Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj vyhlásil, že je pripravený pracovať na mieri pod vedením Trumpa

Zelenskyj vraj nie je legitímny prezident Ukrajiny. A Churchill bol legitímny premiér Británie? Píše Ivan Kuhn. (SME)

Zmluva s Ruskom poskytuje Bielorusku bezpečnostné záruky vrátane možného použitia ruských jadrových zbraní.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko podpísal ratifikáciu zmluvy.

Lukašenko a ruský prezident Vladimir Putin podpísali zmluvu 6. decembra 2024 v Minsku.

Krajiny sa podľa ruskej agentúry TASS na základe tejto zmluvy zaviazali vzájomne sa podporovať všetkými metódami a prostriedkami, ktoré sú dohodnuté a povolené medzinárodným právom.

V prípade ohrozenia bezpečnosti jednej zo zmluvných krajín sú strany zaviazané prijať príslušné opatrenia v politickej, vojenskej a inej oblasti.

Rusko a Bielorusko budú v súlade so zmluvou považovať ozbrojený útok na jednu či druhú krajinu za akt agresie proti Zväzovému štátu Ruska a Bieloruska ako celku. V takom prípade prijmú primerané odvetné opatrenia s využitím všetkých síl a kapacít, ktoré majú k dispozícii, píše TASS.

Na základe zmluvy považujú Moskva a Minsk ruské jadrové zbrane za dôležitý faktor prevencie vzniku jadrových vojenských konfliktov či vojenských konfliktov s použitím konvenčných zbraní, ako aj za odstrašujúci prostriedok, ktorý možno použiť len ako krajné riešenie.

Ruské jadrové zbrane môžu byť na základe spomínanej zmluvy použité ako odpoveď na použitie jadrových zbraní alebo iných zbraní hromadného ničenia proti ktorejkoľvek zmluvnej strane zmluvy - Bielorusku či Rusku. Použiť ich môžu aj v prípade útoku konvenčných zbraní voči Rusku či Bielorusku, ak tento útok predstavuje kritickú hrozbu pre zvrchovanosť alebo územnú celistvosť napadnutej krajiny.

Rozhodnutie o použití ruských jadrových zbraní, ktoré sú rozmiestnené na bieloruskom území s cieľom jeho ochrany, bude prijaté v rámci postupu, ktoré si Rusko a Bielorusko stanovili, dodala agentúra TASS. (TASR)

Šéf maďarskej diplomacie Szijjártó rokoval vo Washingtone s americkým ministrom zahraničia Rubiom o Ukrajine.

"Prezident USA, minister zahraničných vecí a celá americká vláda si napriek všetkým konfliktom a ťažkostiam stoja za svojím, že táto vojna nemôže ďalej pokračovať," povedal šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.

Marco Rubio podčiarkol, že USA vidia mierové rokovania ako jedinú reálnu šancu na ukončenie rusko-ukrajinskej vojny.

Szijjártó ubezpečil svojho amerického kolegu, že na ceste k nastoleniu mieru sa môže Washington na Budapešť vždy spoľahnúť. (TASR)

Prezident Zelenskyj chce získať oficiálne informácie o pozastavení vojenskej pomoci pre Ukrajinu.

Volodymyr Zelenskyj zdôraznil, že ľudia by mali dostať presné informácie. Ukrajina a USA si podľa neho zaslúžia vážny dialóg a vyjasnenie si pozícií.

Zelenskyj vyhlásil, že "nikto z nás nechce nekonečnú vojnu". Dodal, že Ukrajina bude vždy Spojeným štátom vďačná za všetku podporu, ktorú jej poskytovali a poskytujú a ktorá prispieva k udržaniu už aj tak krehkých základov bezpečnosti v Európe.

Vo svojom príhovore sa Zelenskyj vrátil aj k tomu, čo sa minulý piatok (28. februára) odohralo v Bielom dome namiesto očakávaných rokovaní.

Uviedol, že roztržka, ku ktorej došlo medzi ním, prezidentom USA Donaldom Trumpom a jeho viceprezidentom J. D. Vanceom, bola poľutovaniahodná. Zdôraznil však, že treba "nájsť silu napredovať, rešpektovať sa navzájom" a spoločne urobiť všetko pre priblíženie mieru. "Ďakujem všetkým, ktorí v tom Ukrajinu podporujú," pokračoval Zelenskyj.

Upozornil, že Rusko nezmenilo svoje postoje a požiadavky týkajúce sa Ukrajiny.

"Budú žiadať redukciu našej armády, vzdanie sa území, ako aj výraznú politickú deformáciu Ukrajiny s oslabením ukrajinskej ústavy," varoval Zelenskyj.

Vyjadril však presvedčenie, že pokiaľ budú Ukrajinci jednotní, nikomu sa tento zámer nepodarí zrealizovať. (TASR)

Priebeh schôdzky Zelenského s Trumpom a zastavenie vojenskej pomoci neprispeje k trvalému mieru, tvrdí český premiér Fiala.

Hoci sa Európa bude snažiť vojenskú pomoc Spojených štátov nahradiť, ich rola je podľa neho dôležitá.

"Je to celé nešťastné. Nešťastný bol priebeh toho ponižujúceho stretnutia pre Volodymyra Zelenského, nešťastné je aj rozhodnutie o prerušení pomoci Spojených štátov pre Ukrajinu. To sú určite kroky, ktoré k dlhodobému trvalému mieru neprispejú," povedal Petr Fiala s tým, že Spojené štáty je potrebné "vtiahnuť späť do hry".

Situácia v Bielom dome, kde boli prítomné médiá z celého sveta a atmosféra bola zároveň vyhrotená, bola podľa Fialu pre Zelenského mimoriadne ťažká. "Bude veľmi zložité vzťahy vrátiť späť, ale ten pokus Ukrajinci a prezident Zelenskyj určite urobia a už ho vlastne robia," myslí si český premiér.

V rozhovore tiež uviedol, že je dôvod na to, aby Európa prevzala za svoju bezpečnosť väčšiu zodpovednosť a prestala byť bezstarostná ako v minulosti. "Medzinárodný poriadok sa skutočne mení, a to veľmi rýchlo a razantne," podotkol.

Za rozpad severoatlantických väzieb by to však neoznačil. Premena podľa jeho slov spočíva najmä v tom, že USA už zrejme nebudú tak silno garantovať bezpečnosť Európy ako v minulosti.

"To, dúfam, nemusí a nemalo by znamenať rozpad transatlantickej väzby, ktorá je dôležitá. Ale znamená to výraznú zmenu," zdôraznil Fiala.

Časť Európanov podľa neho žila v presvedčení, že svet je bezpečný, to však podľa neho nie je pravda.

"Kto si myslí, že svet je bezpečný, je vážne naivný. Nech si myslíme, čo chceme, v medzinárodnej politike platí sila. V mieri žijete len vtedy, ak ste silní a ak vás tí ostatní nemôžu obsadiť, napadnúť či ovplyvňovať," pokračoval predseda českej vlády.

Plán šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej týkajúci sa zvyšovania výdavkov na obranu, ktorý predstavila v utorok, sa podľa neho musí skonkretizovať. Verí, že o ňom budú lídri hovoriť už vo štvrtok na mimoriadnom summite v Bruseli.

Podotkol, že kto sa nestará o svoju bezpečnosť, skončí zle. "Nechcem používať prílišné zjednodušenia, ale kým sme sa my starali o Green Deal, Vladimir Putin zbrojil," dodal Fiala. (TASR)

Ukrajinská armáda zasiahla veliteľské stanovište 98. gardovej výsadkovej divízie ruskej armády v Doneckej oblasti.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, informoval o tom ukrajinský generálny štáb.

