Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj sa na konferencii v Mníchove stretne s americkým viceprezidentom

Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg príde 20. februára na Ukrajinu.

Informovali o tom zdroje z kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, píše agentúra AFP.

Trump presadzuje rýchle ukončenie ozbrojeného konfliktu medzi Kyjevom a Moskvou a vypracovaním plánu na zastavenie bojov poveril práve Kellogga. Jeho návšteva Ukrajiny sa uskutoční len niekoľko dní pred tretím výročím ruskej invázie, ku ktorej došlo 24. februára 2022.

Zdroje z ukrajinskej prezidentskej kancelárie neuviedli, ktoré miesta v krajine Kellogg počas svojej cesty navštívi, píše AFP.

Kelloggova návšteva by mala nasledovať len niekoľko dní po stretnutí Zelenského s americkým viceprezidentom J. D. Vanceom na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. To sa podľa hovorcu ukrajinského prezidenta Serhija Nykyforova uskutoční v piatok. (TASR)

Fínsko si predvolalo ruského veľvyslanca pre možný vstup ruského lietadla do vzdušného priestoru krajiny. 

K incidentu došlo minulý piatok nad Fínskym zálivom západne od mesta Hanko. Podľa informácií ministerstva malo ruské lietadlo letieť vo fínskom vzdušnom priestore niekoľko minút.

Podrobnosti incidentu vyšetruje tamojšia pohraničná stráž. "Podozrenie z narušenia hraníc berieme vážne a okamžite sme začali vyšetrovanie," doplnil fínsky minister obrany Antti Hakkanen. Úrady poskytnú ďalšie podrobnosti, keď to bude možné.

Ruské letectvo zvrhlo desať riadených bômb na dedinu Tavrijske v Záporožskej oblasti. O život prišiel človek.

Oznámil to šéf oblastnej správy Ivan Fedorov, podľa ktorého bomby tiež poškodili súkromné domy, hospodárske stavby a automobily.

Naopak gubernátor Belgorodskej oblasti na západe Ruska, ktorá susedí s Ukrajinou, informoval o náletoch dronov na štyri pohraničné dediny, pri ktorých bol zranený civilista. 

Pri ruskom bombardovaní dediny Kazačja Lokňa v Kurskej oblasti na západe Ruska, kde od začiatku augusta bojujú ukrajinské jednotky, boli zranené tri ženy a 11-ročný chlapec, informoval  server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na tlačového dôstojníka ukrajinského veliteľstva na obsadenom území Oleksija Dmytraškivského.

Nálet podniklo ruské letectvo ešte v nedeľu večer, ťažko zraneného chlapca, ktorého bomba pripravila o pravú ruku, previezli cez hranice do nemocnice v ukrajinskom oblastnom meste Sumy, kde sa ho lekári chystali počas noci operovať, dodal server.

Ruskému bombardovaniu v nedeľu večer čelili aj mestá Kramatorsk a Kosťantinivka na východe Ukrajiny. Úrady pôvodne informovali o šiestich ranených, no tento počet dnes zvýšili: v Kramatorsku prišiel o život muž a 12 ľudí utrpelo zranenia, ďalších päť ľudí bolo zranených v Kosťantinivke, napísala Ukrajinska pravda.

Bombardovanie poškodilo tiež viac ako stovku rôznych budov, vrátane desiatok obytných a rodinných domov.

Tvrdenia znepriatelených strán nemožno vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov. (ČTK)

Zelenského hovorca potvrdil, že ukrajinský prezident sa s americkým viceprezidentom stretne v Mníchove v piatok.

Ku stretnutiu Zelenského s J. D. Vanceom dôjde na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Stretnutie potvrdil hovorca ukrajinského prezidenta Serhij Nykyforov.

Predsedajúci Mníchovskej bezpečnostnej konferencie Christoph Heusgen už skôr informoval, že Vance by mal vystúpiť v piatok s prejavom. (TASR)

Moskva uviedla, že vyhliadky na predĺženie dohody o jadrových zbraniach s USA v súčasnosti nevyzerajú sľubne.

Platnosť zmluvy o jadrovom odzbrojení New START vyprší 5. februára 2026. 

"Pokiaľ ide o dialóg v oblasti strategickej stability a situácie po ukončení zmluvy START, situácia nevyzerá veľmi sľubne," vyhlásil na tlačovej konferencii námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.

