Ukrajine nebude mierovú dohodu nikto vnucovať, povedal Trumpov vyslanec (SME Minúta)

Summit v Paríži poslúžil na konzultácie a neboli prijaté nijaké záväzné rozhodnutia, povedal španielsky premiér Sánchez.

Sánchez podobne ako iní účastníci summitu pripomenul, že boj Ukrajiny proti Rusku má širší význam pre bezpečnosť Európy. Mier na Ukrajine a európska bezpečnosť sú podľa jeho slov dve strany tej istej mince. Zdôraznil tiež, že Španielsko je pripravené podporovať Ukrajinu, dokým bude vojna prebiehať.

Podobne ako dánska premiérka Mette Frederiksenová varoval pred akýmkoľvek predčasným alebo unáhleným prímerím. Zdôraznil tiež, že akákoľvek mierová dohoda s Ruskom by mala byť spravodlivá a trvalá, aby poslúžila všetkým stranám.

Sánchez trval na tom, že na mierových rokovaniach by mala byť zastúpená Ukrajina a tiež EÚ. Dodal, že v týchto ťažkých časoch "potrebujeme viac Európy, viac Európskej únie". Zároveň uviedol, že Španielsko je odhodlané splniť cieľ vynakladať na obranu dve percentá HDP, ako požaduje NATO.

Holandský premiér Dick Schoof po summite v Paríži zase uviedol, že Európa si vzala k srdcu odkaz z USA, že musí viac investovať do svojej obrany. Taktiež zdôraznil, že európski lídri sú odhodlaní úzko spolupracovať s USA, aby sa uistili, že akákoľvek mierová dohoda na Ukrajine bude trvalá. (TASR)

"Rusko teraz ohrozuje celú Európu," vyhlásila dánska premiérka Mette Frederiksenová po summite v Paríži.

Varovala tiež pred prímerím, ktoré by nebolo trvalé a ktoré by poskytlo Rusku čas na preskupenie síl a útok na Ukrajinu alebo inú európsku krajinu.

Frederiksenová tvrdí, že vojna na Ukrajine je o ruských "imperiálnych snoch, o budovaní silnejšieho a väčšieho Ruska, a nemyslím si, že sa na Ukrajine zastavia".

Dánska premiérka zároveň varovala Spojené štáty pred pokusmi dohodnúť sa na "rýchlom" prímerí, ktoré by podľa jej slov poskytlo Rusku možnosť "znova sa zmobilizovať, zaútočiť na Ukrajinu alebo inú krajinu v Európe".

Podľa nej nie je možné dosiahnuť trvalú mierovú dohodu bez účasti Ukrajiny na rokovaniach, informuje The Guardian. Európski lídri by sa podľa slov premiérky mali sústrediť na to, čo môžu urobiť v reakcii na rokovania USA s Ruskom.

"Teraz je najdôležitejšie, aby Ukrajinci dostali viac toho, čo potrebujú, aby túto vojnu neprehrali a aby boli v čo najlepšej možnej pozícii," povedala dánska premiérka.

Frederiksenová podľa britského denníka zopakovala výzvy na zvýšenie výdavkov na obranu a vojenskú pripravenosť. Tiež povedala, že predtým, než bude možné hovoriť o vyslaní európskych vojakov na Ukrajinu, je potrebné vyjasniť mnoho vecí. Namiesto toho by sa podľa nej mal klásť dôraz na posilnenie pozície Ukrajiny pred rokovaniami.

Dánska premiérka uviedla, že jej vláda je "otvorená" otázke vyslania vojakov, ale varovala, že kľúčovou otázkou je, či sa Spojené štáty v prípade ich vyslania "postavia na stranu Európy", píše AFP. (TASR)

Ukrajina si zaslúži mier prostredníctvom sily, zhodla sa Ursula von der Leyenová a António Costa.

Takýto mier by podľa nich mal rešpektovať nezávislosť Ukrajiny, jej územnú celistvosť a poskytnúť jej silné bezpečnostné záruky, píše denník The Guardian.

"Európa sa plne podieľa na vojenskej pomoci Ukrajine" uviedla predsedníčka Európskej komisie a šéf Európskej rady vo vyhlásení a zdôraznili potrebu posilnenia európskej obrany.

Iba bezpečnostná záruka od USA je jediný spôsob odradenia Ruska od ďalších útokov na Ukrajinu, tvrdí britský premiér Starmer.

Keir Starmer sa takto vyjadril po skončení utorňajšieho mimoriadneho summitu európskych lídrov v Paríži.

Starmer zároveň zopakoval svoju ochotu zvážiť prítomnosť britských vojakov ako mierových jednotiek na Ukrajine po tom, ako sa dosiahne mierová dohoda s Ruskom a Kyjev získa bezpečnostné záruky vrátane zmienenej americkej zábezpeky, ktorú označil za nevyhnutnú.

"Bezpečnostná záruka USA je jediným spôsobom, ako účinne odradiť Rusko od ďalšieho útoku na Ukrajinu," povedal.

Britský premiér dôrazne varoval pred myšlienkou, že začatie mierových rokovaní by mohlo viesť k zníženiu podpory pre Kyjev.

Zdôraznil, že túto podporu je naopak potrebné zvýšiť. Ide totiž podľa jeho slov o jediný spôsob, ako zabezpečiť "trvalú a spravodlivú (mierovú) dohodu", ktorá zaručí suverenitu Ukrajiny.

Starmer pripomenul, že na budúci týždeň pôjde do Washingtonu, aby sa stretol s Donaldom Trumpom a "prediskutoval to, čo považujeme za kľúčové prvky trvalého mieru".

Európska reakcia je podľa jeho slov v počiatočnom štádiu a s americkým prezidentom chce hovoriť aj o nej.

"V tejto chvíli si musíme uvedomiť novú éru, v ktorej sa nachádzame... Je čas, aby sme prevzali zodpovednosť za našu bezpečnosť, za náš kontinent," povedal Starmer. Podľa jeho slov nie je "v stávke" len budúcnosť Ukrajiny, ale aj celej Európy. Európania podľa jeho slov budú musieť zvýšiť výdavky na obranu i pomoc Ukrajine.

V nadchádzajúcich dňoch sa britský premiér chystá hovoriť aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Taktiež dúfa, že po jeho návrate z USA absolvuje ďalšie rozhovory s európskymi spojencami.

Na neformálne zasadnutie, ktoré na pondelok zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron, dostali pozvánku len niektoré európske krajiny. Na stretnutí sa zúčastnili vedúci predstavitelia Nemecka, Británie, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska, ktoré zastupuje pobaltské a škandinávske krajiny.

Prítomná bola aj predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte. (TASR)

USA sa vyjadreniami a rozhovormi o možnom ukončení vojny na Ukrajine snažia uspokojiť Rusko a Putina, tvrdí Zelenskyj.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to uviedol v pondelok odvysielanom rozhovore pre nemeckú televíziu ARD.

Americký prezident Donald Trump podľa francúzskej agentúry šokoval spojencov, keď minulý týždeň oznámil, že telefonoval s ruským náprotivkom Vladimirom Putin. Podľa Trumpa sa dohodli, že začnú okamžite rokovať o rýchlom zastavení bojov.

Jeho minister obrany Pete Hegseth zase vyhlásil, že návrat Ukrajiny do hraníc spred roka 2014 je nereálny cieľ, rovnako ako aj jej ambícia vstúpiť do Severoatlantickej aliancie.

"USA teraz hovoria veci, ktoré sú veľmi priaznivé pre Putina, pretože mu chcú vyhovieť," povedal Zelenskyj v reakcii na podľa AFP zmierlivé vyjadrenia amerických predstaviteľov voči Rusku.

"Chcú sa rýchlo stretnúť a dosiahnuť rýchle víťazstvo. Ale to, čo chcú - 'len prímerie' - nie je víťazstvo," dodal v rozhovore, ktorý s ním ARD nahrala v sobotu počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

V súvislosti s obrysmi budúcej mierovej dohody Zelenskyj povedal, že Ukrajina "nepodpíše len tak niečo, aby jej niekto zatlieskal". Zdôraznil, že "v hre je osud nášho štátu pre ďalšie generácie".

Podľa AFP takisto odmietol myšlienku odstúpenia ukrajinského územia, ktoré momentálne kontroluje Rusko. "Všetko si ho vydobyjeme späť," vyhlásil.

Obyvatelia napadnutej krajiny sa podľa neho za posledné takmer tri roky vojny stali odolnejšími.

Preto sa domnieva, že Putin by Ukrajinu už nedokázal "obsadiť tak, ako by chcel". Napriek tomu však varoval, že bez podpory Spojených štátov nepôjde o "ukrajinské víťazstvo".

S Trumpom, ktorý mu zavolal po telefonáte s Putinom, ukrajinský prezident podľa svojich slov hovoril aj o nasadení zahraničných vojakov na Ukrajinu, ktorí by mohli na prípadné prímerie dozerať.

"Povedal som mu, že Američania by sa na tom mali podieľať, pretože inak by sme mohli stratiť našu jednotu," objasnil Zelenskyj.

Novinári ARD sa ho tiež pýtali, či by bol ochotný vzdať sa svojej funkcie pre prípadné uzavretie mierovej dohody. Odpovedal, že pre mier je "pripravený urobiť čokoľvek".

"Ak by zajtra bola Ukrajina prijatá do EÚ a NATO, ak by sa ruské vojská stiahli a dostali by sme bezpečnostné záruky, už by som nebol potrebný," poznamenal.

Rozhovor bol podľa AFP odvysielaný v čase, keď sa konalo mimoriadne stretnutie kľúčových európskych lídrov v Paríži.

Summit zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron v reakcii na výroky amerických predstaviteľov, že Európa nebude zohrávať žiadnu úlohu v rokovaniach o ukončení konfliktu.

Zelenskyj sa domnieva, že ak sa Európa nedokáže spoľahnúť na bezpečnostných dáždnik USA, tak je v slabom postavení. Jej pripravenosť sa podľa neho v posledných rokoch zvýšila.

"Pokiaľ však ide o počet vojakov, bojových jednotiek, flotilu, letectvo či bezpilotné lietadlá... Úprimne si myslím, že Európa je dnes slabá," dodal.

Minister zahraničia Blanár bude v Prahe odpovedať na otázky o Ukrajine od svojho rezortného kolegu Jana Lipavského.

V utorok budú hovoriť aj o postoji Slovenska k súčasným snahám o začatie mierových rokovaní, ktoré by mali viesť k ukončeniu vojny na Ukrajine a postoji Európy.

Uviedol to Lipavský v relácii Interview ČT24 s tým, že niektoré európske krajiny vrátane Maďarska možno nebudú chcieť byť súčasťou európskeho riešenia.

Na otázku, čo minister očakáva od Slovenska a či ho vníma ako spojenca alebo ako súputníka Maďarska, ktorého minister zahraničných vecí Péter Szijjártó obvinil európskych lídrov, že chcú zabrániť dohode o konci vojny, Lipavský odpovedal, že sa na to Blanára v utorok opýta.

"Budeme mať pomerne bohatý program, takže určite s ním prediskutujem aj otázku ruskej agresie proti Ukrajine. Budeme hovoriť úplne o všetkom. Máme otvorenú priateľskú komunikáciu na profesionálnej úrovni," povedal minister. (TASR)

Európa musí zvýšiť svoje vojenské schopnosti i výdavky na obranu, poveda Tusk po summite v Paríži. (SME)

Nemecká vláda Ukrajine dodala ďalšiu vojenskú pomoc, vrátane dronov a munície pre rôzne systémy.

Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje internetovú stránku nemeckej vlády.

Balík pomoci obsahuje najmä 56 obrnených vozidiel MRAP, muníciu pre tanky Leopard 1 a bojové vozidlá pechoty Marder. Berlín Kyjevu zároveň dodal 282-tisíc kusov munície v pre samohybné protilietadlové delá a rakety pre systémy protivzdušnej obrany IRIS-T SLM a IRIS-T SLS.

Súčasťou novej nemeckej pomoci je aj 50-tisíc kusov delostreleckej munície kalibru 155 milimetrov a 2-tisíc kusov munície kalibru 122 milimetrov. (SITA)

Srbsko chce prispieť k urovnaniu vojny na Ukrajine a môže hostiť rozhovory, vyhlásil v Moskve srbský minister zahraničia.

Marko Djurič po stretnutí s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom povedal, že Srbsko "má veľkú snahu prispieť k riešeniu tohto problému" a podľa jeho slov je krajina pripravená hostiť akékoľvek formálne alebo neformálne diskusie.

Šéf srbskej diplomacie tak odpovedal na otázku, či bolo témou rozhovorov s ruským ministrom zahraničných vecí aj možnosť zapojenia Belehradu do diskusií o ukončení vojny na Ukrajine. Srbsko je podľa agentúry Tanjug jednou z mála krajín, ktoré udržiavajú dobré vzťahy so Spojenými štátmi, Ruskom a Ukrajinou.

V utorok bude v Saudskej Arábii rokovať americká a ruská delegácia. USA tvrdia, že pôjde o bilaterálnu schôdzku a nemala by sa považovať za rokovania o Ukrajine. Podľa Kremľa je cieľom prediskutovať možnú dohodu o ukončení vojny a pripraviť summit prezidentov USA a Ruska. Európa a Kyjev sa obávajú, že Washington a Moskva sa pokúsia ukončiť vojnu na Ukrajine bez ich účasti na rokovaniach.

Djurič v pondelok tiež uviedol, že Srbsko je odhodlané vstúpiť do Európskej únie, ale nevzdá sa svojich dlhodobo dobrých vzťahov s Ruskom, píše TASS. "Srbsko sa usiluje o členstvo v EÚ už 25 rokov a chce mať dobré vzťahy s Európou. V duchu historických vzťahov s Ruskom a v súlade s vôľou srbských občanov musíme udržiavať dobré vzťahy s Ruskom a ďalšími partnermi na medzinárodnej scéne," povedal.

Lavrov po stretnutí oznámil, že Rusko má záujem o spoluprácu so Srbskom v oblasti zdravotníctva, inovácií a high-tech. (TASR)

Hovoriť o vyslaní vojakov na Ukrajinu je vysoko nevhodné, odkázal po stretnutí v Paríži nemecký kancelár Olaf Scholz. (SME)

V súčasnosti nie je vhodné rokovať o vyslaní vojakov na Ukrajinu, povedal nemecký kancelár Olaf Scholz.

Ruskom napadnutú krajinu je však podľa neho potrebné ďalej podporovať, povedal po schôdzke lídrov kľúčových európskych krajín v Paríži.

Vyslovil sa aj za uvoľnenie dlhových pravidiel tak, aby bolo možné zvyšovať vojenské výdavky. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron schôdzku do Paríža zvolal v reakcii na zámer Spojených štátov rokovať s Ruskom o prímerí na Ukrajine bez Európanov. Bezprostredne pred schôdzkou telefonicky hovoril s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. (ČTK)

Stretnutie medzi americkými a ruskými predstaviteľmi v Saudskej Arábii by sa nemali považovať za rokovanie o Ukrajine.

Povedala to hovorkyňa amerického ministerstva zahraničia pred utorkovými americko-ruskými rozhovormi v Rijáde.