Útok údajne narušil systém velenia a riadenia ruských síl, čo vážne skomplikovalo koordináciu vojenských jednotiek ruskej výsadkovej divízie. „Ukrajinské obranné sily naďalej zbavujú nepriateľa schopnosti efektívne operovať na bojisku, systematicky ničia jeho veliteľské a logistické štruktúry," uviedol Kyjev.

Generálny štáb dodal, že operácia bola ďalším krokom k rozdrveniu vojenského potenciálu agresora a oslobodeniu ukrajinskej pôdy. „Ukrajinské ozbrojené sily sa nezastavia, kým okupačná armáda nestratí schopnosť viesť vojnu," dodal. (SITA)

Viceprezident USA Vance opäť spochybnil prítomnosť vojakov z Európy na Ukrajine. Preferuje ekonomické dohody s USA. (TASR)

Amerika spustila zbrojenie v Európe. Jadrového arzenálu by sa týkať nemalo, myslí si expert. (SME)

Zelenskyj sa rozprával s prezidentom Fínska, premiérmi Británie, Grécka, aj Chorvátska, aj lídrom nemeckej CDU Merzom.

Volodymyr Zelendsjy sa štátnikom poďakoval za podporu Ukrajine.

"Z Európskej komisie prichádzajú veľmi dôležité správy o ochrane Európy. Pre nás je to v prvom rade správa o protivzdušnej obrane, čo nám udržiava šancu na ukončenie vojny. V konzultáciách budeme pokračovať," povedal prezident Ukrajiny vo videu na sociálnej sieti.

Britská vláda sa zaviazala znížiť byrokraciu, aby urýchlila obstarávanie vojenského vybavenia.

„Politici všetkých smerov sa príliš dlho vyhýbali rozhodnutiam potrebným na rozbehnutie britskej priemyselnej základne," povedala ministerka financií Rachel Reevesová pred svojím utorkovým prejavom na zhromaždení priemyselných výrobcov v Londýne.

Vyjadrenie prichádza po tom, ako britský premiér Keir Starmer minulý týždeň sľúbil do roku 2027 zvýšiť britské výdavky na obranu na 2,5 percenta hrubého domáceho produktu. Britská vláda to považuje aj za pomoc stagnujúcej ekonomike. (SITA)

Print Fico a Blanár o plyne klamú. Ako sa Slovensko vyvádza zo spoločenstva západných štátov, komentuje Peter Schutz. (SME)

Víťazstvo je naše, znie v Kremli. Na boj však treba pripraviť každého ruského dedinčana. Píše Petra Procházková. (SME)

Komentátori ohlasujú koniec diplomacie, ako ju poznáme. Nastupuje éra sily. Píše šéfredaktorka Beata Balogová. (SME)

Austrálska vláda zváži akýkoľvek návrh na vyslanie vojakov na Ukrajinu ako súčasť mnohonárodných mierových síl.

Uviedol to premiér Anthony Albanese. Austrália podľa neho chce, aby na Ukrajine zavládol mier, ale nie za cenu odmeňovania imperialistických zámerov ruského prezidenta Vladimira Putina.

Albanese na tlačovej konferencii opätovne potvrdil podporu Ukrajine. "Stojíme na strane prezidenta (Volodymyra) Zelenského a odvážneho boja Ukrajincov za obranu svojej prirodzenej suverenity," odpovedal na otázku týkajúcu sa pozastavenia americkej vojenskej pomoci pre Kyjev.

"V súčasnosti prebieha diskusia o možnej mierovej misii a z pohľadu našej vlády sme otvorení zvážiť akékoľvek návrhy do budúcnosti, keďže Austrália v minulosti v tejto oblasti zohrávala dôležitú úlohu," povedal Albanese.

Ukrajina sa podľa jeho slov nebojuje iba proti agresii Ruska, ale je zapojená do širšieho boja za dodržiavanie medzinárodného práva, čomu je Austrália "pripravená pomôcť". Krajina podľa neho už prispela sumou 1,5 miliardy dolárov, pričom 1,3 miliardy z toho bola priama vojenská pomoc.

Pokiaľ ide o vyslanie vojakov na Ukrajinu ako súčasť mierovej misie, zdôraznil, že na stole momentálne nie je žiadny konkrétny návrh a Austráliu zatiaľ o poskytnutie jednotiek nikto nepožiadal.

Týmto vyjadrením však dal podľa britského denníka najavo určitý posun, pretože hovorca vlády ešte v pondelok informoval, že nasadenie austrálskych vojakov momentálne nepripadá do úvahy, čo následne potvrdil aj minister obranného priemyslu Pat Conroy i líder opozície.

"Želáme si mier na Ukrajine, ale chceme sa uistiť, že nezákonné a nemorálne konanie Ruska a imperialistické zámery Vladimira Putina nebudú odmenené alebo podporované," dodal austrálsky premiér.

Zelenskému po roztržke s Trumpom vyslovila podporu nielen austrálska vláda, ale aj opozícia, doplnil server stanice BBC. Austrália sa okrem podpory Ukrajine pripojila aj ku všetkým sankciám voči Rusku. (TASR)

Zelenskyj je pripravený podpísať dohodu o nerastoch a bezpečnosti a pracovať pod „silným vedením Trumpa“.

Zelenskyj na sociálnej sieti X priznal, že jeho piatkové stretnutie s americkým prezidentom „neprebehlo tak, ako malo“, zopakoval odhodlanie Ukrajiny k mieru a pochválil Trumpa za to, že armáde poskytol protitankové strely typu Javelin.

„Rád by som zopakoval záväzok Ukrajiny k mieru. Nikto z nás nechce nekonečnú vojnu. Ukrajina je pripravená čo najskôr prísť k rokovaciemu stolu s cieľom priblížiť trvalý mier. Nikto nechce mier viac ako Ukrajinci. Môj tím a ja sme pripravení pracovať pod silným vedením prezidenta Trumpa, aby sme dosiahli mier, ktorý pretrvá,“ napísal Zelenskyj.

„Naozaj si vážime, koľko Amerika urobila, aby pomohla Ukrajine udržať si svoju suverenitu a nezávislosť. A pamätáme si na moment, ako sa veci zmenili, keď prezident Trump poskytol Ukrajine Javeliny. Sme za to vďační," dodal Zelenskyj.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

I would like to reiterate Ukraine’s commitment to peace.

None of us wants an endless war. Ukraine is ready to come to the negotiating table as soon as possible to bring lasting peace closer. Nobody wants peace more than Ukrainians. My team and I stand ready to work under… https://t.co/nTkaOcXkqq

4.3.2025 o 16:37 · archivované: 4.3.2025 o 17:00

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Francúzsko sa spolu s európskymi krajinami bude snažiť spojiť prostriedky na kompenzáciu americkej pomoci.

Vyhlásil to francúzsky premiér François Bayrou.

V príhovore pred poslancami Národného zhromaždenia Bayrou uviedol, že dodávky pomoci z USA pre Ukrajinu "sú na pokraji zastavenia, pretože celé vlaky, ktoré boli naložené zásobami pre Ukrajinu, sú zastavené a majú zákaz dostať sa do cieľa".

Bayrou vyhlásil, že v zmenenej situácii bude teraz Ukrajina potrebovať muníciu, "určitý počet systémov pre (vojenský) prieskum" či prístup "k sieťam a konektivite".

France Info dodalo, že zmrazenie americkej pomoci pre Ukrajinu "pocítili" už aj v Poľsku, cez ktorého územie prechádza až 95 percent tejto pomoci.