Americký prezident Donald Trump v januári vyhlásil, že chce dosiahnuť zníženie počtu jadrových zbraní vo svete. Rokovania o tejto veci chce viesť naraz s Ruskom aj Čínou. Moskva však preferuje päťstranné rokovania aj s ďalšími jadrovými mocnosťami - Francúzskom a Britániou.

"USA navrhujú trojstranný formát rokovaní a my chceme päťstranný formát. Točíme sa v kruhu," vysvetlil Riabkov, podľa ktorého je Rusko rokovaniam otvorené, avšak USA musia zmeniť aj svoju politiku voči Moskve. "Zatiaľ k tomu nedošlo, a preto je predčasné o tom hovoriť. Čas však beží," doplnil Riabkov. (TASR)

Úrad vlády vykoná kontrolu projektu ministerstva práce Pomoc osobám z Ukrajiny pri ich vstupe a integrácii na Slovensku.

Kontrolóri preveria proces poskytovania a využívania prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Príslušné aktivity budú v gescii Sekcie kontroly Úradu vlády SR. Úrad ďalej uviedol, že v tomto štádiu nebude poskytovať viac informácií.

Projekt MPSVaR je národný projekt, v rámci ktorého vyčlenil rezort práce v roku 2023 finančné prostriedky z fondov Európskej únie (EÚ) v celkovej výške 16,9 milióna eur konzorciu neziskových organizácií.

Konzorcium bolo vytvorené a vedené neziskovou organizáciou Nadácia otvorenej spoločnosti Bratislava a jej piatimi partnermi, a to Nadáciou Centra pre filantropiu, Nadáciou EKOPOLIS, Nadáciou Pontis, Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA - Nadáciou na podporu sociálnych zmien.

Finančné prostriedky z fondov EÚ konzorcium ďalej prerozdeľovalo ďalším 110 neziskovým organizáciám. (TASR)

Menej pomoci z USA môže mať významný vplyv aj na vyšetrovanie ruských vojnových zločinov na Ukrajine.

Informovala agentúra Reuters s odvolaním na osem zdrojov a ukrajinský dokument, ku ktorému získala prístup.

Od začiatku celoplošnej invázie Ruska na Ukrajinu začali ukrajinské úrady vyšetrovať a dokumentovať už viac ako 140-tisíc prípadov ruských vojnových zločinov. Moskva však po celý čas rázne popiera, že by jej sily v takmer tri roky trvajúcom konflikte na Ukrajine páchali vojnové zločiny.

S vyšetrovaním ruských vojnových zločinov významne pomáhajú aj Washingtonom financované organizácie a projekty. Podľa zdrojov Reuters je v dôsledku rozhodnutia Trumpovej administratívy ohrozených šesť projektov ukrajinskej generálnej prokuratúry financovaných z USA v celkovej hodnote 89 miliónov dolárov.

Podľa piatich zdrojov Reuters už financovanie piatich z týchto projektov zmrazili. Dva z nich financovala Agentúra Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID), tri Úrad pre medzinárodný boj proti narkotikám (INL) a jeden ministerstvo zahraničných vecí.

Pozastavenie financovania malo dôsledky aj pre ukrajinské mimovládne organizácie. Zástupcovia dvoch takýchto skupín pre Reuters uviedli, že ich práca pri zhromažďovaní dôkazov od obetí a dokumentovaní škôd by v budúcnosti mohla byť významne ohrozená a niektoré aktivity v tejto oblasti už pozastavili.

"Naša organizácia bude naďalej existovať, ale budeme hľadať alternatívne zdroje nezávislého financovania a budeme pokračovať v práci v obmedzenom rozsahu," uviedol Olexandr Pavličenko z Ukrajinskej helsinskej únie pre ľudské práva, ktorá združuje ukrajinské ľudskoprávne skupiny.

Jevhen Krapyvin z Centra pre politické a právne reformy v Kyjeve pre Reuters vysvetlil, že podpora USA, a to najmä zo strany USAID, bola na začiatku vojny zásadná. Americká rozvojová agentúra financovala napríklad 800-stranovú príručku pre ukrajinských sudcov, ktorí prvýkrát rozhodovali v procesoch s vojnovými zločincami. Ako cenní sa podľa neho ukázali aj zahraniční experti vďaka know-how, ktoré priniesli z iných svetových konfliktov.

Ukrajinské orgány však odvtedy získali cenné skúsenosti a pozastavenie financovania zo strany USA by preto podľa Krapyvina nemuselo mať až taký negatívny vplyv. Jeden zo zdrojov však tvrdí, že strata vedúceho postavenia USA vo veci vyšetrovania vojnových zločinov by mohla mať vážne dôsledky. "Páchatelia získajú odvahu a my všetci ju stratíme," povedal. (TASR)

Organizátori Mníchovskej bezpečnostnej konferencie potvrdili, že sa na nej očakáva osobná účasť ukrajinského prezidenta.

Rovnako aj očakávajú viceprezidenta USA J. D. Vancea, ministra zahraničných vecí USA Marca Rubia a vyslanca USA pre vojnu Ruska proti Ukrajine Keitha Kellogga.

Podľa agentúry AFP o tom na tlačovej konferencii v Berlíne informoval predsedajúci MSC Christoph Heusgen.

Osobná účasť Zelenského umožní rozhovory s predstaviteľmi kľúčových spojencov Kyjeva, uviedol Heusgen. Vyjadril nádej, že konferencia v Mníchove prispeje k dosiahnutiu pokroku, pokiaľ ide o mier na Ukrajine. Vyslovil predpoklad, že tieto rokovania sa uskutočnia skôr v kuloároch MSC.

Podľa Heusgena je nateraz otvorené, či bude na konferencii oznámený mierový plán pre Ukrajinu. Heusgen si však je istý, že "konferencia (v Mníchove) bude využitá na to, aby sme videli kontúry takéhoto plánu." Zárukou pre tento jeho optimizmus je prítomnosť emisára Kellogga.

Konferencia v Mníchove sa uskutoční krátko pred tretím výročím vojny, ktorú 24. februára 2022 rozpútalo Rusko voči Ukrajine, a bude zrejme jednou z prvých príležitostí, keď predstavitelia novej administratívy USA budú môcť hovoriť priamo so zástupcami Ukrajiny.

Prezident USA Donald Trump počas svojej kampane opakovane sľuboval rýchle ukončenie vojny na Ukrajine, ale o tom, ako to chce dosiahnuť, povedal len málo.

Očakáva sa, že Trumpov viceprezident Vance vystúpi v Mníchove s prejavom v piatok, ozrejmil Heusgen. Dodal, že na konferencii nebudú oficiálni predstavitelia ruskej vlády.

Podľa Heusgena "nikto neprejavil prianie", aby prišli. Organizátori však "pozvali Rusov z mimovládnych organizácií, z opozície, z Ruska aj z exilu".

Mníchovská bezpečnostná konferencia patrí k najprestížnejším stretnutiam svojho druhu. Zúčastňujú sa na nej politici, predstavitelia armád, hospodárstva a neziskových organizácií. Zameriava sa na aktuálne otázky medzinárodných vzťahov a bezpečnostnej politiky. Koná sa vždy vo februári. Prvá konferencia bola v roku 1963. (TASR)

Obyvatelia Litvy za necelý týždeň nazbierali milión eur na nákup dronov pre Ukrajinu. Zbierka potrvá do 24. februára.

Dve tretiny financií získaných zbierkou organizovanou kampaňou Radar! použijú na nákup dronov a protidronových zbraní vyrobených v Litve a tretinu na nákup vojenského vybavenia vyrobeného na Ukrajine.

Počas dvoch predchádzajúcich kampaní darovali podniky a obyvatelia Litvy Ukrajine 22,8 milióna eur. Peniaze použili na nákup 17 radarových systémov, 69 protidronových zbraní či štyroch špeciálnych vozidiel pre mobilné radarové systémy. (SITA)

Európska únia pripravuje opatrenia proti ruskej tieňovej flotile v Baltskom mori.

Nové právne predpisy umožnia zadržať plavidlo pre potenciálne škody, ktoré môže spôsobiť životnému prostrediu, a pre možné údajné poškodenia podmorských káblov a inej kritickej podmorskej infraštruktúry, uviedli zdroje, podľa ktorých do úvahy prichádza aj uplatnenie zákonov o boji proti pirátstvu.

