo zhruba o 883 950, tvrdí velenie Ukrajiny.

Ruská armáda prišla v priebehu dňa aj o 12 bojových obrnených vozidiel, 24 delostreleckých systémov, tri protivzdušné systémy, jeden raketomet, 148 dronov, 35 rakiet aj 113 kusov autocisterien a inej automobilovej techniky.

Po ruskom ostreľovaní ukrajinského mesta Dobropillja je najmenej 11 mŕtvych, ďalších 30 ľudí bolo zranených.

Frontová línia sa tiahne asi 20 kilometrov južne od tohto baníckeho mesta.

Rusko pokračuje v masívnych náletoch na ukrajinské územie a opäť sa zameralo aj na prístavné mesto Odesu.

Útoky bezpilotných lietadiel cielili na objekty zabezpečujúce zásobovanie energiou a na civilnú infraštruktúru tohto prístavu na Čiernom mori, informovala ukrajinská tlačová agentúra Ukrinform a ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na regionálnu správu. Zatiaľ nie je jasné, či došlo k obetiam na životoch alebo zraneniam, napísala agentúra DPA. (ČTK)

Ukrajina si želá mier, a to "čo najskôr". Povedal Zelenskyj pred rokovaniami Kyjeva s predstaviteľmi USA v Saudskej Arábii.

"Téma je jasná: čo najskorší mier, čo najspoľahlivejšia bezpečnosť. Ukrajina je odhodlaná byť veľmi konštruktívna," povedal Zelenskyj vo svojom večernom prejave.

Rusko v ňom zároveň obvinil - v súvislosti s novými rozsiahlymi útokmi na energetickú infraštruktúru - z toho, že o mier nemá záujem, píše agentúra DPA.

"Dnešný útok na náš energetický systém a civilné zariadenia bol zo strany Ruska rutinne podlý a cynický, akoby neexistovali nijaké pokusy Ukrajiny a sveta ukončiť túto vojnu," povedal Zelenskyj. "Nové ruské útoky a samotná realita denne ukazujú, že Rusko musí byť k mieru donútené," dodal.