Ukrajina Rusko Online: USA pripravujú hlasovanie o rezolúcii BR OSN o vojne na Ukrajine

Elon Musk poprel správu Reuters, podľa ktorej sa USA vyhrážali Ukrajine vypnutím Starlinku.

O zachovaní prístupu Ukrajiny k Starlinku sa podľa zdrojov Reuters začalo hovoriť pri rokovaniach medzi americkými a ukrajinskými predstaviteľmi po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol pôvodný návrh amerického ministra financií Scotta Bessenta.

"To nie je pravda. Reuters klame," napísal miliardár k príspevku listu The Kyiv Independent, ktorý agentúrnu informáciu publikoval.

USA sú blízko k dohode s Ukrajinou, ktorá by im zabezpečila podiel na ukrajinskom nerastnom bohatstve, povedal Donald Trump.

Americký prezident to povedal na republikánskej konferencii CPAC. USA podľa Trumpa dostanú späť peniaze vložené do Ukrajiny, ktorá sa už tri roky bráni ruskej agresii.

"Sme dosť blízko k dohode. Dúfam, že sme blízko dohody," povedal Trump na zhromaždení konzervatívcov v National Harbor neďaleko Washingtonu.

USA pripravujú hlasovanie o rezolúcii BR OSN o vojne na Ukrajine.

USA chcú, aby Bezpečnostná rada OSN v pondelok hlasovala o krátkom návrhu rezolúcie, ktorý vyzýva na "rýchle ukončenie" vojny na Ukrajine, nespomína však ukrajinské územie okupované Ruskom. Informovala o tom v sobotu agentúra AFP, píše TASR.

Kyjev a jeho spojenci z Európskej únie pritom rokujú o konkurenčnom návrhu rezolúcie, ktorý plánujú predložiť na hlasovanie Valnému zhromaždeniu OSN pri príležitosti pondelkového tretieho výročia invázie Ruska na Ukrajinu.

Americký text "žiada o rýchle ukončenie konfliktu a ďalej nalieha na dosiahnutie trvalého mieru medzi Ukrajinou a Ruskom". Predložili ho v čase, keď Trumpova vláda začala rozhovory s Moskvou, ktoré sprevádzajú obavy z dohody bez Kyjeva a EÚ.

Podľa diplomatických zdrojov, ktoré sa vyjadrili pre AFP v sobotu, chcú USA návrh predložiť na hlasovanie v pondelok v Bezpečnostnej rade OSN, ktorá je v otázke vojny na Ukrajine paralyzovaná vzhľadom na ruské právo veta.

Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia v piatok návrh privítal ako "dobrý krok", zdôraznil však tiež, že sa nevenuje "koreňom" konfliktu.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio označil pripravovaný návrh v piatok za "jednoduchú, historickú rezolúciu" a vyzval členské štáty OSN, aby ho podporili a tak "vytýčili cestu k mieru".

Rubio v telefonáte s ukrajinským rezortným kolegom Andrijom Sybihom v piatok potvrdil, že Trump je oddaný ukončiť vojnu na Ukrajine, a to aj "účinným konaním" v Bezpečnostnej rade OSN, oznámilo v sobotu jeho ministerstvo. (TASR)

Britský minister Starmer a predsedníčka eurokomisie von der Leyenová telefonovali  o potrebe trvalého mieru na Ukrajine.

Oznámil to úrad premiéra na Downing Street, píše agentúra AFP.

"Pred tretím výročím barbarskej nezákonnej vojny Ruska diskutovali o potrebe zabezpečiť spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine a zhodli sa na tom, že Európa sa musí posilniť v záujme spoločnej európskej bezpečnosti," uviedol vo vyhlásení britský hovorca.

Kancelária britského premiéra oznámila, že Starmer telefonoval aj so Zelenským. Premiér v rozhovore zopakoval "neochvejnú podporu Británie voči Ukrajine". Lídri sa podľa vyhlásenia zhodli na tom, že ide o významný moment pre budúcnosť Ukrajiny a európskej bezpečnosti.

"Premiér zopakoval, že Ukrajina musí byť v centre akýchkoľvek rokovaní o ukončení vojny," uviedol hovorca. Dodal, že Starmer bude o vojne na Ukrajine budúci týždeň rokovať aj s americkým prezidentom v Bielom dome.

Starmer vyjadril podporu Zelenskému aj počas telefonátu v stredu. Urobil tak po tom, čo Trump nazval ukrajinského lídra "diktátorom bez volieb". Zelenskyj vyhlásil, že Trump žije v ruskej "dezinformačnej bubline", čím reagoval na vyjadrenia amerického náprotivku, že za vojnu, ktorú rozpútalo Rusko pred takmer tromi rokmi, môže Ukrajina.

Trump následne označila Zelenského za "diktátora" a vyzval ho, aby "konal rýchlo, inak mu nezostane žiadna krajina".

Trump v piatok v rozhovore pre stanicu Fox News obvinil Starmera a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona z toho, že podľa jeho slov nerobia nič pre ukončenie vojny na Ukrajine. (TASR)

Trump je naďalej odhodlaný ukončiť vojnu na Ukrajine, povedal minister Rubio ukrajinskému náprotivkovi Sybihovi.

Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie Rubiovho hovorcu.

Sybiha na sieti X napísal, že v rozhovore s Rubiom pár dní pred tretím výročím ruskej invázie zdôraznil silnú vôľu Ukrajiny dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier, ktorý posilní Ukrajinu aj USA.

Trump okrem deklarovanej snahy o rýchle uzavretie mieru medzi Ukrajinou a Ruskom sa usiluje aj o dohodu, ktorá by USA zabezpečila podiel na ukrajinskom nerastnom bohatstve. Tá by podľa neho Spojeným štátom kompenzovala doterajšiu pomoc Kyjevu v obrane proti ruskej agresii.

Jej prvý návrh ale Zelenskyj odmietol podpísať, lebo podľa neho neobsahovala bezpečnostné záruky. Dodal, že Ukrajinu nemôže predať s tým, že podľa pôvodnej dohody by USA získali ukrajinské vzácne nerasty v hodnote 500 miliárd dolárov výmenou len za doteraz poskytnutú vojnovú pomoc. Táto suma navyše podľa Zelenského skutočnej výške americkej pomoci ani nezodpovedá.

V piatok ukrajinský prezident uviedol, že tímy USA a Ukrajiny pracujú na dohode, podľa médií Washington prišiel s jej revidovanou verziou. Trump povedal, že očakáva jej skorý podpis. (ČTK)

Tisíce protestujúcich pochodovali k ruskému veľvyslanectvu v Londýne, vyzývali na podporu Ukrajiny.

Informovali o tom agentúry PA Media a DPA.

Demonštráciu zvolali skupiny ukrajinskej komunity a britské odborové organizácie pred  tretím výročím začiatku invázie Ruska na Ukrajinu. Pochod sa konal tiež v čase obáv z vylúčenia Kyjeva z mierových rozhovorov medzi Moskvou a vládou Trumpa.

Organizátori v spoločnom vyhlásení uviedli, že Ukrajina sa stala zraniteľnou, pretože nedostáva dostatok pomoci na porážku Ruska, pričom sa od nej "očakáva, že vydá svojich vlastných občanov napospas okupácii na základe dohody vnútenej Trumpom".

Účastníci pochodu niesli transparenty s heslami ako "Okupácia nie je mier" či "Nezraďte Ukrajinu". Zhromaždili sa pri soche svätého Vladimíra v londýnskej štvrti Holland Park a pochodovali k neďalekému veľvyslanectvu Ruska.

Spojené štáty chcú, aby o ich rezolúcii o Ukrajine hlasovala Bezpečnostná rada OSN pred Valným zhromaždením.

Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na svoje diplomatické zdroje. USA sa tak v OSN postavili proti Ukrajine a Európskej únii, ktoré už mesiac rokujú s členskými štátmi OSN o vlastnom návrhu textu o vojne. Valné zhromaždenie má podľa Reuters o americkom texte, v ktorom nie je Rusko nijako spomenuté ako agresor, hlasovať v pondelok.

Rezolúcia navrhnutá administratívou Trumpa pár dní pred tretím výročím začiatku ruskej invázie na Ukrajinu má iba tri odseky. Návrh krátkeho dokumentu ľutuje "tragické straty životov v rusko-ukrajinskom konflikte" a stručne pripomína, že zmyslom OSN je udržiavanie medzinárodného mieru, bezpečnosti a mierové urovnávanie sporov. Dokument potom v poslednej vete požaduje "rýchly koniec" konfliktu a "trvalý mier medzi Ukrajinou a Ruskom".

