Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj je ochotný vzdať sa funkcie výmenou za mier či členstvo v NATO

Víťaz nemeckých volieb Friedrich Merz povedal, že Európa musí vyvíjať vlastné obranné kapacity. (TASR)

Americký splnomocnenec pre Blízky východ počíta s tým, že USA podpíšu dohodu o nerastoch s Ukrajinou.

V rozhovore s televíziou CNN dal Witkoff tiež najavo nádej, že sa podarí dojednať druhú fázu prímeria medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas.

Witkoff poznamenal, že Zelenskyj "zaváhal" vo svojom odhodlaní dohodu podpísať, ale Trump mu vraj poslal odkaz, takže už neváha. Zelenskyj si podľa Witkoffa uvedomil, "že sme toho (pre Ukrajinu) urobili toľko a že je dohodu potrebné podpísať, a myslím, že ju uvidíte podpísanú tento týždeň. "

Trump sa opakovane nechal počuť, že po Ukrajine chce nerasty v hodnote 500 miliárd dolárov, aby USA dostali späť svoju podporu. Ako k sume došiel, nie je zrejmé, podľa nemeckého hospodárskeho inštitútu IfW totiž zatiaľ USA poskytli Ukrajine vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc v celkovej výške okolo 114,1 miliardy dolárov.

Zelenskyj prvý americký návrh dohody odmietol a požadoval bezpečnostné záruky. Od Trumpa si za to vyslúžil tvrdú kritiku. Dnes Zelenskyj vyhlásil, že sa nechystá uznať oprávnenosť spomínanej sumy.

Witkoff v dnes odvysielanom rozhovore tiež poznamenal, že pravdepodobne v stredu bude smerovať na Blízky východ, aby pomohol vyjednať druhú fázu prímeria medzi Izraelom a Hamásom. "Musíme dosiahnuť predĺženie prvej fázy," poznamenal. Tá platí od 19. januára a má trvať 42 dní. (ČTK)

Predseda Európskej rady Costa zvolal na 6. marca mimoriadny summit EÚ k bezpečnosti Ukrajiny aj Európy.

Costa to oznámil na sociálnej sieti X. Únijní prezidenti a premiéri by mali diskutovať o tom, ako posilniť európsku obranu, ako prispieť k mieru v Európe a tiež k dlhodobej bezpečnosti Ukrajiny.

Špekulácie o tom, že by mohol Costa čoskoro zvolať mimoriadnu schôdzku prezidentov a premiérov členských štátov EÚ, sa objavili už pred pár dňami.

O summite sa hovorilo v súvislosti s reakciou na situáciu na Ukrajine a rozhovory medzi USA a Ruskom, v ktorých ani Európa, ani Ukrajina nie sú zastúpené. Nemenovaný únijný zdroj k tomu vtedy uviedol, že Costa sa chce najprv zamerať na konzultácie s jednotlivými lídrami dvadsaťsedmičky, ktorým postupne telefonuje, a potom sa uvidí.

"Žijeme v kľúčovom momente pre ukrajinskú a európsku bezpečnosť," uviedol Costa. "Pri svojich konzultáciách s európskymi lídrami som počul spoločný záväzok čeliť týmto výzvam na úrovni EÚ: Posilniť európsku obranu a rozhodujúcim spôsobom prispieť k mieru na našom kontinente a k dlhodobej bezpečnosti Ukrajiny," dodal.

Šéf únijných summitov doplnil, že bude aj naďalej spolupracovať s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a všetkými členskými štátmi EÚ, aby "boli pripravení prijímať 6. marca rozhodnutie".

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová tiež navrhuje nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ktorý by mohol mať hodnotu až 20 miliárd eur.

Balík by mal obsahovať všetko od 1,5 milióna delostreleckých granátov až po systémy protivzdušnej obrany. Cieľom je ukázať podporu Ukrajine, ktorá sa už tri roky bráni ruskej invázii, zatiaľ čo Spojené štáty a Rusko plánujú začať rozhovory o ukončení vojny. (ČTK)

Generálny tajomník OSN Guterres vyzval na dohodu o mieri, ktorá bude rešpektovať územnú celistvosť Ukrajiny.

Informovala o tom agentúra AFP.

"Opätovne potvrdzujem naliehavú potrebu spravodlivého, udržateľného a úplného mieru – takého, ktorý plne zachováva zvrchovanosť, nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc," uviedol Guterres vo vyhlásení.

"V pondelok 24. februára uplynú tri roky od chvíle, keď Ruská federácia začala inváziu na Ukrajinu, čím jasne porušila Chartu OSN a medzinárodné právo," uviedol generálny tajomník. "Osemdesiat rokov po konci druhej svetovej vojny je vojna na Ukrajine závažnou hrozbou nielen pre mier a bezpečnosť Európy, ale aj samotné základy a ústredné princípy Organizácie Spojených národov," dodal Guterres.

Konfliktom na Ukrajine sa budú v pondelok zaoberať Bezpečnostná rada OSN i Valné zhromaždenie OSN. USA chcú, aby oba orgány svetovej organizácie hlasovali o krátkom návrhu rezolúcie, ktorý vyzýva na "rýchle ukončenie" vojny, nezmieňuje sa však o územnej celistvosti Ukrajiny.

Ukrajina a jej európski spojenci presadzujú hlasovanie VZ OSN o texte rezolúcie, ktorá opakuje požiadavky na okamžité a bezpodmienečné stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny a ukončenie útokov Ruska na susednú krajinu.

Od ruskej invázie z 24. februára 2022 prijalo VZ OSN podobné rezolúcie väčšinou hlasov a s podporou americkej vlády vtedajšieho prezidenta Joea Bidena. Jeho nástupca Donald Trump zaujal prísnejší postoj voči Kyjevu a zároveň sa vyjadruje priateľskejšie k Moskve, napísala AFP. (TASR)

Slovensko sa pripojí k spomienkovému dňu pri príležitosti tretieho výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Ako informovalo Veľvyslanectvo Ukrajiny na Slovensku, séria podujatí pod heslom „Tri Roky Spolu Ďakujeme” sa uskutoční v rôznych mestách naprieč Slovenskom a ponúkne občanom možnosť zamyslieť sa nad minulosťou, súčasnosťou a budúcnosťou Ukrajiny.

„Vo viacerých slovenských mestách sa budú konať verejné zhromaždenia, minúty ticha a zapálenie sviečok na pamiatku obetí vojny. Medzi najväčšie podujatia patrí spomienková akcia pred Veľvyslanectvom Ukrajiny v Bratislave v pondelok o 18:00, ako aj tiché zhromaždenia v Košiciach, Žiline, Trenčíne a Banskej Bystrici," uviedlo ukrajinské veľvyslanectvo.

