Útok ruského dronu na mesto Sumy si vyžiadal štyri obete (SME Minúta)

EÚ pripravuje ďalšie obmedzenia ruskej tieňovej flotily starnúcich tankerov, ktorými Moskva obchádza sankcie na vývoz ropy.

Diplomati v centrále EÚ v Bruseli uviedli, že najnovší návrh sankcií zahŕňal zaradenie ďalších 73 plavidiel na čiernu listinu.

Plavidlá "tieňovej flotily" v Baltskom mori sa v poslednom období spájajú s niekoľkými incidentmi, pri ktorých boli prerušené životne dôležité podmorské káble a plynovody. NATO tam preto začalo misiu "Baltská stráž", do ktorej sa zapoja lode, hliadkovacie lietadlá a námorné drony.

Po rozpútaní vojny na Ukrajine západní spojenci na Moskvu uvalili sankcie. Zatiaľ 15. balík EÚ schválila v decembri 2024. Zaradila naň 52 plavidiel pochádzajúcich z tretích krajín, čím sa celkový počet sankcionovaných lodí zvýšil na 79.

Rusko sa aj napriek tomu snaží svoju ropu exportovať. V roku 2024 tvorila ruská ropa 36 percent dovozu do Indie a takmer pätinu dovozu do Číny.

Aj Úrad pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC) Spojených štátov v snahe obmedziť obchodovanie s ruskou ropou 10. januára rozšíril sankcie na dvoch ruských producentov ropy, 183 plavidiel (najmä tankery) a poisťovne, obchodníkov a ich poskytovateľov služieb.

Tankery, na ktoré sa vzťahujú najnovšie sankcie USA podľa analytickej firmy Kpler prepravujú približne 42 percent ruskej ropy po mori, predovšetkým do Číny.

USA už objasnili, že pre sankcie platí prechodné obdobie, ale tankery s ruskou ropou ju musia dopraviť do cieľových rafinérií do 27. februára. V piatok 24. januára to novinárom povedal indický minister ropného priemyslu Pankaj Džain. Platby za túto ropu musia byť zúčtované do 12. marca, dodal.

Zatiaľ posledné sankcie USA sa vzťahujú na 69 plavidiel spoločnosti Sovcomflot (z nich 54 tankerov a štyri lode na dopravu LNG), 10 tankerov spoločnosti Gazpromneft Marine Bunker, 13 plavidiel spojených s Rosnefteflotom a ďalšie lode ruských vlastníkov.

Plavidlá ruskej "tieňovej flotily" sú často v zlom technickom stave, poistenie ich činnosti je problematické a neprehľadná býva aj ich vlastnícka štruktúra. (TASR)

Na osem stúpol počet obetí ruského útoku na bytovku v ukrajinskom meste Sumy, oznámila ukrajinská prokuratúra.

"Je to strašná tragédia, strašný ruský zločin. Je veľmi dôležité, aby sa svet nezastavil pri vyvíjaní tlaku na Rusko za tento teror," napísal prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti.

Ukrajinská prokuratúra oznámila smrť ôsmich ľudí vrátane troch párov vo veku 61 až 74 rokov. O život prišiel aj ďalší starší muž a 37-ročná žena. Jej osemročná dcéra utrpela zranenia spolu s ďalšími 11 ľuďmi. Prvotné správy informovali o štyroch obetiach a deviatich zranených.

Mesto Sumy leží tesne pri hranici s Ruskom severovýchodne od Charkova a je pravidelne terčom útokov ruských síl. Pred vojnou tam žilo vyše 255-tisíc ľudí.

"(Ruský prezident Vladimir) Putin tvrdí, že je pripravený rokovať, ale v skutočnosti robí takéto veci. Na klamárov platí len sila," napísal na sociálnych sieťach minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.

Ukrajinské vzdušné sily ozrejmili, že Moskva zaútočila 81 bezpilotnými lietadlami vrátane dronov typu Šáhid iránskej výroby. Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak vo štvrtok obvinil Rusko z vypúšťania bezpilotných lietadiel Šáhid naplnených črepinami "s cieľom zvýšiť počet civilných obetí", uvádza AFP.

Pri ďalších samostatných ruských útokoch zahynul jeden človek a 12 osôb vrátane dvoch detí utrpelo zranenia v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Ak ukrajinský prezident ťahal Slovensko za nos v otázke dodávok plynu, budú recipročné opatrenia, povedal premiér Fico.

Spomenul napríklad zastavenie finančnej pomoci Ukrajine.

Zmeškané štvrtkové rokovanie s predstaviteľmi Európskej komisie o zastavení tranzitu ruského zemného plynu na Slovensko by sa podľa jeho slov malo zopakovať v pondelok 3. februára.

"Pokiaľ budem vidieť, že nás Zelenskyj "ťahal za nos", ja pristúpim k reciprocite pri najbližšom opatrení, ako napríklad bude finančná pomoc pre Ukrajinu," spresnil Fico.

Zdôraznil, že rozhodnutie ukrajinského prezidenta zastaviť tranzit plynu má "katastrofálne" dosahy. "Dnes cena jednej megawatthodiny plynu bola 53 eur v porovnaní s USA, kde to je osem alebo deväť eur. Ten rozdiel je obrovský," podčiarkol.

"My zatiaľ prežívame, pokiaľ ide o domácu spotrebu. Budeme mať však problémy s naplnením zásobníkov na konci tohto roka pre rok 2026. Predovšetkým však prichádzame o obrovské peniaze, pokiaľ ide o tranzitné poplatky," dodal Fico. (TASR)

Brit zajatý ruskými silami bude čeliť obvineniu z terorizmu a žoldnierstva, v Kurskej oblasti bojoval na strane Ukrajiny.

Hrozí mu mnohoročný trest väzenia, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na ruských štátnych vyšetrovateľov.

Moskva vlani v novembri oznámila, že zajala Jamesa Andersona, a označila ho za bývalého britského vojaka. Britský minister zahraničia David Lammy vtedy uviedol, že o prípade vie a že Londýn urobí všetko pre to, aby britskému občanovi ponúkol pomoc.

Ruský vyšetrovací výbor dnes zverejnil video, na ktorom je spútaný Anderson oblečený vo väzenskej uniforme a s oholenou hlavou privedený do miestnosti na výsluch a potvrdenie svojej totožnosti.

Vyšetrovatelia uviedli, že Anderson bojoval "v ozbrojenom konflikte ako žoldnier na území Ruskej federácie za finančnú odmenu". Nie je známe, či sa Anderson priznal k trestným činom, z ktorých je obvinený. Niektoré z nich sa trestajú až 20 rokmi väzenia, dodal Reuters.

Ukrajinské sily obsadili časť územia v ruskej Kurskej oblasti po nečakanom útoku vlani v auguste. Rusko odvtedy získalo späť asi dve tretiny územia a o zvyšok bojuje.

Vyšetrovací výbor, ktorý má na starosti vyšetrovanie závažných trestných činov, uviedol, že Anderson v novembri nelegálne prekročil ruskú hranicu z Ukrajiny.

Podľa vyhlásenia vyšetrovateľov bol ozbrojený automatickými ručnými zbraňami a výbušnými zariadeniami, zastrašoval miestne obyvateľstvo, spôsobil značné materiálne škody, destabilizoval miestne orgány a dopustil sa bližšie nešpecifikovaných trestných činov proti civilnému obyvateľstvu.

Vyšetrovatelia uviedli, že zhromaždili nezvratné dôkazy o jeho vine a že jeho prípad bude prejednávať vojenský súd. (ČTK)

Počet obetí po útoku ruského dronu v Sumách sa zvýšil na šesť, záchranné tímy naďalej prehľadávajú trosky.

Informoval o tom ruskojazyčný server BBC News. Záchranné tímy pátrajú po ďalších ľuďoch.

Bilancia stúpla po tom, čo záchranári objavili v troskách tela ďalších dvoch obetí. Ukrajinské ministerstvo vnútro potvrdilo šesť obetí a spresnilo, že ide o tri staršie manželské páry.

