Trump pokračuje v útokoch na Zelenského, nazval ho diktátorom (SME Minúta)

Britský premiér Starmer v telefonáte vyjadril podporu Zelenskému ako demokraticky zvolenému lídrovi Ukrajiny.

Americký prezident Donald Trump predtým Zelenského označil za diktátora.

Starmer tiež vyjadril presvedčenie, že je absolútne rozumné pozastaviť voľby počas vojny, rovnako ako to počas druhej svetovej vojny urobila Británia.

"Premiér znovu vyjadril svoju podporu úsiliu vedenému USA o dosiahnutie trvalého mieru na Ukrajine, ktorý by odradil Rusko od akejkoľvek budúcej agresie," píše sa tiež vo vyhlásení Downing Street, podľa ktorého Starmer zdôraznil potrebu, aby všetci spolupracovali.

Svet stojí pred voľbou či bude s Putinom, alebo s mierom, uviedol Zelenskyj. Stretne sa s vyslancom pre Ukrajinu Kelloggom.

Ukrajinský prezident uviedol, že spoločne s Amerikou a Európou môže byť mier na Ukrajine spoľahlivejší.

Informovala o tom agentúra AFP a stanica Sky News.

Zelenskyj vo svojom pravidelnom videopríhovore uviedol, že sa vo štvrtok stretne s osobitným vyslancom Trumpa pre Ukrajinu Keithom Kelloggom. "Zajtra máme naplánované stretnutie s generálom Kelloggom a je pre nás veľmi dôležité, aby toto stretnutie a naša spolupráca s Amerikou boli konštruktívne," povedal ukrajinský prezident.

"Spoločne s Amerikou a Európou môže byť mier spoľahlivejší, a to je náš cieľ. A najdôležitejšie je, že to nie je len náš cieľ, ale aj spoločný cieľ s našimi partnermi," pokračoval Zelenskyj. Dodal, že sa spolieha na ukrajinskú jednotu a odvahu, a na jednotu Európy a pragmatizmus USA.

"Budúcnosť nie je s Putinom, ale s mierom. A je to voľba pre každého na svete - aj pre mocných - byť s Putinom alebo s mierom. Mali by sme si vybrať mier. Ďakujem všetkým za podporu," uviedol Zelenskyj.

Ukrajina podľa Zelenského chce ukončiť vojnu "od prvej sekundy," keď Rusko vo februári 2022 zaútočilo. Ukrajinský prezident tiež povedal, že chce mierovú dohodu, ktorá zabezpečí, že Moskva už nezaútočí na Ukrajinu.

"Som presvedčený, že ju ukončíme, a to trvalým mierom. A to tak, aby Rusko už nemohlo prísť na Ukrajinu, aby sa Ukrajinci vrátili z ruského zajatia a aby Ukrajina mala budúcnosť," povedal ukrajinský líder a dodal, že ide o normálnu túžbu každého národa.

Ukrajinský prezident sa vyjadril len niekoľko hodín po tom, čo ho jeho americký náprotivok Trump nazval "diktátorom bez volieb". Toto označenie medzičasom odsúdil český prezident Petr Pavel či nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý považuje Trumpov výrok za nesprávny a nebezpečný. Šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková považuje Trumpovo tvrdenie za absurdné.

Vyjadrenie amerického prezidenta však podporil bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorý na sociálnej sieti X napísal, že Trump má "na 200 percent pravdu".

Trump ešte v utorok obvinil Ukrajinu zo zodpovednosti za to, že na ňu pred takmer tromi rokmi Rusko zaútočilo. Zelenskyj nasledujúci deň povedal, že Trump žije v ruskej "dezinformačnej bubline". (TASR)

Riešenie vojny je bez Ukrajiny a Európy neprijateľné, zhodli sa lídri na neformálnom stretnutí v Paríži.

Vyplýva to podľa agentúry Belga zo stanoviska belgickej vlády.

"Všetky zúčastnené krajiny sa zhodli na tom, že Ukrajina má naďalej podporu, že dohoda bez Ukrajiny a bez Európy nie je prijateľnou možnosťou a nemôže viesť k želateľnému výsledku, a že je potrebné prijať krátkodobé rozhodnutia, ktoré dodajú našej pozícii potrebnú silu," zdôraznila vo vyhlásení belgická vláda.

Pondelňajšiu a stredajšiu schôdzku v Paríži za účasti viacerých európskych i ďalších predstaviteľov zvolal Macron v reakcii na vyjadrenia zástupcov Spojených štátov, ktorí naznačili, že Európa nebude zohrávať žiadnu úlohu v mierových rozhovoroch. Nepozvané krajiny Európskej únie tento formát skritizovali.

Snahou stretnutí bolo podľa agentúry AFP skoordinovať európsku reakciu na to, čo po zmene americkej politiky Macron nazval "existenčnou hrozbou" zo strany Ruska.

V metropole Francúzska sa podľa denníka The Guardian malo okrem iného diskutovať o obranných kapacitách, ktoré by Európa mohla poskytnúť Ukrajine na zabezpečenie bezpečnostných záruk, vrátane plánu na "automatické členstvo Ukrajiny v NATO" v prípade jasného porušenia prímeria zo strany Ruska.

Pondelňajší summit v Paríži sa však skončil bez konkrétneho vyhlásenia, pretože lídri sa nedohodli na vyslaní vojakov, ktorí by kontrolovali dodržiavanie prípadnej mierovej dohody. Opäť sa len vyjadrili frázovito o pomoci Ukrajine a zvýšení výdavkov na obranu, zhodnotil magazín Politico. (TASR)

Postoj Francúzska a jeho partnerov je jasný a jednotný. Prajeme si trvalý a pevný mier na Ukrajine, uviedol Macron.

Francúzsky prezident v Paríži pokračoval v konzultáciách s lídrami z 19 štátov vrátane Kanady s cieľom nájsť spoločnú pozíciu k Ukrajine a kolektívnej obrane, informoval spravodajský web France24.

Po rokovaní Macron v statuse na sieti X napísal, že "postoj Francúzska a jeho partnerov je jasný a jednotný. Prajeme si trvalý a pevný mier na Ukrajine".

France24 doplnil, že táto videokonferencia sa uskutočnila v čase, keď prezidenti USA a Ruska - Trump a Putin - pripravujú svoj summit s cieľom normalizovať svoje vzťahy.

V Paríži boli stredu osobne prítomní iba dočasný rumunský prezident Ilie Bolojan, ktorého krajinou od zrušenia prezidentských volieb otriasla politická kríza, a luxemburský premiér Luc Frieden.

Prostredníctvom videokonferencie sa do rokovania zapojili hlavy štátov a vlád troch pobaltských štátov, ako aj Belgicka, Bulharska, Cypru, Česka, Fínska, Grécka, Chorvátska, Írska, Islandu, Portugalska, Slovinska, Švédska, ako aj kanadský premiér Justin Trudeau.

V pondelok sa v Paríži konal prvý neformálny minisummit za účasti lídrov siedmich európskych krajín vrátane Spojeného kráľovstva. Macron v rozhovore pre francúzsku tlač ozrejmil, že na nej vládol spoločný názor, že Rusko predstavuje pre Európanov existenčnú hrozbu".

Okrem tohto konsenzu prebieha v Európe aj diskusia medzi zástancami a odporcami vojenského nasadenia na Ukrajine s cieľom presadiť možné ukončenie bojov. Macron pritom ubezpečil, že Francúzsko sa nechystá vyslať na front na Ukrajinu svoje pozemné jednotky.

Tieto diskusie sa podľa agentúry DPA konajú v čase, keď Európa čelí zásadnej otázke: ako reagovať na dramatický posun Spojených štátov v ich politike voči Ukrajine. Washington sa totiž snaží dotlačiť Zelenského a Putina k rokovaniam a chcú preniesť zodpovednosť za implementáciu mierovej dohody na Európu. (TASR)

Po ruských útokoch na ukrajinské mestá hlásia úrady najmenej dvoch mŕtvych a osem zranených.

Podľa ruského gubernátora zabil ukrajinský dron obyvateľov ruskej dediny.

Päťdesiatročný muž prišiel o život a 60-ročná žena utrpela zranenia pri ruskom ostreľovaní Kupianska na severovýchode Ukrajiny, oznámil šéf Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

Ostreľovanie poškodilo najmenej desať súkromných domov, dodal.

O najmenej jednom mŕtvom a siedmich ranených po ruskom bombardovaní mesta Kosťantinivka na východe krajiny informoval šéf Doneckej oblasti Vadym Filaškin. Upozornil, že pod troskami sa môže nájsť ešte jeden človek. Rusi zhodili na mesto štyri riadené letecké bomby, ktoré poničili desiatky domov.

Pri útoku ukrajinského dronu na autobus v ruskej dedine Kolychalino zahynul miestny obyvateľ, jedna z cestujúcich bola zranená, napísal na sociálnej sieti Vjačeslav Gladkov, gubernátor Belgorodskej oblasti, ktorá susedí s Ukrajinou.

Podobné incidenty v pohraničných regiónoch sú v treťom roku vojny Ruska proti Ukrajine časté. Moskva aj Kyjev tvrdia, že neútočia na civilistov a civilné objekty, ale OSN medzitým potvrdila, že vo vojne rozpútanej Putinom zahynuli tisíce civilistov, vrátane žien a detí. (ČTK)

Francúzsky prezident a britský premiér na budúci týždeň navštívia Washington, potvrdil Trumpov poradca.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Waltz bol jedným z členov americkej delegácie, ktorá v utorok v Saudskej Arábii rokovala s ruskými predstaviteľmi. Okrem neho boli za americkú stranu prítomní aj šéf diplomacie Marco Rubio a vyslanec amerického prezidenta pre Blízky východ Steve Witkoff.

Rusko zastupoval minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov. Ukrajinskí ani európski predstavitelia na schôdzku pozvaní neboli.

"Práve som telefonoval so svojimi kolegami zo Spojeného kráľovstva, Francúzska a Nemecka a povedal som im, že vítame, keď Európa vstúpi do hry a ponúkne bezpečnostné záruky. Vítame Európu. Už roky ju žiadame, aby sa posilnila a viac prispela nielen na svoju vlastnú obranu, ale aj na obranu Ukrajiny," povedal Waltz v rozhovore pre stanicu Fox News, v ktorom avizoval návštevu Macrona a Starmera.

Na otázku, aké sú šance na dosiahnutie mierovej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou, Waltz povedal, že USA sa angažujú na všetkých stranách. Ďalším krokom podľa neho bude vymenovanie technických tímov, ktoré začnú hovoriť o ďalších podrobnostiach. (TASR)

Nazvať Zelenského diktátorom si vyžaduje veľkú dávku cynizmu, vyhlásil český prezident Pavel.

Reagoval tak na výroky Trumpa, ktorý ukrajinskú hlavu štátu označil za "diktátora bez volieb", ktorý odviedol hroznú prácu.

"Akú hodnotu by mali voľby konané v krajine, ktorá sa už tri roky bráni agresii susednej jadrovej veľmoci? Ako zorganizovať voľby s pätinou územia obsadenou okupačnými vojskami a pod každodenným ostreľovaním celej krajiny? Nazvať prezidenta takejto krajiny diktátorom vyžaduje veľkú dávku cynizmu, "uviedol Pavel.

Na Ukrajine platí od napadnutia Ruskom vo februári 2022 vojnový stav, ktorý voľby usporiadať neumožňuje.

Upieranie demokratickej legitimity Zelenskému zo strany Trumpa je zlé a nebezpečné, uviedol kancelár Scholz.

V reakcii pre Der Spiegel tiež zdôraznil, že vojnu začalo Rusko. Trump dnes Zelenského označil za diktátora. Aj ďalší nemeckí politici to odsudzujú.

Trump na sociálnej sieti Truth Social o Zelenskom písal ako o "diktátorovi bez volieb", ktorý odviedol hroznú prácu a mal by radšej konať rýchlo, inak mu nezostane žiadna krajina.

"Je jednoducho zlé a nebezpečné upierať prezidentovi Zelenskému demokratickú legitimitu," reagoval Scholz. "Správne je, že Zelenskyj je zvoleným prezidentom Ukrajiny. To, že sa uprostred vojny nemôžu uskutočniť riadne voľby, je v súlade s ukrajinskou ústavou a volebnými zákonmi. Nikto by nemal tvrdiť nič iné," doplnil.

Ukrajinský vojak Ivan Baňas, ktorého sa na názor pýtala agentúra AFP, priznal, že má problém "stráviť" Trumpove absurdné výroky o vojne, Ukrajine a jej prezidentovi.

"Myslím si, že nielen ja, ale aj každý Ukrajinec, sme si urobili vlastné závery o tom, kto je Trump," povedal Baňas pre AFP. "Obviňovať Ukrajinu zo začatia vojny je asi druh absurdity. Ako Ukrajinci to nemôžeme pochopiť," dodal.

Seniorka, ktorá sa AFP predstavila ako Svitlana, podľa vlastných slov "nemôže uveriť tomu", že by vodca Spojených štátov mohol podľahnúť "moskovským rozprávkam". "Rozprávať sa s týmto špinavcom Putinom, zlodejom, Hitlerom 21. storočia, to je veľmi, veľmi nesprávne," povedala. Podľa nej Trumpove vyhlásenia pôsobili dojmom, akoby boli doručené priamo "z moskovského Kremľa". "Je to, ako keby to všetko písali pre neho... Je pod vplyvom" ruskej propagandy, uviedla.

Študent Valerij však podľa AFP nabáda k opatrnosti. Podľa neho je príliš skoro povedať, či Trumpova politika zameraná na ukončenie vojny bude na úkor Ukrajiny. "Keďže od zmeny (na poste) prezidenta v USA uplynul iba mesiac, myslím si, že Trumpova politika voči Ukrajine je stále neznáma," povedal 20-ročný mladík. (ČTK, TASR)

Premiér kritizoval neformálny summit o Ukrajine a bezpečnosti Európy v Paríži. Krajinám odkázal, aby "nevyplakávali".

Slovensko podľa jeho slov na takýchto "bojových stretnutiach" nemá čo robiť. Telefonicky o tom informoval aj predsedu Európskej rady Antónia Costu.

Tieto stretnutia sú podľa Fica výsledkom úplne zbytočnej nervozity, do ktorej sa EÚ dostáva vlastným pričinením. 

"Nervózni sme, keď nám americký viceprezident v Mníchove povie pravdu. Nervózni sme, keď nás USA a Rusko nevolajú za rokovací stôl o mieri na Ukrajine," vyhlásil premiér vo videu na sociálnej sieti.

Zvolať by sa podľa neho mal riadny summit všetkých členských krajín EÚ a "naliať si čisté víno". 

"Svet vo februári 2025 je úplne iný, ako svet v decembri 2024. A buď to akceptujeme a zareagujeme na to, alebo sa opäť rozplačeme a budeme robiť všelijaké trucpodniky," skonštatoval predseda vlády. (TASR)

Dánsko v nasledujúcich dvoch rokoch vyčlení na obranné výdavky dodatočných 50 miliárd dánskych korún.

Uviedla to dánska premiérka Mette Frederiksenová. Na tlačovej konferencii povedala, že finančné prostriedky smerujú armáde s odkazom: „Nakupujte, nakupujte, nakupujte“.

„Nakupujte všetko, čo môže prispieť k silnejšej obrane a tým aj k silnejšiemu odstrašeniu tu a teraz,“ vyhlásila Frederiksenová s tým, že je nevyhnutné konať rýchlo.

Premiérka upozornila na narastajúcu hrozbu zo strany Moskvy. „Čelíme agresívnemu Rusku, ktoré sa vyzbrojuje. Rusko vyprodukuje za tri mesiace viac munície, ako NATO za celý rok,“ konštatovala.

Dodatočné financie zvýšia dánske obranné výdavky na tri percentá hrubého domáceho produktu, čo podľa Frederiksenovej predstavuje „najvyššiu úroveň za viac než polstoročie.“ (SITA)

Informácie o údajnej pomoci od Spojených štátov vo výške 500 miliárd dolárov nie sú pravdivé, vyhlásil Zelenskyj.

Ukrajinský líder požiadavky na vrátenie týchto prostriedkov v podobe prírodných nerastných surovín alebo iných zdrojov krajiny označil za „neopodstatnené reči“. 

„Vojna nás stála 320 miliárd dolárov. Ukrajinskí daňoví poplatníci zaplatili 120 miliárd dolárov, zatiaľ čo USA a európski spojenci poskytli 200 miliárd dolárov. Spojené štáty nám poskytli zbrane v hodnote približne 67 miliárd dolárov a 31,5 miliardy dolárov ako priamu finančnú podporu štátneho rozpočtu,“ uviedol Zelenskyj.