Ako ďalej informovalo, v Prešove sa uskutoční pochod solidarity s Ukrajinou, ktorý vyvrcholí zhromaždením pred mestským úradom. „Súčasťou programu budú aj náboženské obrady v Prešove a Bratislave," uviedla ukrajinská ambasáda.

Súčasťou iniciatívy „Tri roky, tri otázky“ budú diskusie, filmové premietania a kultúrne programy. „V Bratislave sa premietne historická dráma „Slovo. Nedopísaný román“, zatiaľ čo v Prievidzi a Nitre sa budú konať diskusie spojené s premietaním filmu „Vojnový spravodajca“.

V Banskej Bystrici diváci uvidia dokument „Culture vs. War“ o dopade vojny na ukrajinskú kultúru," uviedli organizátori. Doplnili, že séria podujatí je organizovaná s cieľom vyjadriť solidaritu s Ukrajinou, pripomenúť si obete vojny a zároveň otvoriť diskusiu o tom, ako môže Slovensko pomôcť pri obnove a budúcnosti Ukrajiny.

Kyjev skúma alternatívy k systému Starlink pri komunikácii na fronte, ak by mu Spojené štáty  zastavili prístup.

Povedal to ukrajinský minister obrany Rustem Umerov.

Podľa médií Washington pohrozil narušením prístupu Ukrajiny ku komunikačnej sieti Starlink, ak Kyjev odmietne podpísať dohodu, ktorá by dala Washingtonu práva na ukrajinské kritické nerastné suroviny.

„Už na tom pracujeme. Existujú alternatívy. Existuje riešenie, existuje alternatíva," povedal Umerov na tlačovej konferencii v Kyjeve.

Kyjev uviedol, že v dohode o kritických nerastoch, ktorú vypracoval Washington, chýbajú potrebné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu.

Americký miliardár Elon Musk, ktorý Starlink vlastní, však poprel správy, že USA pohrozili zastavením prístupu Ukrajine, a takéto tvrdenia na sociálnych sieťach označil za „nepravdivé“. (SITA)

Ukrajina sa nechystá uznať, že by dlhovala USA 500 miliárd dolárov, uviedol Zelenskyj na tlačovej konferencii.

USA poskytli Ukrajine pomoc za 100 miliárd dolárov a dary nepovažujeme za pôžičky, povedal Zelenskyj novinárom podľa serveru RBK-Ukrajina.

O sume 500 miliárd dolárov často hovorí americký prezident Donald Trump, poznamenala agentúra Reuters. (ČTK)

Zelenskyj je pripravený odísť z funkcie prezidenta výmenou za mier alebo členstvo jeho krajiny v NATO.

Uviedol na na tlačovej konferencii. Informujú o tom agentúra AFP a portál BBC.

Pri prípadných rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine bude podľa Zelenského "na stole" aj téma vstupu jeho krajiny do NATO. "Je však dôležité, aby si všetci uvedomili, že to nie je stôl, za ktorý je (v súčasnosti) pozvaná Ukrajina," zdôraznil s odkazom na rokovania medzi Spojenými štátmi a Ruskom.

Na tretie výročie začiatku vojny na Ukrajine pricestujú v pondelok do Kyjeva viacerí európski lídri. Zelenskyj s nimi plánuje hovoriť o svojej stratégii "nie na najbližšie roky, ale na najbližšie týždne", a chce tiež rokovať o bezpečnostných zárukách pre jeho krajinu. "Ukrajina potrebuje podporu Európy a USA," vyhlásil.

"Zajtra (pondelok) máme dôležité stretnutie, summit. Možno to bude zlomový bod, uvidíme," priblížil prezident s tým, že sa na Ukrajine osobne stretne s 13 lídrami krajín a ďalších 24 sa pripojí online.

Ukrajinský prezident ďalej podľa vlastných slov chce, aby Trump "pochopil" jeho postoj a predložil konkrétne bezpečnostné záruky, ktoré pomôžu Kyjevu brániť sa proti ruskej invázii. "Veľmi chcem od Trumpa vzájomné pochopenie. Bezpečnostné záruky od Trumpa sú veľmi potrebné," zdôraznil a nevylúčil prípadné stretnutie s americkým prezidentom.

Kyjev a Washington sú podľa Zelenského tiež bližšie k dohode o nerastných surovinách výmenou za bezpečnostnú pomoc. "Robíme pokroky," poznamenal s tým, že predstavitelia oboch krajín boli v nedeľu v kontakte.

Vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff krátko pred tlačovou konferenciou vyhlásil, že Ukrajina podľa neho so Spojenými štátmi v najbližších dňoch zrejme podpíše dohodu o nerastných surovinách ako súčasť úsilia o ukončenie vojny s Ruskom.

Zelenskyj tiež reagoval na vyhlásenia Trumpa, ktorý ho označil za nelegitímneho diktátora. Jeho slová "by som určite neoznačil za kompliment. Človeka by však urazilo slovo diktátor, keby bol diktátorom. Ja ním nie som. Som legálne zvolený prezident."

Diplomati Ruska a USA sa stretnú koncom týždňa, tvrdí námestník ruského ministra zahraničia Riabkov.

Hovoriť majú o problematických bodoch vo vzťahoch krajín

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov to uviedol pre tlačovú agentúru TASS, na ktorú sa odvolávajú agentúry AFP a Reuters.

Stretnutie sa bude konať po rozhovoroch ministrov zahraničných vecí Ruska a USA Sergeja Lavrova a Marca Rubia, ktorí 18. februára v saudskoarabskom Rijáde rokovali o vojne na Ukrajine a možnej normalizácii vzťahov.

"Sme otvorení kontaktom so Spojenými štátmi, najmä pokiaľ ide o témy, ktoré narúšajú naše bilaterálne vzťahy," povedal Riabkov. "Očakávame skutočný pokrok počas stretnutia, ktoré sa bude konať koncom nadchádzajúceho týždňa," doplnil s tým, že schôdzka bude na úrovni šéfov sekcií ministerstiev zahraničných vecí.

Riabkov podľa TASS tiež priblížil, že medzi Moskvou a Washingtonom aktuálne prebieha "pomerne veľa" kontaktov, pričom obe strany udržiavajú komunikáciu v rôznych oblastiach. (TASR)

Ukrajina je schopná za pomoci dronov útočiť na ciele v Rusku vzdialené až 1700 kilometrov, uviedol veliteľ Syrskyj.

Jeho vyjadrenie na konferencii "Ukrajina. Rok 2025 " citovali ukrajinské médiá.

"Ako prví na svete sme vytvorili sily bezpilotných systémov. Mimochodom, túto našu skúsenosť využíva aj nepriateľ. Útočíme na nepriateľa na veľkú vzdialenosť, zvyšujeme počet útokov na jeho území, "povedal generál Syrskyj podľa serveru RBK-Ukrajina.

Terčom náletov dronov sa stávajú ruské jednotky, sklady zbraní a munície, zbrojovky, rafinérie a ďalšie objekty, ktoré Rusko využíva vo vojne proti Ukrajine. "Vzdialenosť útokov vedených v hĺbke ruského územia už dosiahla 1700 kilometrov," dodal ukrajinský veliteľ.

Ukrajinské sily bezpilotných operácií v minulom roku podľa generála podnikli okolo 130 operácií a vlani na ruskom území zasiahli 377 objektov. Počas minulého roka štát dodal na front viac ako 1,3 milióna dronov, tento rok by to malo byť ešte viac. V súčasnosti ukrajinskí experti pracujú na masovom nasadení dronov FPV riadených po optickom vlákne. Úlohou dňa zostáva byť v popredí v "technologickej vojne".

Na rovnakej konferencii šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha uviedol, že prezident Zelenskyj stanovil úlohu dosiahnuť v tomto roku spravodlivý mier vo vojne proti Rusku.

Šéf ukrajinskej tajnej služby SBU Vasyl Maljuk na konferencii podľa agentúry Interfax-Ukrajina povedal, že počas troch rokov vojny SBU odhalila 102 ruských špionážnych sietí, pričom tie špičkové "plánovali zlikvidovať dokonca nášho vrchného veliteľa, prezidenta Ukrajiny" Zelenského. Nepriateľ sa podľa Maljuka tiež snaží rozkolísať zomknutosť napadnutej krajiny rôznymi špeciálnymi informačnými a psychologickými operáciami. (ČTK)

Šéfka eurokomisie von der Leyenová rokovala s Macronom a Starmerom, prisľúbili neochvejnú podporu Ukrajine.

Všetci traja lídri sa pred tretím výročím začiatku vojny na Ukrajine zhodli na pokračujúcej "neochvejnej" podpore Kyjeva, uviedla von der Leyenová.

"Diskutovali sme o našej neochvejnej finančnej a vojenskej podpore Ukrajiny," vyhlásila šéfka eurokomisie po telefonických rozhovoroch s Macronom a Starmerom.

"Vymenili sme si aktuálne informácie o našich kontaktoch s americkými partnermi a diskutovali sme o plánoch v oblasti obrany a bezpečnosti nášho kontinentu," uviedla na pozadí rastúceho napätia medzi USA a Európou v súvislosti s vojnou na Ukrajine a financovaním obrany.

Macron aj Starmer majú nasledujúci týždeň pricestovať do Washingtonu na rokovania s Trumpom. Podľa úradu britského premiéra sa Starmer a von der Leyenová počas sobotňajšieho rozhovoru zhodli na tom, že je dôležité ponúknuť záruky pre spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine.

Európske štáty sa podľa AFP obávajú, že Trump v snahe ukončiť vojnu ponúkne Moskve výhodné podmienky bez toho, aby Kyjevu poskytol bezpečnostné záruky, a zároveň z rokovaní vynechá európske mocnosti.

Starmer vyhlásil, že rozhovory o budúcnosti Ukrajiny sa nezaobídu bez účasti Kyjeva a podľa jeho slov je tiež v záujme Spojeného kráľovstva a USA stáť pri Ukrajine s bezpečnostnými zárukami. (TASR)

Nie je podstatné, či sa budú zvyšovať výdavky na obranu, podstatné je, aby v nich bola transparentnosť, uviedol Šipoš.

Uviedol to predseda poslaneckého klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ Michal Šipoš v súvislosti s možným návrhom zvýšenia HDP na obranu.

"Urobili by sme audit, ako sú momentálne financované naše ozbrojené sily. Samozrejme, by sme boli za to, aby sme ako členské krajiny dodržiavali pravidlá," poznamenal Šipoš s tým, že pri zvýšení obranných výdavkov bude potrebné šetriť.

V súvislosti s neformálnym stretnutím európskych lídrov, ktoré sa tento týždeň konalo v Paríži, Šipoš skonštatoval, že Slovensko nie je zaujímavým ani relevantným partnerom pre európskych spojencov.

Predseda poslaneckého klubu spomenul aj siedme výročie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Poukázal na to, že žiadny predstaviteľ vlády ani prezident si neboli schopní toto výročie pripomenúť. Zároveň pri tejto príležitosti vyzval všetky demokratické opozičné strany, aby sa zjednotili a spolupracovali na výmene súčasnej vlády. (TASR)

Vo vojne Ruska a Ukrajiny je jednoznačné, kto je agresorom, uviedol prezident Pavel na námestí v Prahe.

Nemožno dopustiť kompromitáciu medzinárodného práva a dať agresorovi odmenu za jeho agresiu, povedal na zhromaždení k tretiemu výročiu ruskej invázie na Ukrajinu na Staromestskom námestí v Prahe prezident Pavel.

Ukrajina chcela byť podľa hlavy štátu po konci studenej vojny suverénnou krajinou, ale Rusko porušilo všetky dohody, anektovalo Krym a nakoniec Ukrajinu napadlo.

Je jednoznačné, kto je agresorom, dodal. Česko musí podľa neho trvať na tom, aby Ukrajina aj Európa boli pri mierových rokovaniach.

Prezident poďakoval ľuďom za podporu Ukrajiny. Keď bude oslabená, nemôže podľa neho vyjednať mier, ktorý by si želala.

Pri príležitosti tretieho výročia invázie sa konajú desiatky akcií v mnohých českých mestách. Iniciatíva Darček pre Putina tiež v nedeľu organizuje celodenný publicisticko-spravodajský stream, počas ktorého vyberá peniaze na zdravotnícky materiál pre ukrajinskú armádu.

Medzi jej hosťami bola aj bývalá slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá vyhlásila, že výroky amerického prezidenta Donalda Trumpa o tom, že Ukrajina nemala vojnu s Ruskom začať, sú nezmyselné lži. V pondelok si výročie invázie pripomenú politici a uskutoční sa napríklad aj koncert nazvaný Noise for Ukraine pri ruskej ambasáde v Prahe. (ČTK)

Na územiach okupovaných Ruskom sa podľa Kyjeva nachádzajú ukrajinské suroviny v hodnote 350 miliárd dolárov.

Kyjev to uviedol v súvislosti so snahou Washingtonu o dohodu o preferenčnom prístupe USA k ukrajinským nerastom.

„Bohužiaľ, na dočasne okupovanom území sa nachádzajú tieto užitočné kritické suroviny za zhruba 350 miliárd dolárov," povedala na tlačovej konferencii v Kyjeve podpredsedníčka ukrajinskej vlády Julija Svyrydenková.

Dodala, že niektoré štatistiky o ložiskách sú „zastarané", ale odhad vychádza z geologických prieskumov a údajov z otvorených zdrojov.

Zelenskyj chce od Trumpa výmenou za prístup ku kritickým zdrojom, ako je lítium, titán, urán a kovy vzácnych zemín, konkrétne bezpečnostné záruky.

Trump a jeho spolupracovníci vyjadrujú frustráciu z neochoty Zelenského dohodu podpísať.

Šéf Zelenského kancelárie Andrij Jermak však v nedeľu vyhlásil, že rokovania pokračujú „normálnym" spôsobom. „Nikto nič neodmietol. Bežný pracovný proces prebieha. To zvyčajne trvá deň alebo mesiace," povedal na tlačovej konferencii v Kyjeve.

. (SITA)

Tisícky ľudí sa zišli v centre Prahy, aby si pripomenuli tretie výročie od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Účastníci zaplnili celé Staromestské námestie. Zhromaždenie zvolali mimovládne organizácie, podľa ktorých je dôležité, aby ľudia vytrvali v podpore napadnutej krajiny a boli naďalej ochotní pomáhať.

Na podujatí vystúpi okrem iného prezident Petr Pavel. Po jej skončení sa účastníci vydajú na pietny sprievod so sviečkami a slnečnicami k pomníku významného ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka na námestie Kinských.

Ľudia si na akciu priniesli vlajky Ukrajiny či Európskej únie. Niektorí prišli s umelými slnečnicami a žltomodrými balónikmi, niektorí majú transparenty odsudzujúce Putina alebo požadujúcimi zvýšenie výdavkov na obranu. Na podporu Ukrajiny zazvonili zvony chrámu Matky Božej pred Týnom.

Podujatie organizujú organizácie Paměť národa, Člověk v tísni, Milion chvilek pro demokracii, Díky, že můžem a Evropský kongres Ukrajinců.

Prehovoriť by popri prezidentovi mal aj veľvyslanec Ukrajiny v Česku Vasyl Zvaryč či šéfovia mimovládnych organizácií. Známi českí herci prednesú príbehy ľudí zasiahnutých vojnou a nebude chýbať ani hudobné vystúpenie.

Amnesty International a Memorial Ukrajina pripravili na na námestí tiež výstavu Môžete to zastaviť? Podobou kalendára tu ukrajinskí umelci a umelkyňa stvárnili tragické príbehy detí, ktoré vojna zasiahla tým najstrašnejším spôsobom.

Rusko by malo urýchliť plány na ťažbu lítia, kľúčového kovu na produkciu vysokokapacitných batérií, vyhlásil Putin.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Rezervy lítia v Rusku dosahujú podľa odhadov Geologickej služby Spojených štátov  z minulého roka jeden milión ton. Rusko ich odhaduje na ešte vyššej úrovni.

Napriek tomu bola krajina v minulých rokoch vysoko závislá od dovozu lítia zo zahraničia, pričom po invázii Moskvy na Ukrajinu pred tromi rokmi západné sankcie tento dovoz výrazne skomplikovali. To prinútilo Rusko začať riešiť vlastnú produkciu.

"Lítium ešte stále neťažíme. Ako však potom zabezpečíme rozvoj našej ekonomiky? Mohli sme to urobiť už pred 10 či 15 rokmi," povedal Putin na konferencii o pokročilých technológiách v Moskve.

Rusko odhaduje, že do roku 2030 prestane byť závislé od dovozu lítia a ďalších kľúčových kovov. Na jednej strane má vlastné zásoby, na druhej ruské sily získali podľa médií kontrolu už nad dvomi veľkými ložiskami na východe Ukrajiny.

Pozornosť sveta sa na otázku zásob kritických surovín upriamila po tom, ako americký prezident Donald Trump vyhlásil, že chce s Ukrajinou uzatvoriť dohodu, ktorá by USA poskytla nerastné suroviny v hodnote 500 miliárd dolárov (477,8 miliardy eur).

Zelenskyj však minulý týždeň dohodu zablokoval, pretože neposkytovala dostatočné "bezpečnostné záruky". Najnovšie, na Konferencii konzervatívnej politickej akcie v sobotu Trump vyhlásil, že Spojené štáty sú blízko k uzavretiu dohody o nerastných surovinách s Ukrajinou.

Putin na moskovskej konferencii povedal, že Rusko by malo pracovať na rozvoji vlastných ložísk, a to nielen lítia, ale všetkých kritických surovín, vrátane prvkov vzácnych zemín. Tie sú kľúčové vo viacerých odvetviach, napríklad pri výrobe elektrických áut, spotrebnej elektroniky, zdravotníckych prístrojov, veterných turbín či v oblasti zbrojárskej techniky. (TASR)

Pápež František vo vyhlásení pripomenul blížiace sa výročie ruskej invázie a vyjadril solidaritu s Ukrajincami. (TASR)

Výroky, že Ukrajinci nemali vojnu s Ruskom začínať, sú podľa exprezidentky Zuzany Čaputovej nezmyselné klamstvá.

Povedala to v Prahe pri debate Operácia Nádej - 3 roky odvahy, ktorú usporiadala k trom rokom od ruského vpádu na Ukrajinu iniciatíva Darček pre Putina.

Výroky o tom, že Ukrajina, ktorú Rusko napadlo, nemala vojnu začínať, predniesol tento týždeň v médiách Trump. Zelenskyj sa ale podľa Čaputovej, ktorá bola hlavou štátu na Slovensku medzi rokmi 2019 až 2024, snažil spory s Ruskom urovnať už pred inváziou.

"Nezávidím mu (Zelenskému) tú terajšiu situáciu, najmä keď musí počúvať nezmyselné klamstvá o tom, ako nemali začínať vojenský konflikt a podobné dezinformácie," uviedla Čaputová, ktorá sa k rozprave pripojila cez videohovor.

Trump po otázke novinárov, prečo nebola Ukrajina prizvaná na americko-ruské rokovania o vojne, naznačil, že za ruskú agresiu môže sám Kyjev.

"Nemali ste to nikdy začínať, mohli ste sa dohodnúť," vyhlásil na adresu Ukrajiny. Americký prezident tiež neskôr nazval Zelenského diktátorom. Podľa Čaputovej sa ale Zelenskyj už od nástupu do funkcie prezidenta v roku 2019 snaží urobiť pre Ukrajinu to najlepšie. "Chcel ten konflikt, ktorý začal v roku 2014, nejakým spôsobom ukončiť, urovnať," povedala. "Klobúk dolu pred ľuďmi, ktorí zostávajú v náročnej službe v krajine, ktorá je pod takým obrovským tlakom," dodala.

Kvôli ruskej invázii podľa posledných údajov OSN zahynulo na Ukrajine najmenej 13 300 civilistov. Predstavitelia Ruska opakovane tvrdia, že útočí len na vojenské ciele. Podľa Čaputovej to však nie je pravda. Dnes povedala, že do konca života nezabudne na návštevu Ukrajiny po ruských útokoch. "Videli sme nielen Kyjev, ale aj priľahlé oblasti, ktoré boli veľmi krutým spôsobom bombardované. Videli sme bombardované bytové domy, rodinné domy, "uviedla.

"Slovenská republika bola prvou krajinou, ktorá pomohla (Ukrajine) so systémom protivzdušnej obrany," doplnila bývalá slovenská prezidentka. Slovensko poskytlo Ukrajine aj humanitárnu pomoc a v solidarite k napadnutej krajine sa podľa Čaputovej zomkli aj občania krajiny. Premiér Fico podobne ako Trump kritizuje Zelenského a tvrdí, že Rusko malo na napadnutie Ukrajiny "vážne bezpečnostné dôvody".

"Je to trochu v pozadí možno inej rétoriky, ktorá dominuje v slovenských médiách. Ale tá prítomnosť solidarity, súcitu, podpory a pomoci medzi slovenskými občanmi je stále prítomná, či už voči Ukrajincom a Ukrajinkám, ktorí žijú na Slovensku, alebo aj voči ľuďom, ktorí žijú na Ukrajine, "myslí si Čaputová. (ČTK)

Lavrov navštívi Turecko, stretnúť sa má so svojím náprotivkom Fidanom. Jednou z tém rokovaní bude aj vojna na Ukrajine.

Pre agentúru AFP to uviedli turecké diplomatické zdroje.

Hovorkyňa ruského ministerstva Marija Zacharovová neskôr pre tlačovú agentúru TASS potvrdila, že "delegácia vedená Sergejom Lavrovom v krátkom čase navštívi Turecko", aby s ním prediskutovala široký okruh otázok.

Turecko, ktoré je členom NATO, chce zohrávať vedúcu úlohu pri ukončení vojny na Ukrajine, o čo sa pokúsilo už v marci 2022, keď dvakrát hostilo priame rokovania medzi Moskvou a Kyjevom.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v utorok pri prijatí Zelenského vyhlásil, že jeho krajina by bola "ideálnym hostiteľom" pre rozhovory o Ukrajine za účasti Moskvy, Kyjeva a Washingtonu.

Moskva a Washington už v uplynulých dňoch začali priamy dialóg na pozadí zbližovania sa medzi Trumpom a Putinom, pripomína AFP.

Ruskí a americkí predstavitelia sa v utorok stretli v Saudskej Arábii, aby začali obnovovať svoje vzťahy a diskutovali aj o ukončení vojny. Zelenskyj stretnutie odsúdil, pretože sa obáva dohody o Ukrajine dosiahnutej bez neho za rokovacím stolom.

Lavrov, ktorý naposledy navštívil Turecko v októbri, by mal v nasledujúcich dňoch odcestovať aj na návštevu do Iránu. (TASR)

Volodymyr Zelenskyj vyzval USA a Európu na jednotu v otázke dosiahnutia trvalého mieru na Ukrajine.

Deň pred tretím výročím začiatku ruskej invázie tak podľa agentúry AFP reagoval na rokovania novej americkej administratívy s Ruskom o ukončení vojny a Trumpove kritické vyjadrenia voči jeho osobe.

"Musíme urobiť všetko pre to, aby sme dosiahli trvalý a spravodlivý mier pre Ukrajinu. Je to možné s jednotou všetkých partnerov: potrebujeme silu celej Európy, silu Ameriky, silu všetkých, ktorí chcú trvalý mier," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram. Poznamenal tiež, že v noci na nedeľu jeho krajina zažila najväčší ruský dronový útok od začiatku invázie z 24. februára 2022.

Kremeľ vyhlásil, že v rámci akejkoľvek dohody o prímerí nikdy „nepredá“ územie, ktoré ruská armáda obsadila na východe Ukrajiny.

„Ľudia sa rozhodli pripojiť k Rusku už dávno," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre ruskú štátnu televíziu s odvolaním sa na Moskvou usporiadané referendá na východe Ukrajiny. „Tieto územia nikto nikdy nepredá. To je najdôležitejšie," dodal.

Plebiscity na okupovaných ukrajinských územiach sa však konali počas bojov. Kyjev, Západ a medzinárodní pozorovatelia ich označili za sfalšované.

Švajčiarsko by mohlo poskytnúť vojakov do budúcej mierovej misie OSN na Ukrajine, uviedol šéf ozbrojených síl Süssli.

Šéf švajčiarskych ozbrojených síl to povedal v rozhovore pre noviny SonntagsBlick.

"Mohli by sme pravdepodobne nasadiť približne 200 vojakov v priebehu deviatich až dvanástich mesiacov," doplnil Süssli a spresnil, že prípadné vyslanie vojakov by bolo vecou rozhodnutia vlády a parlamentu.

Veliteľ ozbrojených síl zdôraznil, že je potrebné rozlišovať medzi misiami na presadzovanie a udržiavanie mieru. Zatiaľ čo operácie na nastolenie mieru by presadzovali mier silou zbraní, čo pre Švajčiarsko neprichádza do úvahy, udržiavanie mieru si vyžaduje prímerie a súhlas Ruska a Ukrajiny s nasadením mierových síl OSN.

Rozhovory o vyslaní mierových síl sú podľa jeho slov zatiaľ čisto hypotetické, pretože nie je jasné, ako sa situácia medzi Ruskom a Ukrajinou vyvinie. "Zatiaľ nie je mier a nebola podaná žiadna žiadosť zo strany OSN," pripomenul pre SonntagsBlick.

Neutrálne Švajčiarsko sa zúčastňuje na viacerých mierových operáciách po celom svete, pričom najväčšia z nich je v Kosove, kde má svojich vojakov nasadených v rámci misie spojeneckých síl NATO v Kosove, píše Reuters.

O prípadnom vyslaní mierových síl na Ukrajinu diskutovali počas týždňa v Paríži viacerí európski lídri, pričom v názoroch na túto tému sa nezhodli. (TASR)

Trump uviedol že chce späť miliardy dolárov zaslaných na podporu Ukrajiny, žiada vzácne zeminy a ropu.

Vyjadril sa tak v čase, v ktorom Washington a Kyjev rokujú o dohode o využívaní ukrajinských nerastných surovín.

„Vyjednávam s prezidentom Zelenským. Vyjednávam prezidentom Putinom. Snažím sa získať peniaze späť alebo ich zabezpečiť," povedal Trump.

„Európa to dala vo forme pôžičky. Dostanú svoje peniaze späť. My sme ich dali vo forme ničoho. Takže chcem, aby nám dali niečo za všetky peniaze, ktoré sme vložili," povedal v sobotu Trump na Konferencii konzervatívnej politickej akcie.

„Žiadame vzácne zeminy a ropu, čokoľvek, čo môžeme získať. Dostaneme svoje peniaze späť, pretože to jednoducho nie je fér," dodal americký prezident. (SITA)

Sankcie uvalené na Rusko by mali pokračovať, aj keď sa rokuje o možnom mieri, uviedol predseda SaS Gröhling.

Povedal to v diskusnej relácii Politika 24 spravodajskej televízie Joj 24. Ocenil pritom, že Veľká Británia sa chystá uvaliť na Rusko ďalších približne 200 sankcií.

„Lebo takýmto spôsobom sa má konať," zdôraznil Gröhling. Doplnil, že ak by aj došlo k vyjednaniu mieru na Ukrajine, ten musí byť spravodlivý a demokratický.

„Mier nemôže byť taký, že Rusko si zoberie Krym, USA si zoberie nerastné suroviny a Európska únia dostane účet to celé zafinancovať," uviedol šéf SaS.

Gröhling sa tiež spýtal, či je možné akceptovať, aby bola časť suverénnej krajiny odovzdaná inej krajine. „Veď sa to môže udiať aj u nás. Veď tie hranice máme veľmi blízko," dodal predseda liberálov. (SITA)

Cirkev sa aktívne zapája do pomoci Ukrajine cez charitu aj farnosti, uviedla Konferencia biskupov Slovenska.

Konferencia biskupov Slovenska to pripomenula v súvislosti s tretím výročím začiatku vojny na Ukrajine, ktoré pripadá na pondelok 24. februára. Predseda KBS, košický arcibiskup metropolita Bernard Bober, pri tejto príležitosti opätovne vyzval k modlitbám, pokániu a konkrétnej pomoci trpiacemu ukrajinskému ľudu.

„Vyplakaných bolo priveľa sĺz, primnoho životov vyhaslo, príliš veľa ľudí prišlo o milované osoby, domov, zdravie, toľkým deťom vyhasol úsmev a rozplynuli sa sny. Na besnenie vojny vždy doplácajú tí najzraniteľnejší a nevinní,“ zdôraznil Bober.

Hoci mierové rokovania zatiaľ výrazne nepokročili, predseda KBS podľa vlastných slov verí, že dialóg a úprimné snahy „všetkých zúčastnených prerušia reťaz nenávisti a zla a vytvoria priestor pre úctu k ľudskému životu a toľko sužovanému ukrajinskému národu“.

„Viac ako kedykoľvek predtým vyzývam na modlitbu a pokánie, nech každý svojím dielom a zodpovednosťou prispeje k uhaseniu vojnového požiaru. Urobme všetko preto, aby si generácie tretie tisícročie pamätali ako čas nádeje, zmierenia a obnovenej dôvery v demokraciu postavenej na základoch kresťanských princípov bratstva a evanjeliovej lásky,“ vyhlásil Bober. (SITA)

Počet dronov vyslaných Ruskom je podľa Ukrajincov rekordný, ide o najväčší počet za jediný útok od začiatku invázie.

Rusko v noci na dnes vyslalo proti Ukrajine 267 dronov. Podľa agentúry AFP to uviedol hovorca ukrajinského vojenského letectva Jurij Ignat.

"Na ukrajinskom nebi bolo videných 267 nepriateľských dronov, čo je rekordný počet za jediný útok od začiatku invázie," napísal Ignat na facebooku.

Na 138 z nich zachytila ukrajinská protivzdušná obrana a 119 ďalších strojov, ktoré podľa Ignatova slúžili ako návnada, "sa stratilo", bez toho, aby spôsobili nejaké škody. Čo sa stalo s poslednými desiatimi, neuviedol.

Ukrajinská armáda ale predtým oznámila, že dronové útoky zasiahli viaceré ukrajinské regióny vrátane hlavného mesta.

Na ruské územie útočia drony zase Kyjev. Ruské ministerstvo obrany dnes ráno napísalo, že ruské jednotky protivzdušnej obrany v noci zostrelili nad šiestimi regiónmi krajiny 20 týchto ukrajinských bezpilotných lietadiel. (ČTK)

U Ukrajincov na Slovensku prevláda podľa prieskumu pocit, že sú prijatí, štvrtina však zažila aj zlú skúsenosť.

Viac ako dve tretiny respondentov vykonávajú na Slovensku platenú prácu. Deti a dospievajúci sú integrovaní v slovenských školách, i keď jazyková bariéra zostáva výzvou. Aj to ukazujú výsledky z najnovšieho prieskumu Slovenskej akadémie vied.

"Viac ako dve tretiny respondentov (67 percent) uviedli, že v súčasnej dobe vykonávajú platenú prácu. Predstavuje to vyššiu mieru ekonomickej aktivity ako v prípade dospelých slovenských občanov, čo je spôsobené najmä nižším podielom dôchodcov medzi ukrajinskou populáciou," priblížil Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.

Takmer dve tretiny utečencov si podľa jeho slov našli prácu na úrovni dosiahnutej kvalifikácie na Ukrajine.

Výsledky výskumu tiež ukazujú, že 93 percent detí vo veku šesť až 14 rokov, ktorých rodičia sa zapojili do prieskumu, navštevuje základné školy, a 89,7 percenta mladých vo veku 15 až 17 rokov pokračuje v štúdiu na stredných školách.

"Napriek vysokému počtu zaškolených detí mnohé z nich narážajú na vážne prekážky pri plnej integrácii do školského prostredia, pričom najvýraznejšou je jazyková bariéra," upozornila Jana Papcunová zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Ľudia z Ukrajiny majú podľa výsledkov záujem o integráciu do slovenskej spoločnosti (napríklad 67,8 percenta respondentov by rado nadviazalo bližší kontakt so Slovákmi) a na Slovensku sa skôr cítia byť prijatí (57,7 percenta). Napriek tomu takmer štvrtina (23,3 percenta) uviedla skúsenosť s neprijatím či zlým zaobchádzaním pre svoj pôvod.

Výskum realizovali štyri pracoviská SAV v spolupráci s agentúrou Focus v novembri minulého roka. Výskumnú vzorku tvorilo 503 respondentov vo veku 18 až 81 rokov, ktorí na Slovensko prišli žiť po vypuknutí vojny na Ukrajine. (TASR)

Moskva počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva stratila 1 180 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 867 180, uviedol na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o sedem tankov, 12 obrnených bojových vozidiel pechoty, 54 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 168 tankov, 21 151 obrnených bojových vozidiel pechoty, 23 582 delostreleckých systémov a 1 296 raketometov.

Vladimir Putin deň pred tretím výročím vojny vyhlásil, že ruskí vojaci na Ukrajine bránia "národné záujmy".

Ruský vodca prisľúbil "nezmenené" odhodlanie posilniť ozbrojené sily krajiny.

"Dnes s rizikom ohrozenia života a s odvahou odhodlane bránia svoju vlasť, národné záujmy a budúcnosť Ruska," povedal Putin vo videu zverejnenom Kremľom pri príležitosti Dňa obrancov vlasti, ktorý pripadá na 23. februára.

"Budeme pokračovať v zlepšovaní bojových schopností armády a námorníctva, ich bojovej pripravenosti ako základnej zložky bezpečnosti Ruska (a) záruky jeho súčasnej a budúcej suverenity," dodal šéf Kremľa.

Putin tiež povedal, že chce dať svojim ozbrojeným silám "nové, moderné modely" zbraní a vybavenia. Agentúra AFP pripomína, že ruská armáda v novembri 2024 po prvýkrát použila vo vojne na Ukrajine balistickú raketu stredného doletu Orešnik, ktorá je schopná niesť jadrové hlavice.

Vojna na Ukrajine vypukla 24. februára 2022. Stala sa najväčším vojnovým konfliktom na európskej pôde od druhej svetovej vojny.

Stanica BBC niekoľko hodín pred Putinovým nedeľňajším vyhlásením informovala, že vo vojne na Ukrajine dosiaľ zahynulo viac ako 95 000 ľudí bojujúcich za ruskú armádu. Ruská redakcia BBC, nezávislá mediálna skupina Mediazona a dobrovoľníci počítajú úmrtia od februára 2022. Spomínaný údaj však podľa BBC nezahŕňa tých ktorí zahynuli v domobrane samozvaných donbaských republík, ktorých počet BBC a Mediazone odhadujú na 21 000 až 23 500 bojovníkov. (TASR)

Rusko v noci podniklo raketové a dronové útoky na Kyjev a ďalšie časti Ukrajiny.

Podľa ukrajinských predstaviteľov si útok v meste Kryvyj Rih vyžiadal jednu obeť. Ukrajinská protivzdušná obrana na sieti Telegram uviedla, že zneškodnila 138 z 267 ruských dronov.

Vzdušné sily dodali, že drony zostrelili nad 13 ukrajinskými oblasťami a 119 ruských dronov sa stratilo, pričom tri z nich leteli smerom na Bielorusko, jeden do Ruska.

Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak na sieti Telegram uviedol, že obeťou raketového útoku v meste Kryvyj Rih bol muž, ktorý zomrel po prevoze do nemocnice. Zranenia utrpeli najmenej piati ľudia, pričom jedna osoba je podľa slov Lysaka vo vážnom stave.

Útok tiež poškodil civilnú infraštruktúru, niekoľko budov a áut. Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila nad oblasťou tri ruské drony, dodal gubernátor.

Pri dronovom útoku v Odeskej oblasti vypukol požiar v dome. Zranenia utrpeli traja ľudia, oznámil oblastný gubernátor Oleh Kiper na Telegrame.

V Záporožskej oblasti sa pri ruských útokoch zranila 53-ročná žena a podľa gubernátora oblasti Oleha Kipera bolo tiež zničených niekoľko domov.

Rusko v niekoľkých vlnách útočilo aj na ukrajinské hlavné mesto. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko informoval, že pri útoku bolo zničených niekoľko domov a áut.

Ukrajinskí predstavitelia v sobotu večer uviedli, že pri ruských útokoch riadenými bombami na obytnú budovu v meste Kosťantynivka v Doneckej oblasti zahynula 70-ročná žena a traja ľudia utrpeli zranenia. Poškodených bolo niekoľko budov.

Obe strany konfliktu popierajú, že by sa počas takmer tri roky trvajúcej vojny zameriavali na civilistov. Avšak vo vojne zahynuli tisíce civilistov, väčšinu Ukrajincov, píše Reuters. (TASR)

Mier na Ukrajine nemožno nanútiť, vyhlásil španielsky premiér Pedro Sánchez pred jeho plánovanou návštevou Kyjeva.

"Mier na Ukrajine a bezpečnosť v Európe sa nedajú nanútiť," uviedol španielsky premiér, ktorý v pondelok navštívi Kyjev, kde si Ukrajina pripomenie tri roky od začiatku ruskej invázie. Akýkoľvek "spravodlivý a trvalý mier" si podľa jeho slov vyžaduje na rokovaniach o ukončení vojny účasť Ukrajiny a Európy.

Reagoval tak na piatkové slová amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý údajne nepovažuje za nevyhnutné, aby bol jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj prítomný na rokovaniach o ukončení vojny medzi Moskvou a Kyjevom.

Pozícia španielskej vlády je podľa Sáncheza veľmi jasná. "Podriadenie sa agresorovi mier neprinesie, skôr, ako dokazuje história, (prinesie) budúce a vážnejšie agresie," zdôraznil premiér.

V závere sa tiež zastal Zelenského, ktorého Trump označil za diktátora. "Zelenskyj bol zvolený za prezidenta... na základe hlasovania Ukrajincov," pripomenul. (TASR)

Talianska premiérka Giorgia Meloniová vyhlásila, že USA a Európa si zostanú blízke aj počas druhej vlády Donalda Trumpa. (TASR)

Spojené kráľovstvo v pondelok predstaví nový balík sankcií proti Moskve. Bude najväčší od začiatku invázie.

Británia tak urobí pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu, informoval britský minister zahraničných vecí David Lammy.

"Zajtra plánujem oznámiť najväčší balík sankcií proti Rusku od prvých dní vojny - oslabujúc ich vojenskú mašinériu a znižujúc príjmy, ktoré podnecujú ničenie Ukrajiny," vyhlásil Lammy.

Britský minister vo svojom vyhlásení zdôraznil vojenskú podporu Spojeného kráľovstva pre Kyjev vrátane prípadného poskytnutia jeho vojakov "ako súčasť mierových síl" a prisľúbeného príspevku troch miliárd libier (3,6 miliárd eur) ročne. V spolupráci s európskymi krajinami a Spojenými štátmi chce dosiahnuť "udržateľný (a) spravodlivý" mier.

"Toto je kritický moment v dejinách Ukrajiny, Británie a celej Európy... Teraz je čas, aby Európa zdvojnásobila našu podporu Ukrajine," dodal Lammy.

Podporu Ukrajine opätovne vyjadril aj britský premiér Keir Starmer, ktorý v sobotu telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Podľa oficiálnych údajov z januára tohto roka Londýn od začiatku konfliktu medzi Kyjevom a Moskvou vo februári 2022 uvalil sankcie na približne 1900 osôb a organizácií s väzbami na vládu ruského prezidenta Vladimira Putina, píše AFP.

Britské sankcie sú podľa agentúry zamerané na ruský finančný, letecký, vojenský a energetický sektor, a to aj prostredníctvom zmrazenia aktív, zákazu cestovania a obchodných obmedzení. (TASR)

Poľský prezident Andrzej Duda sa na Konferencii konzervatívnej politickej akcie (CPAC) stretol s Donaldom Trumpom.

Duda potvrdil blízke vzťahy medzi Varšavou a Washingtonom a vyhlásil, že prítomnosť Spojených štátov v Európe by sa mala posilniť. TASR o tom píše podľa správ agentúry Reuters a portálu Notes from Poland.

"Povedal som, že bezpečnosť Poľska a strednej Európy by sa mala posilniť, ale (Trump) vyhlásil, že ako jeden z najdôveryhodnejších spojencov by som sa nemal obávať," oznámil Duda po stretnutí lídrov.

Trump nazval poľského prezidenta "fantastickým človekom a (jeho) skvelým priateľom" a ich stretnutie podľa Bieleho domu "potvrdilo úzke spojenectvo" medzi krajinami.

Hoci stretnutie Trumpa a Dudu malo pôvodne trvať dlhšie, lídri sa nakoniec stretli s približne hodinovým oneskorením okolo 14.30 h miestneho času (20.30 h SEČ) a hovorili spolu len pár minút, informuje portál Notes from Poland.

"Som spokojný s (dnešným) rozhovorom, pretože sme diskutovali o témach, ktoré sú pre mňa dôležité," uviedol Duda a oznámil, že Trump prisľúbil návštevu Poľska. Žiadny dátum však zatiaľ stanovený nebol.

Poľský prezident sa odmietol vyjadriť k tomu, či diskutovali aj o stredajšej výmene názorov medzi Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Podľa Dudu má Trump záujem "posilniť Ukrajinu, a to aj prostredníctvom hospodárskych väzieb" a je odhodlaný konflikt medzi Kyjevom a Moskvou urýchlene ukončiť.

Trump v stredu nazval Zelenského "diktátorom bez volieb", pretože jeho päťročné funkčné obdobie sa malo skončiť minulý rok, ale z dôvodu vojnového stavu v krajine mu ho ukrajinský parlament predĺžil. Vyjadrenie amerického prezidenta bola reakcia na Zelenského slová, že Trump žije v ruskej "dezinformačnej bubline", pretože povedal, že za vojnu môže Ukrajina. (TASR)

Elon Musk poprel správu Reuters, podľa ktorej sa USA vyhrážali Ukrajine vypnutím Starlinku.

O zachovaní prístupu Ukrajiny k Starlinku sa podľa zdrojov Reuters začalo hovoriť pri rokovaniach medzi americkými a ukrajinskými predstaviteľmi po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol pôvodný návrh amerického ministra financií Scotta Bessenta.

"To nie je pravda. Reuters klame," napísal miliardár k príspevku listu The Kyiv Independent, ktorý agentúrnu informáciu publikoval.

USA sú blízko k dohode s Ukrajinou, ktorá by im zabezpečila podiel na ukrajinskom nerastnom bohatstve, povedal Donald Trump.

Americký prezident to povedal na republikánskej konferencii CPAC. USA podľa Trumpa dostanú späť peniaze vložené do Ukrajiny, ktorá sa už tri roky bráni ruskej agresii.

"Sme dosť blízko k dohode. Dúfam, že sme blízko dohody," povedal Trump na zhromaždení konzervatívcov v National Harbor neďaleko Washingtonu.

USA pripravujú hlasovanie o rezolúcii BR OSN o vojne na Ukrajine.

USA chcú, aby Bezpečnostná rada OSN v pondelok hlasovala o krátkom návrhu rezolúcie, ktorý vyzýva na "rýchle ukončenie" vojny na Ukrajine, nespomína však ukrajinské územie okupované Ruskom. Informovala o tom v sobotu agentúra AFP, píše TASR.

Kyjev a jeho spojenci z Európskej únie pritom rokujú o konkurenčnom návrhu rezolúcie, ktorý plánujú predložiť na hlasovanie Valnému zhromaždeniu OSN pri príležitosti pondelkového tretieho výročia invázie Ruska na Ukrajinu.

Americký text "žiada o rýchle ukončenie konfliktu a ďalej nalieha na dosiahnutie trvalého mieru medzi Ukrajinou a Ruskom". Predložili ho v čase, keď Trumpova vláda začala rozhovory s Moskvou, ktoré sprevádzajú obavy z dohody bez Kyjeva a EÚ.

Podľa diplomatických zdrojov, ktoré sa vyjadrili pre AFP v sobotu, chcú USA návrh predložiť na hlasovanie v pondelok v Bezpečnostnej rade OSN, ktorá je v otázke vojny na Ukrajine paralyzovaná vzhľadom na ruské právo veta.

Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia v piatok návrh privítal ako "dobrý krok", zdôraznil však tiež, že sa nevenuje "koreňom" konfliktu.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio označil pripravovaný návrh v piatok za "jednoduchú, historickú rezolúciu" a vyzval členské štáty OSN, aby ho podporili a tak "vytýčili cestu k mieru".

Rubio v telefonáte s ukrajinským rezortným kolegom Andrijom Sybihom v piatok potvrdil, že Trump je oddaný ukončiť vojnu na Ukrajine, a to aj "účinným konaním" v Bezpečnostnej rade OSN, oznámilo v sobotu jeho ministerstvo. (TASR)