„Nemyslím si, že by to ľudia mali vnímať ako niečo, čo je o detailoch alebo o postupe vpred v rámci nejakého vyjednávania," povedala v pondelok Tammy Bruceová a dodala, že prezident USA Donald Trump poveril amerických predstaviteľov, aby „efektívne nadviazali na stredajší telefonický hovor, ktorý mal s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom". (SITA)

Ukrajine nebude nikto vnucovať mierovú dohodu. Rozhodnú o nej jej obyvatelia a Zelenskyj, povedal Trumpov vyslanec.

Spojené štáty si plánujú vypočuť "príspevky do diskusie" z každej strany, povedal generál vo výslužbe novinárom na pôde NATO v Bruseli s tým, že úlohou USA je sprostredkovať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu.

Osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Rusko a Ukrajina Keith Kellogg.sa takto vyjadril deň pred utorňajším stretnutím americkej a ruskej delegácie v Saudskej Arábii.

USA tvrdia, že pôjde o bilaterálnu schôdzku a nemala by sa považovať za rokovania o Ukrajine.

Podľa Kremľa je cieľom prediskutovať možnú dohodu o ukončení vojny a pripraviť summit prezidentov USA a Ruska.

Zelenskyj v pondelok vyhlásil, že Kyjev nebol oficiálne informovaný o nadchádzajúcich rokovaniach v Rijáde a zopakoval, že Ukrajina neuzná žiadnu dohodu uzavretú bez jej účasti.

"Toto je vojna na Ukrajine, proti nám, a sú to naše ľudské straty," povedal pre televíziu NBC News.

Vyslanec amerického prezidenta takisto ozrejmil, že jeho cesta na Ukrajinu, ktorá by sa mala uskutočniť 20. februára, sa dokončuje. Kellogg sa počas nej stretne aj so Zelenským, ktorý ho chce pozvať na frontovú líniu. (TASR)

Stretnutie americkej a ruskej delegácie v Rijáde nebude rokovaním o Ukrajine, tvrdí  hovorkyňa ministerstva Bruceová.

Informuje o tom agentúra AFP.

"Nemyslím si, že by to ľudia mali vnímať ako niečo, čo sa týka detailov alebo posunu vpred v rámci nejakého vyjednávania," povedala Bruceová a dodala, že Trump poveril predstaviteľov, aby v Rijáde "účinne nadviazali" na jeho minulotýždňový telefonát s Putinom.

V saudskej metropole Rijád sa začnú v utorok rokovania medzi ruskou a americkou delegáciou, ktoré budú viesť ministri zahraničných vecí Marco Rubio a Sergej Lavrov. Zúčastnia sa na nich aj Trumpov vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff a poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz a na ruskej strane zase poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pritom uviedol, že rozhovory budú zamerané predovšetkým na "obnovenie celej škály americko-ruských vzťahov", ako aj Ukrajinu a prípravu stretnutia lídrov oboch krajín. Dotknúť by sa chceli aj aktuálnej situácie na Blízkom východe. (TASR)

Prieskumníci z ukrajinskej delostreleckej brigády zničili ruský protilietadlový raketový systém za 135 miliónov dolárov.

Uviedla to strategická operatívna skupina Chortycia na platforme Telegram.

Portál ArmyInform poznamenal, že Viťaz je jednou z najvyspelejších zbraní Ruska. Je protilietadlový raketový systém stredného dosahu novej generácie nahradzujúci zastarané systémy S-300PS a Buk-M1-2. Vývoj sa začal v roku 2007 a dokončili ho v roku 2020.

Systém Viťaz je navrhnutý na ochranu administratívnych, priemyselných a vojenských zariadení pred rozsiahlymi útokmi modernými a pokročilými zbraňami, vrátane lietadiel, helikoptér, riadených striel, bezpilotných lietadiel a taktických balistických rakiet. (SITA, Ukrajinská pravda)

Francúzsky prezident Macron tesne pred začiatkom schôdzky lídrov veľkých európskych krajín telefonoval s Trumpom.

K obsahu telefonátu Elyzejský palác bližšie informácie nezverejnil.

Začiatok schôdzky v Paríži bol stanovený na 16.00 h SEČ. Po rokovaní bolo na 18.00 h SEČ avizované vyhlásenie nemeckého kancelára Olafa Scholza. (ČTK)

Na diskusie o vyslaní vojakov na Ukrajinu je priskoro, vyhlásil španielsky minister zahraničných vecí Albares.

Albares sa takto vyjadril v reakcii na tvrdenia britského premiéra Starmera, podľa ktorého je Spojené kráľovstvo na takýto krok pripravené.

"Momentálne je príliš skoro hovoriť o nasadení vojakov na Ukrajinu. V súčasnosti tam nie je mier a je potrebné sa snažiť o jeho čo najskoršie dosiahnutie," povedal Albares na tlačovej konferencii so svojím brazílskym rezortným kolegom Maurom Vieirom, ktorý je na návšteve Španielska.

"Keď už bude mier, budeme musieť zistiť, aké podmienky si bude vyžadovať. A vždy, keď sa hovorí o akomkoľvek nasadení síl, musíme zvážiť, aká je to misia, kto ju môže tvoriť, pod akou vlajkou, s akým mandátom," dodal. (TASR)

Zelenskyj v utorok navštívi Turecko, s prezidentom Erdoganom bude rokovať o krokoch na ďalšie posilnenie spolupráce.

Oznámil to šéf Erdoganovho komunikačného tímu Fahrettin Altun sieti X. 

Zelenskyj pricestuje do Ankary zo Spojených Arabských emirátov, kde od nedele rokuje o hospodárskej spolupráci. 

Ukrajinský prezident navštívi Turecko po tretíkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Turecko naposledy navštívil v marci 2024, pripomína AFP.

Turecko, ktoré je členom NATO, sa usiluje udržiavať dobré vzťahy so svojimi čiernomorskými susedmi - Ukrajinou a Ruskom, pričom Erdogan sa podľa AFP považuje za kľúčového sprostredkovateľa a možného mierotvorcu medzi bojujúcimi stranami

Ankara poskytla Ukrajine drony, ale neuvalila sankcie voči Moskve, ktoré uvalil Západ. (TASR)

Nemecko považuje diskusie o vyslaní svojich vojakov na Ukrajinu ako súčasť prípadných mierových síl za predčasné.

„Opakovane sme zdôraznili, že v prvom rade musíme počkať, či a ako na Ukrajine nastane mier,“ uviedla hovorkyňa nemeckej vlády Christiane Hoffmannová na tlačovej konferencii v Berlíne.

„Potom môžeme hovoriť o podmienkach a o tom, ako sa to dá realizovať,“ dodala.

Hovorca nemeckého ministerstva zahraničných vecí uviedol, že priame kontakty medzi Ruskom a USA „nie sú zlou vecou“, avšak vyzval, aby sa rokovania zamerali na „hľadanie cesty k trvalému a udržateľnému mieru“.

Zároveň zdôraznil, že Európa by sa mala zapojiť do mierových rokovaní, a vyjadril presvedčenie, že sa tak nakoniec stane. (SITA)

Európska bezpečnosť sa nachádza v zlomovom bode, vyhlásila von der Leyenová po príchode na summit v Paríži.

Informuje o tom agentúra AFP.

"Bezpečnosť Európy sa nachádza v zlomovom bode. Áno, ide o Ukrajinu - ale ide aj o nás... Potrebujeme prudký nárast (príspevkov do) obrany," doplnila von der Leyenová na sociálnej sieti X.