Ide najmä o logistické centrum Jesionka, ktoré funguje ako prepravný uzol pre pomoc pre Ukrajinu. "Informácie od hraníc, z nášho logistického centra, potvrdzujú vyhlásenia americkej strany," dodal poľský premiér Donald Tusk.

V tejto situácii francúzsky prezident Emmanuel Macron zvolal na utorok ráno do Elyzejského paláca viacerých ministrov svojej vlády, aby diskutovali o situácii na Ukrajine. Táto interná porada bola prípravou na zasadnutie Európskej rady venované obrane EÚ. (TASR)

 Orbán odcestuje v stredu na pozvanie francúzskeho prezidenta Macrona do Paríža.

Podľa agentúry MTI hlavnou témou ich rozhovorov bude rusko-ukrajinská vojna.

Server 444.hu v tejto súvislosti podotkol, že príchod Donalda Trumpa do kresla prezidenta Spojených štátov rozvrátil 80 rokov fungujúci spojenecký systém a lídri Európy sa teraz pokúšajú vytvoriť niečo nové, čo si však podľa servera neželá maďarská ani slovenská vláda.

Minulú nedeľu vznikla v Londýne iniciatíva vzniku "koalície ochotných". Väčšina Európy sa tak postavila na stranu Ukrajiny, poznamenáva 444.hu a pokračuje, že Orbán na úrovni EÚ blokuje posielanie zbraní Ukrajine. (TASR)

Pozastavenie americkej pomoci prekvapivo skritizovala aj francúzska predstaviteľka krajnej pravice Le Penová. (TASR)

Európska komisia sa odmietla vyjadriť k rozhodnutiu amerického prezidenta pozastaviť vojenskú pomoc Ukrajine.

Kyjevu však prisľúbila neochvejnú podporu.

"Nemyslím si, že je našou úlohou komentovať rozhodnutia alebo oznámenia, ktoré sa robia na druhej strane Atlantiku," skonštatoval pred novinármi hovorca Stefan de Keersmaecker. Zdôraznil pokračujúcu a neochvejnú podporu Európskej únie Ukrajine. (TASR)

KDH vyzýva prezidenta konať v súvislosti s avizovaným vetom premiéra Fica na summite Európskej únie. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj rokoval s pravdepodobným budúcim nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom.

Koordinovali svoje postoje a dohodli sa na ďalšej spolupráci.

"Koordinovali sme naše postoje a oceňujem jeho podporu," napísal Zelenskyj a dodal, že sa s Merzom dohodol na ďalšej spolupráci a komunikácii. K rokovaniam došlo po rozhodnutí amerického prezidenta Donalda Trumpa dočasne pozastaviť poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine.

O prípadnom rokovaní Zelenského so súčasným nemeckým kancelárom Olafom Scholzom nie sú žiadne informácie. Merz pritom rokuje o vytvorení svojej novej vlády po víťazstve kresťanských demokratov vo februárových parlamentných voľbách.

Scholz zostáva na čele krajiny, kým nový parlament nezvolí jeho nástupcu. Vo štvrtok sa má zúčastniť na summite Európskej rady o budúcej obrannej spolupráci bloku, pripomína portál Euractiv.com.

"Ukrajina si veľmi cení úsilie Nemecka o obnovenie európskej bezpečnosti a ochranu životov v našej krajine. Nezabúdame, že Nemecko je lídrom v dodávkach systémov protivzdušnej obrany na Ukrajinu a zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní našej finančnej stability," zdôraznil v príspevku Zelenskyj.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

Had a productive conversation with the leader of the CDU party, which won the Bundestag elections, @_FriedrichMerz. We coordinated our positions and I appreciate his support.

Ukraine highly values Germany’s efforts to restore European security and protect lives in our country.… https://t.co/Ocz3XfC9JI

4.3.2025 o 12:45 · archivované: 4.3.2025 o 14:03

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Správy z poľských logistických uzlov na východnej hranici potvrdzujú zastavenie americkej podpory smerom na Ukrajinu.

Pred zasadnutím vlády to potvrdil poľský premiér.

Donald Tusk súčasný stav prirovnal k turbulenciám a prítomných vyzval, aby si zapli pomyselné pásy. Situáciu označil za výnimočnú a členov vlády požiadal, aby odložili neplodné politické diskusie a spory a pracovali vo vyššom tempe.

Oznámil tiež, že vláda pripravuje návrh zákona, ktorý pomôže uľahčiť financovanie obranyschopnosti.

"Musíme radikálne urýchliť aktivity týkajúce sa konkrétnych princípov prípravy a realizácie investícií pre potreby obrany štátu," povedal. Oznámil, že ministerstvo financií pracuje na presune 30 miliárd zlotých (vyše 7 mld. eur) z Plánu obnovy na obranné výdavky.

Tusk označil za strategickú úlohu Poľska spájať dve potreby, ktoré sa môžu v súčasnosti zdať náročne spojiteľné. "Ide o maximálne zintenzívnenie aktivít v Európe smerujúcich k posilneniu vlastných obranných kapacít a zároveň, napriek všetkým okolnostiam, dbanie o transatlantické vzťahy a spoluprácu s našim najdôležitejším spojencom - USA," povedal.

Dodal, že napriek náročným okolnostiam sa na poľských strategických princípoch nič nemení. (TASR)

Európa musí zvýšiť vojenskú pomoc pre Ukrajinu, uviedol estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.

"Európa musí navýšiť vojenskú pomoc Ukrajine, aby (jej) umožnila pokračovať v boji za spravodlivý a trvalý mier," vyhlásil Tsahkna.

"Estónska vláda sa už rozhodla zvýšiť svoju pomoc v tomto roku o 25 percent a dodať Ukrajine aj 10.000 delostreleckých granátov," zdôraznil šéf estónskej diplomacie. Zároveň požiadal spojencov a "všetkých podporovateľov Ukrajiny", aby urýchlene uskutočnili podobné kroky.

Tsahkna zdôraznil, že jednou z možností získania dodatočných zdrojov na pomoc Ukrajine je využitie ruských aktív zmrazených v Európe. "Tvrdenia, že neexistujú legálne spôsoby, ako využiť zmrazené ruské aktíva, sú neopodstatnené," uviedol. Dodal, že minulý týždeň európskym predstaviteľom predložil návrh ich využitia.

"Jediný vinník vojny musí cítiť tlak a obeť agresie musí mať silnú podporu, pretože je to jediný spôsob, ako prinútiť Rusko vzdať sa svojich cieľov a dosiahnuť trvalý mier," skonštatoval estónsky minister. (TASR)

Kyjev je odhodlaný pokračovať v spolupráci so Spojenými štátmi, povedal ukrajinský premiér Šmyhaľ.

Ukrajina podľa neho urobí všetko, aby odolala ruskej invázii napriek rozhodnutiu amerického prezidenta Trumpa pozastaviť pomoc USA napadnutej krajine.

"Spojené štáty sú dôležitým partnerom a to musíme zachovať," povedal na tlačovej konferencii v Kyjeve Šmyhal podľa agentúry AFP. "Budeme pokračovať v spolupráci s USA prostredníctvom všetkých dostupných kanálov pokojným spôsobom," povedal šéf ukrajinskej vlády.

"Ukrajina je dnes pevne odhodlaná pokračovať v spolupráci s USA a je presvedčená, že podpora zo strany Spojených štátov ako svetového lídra, jedného z našich najväčších partnerov, ktorý nás podporuje už tri roky, bude pokračovať," povedal Šmyhal podľa serveru Ukrajinska pravda.

