Ukrajina Rusko Online: Rusko a Ukrajina si vymenili 150 zajatých vojakov

Ukrajina naďalej dostáva vojenskú pomoc od USA, avšak o žiadnych ďalších balíkoch sa v súčasnosti nerokuje.

Po stretnutí s britským ministrom zahraničných vecí Davidom Lammym to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

"Podpora zo strany USA sa zatiaľ neznížila. Nie je zastavená, pokračuje," uviedol Zelenskyj.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a britský minister zahraničných vecí David Lammy. (zdroj: TASR/AP)

USA sú jedným z najväčších vojenských podporovateľov Ukrajiny od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Kyjevu poskytli vojenskú pomoc vo výške desiatok miliárd dolárov - vrátane delostreleckých systémov, munície a protitankových striel.

Americký prezident Donald Trump však počas predvolebnej kampane opakovane kritizoval podporu Ukrajiny zo strany USA a od nástupu do funkcie nové balíky pomoci pre Ukrajinu neoznámil.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na štyroch nemenovaných predstaviteľov v pondelok informovala, že Spojené štáty v uplynulých dňoch nakrátko pozastavili dodávky zbraní na Ukrajinu a počas víkendu ich znova obnovili.

Ukrajinský prezident uviedol, že je ešte priskoro na rozhovory o nových dodávkach vojenskej pomoci. Na otázku o schopnosti Ukrajiny bojovať bez americkej pomoci Zelenskyj odpovedal, že prerušenie dodávok by ťažko zasiahlo obranyschopnosť Ukrajiny.

"Budeme slabší a či by sme (územie) takto udržali? Nie som si istý," povedal Zelenskyj. (TASR)

Nórsko sa obáva ruských sabotáží. Cieľom vraj môže byť energetická infraštruktúra či dodávky pomoci pre Ukrajinu.

Podľa riaditeľky PST Beaty Gangasovej v krajinách EÚ zaznamenali od konca roku 2023 desiatky sabotážnych operácií, v Nórsku však zatiaľ žiaden dôkaz o podobnej operácii nenašli. "Napriek tomu je podľa PST pravdepodobné, že sa ruské spravodajské služby v roku 2025 pokúsia podniknúť sabotáže proti cieľom v Nórsku," uviedla Gangasová počas predstavenia výročnej správy o hodnotení hrozieb.

"Cieľom takýchto operácií môže byť zastavenie dodávok na Ukrajinu alebo negatívne ovplyvnenie verejnej mienky," dodala.

Nórsko je členom Severoatlantickej aliancie a s Ruskom má 198-kilometrovú pozemnú hranicu za polárnym kruhom a námornú hranicu v Barentsovom mori.

"Čo sa týka štátnych aktérov, očakávame, že pre Nórsko ostane Rusko hlavnou bezpečnostnou hrozbou," uviedla Gangasová.

Nórsko plánuje poskytnúť Ukrajine 135 miliárd nórskych korún (približne 11,55 miliardy eur) v podobe humanitárnej a vojenskej pomoci v období rokov 2023 až 2030.

Diplomatické vzťahy medzi Oslom a Moskvou sa značne zhoršili po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Nórsko sa vtedy stalo najväčším dodávateľom plynu pre štáty Európskej únie. Podľa výročnej správy PST preto môže byť cieľom pre sabotáže práve nórska energetická infraštruktúra.

PST tiež varovala pred zvýšeným rizikom špionáže zo strany Číny, Iránu a Severnej Kórey. (TASR)

Ukrajina a Česko spúšťajú nové spoločné projekty, cieľom je posilnenie ukrajinskej armády.

Jedným z nich je výroba pušiek podľa dánskeho modelu financovania, napísal ukrajinský minister obrany Rustem Umerov na sociálnej sieti Facebook po stretnutí s delegáciou českej Agentúry pre medzivládnu obrannú spoluprácu (AMOS) pri ministerstve obrany ČR a zástupcami českých zbrojárskych závodov. Schôdzka sa uskutočnila v Kyjeve.

Umerov po stretnutí skonštatoval, že Ukrajina posilňuje obrannú spoluprácu s Českou republikou.

"Diskutovali sme o konkrétnych krokoch na urýchlenie poskytovania podpory z Českej republiky a rozšírenie našej interakcie," poznamenal minister.

Poznamenal, že vzhľadom na produktívnu spoluprácu s AMOS v minulosti sa rokovania zamerali na kľúčové oblasti: výrobu a dodávky veľkokalibrovej munície, výmenu vojenských technológií a rozvoj priemyselnej spolupráce medzi Ukrajinou a Českom.

V rámci toho ČR a Ukrajina rozbiehajú aj nové spoločné projekty, ktoré pomôžu ukrajinským vojakom na fronte. Jedným z nich je výroba pušiek v rámci dánskeho modelu financovania, spresnil Umerov. Dodal, že niektoré zo spomínaných zbraní sa už v Česku vyrábajú, v prípade ďalších sa rokuje o lokalizácii výroby na Ukrajine. (TASR)

Výbuch pri náborovom centre na Ukrajine si vyžiadal jednu obeť a ďalšie štyri boli zranené, oznámil tamojší gubernátor Ťurin.

Kyjev sa usiluje doplniť počty vojakov vo svojej armáde bojujúcej proti ruským jednotkám, a to aj napriek kritike odvodov a náhodným útokom na náborové centrá.

Podľa Ťurina, ktorý o útoku informoval prostredníctvom platformy Telegram, došlo k výbuchu v meste Kamianec-Podiľskyj. Gubernátor dodal, že príčiny a okolnosti útoku sú predmetom vyšetrovania.

K podobným útokom došlo v uplynulom čase niekoľkokrát. Výbuch v blízkosti náborového centra v meste Rivne na severozápade Ukrajiny si v sobotu vyžiadal jednu obeť a šesť zranených.

Ukrajinské úrady v sobotu informovali, že v Poltavskej oblasti muž s loveckou puškou zastrelil vojaka ukrajinskej armády, ktorý robil nábor, a utiekol spolu s jedným brancom. Polícia ich oboch chytila.

Polícia okrem toho v stredu oznámila, že spolu s bezpečnostnou službou SBU zadržala troch mužov podozrivých z útoku na náborové centrum v meste Pavlohrad. Zadržaní údajne konali na pokyn z Ruska a za útok im bola prisľúbená peňažná odmena, preto na pokyn svojho kurátora vyrobili výbušniny a odpálili ich v blízkosti ním určeného objektu. (TASR)

Rusko a Ukrajina si vymenili 150 zajatých vojakov. Výmenu sprostredkovali Spojené arabské emiráty.

Výmenu oznámilo ruské ministerstvo obrany i ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ruský rezort uviedol, že prepustených ruských vojakov prepravili najprv do Bieloruska, kde sa podrobili lekárskej prehliadke. Odtiaľ sa čoskoro vrátia do Ruska, kde absolvujú liečenie a rehabilitáciu.

Zelenskyj na platforme Telegram zverejnil zábery vracajúcich sa vojakov, ktorí slúžili v okolí Mariupola a v Záporožskej oblasti. Okrem iného napísal, že niektorí boli v zajatí viac ako dva roky. O recipročnom prepustení 150 ruských vojakov sa však nezmienil.

Predchádzajúca výmena zajatcov sa uskutočnila 15. januára. Moskva a Kyjev si vtedy vymenili 25 osôb.

Rusko uviedlo, že jeho armáda obsadila ďalšie dve dediny na východe a severovýchode Ukrajiny.

Kyjev s ťažkosťami zadržiava početnejšie ruské sily, ktoré na východe Ukrajiny už mesiace postupujú.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho vojaci obsadili dedinu Novomlynsk v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Ruské sily v tomto regióne prekročili rieku Oskiľ, ktorá predtým oddeľovala obe armády, a vytvorili si na západnom brehu rieky predmostie.

Ruský rezort obrany zároveň dodal, že ruská armáda obsadili dedinu Baranivka severne od mesta Očeretyne v Doneckej oblasti, na ktoré ruské sily útočia už mesiace. Rusko takmer denne oznamuje dobytie východoukrajinských dedín. Vojna, ktorú Moskva začala vo februári 2022, však trvá už takmer tri roky. (SITA)

Poľsko neplánuje vyslať svojich vojakov na Ukrajinu, vyhlásil minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

"Poľsko od začiatku jasne deklarovalo, že neplánuje vyslanie svojich vojakov na Ukrajinu", povedal podľa Rzeczpospolity.

Podľa Kosiniaka-Kamysza musí Európa zvýšiť svoje výdavky na obranu. Poľsko preto podporí návrh na zvýšenie minimálnej úrovne obranných výdavkov na päť percent HDP, ak bude predložený na júnovom summite NATO v Haagu.

Návrh zvýšiť minimálnu hranicu obranných výdavkov v aliancii až na päť percent nedávno predostrel americký prezident Donald Trump. (TASR)

Pobaltské štáty Litva, Lotyšsko a Estónsko sa majú v sobotu odpojiť od ruskej elektrickej siete.