Medzi ranenými je sedemročné dieťa a 18-ročný mladík, uviedla radnica mesta Sumy. (ČTK)

Slovinská vláda schválila nákup 106 kusov fínskych kolesových obrnených vozidiel Patria v hodnote takmer 700 miliónov eur.

Informuje o tom agentúra STA.

Minister obrany Borut Sajovič na tlačovej konferencii po zasadnutí vlády uviedol, že vozidlá 8x8 Patria budú súčasťou dvoch bojových skupín na úrovni práporu.

Prvú polovicu vozidiel určených pre prieskumnú bojovú skupinu Slovinsko získa počas nasledujúcich dvoch rokoch. Nákup ďalších 53 vozidiel sa očakáva v rokoch 2026 až 2030. Pôjde o medzivládny kontrakt.

Slovinsko pôvodne uzavrelo dohodu o nákupe 45 obrnených transportérov Boxer nemecko-holandskej výroby v hodnote 350 miliónov EUR. Táto dohoda bola uzavretá v posledných dňoch pôsobenia predchádzajúcej vlády premiéra Janeza Janšu. Na jeseň 2022 kabinet súčasného premiéra Roberta Goloba kontrakt označil za nevýhodný a nákup Boxerov zrušil.

"Podstatné je, že tieto vozidlá (Patria) sú lacnejšie ako vozidlá Boxer. Dodržíme svoj sľub a ušetríme určite viac ako 400 miliónov eur," vyhlásil Sajovič. Poukázal aj na to, že údržba vozidiel Patria je omnoho lacnejšia.

Slovinský minister obrany ozrejmil, že sa chce usilovať o dosiahnutie širokého politického konsenzu v súvislosti s nákupom vozidiel. Je tiež presvedčený, že v otázke bezpečnosti krajiny by politické rozpory nemali zohrávať žiadnu úlohu.

Celkovo 76 kusov obrnených vozidiel Patria si objednala aj slovenská vláda, pričom na ich výrobe sa spolupodieľa štátny podnik Konštrukta - Defence. Všetky vozidlá by mali byť dodané do roku 2027. (TASR)

Švédsko poskytne Ukrajine doteraz najväčší balík pomoci, uviedol minister obrany Jonson.

Balík pomoci bude v hodnote 13,5 miliardy švédskych korún. Ide o osemnásty balík pomoci Švédska od roku 2022, keď Rusko začalo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, informovala agentúra Reuters.

Vláda teraz rokuje s dodávateľmi vo Švédsku a v Európe o dodávkach prioritného vybavenia, ako je delostrelectvo a bezpilotné lietadlá, uviedol Jonson na tlačovej konferencii.

Dlhodobo neutrálne Švédsko sa vlani v marci stalo členom Severoatlantickej aliancie v reakcii na to, že ruské sily z rozkazu Putina začali vo februári 2022 agresiu voči Ukrajine. (ČTK)

Kirgizské úrady zadržali muža podozrivého z obchodovania a pašovania zbraní zo Spojených štátov do Ruska.

Podľa Kirgizska bol súčasťou zločineckej skupiny, ktorá od apríla 2022 z USA do Ruska dopravila viac ako 300 zbraní, informuje agentúra AFP.

Kirgizské úrady muža zadržali počas preberania balíku súčiastok pre strelné zbrane. Štátny výbor pre národnú bezpečnosť vo vyhlásení uviedol, že sa mu podarilo "odkryť a potlačiť zločinecké aktivity nadnárodnej skupiny", ktorá nelegálne obchodovala so zbraňami, muníciou a vojenskými uniformami medzi Spojenými štátmi a Ruskom cez územie Kirgizska.

Skupinu tvorili Kirgizi, Rusi a Američania a do Ruska mali prepraviť viac ako 300 zbraní, vrátane pištolí Glock a útočných pušiek AR-15.

Kirgizsko tvorí colnú úniu s Ruskom, čo uľahčuje obchod a cestovanie medzi oboma bývalými sovietskymi krajinami.

Od invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 čelí Kirgizsko obvineniam, že Rusku pomáha obchádzať západné sankcie. (TASR)

Ukrajinský poľnohospodársky export dosiahol vlani hodnotu 24,5 miliardy dolárov a blíži sa k predvojnovej úrovni.

Podľa ukrajinského rezortu poľnohospodárstva to predstavovalo 59 % celkového exportu krajiny. 

Export agrárnych produktov z Ukrajiny sa tak výrazne oživil a blíži sa k predvojnovej úrovni. Hodnota vlaňajšieho poľnohospodárskeho vývozu krajiny bola druha najvyššia po rekordnej úrovni z roku 2021, keď Ukrajina vyviezla poľnohospodárske tovary za 27,7 miliardy dolárov.

Rusko sa od začiatku svojej invázie na Ukrajinu snažilo ukrajinský poľnohospodársky export narúšať, blokovalo Čierne more a usilovalo sa nahradiť ukrajinské produkty na globálnych trhoch vlastnými, pričom vyvážalo aj obilie ulúpené z okupovaných území.

Ukrajina však v roku 2023 opäť otvorila námorný obchodný koridor, čím umožnila oživenie svojho poľnohospodárskeho exportu. (SITA, Kyiv Independent)

Ideme do vážnej plynovej krízy, tvrdí Fico. Ministerka Saková z toho obviňuje Ukrajinu. (TASR)

Slovensko ale aj celú Európsku úniu čaká vážna plynová kríza, vyhlásil premiér Fico. Poukázal na trhové ceny plynu.

„Vývoj nie je dobrý. Ideme podľa všetkého do vážnej krízy pokiaľ ide o plyn. O to viac musíme byť aktérmi, musíme rokovať, musíme viac skúšať všetky možnosti. Ale situácia v tomto okamihu bohužiaľ nie je dobrá,“ zdôraznil Fico.

Predseda vlády poukázal na dnešné trhové ceny plynu. „Keď ste sa pozreli dnes na ceny plynu, tak už sú na úrovni 52 eur za megawatthodinu. Obávame sa, že tento trend bude v najbližších dňoch mimoriadne zlý, pretože Ukrajina začala masívne nakupovať plyn. Nemá vlastné zásoby,“ povedal Fico.

Slovenský premiér má o plyne rokovať vo štvrtok s predstaviteľmi Európskej komisie. „Dnes sme zorganizovali urgentné stretnutie na úrovni Európskej komisie, s komisárom a samozrejme aj s pani predsedníčkou Európskej komisie,“ uzavrel Fico. (SITA)

Eurokomisia odmieta spájať možnosť obnovenia dodávok ruského plynu do EÚ s mierovými rokovaniami o Ukrajine. 

Informuje o tom agentúra TASS, ktorá citovala hovorkyňu Komisie Anittu Hipperovú.

Hovorkyňa v Bruseli reagovala na žiadosť novinárov o stanovisko k správe denníka Financial Times, podľa ktorého viaceré členské štáty EÚ navrhli zahrnúť obnovenie dodávok ruského plynu do Európy do textu budúcej dohody o urovnaní konfliktu na Ukrajine.

"S mierovými rozhovormi to nijako nespájame. Keď budú takéto rokovania, budú s Ukrajinou. Nepotvrdzujeme žiadnu súvislosť medzi dodávkami plynu a mierovými rokovaniami," povedala Hipperová.

Financial Times predtým informoval, že myšlienku, aby sa do textu budúcej dohody o urovnaní konfliktu na Ukrajine zahrnula aj otázka obnovenia dodávok ruského plynu potrubiami do Európy, podporili viacerí predstavitelia Nemecka, Maďarska a niektorých ďalších členských štátov Únie.

Podľa nich by dodávky plynu z Ruskej federácie znížili ceny energií v EÚ a "dali obom stranám dôvod dodržiavať dohodu o prímerí", uviedol denník s odvolaním sa na zdroje v európskych metropolách. (TASR)

Viaceré štáty EÚ chcú údajne v rámci budúcej dohody obnoviť dodávky plynu z Ruska, píše Financial Times.

Viaceré štáty EÚ údajne navrhli, aby sa do textu budúcej dohody o urovnaní konfliktu na Ukrajine zahrnula aj otázka obnovenia dodávok ruského plynu potrubiami do Európy. Informuje o tom agentúra TASS, ktorá citovala denník Financial Times.

Denník s odvolaním sa na zdroje v európskych metropolách uviedol, že túto myšlienku podporili viacerí predstavitelia Nemecka, Maďarska a niektorých ďalších štátov. Podľa nich by dodávky plynu z Ruskej federácie znížili ceny energií v EÚ a "dali obom stranám dôvod dodržiavať dohodu o prímerí". "V konečnom dôsledku chce každý znížiť náklady na nákup energie," uviedol podľa FT jeden z vysokopostavených európskych predstaviteľov.

Noviny poznamenávajú, že EÚ je naďalej hlboko rozdelená v otázke možnosti obnovenia dovozu ruského plynu.

Diskusie o tejto otázke "rozhnevali bruselských úradníkov a diplomatov z niektorých východoeurópskych krajín, z ktorých mnohí sa posledné tri roky usilovali o zníženie dovozu ruskej energie do spoločenstva", píše FT. Okrem toho táto myšlienka "vyvolala negatívnu reakciu medzi najbližšími spojencami Ukrajiny v EÚ".

K dnešnému dňu zostáva poslednou aktívnou trasou pre dodávky potrubného ruského plynu do Európy plynovod TurkStream. Plynovod, ktorý má ročnú kapacitu 31,5 miliardy kubických metrov, vedie z Ruska cez Čierne more do Turecka a potom cez Balkán ďalej do Európy.

EÚ znižuje svoju závislosť od ruského plynu odkedy Moskva vo februári 2022 začala rozsiahlu vojenskú ofenzívu na Ukrajinu. Napriek poklesu dovozu plynu prostredníctvom plynovodov viaceré európske štáty zvýšili nákup ruského skvapalneného zemného plynu (LNG), ktorý sa prepravuje po mori. (TASR)

Putin si vytvára podmienky na porušenie akýchkoľvek mierových dohôd s Ukrajinou, píše Inštitút pre štúdium vojny.

Americká nezisková organizácia Inštitút pre štúdium vojny poukazuje na to, že „Putin vyhlásil, že akákoľvek mierová dohoda, ktorú Rusko a Ukrajina uzavrú predtým, ako  Zelenskyj zruší svoj dekrét z roku 2022, ktorý zakazuje rokovania s Putinom, bude neplatná." 

„Aj keď ukrajinská strana bude súhlasiť so zrušením tohto dekrétu, Putin pravdepodobne nájde nové dôvody na porušenie dohôd," dodal ISW. Putin totiž tvrdí aj to, že Zelenskyj stratil legitimitu tým, že v roku 2024 počas vojnového stavu neuskutočnil voľby.

Takéto vyjadrenia dávajú Putinovi priestor na manipuláciu, tvrdia analytici. Kremeľ už podobné taktiky použil, keď porušil Minské dohody z rokov 2014 a 2015.

„Putin pravdepodobne poruší akúkoľvek mierovú alebo inú dohodu pokiaľ bude veriť, že môže dosiahnuť svoje ciele prostredníctvom vojenských operácií," konštatuje ISW. (SITA, Ukrajinská pravda)

Počet ukrajinských študentov navštevujúcich poľské školy vzrástol o desať percent, môže to súvisieť s opatrením vlády.

Počet žiakov sa zvýšil približne o 18-tisíc na celkovo 203-tisíc. Vláda podmienila vyplácanie prídavkov na deti školskou dochádzkou.

Informuje o tom agentúra PAP.

Od tohto školského roka môžu ukrajinskí rodičia žijúci v Poľsku dostávať mesačný príspevok 800 zlotých (190 eur) na dieťa iba v prípade, že dieťa navštevuje poľskú školu.

Plné uplatňovanie tohto nariadenia však nadobudne účinnosť až v júni 2025. Podľa správy Centra občianskeho vzdelávania v spolupráci s organizáciou UNICEF, mohlo nárast počtu ukrajinských detí v poľských školách o takmer desať percent spôsobiť toto nové opatrenie.