„Samozrejme, existovali rôzne iné programy pomoci. Sme vďační za humanitárnu podporu, ale nemôžeme tvrdiť, že celková hodnota pomoci dosiahla 500 miliárd dolárov, a už vôbec nie brať ohľad na požiadavky na jej splatenie nerastnými surovinami či niečím iným. To nie je seriózna diskusia. Sme však pripravení rokovať o vážnych dohodách. Potrebujeme bezpečnostné záruky,“ dodal Zelenskyj. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajina musí byť súčasťou akýchkoľvek rozhovorov o svojej budúcnosti, uviedol kanadský premiér Trudeau.

Informuje o tom agentúra AFP.

"Je to základný princíp pre Kanadu a pre väčšinu našich spojencov. Nič o Ukrajine bez Ukrajiny," povedal Trudeau pred summitom o konflikte a európskej bezpečnosti, ktorý hostí francúzsky prezident Emmanuel Macron v Paríži.

Kanadský premiér tiež reagoval na Trumpa, ktorý naznačil, že za ruskú inváziu na Ukrajinu a následnú vojnu je zodpovedný Zelenskyj.

"Mali sme pravidlá týkajúce sa hraníc a nenapádania susedov, ktoré sa Rusko pred niekoľkými rokmi rozhodlo úmyselne porušiť," vyhlásil Trudeau.

Podľa neho toto konanie ohrozuje nielen schopnosť Ukrajincov rozhodovať o vlastnej budúcnosti, ale aj "všetky naše demokracie, všetky pravidlá, ktoré nám zabezpečujú bezpečnosť a prosperitu". (TASR)

Trump v ďalšom útoku označil Zelenského za "diktátora bez volieb", ktorý odviedol hroznú prácu.

V príspevku na sociálnej sieti Truth Social tiež Zelenského vyzval, aby konal rýchlo, inak mu nezostane žiadna krajina.

Ukrajina sa už tri roky bráni ruskej agresii, a Trump tvrdí, že sa mu úspešne darí vyjednávať koniec vojny. Jeho postoj si pochvaľuje Kremeľ.

"Vezmite si, že skromne úspešný komik Volodymyr Zelenskyj prehovoril Spojené štáty americké, aby minuli 350 miliárd dolárov a išli do vojny, ktorú nemožno vyhrať," napísal v úvode svojho príspevku Trump, ktorý tak znovu použil sumu, ktorá ani podľa amerických údajov nezodpovedá skutočnosti.

Podľa webu amerického ministerstva obrany doterajšia bezpečnostná pomoc pre Ukrajinu zo strany USA predstavovala 67 miliárd dolárov, celková pomoc potom podľa nemeckého hospodárskeho inštitútu IfW okolo 88 miliárd dolárov.

Trump za doterajší prístup ku konfliktu kritizoval svojho predchodcu Bidena a zdôraznil, že "táto vojna je oveľa dôležitejšia pre Európu ako pre nás - oddeľuje nás veľký krásny oceán".

Zelenského potom kritizoval za to, že odmieta usporiadať prezidentské voľby a má veľmi malú podporu Ukrajincov. Jediné, v čom bol dobrý, bolo to, že sa mu darilo Bidena vodiť za nos, myslí si Trump. "Diktátor bez volieb, Zelenskyj by mal radšej konať rýchlo, inak mu nezostane žiadna krajina," napísal ďalej americký prezident, podľa ktorého by Zelenskyj pravdepodobne chcel, aby vojna pokračovala.

Na Ukrajine platí od napadnutia Ruskom vo februári 2022 vojnový stav, ktorý voľby usporiadať neumožňuje.

Na konci svojho príspevku Trump tvrdí, že vo vojne zbytočne zomreli milióny ľudí, čo tiež nezodpovedá žiadnemu z doterajších údajov spojencov, podľa ktorých zomreli alebo utrpeli zranenia stovky tisíc ľudí. (ČTK)

Európa by sa mala zbaviť šoku z vyhlásení Donalda Trumpa a začať konať tak, by sa Ukrajina ubránila, tvrdí Boris Johnson.

Bývalý britský premiér Johnson poukázal na 300 miliárd dolárov zmrazených ruských aktív, najmä v Belgicku.

„To je hotovosť, ktorá by mohla a mala by byť použitá na zaplatenie Ukrajine a kompenzáciu USA za ich podporu," povedal Johnson a obvinil Európu, že bráni použitiu týchto finančných prostriedkov.

Johnson však nesúhlasí s požiadavkou Trumpa, aby Ukrajina zorganizovala voľby. „Samozrejme, že krajina, ktorá je terčom násilnej invázie by nemala organizovať voľby. V Spojenom kráľovstve neboli v rokoch 1935 až 1945 žiadne všeobecné voľby," uviedol Johnson.

Podľa britského expremiéra tiež nie je pravda, že ukrajinského prezidenta podporujú len štyri percentá obyvateľov krajiny, ako to povedal šéf Bieleho domu.

V skutočnosti podľa neho Volodymyra Zelenského podporuje taký podiel Ukrajincov, aký je podiel Američanov podporujúcich Trumpa.

Putin hovorilo úspešnom prieniku ruskej armády do Sumskej oblasti, čo ukrajinské velenie nepotvrdilo.

Ruský prezident tvrdil, že ofenzíva na severovýchode Ukrajiny sa odohráva "po celej línii bojového kontaktu".

"Putinovo tvrdenie o rozsiahlej ruskej ofenzíve je lož," vyhlásil šéf Centra pre boj proti dezinformáciám pri Rade národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Andrij Kovalenko, ktorý pripustil, že ruská prieskumná jednotka sa síce pokúsila prejsť na ukrajinské územie, bola však zničená.

Údajný ruský prienik nepotvrdila ani ukrajinská pohraničná služba, ani operatívna skupiny Kursk ukrajinských ozbrojených síl, ktorá v danom sektore pôsobí.

Putin o údajnej ofenzíve informoval, keď odpovedal na otázky novinárov počas návštevy závodu na výrobu dronov v Petrohrade.

Dodal, že "prakticky pred hodinou" mu podali hlásenie, podľa ktorého vojaci z 810. brigády v noci na stredu prekročili hranicu Ruskej federácie a Ukrajiny a dostali sa "na nepriateľské územie".

Podľa ruského prezidenta sa ofenzíva odohráva "po celej línii bojového kontaktu".

Agentúra AFP konštatovala, že ak sa správy o ruskej ofenzíve potvrdia, mohlo by ísť o prvý pozemný útok na Sumskú oblasť od roku 2022, keď ruská armáda z tejto časti Ukrajiny ustúpila.

AFP dodala, že 810. brigáda bola dislokovaná v Kurskej oblasti na západe Ruska, ktorá hraničí so Sumskou oblasťou Ukrajiny. (TASR)

Na Trumpove názory o príčinách vypuknutia vojny na Ukrajine zareagoval ukrajinský spravodajský portál Kyiv Independent.

Daryna Ševčenková z redakcie portálu v príspevku na sociálnej sieti upozornila, že po svete kolujú mnohé teórie o tom, kto a prečo spôsobil konflikt

"Takže The Kyiv Independent urobil hlboký analytický článok o tejto problematike, aby odpovedal na všetky otázky, ktoré by ste mohli mať," napísala Ševčenková s odkazom na text s veľkou fotkou amerického prezidenta a nadpisom "Kto začal s vojnou na Ukrajine?", pod ktorou bolo napísané iba jedno slovo ako odpoveď: Rusko.

Putin považuje rokovania americko-ruskej delegácie v Saudskej Arábii za prvý krok k obnoveniu spolupráce.

Americko-ruské utorňajšie rokovania v Rijáde trvali približne 4,5 hodiny. Viedli ich americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov.

Ukrajinskí ani európski predstavitelia na ne pozvaní neboli. Rubio a Lavrov sa na rokovaniach dohodli na vytvorení tímov na vysokej úrovni, ktoré budú rokovať o spôsobe ukončenia vojny.

"(O rozhovoroch) som bol informovaný. Hodnotím ich pozitívne, priniesli výsledok," povedal Putin. "Podľa môjho názoru sme urobili prvý krok k obnoveniu spolupráce v rôznych oblastiach spoločného záujmu," dodal.

Menovite spomenul Blízky východ, Ukrajinu, energetiku i vesmír.

Zástupcovia USA v Saudskej Arábii podľa ruského prezidenta preukázali, že sú "úplne iní ľudia". "Boli otvorení procesu vyjednávania, nemali žiadne predsudky a neposudzovali to, čo bolo urobené v minulosti," povedal novinárom v Petrohrade.

Putin v reakcii na neúčasť zástupcov Európy a Ukrajiny v Rijáde uviedol, že Rusko nikdy neodmietalo rozhovory s európskymi predstaviteľmi alebo Kyjevom. Naopak, to oni podľa neho s Moskvou nechceli rokovať alebo úplne zastavili kontakty.

"Ukrajinu nikto vylučuje," zdôraznil Putin. Reakciu Kyjeva na rokovania medzi USA a Ruskom preto označil za "hysterickú". Aj Spojené štáty podľa Putina zastávajú názor, že do procesu vyjednávania by malo byť zapojené Rusko aj Ukrajina.

Bez zvyšovania dôvery medzi USA a Ruskom nie je podľa šéfa Kremľa možné vyriešiť viacero otázok - predovšetkým vojnu na Ukrajine. Potrebné je podľa neho vyjasniť si aj záležitosť predĺženia platnosti zmluvy o jadrovom odzbrojení New START, ktorá vyprší 5. februára 2026.

Zmluva New START je poslednou platnou dohodou o kontrole zbrojenia medzi najväčšími jadrovými mocnosťami - Ruskom a USA. Zmluvu podpísali v roku 2010 v Prahe vtedajší ruský prezident Dmitrij Medvedev a prezident USA Barack Obama, do platnosti vstúpila vo februári 2011.

Putin v stredu takisto zopakoval, že má záujem stretnúť sa so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom, ale takáto schôdzka si vzhľadom na úroveň rusko-amerických vzťahov vyžaduje dôkladnú prípravu. "Sme v takej situácii, že nestačí, aby stretnutie bolo len o tom, že si dáme čaj alebo kávu, sadneme si a porozprávame sa o budúcnosti," skonštatoval Putin.

Bez ďalších podrobností dodal, že americký prezident, ktorý v predvolebnej kampani sľuboval, že urýchlene ukončí vojnu na Ukrajinu, "prirodzene" zmenil svoj postoj po nástupe do úradu, keď začal dostávať spravodajské informácie.

UPOZORNENIE: Správa bola rozšírená o 2., 4., 5., 6., 9. a 10. odsek a doplnená v 3. odseku. (TASR)

Bez podpory USA to bude mať Ukrajina ťažké, vyhlásil šéf ukrajinského vojenského spravodajstva Budanov.

„Buďme úprimní: Bez Spojených štátov to pre nás bude dosť ťažké. A musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zachovali ich podporu Ukrajine," povedal generálporučík Kyrylo Budanov pre poľský portál Defence24.

Vyjadril pritom presvedčenie, že spolupráca medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou je vzájomne výhodná a je dôležité zachovať si podporu USA.

Budanov dodal, že Ukrajina dúfa v ďalší rozvoj a prehĺbenie úzkej spolupráce s Poľskom. „Rusko sa vždy snažilo a bude sa snažiť vraziť klin do našich vzťahov, ale dúfame v múdrosť našich národov a vlád," poznamenal. (SITA)

Francúzsko nepozná dôvody , prečo Trump naznačil, že za ruskú inváziu na Ukrajinu je zodpovedný ukrajinský prezident.

Hovorkyňa francúzskej vlády Sophie Primasová dodala, že americký prezident Trump za posledných pár dní urobil mnoho komentárov o Ukrajine bez toho, aby sa poradil so svojimi európskymi spojencami.

"Nerozumieme celkom (tej) americkej logike," povedala novinárom Primasová, pričom poukázala na "rôzne, rôznorodé a často nepochopiteľné komentáre prezidenta Trumpa".

Trumpov útok proti Zelenskému je súčasťou série "ťažko pochopiteľných" poznámok, ktoré vyvolávajú otázky o "koherencii" amerického postoja v tomto konflikte, uviedla Primasová podľa televízie BFM.

Pred stredajšími rokovaniami o Ukrajine v Paríži, ktoré zvolal Macron, švédsky premiér Ulf Kristersson priznal, že v Európskej únii síce nepanuje úplná zhoda o tom, ako ďalej postupovať, no napriek tomu sa krajinám v rámci EÚ podarilo veľa dosiahnuť.

Dodal, že pre podporovateľov Ukrajiny je dôležité urobiť všetko pre to, aby sa Kyjev dostal do silnej pozície.

Kristersson varoval pred vierou v to, že Rusko chce rokovať o mieri. "V tomto bode si nie som vôbec istý. Musíme si teda zachovať chladnú hlavu a naďalej podporovať Ukrajinu," zdôraznil. (TASR)

Kremeľ potvrdil rokovanie s USA o možnosti konania volieb na Ukrajine počas stretnutia v Rijáde.

"Takéto rozhodnutie samozrejme nemôže byť prijaté v Moskve alebo Washingtone," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Podľa agentúry DPA vykresľuje Moskva Zelenského ako nelegitímneho lídra a dlhodobo vyzýva na voľby, ktoré by viedli k jeho výmene.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump využíva zraniteľnosť napadnutého národa. Čo dohodli USA s Ruskom? Čítajte 

Na Ukrajine je od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 vyhlásený vojnový stav, v ktorom sa nemôžu voľby konať.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump vyostril kritiku voči Zelenskému, ten ho zaradil do bubliny spolu s Ficom a Orbánom Čítajte 

Podľa DPA v je krajine zhoda na tom, že voľby by sa počas pretrvávajúcich bojov nemali konať, pretože by bolo ťažké zabezpečiť účasť vojakov a utečencov. (TASR)

V druhom štvrťroku 2sa na ruský trh vráti viacero amerických spoločností, očakáva Ruský fond priamych investícií.

"Ruský fond priamych investícií očakáva, že niekoľko amerických spoločností sa vráti na ruský trh už v druhom štvrťroku tohto roka. Proces návratu však nebude pre americké spoločnosti jednoduchý, pretože mnohé medzery na trhu sú už obsadené inými," uviedol riaditeľ fondu Kirill Dmitrijev.

Americké podniky podľa neho po odchode z Ruska stratili viac ako 300 miliárd dolárov (287,16 miliardy eur).

Podľa údajov, ktoré poskytol šéf fondu v utorok 18. februára agentúre Reuters, väčšina strát vznikla v sektore informačných technológií a médií (123 miliárd USD).

Podniky zo spotrebiteľského sektora a zdravotníctva stratili 94 miliárd dolárov, nasledovali finančné spoločnosti (71 miliárd USD), priemysel (26 miliárd USD) a energetický sektor (10 miliárd USD).

Celkové straty, ktoré utrpeli americké podniky, tak podľa fondu predstavujú približne 324 miliárd USD. "Veľa aktív bolo predaných v podstate za veľmi nízke ceny, s obrovskou zľavou," dodal Dmitrijev. (TASR)

Macronov prístup k rokovaniam o vojne na Ukrajine triešti EÚ a fragmentuje na menšie časti, povedal prezident Pellegrini.

"Európa po tom, čo pocítila tvrdé vyjadrenia zo strany Spojených štátov, po tom, ako uvidela, že rokovania o mieri najprv budú prebiehať medzi Spojenými štátmi a Ruskom, dokonca bez Ukrajiny, volala po zjednotení a spojení sa a hľadaní nejakého európskeho postoja k tejto veci," povedal Pellegrini počas návštevy Komárna.

"Najprv summit, kde spolu s Veľkou Britániou bolo len pár vybraných krajín, teraz ďalší summit, ktorý má byť dnes, kde je ďalšia nejaká skupina krajín, kde som neporozumel, prečo tam nie je nielen Maďarsko a Slovensko, hoc my priamo susedíme s krajinou konfliktu. Zvláštne! Nerozumiem, ako nemôže byť na summit o budúcnosti Ukrajiny a povojnového usporiadania prizvaná krajina, ktorá hraničí s krajinou, kde ten vojnový konflikt je. Krajina, ktorá hraničí s krajinou, kde sa má hovoriť o trvale udržateľnom mieri," podotkla hlava štátu a podčiarkla, že to, čo robí francúzsky prezident, neprispieva k jednote. (TASR)

Maďarsko výrazne ovplyvnilo 16. balík sankcií EÚ proti Rusku, uviedol minister zahraničných vecí Szijjártó.

Nový balík sankcií podľa ministra zahŕňa najmä ústupky pre Maďarsko v oblasti používania ruskej ropy a ropných produktov.

"Úspešne sme vybojovali, aby 16. sankčný balík umožnil Maďarsku odteraz používať produkty vyrobené z ruskej surovej ropy, spracované v bratislavskej rafinérii Slovnaft a dovážané spoločnosťou Mol, čo výrazne zvyšuje energetickú bezpečnosť Maďarska," spresnil.

Szijjártó ďalej tvrdí, že došlo tiež k vyňatiu zariadení potrebných na údržbu ropovodu Družba. Tie sú podľa jeho slov potrebné na prevádzku a údržbu medzinárodnej meracej stanice ropovodu.

Šéf maďarskej diplomacie tvrdí, že viacerí európski lídri žiadali balík sankcií, ale pre Budapešť sa namiesto toho stal "balíkom ústupkov", pokiaľ ide o ropné produkty, prevádzku ropovodu Družba a údržbu budapeštianskeho metra.

"Okrem toho sme zabránili sankciám voči 27 osobám a organizáciám. Opäť chceli uvaliť sankcie proti najvyššiemu predstaviteľovi ruskej pravoslávnej cirkvi patriarchovi Kirillovi, čomu sme zabránili, pretože ak na sankčný zoznam zahrnieme aj náboženských predstaviteľov, stratia cirkvi možnosť konať v záujme mieru," vyhlásil.

Maďarsko podľa Szijjártóa zabránilo aj zaradeniu Ruského olympijského výboru a dvoch futbalových tímov na sankčný zoznam. Podľa jeho slov by ich zaradenie "zosmiešnilo celý operačný mechanizmus Európskej únie". (TASR)

Americký návrh dohody o ťažbe nerastných surovín na Ukrajine by sa mal prepracovať, povedal ukrajinský prezident.

Dohodu minulý týždeň predostrel minister financií USA. Volodymyr Zelenskyj ju nepovažuje za férovú, keďže jej súčasťou nie sú bezpečnostné záruky pre Ukrajinu.

"Povedal som: Tento dokument nie je pripravený, nepodpíšeme ho. Na tomto dokumente musíte ďalej popracovať," citovala Zelenského Anadolu.

"Som vždy otvorený tomu, aby sa investovalo do našej krajiny, do našich prírodných zdrojov. Ale ak máme niečo dať, mali by sme za to niečo dostať. Myslím si, že v tom spočíva spravodlivosť," povedal prezident.

Podľa medializovaných informácií v návrhu dohody, ktorý minulý týždeň Zelenskému predstavil americký minister financií Scott Bessent, USA od Ukrajiny požadujú polovicu všetkých jej zásob nerastných surovín vrátane kovov ako lítium, titán alebo urán.

Kyjev by tieto zdroje mal Washingtonu poskytnúť výmenou za doterajšiu pomoc, ktorú distribuovala predchádzajúca administratíva prezidenta Joea Bidena.

Podľa súčasného prezidenta Donalda Trumpa USA od Ukrajiny potrebujú až 500 miliárd dolárov za doterajšiu vojenskú pomoc.

Portál Politico upozorňuje, že ide o omnoho väčšiu sumu ako celá doterajšia americká pomoc pre Ukrajinu. Dohoda taktiež nezahŕňala žiadne bezpečnostné záruky zo strany USA. (TASR)

V Paríži sa uskutoční druhý summit o Ukrajine a európskej bezpečnosti za účasti širšej skupiny spojencov.

Konať sa má v hybridnom formáte, pričom viacerí predstavitelia krajín sa pripoja prostredníctvom videohovoru.

Na prvom narýchlo zvolanom zasadnutí v pondelok boli lídri Francúzska, Británie, Nemecka, Holandska, Dánska, Španielska, Talianska a Poľska, ako aj lídri inštitúcií EÚ a NATO.

Nepozvanie ďalších krajín z dvadsaťsedmičky vnímali viaceré štáty ako Česko či Slovinsko kriticky.

Podľa agentúry Reuters a denníka The Guardian však tentoraz dostali pozvánku aj Litva, Estónsko, Lotyšsko, Česká republika, Grécko, Fínsko, Rumunsko, Švédsko a Belgicko, ako aj mimoúnijné krajiny Kanada a Nórsko. Elyzejský palác tieto informácie nepotvrdil.

Cieľom stretnutí organizovaných Francúzskom je posúdiť plány amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine.

Macron stretnutie tiež zorganizoval s cieľom iniciovať konzultácie o situácii a bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ako aj výzvach pre bezpečnosť v Európe.

Pondelňajší summit v Paríži sa podľa portálov Politico a Euronews skončil bez konkrétneho vyhlásenia, pretože lídri sa nedohodli na vyslaní vojakov, ktorí by kontrolovali dodržiavanie prípadnej mierovej dohody.

Opäť sa len vyjadrili frázovito o pomoci Ukrajine a zvýšení výdavkov na obranu, napísalo Politico. (TASR)

Doba poskytovania príspevku za ubytovanie nových odídencov z Ukrajiny sa od marca skráti z doterajších 120 dní na 60 dní.

Rozhodla o tom na návrh rezort vnútra vláda.

Uvedená zmena sa týka fyzických osôb, ktoré poskytnú bezodplatné ubytovanie odídencom, ako aj právnických osôb, ktoré poskytujú ubytovanie odídencom v nebytovej budove slúžiacej na krátkodobé ubytovanie, ak sa takéto ubytovanie neposkytuje na základe oprávnenia podľa živnostenského zákona.

Zmena je podľa ministerstva vnútra dôsledkom novelizácie zákona o pobyte cudzincov, ktorou sa mení aj zákon o azyle. (SITA)

Putin sa nevzdal cieľa prevziať úplnú kontrolu nad Ukrajinou, tvrdia zdroje zo západných tajných služieb.

Podľa televízie NBC je toto hodnotenie v rozpore s tvrdením amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý verí tomu, že Putin naozaj chce mier.

Reportéri NBC News hovorili so štyrmi predstaviteľmi západných spravodajských služieb a dvoma predstaviteľmi amerického Kongresu.

Všetkých šesť zdrojov NBC News naznačilo, že podľa aktuálnych spravodajských poznatkov Putin naďalej verí, že si dokáže poradiť s Ukrajinou a Európou, aby sa nakoniec zmocnil celého ukrajinského územia.

Zdroj z Kongresu uviedol, že USA nevidia žiadne náznaky, „že by Putin práve teraz mal záujem o skutočnú mierovú dohodu“

. Západný spravodajský zdroj poznamenal, že Putin si napriek ťažkým ruským stratám na bojisku „myslí, že vyhráva“.

Zdroje sa zhodujú v tom, že ruský diktátor by mohol súhlasiť s prímerím" na Ukrajine, pretože by to poskytlo čas na obnovu jeho ozbrojených síl.

Sú zároveň skeptickí, pokiaľ ide o Putinovu ochotu dosiahnuť skutočný mier, ale domnievajú sa, že by mohol použiť „mierové rozhovory“ na odhadnutie možných ústupkov a pokúsiť sa znovu vstúpiť na medzinárodnú scénu.

Zdroje NBC News si tiež myslia, že Putin neplánuje stiahnuť ruské jednotky z Ukrajiny alebo premiestniť akékoľvek sily či vybavenie preč zo západného Ruska. (SITA)

Stretnutie prezidentov Putina a Trumpa by sa mohlo uskutočniť už koncom februára, povedal hovorca Kremľa.

Dmitrij Peskov však nevylúčil, že k nemu dôjde až o niečo neskôr.

Peskov sa tak vyjadril deň po rokovaniach ministrov zahraničných vecí USA a Ruska v Saudskej Arábii, kde sa Washington a Moskva dohodli na vytvorení tímov na vysokej úrovni, ktoré budú rokovať o spôsobe ukončenia vojny na Ukrajine.

Podľa Peskova sa ministri na rokovaní v utorok zaoberali najmä bilaterálnymi vzťahmi.

"Včerajšie rozhovory boli zamerané na plán obnovenia rusko-amerických vzťahov s cieľom vytvoriť podmienky na ich oživenie," vyhlásil.

Problémov medzi USA a Ruskom je podľa neho veľa a nie je ich možné vyriešiť počas jedného dňa.

Hovorca Kremľa napriek tomu považuje utorňajšie stretnutie za dôležitý krok v súvislosti s riešením situácie na Ukrajine.

"Ide o veľmi, veľmi dôležitý krok k vytvoreniu podmienok na dosiahnutie mierového riešenia. Na oboch stranách, mám na mysli ruskej a americkej, sa prejavila náležitá politická vôľa," ozrejmil Peskov. (TASR)

Americký splnomocnenec pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg pricestoval do Kyjeva.

Má plánované stretnutie s ukrajinskými predstaviteľmi a prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským. Informovali o tom ukrajinské médiá.

Zábery, ktoré zverejnil vysielateľ Suspiľne, ukazujú, ako Kellogg pricestoval do ukrajinského hlavného mesta Kyjev vlakom a stretol sa s veľvyslankyňou USA na Ukrajine Bridget Brinkovou.

Kellogg v Kyjeve povedal, že chápe, že Ukrajina potrebuje bezpečnostné záruky. „Chápeme potrebu bezpečnostných záruk. Je nám úplne jasné, že je to dôležité pre suverenitu tohto národa," povedal na záberoch, ktoré odvysielala Suspiľne.

Kelloggova návšteva Kyjeva sa uskutočňuje po tom, ako sa americkí predstavitelia v utorok prvýkrát stretli s ruskými vyjednávačmi v Saudskej Arábii. Trumpov splnomocnenec však hovorí, že v konečnom dôsledku bude na Zelenskom rozhodnúť, či Ukrajina prijme dohodu, ktorú USA sprostredkujú.

„Rozhodnutie Ukrajincov je ukrajinským rozhodnutím," povedal Kellogg.

Krajiny Európskej únie sa dohodli na 16. balíku sankcií proti Rusku.

Formálne prijatie sankcií sa očakáva v pondelok, keď sa ministri zahraničných vecí stretnú v Bruseli na zasadnutí Rady EÚ, píše portál stanice Euronews.

V novom balíku by mal byť zahrnutý zákaz dovozu hliníka z Ruska a ďalšie obmedzenia proti ruskému finančnému sektoru a jeho takzvanej "tieňovej flotile" – skupine starých tankerov s neprehľadným vlastníctvom, ktoré Moskva využíva na obchádzanie západných sankcií.

O zákaze dovozu hliníka sa v EÚ diskutovalo už v minulosti, ale nikdy nebol schválený pre zdržanlivosť niektorých členských štátov, ktoré sa obávali jeho ekonomického vplyvu.

Ruský nespracovaný hliník predstavuje približne šesť percent dovozu hliníka do EÚ, pričom tento podiel sa v posledných rokoch znížil, keďže európski výrobcovia sa odklonili od ruských dodávateľov, pripomína Euronews.

Čo sa týka obmedzení proti tankerom, Brusel sa obáva, že pre ich zlý stav by mohli vyliať ropu a spôsobiť ekologickú katastrofu v blízkosti územia bloku.

Na ich obmedzenie bol tiež vyvinutý politický tlak z dôvodu niekoľkých incidentov v Baltskom mori, pri ktorých bola "tieňová flotila" obvinená zo sabotáže podmorských káblov.

Odhaduje sa, že ruská "tieňová flotila" má približne 600 lodí, ale oficiálny počet neexistuje z dôvodu utajovania informácií Kremľom. Podľa diplomatov je na čiernej listine nového súboru sankcií EÚ 73 plavidiel podozrivých z toho, že sú jej súčasťou.

Reštrikcie Únie sa tak budú týkať celkovo viac ako 150 lodí. Všetkým z nich je odopretý prístup do prístavov EÚ.

Krajiny dvadsaťsedmičky sa na ďalších sankciách zhodli v čase, keď americký prezident Donald Trump po telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom presadzuje rokovania o ukončení vojny na Ukrajine, čo podľa portálu vyvolalo pochybnosti o dlhodobej životaschopnosti týchto tvrdých únijných opatrení.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio naznačil, že Európa bude nakoniec prizvaná k rokovaciemu stolu o ukončení vojny, aby prerokovala zmiernenie sankcií pre Kremeľ. Ústupky podľa jeho slov budú musieť urobiť "všetky strany".

Napriek tomu chce euroblok zachovať svoju represívnu politiku – aspoň zatiaľ. Stredajšia dohoda medzi veľvyslancami bola údajne zámerne načasovaná tak, aby sa uskutočnila pred tretím výročím invázie, ktoré si kolégium komisárov EÚ vrátane predsedníčky Ursuly von der Leyenovej pripomenie spoločnou návštevou Kyjeva.

Európska únia prijala v decembri minulého roka 15. súbor sankčných opatrení proti Moskve, ktoré zasiahli 54 fyzických osôb, 30 organizácií z Ruska, Číny a Severnej Kórey, ako aj spoločnosti prepravujúce ropu. (TASR)

Gubernátor ruskej Samarskej oblasti Viačeslav Fedoriščev v noci informoval o ukrajinskom útoku na ropnú rafinériu v Syzrani.

Či útok spôsobil škody a prípadne akého rozsahu, neuviedol. Podľa telegramových kanálov Mash a Baza útok spôsobil požiar, napísala agentúra Reuters.

"V areáli podniku pracujú operatívne a záchranné služby. Podľa predbežných informácií nie sú žiadne obete," uviedol Fedoriščev.

Ruské ministerstvo obrany informovalo o zničení deviatich ukrajinských dronov nad štyrmi ruskými regiónmi. Samarskú oblasť nespomína.

Rusko prišlo o ďalších 1 300 vojakov, 175 dronov a 72 delostreleckých systémov, tvrdí Ukrajina.

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 862 390 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas utorka prišli Rusi o 1 300 vojakov, 19 tankov, 23 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 175 dronov, 72 delostreleckých systémov a 146 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 120 tankov, 21 098 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 37 825 vozidiel a autocisterien, 23 347 delostreleckých systémov, 1 288 odpaľovacích raketových systémov, 1 072 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 25 861 dronov, 3 064 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 752 kusov špeciálnej techniky.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (SITA)

Česko a Slovensko odmietli paralely medzi americko-ruskými rozhovormi o Ukrajine a Mníchovskou dohodou z 1938.

Vlády západnej Európy sa dnes obávajú, že spolu so samotnou Ukrajinou sú v súvislosti s vojnou odsunuté na vedľajšiu koľaj, rovnako ako vtedajšie Československo pred takmer 90 rokmi.

Dohoda spred druhej svetovej vojny medzi európskymi lídrami a nacistickým Nemeckom vtedy odovzdala časti Československa Adolfovi Hitlerovi. Bolo to vnímané ako symbol zmierenia, no zároveň ako krok, ktorý povzbudil Hitlera na ceste k rozpútaniu druhej svetovej vojny. Československo, ktoré vzniklo v roku 1918 a v roku 1993 sa rozdelilo na Česko a Slovensko, bolo vtedy z rokovaní vynechané.

Viacerí európski lídri na bezpečnostnej konferencii v Mníchove minulý týždeň načrtli paralely medzi dohodou z roku 1938 a súčasným postojom Európy v čase, keď sa konajú rozhovory medzi Spojenými štátmi a Ruskom o ukončení vojny Moskvy na Ukrajine.

„Odmietame akékoľvek prirovnávanie k Mníchovu 1938,“ povedal slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár novinárom v Prahe po stretnutí s českým kolegom Jánom Lipavským.

„Dnes je to úplne iné. Ukrajina - predmet rozhodovania - bude za stolom a musí byť. Bez Ukrajiny to nedokážeme,“ dodal Blanár. "Európska únia, vzhľadom na svoje početné aktivity voči Ruskej federácii a spojené s touto vojnou, musí byť tiež pri stole vo fáze, keď by mala byť," povedal.

Lipavský a Blanár sa stretli v čase, keď sa česká a slovenská vláda nezhodli na pomoci Ukrajine. Zatiaľ čo Praha obhajuje značné dodávky zbraní do Kyjeva, Bratislava prisľúbila, že prestane poskytovať zbrane vojnou zničenej Ukrajine. Slovensko poskytuje Ukrajine humanitárnu pomoc aj elektrinu.

Lipavský pri zmienke o Mníchovskej dohode pokrčil ramenami. „Ak (Európa) podnikneme kroky, ktoré nás urobia relevantnými, rozhovory sa bez nás neuskutočnia. Ak budeme dostatočne silní, nebude to o nás bez nás," povedal. (SITA)

Rusko útočilo na Odesu, časti mesta na juhu Ukrajiny zostali bez dodávok elektrickej energie, vody a tepla.

"V dôsledku rozsiahleho útoku na husto obývanú štvrť mesta nie je do veľkej časti budov dodávaná elektrina, voda ani teplo," informoval na svojom účte na Telegrame starosta Odesy Hennadij Truchanov.

Dodal, že bez tepla zostali nemocnice aj zariadenia sociálnych služieb.

"V dôsledku nepriateľského útoku zostalo bez elektriny a vykurovania 14 škôl, 13 škôlok a veľká obytná oblasť - vyše 500 domov," uviedol neskôr na telegrame Truchanov.

Dodal, že úrady otvárajú takzvané "centrá nezlomnosti", kam sa ľudia môžu prísť zohriať, napiť sa teplého čaju alebo si dobiť mobilné telefóny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj neskôr doplnil, že bez tepla a elektriny je najmenej 160 000 obyvateľov Odesy.

"Bez elektriny a kúrenia zostalo aj 13 škôl, materská škola a niekoľko nemocníc," napísal vo vyhlásení na sociálnych sieťach. Z tohto dôvodu ostali viaceré inštitúcie zatvorené.

„Nikdy nesmieme zabúdať, že Rusku vládnu patologickí klamári - nemožno im dôverovať a treba na nich vyvíjať nátlak. V záujme mieru," dodal Zelenskyj na sociálnej sieti.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko v utorok večer aj v noci na dnes vyzval obyvateľov ukrajinského hlavného mesta, aby boli v krytoch. V Kyjeve pracovala protivzdušná obrana a ozývali sa v ňom explózie.

Rusko prakticky každú noc útočí na ukrajinské mestá, a to vrátane tých stovky kilometrov vzdialených od frontovej línie. (ČTK)

Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová varovala Západ, aby sa nechytil do "pascí" nastražených Ruskom.

Rokovania v Rijáde viedli americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov. Ukrajinskí ani európski predstavitelia pozvaní neboli.

Rubio o priebehu rokovaní následne stručne informoval šéfov diplomacie Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska, a tiež Kallasovú, čo tá potvrdila aj v neskoršom príspevku na X.

"Rusko sa nás bude snažiť rozdeliť. Nedajme sa im vlákať do pascí," napísala v utorok neskoro večer. "Spoluprácou s USA môžeme dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier - za podmienok Ukrajiny," dodala.

Rubio po stretnutí s ruskou delegáciou potvrdil, že Európa bude v "istom momente" súčasťou rozhovorov o ukončení vojny na Ukrajine, ktorú pred takmer tromi rokmi napadlo Rusko.

Dodal, že akékoľvek prípadné riešenie konfliktu bude musieť byť prijateľné pre všetky zúčastnené strany, pričom menoval Ukrajinu, Rusko i Európu. (TASR)

Poľsko ako predsedajúca krajina Rady EÚ očakáva, že členské štáty prijmú ďalšie sankcie voči Rusku na budúci pondelok.

Európska únia prijala v decembri minulého roka 15. súbor sankčných opatrení proti Moskve, ktoré zasiahli 54 fyzických osôb, 30 organizácií z Ruska, Číny a Severnej Kórey, ako aj spoločnosti prepravujúce ropu.

V chystanom 16. balíku je podľa PAP zahrnutý zákaz dovozu hliníka z Ruska a ďalšie obmedzenia voči ruskému finančnému sektoru a jeho takzvanej "tieňovej flotile" - skupine starých tankerov s neprehľadným vlastníctvom, ktoré Moskva využíva na obchádzanie západných sankcií.

Podľa poľského ministra je dôležité, aby bol ďalší sankčný balík prijatý na tretie výročie invázie ruských síl na Ukrajinu z 24. februára 2022.

Domanski tvrdí, že existujú dôkazy, podľa ktorých nie je ruská ekonomika "taká silná, ako by si želala". K tomu podľa jeho slov prispeli aj sankcie EÚ. Medzi ministrami financií EÚ je podľa neho zhoda na tom, že Únia by mala pokračovať vo vyvíjaní hospodárskeho tlaku na Rusko.

Na utorňajšom stretnutí ministrov financií členských krajín EÚ v Bruseli sa zúčastnil aj eurokomisár pre hospodárstvo a produktivitu Valdis Dombrovskis. Povedal, že Európska komisia už pripravila ďalšie opatrenia proti Rusku a chce zabrániť obchádzaniu sankcií zo strany Kremľa. (TASR)

Trump je po rokovaniach v Rijáde oveľa presvedčenejší o tom, že sa podarí dospieť k dohode o ukončení vojny na Ukrajine.

Americko-ruské rokovania v Rijáde viedli americký šéf diplomacie Rubio a jeho ruský náprotivok Lavrov. Ukrajinskí ani európski predstavitelia na ne pozvaní neboli.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump využíva zraniteľnosť napadnutého národa. Čo dohodli USA s Ruskom? Čítajte 

Rubio a Lavrov sa na rokovaniach dohodli na vytvorení tímov na vysokej úrovni, ktoré budú rokovať o spôsobe ukončenia vojny, pripomína AFP.

Trump označil tieto rozhovory za "veľmi dobré" a dodal, že si je po nich "oveľa istejší" tým, že sa podarí dosiahnuť mierovú dohodu. Rusko totiž chce podľa jeho slov "niečo robiť".

"Myslím si, že mám moc ukončiť túto vojnu, a myslím si, že to ide veľmi dobre," povedal Trump na tlačovej konferencii.

Zároveň vyčítal Ukrajine jej sťažovanie sa na to, že na rokovania nebola pozvaná. "Som veľmi sklamaný, počul som, že sú nahnevaní, že nemajú miesto (pri rokovacom stole)," povedal Trump.

"Miesto mali (uplynulé) tri roky a aj dlho predtým," dodal s tým, že konflikt mohol aj len "polovičatý" vyjednávač vyriešiť veľmi jednoducho, a to bez veľkej straty územia i životov. Taktiež uviedol, že Ukrajina konflikt mala ukončiť a "nikdy ho nemala začínať".

Dodal, že ak by bol prezidentom USA v čase vypuknutia vojny, bol by schopný uzavrieť takú dohodu, ktorá by Ukrajina prisúdila takmer celé jej územie. "Všetko, takmer všetko územie. A nijakí ľudia by neboli zabití a nijaké mesto by nebolo zdemolované," dodal.

Trump okrem toho zopakoval návrh, aby Zelenskyj usporiadal na Ukrajine nové voľby. AFP pripomína, že voľby si Moskva, ktorá Ukrajinu pred takmer tromi rokmi napadla, teraz kladie ako jednu z kľúčových podmienok uzavretia mierovej dohody a chce k hlasovaniu Kyjev dotlačiť.

Trump teraz povedal, že voľby na Ukrajine nie sú ruským nápadom, no táto myšlienka pochádza z jeho hlavy a tiež od iných krajín. Podotkol, že na Ukrajine dlho neboli voľby, platí tam stanné právo a tvrdil, že Zelenského podpora sa v súčasnosti pohybuje len na úrovni štyroch percent.

Portál Axios, ktorý sa odvoláva na nedávne prieskumy verejnej mienky jeho tvrdenie vyvracia a uvádza, že Zelenského podpora v krajine sa pohybuje na úrovni zhruba 50 percent.

Sloboda v Rusku závisí od ukrajinského víťazstva vo vojne, uviedol bývalý šachový veľmajster a kritik Kremľa Garri Kasparov.

Podľa Kasparova by akýkoľvek výsledok, ktorý by Putin mohol prezentovať ako svoje víťazstvo, jeho moc len posilnil. Kasparov sa takto vyjadril po utorkovom rokovaní amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia a ruského šéfa diplomacie Sergeja Lavrova v Saudskej Arábii.

"Bez ukrajinského víťazstva nie je sloboda Ruska, ani koniec Putinovho režimu," povedal na tlačovej konferencii po svojom prejave na výročnom Ženevskom summite o ľudských právach a demokracii. "Aj čiastočné víťazstvo, ktoré by prinieslo Putinovi porážku, povedie v Rusku k zmene," dodal.

Naopak "ak Putin vyhrá, alebo odprezentuje výsledok ako víťazstvo", čo podľa Kasparova môže zahŕňať "udržanie území a zrušenie sankcií", tak pri moci zostane. "Diktátorovi nikdy nehrozí nebezpečenstvo, ak je stále na vzostupe," upozornil Kasparov.

Tento 61-ročný niekdajší veľmajster skončil so šachom v roku 2005 a zameral sa na politický aktivizmus, píše AFP. Posledné desaťročie žije v exile v New Yorku. Ako dlhoročného Putinovho názorového oponenta ho v Rusku zaradili v marci 2024 na "zoznam extrémistov".

Americký prezident Donald Trump podľa Kaspoarova "absolútne neporozumel" zložitosti konfliktu na Ukrajine a tí, ktorí sú okolo neho, sa zrejme príliš báli upozorniť ho na to, že jeho geopolitické znalosti sú nedostatočné.

Kasparov očakáva, že Trump bude musieť urobiť "masívne ústupky", aby sa mu podarilo dosiahnuť svoj cieľ - ukončiť vojnu na Ukrajine. Putin podľa jeho slov len predstiera, že je v silnej pozícii, ruská ekonomika však "pravdepodobne v priebehu nasledujúcich 12 až 18 mesiacov skolabuje".

Ukrajina by medzitým mohla pokračovať v boji, ak by Európa poskytla peniaze na nákup amerických zbraní, pričom "kým sa budú platiť peniaze, nemyslím si, že ho to (Trumpa) bude zaujímať", uviedol Kasparov.

"Ak chce Trump ukončiť vojnu, nie je to ťažké: stačí obmedziť export ruskej ropy," dodal Kasparov, podľa ktorého je jedinou myšlienkou ruského prezidenta "zotrvať pri moci". (TASR)

Trump naznačil, že by sa s Putinom mohol stretnúť čoskoro. A to "pravdepodobne" ešte do konca februára.

Reagoval tak na novinársku otázku, ktorá zaznela na tlačovej konferencii v jeho sídle Mar-a-Lago na Floride.

Prezident USA sa na zmienenej tlačovke vyjadril aj k v súčasnosti mediálne skloňovanému vyslaniu európskych mierových síl na Ukrajinu, ktoré by tam v prípade dosiahnutia mierovej dohody dohliadali na jej dodržiavanie. Takéto nasadenie by Trump podľa vlastných slov podporil.

"Ak to chcú urobiť, je to skvelé, som za," povedal. Zároveň dodal, že USA by sa na takomto vyslaní svojimi vojakmi podieľať nemuseli, pretože "ako viete, sme veľmi ďaleko".

Diskusiu o vyslaní vojakov začal britský premiér Starmer, keď deklaroval, že Británia je v prípade potreby pripravená vyslať na Ukrajinu svojich vojakov, aby zabezpečili implementáciu prípadnej mierovej dohody s Ruskom.

V pondelok sa v Paríži konal neformálny summit kľúčových európskych lídrov. Tí sa však v otázke vyslania vojakov na Ukrajinu nezhodli sa a podľa magazínu Politico neprišli ani so žiadnymi novými spoločnými nápadmi.

Nemecký kancelár Scholz napríklad označil akékoľvek diskusie o vyslaní európskych vojakov ako mierových jednotiek na Ukrajinu počas prebiehajúcej vojny za predčasné a veľmi nevhodné. (TASR)

Rubio stručne informoval niektorých európskych náprotivkov o rokovaniach s ruskou stranou v Saudskej Arábii.

Oznámilo francúzske ministerstvo zahraničných vecí.

Rubio hovoril so šéfmi diplomacie Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska a aj vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Ďalšie podrobnosti o obsahu telefonátov zverejnené neboli.

Americko-ruské okovania v Rijáde viedli Rubio a jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov, ukrajinskí ani európski predstavitelia na rokovania pozvaní neboli.

Rubio po stretnutí s ruskou delegáciou potvrdil, že Európa bude v "istom momente" súčasťou rozhovorov o ukončení vojny. Dodal, že akékoľvek prípadné riešenie konfliktu bude musieť byť prijateľné pre všetky zúčastnené strany, pričom menoval Ukrajinu, Rusko i Európu. (TASR)

Lotyšsko bude naďalej zvyšovať výdavky na obranu - v budúcom roku to majú byť štyri percentá hrubého domáceho produktu (HDP) a v nasledujúcich rokoch päť percent.

Dodatočné prostriedky sa použijú na protivzdušnú obranu, ochranu pobrežia, výrobu munície a vývoj bezpilotných lietadiel. Po rokovaní vlády to oznámili premiérka Evika Siliňová a minister obrany Andris Spruds. 

"Je potrebné zvýšiť rozpočet na obranu Lotyšska a urýchlene zabezpečiť dodatočné vojenské kapacity," povedal Spruds.

Siliňová zdôraznila, že na to, aby sa našli potrebné peniaze, sa musia prehodnotiť rozpočty všetkých ministerstiev, nielen ministerstva obrany.

Lotyšsko plánuje tento rok minúť na obranu 3,45 percenta HDP. Táto pobaltská krajiny hraničí s Ruskom a jeho blízkym spojencom Bieloruskom. Vojnu na Ukrajine považuje za priamu hrozbu pre svoju bezpečnosť. Vláda v Rige preto zvýšila vojenské výdavky a masívne prezbrojuje armádu. (TASR)

Prezident Macron potvrdil, že Francúzsko bude v stredu hostiť ďalší summit o Ukrajine.

Na tomto stretnutí sa podľa neho zídu predstavitelia európskych a mimoeurópskych krajín.

Takéto stretnutie avizovala agentúra Reuters. Podľa nej sú medzi pozvanými krajinami Nórsko, Kanada, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Česká republika, Grécko, Fínsko, Rumunsko, Švédsko a Belgicko. Niektorí predstavitelia by sa na rokovaniach mohli zúčastniť prostredníctvom videokonferencie.

Rumunská agentúra Agerpres informovala, že na stretnutí bude Rumunsko zastupovať úradujúci prezident Ilie Bolojan.

V rozhovore pre francúzsky regionálny denník La Dépeche zverejnenom v utorok Macron uviedol, že Paríž sa "nepripravuje vyslať na front pozemné jednotky, ktoré by boli súčasťou konfliktu" na Ukrajine. Spolu so svojím spojencom Britániou však zvažuje vyslanie "expertov alebo dokonca vojakov v obmedzenom rozsahu mimo akejkoľvek zóny konfliktu".

Takýto krok by "povzbudil Ukrajincov a prejavil solidaritu", povedal Macron.

Britský premiér Starmer v noci na pondelok deklaroval, že Británia je v prípade potreby pripravená vyslať na Ukrajinu svojich vojakov, aby zabezpečili implementáciu mierovej dohody s Ruskom.

Francúzsky prezident však zdôraznil, že pre budúce bezpečnostné záruky Kyjevu je potrebná podpora Washingtonu. "Vzhľadom na to, že Rusko je štát s jadrovým potenciálom, pre európskych partnerov je to kľúčový bod," povedal Macron.

Ako informuje AFP, Macron tiež vyslovil myšlienku, že "v rámci rokovaní sa rozhodne o mierovej operácii pod mandátom OSN, ktorá by sa uskutočnila pozdĺž frontovej línie".

Vyhlásil, že Trump "môže obnoviť užitočný dialóg" s Putinom. Trump podľa jeho slov vytvára pre prezidenta Putina "strategickú nejednoznačnosť používaním veľmi tvrdých slov a vytváraním neistoty, ktorá môže pomôcť vyvíjať tlak".

Macron takisto povedal, že je pripravený hovoriť s Putinom, "keď to bude vhodné v rámci cyklu nadchádzajúcich rokovaní". (TASR)

Po vyhlásení prímeria nedostane už žiadny Ukrajinec v Česku dočasnú ochranu, vyhlásil minister vnútra Rakušan.

Serveru Novinky.cz to povedal minister vnútra Vít Rakušan (STAN). Automatickú ochranu by nedostali ani muži, ktorí už majú v Česku svoje rodiny. Museli by prípadne požiadať o pobyt ako ostatní cudzinci.

"Nech sa vojna skončí akokoľvek, nikto by sem po jej konci nemohol prísť v inštitúte dočasnej ochrany. Tiež ak by išlo o zlučovanie rodín, muselo by prebiehať podľa platnej cudzineckej agendy, ktorú Česká republika má, "povedal minister serveru.

Ak bude vyhlásené prímerie alebo vojna skončí, všetkým utečencom v Česku by dočasná ochrana vypršala hneď nasledujúci deň. Istý čas by však v krajine ešte mohli zostať a mali by možnosť požiadať o prechodný pobyt. Ak by boli z územia okupovaného Ruskom, mohli by žiadať aj o politický azyl.

V Česku zatiaľ dočasná ochrana pre utečencov z Ukrajiny platí do konca tohto marca, EÚ sa však vlani dohodla na ročnom predĺžení. Dočasná ochrana umožňuje ľuďom, ktorí utiekli pred ruskou agresiou, prístup k verejnému zdravotnému poisteniu, vzdelaniu či na pracovný trh.

Ruská invázia na Ukrajinu sa začala 24. februára 2022. V prvej polovici tohto februára malo v Česku dočasnú ochranu podľa ministerstva viac ako 396.700 utečencov. Z nich bolo 96 700 detí a 17 600 ľudí nad 65 rokov. V aktívnom veku bolo 171-tisíc žien a 111 400 mužov. (ČTK, Novinky.cz)