Predseda Európskej rady António Costa pred summitom uviedol, že stretnutie je "začiatkom procesu, ktorý bude pokračovať za účasti všetkých partnerov, ktorí sa zaviazali k mieru a bezpečnosti v Európe". (TASR)

Britský premiér sa budúci týždeň vo Washingtone stretne s Trumpom, vyzval na spravodlivú dohodu o Ukrajine.

"Musíme mať realistické a dôveryhodné odpovede na to, ako bude akékoľvek prímerie ... trvalé, spravodlivé a udržateľné," spresnil Starmer v Bristole pred odchodom na neformálne zasadnutie európskych lídrov.

Cieľom je prerokovať Trumpove plány na ukončenie vojny na Ukrajine.

Úrad britského premiéra následne oznámil, že sa na budúci týždeň vo Washingtone stretne s Trumpom. "Pôjde o širokú škálu otázok, na ktorých budeme spolupracovať s novou americkou administratívou," povedal hovorca. Starmer sa podľa vyhlásenia "teší" na prvé rozhovory so staronovým americkým prezidentom od jeho nástupu do úradu.

Britský premiér pred novinármi doplnil, že Spojené kráľovstvo a Európa stoja pred "generačnou výzvou" a v súvislosti s vojnou na Ukrajine "musia urobiť viac" (TASR)

Návrat západných značiek do Ruska by bol v záujme domácich spotrebiteľov, vyhlásil Putinov hovorca Peskov.

"My sme, úprimne povedané, nevideli žiadne správy vo vzťahu k západným značkám, že sa chystajú vrátiť do Moskvy. Ale to, že sa na konkurenčnom základe budú môcť vrátiť do Moskvy, aby naďalej konkurovali ruským výrobcom, to je úplne normálna svetová obchodná prax. A takáto konkurencia bude v záujme ruských spotrebiteľov," zdôraznil hovorca Kremľa.

Zelenskyj so svojím emirátským náprotivkom rokoval v Dubaji o návrate Ukrajincov držaných v ruskom zajatí.

Spojené arabské emiráty (SAE) podporujú mierové riešenie konfliktu na Ukrajine a snahy zamerané na zmiernenie jeho humanitárnych dopadov, uviedol podľa agentúry WAM tamojší prezident Muhammad ibn Zájid Ál Nahján.

Zelenskyj na štátnu návštevu SAE pricestoval v nedeľu.

"Jednou z kľúčových tém dnes bol návrat našich ľudí z ruského zajatia. Sprostredkovanie zo strany SAE zachránilo veľa životov, "uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram.

Svojimi slovami odkazoval na úlohu SAE pri výmene vojnových zajatcov a návrate Ukrajincov, predovšetkým detí, deportovaných do Ruska v priebehu takmer trojročnej vojny, píše agentúra Reuters. Ukrajinský prezident dodal, že dnes rokovali o možnostiach ako v tejto spolupráci pokračovať.

Ukrajina a SAE dnes tiež podpísali dohodu o hospodárskej spolupráci, ktorá uľahčí ukrajinskému tovaru prístup na trh SAE, uviedol Zelenskyj.

Podľa agentúry WAM dohoda urýchli ekonomické oživenie Ukrajiny a vytvorí nové príležitosti pre spoluprácu v odvetviach ako ťažký priemysel, letectvo, kozmonautika a informačné technológie. Vzájomný obchod medzi oboma krajinami podľa agentúry v roku 2024 dosiahol 372,4 milióna dolárov (takmer 8.9 miliárd korún).

Stretnutie niektorých európskych lídrov v Paríž podľa českého premiéra Fialu nič nevyrieši.

Aby bola Európa braná viac vážne, sú podľa neho potrebné konkrétne kroky vrátane revízie Green Dealu či ráznejšieho prístupu k nelegálnej migrácii.

Na základe stanice ČT24 o tom informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Fiala je podľa hovorkyne českého úradu vlády Lucie Michut Ješátkovej presvedčený, že ďalšia neformálna diskusia, navyše týždeň po Európskej rade a pár dní pred nemeckými voľbami, nikam nevedie.

"Európa po ďalšej večeri vážnejšie braná nebude. Je potrebné začať konať. V prvom rade revidovať Green Deal v prospech posilnenia konkurencieschopnosti, zásadne obmedziť byrokraciu, dôsledne vyhosťovať migrantov, ktorí sa previnili proti našim zákonom a investovať do našej obrany a bezpečnosti. Je potrebné nestrácať čas a pristúpiť k činom," uviedol podľa Ješátkovej Fiala.

Francúzsky denník Le Monde v pondelok uviedol, že Česko je sklamané, že na rokovania o Ukrajine nebolo pozvané. Zdroj z vlády sa podľa denníka posťažoval, že sa tak stalo napriek českej muničnej iniciatíve, v rámci ktorej Praha zháňa vo svete potrebnú muníciu pre Ukrajinu, či najväčšiemu počtu ukrajinských utečencov na obyvateľa. (TASR)

Rusi prepustili Američana zadržaného pre údajné pašovanie drog v rámci obnovy vzťahov s USA, uviedol Kremeľ.

K rozhodnutiu prišlo krátko pred plánovaným rokovaním Moskvy a Washingtonu v Saudskej Arábii o zlepšovaní vzťahov a riešení konfliktu na Ukrajine.

Informovala o tom agentúra AFP a denník The Moscow Times.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom oznámil, že amerického občana Kaloba Wayna Byersa (28) ruské úrady prepustili. "Keďže v utorok sa bude rokovať o obnovení vzťahov (s USA), tieto udalosti možno vnímať v tomto kontexte," uviedol Peskov.

Byersa ruskí colníci zadržali na letisku Vnukovo po prílete z Istanbulu, pretože v jeho batožine údajne našli gumené cukríky s prímesou derivátu kanabisu. Muž podľa agentúry TASS tvrdil, že mu sladkosti predpísal lekár v Spojených štátoch.

Denník The Moscow Times informoval, že ich užíval v rámci liečby záchvatov. Jeho matka na Facebooku oznámila, že Byers v súčasnosti na americkom veľvyslanectve v Moskve čaká na let domov. Ozrejmila tiež, že do Ruska údajne cestoval s cieľom dokončiť formálne záležitosti svadby s jeho ruskou snúbenicou Naidou Mambetovou. Neuviedla, či ruské úrady zadržiavali aj ju. (TASR)

Ukrajina neuzná žiadnu dohodu uzavretú bez jej účasti, vyhlásil Zelenskyj v reakcii na americko-ruskú schôdzku v Rijáde.

Ukrajinský prezident vyhlásil, že Kyjev nebol oficiálne informovaný o nadchádzajúcich rokovaniach medzi Ruskom a USA v Saudskej Arábii. Ukrajina podľa jeho slov neuzná žiadnu dohodu uzavretú bez jej účasti.

Ukrajina "nemôže uznať žiadne veci alebo žiadne dohody o nás bez nás. A my takéto dohody neuznáme," uviedol Zelenskyj s tým, že akékoľvek rokovania bez jej účasti sú zbytočné.

Poľsko by v súčasnosti nemalo vyslať vojakov na Ukrajinu, tvrdí šéf poľského Národného bezpečnostného úradu.

Poľský generál Dariusz Lukowski uviedol, že v budúcnosti nemožno vylúčiť možnosť vyslania poľských vojakov na Ukrajinu, ale v súčasnosti by ich Varšava vyslať nemala. Informuje o tom agentúra PAP.

"V súčasnosti nie, ale v budúcnosti nemožno vylúčiť možnosť vyslania poľských vojakov na Ukrajinu v rámci mierovej misie," povedal Lukowski v rozhovore pre Rádio Zet.