Viaceré krajiny EÚ, najmä Litva a Estónsko, tiež údajne pripravujú zoznam tzv. dôveryhodných námorných poisťovní. V praxi by to znamenalo, že plavidlá poistené v spoločnostiach, ktoré sa nebudú nachádzať na tomto zozname, môžu byť zadržané.

Termín tieňová flotila sa používa na označenie plavidiel, prostredníctvom ktorých Rusko obchádza západné sankcie pri obchode s ropou. (TASR)

Rusko údajne pripravuje nútenú mobilizáciu na okupovaných územiach Ukrajiny, aby kompenzovalo vysoké straty na fronte.

Uviedlo to ukrajinské Centrum národného odporu.

„Okupanti neustále vyvíjajú psychický nátlak na mužov vo vojenskom veku, aby ich pod hrozbou zatknutia, konfiškácie hnuteľného a nehnuteľného majetku alebo deportácie z ich rodných miest do zaostalých oblastí Ruska prinútili podpísať zmluvy“ s armádou, uviedlo Centrum národného odporu.

Obranné spravodajstvo Ukrajiny nedávno informovalo, že Moskva plánuje v roku 2025 naverbovať najmenej 126-tisíc vojakov z takzvaného špeciálneho kontingentu. Ako „špeciálny kontingent“ Rusko označuje odsúdených, ľudí, ktorí nesplácajú pôžičky, a tých, ktorí majú problémy so zákonom. (SITA, Ukrajinská pravda)

Nemecko súdi Rusa za dobodanie dvoch ukrajinských vojakov. Obete sa zotavovali v nemocnici v Murnau z vojnových zranení.

"Ako zástanca prehnaného ruského nacionalizmu bezvýhradne obhajuje ruskú agresívnu vojnu proti Ukrajina," píše sa v obžalobe.

Obe obete vo veku 23 a 36 rokov sa zotavovali z vojnových zranení po operácii v nemocnici v Murnau v Hornom Bavorsku. Vraždy spôsobili hlboký šok v tamojšej komunite.

Muži sa poznali z predchádzajúcich stretnutí. Pred útokom spolu pili v miestnom bare a polemizovali o ruskej invázii na Ukrajinu. Obžalovaný sa v dôsledku toho cítil "poškodený vo svojej národnej hrdosti", uviedla prokuratúra v obžalobe v októbri. V apríli v čase incidentu mal 57 rokov a v Nemecku žije od začiatku 90. rokov.

Rozhodol sa, že oboch už značne podnapitých Ukrajincov zabije a zo svojho neďalekého bytu si priniesol nôž. Muži mali po zraneniach a operáciách značné pohybové obmedzenia.

Vzhľadom na možné politické pozadie vrážd dohľad nad prípadom prevzal Úrad pre boj proti extrémizmu a terorizmu na mníchovskej prokuratúre. (TASR)

Moskva stratila podľa Kyjeva už viac ako 850-tisíc vojakov a desaťtisíce kusov techniky.

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 170 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 850 490, uviedol v pondelok na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, 16 obrnených bojových vozidiel pechoty a 35 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 001 tankov, 20 813 obrnených bojových vozidiel pechoty a 22 879 delostreleckých systémov. (SITA)

Ukrajina opäť čelila vlne ruských dronových útokov, Kyjev hlási jednu zranenú.

Drony boli zaznamenané v Kyjevskej, Sumskej, Poltavskej, Černihivskej, Charkovskej, Čerkaskej, Kirovogradskej, Záporožskej a Dnepropetrovskej oblasti, uviedla britská stanica BBC.

V hlavnom meste Kyjev útok dronov spôsobil požiar a zranil 38-ročnú ženu. V meste Sumy na severovýchode Ukrajiny došlo v dôsledku dronového útoku k poškodeniu niekoľkých domov, informovala o tom s odvolaním sa na miestne úrady agentúra Reuters.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že v noci na pondelok bolo nad ruským územím zostrelených 15 ukrajinských bezpilotných lietadiel.

Podľa ministerstva bolo nad Krasnodarským krajom zostrelených sedem bezpilotných lietadiel, tri nad Brianskou oblasťou, dve nad Rostovskou, jedno nad Belgorodskou a Kurskou oblasťou a jeden nad anektovaným Krymom.