Ukrajina Rusko Online: Ukrajinskí vojaci postúpili podľa analytikov v Kurskej oblasti za ruské línie

Viacerí ministri zahraničných vecí sa na budúcu stredu stretnú v Paríži a budú rokovať o vojne na Ukrajine.

Stretnutie ministrov Francúzska, Nemecka, Poľska, Británie, Španielska a Talianska má za cieľ prejaviť Ukrajine nepretržitú podporu vo všetkých smeroch.

Americká verzia magazínu Politico takisto informovala, že európski ministri by sa v Paríži mohli stretnúť aj so šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom a osobitným vyslancom prezidenta USA Donalda Trumpa pre Ukrajinu Keithom Kelloggom. Hovorca francúzskeho ministerstva na otázku v tejto súvislosti reagoval, že takéto schôdzky sa ešte len pripravujú.

Vo francúzskej metropole sa začiatkom budúceho týždňa uskutoční summit o umelej inteligencii (AI). Očakáva sa, že sa na ňom okrem iných svetových predstaviteľov zúčastní aj americký viceprezident J. D. Vance. (TASR)

Fínsko chce zakázať ruským občanom a právnickým osobám kupovať nehnuteľnosti vo Fínsku. (TASR)

Severokórejskí vojaci sa vrátili na frontovú líniu v ruskej Kurskej oblasti a bojujú po boku ruských vojakov, uviedol Zelenskyj.

Severná Kórea (KĽDR) podľa západných i juhokórejských spravodajských služieb vyslala do Kurskej oblasti viac než 10-tisíc svojich vojakov, aby pomohli Rusku brániť sa proti ukrajinským silám, ktoré tam vpadli ešte začiatkom minulého augusta a obsadili desiatky obcí.

Juhokórejská tajná služba NIS tento týždeň informovala, že vojaci KĽDR podľa všetkého od polovice januára v pohraničnej oblasti už nebojujú. Podľa ukrajinských a amerických predstaviteľov sa z frontovej línie stiahli zrejme pre veľké straty.

NIS predpokladá, že 300 z nich zahynulo a približne 2700 ďalších utrpelo zranenia. Pchjongjang ani Moskva doteraz ich nasadenie oficiálne nepotvrdili.

Zelenskyj v piatok povedal, že dochádza k novým útokom v Kurskej oblasti, kde boli znovu nasadení vojaci ruskej i severokórejskej armády. "Hovoríme o stovkách vojakov," uviedol s tým, že už bol "zničený značný počet" nepriateľských jednotiek.

Ukrajinské jednotky napriek údajnej pomoci KĽDR Rusku stále držia časť územia na západe Ruska, čo Zelenskyj považuje za jeden z tromfov pri prípadných budúcich rokovaniach s Moskvou. (TASR)

Nemecké vzdušné sily otvorili svoje nové ústredie riadenia letových operácií v pohraničnom meste Kalkar.

V prípade krízy má zaručiť schopnosť okamžite reagovať nasadením leteckých síl v rámci národnej aj kolektívnej obrany.

Veliteľ Luftwaffe generálporučík Ingo Gerhartz nazval otvorenie nového Veliteľstva leteckej zložky (ACC) Nemeckej spolkovej republiky "kľúčovým momentom pre nemeckú národnú aj aliančnú obranu".

Ústredie na severozápade krajiny má uľahčiť koordináciu spojeneckých operácií medzi členmi Severoatlantickej aliancie a nemeckými vzdušnými silami.

"Počas doposiaľ najväčšieho aliančného cvičenia vzdušných síl Air Defender sme videli, že riadenie lietadiel našich partnerov nám zabralo nejaký čas. To s novým ACC zmeníme," povedal Gerhartz pre agentúru DPA. (TASR)

Ukrajinský prezident povedal, že je dôležité, aby sa s Trumpom stretli ešte predtým, než bude Trump hovoriť s Putinom.

"Je to veľmi dôležité, inak to bude vyzerať ako dialóg o Ukrajine bez Ukrajiny. Stále je dôležité, aby partneri najprv diskutovali o svojich otázkach a až potom sa rozprávali s nepriateľom," zdôraznil Zelenskyj.

S Trumpom chce podľa svojich slov hovoriť najmä o bezpečnostných zárukách, ale aj o ekonomických otázkach.

Trump začiatkom týždňa naznačil, že by chcel s Ukrajinou uzavrieť dohodu, na základe ktorej by výmenou za pokračovanie americkej pomoci dodávala USA vzácne zeminy a iné nerasty.

Kyjev myšlienku sprístupnenia svojich kritických nerastných surovín pre investície spojencov predstavil už na jeseň minulého roka v rámci tzv. víťazného plánu, ktorého cieľom bolo získať čo najsilnejšiu pozíciu pre prípadné rozhovory a prinútiť Moskvu rokovať.

Zelenskyj teraz hovorí, že pokiaľ Trump skutočne hovorí o dohode, Ukrajina je za. Zdôraznil ale, že nenavrhuje "rozdávanie" svojich zdrojov, ale ponúka vzájomne výhodné partnerstvo s cieľom spoločného rozvoja.

Rusko podľa Zelenského momentálne okupuje územie, kde sa nachádza menej než 20 percent ukrajinských nerastných surovín vrátane približne polovice ložísk vzácnych zemín. (TASR)

Americký prezident Trump naznačil, že sa na budúci týždeň pravdepodobne stretne so Zelenským.

Schôdzka by sa podľa Trumpa mohla uskutočniť vo Washingtone, do Kyjeva sa totiž vraj nechystá.

Išlo by o prvú schôdzku so Zelenským od Trumpovho návratu do Bieleho domu 20. januára. Naposledy sa osobne stretli začiatkom decembra v Paríži, kam oboch pozval francúzsky prezident Emmanuel Macron pri príležitosti slávnostného znovuotvorenia katedrály Notre-Dame.

"Pravdepodobne sa na budúci týždeň stretnem s prezidentom Zelenským," povedal Trump. Na otázku, či sa takéto stretnutie odohrá vo Washingtone, odpovedal, že "by to mohol byť Washington - ja sa tam (na Ukrajinu) nechystám".

"On (Zelenskyj) sa môže stretnúť (so mnou) budúci týždeň. Nech sa páči, som tu," uviedol americký prezident.

Zelenskyj ešte v januári povedal, že Kyjev aktívne pracuje na zorganizovaní schôdzky s Trumpom, ktorý počas predvolebnej kampane sľuboval, že vojnu na Ukrajine dokáže ukončiť v priebehu 24 hodín, čo sa napokon nestalo. Po novom tvrdí, že sa tak stane do polroka. (TASR)

Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v Nemecku sa zúčastní aj ukrajinská delegácia, ktorú povedie Zelenskyj.

Delegácia podľa vedúceho prezidentského prezidenta Jermaka predstaví postoj Ukrajiny v otázke ukončenia vojny aj pohľady na to, ako možno spravodlivý a trvalý mier dosiahnuť.

Mníchovská bezpečnostná konferencia sa bude konať od 14. do 16. februára. Tento rok sa na nej v hoteli Bayerischer Hof zíde podľa organizátorov 60 hláv štátov, 150 ministrov a vedúcich predstaviteľov popredných medzinárodných organizácií, ako aj vojenskí experti či zástupcovia zbrojárskeho priemyslu, aby diskutovali o problémoch bezpečnostnej politiky. Okrem iných prídu aj americký viceprezident J. D. Vance i osobitný vyslanec prezidenta USA Donalda Trumpa pre Ukrajinu Keith Kellogg.

Jermak tvrdí, že svet je skutočne "veľmi blízko" k ukončeniu vojny na Ukrajine "spravodlivým a trvalým mierom". "Je však nevyhnutné držať spolu... Nedávať Rusku príležitosť rozdeliť svet, partnerov," zdôraznil.

Výročná konferencia v metropole Bavorska sa podľa AP koná v kľúčovom okamihu pre Kyjev, ktorý sa snaží nadviazať vzťahy s novou americkou administratívou. Za vlády prezidenta Joea Bidena boli Spojené štáty najväčším poskytovateľom pomoci Ukrajine.

Trump pôvodne tento rozsah americkej pomoci ostro kritizoval a v predvolebnej kampani sľuboval, že vojnu na Ukrajine, ktorú pred takmer tromi rokmi napadlo Rusko, ukončí do 24 hodín od nástupu do Bieleho domu, čo sa napokon nestalo. Po novom tvrdí, že sa mu to podarí v priebehu najbližšieho polroka.

Ukrajina podľa Jermaka dúfa, že na konferencii v Mníchove sa bude rokovať o tom, aké bezpečnostné záruky by mohla dostať pred budúcou ruskou agresiou.

Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie takisto potvrdil, že Kellogg približne koncom februára navštívi Kyjev. Ukrajinská strana plánuje americkému prezidentského vyslancovi poskytnúť "úplné a skutočné informácie" o situácii nielen na bojisku, ale aj prebiehajúcom úsilí o mobilizáciu a stave dodávok zbraní a vojenskej techniky.

"Myslím si, že je dôležité, aby sme tieto konzultácie a rokovania absolvovali skôr, ako bude mať (Trumpova) administratíva nejaké plány. Pretože naše stanovisko je, že by bolo veľkou chybou mať akékoľvek plány bez účasti Ukrajiny na príprave tohto plánu," poznamenal Jermak.

Takisto sa vyjadril aj k pondelkovému návrhu Trumpa, že chce s Ukrajinou uzavrieť dohodu, aby výmenou za pokračovanie americkej pomoci dodávala Spojeným štátom vzácne zeminy. Ukrajinská strana podľa Trumpa už naznačila, že je ochotná na takúto dohodu pristúpiť.

Podľa Jermaka však zatiaľ nejestvuje ani rámec diskusie na túto tému, Ukrajina ale uvažuje o strategickom partnerstve s USA aj po skončení vojny, a teda vzácne zeminy sú súčasťou Zelenského stratégie pri oslovovaní novej administratívy.

"Chceme, aby sa Američania na nás obracali nielen kvôli demokracii, ktorú pomohli zachovať počas tejto strašnej vojny Ruska proti Ukrajine, ale aby sa na nás v budúcnosti pozerali ako na veľmi dôležitého a veľmi zaujímavého strategického partnera," dodal Jermak. (TASR)

Postup ruskej armády na Ukrajine sa v januári v porovnaní s minulými mesiacmi spomalil, uviedla britská vojenská rozviedka.

„V januári 2025 sa ruské územné zisky na Ukrajine spomalili. Rusko obsadilo približne 320 štvorcových kilometrov, pričom v decembri 2024 to bolo zhruba 400 štvorcových kilometrov," konštatuje britské obranné spravodajstvo v aktualizácii správy o vývoji vojny na Ukrajine.

Vojenské spravodajstvo Veľkej Británie nedávno uviedlo, že január tohto roka bol pre ruskú armádu z hľadiska strát druhým najhorším mesiacom od začiatku invázie. Najhorší bol december minulého roka. Ruská armáda v januári strácala viac ako tisíc vojakov denne.

Rusko zrejme stiahlo severokórejských vojakov, no tí sa môžu vrátiť lepšie vycvičení. (SME)

Európska únia podľa šéfky Európskej komisie von der Leyenovej musí výrazne posilniť svoju bezpečnosť a investície do obrany.

Vyhlásila to po stretnutí Európskej komisie a poľskej vlády v Gdansku na tlačovej konferencii s poľským premiérom Donaldom Tuskom.

Nedávne incidenty v Baltskom mori podľa predsedníčky ukázali zraniteľnosť európskej infraštruktúry, ktorú označila za možný cieľ útokov. Súčasný politický cyklus je podľa nej začiatkom novej éry novej európskej bezpečnosti.

"Viac než kedykoľvek predtým musíme míňať viac, lepšie a spoločne," vyhlásila s tým, že investície by mali ostať v Európe, aby priniesli pracovné príležitosti pre miestnych ľudí. Zdroje na to by mali poskytnúť aj súkromné banky.

Okrem investícii potrebuje Európa v oblasti obrany aj výskum, menej byrokracie a viac spolupráce. Plány v tejto oblasti má Komisia predstaviť v polovici marca, dodala.

Tusk vyhlásil, že v časoch výrazných zmien musí byť EÚ aktívna a prebrať vodcovskú rolu.

"Pamätám si, keď som ako premiér viedol prvé poľské predsedníctvo, a nikomu ani nenapadlo, že bezpečnosť by si vyžadovala nejakú špeciálnu európsku pozornosť. To dokazuje, ako sa časy veľmi zmenili," dodal predseda poľskej vlády.

Téma bezpečnosti sa podľa neho týka aj energetiky, a preto sa s predsedníčkou Komisie rozprávali, ako dosiahnuť zelené ciele EÚ bez toho, aby sa to negatívne dotklo ľudí.

"Európa je veľká loď a jej kurz sa nedá zmeniť ľahko," povedal Tusk.

Poľsko sa podľa neho nechce vzdať zelených cieľov, ale kým dostavia jadrové elektrárne, potrebuje stabilizačný prvok vo forme tepelných elektrární.

S predsedníčkou EK sa zhodli, že jedným z dôvodov drahých energií sú vysoké náklady na dovoz fosílnych palív. Podľa von der Leyenovej by sa preto Európa mala sústrediť na obnoviteľné zdroje energie, ktoré sú lacné, pomôžu jej k energetickej nezávislosti a poskytujú prácu miestnym obyvateľom. Posilniť by sa mala aj európska energetická infraštruktúra.

"Nesmieme sa báť povedať: Preč s rutinou, preč s reguláciami, ktoré zhoršujú našu konkurencieschopnosť!" dodal k tomu Tusk, ktorý chce, aby bola EÚ silná, konkurencieschopná a ľudia sa v nej cítili najbezpečnejšie na svete.

Dvojdňové stretnutie Európskej komisie, na ktorom sa zúčastnili poľskí ministri či bývalý prezident a spoluzakladateľ hnutia Solidarita Lech Walensa, sa začalo vo štvrtok slávnostnou večerou. Rokovanie sa uskutočnilo pri príležitosti poľského predsedníctva v Rade EÚ, ktorého hlavným heslom je bezpečnosť. (TASR)

Ukrajinskí vojenskí analytici popreli informácie o dobytí mesta Toreck v ukrajinskej Doneckej oblasti Rusmi.

Ukrajinská armáda naďalej odoláva ruským jednotkám a v meste prebiehajú pouličné boje, uviedla skupina po tom, ako ruské ministerstvo obrany v piatok vyhlásilo, že ruskí vojaci mesto dobyli.

„Správy o tom, že Toreck obsadil nepriateľ sú nepravdivé. Pouličné boje pokračujú a obranné sily naďalej odrážajú ruské útoky," uviedli analytici DeepState na Telegrame. Boje podľa nich prebiehajú v mestskej časti Zabalka a tiež aj na severnom a západnom predmestí. Centrum mesta je však takmer celé pod ruskou kontrolou. (SITA)

Výdavky európskych členov NATO a Kanady na obranu sa minulý rok zvýšili o 20 percent.

Uviedol to generálny tajomník NATO Mark Rutte. Výdavky porovnával s rokom 2023.

Členovia NATO sú v súčasnosti znova pod tlakom amerického prezidenta Donalda Trumpa na zvýšenie obranných výdavkov, čo často požadoval aj počas svojho prvého funkčného obdobia. Mnohí už vojenské financovanie posilnili, najmä od invázie Ruska na Ukrajinu v roku 2022.

NATO uviedlo, že po 20-percentnom náraste výdavkov členov NATO mimo USA presiahli ich celkové vojenské výdavky 485 miliárd dolárov.

"Teším sa na to, že budem budúci týždeň hostiť ministrov obrany v (sídle) NATO, kde budeme hovoriť o väčších a lepších investíciách do obrany," reagoval Rutte na žiadosť Reuters o poskytnutie aktuálnych údajov o výdavkoch členov NATO.

"Prešli sme si čísla. Stúpajú. Výdavky Európy a Kanady sú v roku 2024 vyššie o 20 percent, čo celkové ďalšie investície z posledných rokov zvýšilo zo 640 na 700 miliárd dolárov," dodal. (TASR)

Okupujú Kursk, ale chcú si aj získať obyvateľov. O ukrajinských vojakoch v Rusku píše Washington Post. (Washington Post)

Rusko oznámilo dobytie ukrajinského mesta Toreck, Kyjev to zatiaľ nepotvrdil.

Podobné tvrdenia jednotlivých strán konfliktu nemožno bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov, ruské invázne sily ale v poslednom čase na východe Ukrajiny postupujú.

Toreck leží v Doneckej oblasti a je označovaný za strategicky dôležité mesto. Rusko sa o jeho dobytie pokúša už od jesene minulého roka.

"V dôsledku aktívnych útočných operácií... bolo oslobodené mesto Dzeržinsk v Doneckej ľudovej republike (DNR)," uviedlo ruské ministerstvo obrany na platforme Telegram.

Použilo pritom ruský názov Torecku a tiež termín, ktorý Moskva používa pre jeden z dvoch medzinárodne neuznaných proruských separatistických útvarov na východe Ukrajiny, ktorý teraz Rusko okupuje.

Toreck sa nachádza v blízkosti ukrajinských území, ktorých sa už v roku 2014 zmocnili Ruskom podporovaní separatisti. Odvtedy sa stal oporným bodom ukrajinského opevnenia.

Pre Moskvu by podľa skorších informácií agentúry Reuters dobytie tohto mesta znamenalo priblíženie sa k cieľu prezidenta Vladimira Putina plne ovládnuť ukrajinský Donbas.

Podľa vojenských analytikov by pád Torecku, ktorý je umiestnený na kopci, umožnil Moskve ďalej skomplikovať logistiku ukrajinských síl. (ČTK)

Traja ľudia zahynuli pri ruskom útoku na obytnú budovu v Sumskej oblasti.

Informoval o tom server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na miestne úrady.

Ruské sily vo štvrtok v noci zrejme na miesto zhodili tri riadené letecké bomby, uviedla ukrajinská prokuratúra. Moskva sa k veci nevyjadrila.

Rusi obec zasiahli podľa ukrajinských úradov krátko pred polnocou miestneho času. "Podľa predbežných údajov zvrhli tri navádzané letecké bomby na dvojposchodový bytový dom v dedine Myropillja. Zomreli traja ľudia," uviedla prokuratúra.

Podľa Ukrajinskej pravdy záchranári vytiahli z trosiek telá dvoch mužov. Totožnosť tretej obete sa zisťuje. (ČTK)

Rusko oznámilo zadržanie štyroch žien, ktoré údajne pracovali pre ukrajinské špeciálne zložky.

Podľa Moskvy ženy pripravovali útok na energetické siete a vysokopostavených predstaviteľov krajiny, píše AFP.

Ruská Federálna bezpečnostná služba "zamedzila činnosti štyroch agentiek, ktoré naverbovali ukrajinské bezpečnostné zložky", ozrejmila FSB vo vyhlásení.

Ženy zadržali úrady v mestách Voronež, Rostov nad Donom a Sevastopoľ. FSB tvrdí, že zadržané "majú výcvik v používaní strelných zbraní, mín, výbušnín a navádzaných dronov" s cieľom "páchať sabotáže a teroristické činy proti vysokopostaveným predstaviteľom ruského ministerstva obrany a energetickým objektom".

Pri prehliadkach v domoch žien sa našlo veľké množstvo výbušnín, materiálov na výrobu bômb a prostriedkov na komunikáciu s ukrajinským vedením, konštatuje služba v správe podľa AFP. Ženy sa údajne k činom priznali a hrozí im až 30 rokov väzenia. (TASR)

Rusko označilo nórske internetové noviny The Barents Observer za nežiaduce a zakázalo im v krajine pôsobiť.

Server údajne podporuje protiruské sankcie aj prítomnosť síl NATO pri ruských hraniciach, napísala s odvolaním sa na médium agentúra Reuters.

"Značná časť publikovaných materiálov má jasne protiruský charakter. Zameriavajú sa na podnecovanie protestných nálad medzi obyvateľstvom v severoruských regiónoch, sprísňovanie protiruských sankcií a nutnosť posilňovania vojenskej prítomnosti NATO pri našich hraniciach," uviedol podľa TBO ruský generálny prokurátor.

"(Rozhodnutie) je dôkazom toho, že represívne orgány Kremľa vedia, že odvádzame dobrú prácu. Novinárčina nie je zločin, zločinom je zakázanie slobodných médií a slobody prejavu. O dôležitých udalostiach na ruskom severe budeme informovať aj naďalej," povedal šéfredaktor TBO Thomas Nilsen.

Noviny podľa ruských úradov údajne tiež diskreditujú ozbrojené sily Ruskej federácie, propagujú "netradičné" hodnoty a zamestnávajú ruských novinárov v emigrácii, z ktorých niektorí figurujú na zozname zahraničných agentov a zozname teroristov a extrémistov. Médium navyše financujú zahraničné mimovládne organizácie, čo je nežiaduce, vypočítal ruský prokurátor.

Šéfredaktor Nilsen tiež pripomenul, že opatrenie prišlo len deň po tom, ako nórske noviny vyhrali súdny spor na Európskom súde pre ľudské práva proti ruskému cenzúrskemu úradu Roskomnadzor. "Načasovanie prokurátorovho oznámenia je dôkladne pripravené," dodal. (ČTK)

Počet útokov na Záporožskú jadrovú elektráreň vzrástol, bezpečnostná situácia tam zostáva vážna.

Vyhlásil to šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi po stretnutí s riaditeľom ruskej spoločnosti Rosatom Alexejom Lichačovom v Moskve.

Ukrajinskú elektráreň od prvých dní invázie okupuje Rusko a obe strany konfliktu sa navzájom obviňujú z jej ostreľovania.

"Bezpečnostná situácia ostáva veľmi ťažká. Navyše zaznamenávame, že útokov pribúda," uviedol podľa ruskej agentúry TASS Grossi.

Lichačov tiež hovoril o rastúcom počte útokov na atómovú elektráreň, ale ruský činiteľ z nich obvinil ukrajinské ozbrojené sily. "Podľa môjho názoru sa riziko útokov zo strany ukrajinských ozbrojených síl zvyšuje, je to zrejmé z počtu zostrelených dronov a rakiet a množstva delostreleckých úderov, ktoré dopadajú na územie Záporožskej JE," uviedol šéf Rosatomu.

Grossi ale pôvod zbraní nechcel konkretizovať. "Malé úlomky plastu alebo dreva, ktoré zostali z predpokladaných dronov, nám neumožňujú hovoriť o pôvode týchto fragmentov a zariadení," vyhlásil šéf MAAE podľa TASS a dodal, že tému vždy v medzinárodných diskusiách pripomína. (ČTK)

Ukrajinská armáda postúpila v ruskej Kurskej oblasti päť kilometrov za ruské línie juhovýchodne od mesta Sudža.

Uviedol to v správe o vývoji bojov americký Inštitút pre štúdium vojny.

Informácie o novej ukrajinskej ofenzíve v ruskom regióne prichádzali už vo štvrtok, ministerstvo obrany v Moskve vtedy vyhlásilo, že ruská armáda všetky ukrajinské útoky odrazila. Kyjev zatiaľ správy o novej ofenzíve nekomentoval.

"Geolokalizované zábery zverejnené 6. februára naznačujú, že ukrajinské sily v poslednom čase postúpili juhozápadne od (dediny) Machnovka (ktorá leží juhovýchodne od mesta Sudža), severne a východne od (dediny) Čerkasskaja Konopelka (ležiacej ďalej na juhovýchod od Sudánu)," uvádza inštitút, podľa ktorého Ukrajinci dobyli obce Kolmakov a Fanasejevka.

Ukrajinská armáda podľa ISW začala novú sériu útokov silou mechanizovaného práporu.

Ruskí vojenskí blogeri podľa ISW odhadovali, že Ukrajinci vykonali útok s 30 až 50 obrnenými vozidlami a tvrdili, že jedno ukrajinské zoskupenie úspešne zaútočilo z Machnovky smerom na obce Čerkasskaja Konopelka, Fanasejevka a Ulanok. Rusi podľa nich odrazili inú skupinu, ktorá útočila z Dmitrjukova na obec Russkaja Konopelka.

Ukrajinský generálny štáb vo svojej pravidelnej operačnej zvodke ráno uviedol, že ukrajinskí vojaci za uplynulý deň odrazili v Kurskej oblasti päť ruských útokov. Správy o novej ukrajinskej ofenzíve v regióne nekomentoval. Celkovo sa podľa jeho vyjadrení za uplynulý deň odohralo vyše sto bojových stretov pozdĺž frontovej línie. Rusi podľa neho pokračujú v útokoch na východe Ukrajiny, najmä pri Pokrovsku.

Osem ukrajinských detí, ktoré Rusko na Kryme odobralo rodinám a umiestnilo do detských domovov, sa vrátilo domov.

Uviedla to poradkyňa vedúceho štábu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Darina Zarivna. 

Podľa Zarivnej ruskí úradníci zajali deti počas ich liečby v nemocnici a Kyjevu sa ich podarilo zachrániť v rámci programu Bring Kids Back (Priveďme deti späť).

Program inicioval Zelenskyj v roku 2023 na záchranu detí, ktoré boli násilne a nezákonne deportované z okupovaného územia Ukrajiny. Ukrajinská vláda pri tom spolupracuje s partnerskými krajinami a medzinárodnými organizáciami.

"Ich príbeh je príkladom systémovej krutosti okupantov. Počas pobytu v nemocnici ich násilne odobrali matkám a (tie) boli prinútené ich odovzdať do detského domova," napísala Zarivna na sociálnej sieti Telegram. "To všetko je súčasťou ruskej politiky zameranej na zničenie ukrajinskej identity," dodala.

Neuviedla žiadne podrobnosti o spôsobe záchrany alebo mieste, kde sa deti nachádzali. Moskva sa k situácii bezprostredne nevyjadrila. (TASR)

Americké ministerstvo zrušilo pracovnú skupinu KleptoCapture, ktorá habala majetok ruských oligarchov.

Pracovať začala počas administratívy exprezidenta Joea Bidena ako prostriedok na potrestanie Ruska za inváziu na Ukrajinu.

Rozpustenie KleptoCapture naznačuje zmenu v prístupe ministerstva spravodlivosti k Rusku a k otázkam národnej bezpečnosti.

Ministerstvo zároveň ukončilo činnosť pracovnej skupiny pre zahraničný vplyv, ktorá patrila pod FBI. Vznikla počas prvej Trumpovej administratívy s cieľom dohliadať na vplyvové kampane Ruska a ďalších krajín.

V oznámení všetkým zamestnancom úrad generálneho prokurátora v stredu uviedol, že "právnici pridelení na tieto iniciatívy sa vrátia na svoje predchádzajúce pozície a ich zdroje budú venované úplnej eliminácii kartelov a TCO (medzinárodných zločineckých organizácií)". (TASR)

Jermak diskutoval s Kelloggom. Hovorili o vývoji na ukrajinsko-ruskom fronte či budúcich stretnutiach.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak rokoval so splnomocnencom nového amerického prezidenta pre Ukrajinu Keithom Kelloggom.

Ten portálu New York Post povedal, že šéf Bieleho domu je pripravený zosilniť americké sankcie voči Moskve, aby dosiahol ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine. Obe strany ale podľa neho budú musieť urobiť ústupky.

Jermak napísal, že s Kelloggom hovoril o jeho nadchádzajúcej návšteve Ukrajiny, stretnutí na blížiacej sa mníchovskej bezpečnostnej konferencii, vývoji situácie na bojisku alebo bezpečnosti ukrajinských civilistov. "Spravodlivý a trvalý mier je pre Ukrajinu prioritou," napísal.

V ďalšom príspevku potom uviedol, že Kyjev očakáva Kellogga na Ukrajine vo februári a zopakoval, že Ukrajina potrebuje silné záruky, aby sa zabránilo prípadnej ďalšej ruskej agresii.

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov medzitým podľa správy agentúry Reuters povedal, že šéf Kremľa Putin a prezident Trump zatiaľ ešte nerokovali o potenciálnej schôdzke medzi nimi a neodohrali sa medzi nimi žiadne prvé kontakty ohľadom toho, či je takéto stretnutie potrebné alebo kde a ako by sa mohlo uskutočniť. (ČTK)

Tranzit ruskej ropy cez Ukrajinu klesol v minulom roku o viac než desatinu na necelých 12 miliónov ton.

Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na ruský denník Vedomosti citujúci dva zdroje z ruského ministerstva energetiky.

Podľa zdrojov sa cez ukrajinské územie prepravilo vlani 11,5 milióna ton ruskej ropy. V porovnaní s predchádzajúcim rokom to znamená pokles o 15 %.

Najviac z celkového objemu ropy smerovalo do Maďarska, konkrétne 4,8 milióna ton. To je zhruba rovnaký objem ako v predchádzajúcom roku, informoval Reuters. Export ruskej ropy cez Ukrajinu na Slovensko dosiahol vlani 4 milióny ton, čo predstavuje pokles o 13 %.

Do Českej republiky smerovalo 2,7 milióna ton ruskej ropy, čo tiež predstavuje oproti predchádzajúcemu roku pokles, podrobnejšie informácie však agentúra Reuters nezverejnila. Ruské ministerstvo energetiky sa k informáciám nevyjadrilo.

Rusko dodáva ropu cez Ukrajinu prostredníctvom ropovodu Družba, ktorý sa v Bielorusku delí na severnú vetvu smerujúcu cez Poľsko do Nemecka a južnú vetvu dodávajúcu surovinu na Slovensko, do Maďarska a Česka. (TASR)

Poľský minister zahraničných vecí podporuje vznik európskej banky na prezbrojenie. (TASR)

Donald Trump nemá podľa Zelenského oficiálny plán na ukončenie vojny Ruska proti Ukrajine.

"Zatiaľ neexistuje žiadny oficiálny plán. To, čo sme čítali v niektorých článkoch alebo počuli v niektorých vyjadreniach... som si istý, že toto nie je oficiálny plán prezidenta Trumpa," povedal Zelenskyj vo štvrtok, informovala o tom agentúra Interfax-Ukrajina.

Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu Keith Kellogg si stanovil za cieľ vyriešiť vojnu do 100 dní.

Niektoré informácie naznačovali, že plán USA bude predstavený na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii 14. až 16. februára, Kellogg to však poprel s tým, že ako prvý plán predstaví Trump. Kedy tak spraví, nepovedal.

Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu Keith Kellogg. (zdroj: SITA/AP)

Zelenskyj naznačil, že vie o smerovaní plánu, pred Trumpovou inauguráciou podľa vlastných slov prediskutoval niektoré podrobnosti s americkými predstaviteľmi.

"Naše tímy budú spolupracovať," hovorí. "Počkajme si na oficiálne rokovania a oficiálne výsledky," dodal.

Kellogg uviedol, že Trump sa bude snažiť o rezolúciu prijateľnú pre Zelenského aj ruského prezidenta Vladimira Putina.

Trump už v minulosti pohrozil sankciami a clami na ruský export, ak nebude čoskoro dosiahnutá mierová dohoda. Správa The Wall Street Journal zasa naznačila, že Trumpov tím skúmal plán na odloženie členstva Ukrajiny v NATO aspoň o 20 rokov výmenou za dodávky zbraní zo Západu a prítomnosť európskych mierových jednotiek, ktoré by monitorovali napĺňanie potenciálneho prímeria s Ruskom.

Trump by tiež mohol vymeniť väčšiu vojenskú podporu pre Ukrajinu za prístup k ukrajinským nerastným surovinám.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kúpi si Ukrajina podporu Trumpa? Zbrane môže vymeniť za lítium Čítajte 

Zelenskyj opakovane vylúčil akúkoľvek dohodu, ktorá by zahŕňala odovzdanie časti územia Rusku, ktoré momentálne okupuje približne 20 percent územia Ukrajiny. Časť tohto územia bola zabratá už počas ruskej invázie v roku 2014, zatiaľ čo zvyšok Rusi dobyli po totálnej invázii v roku 2022.

Keďže však Ukrajina čelí narastajúcim stratám na bojisku, rastie tlak na Zelenského, aby zvážil kompromisy. (Kyiv Independent)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda podľa Kyjeva 846 650 vojakov.

Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišli Rusi o 1 340 vojakov, desať tankov, 18 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 116 dronov, 32 delostreleckých systémov a 96 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 975 tankov, 20 755 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 36 307 vozidiel a autocisterien, 22 785 delostreleckých systémov, 1 271 odpaľovacích raketových systémov, 1 056 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 24 301 dronov, 3 054 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 738 kusov špeciálnej techniky.

Ukrajina je pripravená otvoriť humanitárny koridor v ruskej Kurskej oblasti výmenou za svoje Moskvou ovládané územia.

Cieľom je umožniť prechod stovkám ruských civilistov žijúcich v Kurskej oblasti. Informuje o tom agentúra AFP.

Na západe Kurskej oblasti, v častiach tohto územia, ktoré obsadila ukrajinská armáda počas prekvapivého prieniku ešte v auguste minulého roka, žije stále približne 1500 civilistov.

Hnev na ruské úrady odvtedy narástol u tých, ktorí stratili kontakt s členmi svojich rodín, o ktorých sa predpokladá, že uviazli bez možnosti komunikácie na druhej strane frontovej línie.

"Na oficiálnu žiadosť Ruskej federácie sme pripravení otvoriť humanitárny koridor z Kurskej oblasti do vnútra Ruska," uviedol vo vyhlásení pre AFP úrad ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

"Rusi zjavne takýto koridor nechcú, pretože sme od nich príslušnú požiadavku nedostali," dodal úrad, ktorý zároveň obvinil Moskvu z ľahostajnosti voči osudu vlastných občanov.

Ponuka pomôcť uľahčiť ich návrat prichádza v čase, keď Rusko oznámilo, že ukrajinské sily sa pokúsili o novú ofenzívu v Kurskej oblasti, pričom Zelenskyj chválil svojich bojovníkov, ktorí posledných šesť mesiacov ovládajú časti tohto ruského ruského územia.

Ruský telegramový kanál Shot informoval, že Ukrajinci sa pokúšajú preraziť z mestečka Sudža, ktoré obsadili medzi prvými, cez Machnovku smerom na obec Ulanok. Ukrajinská armáda podľa tohto zdroja nasadila do novej ofenzívy obrnené vozidlá a asi 400 vojakov.

Ruské ministerstvo obrany potvrdilo, že došlo k niekoľkým vlnám útokov na dediny Ulanok a Čerkasskaja Konopeľka, boli však odrazené a obe obce sú naďalej pod kontrolou ruských síl.

Tieto tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť, poznamenala DPA. Generálny štáb ukrajinskej armády sa k najnovšiemu dianiu v Kurskej oblasti nevyjadril. (TASR)