Ukrajina je podľa svojho premiéra tiež pripravená kedykoľvek podpísať s Washingtonom dohodu o prístupe Američanov k ukrajinskému nerastnému bohatstvu. (ČTK)

Najmenej jeden človek zomrel a niekoľko bolo zranených po nočnom ruskom dronovom útoku.

Uviedli to ukrajinské úrady. Taktiež Rusko oznámilo, že čelilo ukrajinskému dronovému útoku, o zranených sa ruská strana nezmienila.

Rusko zaútočilo v noci na Ukrajinu 99 dronmi, uviedlo ukrajinské letectvo. Protivzdušná obrana ich 65 zostrelila. V Záporožskej oblasti útok zabil 49-ročného muža a zranil ženu, v Odese sú podľa miestnych úradov štyria zranení, z toho dvaja v nemocnici.

Ruské drony útočili v deviatich ukrajinských oblastiach, a to v Charkovskej, Poltavskej, Sumskej, Kirovohradskej, Záporožskej, Dnepropetrovskej, Doneckej, Mykolajivskej a Odeskej. Ďalších 32 dronov bolo podľa letectva zrejme vyslaných ako návnada zmizlo z radarov bez spôsobenia akýchkoľvek škôd.

Rusko tiež oznámilo, že čelilo ukrajinskému dronovému útoku, o zranených sa ruská strana nezmienila. 

Ukrajina podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS na ruské regióny v noci na dnes vyslala 18 dronov. Protivzdušná obrana ich podľa ruského ministerstva obrany všetkých zostrelila. Desať dronov podľa ministerstva útočilo v Rostovskej oblasti, tri vo Voronežskej, dva v Samarskej a tri ďalšie v Kurskej, Belgorodskej a Astrachaňskej oblasti. (ČTK)

Ukrajina má bez americkej zbrojnej pomoci dostatočné zásoby zbraní a munície na zhruba pol roka.

V rozhovore s portálom RBK-Ukrajina to vyhlásil ukrajinský poslanec a člen bezpečnostného výboru Fedir Venislavskyj.

Podobný odhad pred týždňom v rozhovore so serverom Politico urobil niekdajší ukrajinský minister obrany Dmytro Kuleba. Venislavskyj tiež uviedol, že Ukrajina dokáže časť zbrojných dodávok nahradiť, problémom sú ale špeciálne zbrane, ako sú protivzdušné systémy či presná munícia do salvových raketometov.

"Ukrajina má určite bezpečnostnú rezervu na asi šesť mesiacov aj bez americkej podpory, ale bude to samozrejme oveľa zložitejšie," povedal Venislavskyj. Uviedol, že Ukrajina od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 výrazne posilnila svoj vojensko-priemyselný komplex, čo jej umožňuje reagovať na hrozby a výpadky časti dodávok nahrádzať.

"Môžeme vydržať možno pol roka, rok, a poskytnúť tak Európe ďalší rok na to, aby začala vyrábať akúkoľvek muníciu bude môcť," povedal Mykola Beleskkov z ukrajinského Národného inštitútu pre strategické štúdiá a z nadácie Come Back. Alive. "Utrpíme nejaké straty, možno prídeme o územie. Nemáme ale na výber, musíme bojovať napriek ťažkostiam," dodal. (ČTK)

Fínska bezpečnostná služba podľa jej šéfa Marteliusa pozorne sleduje postoj k Rusku novej americkej administratívy.

SUPO v utorok zverejnila správu o národnej bezpečnosti, v ktorej označila Rusko za najväčšiu hrozbu pre Fínsko. 

V reakcii na novinársku otázku o tom, či sa po pozastavení americkej vojenskej pomoci pre Ukrajinu môže v spravodajskej oblasti Fínsko aj naďalej spoliehať na Spojené štáty, Martelius uviedol, že výmena informácií pokračuje tak, ako v minulosti.

"Samozrejme, tento vývoj veľmi pozorne sledujeme, rovnako ako ostatné spravodajské a bezpečnostné služby v Európe, ktoré sú spojencami Spojených štátov," ozrejmil.

Martelius uviedol, že Trumpovo zbližovanie s Ruskom zatiaľ nemalo vplyv na spravodajskú spoluprácu na praktickej úrovni. "Ak sa zdá, že záujem Spojených štátov na učinenie (spravodajských) krokov proti Rusku klesá, potom je jasné, že každý západný aktér musí zvážiť nové formy spolupráce, ako aj ďalší rozvoj vlastných spôsobilostí," povedal.

SUPO vo svojej správe uviedla, že bezpečnostná hrozba Ruska voči Fínsku a Európe bude naďalej rásť, a to aj v prípade skončenia vojny. "Keď sa vojna na Ukrajine skončí, ruské zdroje sa uvoľnia a budú sa môcť preorientovať na iné krajiny," tvrdí fínska tajná služba. (TASR)

Zdroj agentúry Bloomberg v Pentagone spochybnil správy o zastavení útočných kybernetických operácií proti Rusku.

Denník The New York Times v pondelok napísal, že minister obrany Pete Hegseth nariadil armádnemu veliteľstvu, aby zastavilo útočné kybernetické operácie proti Rusku.

Hegsethove pokyny ohľadom zastavenia kybernetických útokov proti Rusku boli podľa denníka súčasťou širšieho prehodnotenia všetkých amerických operácií proti Moskve.

Agentúra Bloomberg však uviedla, že Hegseth žiadne kybernetické operácie namierené proti ruským cieľom nezrušil ani neodložil a ani nevydal príkaz na zastavenie akejkoľvek činnosti v tomto smere, uviedol činiteľ, ktorý si kvôli citlivosti veci želal zostať v anonymite.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenované zdroje predtým uviedla, že Spojené štáty v snahe o obnovu vzťahov s Moskvou pripravujú plán, ktorý by mohol zmierniť sankcie uvalené na Rusko.

Podľa stanice CNN zvažuje Trumpova administratíva aj obmedzenie zdieľania spravodajských informácií s Kyjevom. (ČTK)

Ficova vláda podľa Šimečku nerozvíja partnerstvá s našimi najbližšími spojencami potrebné pre mier a bezpečnosť. (TASR)

Poľsko informovalo, že USA rozhodli o pozastavení pomoci Ukrajine bez komunikácie so spojencami.

"Môže to znieť banálne, ale má to veľký politický význam. Bolo to prijaté bez akejkoľvek informácie či konzultácie so spojencami v NATO, alebo so skupinou Ramstein, ktorá sa podieľa na podpore Ukrajiny," povedal hovorca minsiterstva zahraničia Wronski. Dodal, že k rozhodnutiu Donalda Trumpa sa po dnešnom zasadnutí vyjadrí aj poľská vláda.

Upozornil tiež, že podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej to má byť témou diskusií aj na najbližšej Európskej rade.

Podľa štátneho tajomníka na ministerstve obrany Cezaryho Tomiczyka je rozhodnutie USA zlou správou a je tiež v rozpore s poľskými bezpečnostnými záujmami.

"Všetko, čo má za cieľ posilniť Rusko a oslabiť Ukrajinu, nepomáha poľskej bezpečnosti," povedal v utorok podľa agentúry PAP. Dodal, že v poľskom záujme je spravodlivý mier, ktorý zabráni tomu, aby Rusko opäť zaútočilo. (TASR)

Francúzsko nesúhlasí so zabavením ruských aktív pre financovanie európskych výdavkov a pomoc Ukrajine.

Bolo by to podľa neho v rozpore s medzinárodným právom.

"Pozícia Francúzska je, že ruské aktíva patria najmä ruskej centrálnej banke," uviedol Lombard pre rádio France Info. Dodal, že ich nemožno zhabať, pretože by to "bolo v rozpore s medzinárodnými zmluvami", ktoré Francúzsko aj EÚ podpísali.

Francúzsky minister pre európske záležitosti Benjamin Haddad pre televíziu France 2 uviedol, že zhabanie aktív je dobrou "pákou" na Rusko, ale s jej použitím by bol opatrný.

Podľa ministra zahraničných vecí Jean-Noëla Barrota by konfiškácia aktív predstavovala "príliš veľký risk pre eurozónu a pre Európsku centrálnu banku, ktorá by oslabila členské štáty v čase, keď musia byť silné, aby mohli podporovať Ukrajinu". (TASR)

Belgická vláda chce v nadchádzajúcich mesiacoch zvýšiť výdavky na obranu o štyri miliardy eur.

Informoval o tom belgický denník De Tijd s odvolaním sa na predsedu vlády Barta De Wevera.

Po plánovanom zvýšení by celkové výdavky Belgicka na obranu v tomto roku dosiahli dve percentá jeho hrubého domáceho produktu, čo je minimálna úroveň dohodnutá medzi spojencami NATO.

Belgická vláda minulý mesiac uviedla, že túto hranicu dosiahne do roku 2029. Podľa denníka De Tijd to však De Waver plánuje docieliť už do summitu NATO 24. júna.

Belgicko stanovené dve percentá doposiaľ nikdy nedosiahlo a v súčasnosti sú výdavky na obranu v hodnote 1,3 percent HDP krajiny. (TASR)

Americkí demokrati ostro odsúdili Trumpovo rozhodnutie prerušiť pomoc Ukrajine a vyzývajú na jeho zrušenie.

Trump týmto krokom Putinovi otvoril dvere k väčšiemu násiliu na Ukrajine, varovala Jeanne Shaheenová, vysoko postavená demokratka v zahraničnom výbore Senátu.

Demokratický kongresman Brendan Boyle prezidentovo rozhodnutie označil za bezohľadné, neobhájiteľné a priamo ohrozujúce americkú národnú bezpečnosť, uvádzajú médiá.

"Prezident Trump zmrazením vojenskej pomoci Ukrajine otvoril Putinovi dvere dokorán k eskalácii násilnej agresie proti nevinným Ukrajincom. Dôsledky budú nepochybne zničujúce," poznamenala Shaheenová.

Podľa Boylea si USA pred zrakmi sveta nemôžu dovoliť, aby Trumpovo bezohľadné konanie ohrozilo americký "záväzok voči našim spojencom a demokracii ako takej".

Americký Inštitút pre štúdium vojny varoval, že rozhodnutie prerušiť americkú pomoc "priamo podkopáva deklarovaný cieľ prezidenta Trumpa dosiahnuť na Ukrajine trvalý mier".

Republikáni sú v Kongrese, kde majú väčšinu v oboch komorách, rozdelení v názore na prerušenie pomoci Ukrajine. Kongresmanka a Trumpova blízka spojenkyňa Marjorie Taylorová Greeneová bola jednou z prvých, ktorá vec podporila.

"Dôrazne podporujem prezidenta Trumpa v zastavení dodávok amerických zbraní na Ukrajinu. Prezident Trump sa snaží nastoliť mier a ukončiť každodenné zabíjanie tisícok ľudí vo vojne. Od začiatku som hlasovala proti financovaniu tejto vojny a podporujem mier," napísala Greeneová.

Trumpa podporil aj senátor Markwayne Mullin, podľa ktorého má povinnosť USA pomáhať Ukrajine svoje medze. "Neverím, že ktokoľvek z nás, kto tu sedí, verí, že Ukrajina môže túto vojnu vyhrať, a prezident hovorí: Ukončíme ju", uviedol Mullin podľa stanice CNN.

Ak Zelenskyj bude chcieť, USA podľa neho budú pokračovať vo vyjednávaní mieru. V opačnom prípade podľa neho nie je úlohou USA "nútiť daňových poplatníkov, aby pokračovali vo financovaní nekonečnej vojny".

Senátorka za Maine Susan Collinsová naopak zmrazenie pomoci kritizovala. "Pre Ukrajinu nastala kritická doba. Nemyslím si, že by sme mali prerušiť naše úsilie. Sú to Ukrajinci, ktorí prelievajú krv," povedala podľa CNN Collinsová.

Kremeľ označil americké pozastavenie pomoci Kyjevu za najlepší príspevok k mieru.

Pozastavenie americkej pomoci Kyjevu by mohlo byť najlepším príspevkom k mieru, ale ešte treba zistiť detaily, vyhlásil podľa serveru Kommersant hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

"Ešte je potrebné vyjasniť detaily, ale ak je to pravda, potom je to rozhodnutie, ktoré by mohlo kyjevský režim skutočne dotlačiť k mierovému procesu," povedal Peskov podľa štátnej agentúry TASS. "USA boli doteraz hlavným dodávateľom do tejto vojny," uviedol Peskov.

Peskov ďalej vyhlásil, že normalizácia rusko-amerických vzťahov by mala zahŕňať zrušenie sankcií voči Moskve. "Ak hovoríme o normalizácii bilaterálnych vzťahov, potom ich treba zbaviť tejto negatívnej záťaže, takzvaných sankcií," povedal kremeľský hovorca, ktorý dodal, že v tejto otázke zatiaľ nepočul žiadne oficiálne vyhlásenia z Washingtonu. . (ČTK)

Pri ruskom dronovom útoku utrpeli zranenia štyria ľudia a došlo k poškodeniu energetickej infraštruktúry v Odese.

Mesto v dôsledku toho zaznamenalo výpadky elektriny a problémy s vykurovacími systémami, oznámili miestne úrady.

"Útok poškodil energetickú infraštruktúru... v niektorých častiach mesta sú aktuálne výpadky elektriny," uviedol gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiperv v príspevku na platforme Telegram. Starosta Odesy Hennadij Truchanov ozrejmil, že dve zo zranených osôb boli hospitalizované. Došlo aj k zásahu niekoľkých obytných domov a dvoch súkromných materských škôl. Truchanov informoval, že po krátkej prestávke v dôsledku poškodenia infraštruktúry sa obnovilo vykurovanie obytných domov.

V Rostovskej oblasti na juhu Ruska požiarnici hasili požiar po nočných útokoch ukrajinských dronov, uviedli tamojšie úrady. Plamene sa podarilo uhasiť a ďalšie škody či zranenia osôb neboli hlásené, uviedol oblastný gubernátor Jurij Sľusar. Agentúra Reuters upozorňuje, že nedokázala nezávisle overiť správu o útoku.

UkraineWorld
@ukraine_world

Consequences of #Russia's night attack on #Odesa. The Oblast Military Administration reports 4 casualties.

📷: SES of Odesa Oblast https://t.co/36KTwFZIin

4.3.2025 o 9:18 · archivované: 4.3.2025 o 10:24

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Predsedníčka eurokomisie Von der Leyenová predstavila päťbodový plán "na prezbrojenie Európy".

Nové plány EÚ na posilnenie európskeho obranného priemyslu a zvýšenie vojenských kapacít by mohli mobilizovať takmer 800 miliárd eur, vyhlásila pred novinármi von der Leyenová.

"Toto je chvíľa pre Európu a my sme pripravení konať... Chceme trvalý mier, ale trvalý mier sa dá vybudovať len na základe sily a sila sa začína posilnením nás samých," skonštatovala.

