Ukrajina Rusko Online: Európski lídri sa podľa Trumpovho vyslanca nezúčastnia rozhovorov o mieri na Ukrajine

Trumpov tím sa v najbližších dňoch stretne v Saudskej Arábii s ruskými a ukrajinskými vyjednávačmi.

"Tím vysokopostavených predstaviteľov administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa bude v nasledujúcich dňoch v Saudskej Arábii rokovať s ruskými a ukrajinskými vyjednávačmi o ukončení vojny na Ukrajine," uviedli v sobotu predstavitelia USA. Informujú agentúry AFP a Reuters.

Na rokovania do Saudskej Arábie pôjde americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, ako aj poradca v oblasti národnej bezpečnosti Mike Waltz a Trumpov vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff. Pre Reuters to v Mníchove, kde prebieha Mníchovská bezpečnostná konferencia, potvrdil predseda zahraničného výboru Snemovne reprezentantov USA Michael McCaul.

Podľa McCaula bol na rozhovory do Saudskej Arábie pozvaný aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Na otázku o plánovanom stretnutí amerických a ruských predstaviteľov v Saudskej Arábii Zelenskyj na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii novinárom povedal: "Možno je niečo (na) stole, ale nie na našom stole. Nevidel som žiadne pozvánky (pre) Ukrajinu na stretnutie s nejakými ďalšími vyslancami," cituje Reuters.

Podľa Zelenského by pre neho bolo zvláštne hovoriť s americkými a ruskými predstaviteľmi v Saudskej Arábii, "ak sme predtým neuskutočnili žiadne rokovania medzi nami a našimi strategickými partnermi. A ako si spomínam, Rusko nie je naším strategickým partnerom."

Zelenskyj v piatok síce uviedol, že navštívi Spojené arabské emiráty, Saudskú Arábiu a Turecko, nespresnil však kedy a povedal, že počas týchto návštev nemá v pláne stretnúť sa s americkými ani ruskými predstaviteľmi, dodáva Reuters. (TASR)

Ministri zahraničných vecí USA a Ruska spolu telefonovali, dohodli sa na pravidelných kontaktoch.

O rozhovore Sergeja Lavrova s Marcom Rubiom informovala na svojej internetovej stránke ruská diplomacia. Hovor medzi vrcholnými diplomatmi oboch krajín sa podľa Moskvy uskutočnil z iniciatívy Washingtonu.

Budúce rozhovory sa majú týkať aj prípravy summitu prezidentov Vladimira Putina a Donalda Trumpa.

"Obe strany vyjadrili vôľu k spolupráci v aktuálnych medzinárodných otázkach, vrátane urovnania situácie okolo Ukrajiny, situácie okolo Palestíny a na Blízkom východe vo všeobecnosti aj v ďalších regiónoch," stojí vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničia.

"S. V. Lavrov aj M. Rubio potvrdili pripravenosť spolupracovať spoločne na obnovení vzájomne rešpektujúceho medzištátneho dialógu v súlade s tónom, ktorý udali prezidenti," uviedla ďalej ruská diplomacia.

O telefonáte informovalo aj americké ministerstvo zahraničných vecí, podľa ktorého Rubio zopakoval Trumpovo odhodlanie nájsť spôsob ukončenia konfliktu na Ukrajine.

"Okrem toho diskutovali o možnosti potenciálne spolupracovať v množstve ďalších bilaterálnych otázok," uviedla vo vyhlásení citovanom agentúrou AFP hovorkyňa ministerstva Tammy Bruceová.

Vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom sa dostali na najhoršiu úroveň za celé desaťročia kvôli ruskej invázii na Ukrajinu. USA sa pod vedením predchádzajúceho prezidenta Joea Bidena postavili na stranu napadnutej krajiny a poskytli jej okrem iného podporu v podobe dodávok zbraní. Západ na Rusko tiež uvalil množstvo sankcií.

V januári sa vo Washingtone vymenila administratíva a Trump opakovane vyhlásil, že chce čo najskôr vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou ukončiť.

Tento týždeň si Trump a Putin telefonovali a podľa vyjadrenia Washingtonu a Moskvy sa dohodli na stretnutí, aby rokovali o ukončení vojny. Podľa agentúry Bloomberg by sa summit mohol konať už koncom mesiaca v Saudskej Arábii.

Rozhovor medzi Trumpom a Putinom bol prvým potvrdeným priamym kontaktom medzi lídrami dvoch najväčších jadrových mocností od začiatku ruskej invázie na Ukrajine.

Telefonát medzi Trumpom a Putinom vyvolal v Kyjeve aj v Európe obavy, že sa Moskva a Washington na mieri na Ukrajine dohodnú bez ich účasti. Podľa európskych politikov by takýto mier nebol trvalý a hral by do kariet len Rusku. (ČTK, TASR)

O neformálnom európskom summite o Ukrajine sa diskutuje, ale nič ešte nie je dohodnuté, upozornil Elyzejský palác.

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v sobotu avizoval, že sa v pondelok v Paríži uskutoční mimoriadny summit lídrov európskych krajín, ktorý zvolal prezident Emmanuel Macron a na ktorom mali lídri hovoriť o plánoch amerického prezidenta Donalda Trumpa týkajúcich sa Ukrajiny.

Svoj post na sociálnej sieti šéf poľskej diplomacie neskôr stiahol, konštatuje agentúra DPA. O konaní schôdzky ale hovoril už vo svojom sobotňajšom vystúpení na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, vtedy však nespomenul konkrétny termín jej konania.

"Medzi európskymi lídrami prebiehajú diskusie o možnom neformálnom stretnutí, nič však ešte nie je uzavreté," cituje DPA zo stanoviska Elyzejského paláca. (TASR)

Šéf NATO Mark Rutte príde vo štvrtok na Slovensko. Stretne sa s prezidentom Pellegrinim a premiérom Fico. (TASR)

Zelenskyj zablokoval dohodu s USA o nerastných surovinách. Tvrdí, že nechráni Ukrajinu a jej záujmy. (SITA)

Macron zvolal na pondelok schôdzku lídrov európskych krajín, témou budú plány Trumpa o mieri na Ukrajine.

Na sociálnej sieti X to v sobotu oznámil poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski, ktorého krajina v súčasnosti predsedá Rade EÚ.

Sikorski zároveň potvrdil, že na stretnutí v Paríži sa zúčastní poľský premiér Donald Tusk a dodal, že Európa teraz musí ukázať svoju silu a jednotu.

O konaní schôdzky hovoril Sikorski už vo svojom sobotňajšom vystúpení na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, vtedy však nespomenul konkrétny termín jej konania.

Podľa webu Politico bezprostredne nebolo jasné, či sa na stretnutí zúčastnia všetci lídri EÚ, alebo len zástupcovia menšej skupiny krajín a či budú pozvaní aj ďalší európski politici, ako britský premiér Keir Starmer.

Hovorca Elyzejského paláca sa k schôdzke zatiaľ nevyjadril. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot, ktorý sa tiež zúčastnil na konferencii v Mníchove, konanie mimoriadneho summitu nepotvrdil ani nevyvrátil. (TASR)

Vysoko postavení predstavitelia USA a Ruska sa stretnú v Saudskej Arábii, aby pripravili summit lídrov, píše Bloomberg.

K stretnutiu má dôjsť na budúci týždeň a summit lídrov by sa mohol konať už koncom februára, píše agentúra Bloomberg s odvolaním sa na svoje zdroje oboznámené so situáciou.

Témou summitu má byť ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine. Podľa agentúry sa očakáva účasť ukrajinských predstaviteľov, európski však boli vraj odrezaní. (ČTK)

Taliansky prezident aj premiérka kritizovali vyjadrenia hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí.

Zacharovová reagovala na minulotýždňové Mattarellove kritické vyjadrenia ohľadom invázie ruských síl na Ukrajinu.

Mattarella vo svojom prejave minulý týždeň povedal, že existujú isté paralely medzi Ruskom a "projektom Tretej ríše" a označil ruskú inváziu na Ukrajinu za "dobyvačnú vojnu".

Ruská hovorkyňa tieto vyjadrenia odsúdila a označila za klamlivé. "Je zvláštne a bizarné počúvať takéto hanlivé ohováranie od prezidenta Talianska, krajiny, ktorá skutočne vie, čo je fašizmus, a to nielen z počutia," povedala Zacharovová s odkazom na diktatúru Benita Mussoliniho.

Mattarellu po jej vyjadreniach podporilo celé talianske politické spektrum vrátane premiérky Meloniovej.

"Urážky hovorkyne... urážajú celý taliansky národ, ktorý hlava štátu reprezentuje," povedala Meloniová v reakcii na slová Zacharovovej. "Vyjadrujem svoju plnú solidaritu prezidentovi Mattarellovi, ktorý vždy dôrazne odsudzoval agresiu páchanú na Ukrajine," dodala talianska premiérka. (TASR)

Nie je reálne, aby sa rokovaní o mieri na Ukrajine zúčastnili európski lídri, vyhlásil Trumpov osobitný vyslanec Kellogg.

"Hovorím vám to celkom úprimne,“ povedal Keith Kellogg na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

„A mojim európskym priateľom by som odkázal: ‚Zapojte sa do diskusie nie tým, že sa budete sťažovať, či by ste mali alebo nemali byť pri stole, ale tým, že prídete s konkrétnymi návrhmi, nápadmi a zvýšite výdavky na obranu.‘“

Dohoda sa podľa Kellogga očakáva v priebehu týždňov a mesiacov. (The Guardian)

Poľský premiér Tusk nalieha na Európu, aby urýchlene zaujala svoj vlastný postoj k Ukrajine a bezpečnosti.

Americký minister obrany Pete Hegseth v piatok počas návštevy Poľska varoval, že Európa potrebuje zvýšiť svoje výdavky na obranu, pretože nemôže predpokladať, že prítomnosť amerických jednotiek na kontinente bude „trvalá navždy“.

"Európa naliehavo potrebuje svoj vlastný akčný plán týkajúci sa Ukrajiny a našej bezpečnosti, inak o našej budúcnosti rozhodnú iní globálni hráči. Nie nevyhnutne v súlade s našimi vlastnými záujmami. Tento plán musí byť pripravený hneď. Nie je čas strácať," napísal Tusk na sociálnej sieti.

Jeho vyjadrenia odzrkadľovali vyjadrenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý vyzval Európu, aby „konala pre svoje dobro“ a aby mala „vlastné ozbrojené sily“ na obranu proti Rusku. (SITA)

Členstvo Ukrajiny v NATO musí zvážiť aliancia ako celok, uviedol predseda nemeckej CDU Friedrich Merz.

Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii politik zároveň požiadal USA, aby nezasahovali do nadchádzajúcich parlamentných volieb v Nemecku, píše agentúra DPA.

"Od posledného summitu NATO sa v rámci Aliancie dosiahol konsenzus, že Ukrajina musí mať perspektívu členstva," vyhlásil Merz. Ak by sa to malo zmeniť, členské štáty NATO to musia urobiť spoločne, ozrejmil líder CDU.

Reagoval tak na nedávne vyhlásenia administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa týkajúce sa ukončenia konfliktu na Ukrajine. USA totiž naznačili, že členstvo Kyjeva v NATO je "neuskutočniteľné", pripomína AFP.

Predseda CDU Friedrich Merz na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. (zdroj: TASR/AP)

Merz na konferencii zároveň žiadal, aby Spojené štáty nezasahovali do nadchádzajúcich volieb v krajine, ktoré sa budú konať 23. februára.

"Rešpektujeme prezidentské voľby a voľby do Kongresu v USA a očakávame, že USA budú robiť to isté aj u nás," povedal líder CDU v reakcii na kritické vyjadrenia amerického viceprezidenta J.D. Vancea v Mníchove.

Vance kritizoval prístup niektorých nemeckých strán politického stredu za to, že odmietajú rokovať s krajne pravicovou Alternatívou pre Nemecko (AfD) napriek veľkej podpore, ktorú strana má, píše DPA.

Americký viceprezident na pôde Mníchovskej bezpečnostnej konferencie tiež kritizoval údajné obmedzovanie slobody prejavu v Európe. Predseda CDU skonštatoval, že sloboda prejavu je súčasťou otvorenej demokratickej spoločnosti v Nemecku, no "falošné správy, nenávistné prejavy a trestné činy aj naďalej podliehajú právnym obmedzeniam a kontrole nezávislých súdov".