V texte nie je Rusko, stály člen Bezpečnostnej rady OSN, nikde priamo označené ako vinník terajších bojov či krajina, ktorá napadla svojho suseda. Ruské jednotky prekročili ukrajinskú hranicu 24. februára 2022 z priameho rozkazu Putina.

USA odmietli podporiť text vypracovaný Ukrajinou a EÚ, informovala agentúra Reuters. V piatok potom Washington navrhol vlastnú rezolúciu na pondelkové hlasovanie vo Valnom zhromaždení, ktoré má 193 členov, a v ten istý deň ten istý návrh odovzdal tiež Bezpečnostnej rade.

Hlasovanie rady o americkom návrhu zatiaľ nebolo naplánované, uviedli podľa Reuters diplomati. Aby v nej bola rezolúcia prijatá, musí za ňu hlasovať najmenej deväť jej členov a Spojené štáty, Rusko, Čína, Británia a Francúzsko ju nesmú vetovať.

Európski diplomati sa podľa agentúry DPA už skôr obávali, že USA ich návrh nepodporia, čím by sa diplomaticky potvrdilo verbálne odmietanie Kyjeva zo strany Trumpa. Ten Ukrajinu a jej prezidenta v posledných dňoch tvrdo kritizuje; opakovane Zelenského označil za diktátora. Naproti tomu k ruskému prezidentovi Putinovi, ktorý konflikt vyvolal, sa vyjadruje ústretovo. (ČTK)

Zelenskyj "nie je pripravený" podpísať dohodu s USA o nerastných surovinách, tvrdí ukrajinský zdroj.

Informuje o tom agentúra AFP.

Trump, ktorý počas predvolebnej kampane kritizoval rozsiahlu americkú pomoc Ukrajine, nedávno vyhlásil, že výmenou za americkú podporu chce od Ukrajiny nerastné suroviny v hodnote 500 miliárd dolárov (482 miliárd eur).

Agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje informovala, že Trump chce dohodu uzavrieť skôr, než by potenciálne schválil ďalšiu vojenskú pomoc pre Kyjev alebo než by pokročili rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom o ukončení takmer tri roky trvajúceho konfliktu.

Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Mike Waltz vyhlásil, že Kyjev dohodu o nerastných surovinách podpíše v najbližšej dobe. Podoba navrhovanej dohody nebola zverejnená.

"V podobe, v akej je návrh teraz, ho prezident nie je pripravený akceptovať, stále sa usilujeme urobiť zmeny a pridať konštruktivitu," povedal ukrajinský zdroj blízky tejto záležitosti.

"V dohode nie sú žiadne americké záväzky týkajúce sa záruk alebo investícií, všetko je v nej veľmi vágne a chcú od nás získať 500 miliárd dolárov," pokračoval zdroj.

"Čo je to za partnerstvo? A prečo musíme dať 500 miliárd dolárov, neexistuje na to odpoveď," dodal. Ukrajina podľa tohto nemenovaného zdroja predložila úpravy.

Ukrajina požaduje od USA bezpečnostné záruky ako súčasť akejkoľvek dohody o nerastných surovinách, píše AFP.

Zelenskyj minulý týždeň oznámil, že zablokoval dohodu, ktorá by USA sprístupnila veľké množstvo ukrajinských prírodných zdrojov výmenou za pokračujúcu podporu Kyjeva. Podľa prezidenta sa nemôže dohoda uzavrieť vzhľadom na to, že Kyjevu neposkytuje "bezpečnostné záruky". (TASR)

Nový balík vojenskej pomoci Európskej únie pre Ukrajinu môže mať hodnotu až 20 miliárd eur, píše Politico.

Odvoláva sa pritom na diplomatické zdroje. Predchádzajúce špekulácie hovorili o sume od šesť do 10 miliárd eur. Balík by mal obsahovať všetko od 1,5 milióna delostreleckých granátov až po systémy protivzdušnej obrany.

Na novej vojenskej pomoci sa budú podieľať jednotlivé členské štáty EÚ, ktoré Kyjevu pomôcť chcú. Bude to teda určitá "koalícia ochotných", nie celá dvadsaťsedmička, nebude teda potrebné žiadne jednomyseľné schvaľovanie a nebude tak riziko, že niektorá z krajín pomoc zablokuje, uviedlo Politico.

Teraz sa to deje napríklad v súvislosti s Európskym mierovým nástrojom, kde vyplácanie peňazí blokuje Maďarsko.

Návrh spresňujúci zvýšenie pomoci na tento rok bol rozoslaný jednotlivým štátom EÚ a diplomati o ňom začali tento týždeň diskutovať. Prvá oficiálna debata o tomto dokumente by sa mala uskutočniť v pondelok v Bruseli na rokovaní ministrov zahraničných vecí EÚ.

"Ruská útočná vojna proti Ukrajine pokračuje s jasným cieľom podkopať Ukrajinu a európsku bezpečnosť. V reakcii na to poskytla EÚ od februára 2022 na podporu Ukrajine 134,5 miliardy eur, z čoho 48,5 miliardy eur tvorila vojenská pomoc, " píše sa v dokumente. Európska únia pritom poskytla Kyjevu viac ako polovicu všetkej vojenskej podpory, ktorú Ukrajina dostala v roku 2024.

"Európska únia bude Ukrajine poskytovať vojenskú podporu tak dlho, ako to bude potrebné, a tak intenzívne, ako to bude potrebné. Rusko nesmie zvíťaziť," dodáva dokument. V texte nie je zmienená konkrétna celková suma, namiesto toho je tam uvedené iba "XXX eur". Ani diplomatické zdroje nepotvrdili, o akú sumu sa má presne rokovať. Dôležité podľa nich teraz je dosiahnuť politickú zhodu na novej vojenskej pomoci, potom sa len budú riešiť konkrétne sumy.

Diplomacia ÚNIE v návrhu určenom členským štátom píše, že nová iniciatíva si kladie za cieľ "zamerať sa na splnenie najnaliehavejších krátkodobých potrieb Ukrajiny" a doručenie pomoci urýchliť. Konkrétne by mala EÚ Ukrajine čo najskôr v tomto roku poskytnúť dodatočnú podporu, ktorá by mala zahŕňať delostreleckú muníciu (minimálne 1,5 milióna nábojov), systémy protivzdušnej obrany, rakety, drony, tiež podporu výcviku vojakov a podporu ukrajinskému obrannému priemyslu, stojí v dokumente. (ČTK, Politico)

Ruské bombardovanie Kosťantinivky v Doneckej oblasti si vyžiadalo dvoch mŕtvych, uviedol šéf oblastnej správy.

Pri ostreľovaní utrpeli zranenia aj štyria ľudia. Pod troskami budov ešte môžu byť ďalší ľudia, pátranie pokračuje, uviedol na sociálnej sieti šéf oblastnej správy Vadym Filaškin. Jeho vyjadrenie citovali médiá.

Pri Kupiansku v Charkovskej oblasti ruský dron zasiahol auto: dvaja civilisti, muž a žena vo veku 63 a 58 rokov, vyviazli so zranením, vozidlo zhorelo, informovala ukrajinská polícia.

Ruské bomby podľa prvých odhadov poškodili desať výškových budov, 21 rodinných domov, tri priemyselné areály, šesť garáží, elektrické vedenie, rozvod plynu a deväť áut, vypočítal Filaškin.

"Buďte zodpovední. Evakuujte sa včas", vyzval obyvateľov mesta, ktorých - ako sa blížia postupujúce ruské vojská - čoraz častejšie čelia bombardovaniu a ostreľovaniu. Mesto sa nachádza len niekoľko kilometrov od frontovej línie.

Obdobnú výzvu adresoval obyvateľom mesta šéf oblastnej správy 20. februára, keď si ruské nálety a ostreľovanie vyžiadali najmenej štyri životy. "V poslednom čase sú Rusi mimoriadne aktívni v útokoch na Kosťantinivku. Zdržiavať tam aj inde v regióne je nebezpečné," upozornil Filaškin a pripomenul, že "evakuácia zachraňuje životy".

Trump podľa jeho slov cestu do Moskvy na oslavy Dňa víťazstva 9. mája neplánuje.

Povedal to v Bielom dome na otázku novinárov, či do ruského hlavného mesta pôjde.

Francúzsky portál Le Point s odvolaním sa na nemenované zdroje deň predtým uviedol, že Trump a Putin sa stretnú 9. mája v Moskve.

Putinov hovorca Dmitrij Peskov tiež poprel správy, že Trump má ruskú metropolu navštíviť počas osláv víťazstva Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne.

Trump s Putinom sa rozprávali telefonicky 12. februára a americký prezident potom oznámil okamžité začatie rokovaní o ukončení ruskej vojny na Ukrajine. Kremeľ následne nevylúčil, že stretnutie Trumpa a Putina by sa mohlo uskutočniť do konca februára. (SITA, Ukrajinská pravda)

Pellegrini zvolá ďalší okrúhly stôl s predstaviteľmi koalície aj opozície, chce hovoriť o posilnení výdavkov na obranu.

A to vrátane témy, či vôbec Slovensko k takému kroku pristúpi napriek požiadavke NATO. Baviť sa o tom chce s politikmi z oboch brehov.

„Aby som ako prezident prezentoval čo najširší politický konsenzus na summite NATO, ktorý bude v Haagu začiatkom júla, aby sme jasne povedali, ako sa Slovensko k tejto téme postaví,“ povedal Pellegrini.

Do týchto výdajov by sa podľa neho mohla započítavať napríklad aj výstavba nemocníc či oprava mostov. (SME)

Pellegrini kritizuje prezidenta Macrona za núdzový summit o bezpečnosti, na ktorý nepozvali Slovensko ani Česko.

„Myslel som si, že toto už máme za sebou,“ povedal Pellegrini v Sobotných dialógoch s tým, že o delení na lepších a horších členov Európskej únii sa hovorilo skôr v minulosti.

Z toho že Macron teraz pozval na summit 19 z 27 členských krajín, bol prezident nemilo prekvapený. „Tí, čo rozprávajú správnym jazykom, ktorý Bruselu vyhovuje, môžu sedieť za stolom, tí druhí nemôžu,“ povedal Pellegrini.

Zopakoval však, že pokiaľ ide o otázku vyslania vojakov na Ukrajinu po ukončení vojny, súhlasí s premiérom Ficom a Slovensko by o niečo také aj tak nemalo záujem.

Fica podporil aj vo vzťahu k jeho postojom k Trumpovi. Dodal, že jeho vyjadrenia a súčasné dianie v témach geopolitiky len potvrdzuje to, že na Slovensku hovorili vládni politici už pred rokom či rokom a pol.

Podobne ako Fico kritizoval aj americké peniaze, ktoré vraj dostali mimovládne organizácie. Viaceré, ktoré uplynulý týždeň z takéhoto financovania obvinili vládni politici, to pritom odmietli. (SME)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine Rusko stratilo 1 140 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 866-tisíc, uviedol na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 15 tankov, deväť obrnených bojových vozidiel pechoty a 66 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 161 tankov, 21 139 obrnených bojových vozidiel pechoty a 23 528 delostreleckých systémov.

Horné Rakúsko je spokojné s integráciou ľudí vysídlených z Ukrajiny, väčšina sa uplatnila na trhu práce.

Na trhu sa uplatnilo takmer 8000 vysídlencov z Ukrajiny, ktorí v súčasnosti žijú v spolkovej krajine Horné Rakúsko.

Informuje o tom agentúra APA.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa v Hornom Rakúsku ubytovalo približne 12-000 vysídlencov z Ukrajiny. To je približne polovica všetkých osôb, ktoré prišli do Rakúska.

V súčasnosti úrady v spolkovej krajine registrujú približne 7930 ľudí, z ktorých približne dve tretiny si na seba a svoje rodiny zarábajú sami. Ide o "príklad úspešnej integrácie" a "obojstranne výhodnú situáciu" ako pre zasiahnutých ľudí, tak aj pre spolkovú krajinu, uviedla Iris Schmidtová, výkonná riaditeľka krajinského úradu práce v Hornom Rakúsku.

Krajinský radca pre integráciu Christian Dörfel z Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) vidí recept na úspech v poskytnutí skorej podpory, pričom upozornil, že ukrajinský model nemožno aplikovať v pomere jedna k jednej na všetky skupiny utečencov.

Základnú sociálnu podporu v spolkovej krajine v súčasnosti poberá 2604 osôb, z ktorých polovicu tvoria deti a mladí ľudia do 20 rokov, vyčíslil Dörfel na tlačovej konferencii.

"Situáciu sme zvládli dobre," znelo jeho predbežné hodnotenie. Úrady predpokladajú, že na Ukrajinu sa chce v súčasnosti vrátiť len málo ľudí a vzhľadom na aktuálny geopolitický vývoj by mohli nasledovať nové prúdy utečencov. Horné Rakúsko je podľa miestnych predstaviteľov na výzvy dobre pripravené. "Zvládneme aj budúcnosť, pretože máme úspešný model," ubezpečuje Dörfel.

Šéfka úradu práce Schmidtová považuje za jeden z dôvodov úspešnej integrácie to, že "o skupinu bolo od začiatku dobre postarané". Rozhodujúcim faktorom však bolo aj "kultúrne zázemie", pričom poukázala na skutočnosť, že Ukrajinci sú často dobre vzdelaní.

Napríklad v poľnohospodárstve sa prejavuje veľké množstvo odborných znalostí a osvedčilo sa aj rozhodnutie umožniť ukrajinským lekárom pracovať ako lekárski asistenti, dodala Schmidtová, zatiaľ čo Dörfel vyjadril spokojnosť s ukrajinským personálom v sociálnej a opatrovateľskej oblasti. (TASR)

Opozičná poslankyňa Beáta Jurík z PS odcestuje do Kyjeva pri príležitosti tretieho výročia začiatku vojny na Ukrajine.

Prijala tak pozvanie skupiny United for Ukraine. V nedeľu (23. 2.) navštívi Kyjev. Progresívne Slovensko zároveň pri príležitosti daného výročia v pondelok (24. 2.) podáva do NR SR návrh uznesenia. TASR o tom informovala Tereza Mikáčová z mediálneho oddelenia PS.

"Počas dvoch dní sa aj s tridsiatkou zástupcov zahraničných a európskych výborov z celej Európskej únie stretneme s predsedom ukrajinského parlamentu a ministrami. Zúčastníme sa aj na konferencii Jaltskej európskej stratégie," priblížila Jurík.

Táto cesta je podľa jej slov aj symbolická. Ako podotkla, je dôkazom toho, že jednotná Európa aj naďalej stojí za Ukrajinou. (TASR)

Ukrajinská obrana v noci zničila 82 z celkovo 162 dronov vyslaných Ruskom, uviedli vzdušné sily.

Rusi dnes obsadili dedinu Novoljubivka v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, uviedla s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany agentúra RIA Novosti.

Drony typu Šáhid, ale aj iných druhov boli zničené v Charkovskej, Kyjevskej, Černihivskej a ďalších desiatich oblastiach, plynie z vyjadrenia ukrajinských vzdušných síl.

Škody boli zaznamenané v okolí ukrajinskej metropoly, v charkovskom regióne, a tiež v Dnepropetrovskej a Kirovohradskej oblasti.

Generálny štáb ukrajinskej armády tiež ráno oznámil, že obrancovia v okolí mesta Pokrovsk nanovo zastavili tri desiatky ruských útokov, celkovo za posledných 24 hodín zaznamenala ukrajinská strana okolo 90 bojových stretov. Podobné informácie nie je v podmienkach vojny možné overiť z nezávislých zdrojov.

Ruské sily podľa ruských štátnych agentúr zasiahli ukrajinské vojenské letiská, sklady dronov a muničné a palivové sklady.

Zvláštny vyslanec Trumpa pre Blízky východ potvrdil, že sa na ceste do Moskvy stretol s Putinom, píše The Moscow Times.

Podľa serveru The Moscow Times to Steve Witkoff uviedol vo videu z konferencie v Miami, ktorú organizovala nezisková organizácia napojená na Saudskú Arábiu. Witkoff išiel do Ruska, aby sa zasadil o prepustenie amerického väzňa.

"Strávil som s prezidentom Putinom veľa času, hovoril som s ním, rozvíjal som s ním priateľstvo, vzťah," hovorí vo videu podľa webu Witkoff. Dodáva, že "mal podporu prezidenta Trumpa, čo je naozaj veľká vec. "

O Witkoffovej schôdzke s Putinom sa už skôr spomínal moderátor Fox News Sean Hannity. Ten tvrdil, že Trumpov vyslanec 11. februára absolvoval troj a polhodinovú schôdzku s Putinom, keď rokoval o prepustení väzneného amerického učiteľa Marca Fogela.

Na oficiálnych stránkach Kremľa je v deň Witkoffovej návštevy uvedená iba schôdzka Putina s regionálnym gubernátorom. Witkoffove výroky prichádzajú v čase, keď sa Trump snaží osobne stretnúť s Putinom, aby splnil svoj predvolebný sľub, že ukončí vojnu na Ukrajine, ktorá začala ruskou inváziou vo februári 2022.

Fogel, zatknutý v roku 2021 v Moskve na letisku so 17 gramami konope, bol o rok neskôr odsúdený na 14 rokov za obchodovanie s drogami. Do vlasti sa vrátil tento mesiac. Američania za neho vymenili Alexandra Vinnika, ktorý bol zatknutý v roku 2017 v Grécku a vydaný do USA, kde mu hrozilo až 20 rokov väzenia za pranie špinavých peňazí prostredníctvom kryptomenových zmenárenských platforiem.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Americký učiteľ, ktorého prepustili z ruského väzenia, sa v Bielom dome stretol s Trumpom Čítajte 

Česko pomáha Ukrajine od začiatku vojny a bude jej pomáhať aj naďalej, uviedol minister vnútra Rakušan.

Napadnutú krajinu Česko podľa neho podporuje nielen diplomaticky, vojensky a humanitárne, ale napríklad aj prostredníctvom zdravotno-humanitárneho programu ministerstva vnútra Medevac.

V rámci programu Medevac podľa Rakúšana spolupracujú českí a ukrajinskí lekári. "Venujeme sa starostlivosti o ranených, pomáhame s liečbou posttraumatických stresových porúch alebo sme podporili humanitárne práce na odstraňovaní mín," uviedol ďalej minister vnútra.

Pokračuje podľa neho aj muničná iniciatíva a Česko sa tiež pripravuje na pomoc Ukrajine po skončení vojny.

V prvej polovici tohto roka budú krajiny Európskej únie riešiť pokračovanie inštitútu dočasnej ochrany, ktorý ľuďom, ktorí utiekli pred ruskou agresiou, umožňuje prístup k verejnému zdravotnému poisteniu, vzdelaniu či na pracovný trh. Zatiaľ je v EÚ predĺžená do marca 2026. Utečenci v Česku sa môžu k predĺženiu dočasnej ochrany registrovať do 15. marca.

Hovorkyňa ministerstva vnútra Hana Malá uviedla, že prípadné ukončenie dočasnej ochrany je podmienené rozhodnutím EÚ, ktoré bude spoločne koordinovať v závislosti od ukončenia vojny. "S najvyššou pravdepodobnosťou bude nasledovať prechodné obdobie, v rámci ktorého budú mať utečenci čas vyriešiť svoju budúcnosť - možnosť prechodu na iný typ pobytového oprávnenia či návrat domov," uviedla Malá.

Utečenci, ktorí by sa chceli v Česku usadiť, by si mohli tento rok tiež zmeniť dočasnú ochranu na zvláštny dlhodobý pobyt. Mohli by ho získať, ak v Česku žijú aspoň dva roky, od vlaňajšieho júla nepoberali humanitárnu dávku a majú ročný príjem najmenej 440-tisíc českých korún hrubého, pričom suma by sa za každú ďalšiu spoločne registrovanú osobu zdvihla o 110-tisíc korún. Podľa konzorcia mimovládnych organizácií pracujúcich s migrantmi by však tieto podmienky splnila malá skupina ľudí.

K polovici februára malo v Česku podľa Malej aktívnu dočasnú ochranu 397 393 ľudí, od začiatku vojny Česko udelilo vyše 660-tisíc ochrán. "Česká republika je krajinou s tretím najvyšším počtom držiteľov dočasnej ochrany a v prepočte na obyvateľov zostáva najviac zasiahnutým štátom," uviedla hovorkyňa. Priemerný počet žiadostí podľa nej teraz týždenne dosahuje približne 1500.