Plán podľa jej slov umožní poskytovanie "okamžitej" vojenskej podpory Ukrajine po tom, ako Spojené štáty svoju pomoc pozastavili.

Ursula von der Leyen
@vonderleyen

We are living in dangerous times.

Europe‘s security is threatened in a very real way.

Today I present ReArm Europe.

A plan for a safer and more resilient Europe ↓ https://t.co/CYTytB5ZMk

Ursula von der Leyen

LIVE｜ReArm Europe

4.3.2025 o 9:25 · archivované: 4.3.2025 o 12:23

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Súčasťou plánu je aj uvoľnenie prísnych rozpočtových pravidiel pre členské štáty. "Členským štátom to umožní výrazne zvýšiť svoje výdavky na obranu bez toho, aby sa spustil postup pri nadmernom deficite," povedala s odkazom na postup, ktorý núti vlády znížiť úroveň deficitu, ak porušia rozpočtové pravidlá.

Eurokomisia navrhne nový nástroj, ktorý poskytne členským štátom 150 miliárd eur na pôžičky na investície do obrany, doplnila Von der Leyenová. O najnovšom pláne bude počas dneška písomne informovať aj lídrov krajín EÚ.

Prezidenti a premiéri členských krajín sa stretnú vo štvrtok na mimoriadnom zasadnutí v Bruseli, aby prediskutovali tento balík v súvislosti s výzvami zo Spojených štátov, aby Európania zvýšili svoje obranné záväzky a pripravili bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. (TASR)

Británia vytrvá vo vojenskej pomoci Ukrajine, je to správne a je to v britskom záujme, uviedol hovorca vlády.

Londýn teraz stojí na čele európskych snáh o podporu Ukrajiny.

"Zostávame absolútne odhodlaní zabezpečiť trvalý mier na Ukrajine," uviedol hovorca britskej vlády. Londýn podľa vyhlásenia v tejto veci spolupracuje s kľúčovými spojencami. "Je to správna vec a je v našom záujme to robiť," končí podľa Reuters stručné vyjadrenie britskej vlády.

Pozastavenie pomoci Ukrajine sa podľa predsedu výboru parlamentu javí ako snaha dotlačiť krajinu ku kapitulácii.

"Zastaviť teraz pomoc znamená pomôcť (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi," povedal Merežko, ktorý je členom strany Sluha národa prezidenta Zelenského.

"Na prvý pohľad to vyzerá naozaj zle. Zdá sa, že nás (Trump) tlačí ku kapitulácii, čo by znamenalo prijať ruské požiadavky," uviedol. Merežko si myslí, že pozastavenie vojenskej pomoci je aj veľkou psychologickou ranou pre Kyjev.

Súčasný postoj amerického prezidenta k Ukrajine prirovnal k Mníchovskej dohode z roku 1938, keď Británia a Francúzsko umožnili nacistickému Nemecku anektovať československé Sudety.

"Toto je ešte horšie ako Mníchov, pretože pri ňom sa aspoň nesnažili vykresliť Československo ako agresora, ale tu sa snažia obviniť obeť z agresie. To je mimoriadne nebezpečné," dodal ukrajinský poslanec. (TASR)

Trumpovo rozhodnutie pozastaviť pomoc Ukrajine ukazuje naliehavosť zmeny európskej politiky, uviedol český premiér.

Podľa Petra Fialu musíme byť ekonomicky aj vojensky silnejší a starať sa o vlastnú bezpečnosť, čo zahŕňa aj silnejšiu podporu Ukrajiny, doplnil.

Európa podľa neho musí prejsť od slov k činom.

"Nemôžeme pripustiť úspech ruskej agresívnej politiky, ktorá nás všetkých ohrozuje. Skončil sa čas, kedy sme mohli spoliehať na to, že základné medzinárodné výzvy vyrieši niekto za nás," uviedol Fiala. Zopakoval, že je nutné dávať viac peňazí do obrany.

Petr Fiala
@P_Fiala

Rozhodnutí prezidenta Trumpa jen ukazuje naléhavost změny dosavadní evropské politiky.

Musíme být silnější, ekonomicky i vojensky, musíme se začít starat o vlastní bezpečnost, musíme dát do obrany více peněz. Starat se o vlastní bezpečnost také znamená podporovat ještě silněji… https://t.co/Xuqcewpv57

4.3.2025 o 9:51 · archivované: 4.3.2025 o 10:09

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Šéf maďarskej diplomacie Szijjártó odcestoval do USA, stretne sa s americkým ministrom zahraničných vecí Rubiom.

Stretnutie podľa servera prichádza v mimoriadne dôležitom čase. Šéf Bieleho pozastavil vojenskú pomoc Ukrajine, kým "ukrajinské vedenie nepreukáže serióznejší úmysel pre mier", a po napätom stretnutí Trumpa so Zelenským v Oválnej pracovni.

Szijjártó sa s Rubiom stretne o 11.00 h miestneho času, pričom telefonicky hovorili už 26. januára. Šéf maďarskej diplomacie následne vyhlásil, že v maďarsko-amerických vzťahoch nastáva nový "zlatý vek".

Szijjártó v pondelok potvrdil, že maďarský premiér Orbán telefonicky hovoril s Trumpom s poznámkou, že hlavnou témou rozhovoru bolo nastolenie mieru na Ukrajine. Orbán aj Trump sa podľa Szijjártóa snažia o mier na Ukrajine, no mnohí európski lídri snahy amerického prezidenta nepodporujú. (TASR)

Prerušenie americkej vojenskej pomoci Ukrajine je zlá správa, povedal námestník poľského ministra obrany Tomczyk.

Naopak z Maďarska zaznelo, že tamojšia vláda zdieľa americký postoj, podľa agentúr má dnes maďarský minister zahraničia Peter Szijjárto rokovať v USA. (ČTK)

Ruské sily aj za cenu vysokých strát pravidelne útočia cez Dneper, tvrdí gubernátor ukrajinskej Chersonskej oblasti.

Podľa gubernátora Olexandra Produkina sa ruské sily v uplynulom období snažia získať pozície na pravom brehu rieky Dneper, aby si pred začiatkom mierových rokovaní upevnili pozíciu.

Túto oblasť Moskva po anexii považuje za súčasť svojho územia. Ruské velenie na druhý breh Dnepra pravidelne vysielajú veľké množstvo jednotiek aj za cenu vysokých strát.

"Každý deň sa pokúšajú prejsť," vyhlásil Prokudin. "Od našich spravodajských služieb sme sa dozvedeli, že zástupca ruského veliteľa nariadil vojakom v oblasti prejsť cez rieku za každú cenu, hoci nie všetci sú ochotní to urobiť," vysvetlil.

Podľa gubernátora je cieľom ruského velenia, aby sa "pravý breh Dnepra stal súčasťou budúcich rokovaní." Ruské jednotky sa preto pokúšajú obsadiť dediny na druhej strane rieky, čo sa im zatiaľ nepodarilo.

Produkin tvrdí, že ruské straty pri výpadoch cez Dneper sú vysoké. "Rusi sú si plne vedomí, že ide o samovražednú misiu," povedal. Ozrejmil tiež, že ruské ofenzívne akcie prebiehajú na štyroch miestach: v zóne močaristých ostrov v ústí Dnepra, v blízkosti čiastočne zničeného železničného a cestného mosta Antonivka východne od Chersonu a v obciach Ľvove a Zmiivka východne od zničenej Kachovskej priehrady.

Rusko v súčasnosti ovláda väčšinu Chersonskej oblasti bez územia na pravom brehu Dnepra vrátane hlavného mesta Cherson. V septembri 2022 Moskva po ilegálnom a zmanipulovanom referende oblasť anektovala a považuje ju za súčasť svojho územia, a to napriek tomu, že ju plne neovláda.

Denník Guardian pripomína, že najmä mesto Cherson má vysokú strategickú hodnotu, keďže sa nachádza v ústí Dnepra do mora. Ruské sily ho dobyli krátko po začiatku celoplošnej ofenzívy vo februári 2022. Počas protiofenzívy v druhej polovici roka Ukrajina územia na pravom brehu Dnepra oslobodila a Rusi sa z Chersonu stiahli. (TASR)

Rusko prišlo o ďalších vyše 1 300 vojakov a takmer 90 dronov, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 879 410 vojakov.

Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišli Rusi o 1 340 vojakov, tri tanky, osem bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 86 dronov, 45 delostreleckých systémov a 101 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 255 tankov, 21 298 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 39 428 vozidiel a autocisterien, 24 064 delostreleckých systémov, 1 306 odpaľovacích raketových systémov, 1 094 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 27 741 dronov, 3 085 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 768 kusov špeciálnej techniky.

Južná Kórea bude naďalej pomáhať Ukrajine nastoliť mier a obnoviť vojnou zničenú krajinu.

Reagovala tak na kroky Trumpa, ktorý zastavil vojenskú pomoc pre Kyjev po roztržke so Zelenským.

"Pozorne sledujeme príslušný vývoj," uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí na tlačovom brífingu k téme pozastavenia vojenskej pomoci.

"Budeme pokračovať v úsilí o podporu rýchleho nastolenia mieru na Ukrajine a jej rekonštrukcie," povedal bez uvedenia ďalších podrobností. (TASR)

Ukrajinský parlament poďakoval USA za pomoc Kyjevu a ocenil snahu Trumpa o začatie rozhovorov o zastavení vojny.

Napísal to server BBC vo svojej ruskojazyčnej verzii. V noci na dnes tiež americké médiá informovali, že Trump nariadil prerušiť americkú vojenskú pomoc Ukrajine.

"Príspevok Spojených štátov amerických ako strategického partnera Ukrajiny má rozhodujúci význam medzi medzinárodnými spojencami pri podpore nášho národa v najnáročnejších časoch jeho histórie," uvádza sa vo vyhlásení ukrajinského parlamentu.

"V mene ukrajinského ľudu vyjadruje Najvyššia rada Ukrajiny (parlament) Hlboká vďačnosť prezidentovi Donaldovi Trumpovi, Kongresu Spojených štátov a americkému ľudu za ich pevnú podporu ukrajinskej nezávislosti, suverenity a územnej celistvosti, ako aj za balíky bezpečnostnej pomoci poskytnuté Ukrajine, ktoré pomohli stabilizovať situáciu v prvej línii, "píše sa tiež v texte.

Poďakovanie môže súvisieť s výčitkou Trumpa a viceprezidenta J. D. Vance Zelenskému pri ich roztržke v Oválnej pracovni Bieleho domu, kde ukrajinskému prezidentovi povedali, že nie je dostatočne vďačný za podporu, ktorú USA Ukrajine poskytli.

Ukrajinský parlament tiež vo vyhlásení napísal, že dúfa v ďalší rozvoj strategického partnerstva s Washingtonom, vrátane spolupráce v oblasti ťažby nerastov. (ČTK)

Rokovania s USA o Ukrajine podľa Kremľa zrejme nezačnú skôr, ako diplomatické misie krajín obnovia plnú prevádzku.

Ruskej štátnej agentúre RIA Novosti to povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Operácie diplomatických zastúpení boli obmedzené po tom, ako Rusko začalo vo februári 2022 inváziu na Ukrajinu, podotkla agentúra Reuters.

"Je to nepravdepodobné," povedal Peskov ruskej agentúre na otázku, či rokovania medzi Moskvou a Washingtonom o ruskej vojne proti Ukrajine môžu pokračovať pred obnovením normálnej prevádzky oboch ambasád.

Rusko minulý týždeň uviedlo, že vysiela do Washingtonu nového veľvyslanca, čo je posledná známka uvoľňovania vzťahov medzi oboma krajinami, ale zostáva nejasné, kedy bude práca oboch ambasád plne obnovená, upozornil Reuters.

Ruská armáda začala celoplošnú inváziu na Ukrajinu vo februári 2022. Vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom sa potom dostali na najhoršiu úroveň za celé desaťročia.

USA sa pod vedením predchádzajúceho prezidenta Bidena postavili na stranu napadnutej krajiny a poskytli jej okrem iného podporu v podobe dodávok zbraní. Západ na Rusko tiež uvalil množstvo sankcií. V januári sa ale do Bieleho domu vrátil Trump, ktorý prístup Washingtonu k Moskve zmenil.

Putin povedal, že počiatočné kontakty s Trumpovou administratívou vzbudzujú nádej.

Podľa posledného vyjadrenia Peskova je príliš skoro na to povedať, kde by sa mohlo konať ďalšie kolo rokovaní medzi Rusmi a Američanmi. (ČTK)

Zelenskyj napokon bude musieť pristúpiť na mierové rokovania s Ruskom, vyhlásil americký viceprezident Vance.

Vance v rozhovore pre televíziu Fox News vyhlásil, že ukrajinský prezident počas o stretnutia s Trumpom v Oválnej pracovni prejavil "nedostatok rešpektu" a "ukázal jasnú neochotu zapojiť sa do mierového procesu", o ktorý sa Trump usiluje.

"Myslím si, že Zelenskyj na to ešte nebol pripravený, a úprimne povedané, nie je pripravený ani teraz," tvrdil Vance. "Zároveň si však myslím, že napokon bude. Musí," zdôraznil viceprezident.

Rozhovor vznikol skôr, ako Biely dom oznámil pozastavenie vojenskej pomoci Ukrajine. Trumpova administratíva chce týmto spôsobom Kyjev prinútiť, aby pristúpil na mierové rokovania s Ruskom, píše AFP.

Podľa Vancea zostávajú dvere Bieleho domu otvorené, "pokiaľ je Zelenskyj ochotný vážne rokovať o mieri". "Nemôžete prísť do Oválnej pracovne alebo kamkoľvek inam a odmietnuť čo i len diskutovať o detailoch mierovej dohody," zdôraznil Vance s tým, že Kyjev aj Kremeľ budú musieť urobiť ústupky.

"Keď sa tento postoj zmení... a keď budú ochotní hovoriť o mieri, myslím, že prezident Trump bude prvý, kto zdvihne telefón," vyhlásil.

Viceprezident USA pripomenul, že je podľa neho dôležité, aby si Zelenskyj i Putin spoločne sadli za rovnaký rokovací stôl. Vance vyzval aj európske štáty podporujúce Kyjev k "racionálnemu" prístupu, pretože "vojna nemôže trvať večne". (TASR)

Americký prezident Donald Trump nariadil dočasne pozastaviť poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine.

Pomoc bude obnovená po tom, keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj Trumpa presvedčí, že má skutočný záujem na mierových rokovaniach s Ruskom. Informujú o tom agentúry AFP a Reuters, ktoré sa odvolávajú na nemenovaného predstaviteľa Bieleho domu.

"Prezident dal jasne najavo, že chce mier. Potrebujeme, aby sa k tomuto cieľu zaviazali aj naši partneri. Zastavujeme a prehodnocujeme našu pomoc, aby sme sa uistili, že to prispeje k riešeniu," uviedol predstaviteľ v krátkom vyhlásení.

Sky News
@SkyNews

BREAKING: Donald Trump has paused US military aid to Ukraine just days after his row with President Zelenskyy, according to US media reports.

Read more: https://t.co/2EE8zalefX

📺 Sky 501 and YouTube https://t.co/Wqnm9Tbr4Q

Length: (00:00)

4.3.2025 o 1:13 · archivované: 4.3.2025 o 6:03

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rozhodnutie Trumpovej administratívy sa podľa denníka Wall Street Journal týka financovania nových dodávok zbraní na Ukrajinu. Zvažuje sa aj zmrazenie dodávok zo zásob ministerstva obrany USA, čo by podľa Wall Street Journal ohrozilo schopnosť Kyjeva brániť sa útokom ruských inváznych síl.

"Toto nie je trvalé ukončenie pomoci, je to prestávka," citovala televízia Fox News predstaviteľa Trumpovej administratívy.

Agentúra Bloomberg uviedla, že pozastavené bude dodanie všetkej americkej vojenskej techniky, ktorá sa momentálne nenachádza na Ukrajine, vrátane zbraní prepravovaných letecky a loďami alebo čakajúcich v tranzitných oblastiach v Poľsku. Trump touto úlohou poveril ministra obrany Petea Hegsetha.

Toto oznámenie prišlo niekoľko hodín po tom, čo Trump novinárom v Bielom dome povedal, že o pozastavení vojenskej pomoci Ukrajine ešte nehovoril, pričom dodal, že Zelenskyj by si "mal viac vážiť" podporu Washingtonu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zelenskyj odignoroval rady o oblečení aj témach. Čo sa dialo pred výmenou v Bielom dome Čítajte 

Zo všetkých západných spojencov Ukrajiny jej od začiatku vojny vo februári 2022 najviac pomohli práve Spojené štáty. Podľa prepočtov nemeckého Kielského inštitútu pre globálnu ekonomiku (IfW) dosiahla celková doterajšia americká podpora pre Ukrajinu hodnotu 114,2 miliardy dolárov (109 miliárd eur).

Za Trumpovho predchodcu Joea Bidena boli Spojené štáty najvýznamnejším podporovateľom Ukrajiny a najväčším dodávateľom zbraní. Bidenova administratíva poskytla Kyjevu vojenskú pomoc vo výške 65,9 miliardy dolárov (vyše 62 miliárd eur), ako aj ďalšie formy podpory - ekonomickú či humanitárnu, pomoc pri výcviku ukrajinských pilotov bojových lietadiel alebo mu poskytovala spravodajské informácie. Zatiaľ nie je jasné, či aj túto pomoc ovplyvní zmena kurzu Trumpovej administratívy.

Od 20 januára, keď Trump začal svoje druhé funkčné obdobie, Biely dom neschválil žiadne nové balíky vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Odhaduje sa, že s dodávkami zbraní, ktoré inicioval ešte Biden, by ukrajinská armáda by mohla pokračovať v bojoch v rovnakej intenzite približne ďalších šesť mesiacov.

CNBC-TV18
@CNBCTV18News

U.S. President Donald Trump has paused military aid to Ukraine following his clash with Ukrainian President Volodymyr Zelenskyy last week. The decision comes after Trump berated Zelenskyy for not being thankful to the United States and told him to 'come back when he’s ready for… https://t.co/7psa3tPt6X https://t.co/RS1t9acO7F

Length: (00:00)

4.3.2025 o 5:12 · archivované: 4.3.2025 o 6:22

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajina dostáva veľkú podporu aj od niekoľkých ďalších západných krajín. Podľa agentúry DPA je však otázne, či dokáže kompenzovať absenciu masívnej pomoci od USA. Americké dodávky sú nenahraditeľné najmä pokiaľ ide o rakety pre systémy protivzdušnej obrany Patriot. Ich výpadok by mohol rýchlo vytvoriť zraniteľné miesta v protivzdušnej obrane, ktoré by ruská armáda mohla využiť na zintenzívnenie svojich útokov balistickými raketami a riadenými strelami.

Kolabujúci energetický systém Ukrajiny, dôležité zbrojovky alebo iné strategicky dôležité ciele by tak boli ešte menej chránené. (TASR)

Ruské úrady hlásia požiar ropovodu po útoku dronov, na Odesu útočia ruské drony.

Pri rozsiahlom nálete ukrajinských dronov vypukol požiar na ropovode v Rostovskej oblasti. Oznámil to gubernátor tohto regiónu na juhozápade Ruska Jurij Sljusar. Nálet sa podľa neho obišiel bez obetí a ranených. Na tunajšiu rafinériu ukrajinské drony už opakovane útočili.

Ukrajinské médiá naopak informujú o výbuchoch v Odese. Na prístavné mesto na juhu Ukrajiny opäť útočia ruské drony iránskej konštrukcie, napísal miestny server Dumskaja.

Ruské sily vo februári postupovali na ukrajinskom území menej ako v predchádzajúcich mesiacoch. Vyplýva to z údajov ISW.

Podľa týchto údajov ruské jednotky vo februári obsadili územie s rozlohou o 389 kilometrov štvorcových, zatiaľ čo v januári to bolo 431 kilometrov štvorcových a vlani v decembri 476 kilometrov štvorcových, informuje Inštitútu pre štúdium vojny.

Je to výrazne menej ako novembrových 725 kilometrov štvorcových, ktoré ruské sily dosiahli v po tom, čo od polovice minulého roka začali výrazne postupovať na frontovej línii.

Územné zisky ruskej armády od marca 2024 do februára 2025 dosiahli 4500 kilometrov štvorcových, čo predstavuje 0,75 percenta ukrajinského územia v stave pred začiatkom invázie a pred anexiou polostrova Krym. Podľa AFP je to takmer 20-krát viac ako za predchádzajúcich 12 mesiacov - od marca 2023 do februára 2024 Rusko obsadilo len 231 kilometrov štvorcových ukrajinského územia.

Ukrajina v tomto období zabrala 1440 štvorcových kilometrov ruského územia, no za posledný rok to bolo len 52 kilometrov štvorcových, píše AFP.

Ukrajinské sily v auguste nečakane vpadli do ruskej Kurskej oblasti a za dva týždne obsadili približne 1300 štvorcových kilometrov územia. Postupne však svoje pozície strácajú, pričom k 28. februáru 2025 mali podľa AFP pod kontrolou 407 kilometrov štvorcových. (TASR)

Trump zopakoval, že ukrajinský líder Zelenskyj by si mal viac vážiť podporu zo strany USA.

Nadviazal tak na roztržku, do ktorej sa s ukrajinským prezidentom dostal v piatok počas jeho návštevy v Bielom dome.

"Jednoducho si myslím, že by mal byť vďačnejší, keďže táto krajina (Spojené štáty) pri nich (Ukrajincoch) stála v dobrom aj zlom," povedal Trump novinárom v Bielom dome.

Trump zároveň vyjadril presvedčenie, že dohoda o nerastných surovinách medzi Washingtonom a Kyjevom je ešte stále možná. V reakcii na otázku totiž odmietol, že by bola už pasé. "Nie, nemyslím si to," povedal.

Novinári Trumpa tiež vyzvali, aby potvrdil, či zvažuje ukončenie vojenskej pomoci Ukrajine. "O tom som teraz ešte ani nehovoril... uvidíme, čo sa stane. Veľa vecí sa deje práve teraz, keď sa rozprávame... Mohol by som vám dať odpoveď a vrátiť sa do svojej kancelárie - krásnej Oválnej pracovne - ....a zistiť, že tá odpoveď už neplatí," zareagoval. (TASR)