BRATISLAVA. Krátko po fiasku, ktorým sa skončilo rokovanie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Bielom dome, zverejnil na sociálnej sieti telegram ukrajinský bankár Oleg Gorochovskyj príspevok s textom: "Je tu veľa žiadostí, aby sme začali zbierku na jadrové zbrane. Tu je prasiatko."
V čase písania tohto textu bolo na Gorochovského konte necelého pol milióna eur od ukrajinských aj zahraničných donorov.
"Po Ukrajine je najviac darov zo Spojených štátov, za nimi je Poľsko. Ďakujeme, priatelia. Američania a Poliaci sú naši najbližší priatelia a nespochybniteľní spojenci," citovali bankára 1. marca noviny Kyiv Post.
Noviny pripomínajú, že Gorochovského odvolávka na jadrové zbrane bola vtipom, no debata o jadrovom zbrojení v Európe sa zintenzívnila osobitne po tom, ako Washington v niekoľkých fázach oznámil, že starý kontinent bude musieť svoje bezpečnostné riziká znášať sám a nebude sa môcť spoliehať na Spojené štáty.
Problém je osobitne vypuklý pre Ukrajinu, ktorej lídri dlhodobo žiadajú členstvo svojej krajiny v NATO alebo bezpečnostné záruky. Jedno aj druhé však aktuálna administratíva Spojených štátov odmietla.
"Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj túto dilemu zarámcoval ako NATO alebo jadrové bomby," pripomenul v januári Bulletin amerických jadrových vedcov.
Nová jadrová stratégia sa môže vyvinúť aj v Európe, kde francúzsky prezident Emmanuel Macron už otvoril tému rozšírenia francúzskeho jadrového dáždnika na iné európske štáty.
Jadrový rozmer európskej bezpečnosti má byť témou aj na štvrtkovom mimoriadnom summite lídrov EÚ, píše agentúra AP s tým, že pravdepodobný nový nemecký kancelár Friedrich Merz už naznačil, že by s Francúzskom rád o jadrovom arzenáli debatoval.
"Súčasťou európskej bezpečnostnej architektúry jadrové zbrane budú tým, že tu máme Francúzsko a Britániu, ktoré majú jadrové spôsobilosti a ktoré ich pravdepodobne budú posilňovať v najbližšom desaťročí. V tejto chvíli stojíme iba na začiatku debát o tom, akým spôsobom to urobia," hovorí pre SME Tomáš Nagy, expert Globsecu na jadrové zbrojenie.
V článku sa dočítate:
- Ako môže nová verzia USA zmeniť jadrovú rovnováhu v Európe,
- aké možnosti môžu skúmať Ukrajina, Poľsko či Švédsko,
- ako ďaleko môžu byť jednotlivé európske štáty od vlastnej jadrovej zbrane.
Nemecko a Francúzsko pod jedným dáždnikom
Americký minister obrany Pete Hegseth počas svojho februárového prejavu v Bruseli nepriamo povedal, že jadrový dáždnik Spojených štátov v Európe (aspoň zatiaľ) zostáva. "Naše transatlantické spojenectvo prekonalo desaťročia a my očakávame, že vydrží aj po ďalšie generácie. Ale nestane sa to samo od seba. Európski spojenci sa budú musieť chopiť konvenčnej bezpečnosti na kontinente," povedal.
Spomenutím "konvenčnej bezpečnosti" z európskeho bremena vyradil jadrový dáždnik. Americké jadrové zbrane sú stále rozmiestnené na viacerých miestach v Európe - v Nemecku, Belgicku, Holandsku, Taliansku a Turecku.
Americká Rada pre zahraničné vzťahy (CFR) ešte pred dvoma rokmi odhadovala, že na európskom kontinente vrátane Turecka sa nachádza zhruba stovka amerických taktických jadrových zbraní, pričom presný počet je utajený. Analýza CFR ich všetky určila ako bomby typu B61.
Európska potreba prevziať vlastnú obranu sa však pretavila aj do nového uvažovania o jadrovom dáždniku.
V Európskej únii je jedinou jadrovou mocnosťou Francúzsko a tamojší prezident Emmanuel Macron krátko po fiasku v Bielom dome vyhlásil, že je pripravený otvoriť diskusiu európskeho jadrového odstrašenia.
"Umožnilo by nám to vybudovať európsku silu. Francúzske životné záujmy a jeho jadrová doktrína mali vždy európsky rozmer," cituje France 24 z Macronovho rozhovoru pre portugalskú televíziu RTP.
"My máme štít, oni nie. A oni sa už nemôžu spoľahnúť na americké jadrové odstrašenie. Potrebujeme strategický dialóg s tými, ktorí štít nemajú, to by posilnilo aj Francúzsko," cituje stanica z iného Macronovho rozhovoru pre Le Parisien.