Prídavok doteraz mohli využívať rodičia všetkých detí do 18 rokov s pobytom v Poľsku, bez ohľadu na výšku mzdy, zamestnanie, či občianstvo.

Opatrenie prišlo v reakcii na diskusie o obmedzení počtu prijímateľov programu Rodina 800+ z dôvodu konsolidácie rozpočtu. Financovanie programu v súčasnej podobe bude v roku 2025 stáť asi 63 miliárd zlotých (približne 15 miliárd eur), čo predstavuje jeden a pol percenta celkového poľského HDP.

Riaditeľ centra Jerzy Witkowski uviedol, že žiaci z rodín utečencov sú prítomní v 58 percentách poľských škôl, čo predstavuje približne 12.500 školských zariadení. Každý štvrtý poľský študent má podľa neho kontakt s ukrajinskými spolužiakmi.

Z 203-tisíc ukrajinských žiakov v poľskom školskom systéme prišlo 152-tisíc do krajiny po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, a preto sú považovaní za vojnových utečencov. Celkovo je v Poľsku evidovaných 309-tisíc ukrajinských detí v školskom veku. (TASR)

"Je to strašný zločin. Je dôležité, aby sa svet nezastavil pri vyvíjaní tlaku na Rusko," uviedol Zelenskyj po útoku v Sumách.

"Úprimnú sústrasť rodinám a blízkym obetí," napísal ukrajinský prezident na sociálnej sieti X. Dodal, že je vďačný všetkým vodcom, ktorí vystupujú na podporu Ukrajiny a Ukrajincov.

Po útoku naďalej prebiehajú záchranné práce, odprávajú sa sa sutiny a poskytuje sa pomoc.

Najmenej štyri obete a deväť zranených si vyžiadal útok ruského dronu, ktorý zasiahol výškový dom v Sumách.

Tímy záchranárov prehľadávajú trosky a pátrajú po ďalších ľuďoch.

Medzi ranenými je sedemročné dieťa a 18-ročný mladík, uviedla radnica. Dron podľa záchranárov zasiahol desiate podlažie a zničil deväť bytov. Z trosiek sa podarilo zachrániť štyroch ľudí, vrátane jedného dieťaťa, a z domu evakuovali 118 obyvateľov. Zásah dronu rozbil tiež desiatky okien a poškodil viac ako 20 áut.

DSNS.GOV.UA
@SESU_UA

У Сумах триває ліквідація наслідків ворожого удару: наразі відомо про 9 травмованих

В результаті атаки попередньо зруйновано 9 квартир та 12 балконів.

Надзвичайникам вдалося врятувати 4 людей, серед них 1 дитина, також евакуйовано 118 людей. https://t.co/FyXunP1hf2

30.1.2025 o 5:18 · archivované: 30.1.2025 o 9:07

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruské drony počas noci útočili znovu na ukrajinské prístavy na Dunaji, píše server BBC News s odvolaním sa na ukrajinské zdroje na telegrame. Výbuchy bolo podľa nich počuť pri prístavnom meste Izmajil, ale zatiaľ nie sú informácie o prípadných škodách.

Rusko zaútočilo počas noci 81 dronmi, z ktorých sa 37 podarilo zostreliť, ďalších 39 sa zrútilo bez spôsobenia škôd, uviedlo ukrajinské letectvo. Pripustilo, že drony spôsobili škody v Černihivskej, Sumskej, Odeskej a Poltavskej oblasti.

Ruská protivzdušná obrana zostrelila počas noci päť ukrajinských dronov, tri nad Belgorodskou a dva nad Brjanskou oblasťou, ktoré susedia s Ukrajinou, tvrdí ruské ministerstvo obrany.

Terčom ukrajinského útoku v Brjanskej oblasti sa mohla stať prečerpávacia stanica ropovodu Družba, napísal server RBK-Ukrajina s odvolaním sa na informácie a zábery požiaru zo sociálnych sietí. (ČTK)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 270 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 835 940. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o štyri tanky, 17 obrnených bojových vozidiel pechoty a 17 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 890 tankov, 20 614 obrnených bojových vozidiel pechoty a 22 412 delostreleckých systémov.