Scenáre sa podľa generála vyvíjajú a môže vzniknúť situácia, ktorá si vyžiada poľskú účasť v misii. Zároveň si myslí, že na Poľsko bude vyvíjaný veľký tlak, aby sa do takéhoto nasadenia zapojilo.

Šéf BBN tiež upozornil, že mierová misia by si vyžadovala značné vojenské kapacity, keďže súčasná frontová línia na Ukrajine presahuje 1000 kilometrov.

"Ak sa hovorí o nejakej forme kontroly alebo demarkačnej línii v rámci mierových rokovaní, jej zabezpečenie by si vyžiadalo značné nasadenie vojenských síl," vysvetlil. Dodal však, že jednu z najväčších pozemných armád v Európe má práve Poľsko. (TASR)

Poľsko bude podporovať Ukrajinu ako doteraz, nepredpokladáme vyslanie vojakov na územie Ukrajiny, uviedol Tusk.

Tusk povedal, že na popoludňajšom summite bude varovať pred vznikom "konkurenčnej hry medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, pretože to nemá zmysel".

Pripomenul, že doteraz spolupráca medzi Spojenými štátmi a európskymi krajinami, rovnako v rámci NATO, bola garanciou bezpečnosti ako pre Poľsko, tak pre Západ.

Nemecký kancelár Scholz vyzval Európu na zjednotenie, krajina teraz nezvažuje poslanie vojakov na Ukrajinu.

Podľa Berlína je však akákoľvek diskusia o vyslaní nemeckých vojakov na Ukrajinu v rámci prípadných mierových síl "predčasná".

Informuje o tom agentúra AFP.

Podľa Scholza je dôležité, aby európske krajiny spravili všetko pre zabezpečenie silného a jednotného kontinentu. "Potrebujeme (zjednotenú a silnú Európu) pre Ukrajinu, potrebujeme to pre našu vlastnú bezpečnosť," vyhlásil Scholz na predvolebnom podujatí v stredonemeckom meste Kassel.

Hovorkyňa vlády Christiane Hoffmannová povedala, že Nemecko v súčasnosti nezvažuje poslanie svojich vojakov na Ukrajinu. "Opakovane sme vyhlásili, že v prvom rade musíme počkať a uvidieť, či a ako, snáď, vznikne mier na Ukrajine," uviedla hovorkyňa vlády v Berlíne.

Reagovala na oznámenie Spojeného kráľovstva, že Londýn je na takýto krok pripravený. (TASR)

Priatelia ruského speváka neveria, že spáchal samovraždu, píše The Guardian. Vyšetrovali ho za podporu Ukrajincov.

The Guardian uvádza, že nikto presne nevie, čo sa stalo v posledných chvíľach života ruského speváka a skladateľa Vadima Strojkina. Kariéra tohto 59-ročného muža sa náhle skončila 5. februára, keď tím ruských bezpečnostných služieb dorazil do jeho bytu na deviatom poschodí v Petrohrade.

Vyšetrovali ho za to, čo sa počas uplynulých troch rokov stalo jedným z najzávažnejších trestných činov v dnešnom Rusku – podporu ukrajinskej armády. Podľa správ ruských médií s odvolaním sa na vládne zdroje Strojkin poprosil „návštevu“, aby mohol ísť do kuchyne pre pohár vody.

Údajne však následne otvoril okno a spáchal samovraždu. Dole pod blokom objavil jeho telo náhodný okoloidúci.

Približne desať priateľov, s ktorými The Guardian robil rozhovor, si Strojkina pamätá ako charizmatického a idealistického excentrika. Nikdy neskrýval svoje pohŕdanie ruskou vojnou na Ukrajine, aj keď prehovoriť bolo čoraz nebezpečnejšie.

„Tento idiot (Putin) vyhlásil vojnu svojim vlastným ľuďom, ako aj bratskému národu,“ napísal na sociálnych sieťach v marci 2022, mesiac po začiatku invázie. „Neprajem si jeho smrť. Chcem ho vidieť súdeného a uväzneného."

Philip Buckup, blízky priateľ, ktorý poznal Strojkina viac ako 30 rokov, povedal, že „tento človek dokonale rozumie tomu, čo je dobré a čo zlé“. V posledných rokoch Sovietskeho zväzu bol vylúčený z univerzity za účasť na protisovietskej demonštrácii a násilne odvedený do armády.

Buckup povedal, že Strojkin po rozsiahlej ruskej invázii na Ukrajinu stratil časť svojej pozitivity a iskry. Na sociálnych sieťach a v rozhovoroch s priateľmi hovoril o tom, že sa cítil izolovaný a deprimovaný, a začal piť. Podľa ďalšieho priateľa z Nemecka v určitom momente v roku 2022 uvažoval o úteku do Európy, ale uvedomil si, že možno nebude schopný zabezpečiť si potrebné dokumenty na pobyt.

Oficiálnej verzii o samovražde nechcú jeho priatelia veriť. „Vadim nie je typ človeka, ktorý by to urobil sám, oficiálnej verzii vôbec neverím,“ povedal Buckup, ktorý so Strojkinom naposledy hovoril v januári. „Bol si veľmi istý svojimi názormi, nebál by sa väzenia. Myslím, že policajti ho strčili.“ (SITA, The Guardian)

Zelenskyj navštívi Saudskú Arábiu, do krajiny vycestuje po rokovaniach medzi ruskou a americkou delegáciou v Rijáde.

Zelenského hovorca Sergej Nykyforov uviedol, že prezident navštívi Saudskú Arábiu spolu s manželkou v rámci "dlhodobo plánovanej" oficiálnej návštevy.

Zelenskyj cestu avizoval ešte minulý týždeň bez uvedenia dátumu s tým, že sa tam neplánuje stretnúť s ruskými ani americkými predstaviteľmi.

V saudskej metropole Rijád v utorok začnú rokovania medzi ruskou a americkou delegáciou, ktoré budú viesť ministri zahraničných vecí Marco Rubio a Sergej Lavrov.

Hovorca Kremľa Peskov uviedol, že rozhovory budú zamerané predovšetkým na "obnovenie celej škály americko-ruských vzťahov", ako aj Ukrajinu a prípravu stretnutia lídrov oboch krajín. Dotknúť by sa chceli aj aktuálnej situácie na Blízkom východe.

Ukrajinská ministerka hospodárstva Julia Svyrydenková, ktorá je zároveň prvou podpredsedníčkou vlády, neobjasnila, či existuje súvislosť medzi plánovanou cestou Zelenského do Saudskej Arábie a americko-ruskými rozhovormi.

V príspevku na Facebooku uviedla, že ukrajinská delegácia sa zameriava na posilnenie hospodárskych väzieb s Rijádom, keďže Kyjev "sa pripravuje na podpísanie dôležitých hospodárskych dohôd s krajinami v regióne". (TASR)

Európska komisia navštívi Ukrajinu budúci týždeň v pondelok, v deň tretieho výročia ruskej ozbrojenej invázie.

Oznámil to bez bližších podrobností hovorca eurokomisie Stefan de Keersmaecker.

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová bola v Kyjeve naposledy vlani v septembri. Vlani 1. decembra, len niekoľko hodín po nástupe do funkcií, prišli do Kyjeva aj šéfka únijnej diplomacie a podpredsedníčka EK Kaja Kallasová a predseda Európskej rady António Costa.

Európska únia poskytuje Ukrajine už od začiatku vojny finančnú, humanitárnu aj vojenskú pomoc. Naposledy na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v piatok predsedníčka eurokomisie zdôraznila, že pád Ukrajiny by oslabil nielen Európu, ale aj Spojené štáty. (ČTK)

Pozývať európskych politikov k prípadným rokovaniam o konci vojny na Ukrajine nemá zmysel, vyhlásil Lavrov.

"Európski lídri chcú, aby vojna pokračovala," podľa agentúr povedal ruský minister zahraničia. Uviedol tiež, že pri budúcich mierových rokovaniach nepôjde "ani pomyslieť" na to, že by Rusko voči Ukrajine urobilo územné ústupky.

"Neviem, čo by (Európania) pri rokovacom stole robili," povedal Lavrov. "Keď by si k nemu sadali s cieľom vo vojne pokračovať, prečo ich tam pozývať?"

Uviedol tiež, že Európa nemá na rokovaniach o Ukrajine čo robiť, "ak žiada prímerie kvôli vyzbrojovaniu Kyjeva". (ČTK)

Viaceré nepozvané krajiny skritizovali stretnutie v Paríži na mimoriadnom summite, ktoré zvolal prezident Macron.

Organizátori parížskeho summitu podľa slovinskej prezidentky Nataše Pircovej Musarovej symbolicky ukazujú svetu, že "ani v rámci EÚ sa so všetkými štátmi nezaobchádza rovnako".

Podľa francúzskeho denníka La Monde vyjadrili sklamanie pre nepozvanie na summit aj českí a rumunskí predstavitelia. "Popri Poľsku neexistuje krajina, ktorá by bola bližšie k vojne," uviedol pre Le Monde zdroj z českej vlády.

Neformálne zasadnutie zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron a pozvánku dostali len niektoré európske krajiny.

Na stretnutí by sa mali zúčastniť lídri Nemecka, Británie, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska, ktoré zastupuje pobaltské a škandinávske krajiny. Prítomní budú aj predseda Európskej rady António Costa, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Ukrajinské drony zasiahli čerpaciu stanicu medzinárodného ropovodu v Krasnodarskom kraji na juhu Ruska.

Narušili tak prepravu ropy z Kazachstanu. Sedem dronov zasiahlo čerpaciu stanicu spoločnosti Caspian Pipeline Consortium, ktorá dopravuje kazašskú ropu cez Čierne more aj do západnej Európy.

„Ropa cez ropovod Tengiz-Novorossijsk prúdi v obmedzenom množstve“, uviedla spoločnosť v sociálnych médiách. Dodala, že pri útoku nedošlo k žiadnym zraneniam a zamestnancom sa podarilo zabrániť úniku ropy.

Ropovod s dĺžkou 1 500 kilometrov vlastní konzorcium, v ktorom majú podiely ruská a kazašská vláda, ako aj západní energetickí giganti Chevron, ExxonMobil a Shell. (SITA)

Na stretnutí americkej a ruskej delegácie v Rijáde sa zúčastnia aj ruský minister Lavrov a poradca Putina Ušakov.

Informáciu potvrdil Kremeľ.

Cieľom stretnutia je prediskutovať možnú dohodu o ukončení vojny na Ukrajine a pripraviť summit prezidentov USA a Ruska.

Hovorca Kremľa Peskov uviedol, že Lavrov a Ušakov priletia do Rijádu ešte v priebehu pondelka. Rozhovory budú podľa neho zamerané predovšetkým na "obnovenie celej škály americko-ruských vzťahov", ako aj Ukrajinu a prípravu stretnutia lídrov oboch krajín. Dotknúť by sa chceli aj aktuálnej situácie na Blízkom východe.

Americkú delegáciu bude viesť minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorý sa už nachádza v Rijáde. Prítomný bude aj Trumpov vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff a poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz.

Avizované stretnutie sa udeje necelý týždeň po telefonáte Trumpa a Putina. Podľa stanice BBC schôdzka vyvolala veľké znepokojenie ukrajinskej vlády, ale aj jej spojencov zo Západu, ktorí sa obávajú americko-ruskej dohody uzavretej bez Ukrajiny a Európy. (TASR)

Mníchov 2025 má veľa ingrediencií zapísať sa ako Mníchov '38, Versailles, Teherán, Jalta, Reykjavík atď. Píše Peter Schutz. (SME)

Európski lídri rokujúci v Paríži chcú zabrániť dosiahnutiu mieru na Ukrajine, vyhlásil maďarský minister Szijjártó.

Uviedol to na sociálnej sieti počas pracovnej cesty v Kazachstane.

Politici, ktorí presadzujú vojnu a sú proti Trumpovi, sa podľa šéfa maďarskej diplomacie snažia zabrániť nastoleniu mieru na Ukrajine.

Szijjártó vyjadril nádej, že americko-ruské rokovania budú úspešné, a že na Ukrajine bude čím skôr mier. Podotkol však, že treba tiež vidieť, že tí, ktorí nechcú mier, sa aktivizovali v Európe.

"Vojnoví priaznivci sa dnes schádzajú v Paríži. Tí, ktorí posledné tri roky nepretržite prilievali olej do ohňa. Tí, ktorí sa posledné tri roky riadili chybnou stratégiou a ktorých politika neustále vytvárala a naďalej vytvára nebezpečenstvo eskalácie vojny," podčiarkol maďarský minister.

Ako dodal, tieto krajiny v posledných rokoch urážali Trumpa. "Takže dnes sa v Paríži zhromažďujú provojnoví, protitrumpovskí a frustrovaní európski lídri, aby zabránili mierovej dohode na Ukrajine," zhrnul Szijjártó.

Lídri viacerých európskych krajín sa v pondelok stretávajú v Paríži na mimoriadnom summite so zámerom prerokovať plány amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine.

Neformálne zasadnutie zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron a pozvánku dostali len niektoré európske krajiny. Na stretnutí by sa mali zúčastniť lídri Nemecka, Británie, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska, ktoré zastupuje pobaltské a škandinávske krajiny.

Prítomní budú aj predseda Európskej rady António Costa predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a generálny tajomník NATO Mark Rutte. (TASR)

Kyjev a Európa by mali byť zapojené do mierových rokovaní o konci vojny na Ukrajine, vyhlásil americký minister Rubio.

Minister zahraničný vecí to uviedol pre televíznu stanicu CBS. Toto vyjadrenie prišlo v reakcii na obavy z možnej organizácie bilaterálnych rokovaní len medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Informuje o tom agentúra DPA.

"Pokiaľ to budú skutočné rokovania, a tak ďaleko ešte nie sme, ale ak by sa to stalo, Ukrajina do nich musí byť zapojená, pretože oni boli napadnutí," uviedol Rubio.

"Európania budú musieť byť súčasťou, pretože uvalili na Putina a Rusko sankcie a taktiež prispeli k týmto snahám," dodal šéf americkej diplomacie.

Rubio zdôraznil, že po počiatočných rozhovoroch musia nasledovať činy. "Najbližších niekoľko týždňov a dní rozhodne, či to je vážne, alebo nie," dodal. (TASR)

Švédsko nevylučuje možnosť vyslania mierových jednotiek na Ukrajinu v prípade uzatvorenia mierovej dohody.

Vo verejnoprávnom rozhlase Sveriges Radio to povedala ministerka zahraničných vecí Maria Malmer Stenergardová. Informáciu prevzala agentúra AFP.

"Najskôr musíme rokovať o spravodlivom a udržateľnom mieri, ktorý bude rešpektovať medzinárodné právo. Keď takýto mier uzavrieme, bude ho treba udržať a naša vláda v tejto súvislosti nič nevylučuje," vyhlásila Stenergardová.

Švédska ministerka sa tak vyjadrila niekoľko hodín pred mimoriadnym summitom niekoľkých európskych lídrov v Paríži. cieľom je prerokovať plány Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine. (TASR)

Poľský prezident Duda sa v utorok stretne s americký vyslancom pre Ukrajinu generálom Kelloggom.

Hlavnou témou stretnutia má byť vojna na Ukrajine a možnosti jej ukončenia. Informuje o tom poľská prezidentská kancelária.

Šéf zahraničného oddelenia prezidentskej kancelárie Wojciech Kolarski v rozhovore pre rádio RMF FM povedal, že žiadosť o stretnutie prišla z americkej strany. Zároveň zdôraznil, že pôjde o jediné stretnutie generála Kellogga s lídrom európskeho štátu.

"Je to dôkaz rešpektu, ktorý má prezident Duda na medzinárodnej scéne," uviedol Kolarski a dodal že Kellog chce poznať Dudov pohľad na situáciu na Ukrajine.

"Prezident Duda zopakuje svoj jasný postoj - Rusko nesmie vyhrať túto vojnu. Moskva nesmie po uzavretí mieru získať pocit, že sa jej agresia oplatila," vyhlásil Kolarski o téme rokovaní a vylúčil, že by Poľsko aktuálne plánovalo vyslať vojakov na Ukrajinu. Otázkou však podľa neho zostáva, či bude Európa pri rokovacom stole, alebo vedľa neho.

Kolarski sa vyjadril aj k vzťahom medzi Európou a Spojenými štátmi. Upozornil, že prístup Donalda Trumpa k medzinárodnej politike núti Európu k zmenám. "Európa dlhé roky žila v ilúzii, ktorá sa teraz rozplýva. Transakčná politika prezidenta Trumpa odhaľuje jej slabosť a neschopnosť viesť rovnocenný dialóg s americkou administratívou," povedal.

Podľa neho by bolo nebezpečné, ak by došlo k prehĺbeniu rozdelenia medzi Európou a USA. "Poľsko by malo naďalej dôsledne presadzovať transatlantickú politiku, ktorá nám dáva silnú východiskovú pozíciu v novom geopolitickom usporiadaní v regióne," uzavrel Kolarski.

Špeciálny vyslanec Keith Kellog spôsobil rozruch, keď počas víkendu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vyhlásil, že Európa nebude súčasťou rokovaní medzi Washingtonom a Moskvou o Ukrajine. (TASR)

Rusko v noci na Ukrajinu zaútočilo 147 dronmi, následky si vyžiadali odstávky elektriny.

Protivzdušná obrana 83 dronov zostrelila a ďalších 59 sa zrútilo bez toho, aby spôsobilo škodu.

Ukrajinské letectvo uviedlo, že v dôsledku ruského útoku vznikli škody v Charkovskej, Kyjevskej, Poltavskej a Záporožskej oblasti. Bližšie informácie k nim nezverejnilo.

V Kyjeve utrpel zranenia 22-ročný muž. Vo viacerých štvrtiach sú poničené obytné domy, inde vznikol požiar v priemyselnom podniku alebo v areáli skladiska, uviedol šéf oblastnej správy Mykola Kalašnyk.

Šéf Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak na telegrame napísal, že "pri nepriateľskom terore" najviac utrpelo mesto Marhanec.

Zranení sú štyria ľudia vo veku od 22 do 64 rokov. Škody sú na ôsmich väčších obytných domoch a niekoľkých rodinných domoch, ďalej potom na rôznych komerčných objektoch alebo na elektrickom vedení.

Spoločnosť Ukrenerho najskôr upozornila, že núdzové odstávky dodávok elektrickej energie sa týkajú Kyjeva, Kyjevskej oblasti, Dnepropetrovskej a Sumskej oblasti. Neskôr informovala, že odstávky zasiahnu všetky regióny.

Obmedzenie sa v prvom rade vzťahuje na priemyselné podniky a ďalšie firmy, v určitých prípadoch aj na domácnosti.

Ruské jednotky od nedele prudko zintenzívnili svoje útoky na východe Ukrajiny, uviedla kyjevská armáda a predstaviteľ NATO predpokladá, že Moskva s blížiacimi sa rozhovormi o ukončení vojny zvýši tempo a intenzitu svojich útokov, píše agentúra Reuters.

Taktiež Rusko v pondelok informovalo o ďalšom ukrajinskom dronovom útoku. Podľa ministerstva obrany v Moskve jeho protivzdušná obrana v noci zostrelila 90 dronov, z toho 38 dronov bolo zostrelených nad Azovským morom, 24 nad Krasnodarským krajom na juhu Ruska, uviedlo ruské ministerstvo obrany. Nad Čiernym morom zostrelili protilodnú strelu Neptún. (ČTK, TASR)

Rusko stratilo v bojoch na fronte ďalších 1 530 vojakov, tvrdí ukrajinská armáda. Celkovo prišlo už o 860-tisíc vojakov.

Za uplynulý deň Moskva podľa Kyjeva prišla aj o 16 tankov, 52 obrnených bojových vozidiel pechoty a 37 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 089 tankov, 21 063 obrnených bojových vozidiel pechoty a 23 222 delostreleckých systémov.

Dva ruské drony v noci narušili vzdušný priestor Moldavska pri hraniciach s Ukrajinou.

Stalo sa tak tri dni po tom, ako si Kišiňov v súvislosti s skorším incidentom predvolal na ministerstvo zahraničia ruského veľvyslanca, informuje Reuters.

Moldavsko, ktoré leží medzi Ukrajinou a členským štátom Európskej únie Rumunskom, bolo opakovane svedkom narušenia vzdušného priestoru ruskými dronmi nasadenými v takmer tri roky trvajúcej agresívnej vojne Ruska proti Ukrajine.

Pri incidentoch z minulého týždňa spadli v rovnakej oblasti blízko ukrajinských hraníc dva drony a jeden explodoval.

Rokovania ruskej a americkej delegácie v súvislosti s vojnou na Ukrajine by sa mohli začať v utorok.

S odvolaním sa na americké a ruské médiá o tom v pondelok informovala britská stanica BBC a americká spravodajská televízia CNN.

Nemenovaný saudskoarabský predstaviteľ pre CNN povedal, že Saudská Arábia nebude len hostiteľom rokovaní, ale bude zohrávať aj rolu sprostredkovateľa. Saudskoarabský tím bude viesť poradca krajiny pre národnú bezpečnosť.

Očakáva sa, že americkú stranu budú na stretnutí zastupovať minister zahraničných vecí Marco Rubio, poradca pre národnú bezpečnosť Michael Waltz a osobitný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff.

Witkoff predtým pre americkú televíziu Fox News povedal, že s Waltzom pocestujú do Saudskej Arábie v nedeľu večer. Rubio tam priletí v pondelok z Izraela.

Nateraz nie je známe, kto bude na čele ruskej delegácie, médiá však píšu, že by to mohol byť ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Do úvahy prichádza aj účasť poradcu ruského prezidenta Jurija Ušakova a riaditeľa Služby zahraničnej rozviedky (SVR) Sergeja Naryškina.

Avizované stretnutie zástupcov USA a Ruska vyvolalo veľké znepokojenie ukrajinskej vlády, ale aj jej spojencov zo Západu, ktorí sa obávajú americko-ruskej dohody uzavretej bez Ukrajiny a Európy.

V Saudskej Arábii je teraz na pracovnej návšteve aj delegácia ukrajinskej vlády. Informovala o tom ukrajinská ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková, ktorá dodala, že v najbližších dňoch sa uskutočnia desiatky stretnutí s cieľom pripraviť návštevu prezidenta Volodymyra Zelenského v Saudskej Arábii.

Nemenovaný ukrajinský vládny zdroj pre BBC povedal, že ukrajinská delegácia nebola pozvaná a neposiela svojich zástupcov na plánované rokovania do Saudskej Arábie. (TASR)

Británia je pripravená vyslať na Ukrajinu vojakov, aby zabezpečili plnenie mierovej dohody s Ruskom, tvrdí premiér Starmer.

Starmer to napísal v článku pre denník The Daily Telegraph, ktorý podotkol, že je to prvýkrát, čo britský premiér zverejnil, že zvažuje možnosť vyslania britských mierových síl na Ukrajinu.

Starmerov článok vyšiel pred pondelkovým stretnutím európskych lídrov v Paríži, kde sa budú snažiť nájsť vhodnú stratégiu v reakcii na kroky amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho rokovania s Ruskom, ako aj na obavy, že USA znížia svoje obranné záväzky na európskom kontinente.

V súvislosti s tým Starmer napísal, že táto kríza je momentom, ktorý sa opakuje raz za generáciu" a je pre Európu "existenciálnou" otázkou, podotkla agentúra DPA.

"Británia je pripravená zohrávať vedúcu úlohu pri urýchlení práce na bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. To zahŕňa pokračujúcu podporu ukrajinských ozbrojených síl, na ktorú sa Spojené kráľovstvo už zaviazalo prispievať sumou tri miliardy libier ročne najmenej do roku 2030," napísal Starmer.

Dodal, že to tiež znamená pripravenosť a ochotu Británie prispieť k bezpečnostným zárukám Ukrajiny prostredníctvom vyslania britských jednotiek, "ak to bude potrebné".

Britský premiér uviedol, že cíti zodpovednosť za potenciálne ohrozenie britských vojakov, ale pomoc Ukrajine podľa neho pomôže posilniť bezpečnosť samotnej Británie i európskeho kontinentu.

"Koniec tejto vojny, keď príde, nemôže byť len dočasnou prestávkou pred ďalším Putinovým útokom," dodal Keir Starmer.

Americký prezident Trump oznámil, že s ruským prezidentom Putinom by sa mohol stretnúť už čoskoro.

Dodal, že verí, že Putin skutočne chce zastaviť boje na Ukrajine, informovala agentúra AFP.

Trump na brífingu v Bielom dome dodal, že takéto stretnutie sa malo uskutočniť pred krízou na Ukrajine alebo hneď po jej vypuknutí.

Pokiaľ ide o jeho osobnú schôdzku s Putinom, "čas nie je stanovený, ale mohlo by to byť veľmi skoro," povedal Trump.

AFP dodala, že minister zahraničných vecí USA Marco Rubio bude v najbližších dňoch viesť americkú delegáciu na vysokej úrovni, ktorá bude v saudskoarabskom Rijáde rokovať s ruskými predstaviteľmi o Ukrajine.

Trump ozrejmil, že jeho tím "dlho a tvrdo" rokoval s ruskými predstaviteľmi. Spomenul v tejto súvislosti aj svojho vyslanca pre Blízky východ Steva Witkoffa, ktorý údajne nedávno absolvoval s Putinom asi trojhodinový rozhovor.

"Myslím si, že chce prestať bojovať," povedal Trump o Putinovi. Na otázku, či sa Putin chce zmocniť celej Ukrajiny, Trump odpovedal: "To som sa ho aj ja pýtal". "Ak sa chystá pokračovať... to by bol pre mňa veľký problém," dodal Trump.

"Myslím si, že to chce ukončiť a že to chcú ukončiť rýchlo. Obaja," povedal Trump a dodal: "Aj Zelenskyj to chce ukončiť."

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzitým v nedeľu povedal, že podľa neho sa Rusko chystá "viesť vojnu" proti oslabenej aliancii NATO, ak Trump zredukuje podporu USA pre Alianciu.

Podľa AFP sa však zdá, že Trump Zelenského obavy nezdieľa, lebo novinárom povedal, že ho "ani trochu" neznepokojujú slová ukrajinského lídra.

Republikánsky prezident opakovane trval na tom, že ukončí konflikt na Ukrajine za jediný deň, ale jeho šéf diplomacie Rubio priznal, že "nebude ľahké" vyriešiť takýto dlhotrvajúci, krvavý a zložitý konflikt.

"Proces smerujúci k mieru nie je záležitosťou jedného stretnutia," povedal Rubio v rozhovore pre televíziu CBS na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.

Zatiaľ nie je jasné, či sa na rokovaniach v Rijáde zúčastní aj Ukrajina. Rubio povedal, že si nie je istý ani tým, koho vyšle Moskva.

"Ešte nič nie je uzavreté," povedal a dodal, že cieľom je hľadať priestor na obsiahlejší rozhovor, ktorý "by zahŕňal Ukrajinu a týkal by sa ukončenia vojny."

Očakáva sa, že na rokovaniach v Rijáde sa zúčastní Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff a poradca pre národnú bezpečnosť USA Michael Waltz.

Putin a Trump mali spolu 12. februára telefonický rozhovor, v ktorom diskutovali o zastavení bojov na Ukrajine, bilaterálnych vzťahoch a mnohých ďalších otázkach. Dohodli sa, že budú pokračovať v kontaktoch a zorganizujú osobné stretnutie.

Trump následne telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským: informoval ho o obsahu rozhovoru s Putinom i o príprave dokumentu o bezpečnostnej a hospodárskej spolupráci oboch krajín.

Rokovanie ruskej a americkej delegácie v saudskoarabskom Rijáde má byť v utorok, tvrdí ruský denník Kommersant.

Zdroj svojich informácií neuviedol.

Podľa agentúry Bloomberg sa môže na ruskej strane zúčastniť rokovaní poradca prezidenta Putina Jurij Ušakov a šéf ruskej civilnej rozviedky SVR Sergej Naryškin.

Telegramové kanály tiež informovali o nadchádzajúcej návšteve Rijádu ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova, píše Kommersant, ktorý zároveň upozornil, že ruské úrady informáciu o zložení svojej delegácie nepotvrdili.

Ukrajinský prezident Zelenskyj priletel na návštevu do Spojených arabských emirátov.

V krajine chce rokovať o investíciách, hospodárskom partnerstve a humanitárnom programe. Prioritou je priviesť ešte viac Ukrajincov zo zajatia domov, napísal Zelenskyj na sieti X, kde zverejnil video z príletu a stretnutia s miestnymi predstaviteľmi.

Prezident viac k svojej návšteve na sociálnej sieti neuviedol, avšak Spojené arabské emiráty sprostredkovali výmeny vojnových zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou. Vyrokovali tiež návrat ukrajinských detí zavlečených do Ruska počas ruskej invázie.

Zelenskyj do krajiny na Arabskom polostrove priletel z trojdňovej Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, ktorej sa zúčastnili desiatky svetových lídrov. Cez víkend sa objavili informácie, že sa americkí a ruskí činitelia plánujú na budúci týždeň stretnúť v Saudskej Arábii a rokovať o ukončení ruskej vojny proti Ukrajine.

Moskva a Washington pripravujú summit svojich prezidentov, pričom Kyjev a Európa sa obávajú, či sa Donald Trump s Vladimirom Putinom nepokúsia dohodnúť na ukončení ruskej agresie bez Ukrajincov a európskych krajín.

Vysokopostavený ukrajinský vládny zdroj stanici BBC povedal, že Ukrajina na rokovania v Saudskej Arábii nedostala pozvánku a nevysiela na túto fázu rozhovorov žiadny tím.

Zelenskyj v piatok podľa agentúry AFP uviedol, že sa čoskoro vypraví do Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov a Turecka, ale neplánuje tam teraz stretnutie s americkými ani ruskými predstaviteľmi.

V Saudskej Arábii je podľa ukrajinskej vicepremiérky Julije Svyrydenkovej na pracovnej návšteve ukrajinská vládna delegácia, ktorá tam má prichystať pôdu pre návštevu prezidenta a podpis dôležitých hospodárskych zmlúv s krajinami v regióne. (ČTK)