Obrovské digitálne hodiny v litovskom hlavnom meste Vilnius už odpočítavajú čas, kým sa pobaltské štáty pripoja k západoeurópskej elektrickej sieti.

„Teraz odstraňujeme schopnosť Ruska využívať elektrizačnú sústavu ako nástroj geopolitického vydierania,“ povedal pre agentúru AFP litovský minister energetiky Žygimantas Vaičiunas.

V celom Pobaltí sú naplánované oficiálne oslavy, hoci niektorí spotrebitelia sa obávajú prerušenia dodávok. Lotyšsko v sobotu preruší elektrické vedenie do Ruska a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa v nedeľu zúčastní na ceremónii s pobaltskými lídrami vo Vilniuse.

„Toto je posledný krok v našom boji za energetickú nezávislosť. Konečne môžeme vziať veci do vlastných rúk,“ povedal Vaičiunas. (SITA)

Hovorca Kremľa vyhlásil, že Rusko je pripravené rokovať s ukrajinským prezidentom Zelenským.

Dmitrij Peskov však utorkové vyjadrenie Zelenského o tom, že je ochotný rokovať priamo s ruským prezidentom označil za "prázdne slová". 

Zelenskyj v utorok uviedol, že by súhlasil s priamymi rozhovormi s Putinom, ak by to malo ukončiť už takmer trojročnú vojnu na Ukrajine. 

Peskov vyjadril ochotu rokovať s ukrajinským prezidentom napriek vyhláseniu Putina z minulého týždňa. Ruský prezident uviedol, že Moskva by rokovala s Ukrajinou, avšak vylúčil možnosť hovoriť so Zelenským.

Moskva súčasného prezidenta Ukrajiny nepovažuje za legitímneho, keďže jeho päťročné funkčné obdobie uplynulo minulý rok. Rusko preto jeho legitimitu spochybňuje napriek tomu, že počas vojnového stavu ukrajinská ústava nedovoľuje usporiadanie volieb a jeho prezidentský mandát sa preto automaticky predĺžil.

Hovorca Kremľa tiež v stredu vyhlásil, že rokovania s Kyjevom "musia byť na niečom postavené" a upozornil na dekrét, ktorým Zelenskyj zakázal mierové rozhovory s Ruskom. Dekrét schválil koncom septembra 2022 v reakcii na ilegálnu anexiu štyroch ukrajinských oblastí. AFP pripomína, že Rusko sa na tento dekrét pravidelne odvoláva a tvrdí, že kvôli nemu nemôže vstúpiť do mierových rokovaní.

Peskov reagoval aj na Zelenského výzvu poskytnúť nukleárne zbrane Ukrajine v prípade, že by nevstúpila do NATO. Hovorca Kremľa o takýchto návrhoch povedal, že "hraničia so šialenstvom" a upozornil na princíp nešírenia jadrových zbraní.
(TASR)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 844 070 vojakov, uviedla Ukrajina.

Generálny štáb dodal, že počas utorka prišli Rusi o 1 140 vojakov, deväť tankov, 12 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 99 dronov, 52 delostreleckých systémov a 157 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 947 tankov, 20 721 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 36 078 vozidiel a autocisterien, 22 707 delostreleckých systémov, 1 269 odpaľovacích raketových systémov, 1 053 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 24 102 dronov, 3 054 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 735 kusov špeciálnej techniky.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu odložila striedanie pracovníkov v Záporožskej jadrovej elektrárni.

Podľa Ukrajiny jej Moskva neposkytla bezpečnostné záruky.

Podľa agentúry Reuters to oznámilo ukrajinské ministerstvo zahraničia. Toto tvrdenie nemožno v podmienkach vojny nezávisle overiť. Moskva sa k tomu doteraz nevyjadrila.

"Nie je to prvýkrát, čo Kremeľ použil vydieranie ako nástroj na zastrašovanie medzinárodných expertov a podkopávanie ich nezávislosti," uviedol hovorca ukrajinského ministerstva.

"Nedovolíme, aby Rusko ohrozovalo nezávislosť a nestrannosť agentúry za účelom dosiahnutia svojich zločineckých cieľov," dodal. (ČTK)

Ukrajina používa na fronte 40 percent zbraní a vybavenia domácej výroby.

Príspevok Spojených štátov na obranu krajiny pred ruskou inváziou dosahuje 30 percent.