Nemecký politik zároveň odsúdil piatkové rozhodnutie Bieleho domu zakázať vstup novinárom z americkej tlačovej agentúry The Associated Press (AP) do Oválnej pracovne a na palubu prezidentského špeciálu Air Force One. Merz vyhlásil, že niečo také by sa nikdy nestalo, pokiaľ by bol kancelárom on, píše DPA. (TASR)

Kľúčovou témou na júnovom summite NATO v Haagu bude nájsť dohodu, koľko je potrebné vynakladať na obranu.

Generálny tajomník Aliancie Mark Rutte to povedal počas debaty o transatlantickej bezpečnosti na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, na ktorej sa spoločne s ním zúčastnili americkí senátori Jeanne Shaheenová a Lindsey Graham, informuje osobitný spravodajca TASR.

Spojenci v Severoatlantickej aliancii sa v roku 2014 dohodli, že na obranu každoročne vyčlenia dve percentá svojho HDP. Nový americký prezident Donald Trump však na členské štáty teraz nalieha, aby prispievali až piatimi percentami HDP. Takýto cieľ sa pritom nepodarilo splniť ani Spojeným štátom počas vlády Trumpovho predchodcu Joea Bidena, približuje magazín Politico.

Americkí predstavitelia majú podľa Rutteho pravdu v tom, že Európa musí na obranu prispievať viac. Takéto konanie pritom nie je plnením Trumpových želaní, ale v záujme samotnej Európy, dodal Rutte.

V rozhovore pre Politico na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie okrem toho šéf NATO povedal, že členské štáty budú musieť výdavky na obranu zvýšiť o "výrazne viac než na tri percentá" HDP. O tom, koľko by to malo nakoniec byť, sa podľa neho bude rokovať na letnom summite NATO.

Šéf NATO Mark Rutte počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. (zdroj: TASR/AP)

Shaheenová, ktorá je členkou amerického senátneho výboru pre zahraničné vzťahy, v debate pochválila členské štáty NATO, ktoré na obranu už teraz vyčleňujú tri percentná HDP. Aliancia by sa však podľa jej slov mala v tomto smere dohodnúť, aký cieľ by bol pre členské štáty ideálny a ako rýchlo by ho mali naplniť.

Senátor Graham sa domnieva, že ruský prezident Vladimir Putin svojím nariadením invázie na Ukrajinu vo februári 2022 urobil pre zvýšenie vojenských výdavkov viac ako ktorýkoľvek iný člen NATO.

"Putin urobil pre NATO viac ako my," povedal americký politik s tým, že ruský líder sa však "vážne prepočítal".

Varoval, že ak sa vojnu na Ukrajine nepodarí ukončiť správnym spôsobom, nasledovať bude Taiwan, na ktorý si robí nárok pevninská Čína. Dohoda by teda podľa neho nemala "ponížiť" Putina, ale zabezpečiť, že k takejto agresii už nikdy nedôjde.

Vpravo šéf NATO Mark Rutte, v strede americký senátor Lindsey Graham a vľavo senátorka Jeanne Shaheenová. (zdroj: TASR/AP)

Rutte zopakoval, že pokiaľ ide o Ukrajinu, je zrejmé, že je spoločný záujem na tom, aby bola počas mierových rokovaní v čo najlepšej pozícii. To podľa neho znamená pokračovať vo výcviku ukrajinských vojakov a naďalej poskytovať ich napadnutej krajine všetku vojenskú pomoc.

"Výsledkom musí byť, že Ukrajina bude takou krajinou, ktorú Rusko už nikdy nenapadne. Musí ísť o trvalý a udržateľný mier. Američania a Európania sa v tomto smere absolútne zhodujú," zdôraznil.

Rutte však súčasne vyzval európskych predstaviteľov, aby sa nesťažovali, že možno nebudú sedieť pri rokovacom stole. Namiesto toho im odporučil, aby prichádzali s konkrétnymi nápadmi a riešeniami týkajúcimi sa napríklad možných bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. (TASR)

Ruská armáda tvrdí, že zabrala dedinu Berezivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Obec sa nachádza v blízkosti cesty spájajúcej kľúčové mestá Pokrovsk a Kosťantynivka.

Ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení uviedlo, že sa mu podarilo dobyť Berezivku. Napriek ťažkým stratám na bojisku sa ruská armáda už viac ako rok posúva vpred na východe Ukrajiny a snaží sa odrezať prístup Kyjeva k mestu Pokrovsk, píše AFP.

V Pokrovsku žilo pred začiatkom invázie ruských jednotiek na Ukrajinu približne 60-tisíc ľudí. Podľa tamojších úradov ich v meste v súčasnosti zostáva len okolo 7000. Pokrovsk je jednou z hlavných ukrajinských obranných bášt v Doneckej oblasti. Je kľúčovou cestnou aj železničnou križovatkou pre zásobovanie ukrajinských vojakov na fronte.

Postup Moskvy pozdĺž významnej cesty spôsobil v oblasti logistické problémy ukrajinskej armáde, ktorá sa snaží zabezpečiť tieto kľúčové uzly. Ukrajinské konvoje sa v dôsledku toho často stávajú terčom útokov ruských dronov, pripomína AFP.

Moskovské sily sa približujú aj ku Kosťantynivke, ktorá je ďalším kľúčovým logistickým uzlom. Pred začiatkom vojny na Ukrajine vo februári 2022 žilo v meste 67-tisíc obyvateľov. (TASR)

Tibor Gašpar víta, že rokovania Trumpa s Putinom o možnom mieri na Ukrajine sa budú konať mimo Európy.

„Chvalabohu, že Európska únia nebude pri stole, keď sa dohaduje mier,“ povedal v relácii Sobotné dialógy. EÚ by podľa neho bránila mieru.

Irena Bihariová z Progresívneho Slovenska reagovala, že „ak Trump ide vybavovať mier s Putinom poza chrbát Ukrajiny, môžeme si byť istý, že to nebude v prospech Ukrajiny a v prospech Európy. Ak sa z toho Fico teší, ako keby to bol zápas, tak nerozumie, v ktorom družstve hrá.“

Smer si podľa nej neuvedomuje, že rusky mier, ktorý predstavuje kapituláciu Ukrajiny spôsobí masívnu emigráciu z Ukrajiny. „Ja som zvedavá, čo budete robiť, keď milióny ukrajinských migrantov sa budú tiahnuť cez naše územie,“ reagovala na Gašpara. (SME)

Nastal čas na vytvorenie európskej armády, vyzval na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii Zelenskyj.

Európa sa podľa neho musí pripraviť na prípadné stiahnutie amerických vojakov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Myslím si, že nastal čas. Zelenskyj volá po vytvorení európskych ozbrojených síl Čítajte 

Európska armáda by nemala nahradiť Severoatlantickú alianciu (NATO), ale vyrovnať príspevok Spojených štátov k transatlantickej bezpečnosti, dodal ukrajinský prezident.

Rusko podľa neho nechce v súčasnosti mier, nepripravuje sa na dialóg. (ČTK)

Vojna medzi Ukrajinou a Ruskom sa skutočne skončí, len ak bude zabezpečená ukrajinská suverenita, uviedol Scholz. (SITA)

Rusko v noci vyslalo na Ukrajinu 70 bezpilotných lietadiel. Podľa ukrajinského letectva žiadny z nich cieľ nezasiahol.

"Nepriateľ zaútočil 70 útočnými bezpilotnými lietadlami typu šahíd a imitáciami rôznych typov," uviedlo letectvo na Telegrame s tým, že 33 dronov bolo zostrelených v Mykolajivskej, Charkovskej, Poltavskej, Dnepropetrovskej, Záporožskej a Doneckej oblasti.

Ďalších 37 sa stratilo zrejme v dôsledku použitia prostriedkov elektronického boja. "Bez negatívnych následkov," uviedlo letectvo.

Boje na Ukrajine pokračujú, celkovo bolo za uplynulý deň podľa ukrajinského generálneho štábu zaznamenaných 112 bojových zrážok.

Rusi vykonali 66 leteckých úderov na území Ukrajiny, zhodili 91 riadených leteckých bômb, informuje ukrajinská armáda. Vojnový agresor podľa nej vykonal letecké útoky najmä v Charkovskej, Záporožskej a Doneckej oblasti.