Malá doplnila, že podľa evidencie ministerstva práce v Česku legálne pracuje viac ako polovica ekonomicky aktívnych utečencov, teda asi 150-tisíc. V roku 2023 sa začal zvyšovať počet mužov v ekonomicky aktívnom veku, teraz sa ustálil zhruba na 39 percentách. Humanitárnu dávku podľa hovorkyne poberá asi štvrtina utečencov, ide najmä o deti. "Štátom hradené ubytovanie v súčasnosti využíva iba minimum osôb, približne 600," dodala Malá.

USA môžu Ukrajine vypnúť internetové pripojenie Starlink, ak sa spolu nedohodnú na prístupe k ukrajinským nerastom.

Podľa troch zdrojov agentúry Reuters tým Kyjevu pohrozili americkí vyjednávači. Projekt Starlink patrí spoločnosti Space X Elona Muska, ktorý je blízky americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, a pre Ukrajinu a jej armádu brániacu sa ruskej agresii je životne dôležitý.

O zachovaní prístupu Ukrajiny k Starlinku sa podľa zdrojov Reuters začalo hovoriť pri rokovaniach medzi americkými a ukrajinskými predstaviteľmi po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol pôvodný návrh amerického ministra financií Scotta Bessenta.

Otázka bola znovu na stole vo štvrtok pri stretnutí splnomocnenca USA pre Ukrajinu Keitha Kellogga so Zelenským, oznámil jeden zdroj Reuters. Pri schôdzke podľa neho smerom k Ukrajine zaznelo, že ak nebude dohoda o kritických nerastných surovinách, hrozí jej bezprostredné odpojenie služby.

"Ukrajina Starlink využíva. Považujú ho za svoju severnú hviezdu,“ uviedol zdroj. "Strata Starlinku by bola obrovskou ranou," dodal. (ČTK)

Podiel obyvateľov Ukrajiny, ktorí dôverujú Volodymyrovi Zelenskému, vo februári stúpol na 65 percent z januárových 57.

Nedôveruje mu 34 percent Ukrajincov. Ako informuje web Ukrajinská pravda, vyplýva to z prieskumu sociologickej agentúry Rating.

Najviac obyvateľov Ukrajiny dôveruje bývalému hlavného veliteľovi armády Valerijovi Zalužnému, a to 76 percent. Šestnásť percent opýtaných uviedlo, že Zalužnému nedôveruje. Bývalému prezidentovi Petrovi Porošenkovi verí len 22 percent Ukrajincov a 76 percent mu nedôveruje.

Telefonický prieskum agentúra Rating urobila 20. a 21. februára, pričom oslovila 1 200 občanov vo veku nad 18 rokov vo všetkých oblastiach okrem okupovaných území Krymu a Donbasu. (SITA, Ukrajinská pravda)

Donald Trump sa nezúčastní vojenskej prehliadky v Moskve pri príležitosti 80. výročia víťazstva nad Nemeckom.

To Rusko oslavuje ako víťazstvo v tzv. Veľkej vlasteneckej vojne. Informovala o tom ruská agentúra TASS s odvolaním sa na Trumpove výroky pre médiá.

Francúzsky týždenník Le Point tento týždeň napísal, že Trump pravdepodobne 9. mája navštívi Moskvu a stretne sa so svojím ruským náprotivkom Vladimírom Putinom.

Podľa hovorcu Kremľa Dmitriho Peskova sa Trump a Putin vo svojom nedávnom telefonickom rozhovore dohodli na osobnom stretnutí. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dodal, že akonáhle bude stretnutie na prezidentskej úrovni potvrdené, Kremeľ bude informovať medzinárodnú verejnosť. (TASR)

Trump a Putin sa vraj 9. mája stretnú v Moskve, keď Rusko bude oslavovať víťazstvo Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne.

Informuje o tom francúzsky portál Le Point s odvolaním sa na nemenované zdroje.

Podľa webu Trumpov osobitný splnomocnenec pre Ukrajinu a Rusko Kellogg totiž predpokladá, že americko-ruské rokovania o mieri na Ukrajine sa ukončia do 9. mája.

Aké víťazstvo by však oslávili Vladimir Putin a Donald Trump 9. mája 2025? Menej víťazstvo spojencov z roku 1945 a viac ich spoločné víťazstvo v mierových rokovaniach o Ukrajine, dodáva Le Point.