Uviedol to podľa agentúry Unian ukrajinský prezident Zelenskyj v rozhovore, ktorý poskytol britskému novinárovi Piersovi Morganovi.

"Je dôležité, že sme na Ukrajine začali viac vyrábať. Spolu zhruba 40 percent tvorí domáca výroba. A to dodáva nie pokoj, ale morálne väčšiu istotu, že nezostaneme s prázdnymi rukami," citovala prezidenta agentúra Unian.

Zelenskyj zdôraznil, že podpora partnerov je stále veľmi dôležitá. Dodávky zbrojnej pomoci podľa neho pokračujú, hoci za posledný rok sa z rôznych dôvodov meškali. "Ale časom dorazili, čo umožnilo podporiť našu armádu (...) a brániť sa voči nepriateľovi," dodal. (ČTK)

Britský minister zahraničia Lammy počas návštevy Ukrajiny oznámi poskytnutie ďalšej finančnej podpory.

Má mať hodnotu 68,7 milióna dolárov. Pomoc má podľa jeho slov pre Ukrajinu zabezpečiť "najsilnejšiu možnú pozíciu v boji proti Rusku".

Minister sa v stredu stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym a ďalšími predstaviteľmi vlády. Cieľom návštevy je rokovať o podpore Ukrajiny zo strany Británie a medzinárodných partnerov.

Ukrajina eviduje nárast žiadostí od ruských rodín, ktoré hľadali informácie o nezvestných príbuzných v armáde.

Kyjev minulý rok vytvoril tzv. horúcu linku pre Rusov, aby sa mohli dozvedieť podrobnosti o nezvestných príbuzných a priateľoch. Učinil tak v rámci úsilia o zefektívnenie výmeny vojnových zajatcov.

Linku s názvom „Chcem nájsť“ prevádzkuje Koordinačné centrum pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami, ktoré uviedlo, že minulý mesiac dostalo 8 548 žiadostí. „Tento počet žiadostí za mesiac je rekordný,“ uviedlo centrum na Telegrame s tým, že toto číslo je o 22 percent vyššie ako počas decembra.

Centrum uviedlo, že od spustenia projektu v januári minulého roka eviduje viac ako 60-tisíc žiadostí o podrobnosti o nezvestných ruských vojakoch. Tvrdí, že skutočný počet nezvestných Rusov je pravdepodobne dvakrát alebo trikrát vyšší, „keďže zatiaľ sa nie všetci príbuzní prihlásili do ukrajinského projektu“.

Podľa centra od spustenie projektu vypátrali v ukrajinskom zajatí 1 790 Rusov, z ktorých už 408 vymenili za Ukrajincov.

Koordinačné centrum uviedlo, že nárast požiadaviek z Ruska „naznačuje obrovské straty nepriateľa na Ukrajine“. (SITA)

Nový belgický premiér Bart De Wever sľúbil podporu Ukrajine aj zvýšenie výdavkov na obranu.

Nová vláda zložila prísahu v pondelok. Informuje o tom agentúra Reuters.

De Wever v parlamente predstavil zameranie svojej vlády, pričom zdôraznil prísnejšiu migračnú politiku, zrušenie zákona o postupnom vyraďovaní jadrových zbraní a zvýšenie výdavkov na obranu s cieľom splniť požiadavky NATO.

Politické strany v Belgicku sa  dohodli na vytvorení širokej vládnej koalície po takmer osemmesačnom náročnom rokovaní po volebnom víťazstve N-VA.

Pravicový flámsky nacionalista De Wever kedysi ostro kritizoval francúzsky hovoriaci južný región Belgicka, Valónsko, a jeho sociálno-ekonomickú politiku. Podľa Reuters je v poslednom čase zmierlivejší a dokonca začal svoje vyhlásenie vo francúzštine namiesto holandčiny.

Premiér opísal mnohé problémy, ktorým je Belgicko vystavené, ako napríklad rozpočtový deficit, nízka miera účasti na trhu práce, starnutie obyvateľstva, ktoré vytvára tlak na zdravotný a dôchodkový systém, migrácia a geopolitika, píše belgická agentúra Belga.

Nová vláda sa podľa jej premiéra pokúsi obmedziť migráciu. Belgicko v roku 2024 prijalo 39 615 žiadostí o azyl, čo predstavuje nárast o 11,6 percenta oproti roku 2023. Prijímacia kapacita krajiny je asi 36.200 miest a počas celého predchádzajúceho roka bola takmer naplnená.

"Aby sme zorganizovali usporiadanejšiu a humánnejšiu migračnú politiku, musí byť oveľa prísnejšia," vyhlásil De Wever.

Nová vláda sa tiež zbaví zákona o postupnom vyraďovaní jadrových zariadení, ktorý De Wever označil za "zastaraný". Minister energetiky Mathieu Bihet pre belgické médiá uviedol, že krajina chce postaviť nové reaktory.

Premiér zároveň zopakoval plány zvýšiť výdavky na obranu zo súčasných 1,3 percenta HDP na dve percentá do roku 2029 tak, ako to požaduje NATO. Následne do roku 2034 by chcela vláda tieto výdavky zvýšiť na 2,5 percenta HDP.

"Ako zakladajúci člen NATO máme povinnosť prispieť k ochrane západnej spoločnosti," povedal predseda vlády. (TASR)

Ukrajinský dronový útok spôsobil požiar skladu ropy v Krasnodarskej oblasti, uviedol gubernátor ruského regiónu.

S plameňmi podľa neho bojovalo 55 hasičov.

Séria ukrajinských dronových útokov na ruské energetické zariadenia v uplynulých dní spôsobila požiare významnej rafinérie vo Volgogradskej oblasti aj závodu na spracovanie plynu blízko Astrachánu.

"Požiar bol uhasený, nie sú žiadne obete," oznámil na platforme Telegram gubernátor Krasnodarského kraja Veniamin Kondratev. Nespresnil však, ktorý sklad sa konkrétne vznietil, ani aké rozsiahle sú škody.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že nad ruským územím boli v noci zničené štyri ukrajinské drony. Ministerstvo sa však v oznámení na Telegrame o Krasnodarskom kraji nezmieňuje.

Experti sa dohodli na právnych základoch osobitného tribunálu, ktorý bude súdiť Rusko za vojnu na Ukrajine.

Návrhy na vytvorenie súdu, ktorý by bral Rusko na zodpovednosť za jeho inváziu, boli predložené pred viac ako dvoma rokmi. Spory o právnom základe pre tribunál a o tom, ako by mal fungovať, však znamenali, že pokrok pri jeho zriaďovaní bol veľmi pomalý.

Zdá sa, že návrat Trumpa do Bieleho domu urýchlil toto úsilie, keďže európski predstavitelia sa obávajú, že jeho plány na mierovú dohodu by mohli znamenať, že Moskva definitívne unikne spravodlivosti.

EÚ uviedla, že experti z 37 krajín, ktorí sa stretli v Bruseli, „položili právne základy pre zriadenie osobitného tribunálu pre zločin agresie voči Ukrajine“. Stanovili tiež kľúčové prvky právneho textu, ktorý by upravoval fungovanie súdu.

„Keď sa Rusko rozhodlo prevaliť svoje tanky cez ukrajinské hranice, čím porušilo Chartu OSN, dopustilo sa jedného z najzávažnejších porušení: zločinu agresie. Teraz prichádza spravodlivosť. Spravodlivosť pre Ukrajinu,“ povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Zatiaľ čo sa naťahovali rozhovory o tribunáli, Medzinárodný trestný súd v marci 2023 vydal zatykač na Putina v súvislosti s únosmi ukrajinských detí. Špeciálny tribunál však bude špeciálne určený na súdenie Ruska za „zločin agresie“, ktorý nespadá pod jurisdikciu ICC. (SITA)

Zelenskyj by súhlasil s priamymi rozhovormi s Putinom, ak by to malo ukončiť už takmer trojročnú vojnu.

Vyjadril sa tak v rozhovore s britským novinárom Piersom Morganom zverejneným aj na platforme YouTube.

"Ak je to jediné zostava, v akej môžeme priniesť mier občanom Ukrajiny a nestratiť ľudí, určite pôjdeme aj do tejto zostavy," odpovedal Zelenskyj na otázku, ako by sa cítil za rokovacím stolom s Putinom. Dodal však, že by išlo o "štvorstranné" rozhovory. Nespresnil pritom, kto by boli ďalší účastníci týchto rozhovorov, no Piers Morgan krátko predtým hovoril o hypotetických rokovaniach medzi Ruskom, Ukrajinou, Spojenými štátmi a Európskou úniou.

"Nebudem k nemu milý, považujem ho za nepriateľa. Ak mám byť úprimný, myslím si, že aj on ma považuje za nepriateľa," dodal ukrajinský líder na margo potenciálnych rozhovorov s Putinom.

Šéf Kremľa minulý týždeň povedal, že Moskva by rokovala s Ukrajinou, vylúčil však možnosť, že by hovoril priamo so Zelenským. (TASR)