Rusi podľa ukrajinského generálneho štábu stratili ďalších 1180 vojakov. V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine mala stratiť ruská armáda už viac ako 856-tisíc vojakov.

Bez vojenskej podpory USA má Ukrajinu len malú šancu na prežitie, vyhlásil Zelenskyj v rozhovore pre NBC News.

Rozhovor sa uskutočnil na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.

"Pravdepodobne to bude veľmi, veľmi, veľmi ťažké. Samozrejme, vo všetkých ťažkých situáciách máte šancu. Ale my budeme mať malú šancu - malú šancu prežiť bez podpory Spojených štátov," upozornil Zelenskyj v rozhovore.

Tento úryvok bol zverejnený v piatok, celá relácia bude odvysielaná v nedeľu.

Rozhovor pre reláciu Meet the Press with Kristen Welker sa uskutočnil dva dni po telefonickom rozhovore prezidenta USA Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý pred takmer tromi rokmi vydal ruskej armáde rozkaz spustiť inváziu na Ukrajinu.

Trump a Putin sa v telefonáte dohodli na osobnom stretnutí i na tom, že začnú hľadať mierové riešenie vojny na Ukrajine.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nadšený Kremeľ a nová bezpečnostná architektúra. Čo zmenil telefonát Trumpa s Putinom? Čítajte 

Americký prezident následne v telefonáte Zelenskému sľúbil, že Ukrajina bude na mierovom rokovaní zastúpená.

Trump sa ukrajinského kolegu okrem iného pýtal, či je stále ochotný dosiahnuť mierovú dohodu. Zelenskyj potvrdil, že to je jeho cieľ, zároveň však poznamenal, že Putin hovoril Trumpovi to, čo americký prezident chcel počuť.

"Putin ti povedal, že sa chce dohodnúť, pretože sa ťa bojí, lebo si silný," povedal Zelenskyj Trumpovi. Šéf Bieleho domu na to odpovedal, že má možno pravdu, ale že jeho dojem bol taký, že Putin hovoril vážne a že sa čoskoro uvidí.

V situácii, keď sa Ukrajina za podpory Západu a ďalších spojencov snaží odolávať tlaku silnejšej a početnejšej ruskej armády, Trump označuje americkú pomoc pre Ukrajinu za plytvanie peniazmi. Už dlho tiež tvrdí, že keby bol prezidentom USA v inkriminovanom čase on, k vpádu ruskej armády na Ukrajinu by nedošlo.

Francúzsky prezident Macron uistil Zelenského, že jedine Ukrajinci budú môcť viesť diskusie o trvalom mieri s Ruskom.

"Pomôžeme im v tomto úsilí," napísal Macron v piatok v príspevku na sieti X po telefonáte so Zelenským.

Dodal, že ak americký prezident Donald Trump "skutočne dokáže presvedčiť (ruského) prezidenta (Vladimira) Putina, aby zastavil agresiu voči Ukrajine, je to skvelá správa," ale "o pevnom a trvalom mieri by mali diskutovať Ukrajinci"

.Macron sa tiež vrátil k myšlienke, ktorú načrtol v rozhovore pre denník Financial Times: že limity Európskej únie na rozpočtové deficity (nie viac ako tri percentá HDP) a verejný dlh (nie viac ako 60 percent HDP) sú zastarané a mali by byť revidované vzhľadom na potrebu zvýšiť výdavky na obranu.

"My, Európania, budeme musieť posilniť svoju kolektívnu bezpečnosť a stať sa autonómnejšími. Francúzsko zohrá svoju úlohu pri urýchlení tohto procesu," napísal Macron.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Obranu nechávajú Američania na Európanoch. Päť percent budú hľadať štáty ťažko Čítajte 

Britská stanica BBC doplnila, že Francúzsko je jednou z ôsmich krajín EÚ, ktoré sú ďaleko za hranicami súčasného rozpočtového deficitu a dlhu.

BBC dodala, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii uviedla, že zruší stropy výdavkov pre európske krajiny, aby im umožnila výrazne zvýšiť investície do obrany. (TASR)