BELEHRAD. Srbský prezident Aleksandar Vučić sa ospravedlnil za to, že Srbsko na Valnom zhromaždení OSN podporilo rezolúciu navrhnutú Ukrajinou a európskymi krajinami, ktorá označuje Rusko za agresora.
Informovala o tom agentúra Beta. Rusko uviedlo, že ospravedlnenie prijíma.
Valné zhromaždenie OSN v pondelok schválilo rezolúciu Ukrajiny a európskych krajín, ktorá potvrdzuje ukrajinskú územnú celistvosť a označuje Rusko za agresora. Za hlasovalo 93 krajín vrátane Slovenska.
Spojené štáty americké, Rusko, Maďarsko, Izrael a 14 ďalších krajín bolo proti. Hlasovania sa zdržalo 65 štátov.
Rýchla reakcia Kremľu imponuje
"Myslím, že Srbsko dnes urobilo chybu, ospravedlňujem sa kvôli tomu občanom a nesiem za to sám vinu, pretože som unavený, mám toho veľa a nemôžem stíhať všetko," povedal Vučić v pondelok neskoro večer v televízii Hepi.
Dodal, že Srbsko sa v OSN zdržalo hlasovania v prípade amerického návrhu rezolúcie a to isté malo urobiť aj s návrhom, ktorý predložila Ukrajina a európske štáty.
Američania navrhli vlastnú rezolúciu žiadajúcu mier na Ukrajine, v ktorej ale Rusko ako agresor označené nie je. Tú Valné zhromaždenie nepodporilo, prijala ju však Bezpečnostná rada OSN.

Rusko uviedlo, že Vučičovo ospravedlnenie prijíma. "Technické chyby sa skutočne stávajú. A samozrejme, že taká rýchla reakcia hlavy štátu nám veľmi imponuje," povedal podľa agentúry Interfax hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Srbsko je kandidátom na vstup do Európskej únie, súčasne však udržiava priateľské vzťahy s Moskvou a značná časť Srbov vníma Rusko pozitívne. Aj keď srbská vláda odsúdila v OSN ruskú inváziu na Ukrajinu, k sankciám namiereným proti Rusku sa krajina nepripojila.
Vučić sa zároveň dlhodobo snaží budovať osobné vzťahy s členmi administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorú vidí ako možného spojenca predovšetkým v otázke Kosova.
Ukrajina vs Izrael na pôde OSN
Prekvapivé bolo aj hlasovanie Izraela, ktorý rezolúciu nepodporilo, pričom jeho najväčší konkurent Irán sa hlasovania zdržal. Irán pritom Rusko vo vojne na Ukrajine podporuje napr. aj dodávkami dronov typu Šahíd.
Vláda izraelského premiéra Benjamina Netanjahua víťazstvo Donalda Trumpa v minuloročných voľbách privítala. Trumpova politika v súvislosti s vojnou v Pásme Gazy je na rozdiel od jeho predchodcu Joea Bidena menej kritická voči používaniu nadmernej sily.
Dá sa teda predpokladať, že práve to môže byť jeden z dôvodov, prečo Izrael hlasoval spolu s USA.

Ďalším môžu byť aj minulé hlasovania ukrajinských delegátov vo vzťahu k Izraelu na pôde OSN. V roku 2016 Ukrajina podporila rezolúciu, ktorá odsúdila výstavbu židovských osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Ukrajinský diplomat to vtedy prirovnal k anexii Krymu, ktorý si Rusko privlastnilo v roku 2014.
Izrael vtedy reagoval zrušením už naplánovanej návštevy ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana v Jeruzaleme.
Po začiatku ruskej invázie síce Izrael podporil územnú celistvosť Ukrajiny, ale Rusko ako agresora jasne nepomenoval ani vtedy. Nepripojil sa ani k sankciám.
Netanjahu opakovane odmietol poskytnúť Ukrajine zbrane, sľúbil len humanitárnu pomoc.
Vojna na Ukrajine

- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine