MNÍCHOV, BRATISLAVA. Alarmujúce slová amerického generála Keitha Kellogga, osobitného vyslanca amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko, vyvolali medzi európskymi predstaviteľmi cez víkend rozruch.
V sobotu počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie totiž uviedol, že Európa už nebude súčasťou mierových rokovaní na Ukrajine.
„Hovorím to s plnou úprimnosťou,“ povedal s tým, že predchádzajúce rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom zlyhali aj preto, lebo sa do procesu zapájal príliš veľký počet aktérov.

Kelloggove sobotňajšie vyjadrenia takmer okamžite zmobilizovali kľúčových európskych politikov vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona či poľského premiéra Donalda Tuska.
Lídri krajín Európskej únie teraz hovoria o potrebe núdzového stretnutia, nakoľko prechovávajú obavy z úplnej straty kontroly nad mierovým procesom medzi Ukrajinou a Ruskom.
Poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski v sobotňajšej reakcii povedal, že je veľmi rád za Macronove rozhodnutie prediskutovať výzvu, ktorú momentálne predstavuje Trumpova administratíva. V pondelok má poľská delegácia na čele s Tuskom odcestovať do Paríža.
Stretnutia sa má zúčastniť aj britský premiér Keir Starmer, ktorý považuje bezpečnosť Európy za dôležitú aj napriek vystúpeniu Veľkej Británie z EÚ v roku 2020.
Macronova rýchlosť v snahe zjednotiť európskych lídrov za spoločnú reakciu podľa denníka The Guardian poukazuje na značný rozsah znepokojenia v Európe.
V článku sa dočítate:
- čo chystá Trumpov tím,
- kto sa zúčastní mimoriadneho samitu v Paríži,
- aké vyjednávacie taktiky majú USA.
Prekvapenie pre Kyjev
Zatiaľ čo medzi európskymi predstaviteľmi panuje chaos, Trumpov tím chystá cestu do Saudskej Arábie, kde sa stretne s Putinovými pobočníkmi. Spoločne plánujú v púštnom štáte diskutovať o prípadnom samite oboch prezidentov.
Do saudskoarabského kráľovstva prídu významní americkí predstavitelia ako poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz, minister zahraničných vecí Marco Rubio a Trumpov osobitný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff. Kellogg do Saudskej Arábie nepôjde, uvádza magazín Politico.
V priebehu budúceho týždňa plánujú rokovať aj o mieri na Ukrajine, čo samotnú Ukrajinu zaskočilo, nakoľko ukrajinský predstaviteľ pre Politico pod podmienkou zachovania anonymity uviedol, že oznámenie o nadchádzajúcich rozhovoroch v Saudskej Arábii bolo pre Kyjev prekvapením.
Americká delegácia pritom tvrdí, že na rokovania pozvala aj Ukrajinu, čo zdôrazňuje obavy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zo snahy USA vylúčiť Ukrajinu a európskych lídrov z rozhovorov s Putinom.
Mníchovskej bezpečnostnej konferencii zároveň predchádzal sporný telefonát medzi Trumpom a Putinom, ktorý európskych predstaviteľov značne znepokojil.
Trump na základe komunikácie s Putinom v stredu povedal, že v blízkej budúcnosti očakáva ich osobné stretnutie v Saudskej Arábii, v rámci ktorého dosiahnu mier na Ukrajine.
Určité nádeje
Na pondelňajšom mimoriadnom samite sa zúčastnia okrem Francúzska, Poľska a Spojeného kráľovstva aj Nemecko, Taliansko, Španielsko a Dánsko, ktoré bude zastupovať pobaltské a škandinávske krajiny.
Medzi kľúčové témy stretnutia má podľa The Guardian patriť úsilie USA vylúčiť európskych lídrov z mierových rozhovorov, postoj Európy k budúcemu členstvu Ukrajiny v NATO a bezpečnostné záruky, ktoré môže EÚ ponúknuť Ukrajine.
Zelenskyj v sobotu počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie zároveň Európu vyzval k vytvoreniu spoločnej európskej armády ako reakcie na hrozbu zo strany Ruska. EÚ by podľa ukrajinského prezidenta mala tiež pripustiť, že sa už nemôže v určitých prípadoch spoľahnúť na pomoc zo strany Spojených štátov.

Poľský minister zahraničných vecí každopádne v nedeľu Zelenského návrh na zjednotenie armád odmietol. Dodal však, že Európa by rozhodne mala rozvíjať vlastné obranné kapacity.
Vzhľadom na to, že mnohé európske národy čelia nárastu euroskeptických voličov, je nepravdepodobné, že by sa Zelenského myšlienky dokázali pretaviť do reality, uvádza The Guardian s tým, že poznámky ukrajinského prezidenta však môžu podnietiť kontinent k podrobnejším diskusiám o tom, akú vojenskú úlohu môže zohrávať na Ukrajine.
Sikorski neskôr dodatočne uviedol, že USA sa mu zverili s ich plánmi pre Ukrajinu. „Kellogg mi osobne v kruhu európskych spojencov predstavil vyjednávacie taktiky Spojených štátov. Nebudem ich tu však prezrádzať. Sú neortodoxné, ale vyvolávajú určité nádeje,“ povedal.

Americký minister obrany Pete Hegseth pôvodne pred konferenciou napríklad vylúčil možnosť vstupu Ukrajiny do NATO v rámci mierových rokovaní a zhodnotil, že je nereálne, aby sa Ukrajina vrátila k hraniciam spred roku 2014, kedy Rusko anektovalo Krymský polostrov. Neskôr vyjadrenia čiastočne zvrátil, nakoľko vyvolali pobúrenie aj medzi republikánmi, nielen demokratmi, dodáva Politico.
Fínsky prezident Alexander Stubb v nedeľu medzičasom uviedol, že EÚ potrebuje zriadiť európskeho osobitného vyslanca pre Ukrajinu. Pripomenul, že Európa zaujala podobné kroky v prípade Kosova v 90. rokoch 20. storočia.
A podobný názor zdieľa tiež chorvátsky premiér Andrej Plenkovič. „Potrebujeme vysokú viditeľnosť niekoho silného, kto dokáže riadiť proces,“ povedal s tým, že ide o osobnosť, ktorá v konflikte doteraz chýbala.
Vojna na Ukrajine

- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine